{"guid": "ussr:b9d0a0bb-40f0-405d-a120-d1bf847e4483", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.688.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 688/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 688/2016 z 11. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. októbra 2016, sp. zn. III. ÚS 688/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.688.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-10-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b9d0a0bb-40f0-405d-a120-d1bf847e4483", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.688.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.688.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.688.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 688/2016\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s.,\nTomášikova 48, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou JUDr. Roman Kvasnica,\nadvokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Roman Kvasnica, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 8 NcC 19/2015 zo 14. septembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s.,\n\nodmieta\n\npre\n\nnedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. decembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s.,\nTomášikova 48, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 NcC 19/2015 zo 14. septembra 2015 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že v konaní vo veci žaloby\n(ďalej len „žalobca“), ktorým sa proti sťažovateľke ako žalovanej domáhal\nzaplatenia sumy 9 198,39 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, vedenom\nOkresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 14 C/296/2015 vzniesla\nsťažovateľka 14. augusta 2015 námietku zaujatosti proti konajúcemu sudcovi\n(ďalej len „sudca“), ako aj všetkým ostatným sudcom okresného súdu, ktorú odôvodnila\ntým, že „žalobca je sudcom Okresného súdu Lučenec a synom\nOkresného súdu v Prešove, ktorá je kolegyňou sudcu\nbol\n\na to od roku 2004, kedy\n\nvymenovaný za sudcu Okresného súdu v Prešove. Je teda nepochybné, že\n\nnajmenej od roku 2004 sa vec prejednávajúci sudca\nsudkyne\n\n, sudkyne\n\n– žalobcom\n\nosobne pozná aj so synom\n\nTaktiež je nepochybné, že\n\n., ako\n\nmatka žalobcu, a osoba, ktorá časť pohľadávky sťažovateľa za svojho syna\nv období od 07. 11. 2008 do 22. 12. 2008, dokonca zrážkami zo svojej mzdy, splácala\n(celkom zaplatila sumu 36.000,- Sk, t. j. 1.167,69 €), má záujem na výsledku predmetného\nsporu. Ako ďalej uviedol sťažovateľ, uvedené skutočností najmenej nasvedčujú tomu, že\nv danom prípade existujú okolnosti, ktoré nestrannosť sudcu\nveci, objektívne spochybňujú. Nestrannosť sudcu\n\n. v tejto právnej\nje podľa názoru sťažovateľa,\n\nspochybnená aj jeho postupom v predmetnej veci, kedy žalobcu\n\nnevyzval na\n\nzaplatenie súdneho poplatku z návrhu v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch, napriek tomu, že žalobca nie je oslobodený od platenia súdnych poplatkov\nz návrhu, nevyzval ho ani na odstránenie vád žaloby v zmysle ustanovenia § 43 odsek 1\nObčianskeho súdneho poriadku, ale už 19 dní po doručení žalobného návrhu a jeho\npreštudovaní, vydal vo veci uznesenie, ktorým okrem iného vyzval sťažovateľa, aby sa\nv lehote do 15 dní k podanej žalobe vyjadril a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva... Ako\nďalej uviedol sťažovateľ vo vznesenej námietke zaujatosti, nakoľko aj všetci ostatní\n\n2\n\nsudcovia Okresného súdu v Prešove žalobcu osobne veľmi dobre poznajú, a to služobne\nstarší sudcovia ešte od roku 2002, kedy žalobca\n\nvykonával na Okresnom súde\n\nv Prešove vysokoškolskú prax a služobne mladší sudcovia, najmenej cez svoju kolegyňu –\nsudkyňu\n\nmatku žalobcu, a uvedená skutočnosť objektívne spochybňuje aj\n\nnestrannosť týchto sudcov, sťažovateľ vzniesol aj námietku ich zaujatosti.“.\n3. Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol, že sudca nie je vylúčený\nz prejednávania a rozhodovania danej veci, keďže nezistil existenciu dôvodov podľa v tom\nčase účinného § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pre ktoré\nho možno\n\nz prejednávania\n\na rozhodovania\n\ntejto\n\nveci\n\nvylúčiť.\n\nV tejto\n\nsúvislosti\n\nv odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „... z vyjadrenia zákonného sudcu\nje zrejmé, že s účastníkmi konania a ani s ich právnymi zástupcami nie je ani\nv príbuzenskom a ani v rýdzo osobnom (napr. priateľskom) pomere. Uviedol síce, že\nžalobcu osobne pozná, avšak si s ním netyká a vzťah medzi je len v pracovnej rovine. Pokiaľ\nide o jeho vzťah k matke žalobcu, sudkyni Okresného súdu Prešov\n\n, táto\n\nokolnosť podľa názoru nadriadeného súdu bez ďalšieho nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie\nz prejednávania\n\na\n\nrozhodovania\n\nveci.\n\nKeďže\n\nvylúčenie\n\nsudcu\n\nz prejednávania\n\na rozhodovania veci predstavuje prelomenie ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť\nodňatý svojmu zákonnému sudcovi (...), nemožno pripustiť, aby len samotný priateľský\nvzťah medzi zákonným sudcom a príbuzným účastníka konania bez ďalšieho založil dôvod\nna jeho vylúčenie v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. Podstatou tohto inštitútu je totiž\npredísť situáciám, ktoré by mohli nastať za bezvýnimočného rešpektovania tejto ústavnej\nzásady. Od zákonného sudcu sa očakáva profesionálny prístup, ktorý si musí zachovať,\na predpokladá sa nutnosť oddeľovania bežného života a života na pracovisku. Nadriadený\nsúd nijako nespochybňuje tú skutočnosť, že priateľský vzťah by mohol byť za určitých\nokolností dôvodom na vylúčenie zákonného sudcu, avšak pre jeho vylúčenie by muselo ísť\no vyššiu intenzitu tohto priateľského vzťahu, a to najmä medzi zákonným sudcom\na účastníkom konania, resp. jeho právnym zástupcom, pretože na druhej strane nemožno\nopomenúť tú skutočnosť, že sudca je nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len zákonom.\nOstatné dôvody žalobcom vznesenej námietky zaujatosti týkajúce sa postupu sudcu v konaní\no prejednávanej veci nie sú v zmysle § 14 ods. 3 O. s. p. spôsobilými dôvodmi na vylúčenie\n\n3\n\nsudcu.“. Krajský súd zároveň uviedol, že vzhľadom na uvedenú skutočnosť „nebolo\npotrebné sa zaoberať posudzovaním predpokladov zaujatosti u ostatných sudcov Okresného\nsúdu Prešov“.\n4. So záverom krajského súdu o nevylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania\ndanej veci sťažovateľka nesúhlasí a s poukazom na obsah jeho vyjadrenia k vznesenej\nnámietke zaujatosti, v ktorom uviedol, že „žalobcu osobne pozná, netyká si s ním, avšak\ns ním riešil pracovné záležitosti a za tým účelom si vymenili mailovú komunikáciu. Zároveň\nosobne pozná matku žalobcu..., ktorá je jeho kolegyňou a je s ňou dlhodobo v priateľskom\nvzťahu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti“,\nv sťažnosti vyslovuje presvedčenie, že „uvedená komunikácia sa nemohla týkať pracovných\nzáležitostí, ale iba určitých právnych problémov, ktoré obaja, ako sudcovia riešia. Avšak\ntakáto komunikácia o právnych problémoch medzi sudcami iných súdov toho istého stupňa,\npokiaľ nie sú dobrými priateľmi, je veľmi neobvyklá. Pokiaľ teda\n\ns\n\nriešili spolu právne problémy, je sťažovateľ presvedčený, že majú medzi sebou priateľské\nvzťahy, čomu nemusí brániť ani to, že si netykajú, ale vykajú.“. A keďže „krajským súdom\nzistené a ňou preukázané skutočnosti naplnili zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcu...\nz prejednávania a rozhodovania veci z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku“, napadnutým uznesením došlo podľa názoru sťažovateľky k porušeniu\njej základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že uznesením krajského súdu sp. zn. 8 NcC 19/2015 zo 14. septembra 2015 bolo\nporušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté uznesenie zrušil\na vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov\nprávneho zastúpenia v sume 355,72 €.\n6. Schválením dodatku č. 1 k rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie 1. marca\n2016 až 28. februára 2017 došlo k prerozdeleniu nevybavených vecí pridelených sudcovi\n\n4\n\nĽubomírovi Dobríkovi a náhodným výberom bola vec pridelená 14. septembra 2016\nsudkyni Jane Baricovej, ktorá je členkou III. senátu ústavného súdu.\nII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n10. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n\n5\n\n11. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 8 NcC 19/2015 zo 14. septembra 2015,\nktorý o sťažovateľkou vznesenej námietke zaujatosti proti sudcovi rozhodol tak, že tento\nnie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.\n14 C/296/2015.\n12. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných\nsúdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n13. Vzhľadom na to ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že\nmôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\n\n6\n\n14. Ústavný súd konštatuje, že základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci\nnestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy bolo v čase rozhodovania krajského súdu\no námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou garantované prostredníctvom vylúčenia\nsudcu z ďalšieho prerokúvania veci pre zaujatosť ustanoveniami § 14 až § 16 OSP\n(účinného do 30. júna 2016, pozn.).\n15. V tejto súvislosti ústavný súd už v minulosti judikoval, že obsahom základného\npráva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je\npovinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (t. j. samotného sudcu, ktorý podal\ntakýto návrh podľa § 15 ods. 1, resp. účastníka súdneho konania, ktorý podal návrh podľa\n§ 15 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a vylúčiť nimi označeného sudcu(ov)\nz ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva\nna prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prejednať každý návrh\noprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre\nzaujatosť a rozhodnúť o ňom (m. m. I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03,\nI. ÚS 462/2011, I. ÚS 130/2016, I. ÚS 410/2016 a iné). Kolegiálne vzťahy medzi sudcami\nv zásade nemôžu byť dôvodom na spochybnenie ich nestrannosti a na ich vylúčenie\nz prerokúvania veci z tohto dôvodu (m. m. IV. ÚS 124/2010).\n16. Problematikou nestrannosti sudcu sa však vo svojej judikatúre viackrát zaoberal\naj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý pri jej riešení vychádzal z toho,\nže okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho\na objektívneho charakteru. Podľa názoru ESĽP sa subjektívna stránka nestrannosti sudcu\ntýka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania,\nprípadne ich zástupcom. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších\ninštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu\nk prerokúvanej veci a k účastníkom konania. Rozhodujúcim prvkom rozhodovania\no zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania (jeho právneho zástupcu)\nje objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha\na stupeň vzťahu sú také, že naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené\nkráľovstvo). Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len\n\n7\n\nsubjektívne javí vonkajšiemu pozorovateľovi (účastníkovi konania), ale to, či reálne\nneexistujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť k legitímnym\npochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.\n17. V spojitosti s čl. 6 ods. 1 dohovoru ESĽP osobitne judikoval, že súd, ktorý\nprerokúva námietku účastníka konania o zaujatosti sudcu, nerozhoduje o merite veci\n(sťažnosť č. 19231/91, rozhodnutie z 9. 1. 1995). Jeho rozhodnutie sa týka len zloženia\nsúdu, ktoré nie je „občianskoprávneho charakteru“ v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože\nide o právo procesné. Pokiaľ by malo zloženie súdu vplyv na hlavné konanie a rozhodnutie\nna ňom prijímané, je potrebné pripomenúť, že podstata konania sa musí priamo týkať práv\na záväzkov súkromného charakteru (Ringeisen vs. Rakúsko, rozsudok zo 16. 7. 1971, séria\nA, č. 13), čo v konaní o námietke zaujatosti sudcu nemožno tvrdiť (sťažnosť č. 58751/00,\nrozhodnutie z 11. 12. 2003). ESĽP taktiež vyslovil, že konanie o námietke zaujatosti sudcu\nje nezávislé na konaní, v ktorom bola takáto námietka uplatnená, netýka sa oprávnenosti\ntrestného obvinenia alebo civilných práv a záväzkov v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto je\ntento článok na takéto konanie neaplikovateľný (Ovcharenko proti Ukrajine, rozhodnutie\nz 20. 10. 2009, č. 26362/02; Mianowicz proti Nemecku, čiastočné rozhodnutie z 19. 5.\n2009, č. 37111/04).\n18. K podobným záverom ako ESĽP dospel aj ústavný súd, ktorý vo svojej\njudikatúre vyslovil, že základné právo na súdnu ochranu je „výsledkové“, čo znamená,\nže mu musí zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok\nbude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08), ako aj to, že ústavné\nsúdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených\nvecí (m. m. IV. ÚS 187/09). Predmet konania o uplatnenej námietke zaujatosti konajúceho\nsudcu nemožno stotožňovať s predmetom konania, v ktorom dotknutý sudca koná\na rozhoduje. Konanie o uplatnenej námietke zaujatosti končí rozhodnutím, ktorým\nkonkrétny sudca je, alebo nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania určitej veci. Toto\nrozhodnutie však nie je rozhodnutím o otázke tvoriacej predmet sporového konania,\nv ktorom namietaný sudca konal. Konanie o uplatnenej námietke zaujatosti sudcu preto\n\n8\n\npredstavuje čiastkový procesný postup všeobecného súdu smerujúci k rozhodnutiu\nslúžiacemu na zabezpečenie rozhodovania sporovej veci nestranným súdom. Kvalita\nrozhodovania súdu o námietke zaujatosti sudcu tak nachádza svoj odraz i v kvalite\nmeritórneho rozhodnutia v konaní, v ktorom bola námietka zaujatosti sudcu vznesená\n(m. m. III. ÚS 30/2010).\n19. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie všeobecného súdu o námietke zaujatosti by\nmohlo zakladať porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného\nčl. 46 ods. 1 ústavy len v prípade, ak by bolo spojené s takým konkrétnym nepriaznivým\ndôsledkom pre sťažovateľku, ktorý by sa vzťahoval na výsledok konania, pričom by ho\nnebolo možné korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne v opravných konaniach.\n20. Z obsahu predloženej sťažnosti však ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť ani\ndôvod na to, aby sa od svojej citovanej ustálenej judikatúry odklonil, pretože v danom\nprípade sťažovateľka takúto námietku nielenže nevzniesla, ale ani nepreukázala. Preto, ak je\nsťažovateľka naďalej presvedčená, že v jej veci konajúci sudca mal byť vylúčený\nz prerokúvania a rozhodovania tejto veci a že neboli rešpektované jej procesné práva pri\nrozhodovaní o uplatnenej námietke zaujatosti, bude mať možnosť svoje výhrady uplatniť pri\nvyužití prostriedkov právnej ochrany, ktoré jej v súčasnosti účinný zákon č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok priznáva voči meritórnemu rozhodnutiu. Ide jednak o právo podať\nriadne opravné prostriedky, ako aj právo využiť mimoriadne opravné prostriedky proti\nprávoplatnému rozhodnutiu vo veci samej.\n21. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá\nautomaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo\nslobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred\niným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej\nprerokovanie (I. ÚS 103/02, IV. ÚS 115/07).\n\n9\n\n22. Pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že ochranu\nsťažovateľkou označeným základným právam a slobodám na podklade ich možného\nporušenia z dôvodov uvedených v sťažnosti je oprávnený poskytnúť všeobecný súd, a to\nv konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vo\nveci samej. Z uvedeného dôvodu rešpektujúc požiadavku subsidiarity vyplývajúcu z čl. 127\nods. 1 ústavy i svoju doterajšiu rozhodovaciu prax sťažnosť sťažovateľky odmietol pre\nnedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\n23. Vo vzťahu k neposúdeniu predpokladov zaujatosti u ostatných sudcov okresného\nsúdu krajským súdom sťažovateľka v sťažnosti žiadnu námietku porušenia svojich\nzákladných práv a slobôd nevzniesla, preto táto časť rozhodnutia krajského súdu nebola\npredmetom ústavného prieskumu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. októbra 2016\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:41a6ee1a-0d21-460d-a21b-1979a6d0e6f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:29bfa993-4005-41d9-92a7-2223bd45995f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.130.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 130/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 130/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.130.2016.1"}, {"guid": "ussr:c13513b7-1c8f-48b3-bf5b-a6245bc6000d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 462/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 462/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c13513b7-1c8f-48b3-bf5b-a6245bc6000d"}, {"guid": "ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542"}, {"guid": "ussr:f9160571-642a-4073-9436-0362aeb18ade", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 30/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 30/2010 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9160571-642a-4073-9436-0362aeb18ade"}, {"guid": "ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/03 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}], "citovane_v": []}