{"guid": "ussr:89097ff8-d2d6-4e68-887e-6c814d6def0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.68.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 68/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/2017 z 14. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. februára 2017, sp. zn. III. ÚS 68/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.68.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-02-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/89097ff8-d2d6-4e68-887e-6c814d6def0d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.68.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.68.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.68.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 68/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2017\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou, Žižkova 6, 040 01 Košice, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 42724/2015-61/D/302 a jeho upovedomením\nz 21. októbra 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra\n2015 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\npostupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo\n\nspravodlivosti“) v konaní vedenom pod sp. zn. 42724/2015-61/D/302 a jeho upovedomením\nz 21. októbra 2015.\nSťažovateľka bola rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 2 T 31/10-306 zo 6. novembra 2012 uznaná vinnou zo spáchania prečinu\nkrádeže podľa § 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Poškodený bol s nárokom na\nnáhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 1 Trestného\nporiadku. Žalobou doručenou príslušnému súdu 14. októbra 2013 si poškodený uplatnil voči\nsťažovateľke nárok na náhradu škody v sume 10 286,95 € s príslušenstvom. Konanie o tejto\nžalobe je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 499/2013.\nRozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelárie Bratislava, sp. zn. 187/2015-KaBa\nz 29. januára 2015 bola na právne zastupovanie sťažovateľky v konaní o náhradu škody\nurčená advokátka\n\n(ďalej len „právna zástupkyňa“). Táto\n\npo oboznámení sa s vecou dospela k záveru, že v právoplatne skončenom trestnom konaní\nvedenom voči sťažovateľke mohli byť porušené práva sťažovateľky ako obvinenej, a to\nzásadným spôsobom odôvodňujúcim podanie dovolania v predmetnej trestnej veci. Právna\nzástupkyňa sťažovateľky preto podaním z 25. mája 2015 podľa § 369 ods. 1 Trestného\nporiadku podala ministrovi spravodlivosti podnet na podanie dovolania voči právoplatnému\nrozsudku okresného súdu, v ktorom namietala existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. c) a i) Trestného poriadku.\nPodľa názoru sťažovateľky jej právna zástupkyňa podala podnet ako osoba, ktorej\nzákon nepriznával právo na podanie dovolania v predmetnej trestnej veci, keďže\nsťažovateľka v trestnom konaní nebola vôbec právne zastúpená a aj v dôsledku toho proti\nrozsudku okresného súdu nepodala ani riadny opravný prostriedok.\nMinisterstvo\n\nspravodlivosti\n\nprostredníctvom\n\nštátnej\n\ntajomníčky\n\nnamietaným\n\nupovedomením č. 42724/2015-61/D/302 z 21. októbra 2015 oznámilo právnej zástupkyni\nsťažovateľky, že podnet bol odložený s odôvodnením, že „nakoľko\n(v tom čase\n\n) nevyužila právo podať riadny opravný prostriedok (...), nie je\n\n2\n\noprávnenou osobou na podanie dovolania samostatne, ani osobou oprávnenou na podanie\npodnetu na podanie dovolania...“.\nSťažovateľka argumentáciu ministerstva spravodlivosti považuje za nesprávnu\na odporujúcu zákonu, keďže podnet ministrovi právna zástupkyňa podávala vo vlastnom\nmene, nie v mene sťažovateľky.\nSťažovateľka je toho názoru, že namietaným postupom ministerstva spravodlivosti\ndošlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy, a to „v dôsledku nesprávneho a svojvoľného výkladu a arbitrárneho\nuplatnenia relevantnej právnej úpravy, regulujúcej možnosť určeného okruhu osôb obrátiť\nsa na ministra spravodlivosti s podnetom na podanie dovolania proti právoplatnému\nrozhodnutiu súdu v trestnom konaní. Právo podať podnet ministrovi na podanie dovolania\npodľa § 369 ods. 1 Tr. por. má osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie\ndovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.\nV danom prípade teda samotné dovolanie, ako ani podnet na podanie dovolania, nemohla\npodať Sťažovateľka ako obvinená v trestnom konaní, keďže táto nevyužila svoje právo\npodať voči odsudzujúcemu trestnému rozsudku riadny opravný prostriedok (odvolanie).\nPráve z uvedeného dôvodu tak podnet ministrovi na podanie dovolania podala advokátka\nvo svojom vlastnom mene, a to v súlade s princípom riadnej\nochrany práv a oprávnených záujmov svojej klientky, keď pri poskytovaní právnych služieb\nsťažovateľke zistila závažné skutočnosti podľa jej právneho názoru odôvodňujúce\nuplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku v prospech sťažovateľky vo veci súvisiacej\ns vecou, v ktorej ju zastupuje. Ministerstvo spravodlivosti svojim postupom, keď podnet\nodložilo z dôvodu, ktorý zjavne nemal oporu ani v skutkovom stave (advokátka podávala\npodnet vyslovene vo vlastnom mene, nie v mene Sťažovateľky) ani v relevantnej právnej\núprave (ust. § 369 ods. 1 Tr. por. priznáva právo podať podnet na podanie dovolanie\nkaždému, kto nemal zo zákona právo podať voči rozhodnutiu dovolanie sám), vylúčilo\nakúkoľvek možnosť preskúmania prípadných (a v podnete namietaných) porušení práv\nSťažovateľky v predmetnom trestnom konaní.“.\n\n3\n\nV súvislosti s namietaným porušením označeného základného práva si sťažovateľka\nuplatňuje aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, a to „vzhľadom na\ncharakter porušeného práva, spôsob jeho porušenia a povahu orgánu, ktorý ústavné právo\nSťažovateľky porušil. V neposlednom rade je priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia odôvodnené tiež skutočnosťou, že ministerstvo spravodlivosti svojim\npostupom bez opory v zákone de facto nechalo uplynúť lehotu na podanie dovolania\nv prospech Sťažovateľky, čím spôsobilo, že reálna náprava pochybenia ministerstva už nie\nje možná vrátením veci a uložením povinnosti ministerstvu vo veci riadne konať. Finančné\nzadosťučinenie tak pre Sťažovateľku v danej situácii predstavuje jedinú možnú reálnu\nsatisfakciu.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla vo veci rozhodnúť týmto\nnálezom:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu a inú právnu ochranu zaručené\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 42724/2015-61/D/302 týkajúcom sa vybavenia\npodnetu na podanie dovolania upovedomením z 21. októbra 2015 porušené bolo.\n2.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur (slovom\n\ndesaťtisíc eur), ktoré je Ministerstvo spravodlivostí Slovenskej republiky povinné jej zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinné uhradiť\ntrovy právneho zastúpenia v sume 296,44 Eur na účet právnej zástupkyne\nJUDr. Kataríny Adamovskej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nPodaním doručeným ústavnému súdu 25. januára 2016 sťažovateľka oznámila\nústavnému súdu, že jej bolo zo strany ministerstva spravodlivosti doručené písomné podanie\nzo 17. decembra 2015, ktorým reagovalo na opakovaný podnet právnej zástupkyne a ktorým\njej bolo oznámené, že aj opakovaný podnet bol odložený z dôvodu jeho podania\nneoprávnenou osobou. Argumentáciu ministerstva spravodlivosti ohľadom okruhu osôb\noprávnených podať podnet ministrovi spravodlivosti na podanie dovolania považuje\nsťažovateľka za neudržateľnú, pričom ministerstvo podľa jej názoru „preferuje\n\n4\n\nnezvyšovanie zaťaženosti celého súdneho systému na úkor riadneho preskúmania možného\nporušenia práv občana, o ochranu ktorých by ministerstvu spravodlivosti malo ísť\npredovšetkým“.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nJednou z možností, pre ktoré môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť sťažovateľa podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde, je jej zjavná neopodstatnenosť. Podľa konštantnej\njudikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\n5\n\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05).\nSťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť tým, že ministerstvo\nspravodlivosti nevyhovelo podnetu na podanie dovolania, ktoré v prospech sťažovateľky\npodala jej právna zástupkyňa ustanovená jej v konaní o náhradu škody. Sťažovateľkina\nargumentácia sa predovšetkým odvíja od rozdielneho názoru na okruh osôb, ktoré sú\noprávnené podať podnet na podanie dovolania v prospech obvineného ministrovi\nspravodlivosti, teda od rozdielneho výkladu § 369 ods. 1 druhej vety Trestného poriadku\noproti výkladu, z ktorého vychádzalo pri posúdení podnetu ministerstvo spravodlivosti.\nPodľa sťažovateľky sú právne závery ministerstva spravodlivosti, ktoré boli podkladom\nna jeho rozhodnutie, zjavne neodôvodnené a arbitrárne, nie sú ani v súlade s relevantnou\nzákonnou a ústavnou právnou úpravou.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd pripomína, že nie je jeho úlohou podávať\nvýklad zákona, v tomto prípade § 369 ods. 1 Trestného poriadku v časti týkajúcej sa okruhu\nosôb oprávnených na podanie podnetu ministrovi spravodlivosti. Úlohou ústavného súdu je\nposúdiť, či ministerstvo spravodlivosti tým, že neakceptovalo podnet na podanie dovolania,\nktorý podala sťažovateľkina právna zástupkyňa, mohlo zasiahnuť do sťažovateľkou\noznačeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nÚstavný súd už viackrát vo svojej judikatúre uviedol, že nie je orgánom ochrany\nzákonnosti, ale ochrany ústavnosti. Porušenie zákonnosti je súčasne porušením ústavnosti\nv prípade, ak má za následok a je v priamej príčinnej súvislosti s porušením konkrétneho\nústavného článku (II. ÚS 23/96).\n6\n\nÚstavný súd vychádzal pri posúdení sťažnosti zo svojej ustálenej judikatúry, podľa\nktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno\npovažovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné, a ich\nvyčerpanie teda nie je podmienkou prípustnosti sťažnosti (napr. II. ÚS 357/06,\nII. ÚS 323/07, IV. ÚS 277/08, III. ÚS 214/2010).\nPodnet na podanie dovolania podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku nie je riadnym\nani mimoriadnym opravným prostriedkom a z hľadiska trestného procesného práva ho\nmožno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti ako oprávnenému na jeho\npodanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie\n§ 369 ods. 1 Trestného poriadku neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť\npodnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či podá alebo nepodá\ndovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie\ndovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie dovolania nemôže mať\npreto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. m. m.\nI. ÚS 585/2012, II. ÚS 268/2012, IV. ÚS 471/2011, III. ÚS 435/2010, III. ÚS 214/2010).\nÚstavný súd pripomína, že k zákonným podmienkam, ktorých splnenie Trestný\nporiadok vyžaduje na podanie kvalifikovaného podnetu na podanie dovolania, patrí aj\nposúdenie okruhu oprávnených osôb na jeho podanie. Zároveň ústavný súd poukazuje na to,\nže úvaha, či sú splnené zákonné podmienky na podanie dovolania vrátane posúdenia okruhu\noprávnených osôb na podanie podnetu, patrí do kompetencie ministra spravodlivosti, nie\nosoby, ktorá podala podnet, ani osoby, v prospech ktorej bol podnet podaný.\nZ uvedeného teda vyplýva, že minister spravodlivosti nemohol odložením podnetu\nna podanie dovolania podaného právnou zástupkyňou sťažovateľky porušiť sťažovateľkou\noznačené základné právo. S podaním podnetu je totiž spojené len právo podávateľa\npodnetu, aby sa ním minister spravodlivosti zaoberal (v prvom rade posúdil, či sú vôbec\nsplnené zákonné podmienky na podanie takéhoto podnetu; pozn.), náležite sa s ním\nvysporiadal a o spôsobe jeho vybavenia ho vyrozumel. K uvedenému podľa názoru\nústavného súdu došlo, keď namietaným prípisom ministerstvo spravodlivosti posúdilo\n\n7\n\npodnet podávateľky a následne ju upovedomilo podľa § 369 ods. 6 Trestného poriadku o\ntom, že o podnete konať nebude, pretože nie je osobou, ktorej zákon priznáva právo na jeho\npodanie. Podľa názoru ústavného súdu nemožno takýto postup zo strany ministerstva\nspravodlivosti označiť za neodôvodnený, arbitrárny či ústavne neakceptovateľný.\nK námietke sťažovateľky týkajúcej sa okruhu osôb oprávnených podať podnet\nna podanie dovolania podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku ústavný súd poukazujúc\nna svoje skoršie rozhodnutia v obdobných prípadoch ešte dodáva, že prístup k súdnej\nochrane (a inej právnej ochrane) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je neobmedzený, domáhať sa\nho možno len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (čl. 51 ods. 1\nústavy). Podmienky prístupu k súdnej ochrane práv sú limitované aj prostredníctvom\nurčenia oprávnených osôb na podávanie návrhov a opravných prostriedkov. Osobitná\núprava podľa Trestného poriadku umožňuje v presne určených a v zásade výnimočných\nprípadoch podať dovolanie ministrovi spravodlivosti, pričom podmienkou podania\ndovolania je podnet oprávnenej osoby. Zákon neupravuje, kto je oprávnenou osobou, ale\nnegatívnym vymedzením určuje, kto nie je oprávnenou osobou na podanie podnetu, čo však\nneznamená, že vychádza z neohraničenej množiny osôb, ako si to vykladá sťažovateľka.\nToto ustanovenie je súčasťou Trestného poriadku, ktorý upravuje okruh subjektov, ktoré\nmajú a vykonávajú vplyv na priebeh konania a ktorým zákon na uskutočnenie tohto vplyvu\npriznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti. Rozširovanie tohto okruhu\nsmerujúce k obdobe verejnej žaloby (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať\npodnet na podanie dovolania ministrovi spravodlivosti, nemá oporu v právnom poriadku\n(napr. II. ÚS 769/2014, II. ÚS 493/2016).\nNa základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. februára 2017\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "dovolanie-nepodanie", "osoba-oprávnená"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:27b7f2e1-fd98-46fa-9760-60617449f57f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.493.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 493/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 493/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.493.2016.1"}, {"guid": "ussr:acc8515e-420b-4bbe-b774-84ee1a6b3ddf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 769/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 769/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:acc8515e-420b-4bbe-b774-84ee1a6b3ddf"}, {"guid": "ussr:0f990092-fe26-447a-b98c-aea69bde3b31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 585/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 585/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f990092-fe26-447a-b98c-aea69bde3b31"}, {"guid": "ussr:624f7075-5457-4244-8342-84fe41ba9b90", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 268/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 268/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624f7075-5457-4244-8342-84fe41ba9b90"}, {"guid": "ussr:c55b0353-2cc5-4e2f-bdac-03314d9ebd68", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c55b0353-2cc5-4e2f-bdac-03314d9ebd68"}, {"guid": "ussr:021aeaa5-15b8-41c4-b957-e00f8ba3e37c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 435/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 435/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:021aeaa5-15b8-41c4-b957-e00f8ba3e37c"}, {"guid": "ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2010 z 25. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-25", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275"}, {"guid": "ussr:a4aad612-b3bc-4d1c-b4ae-524dcd25cf3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4aad612-b3bc-4d1c-b4ae-524dcd25cf3c"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:eecb8c7e-409e-49f3-adc8-8d68e373e813", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 23/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 23/96 z 22. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-22", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:349c8138-736d-40f8-986a-cd863b4a781f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.109.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 109/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 109/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.109.2025.1"}, {"guid": "ussr:082a7812-e322-4cea-8250-b0c82e9d0fe2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.107.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.107.2025.1"}, {"guid": "ussr:ca51da4f-dd33-43c5-9f2e-3c2ade735c00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.455.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 455/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 455/2021 z 26. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.455.2021.1"}, {"guid": "ussr:1e6e9d52-af52-4486-8d85-4b942615396c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.269.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 269/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 269/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.269.2021.1"}]}