{"guid": "ussr:81e16131-9337-4b3b-acb5-57e317a3c28c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 686/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 686/2017 z 7. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 686/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-11-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/81e16131-9337-4b3b-acb5-57e317a3c28c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1/text", "citacie_n": 24, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 686/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na Priekope 13, Žilina, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4 Cdo 94/2016, 4 Cdo 60/2017 z 24. mája 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie a prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n4 Cdo 94/2016, 4 Cdo 60/2017 z 24. mája 2017, ktorou žiada vydať tento nález:\n„1/ Základné právo\n\nna spravodlivý proces priznané čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 05. 2017 vo veci vedenej pod sp. zn.\n4Cdo 94/2016, 4 Cdo 60/2017 porušené bolo.\n2/ Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 05. 2017 vo veci vedenej\npod sp. zn. 4Cdo 94/2016, 4 Cdo 60/2017 zrušuje a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nprikazuje vo veci znovu konať.\n3/\n\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,-EUR\n\n(slovom: desaťtisíc eur), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný mu vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4/ Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Polkovej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n2. Ako z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh\nvyplynulo, sťažovateľ je ako žalobca stranou konania vedeného Okresným súdom\nBratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 6 C 6/2004 proti Slovenskej republike –\nMinisterstvu vnútra Slovenskej republiky o ochranu osobnosti.\n3. Sťažovateľ sa pôvodne podanou žalobou domáhal proti Slovenskej republike –\nMinisterstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný v 1. rade“), Krajskému\nriaditeľstvu Policajného zboru v Banskej Bystrici, Úradu justičnej a kriminálnej polície\n\n2\n\nPolicajného zboru (ďalej len „žalovaný v 2. rade“),\n\n(ďalej len\n\n„žalovaná v 3. rade“) a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný\nv 4. rade“)\na/ určenia, že právo na ochranu osobnosti sťažovateľa bolo porušené zaslaním\nupovedomenia o jeho trestnom stíhaní ČVS: KÚV-63/OVEK-2000 zo 6. novembra 2002\nbez zákonného dôvodu Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a Okresnému súdu\nŽilina žalovanou v 3. rade ako vyšetrovateľkou žalovaného v 2. rade;\nb/ uloženia povinnosti zaslať sťažovateľovi doporučený list s nasledovným textom:\n„Vážený pán\n\n, ospravedlňujeme sa Vám za nezákonný postup\n\nvyšetrovateľky KÚJP PZ Banská Bystrica\n\n, ktorá bez zákonného\n\ndôvodu upovedomila predsedu Okresného súdu v Žiline a Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky o Vašom trestnom stíhaní vo veci KÚJP PZ Banská Bystrica,\nČVS: KÚV-63/OVEK-2000.“;\nc/ uloženia solidárnej povinnosti žalovaným zaplatiť sťažovateľovi náhradu\nnemajetkovej ujmy 500 000 Sk (16 596,96 €).\n4. Okresný súd rozsudkom č. k. 6 C 6/04-123 z 13. apríla 2007 čiastočne žalobe\nsťažovateľa vyhovel a zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť sťažovateľovi z titulu náhrady\nnemajetkovej ujmy sumu 500 000 Sk, konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným\nospravedlniť sa sťažovateľovi na jeho späťvzatie žaloby v tejto časti zastavil, v prevyšujúcej\nčasti žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým,\nže došlo k porušeniu osobnostných práv sťažovateľa, pretože vyšetrovateľka v rozpore\ns ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. z 23. februára 2001, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava\nSlovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vydala uznesenie\no začatí trestného stíhania sťažovateľa, ktorý pôsobil ako sudca, bez súhlasu ústavného súdu\na pri trestnom stíhaní sťažovateľa postupovala pri jednotlivých úkonoch podľa ustanovení\nzákona, ktorý už bol v tom čase zrušený, teda nezákonne, čo sa týkalo aj upovedomenia\no stíhaní sťažovateľa Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a predsedovi\nOkresného súdu Žilina, na ktorom sťažovateľ ako sudca pôsobil. To malo za následok\nokrem iného i negatívne stanovisko predsedu Okresného súdu Žilina k návrhu na dočasné\npridelenie sťažovateľa na najvyšší súd. S prihliadnutím na závažnosť ujmy sťažovateľa\n\n3\n\na okolnosti, za ktorých k zásahu do osobnosti sťažovateľa došlo, priznal okresný súd\nsťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy 500 000 Sk. Povinnosť zaplatiť ju uložil\nžalovanému v 1. rade s poukazom na zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len\n„zákon č. 58/1969 Zb.“) a zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone\n\nverejnej\n\nmoci\n\na o zmene\n\nniektorých\n\nzákonov\n\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), pretože pri vzniku nemajetkovej ujmy\nv zmysle\n\nustanovení\n\nObčianskeho\n\nzákonníka\n\no\n\nochrane\n\nosobnosti\n\nje\n\npasívne\n\nlegitimovaný štát a zodpovedným subjektom za neoprávnený zásah vyšetrovateľky je\nSlovenská republika – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Okresný súd preto zároveň\nžalobu proti ostatným žalovaným zamietol. Návrh sťažovateľa v časti o určenie, že právo\nna ochranu osobnosti žalobcu bolo porušené, okresný súd zamietol z dôvodu, že túto otázku\nriešil ako predbežnú.\n5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 9 Co 307/07182 zo 4. decembra 2008 rozsudok okresného súdu zmenil v jeho vyhovujúcej časti tak, že\nžalobu sťažovateľa o zaplatenie 500 000 Sk proti žalovanému v 1. rade zamietol a rozhodol\no náhrade trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že okresný súd síce správne zistil\nskutkový stav veci, avšak tento nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že v prípade\nzásahu do osobnosti sťažovateľa bolo potrebné postupovať podľa zákona č. 58/1969 Zb.\na teda, že pasívne vecne legitimovaným žalovaným je Slovenská republika – Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky. Tento záver považoval krajský súd za nesprávny, pretože\npodľa jeho názoru pasívne vecne legitimovaným v konaní o ochranu osobnosti je ten\nsubjekt, ktorý zásah spôsobil. Pritom pri skúmaní, kto je pôvodca zásahu, nie je možné\nfyzickú osobu stotožňovať so štátnym orgánom a do úvahy je potrebné vziať, aké úlohy\na funkcie v zmysle právnych predpisov plní jednotlivý orgán štátu. Pasívne legitimovanou\npreto nebola ani žalovaná v 3. rade, ale podľa názoru krajského súdu je ním žalovaný\nv 2. rade, t. j. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici.\n6. Na dovolanie sťažovateľa najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Cdo 38/2011\nz 12. decembra 2013 rozsudok krajského súdu v jeho zmeňujúcom výroku o zamietnutí\n\n4\n\nžaloby sťažovateľa proti žalovanému v 1. rade (a v nadväzujúcich výrokoch o náhrade trov\nkonania) zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nRozhodnutie odôvodnil tým, že krajský súd dostatočne a presvedčivo nevysvetlil, z akých\ndôvodov nepovažoval žalovaného v 1. rade za vecne pasívne legitimovaného, a naopak,\nz akých dôvodov vecne pasívne legitimovaným bol podľa jeho názoru žalovaný v 2. rade.\nZáver krajského súdu v tejto otázke je preto nepreskúmateľný. Zároveň najvyšší súd\nuviedol, že považuje za správny názor okresného súdu vyslovený vo veci sťažovateľa,\npodľa ktorého ak došlo k zásahu do osobnostných práv pri výkone verejnej moci,\nje potrebné otázku pasívnej vecnej legitimácie riešiť analogicky ako v konaniach týkajúcich\nsa zodpovednosti štátu za škodu, t. j. v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona\nč. 514/2003 Z. z.\n7. Krajský súd vo veci znova rozhodol rozsudkom č. k. 9 Co 262/2014-308\nz 19. marca 2015 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku o priznaní náhrady\nnemajetkovej ujmy sťažovateľovi proti Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra\nSlovenskej republiky ako vecne správny potvrdil a rozhodol o náhrade trov konania.\nPo tom, čo nadobudlo právoplatnosť skoršie rozhodnutie krajského súdu, jediným\nžalovaným ostal iba pôvodne žalovaný v 1. rade a predmetom konania iba náhrada\nnemajetkovej ujmy v peniazoch proti nemu. S poukazom na zrušujúce uznesenie\nnajvyššieho súdu krajský súd uviedol, že ak došlo k zásahu do osobnostných práv\npri výkone súdnej alebo verejnej moci, je potrebné otázku pasívnej vecnej legitimácie riešiť\nanalogicky ako v konaniach tykajúcich sa zodpovednosti za škodu v zmysle zákona\nč. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z., z čoho vyplýva pasívna legitimácia\nžalovaného v 1. rade v tomto konaní. Ďalej vo vzťahu k porušeniu osobnostných práv\nžalobcu a náhrady nemajetkovej ujmy konštatoval, že k porušeniu osobnostných práv\nžalobcu došlo konaním vyšetrovateľky, ktorá bez súhlasu ústavného súdu začala trestné\nstíhanie proti sťažovateľovi a v jednotlivých úkonoch postupovala podľa zákonných\nustanovení v tom čase už zrušených, t. j. postupovala nezákonne. Krajský súd sa stotožnil\ni s výškou priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú považoval za zodpovedajúcu daným\nokolnostiam.\n\n5\n\n8. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný v 1. rade.\nPrípustnosť dovolania odôvodnil § 237 ods. 1 písm. c) a f) a § 241 ods. 2 písm. a), b) a c)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Uviedol, že pokiaľ sa krajský súd riadil\nnázorom dovolacieho súdu vysloveným v skoršom zrušujúcom uznesení vo vzťahu k otázke\npasívnej vecnej legitimácie, bolo jeho povinnosťou ustáliť orgán, ktorý je v prejednávanej\nveci príslušným na konanie v mene Slovenskej republiky. Pretože k tvrdenému\nnesprávnemu úradnému postupu vyšetrovateľky ako orgánu činnému v trestnom konaní\ndošlo v roku 2002, bolo potrebné vec posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. a podľa\nneho i určiť orgán, ktorý má za štát konať. S poukazom na jednotlivé ustanovenia zákona\nč. 58/1969 Zb. žalovaný v 1. rade uviedol, že týmto orgánom je Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky. Pokiaľ bola otázka orgánu oprávneného konať za štát nesprávne\nposúdená, bola Slovenskej republike týmto postupom odňatá možnosť konať pred súdom\na zároveň došlo k vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. c) OSP. Navyše, zákon č. 58/1969 Zb.\nneupravoval možnosť domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy, ale iba náhrady škody.\nSťažovateľovi preto nie je možné náhradu nemajetkovej ujmy priznať a aj keby mu ju\npriznať bolo možné, sťažovateľ nijako nepreukázal, že by v jeho prípade došlo k takému\nzníženiu jeho dôstojnosti, ktorá by odôvodňovala priznanie žalovanej sumy.\n9. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Cdo 94/2016, 4 Cdo 60/2017 z 24. mája 2017\nrozsudok krajského súdu č. k. 9 Co 262/2014-308 z 19. marca 2015 a rozsudok okresného\nsúdu č. k. 6 C 6/04-123 z 13. apríla 2007 vo výrokoch medzi sťažovateľom a žalovaným\nv 1. rade zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie považoval\nza prípustné pre existenciu vady zmätočnosti spočívajúcej v nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje prípustnosť dovolania\npre odňatie možnosti konať pred súdom s poukazom na stanovisko R 2/2016 a zároveň\ni dôvodnosť podaného dovolania v prejednávanej veci.\n10. Najvyšší súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 4 Cdo 94/2016, 4 Cdo 60/2017\nz 24. mája 2017 ďalej uviedol: „Ustálenie toho, ktorý subjekt – štátny orgán, je za žalovaný\nštát v predmetnej veci oprávnený konať (§ 21 ods. 4 O. s. p.) bolo zásadnou otázkou\npre náležité skutkové a právne posúdenie veci. Dovolací súd dospel k záveru, že súdy\n\n6\n\nnižších stupňov túto otázku náležite nevyriešili, pretože jednoznačne v odôvodnení svojho\nrozhodnutia neuviedli, z ktorých ustanovení konkrétneho zákona alebo iného právneho\npredpisu dospeli k záveru, že subjektom oprávneným zastupovať štát v tomto konaní je\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky. (...) Odvolací súd sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia touto otázkou nezaoberal napriek tomu, že dovolací súd v zrušujúcom uznesení\n1 Cdo 38/2011 výslovne upozornil na potrebu riešenia otázky, ktorý štátny orgán je\noprávnený za žalovaný štát v tejto veci konať, ktorú otázku je potrebné posudzovať buď\npodľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z. z. (nemožno podľa obidvoch\nsúčasne), pričom rozhodujúcim faktom zostáva skutočnosť, kedy, v ktorom čase, došlo\nk zásahu do osobnostného práva žalobcu, resp. k nesprávnemu úradnému postupu,\nz ktorého žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu. (...) Dovolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ si\nsúdy nižších stupňov neujasnili základnú otázku, t. j. podľa ktorého zákona (č. 58/1969 Zb.,\nalebo č. 514/2003 Z. z.) je potrebné určiť štátny orgán, ktorý je oprávnený za žalovaný štát\nkonať, neboli splnené podmienky pre riešenie veci samej (nedovolenosť zásahu, jeho\nintenzita, dôsledky a pod.).(...) Povinnosťou súdu bolo vysvetliť, z ktorých ustanovení\nktorého zákona dospel k záveru, že subjektom oprávneným zastupovať štát v tomto konaní\nje práve\n\nMinisterstvo\n\nvnútra\n\nSlovenskej\n\nrepubliky.\n\nZ\n\nobsahu\n\nodôvodnenia\n\ndovolaním napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, či odvolací súd otázku orgánu\noprávneného konať v tomto konaní určil podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. bez čoho však nie je možné ani zodpovedať, či žalovaný štát je v tomto\nkonaní zastúpený v súlade s § 21 ods. 4 O. s. p.“\n11. Sťažovateľ sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 94/2016, 4 Cdo 60/2017 z 24. mája 2017\ndoručenú ústavnému súdu odôvodnil tým, že toto rozhodnutie a v ňom vyslovený právny\nnázor (ak vôbec bol vyslovený) nekladie v celej jeho šírke na ďalšie rozhodovanie o žalobe\nsťažovateľa také požiadavky, na podklade ktorých by konečné rozhodnutie bolo zákonné\na spravodlivé. Sťažovateľ uviedol, že si je vedomý toho, že jeho sťažnosť smeruje proti\nzrušujúcemu rozhodnutiu dovolacieho súdu, no zastáva názor, že aj rozhodovacia prax\nústavného súdu umožňuje v niektorých prípadoch ústavnému súdu prieskum takýchto\n\n7\n\nrozhodnutí (napr. II. ÚS 150/2009, II. ÚS 285/2010, II. ÚS 387/2010, III. ÚS 508/2011,\nIII. ÚS 46/2013), pričom vec sťažovateľa je s ohľadom na jej okolnosti takou, pri ktorej je\ntakýto postup ústavného súdu namieste. Rozhodnutie najvyššieho súdu vo veci sťažovateľa\nnedosahuje takú kvalitu odôvodnenia, akú vyžadujú ústavné princípy, je arbitrárne a to aj\nvzhľadom na jeho skoršie rozhodnutie, ktoré vyznelo v prospech sťažovateľa. Hoci najvyšší\nsúd nepovažuje zásadne nedostatok odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu za dôvod\nprípustnosti dovolania, vo veci sťažovateľa našiel dôvody pre výnimku z tohto prístupu.\nPostupoval však bez toho, aby na takýto postup boli splnené predpoklady, ktoré prv sám\nnajvyšší súd vymedzil. Vo veci sťažovateľa nedošlo k základnej vade konania, ani k vade\nspôsobujúcej justičný omyl. Vec sťažovateľa bola krajským súdom posudzovaná podľa\nObčianskeho zákonníka, iba otázka pasívne legitimovaného subjektu podľa predpisov\no zodpovednosti štátu za škodu. Pritom je úplne zrejmé, že z týchto predpisov sa na vec\nsťažovateľa mohol vzťahovať iba zákon č. 58/1969 Zb., pretože zákon č. 514/2003 Z. z.\nvzhľadom na čas nadobudnutia jeho účinnosti sa na vec vzťahovať nemohol ani teoreticky,\nani prakticky. Navyše zástupca žalovaného v 1. rade nikdy v priebehu konania nenamietal\nnedostatok svojho oprávnenia zastupovať štát a namietal iba údajný nedostatok pasívnej\nvecnej legitimácie štátu ako takého. Dovolací súd v konečnom dôsledku neriešil námietky\nmajúce vo vzťahu k meritu veci zásadný význam a nesústredil sa na hmotnoprávnu stránku\nveci. Princípom výkladu právnych noriem je, aby plnili svoju funkciu spočívajúcu\nv spravodlivom vyriešení veci tak, aby riešenie obstálo pred meradlom tzv. zdravého\nrozumu a v spoločnosti panujúcich predstáv o spravodlivosti. Pri zohľadnení tohto princípu\nvzniká otázka, aký význam do budúcnosti vlastne bude mať pre vec, ak bude štát\nzastupovať iný orgán ako Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Pokiaľ sťažovateľ\nnamietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom najvyššieho súdu, poukázal na to, že najvyšší súd zrušil právoplatný\nrozsudok okresného súdu desať rokov po jeho vyhlásení a vec sťažovateľa sa tak po\nštrnástich rokoch nachádza v rovnakom štádiu ako pri podaní žaloby. Najvyšší súd svojim\nrozhodnutím spôsobil iba ďalšie prieťahy v konaní, ktorých dĺžka je už aj v súčasnom štádiu\nextrémna, napriek tomu, že ide o konanie o ochranu osobnosti, vo vzťahu ku ktorému aj\nústavný súd vyslovil, že má byť rozhodované prednostne.\n\n8\n\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n14. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n16. Sťažovateľ namieta porušenie týchto svojich práv:\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n9\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n17. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n18. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n19. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní\n\nzákonov\n\nviedli\n\nk\n\nrozhodnutiu,\n\nani\n\npreskúmavať,\n\nči\n\nv\n\nkonaní\n\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci\nv ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\n\n10\n\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n20. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\n21. Ako zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, k porušeniu označených práv malo dôjsť\nzrušujúcim rozhodnutím najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho v dôsledku jeho\nnedostatočného odôvodnenia, meritórneho prejednania dovolania žalovaného v 1. rade\nbez splnenia zákonných podmienok prípustnosti dovolania, ako aj pre jeho nespravodlivosť\na arbitrárnosť.\n22. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti zrušujúcemu rozhodnutiu\ndovolacieho súdu, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo veci, ústavný súd sa zaoberal\nnajprv posúdením otázky, či táto povaha sťažovateľom napadnutého rozhodnutia nebráni\nprijatiu jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie.\n23. Po rozhodnutí vo veci sp. zn. II. ÚS 105/09 ústavný súd mutatis mutandis zastáva\nnázor, podľa ktorého ak jeho rozhodovacia prax v minulosti spravidla nepripúšťala\npreskúmavanie rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorými boli zrušené v odvolacom konaní\nrozsudky prvostupňových súdov, s poukazom na to, že takéto rozhodnutie odvolacieho súdu\nnie je „konečným“ rozhodnutím vo veci a sťažovateľ má v každom prípade možnosť\n\n11\n\ndomáhať sa na ústavnom súde ochrany základných práv a slobôd podaním ústavnej\nsťažnosti proti konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré vzíde z konania\nnasledujúceho po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, je namieste na tomto názore\nzotrvať, avšak v záujme poskytnutia účinnej ochrany základným právam účastníkov\nobčianskeho súdneho konania, nie bezvýhradne.\n24. Prípadmi hodnými odlišného prístupu sú najmä prípady takých zrušujúcich\nrozhodnutí, ktorými bolo porušené základné právo sťažovateľa ústavne procesného\ncharakteru. Odmietnutím preskúmania ústavnosti postupu odvolacieho (dovolacieho) súdu\na napravenia jeho pochybenia tohto druhu by bol totiž účastník vystavený v nasledujúcom\nkonaní v niektorých prípadoch neodstrániteľným následkom aplikácie záväzného právneho\nnázoru, ktorý je poznačený porušením ústavne procesných práv. Nebola by účinnou ochrana\nposkytovaná základným právam a slobodám fyzických a právnických osôb ústavným\nsúdom, ak by ústavný súd nemohol zasiahnuť a následky porušenia základných práv\na slobôd odstrániť prv, ako skončí konanie vo veci konečným rozhodnutím akceptujúcim\nprávny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho rozhodnutí postihnutom vadou\nspočívajúcou v porušení ústavne procesných práv účastníkov takéhoto konania\n(m. m. III. ÚS 46/2013).\n25. Takto formulovaný a postupne sa stabilizujúci názor (napr. aj vo veciach\nsp. zn. II. ÚS 285/2010, II. ÚS 387/2010, III. ÚS 508/2011) si pri rozhodovaní o sťažnosti\nsťažovateľa v tejto veci vyžaduje, aby ústavný súd skúmal, či právny názor vyslovený\ndovolacím súdom v napadnutom uznesení kladie v celej jeho šírke na ďalšie rozhodovanie\no sťažovateľovej žalobe záväzné požiadavky vedúce k porušeniu označených práv\nsťažovateľa, ktoré by pri prípadnom neskoršom ústavno-súdnom prieskume meritórneho\nrozhodnutia už neboli odstrániteľné.\n26. Vychádzajúc z týchto úvah posudzoval ústavný súd uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Cdo 94/2016, 4 Cdo 60/2017 z 24. mája 2017 predovšetkým z hľadiska ústavnej\nakceptovateľnosti jeho odôvodnenia, pretože i uznesenie dovolacieho súdu, ktorým sa\nkonanie vo veci samej právoplatne nekončí, musí spĺňať požiadavky plynúce z viacerých\n\n12\n\nčiastkových aspektov základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne\nkonanie. Aj rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým sa druhostupňové rozhodnutie zrušuje\na vec sa vracia súdu prvého či druhého stupňa na ďalšie konanie, musí dosahovať takú\nkvalitu odôvodnenia, aká preň vyplýva z čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru,\na tiež jeho výrok musí mať potrebný právny základ v ustanoveniach nielen procesného,\nale i hmotného práva, ako aj náležitú oporu v odôvodnení. Nerešpektovanie najmä týchto\npožiadaviek by pri neskoršom ústavno-súdnom prieskume meritórnych rozhodnutí\nvšeobecných súdov vo veci samej už nebolo napraviteľné. Ústavný súd skúmal i to,\nči postup dovolacieho súdu má pre sťažovateľa v budúcnosti z hľadiska prípadného\nneskoršieho ústavno-súdneho prieskumu meritórneho rozhodnutia neodstrániteľné následky.\n27. Ako z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 94/2016,\n4 Cdo 60/2017 z 24. mája 2017 vyplýva, najvyšší súd zrušil vo vzťahu medzi sťažovateľom\na žalovaným v 1. rade rozsudok krajského súdu č. k. 9 Co 262/2014-308 z 19. marca 2015\na rozsudok okresného súdu č. k. 6 C 6/04-123 z 13. apríla 2007 a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie z dôvodu, že v priebehu doterajšieho konania nedošlo za použitia\njednoznačne identifikovanej právnej normy k ustáleniu toho, ktorý subjekt (štátny orgán)\nje za žalovaného v 1. rade v predmetnej veci oprávnený konať (§ 21 ods. 4 OSP), pričom\npodľa názoru najvyššieho súdu ide o zásadnú otázku pre skutkové a právne posúdenie veci.\n28. Ako ďalej najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, v prípade ak\nžalobca v konaní označí štátny orgán, avšak uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho\norgánu nepatrí, „nejde o vadu návrhu ani o nedostatok podmienky konania. Z ustanovenia\n§ 21 ods. 4 veta prvá O. s. p vyplýva, že súd je povinný bez zreteľa na označenie\nobsiahnuté v návrhu - zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu\npôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je\noprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom\n(v tej súv. por. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn.\n7 Cdo 500/2014, 3 Cdo 201/2007, 3 Cdo 176/2012).“.\n\n13\n\n29. Podľa názoru ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu z hľadiska jeho\nodôvodnenia spĺňa ústavnoprávne požiadavky, ktoré sú naň kladené. Najvyšší súd jasne\na zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré považoval dovolanie žalovaného v 1. rade\nza prípustné, ako aj dôvody, ktoré ho viedli k zrušeniu rozhodnutia krajského súdu\na okresného súdu. Rovnako tak výklad najvyšším súdom aplikovaných ustanovení\nnepopiera ich účel a zmysel a je potrebné ho považovať za ústavne konformný.\n30. Ústavný súd však poukazuje najmä na to, že vo veci sťažovateľa nejde o prípad\nvyslovenia takého záväzného právneho názoru dovolacím súdom, ktorým by bolo vopred\nzáväzne predurčené rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu o merite nároku\nsťažovateľa spôsobom, ktorý by v budúcnosti z hľadiska prípadného neskoršieho ústavnosúdneho prieskumu meritórneho rozhodnutia mal neodstrániteľné následky.\n31. Ako najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí aj s odkazom na relevantnú\njudikatúru (a so zohľadnením jeho právneho názoru vysloveného vo veci sťažovateľa\nv skoršom uznesení dovolacieho súdu) uviedol, ani prípadné nesprávne označenie – inak aj\npodľa názoru ústavného súdu nepochybne vecne pasívne legitimovaného žalovaného\nv 1. rade – orgánu, ktorý má za štát konať, nemá za následok zamietnutie žaloby, ale iba\nzakladá povinnosť okresného súdu a krajského súdu konať za štát s orgánom určeným\nv rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Je totiž právom žalovaného\nv 1. rade, aby v jeho mene pred súdom konal ten jeho orgán, ktorý je na to určený podľa\nosobitného predpisu (§ 73 Civilného sporového poriadku), pretože jemu patrí realizovať\nprocesné oprávnenia priznané v konaní žalovanému v 1. rade. Je pritom vecou všeobecných\nsúdov, aby sa presvedčivo, zrozumiteľne a jednoznačne vysporiadali s touto otázkou a to aj\nv kontexte zmien v právnej úprave zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie\na nesprávny úradný postup. Otázka významu určenia príslušného orgánu, ktorý koná za štát\npred súdom v tejto veci, teda nestojí tak, ako ju kladie sťažovateľ v sťažnosti,\nt. j. aký význam bude mať pre vec v ďalšom priebehu konania, ak bude prípadne štát\nzastupovať iný orgán ako Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ale tento význam\nspočíva v naplnení zákonnej požiadavky určenia tohto orgánu s odkazom na relevantnú\nprávnu normu ako súčasť základného práva na súdnu ochranu žalovaného v 1. rade.\n\n14\n\n32. Práve z týchto dôvodov považuje ústavný súd za ústavne súladný i samotný záver\nnajvyššieho súdu o prípustnosti dovolania otvárajúci meritórne preskúmanie rozhodnutia\nkrajského\n\nsúdu,\n\nproti\n\nktorému\n\ndovolanie\n\nžalovaného\n\nv 1.\n\nrade\n\nsmerovalo.\n\nPodľa zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3.\ndecembra 2015 (uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016) „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nzakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku.\nVýnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť\ndovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“. Túto skupinu\nvýnimočných prípadov vymedzil najvyšší súd tak, že ide o prípady, v ktorých rozhodnutie\nnapadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo\nodôvodnenie má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom\na právnymi následkami blížia k „justičnému omylu“, teda ide o „vady najzákladnejšej\ndôležitosti pre súdny systém“. Pretože tak ako konštatoval najvyšší súd, vo veci sťažovateľa\nv konaní nedošlo za použitia jednoznačne identifikovanej právnej normy k ustáleniu toho,\nktorý subjekt (štátny orgán) je za žalovaného v 1. rade v predmetnej veci oprávnený konať\na aj ústavný súd je toho názoru, že ide o zásadnú otázku, vyriešenie ktorej je nevyhnutné pre\nrealizáciu procesných práv žalovaného v 1. rade, považuje aj ústavný súd za naplnené\npredpoklady aplikovania výnimky v zmysle zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015.\n33. Ústavný súd považuje však za potrebné poukázať i na to, že určenie orgánu\noprávneného za štát vo veci konať pred súdom nie je možné stotožňovať s ustálením osoby\npôvodcu zásahu do osobnosti žalobcu. V tejto súvislosti je totiž úplne zrejmé, že k zásahu\ndo osobnosti žalobcu došlo v rámci prebiehajúceho trestného konania, za obsah a priebeh\nktorého zodpovedá žalovaný v 1. rade a to vrátane následkov nezákonného rozhodnutia, či\nnesprávneho úradného postupu, ak je nezákonnosť rozhodnutia alebo nesprávnosť úradného\npostupu preukázaná. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť i to, že ani v prípade, ak\nk vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k neprávnemu úradnému postupu došlo\nza účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., nie je možné prisvedčiť žalovanému v 1. rade, že táto\n\n15\n\nskutočnosť vylučuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sťažovateľovi, hoci\ntáto norma výslovne priznanie náhrady nemajetkovej ujmy neupravovala.\n34. Ústavný súd nepovažoval preto právny názor najvyššieho súdu, ktorým\nodôvodnil svoje zrušujúce rozhodnutie, za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také,\nktoré by bolo založené na ústavne nekonformnej aplikácii ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku a Civilného sporového poriadku upravujúcich postup súdu v dovolacom konaní.\nS ohľadom na uvedené nejde ani o prípad napĺňajúci predpoklady odôvodňujúce výnimočne\npreskúmať rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré nie je konečnej povahy. Pretože ústavný\nsúd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie, a postupom najvyššieho súdu\npri rozhodovaní o jeho dovolaní, v tejto časti sťažnosť odmietol podľa § 25 zákona\no ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n35. Pokiaľ sťažovateľ osobitne namietal porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu, poukazoval\nna celkovú doterajšiu dĺžku konania (štrnásť rokov), ktoré je po rozhodnutí najvyššieho\nsúdu znova „na začiatku“ s ohľadom na jeho charakter i na to, že ide o vec, ktorá má byť\nrozhodovaná prednostne.\n36. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach\ntýkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda\nnezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo\nslobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ mohol alebo môže domôcť\nvyužitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, musí takúto\nsťažnosť ústavný súd odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie\n(napr. I. ÚS 103/02).\n\n16\n\n37. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je\nvšak to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného\norgánu verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza\nzo skutočnosti, že sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný\nprávny prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už\nk zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv nepokračovalo (IV. ÚS 300/07).\n38. Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená,\nk zbytočným prieťahom v konaní na označenom súde nedochádzalo, je daný dôvod\nna odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n39. Sťažnosť doručil sťažovateľ ústavnému súdu 4. októbra 2017. Ako z jej obsahu\nvyplýva, v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu najvyšší súd už o veci rozhodol\nuznesením sp. zn. 4 Cdo 94/2016, 4 Cdo 60/2017 z 24. mája 2017 a vec sa nachádza\nod 21. júna 2017 na okresnom súde.\n40. Keďže sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prerokovanie veci\nv primeranej lehote, postupom najvyššieho súdu v dovolacom konaní, bola ústavnému súdu\ndoručená v čase, keď vo veci už konal okresný súd, je zrejmé, že k namietanému porušeniu\ntýchto práv sťažovateľa postupom najvyššieho súdu v označenom konaní v čase podania\nsťažnosti ústavnému súdu nemohlo dochádzať.\n41. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že účinným prostriedkom nápravy proti\nporušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nje právny prostriedok upravený v § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),\nteda sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npredsedovi súdu.\n\n17\n\n42. Ako z judikatúry ústavného súdu vyplýva, pokiaľ ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie\nktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ mohol alebo môže domôcť využitím jemu\ndostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, musí takúto sťažnosť ústavný súd\nodmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02,\nI. ÚS 331/08).\n43. Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že sťažovateľ sťažnosť\nproti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi\nnajvyššieho súdu podľa § 62 zákona o súdoch podal, vychádzal ústavný súd z toho, že takto\nnepostupoval, čo tiež vylučuje jej prijatie na ďalšie konanie.\n44. Hoci je zrejmé, že konanie vo veci sťažovateľa trvá celkovo extrémne dlhý čas,\ns ohľadom na uvedené musel ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti podľa § 25\nzákona o ústavnom súde odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť.\n45. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. novembra 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "ochrana osobnosti", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1"}, {"guid": "ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a"}, {"guid": "ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2010 z 15. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-15", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "ussr:075bbc14-6f7d-4ce1-918a-a415bfe96d7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:075bbc14-6f7d-4ce1-918a-a415bfe96d7b"}, {"guid": "ussr:08c65e92-c068-498b-b61f-7e59d909e01c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 300/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 300/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08c65e92-c068-498b-b61f-7e59d909e01c"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:20d82246-79f5-443c-9383-942cd7ac6ca6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.83.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 83/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.83.2026.2"}, {"guid": "ussr:f1a562b9-8cc7-4f74-b7a1-48138ed13868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.147.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.147.2024.1"}, {"guid": "ussr:94724676-48c1-4eb3-a314-31677dab0ac6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.529.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 529/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 529/2023 z 22. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.529.2023.1"}, {"guid": "ussr:cf267b40-5be9-4a96-9ced-a95d4f1b048b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.7.2023.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.7.2023.3"}, {"guid": "ussr:b4afe34c-8431-43f5-952c-24878cb6c96f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.254.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 254/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 254/2023 z 24. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.254.2023.1"}, {"guid": "ussr:7f1ca189-17df-40f3-9aed-c84eea7eebb2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.517.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 517/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 517/2022 z 25. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.517.2022.1"}, {"guid": "ussr:7d4ebb12-0585-4ec5-bf07-b8d8ac0b2993", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.433.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 433/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 433/2022 z 13. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.433.2022.1"}, {"guid": "ussr:37aa080c-4a12-466f-b284-f5a42347053e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.134.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 134/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2022 z 30. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.134.2022.1"}, {"guid": "ussr:4a0e0bc8-9931-4495-87cc-c37bb4c76f02", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.36.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 36/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 36/2022 z 28. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.36.2022.2"}, {"guid": "ussr:80a0a93d-aa63-4df4-8425-57678edd3741", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.588.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 588/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 588/2021 z 1. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.588.2021.1"}, {"guid": "ussr:5c49c260-ea66-44fa-86dc-7366dfb674ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.2.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 2/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2022 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.2.2022.1"}, {"guid": "ussr:89c133fe-a6ea-4228-84b1-64d2a891b938", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.504.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 504/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 504/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.504.2021.1"}, {"guid": "ussr:630869c9-8809-4986-bf60-3a69b98088af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.343.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 343/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 343/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.343.2021.1"}, {"guid": "ussr:99c8b38c-0074-4473-afff-ea0ecae8492b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.332.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 332/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 332/2021 z 23. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.332.2021.1"}, {"guid": "ussr:d995db1c-0367-4e67-a917-fb56d5f3d0ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.328.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2021 z 23. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.328.2021.1"}, {"guid": "ussr:5c24aa7e-29b1-476f-9d17-a072119422db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.319.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 319/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 319/2021 z 16. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.319.2021.1"}, {"guid": "ussr:eb13578c-a689-46c2-8a75-f9bd992bba5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.294.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 294/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/2021 z 2. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.294.2021.1"}, {"guid": "ussr:6a50d04c-13f3-4059-99bd-356c374440ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.638.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 638/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 638/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.638.2020.1"}, {"guid": "ussr:1103ccad-fe8f-4678-b0e7-b3e49ed0858f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.487.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 487/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 487/2020 z 27. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.487.2020.1"}, {"guid": "ussr:8cf35eeb-27de-46ce-bd02-e13cce2f36dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.59.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.59.2020.1"}, {"guid": "ussr:246e5f98-2af9-4a65-8867-27d1d9c86746", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.6.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 6/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.6.2020.1"}, {"guid": "ussr:c450d7fe-5782-4bbf-b379-14dafdcd871e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.212.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 212/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 212/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.212.2019.1"}, {"guid": "ussr:867c594a-ab8a-4706-b207-a15eaf5b6cfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 101/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1"}, {"guid": "e47ece00-54d9-40ea-9572-5b20ebd0d502:9761c144-7243-4ca2-89bd-4c2da50c411f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1317216747.1", "spisova_znacka": "4Cdo/355/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/355/2020 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1317216747.1"}]}