{"guid": "ussr:8cc256b5-77d7-4133-bce2-667e6e0c6a8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 686/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 686/2016 z 21. 2. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. februára 2017, sp. zn. III. ÚS 686/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-02-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8cc256b5-77d7-4133-bce2-667e6e0c6a8a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2016.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 686/2016-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. februára 2017\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, sudkyne Ivetty Macejkovej\na sudcu Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Karolom Hričovským, Š. Moyzesa 10, Zvolen, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na zachovanie\nľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 39 Er 28/2014\nz 13. júla 2015, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBratislava II sp. zn. 39 Er 28/2014 z 13. júla 2015 vo výroku, ktorým boli námietky\npovinného proti exekúcii zamietnuté, p o r u š e n é\n\nboli.\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 39 Er 28/2014 z 13. júla 2015\nvo výroku, ktorým boli námietky povinného proti exekúcii zamietnuté, z r u š u j e\n\na vec\n\nv rozsahu zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Bratislava II j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet\njeho právneho zástupcu JUDr. Karola Hričovského, Š. Moyzesa 10, Zvolen, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. septembra 2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 19\nods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 39 Er 28/2014\nz 13. júla 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“), ktorým boli námietky povinného\n(sťažovateľa) proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie zamietnuté.\n2. Sťažovateľ sťažnosť zdôvodnil tým, že «Okresný súd Bratislava II.\ndňa 12.03.2014 poveril súdneho exekútora\n\nvykonaním exekúcie\n\nna vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné na oprávneného vo výške 5576,48 €\nza obdobie od 14.07.2009 do 17.02.2014 a bežné výživné na oprávneného vo výške 99,58 €\nod 17.02.2014 až do budúcna, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní a trovy\nexekúcie.\n\n2\n\nDňa 2.05.2014 boli exekútorovi doručené sťažovateľove (povinného) námietky proti\nexekúcii, v ktorých okrem iného poukázal na to, že oprávnený (sťažovateľov najmladší syn)\ns nim žil počas rozhodného obdobia (až do konca roka 2013) po smrti manželky...\nv spoločnej domácnosti, pričom všetky náklady spojené s jej vedením znášal sťažovateľ\na všetky potrebné veci z domácnosti využíval oprávnený neobmedzene. Sťažovateľ tak...\noprávnenému po celý čas výživné (ako aj svoju starostlivosť) poskytoval, pričom vyjadril\núdiv nad prebiehajúcou exekúciou (a obavu, že o peniaze sa usiluje s ohľadom na výdavky\nv trestnom konaní, v ktorom má byť trestne stíhaný za drogovú trestnú činnosť) a zdôraznil,\nže nároky oprávneného sú neoprávnené...\nSťažovateľ v podaných námietkach, ako aj vo svojom vyjadrení k vyjadreniu\nexekútora poukazoval na skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57\nods. 1 písm. b) a f) Exekučného poriadku a exekúciu žiadal zastaviť... Nakoľko sa týmito\ndôvodmi súd po celý čas nezaoberal a exekúciu nezastavil, podal sťažovateľ aj samostatný\nnávrh na zastavenie exekúcie. Dôvody v ňom obsiahnuté zahrnul aj do svojho odvolania.\nPo opätovných prieťahoch v konaní súd (bez akéhokoľvek dokazovania) vydal dňa\n13.07.2015 uznesenie, ktorým námietky sťažovateľa proti exekúcii, ako aj jeho návrh\nna zastavenie exekúcie, zamietol...\nExekučným titulom v danej veci je rozsudok Okresného súdu Bratislava II\n(27 P 391/05-36) zo dňa 18.01.2006, ktorým bola schválená dohoda medzi sťažovateľom\na jeho nebohou manželkou, ktorou sa ich maloleté deti\n\nzverili do jej osobnej\n\nstarostlivosti a sťažovateľ sa zaviazal prispievať mesačne na ich výživu (v prípade\nsumou 3000 Sk mesačne) s tým, že takto určené výživné mal poukazovať: „vždy do 15-teho\ndňa v mesiaci, k rukám matky detí\". Takto určenú vyživovaciu povinnosť plnil až do smrti\nmatky.\nPo smrti matky som sa ako jediná žijúca osoba s rodičovskými právami\na povinnosťami o synov osobne staral (ako uviedol aj v námietkach) a vyživoval ich, v byte\nna\n\n(a od konca roku 2011 v rodinnom dome v obci\n. Oprávnený tak ako sťažovateľov syn mal zabezpečené od sťažovateľa\n\nbývanie, výživu aj osobnú starostlivosť... a výchovu. V čase smrti matky (14.07.2009) mal\noprávnený 16 rokov, bol teda ešte maloletý, bez plnej spôsobilosti na právne úkony. Bolo\nteda sťažovateľovým rodičovským právom a povinnosťou sa o neho osobne starať,\n\n3\n\nvychovávať ho, vyživovať ho a z pozície zákonného zástupcu spravovať jeho majetkové\nzáležitosti. V týchto úlohách plne nahrádzal aj zosnulú manželku. Je preto absurdné\npožadovať od sťažovateľa výživné za obdobie po smrti matky vo forme, aká je určená\nv súdom schválenej dohode s ňou, teda v mesačných peňažných splátkach k jej rukám, resp.\nna jej účet (ktorý jej smrťou zanikol). Takto určené platobné miesto fakticky aj právne\nzaniklo (rovnako ako zanikla spôsobilosť mať práva a povinnosti druhej strany dohody, t. j.\nzosnulej manželky). Rovnako absurdné by bolo od sťažovateľa požadovať, aby mesačne\nnajprv sám sebe... poukazoval určenú čiastku a až potom z nej zabezpečoval potreby\nmaloletého syna.».\n3. Po citácii § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku poukázal sťažovateľ na zánik\njeho povinnosti uloženej exekučným titulom osobným plnením po smrti matky, a to až\ndo konca roku 2013, keďže hradil všetky výdavky spojené s výživou a inými materiálnymi\npotrebami oprávneného. Namietal, že okresný súd sa svojvoľne priklonil na stranu\noprávneného a argumentáciu povinného (sťažovateľa) ponechal bez povšimnutia. Uznesenie\ntak podľa sťažovateľa vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci a z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Za neodôvodnené a zasahujúce do jeho základných\npráv považoval sťažovateľ konštatovanie okresného súdu, že „Uvedené podania povinného\nsúd považuje za obštrukčné, v snahe vyhnúť sa exekučnému konaniu“. Zdôraznil, že v\nkonaní došlo k prieťahom a pochybeniam zo strany okresného súdu, pričom on si riadne\nplnil všetky povinnosti účastníka konania a aktívne v konaní vystupoval. Na potvrdenie\npravdivosti svojej argumentácie uviedol, že „... v kontexte relevantnej judikatúry nemožno\nvyužívanie opravných prostriedkov, iných prostriedkov procesnej ochrany a iných\nprocesných úkonov, na ktoré je účastník podľa zákona oprávnený, považovať za prieťah,\nči obštrukciu...\n... možno mať za to, že Okresný súd Bratislava II do odôvodnenia napádaného\nuznesenia účelovo, svojvoľne a celkom zbytočne inkorporoval aj svoj neodôvodnený\nhodnotiaci úsudok, ktorý sťažovateľa obviňuje z obštrukcií a vyhýbania sa exekučnému\nkonaniu, pričom na takýto hodnotiaci úsudok neexistuje žiaden racionálny skutkový\nzáklad... Súd sa tak netradične stal primárnym porušovateľom osobnostných práv\nsťažovateľa, ktorý v neľahkej životnej situácii, v dôchodkovom veku, musí okrem\n\n4\n\narbitrárneho rozhodovania v exekučnom konaní strpieť aj svojvoľné difamačné výroky súdu\nv uznesení, teda na verejnej listine, ktorá sa okrem neho doručuje aj oprávnenému, resp.\njeho právnemu zástupcovi a exekútorovi a ako súčasť súdneho spisu bude prístupná\nkaždému, kto má k nemu prístup... Súd sa porušenia osobnostných práv sťažovateľa\nnedopustil v klasickom občianskoprávnom vzťahu a preto sťažovateľ sa nemôže proti\ndifamačnému hodnotiacemu úsudku v uznesení brániť prostriedkami súkromného práva\n(žaloba na ochranu osobnosti), ale z mocensky nadradenej pozície orgánu verejnej moci,\nv rámci výkonu súdnej moci... Na základe uvedeného možno mať za to, že Okresný súd\nBratislava II vyslovením citovaného hodnotiaceho úsudku v odôvodnení napádaného\nuznesenia zasiahol do základného práva sťažovateľa podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na\nochranu mena).“.\n4. Namietané porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nsťažovateľ zdôvodnil nesplnením povinnosti okresného súdu preskúmať exekučný titul\nz formálnej a materiálnej stránky už pri poverovaní exekútora vykonaním exekúcie.\nNepreskúmaním účinnosti exekučného titulu tak podľa sťažovateľa došlo k priamemu\nzásahu do jeho majetkovej sféry, keďže jeho majetok ostal blokovaný, v dôsledku čoho je\nobmedzovaný vo výkone vlastníckych práv. Vzhľadom na ústavnú neudržateľnosť\nnapadnutého uznesenia tak sťažovateľ namietal aj porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy.\n5. Uznesenie okresného súdu považoval sťažovateľ z pohľadu rozhodovania o návrhu\nna zastavenie exekúcie za ešte arbitrárnejšie, pretože súd sa v odôvodnení s týmto návrhom\nosobitne nevysporiadal.\n6. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127\nods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Vzhľadom\nna rozsah, intenzitu a okolnosti namietaného porušenia označených práv považoval\ndeklarovanie porušenia práv za nedostatočné. Zdôraznil, že súdny exekútor už siahol «na\n\n5\n\nfinančné prostriedky sťažovateľa na bankovom účte, čím bolo najtvrdším spôsobom\nzasiahnuté do jeho vlastníckych práv bez toho, aby sa mu dostalo náležitej ochrany\nna príslušnom orgáne ochrany práva (Okresný súd Bratislava II), pričom aj jeho ďalší\nmajetok zostáva zablokovaný, a to už po značnú dobu, bez toho, aby sa domohol zákonného\nnearbitrárneho rozhodnutia vo veci. Aj keby sa sťažovateľovi nakoniec podarilo dosiahnuť\nzastavenie exekúcie, musel by vynaložiť ďalšie finančné prostriedky, čas a úsilie\nv príslušných konaniach, aby sa mu zexekvované finančné prostriedky vrátili, pričom\nbez svojej viny sa ocitol v rizikovom postavení, kedy mu nik negarantuje úspech v takýchto\nkonaniach a prípadnú vymožiteľnosť prípadných rozhodnutí, na základe ktorých by mu\nfinančné prostriedky mali byť vrátené a ani to, či sa ako dôchodca vrátenia tejto sumy\ndožije. Pokiaľ ide o zásah do jeho práv podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nje potrebné si uvedomiť, že nedôstojné postavenie „nespravodlivo obvineného“, spôsobené\ndifamujúcim hodnotiacim úsudkom vyjadreným na verejnej listine, v akom sa ocitol\nsťažovateľ, nie je možné kompenzovať v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\nrovnako, ako v civilnom konaní o ochrane osobnosti (príkaz na uverejnenie ospravedlnenia\na pod.). Sťažovateľovi poškodenému svojvoľným a neoprávnene kritickým hodnotením súdu\nby sa malo poskytnúť primerané zadosťučinenie za zásah do jeho základných práv a to\nv peňažnej podobe.».\n7. Sťažovateľ navrhol vyhovieť sťažnosti v znení:\n„1. Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej\npovesti a na ochranu mena podľa č. 19. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné\nprávo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.07.2015 (39 Er/28/2014-57) porušené\nboli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.07.2015 (39 Er/28/2014-57)\nsa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na nové konanie a rozhodnutie.\n\n6\n\n3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €\n(slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť na účet určený\nsťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n8. Sťažovateľ si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi.\n9. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 686/2016-10 z 11. októbra 2016 bola\nsťažnosť sťažovateľa prijatá na ďalšie konanie v súlade s § 25 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde. Jeho návrhu na odklad vykonateľnosti namietaného rozhodnutia nebolo vyhovené.\n10. Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril písomným podaním zo 14. decembra 2016\nsp. zn. Spr. 2142/2016. Sťažnosť sťažovateľa považoval za nedôvodnú, keďže exekučné\nkonanie prebieha na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý dosiaľ\nnebol zrušený. Poukázal na to, že uznesením z 9. septembra 2016 zamietol návrh povinného\nna povolenie odkladu exekúcie a toto sa stalo právoplatným 8. októbra 2016.\n11. K vyjadreniu okresného súdu predložil svoje stanovisko sťažovateľ podaním\ndoručeným ústavnému súdu 18. januára 2017. Zdôraznil, že okresný súd nezaujal svoj názor\nk namietanej účinnosti exekučného titulu, ale vyjadril sa len k jeho právoplatnosti\na vykonateľnosti. Trval na plnení si vyživovacej povinnosti voči oprávnenému\nz exekučného titulu po smrti matky vo forme osobnej starostlivosti a úhrady nákladov jeho\nzákladných potrieb aj nad rámec určeného výživného, čo v stanovisku okresného súdu bolo\nodignorované.\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania\nv danej veci, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n7\n\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podstata námietok sťažovateľa spočíva v arbitrárnosti a nezákonnosti\nnamietaného uznesenia, keď v odôvodnení uznesenia okresného súdu sa uvádza: „Súd sa\nopätovne zaoberal námietkami povinného proti exekúcii. Oboznámil sa s obsahom spisu,\ndôkazmi v ňom založenými a s poukazom na zistený skutkový stav a cit. ust. zákona\nopätovne dospel k záveru, že povinný neuviedol v námietkach proti exekúcii žiadny\nzo zákonných dôvodov uvedených v § 50 Exekučného poriadku.\nExekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je rozsudok tunajšieho súdu\nč. k. 27 P 391/05-36 zo dňa 18.01.2006, ktorým bol povinný zaviazaný platiť výživné pre\noprávneného vo výške 99,58 € mesačne od 15.07.2009.\nUvedené podania povinného súd považuje za obštrukčné, v snahe vyhnúť\nsa exekučnému konaniu. Exekučné konanie je vedené na základe právoplatného\na vykonateľného exekučného titulu.\nV námietkach proti exekúcii povinný neuviedol žiadny dôvod podľa § 50 EP, ktorý by\nspôsobil zánik vymáhaného nároku alebo bránili vykonateľnosti exekučného titulu alebo\nje tu iný dôvod pre, pre ktorý je exekúcia neprípustná.\nNa základe uvedeného odkazujúc na uvedené skutočnosti a cit. zákonné ustanovenia\nsúd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n17. Ústavný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach zdôraznil, že súčasťou obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04,\nIII. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná\nodpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nkľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias c. Grécko\nz 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n18. Uvedenými princípmi sa okresný súd pri svojom rozhodovaní o námietkach\nsťažovateľa proti exekúcii neriadil. Z obsahu spisu vyplýva, že o námietkach sťažovateľa\nako povinného v exekučnom konaní bolo rozhodované najskôr vyšším súdnym úradníkom\nuznesením z 24. septembra 2014, ktoré bolo v dôsledku odvolania sťažovateľa zrušené\na o námietkach proti exekúcii rozhodoval opakovane sudca. V odvolaní proti uzneseniu\nvydanému vyšším súdnym úradníkom sťažovateľ na viacerých miestach namietal\nneúčinnosť exekučného titulu, pričom nepopieral jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.\nNapriek tomu okresný súd jeho odvolacie námietky nesprávne vyhodnotil, ak v odôvodnení\nnamietaného uznesenia zdôraznil právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu\na vo vzťahu k jeho účinnosti neuviedol žiadnu právnu argumentáciu. Posúdenie účinnosti\nexekučného titulu má pritom pre ďalšie vedenie exekučného konania, a teda aj pre\nsťažovateľa podstatný význam. Ústavný súd považoval sťažovateľom vznesený argument\n\n9\n\nza skutkovo a právne relevantný, teda taký, s ktorým sa mal okresný súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia náležite vysporiadať. Okresný súd neposkytol sťažovateľovi dostatočnú\nochranu jeho základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ak nedal jasnú a zreteľnú\nodpoveď na relevantnú argumentáciu sťažovateľa, a z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na\nzáklade čoho považoval exekučný titul aj za účinný. Namietané uznesenie posúdil ústavný\nsúd v časti zamietnutia námietok sťažovateľa proti exekúcii ako arbitrárne, v dôsledku čoho\nvyslovil porušenie práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, rozhodnutie v tejto časti zrušil\na vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde.\n19. Vecné posúdenie námietok proti exekúcii a dôvodnosť ďalšieho vedenia\nexekučného konania nie je v právomoci ústavného súdu, čo mu však nebráni poukázať\nna rozdielnosť procesných dôsledkov rozhodnutia zrušeného a rozhodnutia neúčinného.\nZrušené rozhodnutie prestáva normatívne existovať, hoci nemožno poprieť, že kauzálne\njestvuje naďalej. Naproti tomu neúčinné rozhodnutie existuje kauzálne aj normatívne.\nPo svojom vydaní pre danú oblasť práva však stratilo účinnosť, a preto ho možno\npripodobniť k relatívne neplatnému hmotnoprávnemu úkonu. Neúčinnosť exekučného titulu\nvyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný\ntitul formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu (napr. zrušenie\nvyživovacej povinnosti spôsobí neúčinnosť rozsudku, ktorým bola judikovaná táto\nvyživovacia povinnosť; rozsudok, ktorým sa vyhovelo žalobe o zapretie otcovstva, má\nza následok neúčinnosť rozsudku, ktorým sa domnelému otcovi určila povinnosť na platenie\nvýživného; sobášny list preukazuje neúčinnosť súdneho rozhodnutia, ktorým bolo priznané\nprávo na príspevok rozvedeného manžela).\n20. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti\nposkytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\n\n10\n\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci\nv ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu\nnie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7\nods. 5 ústavy (I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\n21. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je existencia relevantného\nexekučného titulu, a to tak z hľadiska formálneho, ako aj z hľadiska materiálneho. Tomuto\nzodpovedá právo, ale aj povinnosť súdu v ktoromkoľvek štádiu konania preskúmať súlad\nexekučného titulu so zákonom, dôsledkom čoho môže byť zastavenie exekučného konania\npre dôvody uvádzané v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Preskúmavať súlad exekučného\ntitulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním\npoverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných\nustanoveniach Exekučného poriadku, nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.\nZ ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým\nexekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia\npráve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd\nobligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez tohto, aby\nsa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku], alebo\nv prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na\nvykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57\nods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí,\nže právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného\nporiadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,\npre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku], pričom\ntento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení\ntýkajúcich sa exekučného titulu.\n\n11\n\n22. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť\n(vrátane účinnosti) exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného\nkonania, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už\nzačaté exekučné konanie zastaviť (pozri k tomu napr. aj Števček, M., Ficová, S.,\nTomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Exekučný poriadok. Komentár, 2. vydanie, Praha :\nC.H. Beck, 2015).\n23. S poukazom na uvedené je nepochybné, že povinnosťou okresného súdu aj pri\nrozhodovaní o námietkach proti exekúcii v rámci exekučného konania bolo skúmať\nprípustnosť exekúcie z hľadiska namietanej účinnosti exekučného titulu v danom štádiu\nkonania.\nIII.\n24. Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie označených práv vo vzťahu k celému\nuzneseniu okresného súdu, teda aj v časti, ktorou bol jeho návrh na zastavenie exekúcie\nzamietnutý. Až z obsahu spisu ústavný súd zistil, že proti zamietnutiu návrhu na zastavenie\nexekúcie podal sťažovateľ odvolanie (č. l. 72 spisu), o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté\nodvolacím súdom. Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti právnu ochranu v potrebnom rozsahu\nposkytne sťažovateľovi odvolací súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu. Podanie\nodvolania sťažovateľ neuviedol v sťažnosti, preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti\nneodmietol v štádiu jej predbežného prerokovania podľa § 25 zákona o ústavnom súde pre\nnedostatok právomoci. Procesným riešením v tomto štádiu konania pred ústavným súdom\npreto bolo nevyhovenie sťažnosti v tejto časti.\n25. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, podľa\nktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na\nochranu mena, ústavný súd uvádza, že konštatovanie okresného súdu o sťažovateľovej\nobštrukcii a snahe vyhnúť sa exekučnému konaniu nedosahuje ústavnoprávny rozmer\nspôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv sťažovateľa. Navyše, samotné zverejnenie\nrozhodnutia podlieha anonymizácii, čo znamená, že verejnosti nebude známa osoba\n\n12\n\npovinného a prístup k nahliadnutiu do samotnému spisu je obmedzený procesným\npredpisom (§ 97 Civilného sporového poriadku), ako aj vyhláškou Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom\nporiadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy\nv znení neskorších predpisov (§ 195). To vylučuje akúkoľvek možnosť identifikácie\nadresnosti konštatovania okresného súdu k osobe sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu nebolo\noznačenému právu, ktorého porušenie namieta, vyhovené.\n26. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n27. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného\nčl. 20 ods. 1 ústavy ústavný súd uvádza, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na zrušenie namietaného uznesenia okresného súdu sp. zn. 39 Er 28/2014 z 13. júla 2015\n(bod 2 výroku tohto nálezu) sa v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu\n(II. ÚS 182/06, IV. ÚS 311/08, III. ÚS 477/2015) otvára priestor na to, aby sa okresný súd\nsám vyrovnal s ochranou práv hmotného charakteru. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti\nsťažovateľa nevyhovel uprednostňujúc právomoc všeobecného súdu na ochranu\nsubjektívnych hmotných práv účastníkov konania pred ochranou v konaní pred ústavným\nsúdom (bod 4 výroku tohto nálezu). Prihliadal pritom aj na skutočnosť, že predmetom\nexekučného konania je uspokojenie práva dieťaťa na výživu (čl. 41 ods. 4 ústavy) a toto\nprávo má prednosť pred právom vlastniť majetok.\n28. Sťažovateľ žiadal priznať aj primerané finančné zadosťučinenie, čo zdôvodnil\nsvojvoľným a neoprávnene kritickým hodnotením súdu a zasiahnutím do jeho vlastníckych\npráv, teda porušením práv garantovaných čl. 19 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy. Ústavný súd\nnevyhovel sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k daným právam, preto neexistuje právny\nzáklad pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a sťažnosti nebolo ani v tejto\nčasti vyhovené (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde) [bod 4 výroku tohto nálezu].\n\n13\n\nIV.\n29. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu i jeho práva na spravodlivé súdne konanie, bolo namieste\nvyužitie právomoci podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a zrušiť sťažnosťou atakované uznesenie\nokresného súdu (bod 2 výroku tohto nálezu).\n30. Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci\nvydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova\nprerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom\nústavného súdu.\n31. Po vrátení veci bude potrebné, aby sa okresný súd opätovne námietkami\nsťažovateľa zaoberal a vysporiadal sa s nimi v súlade so zákonom a už uvedeným právnym\nnázorom ústavného súdu.\nV.\n32. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n33. Ústavný súd vzhľadom na výsledok meritórneho prerokovania sťažnosti\npovažoval za potrebné priznať sťažovateľovi náhradu trov konania za dva úkony právnej\nslužby poskytnutej jeho právnym zástupcom, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia,\nako aj za písomné podanie – sťažnosť.\n\n14\n\n34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z § 1\nods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n35. Úkony právnej služby boli vykonané v roku 2015. Základná tarifa podľa § 11\nods. 3 vyhlášky je 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 839 € pre\núkony v roku 2015), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2015 odmenu v sume 139,83 €\na k tomu režijný paušál za jeden úkon v sume 8,39 €.\n36. Náhrada trov právneho zastúpenia vo vzťahu k prevzatiu a príprave zastúpenia\nsťažovateľa, ako aj k podaniu sťažnosti predstavuje sumu 279,66 €. K tomu bolo potrebné\npripočítať dvakrát režijný paušál, teda dvakrát po 16,78 €. Keďže sťažovateľ k sťažnosti\nnepripojil žiaden relevantný dôkaz o tom, že jeho právny zástupca je registrovaný pre daň\nz pridanej hodnoty, ústavný súd náhradu trov právneho zastúpenia zvýšenú o 20 % DPH\nsťažovateľovi nepriznal.\n37. Sťažovateľ teda má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 €\n(bod 3 výroku tohto nálezu), pričom okresný súd je povinný zaplatiť ju na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku).\n38. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť\ndňom jeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. februára 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučný titul", "exekúcia-exekučné konanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "skutkový stav veci-zistenie", "exekúcia-exekučné konanie", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "exekúcia-exekučný titul"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "39Er/28/2014", "guid": "db068d82-2989-484f-8e41-b33770414d37:bc0a36a0-eeea-4ebe-8279-e8c501e29cd0", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:08c59646-b541-4a7c-a472-b02e4228e96b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.477.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 477/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 477/2015 z 7. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-07", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.477.2015.1"}, {"guid": "ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/08 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3"}, {"guid": "ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 182/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/06 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "db068d82-2989-484f-8e41-b33770414d37:bc0a36a0-eeea-4ebe-8279-e8c501e29cd0", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Er/28/2014", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 39Er/28/2014 z 14. 2. 2018", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/db068d82-2989-484f-8e41-b33770414d37:bc0a36a0-eeea-4ebe-8279-e8c501e29cd0"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:36bff509-6871-40bc-8a82-f9388a2af7b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.493.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 493/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 493/2019 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.493.2019.2"}, {"guid": "ussr:931bcc5b-4eba-41f0-8d04-241fa171bd67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.161.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 161/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.161.2020.1"}, {"guid": "a6fa0cd6-b17c-4df7-b20d-19cc742cef07:1e707442-0040-4390-ae84-794b66e444e1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7608210360.1", "spisova_znacka": "16CoE/56/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/56/2019 z 2. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7608210360.1"}, {"guid": "a6fa0cd6-b17c-4df7-b20d-19cc742cef07:d74f6816-e77d-4230-82c0-3abbe3df6d4d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7608210360.1", "spisova_znacka": "16CoE/56/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/56/2019 z 2. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7608210360.1"}, {"guid": "edbd8899-9bb0-4238-bf26-b7e4a2276bf7:96c61d3c-c58d-471d-98a6-afe0ab0e92fb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7609202528.1", "spisova_znacka": "16CoE/53/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/53/2019 z 2. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7609202528.1"}, {"guid": "8c70601e-d4ab-4299-b1dd-4e6163515ca7:0e02e5c6-946f-4c4a-a2ae-76cda82dcf61", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7610203794.1", "spisova_znacka": "17CoE/41/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 17CoE/41/2019 z 29. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7610203794.1"}, {"guid": "8c70601e-d4ab-4299-b1dd-4e6163515ca7:9fda8d86-09f1-4c88-b460-07ccc8f45296", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7610203794.1", "spisova_znacka": "17CoE/41/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 17CoE/41/2019 z 29. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7610203794.1"}, {"guid": "29650103-8714-4469-8051-c55f1f757f51:46fb0fcc-3bb0-41cc-b6ed-37c4482ff4ab", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1214200153.1", "spisova_znacka": "18CoE/2/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/2/2019 z 28. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1214200153.1"}]}