{"guid": "ussr:91aba290-fe8b-4fee-b91c-c17c19d3bd04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.640.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 640/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 640/2016 z 28. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. septembra 2016, sp. zn. III. ÚS 640/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.640.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/91aba290-fe8b-4fee-b91c-c17c19d3bd04", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.640.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.640.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.640.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 640/2016-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jánom Čarnogurským, Dostojevského rad 1, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky,\n\npráva\n\nna\n\nrešpektovanie\n\nsúkromného\n\na\n\nrodinného\n\nživota,\n\nobydlia\n\na korešpondencie podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III\nsp. zn. 12 C 77/2003 z 9. marca 2012, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n5 Co 303/2012 z 12. mája 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Cdo 1378/2015 z 21. marca 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namietal porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života,\nobydlia a korešpondencie podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 1378/2015 z 21. marca 2016, rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 303/2012 z 12. mája 2015 a rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 12 C 77/2003 z 9. marca\n2012.\n2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol chronológiu disponovania a financovania majetku\nzískaného reštitúciou až po jeho vydraženie v dražbe. Pozornosť upriamil aj na právoplatne\nskončené konanie na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 24 C 48/ 2002, v ktorom bola riešená\notázka platnosti zmluvy o pôžičke.\n3. Sťažovateľ prípustnosť podania sťažnosti zdôvodnil čl. 127 ods. 1 ústavy, § 49\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyčerpaním všetkých prípustných\nopravných prostriedkov, ako aj dodržaním zákonnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde.\n\n2\n\n4. Ďalej sťažovateľ uviedol, že v konaní sp. zn. 24 C 48/2002 Okresný súd Pezinok\nneúspešne uplatňoval určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečení záväzku\nprevodom práva. Podľa sťažovateľa poukazujúceho na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7\nCdo 26/2010 zo 14. septembra 2011 rozhodnutia vydané v tomto konaní nezakladajú\nprekážku rozhodnutej veci.\n5. Žalobou z 2. apríla 2003 sa sťažovateľ domáhal pôvodne iba proti odporcovi 1\n(\n\n), aby súd určil, že dražba nehnuteľnosti, ktorá sa uskutočnila 9. januára\n\n2003 pod sp. zn. Ex1706/02 súdnym exekútorom\n\nvo veci povinného\n\n(ďalej len ,,žalovaný 2“ ), je neplatná. Sťažovateľ neskôr svoj návrh\npozmenil na určenie, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na\núzemie\n\nkatastrálne\n\n. Poukázal na to, že v dobe podania tejto žaloby nebol\n\nzastúpený advokátom a mal nárok na právne poučenie od súdu podľa § 5 ods. 1 OSP.\nNeplatnosť prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam zo sťažovateľa na žalovaného 2\nodvodzoval z toho, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva obsahovala\nustanovenie čl. VI, podľa ktorého sa zmluva vopred mení na kúpnu zmluvu, ak nebude\nsplatná pôžička, s ktorou zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva súvisí. Sťažovateľ\ns poukazom na judikatúru, napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 48/2010,\nrozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31 Odo 495/2006 a iné, ako aj\nuznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 87/2011, uvádza, že uvedené\nustanovenie robilo zmluvu neplatnou podľa 39 Občianskeho zákonníka. Vylúčenia\nnehnuteľnosti z dražby, aj keď zle označenej ako neplatnosť dražby, sa domáhal pred\nprávoplatnosťou rozhodnutia súdu o schválení príklepu. V žalobe o neplatnosť dražby sú\nuvedené výlučne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a ktoré boli vtedy\npredmetom dražby. Z obsahu žaloby je podľa sťažovateľa jednoznačné, že sa domáhal, aby\nsa neuplatnili právne účinky dražby na tieto nehnuteľnosti, čiže ich vylúčenia z dražby.\n6. Podľa názoru sťažovateľa dražbu, cez ktorú získal vlastníctvo jeho domu\n, treba považovať za neplatnú. Išlo o tzv. dohovorenú dražbu. Hodnota\npredmetných nehnuteľností bola podľa znaleckého posudku\n\nviac než 8 mil. Sk,\n\nale exekútor predal nehnuteľnosti na dražbe za cenu niečo cez 5 mil. Sk. Na dražbe sa\n\n3\n\nzúčastnil jediný dražobník\n\n, zamestnanec dražiteľa. Sťažovateľ zdôraznil,\n\nže nežaluje exekútora za spôsobenú škodu (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n3 M Cdo 20/2010), ale dôvodí, že § 61 Exekučného poriadku sa na daný prípad nevzťahuje.\nNehnuteľnosti užíval ako svoje obydlie a na ochranu svojho vlastníctva uvedených\nnehnuteľností, ktoré boli zároveň jeho obydlím, sa vzťahuje čl. 8 ods. 1 dohovoru a čl. 1\ndodatkového protokolu (oznámenie č. 209/1992 Zb.).\n7. Tvrdil, že obsahovo správne sa domáhal v súdnom konaní neplatnosti exekúcie −\nvylúčenia nehnuteľnosti z exekúcie. Išlo o exekúciu podľa zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a nie exekúcie podľa\nzákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej\nrady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení\nneskorších predpisov. Súdy jeho žalobu zamietli s argumentom, že nepreukázal naliehavý\nprávny záujem. Aký naliehavejší právny záujem však možno preukázať, než zápis vlastníctva\nnehnuteľností v katastri? Rozhodnutím vo veci samej súdy, a naposledy najvyšší súd,\nporušili podľa sťažovateľa právo na vlastníctvo a ochranu majetku (čl. 20 ústavy).\n8. Vytýkal, že predsedníčka senátu (zrejme sudkyňa okresného súdu, pozn.)\nneuviedla podľa § 118 ods. 2 OSP, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je\nmožné považovať za zhodné, ktoré právne významne skutkové tvrdenia zostali sporné\na ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich\núčastníci navrhli. Súd mu taktiež nedal poučenie podľa § 5 ods. 1 OSP o jeho procesných\nprávach a povinnostiach. Uvedeným postupom súdu došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý súdny proces a práva na súdnu ochranu (čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 48 ods. 1 a 2\nústavy prvá veta, čl. 38 ods. 1 a 2 prvá veta Listiny základných práv a slobôd), podľa\nktorých každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná nezávislým\na nestranným súdom, resp. každý má právo, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným\ndôkazom.\n\n4\n\n9. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie v súlade\ns § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde a po prijatí sťažnosti aby vyslovil nález v tomto\nznení:\n„ základné právo sťažovateľa, právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú čl. 46\nods. 1, právo na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd o rešpektovaní súkromného a rodinného\nživota, obydlia a korešpondencie, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd bolo porušené. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa\n21. 3. 2016 sp. zn. 3 Cdo 1378/2015, rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 12. 5.\n2015 sp. zn. 5 Co 303/2012, rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9. 3. 2012\nsp. zn. 12 C 77/2003 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie\nkonanie.\nSťažovateľovi priznáva náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia, ktoré je\nNajvyšší súd SR povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Jána\nČarnogurského\n\n(\n\n) do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n\n5\n\n(sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,\nktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\n12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n13. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (IV. ÚS 23/05).\n14. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľov a vecne sa zaoberať iba takými\nsťažnosťami, v okolnostiach ktorých sa sťažovatelia nemôžu v čase ich podania, ale ani\nv budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom prostredníctvom\niných právnych prostriedkov, ktoré im zákon na to poskytuje. Namietané porušenie\nniektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc\nústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovatelia sa ochrany základného práva alebo slobody môžu domôcť\nvyužitím im dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto\nsťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02,\nIV. ÚS 115/07, III. ÚS 382/2015).\n15. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou\n\n6\n\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, sú\nprimárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05).\n16. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných\nprostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade,\nak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\nteda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n17. V zmysle argumentácie uvedenej v bodoch 9 až 12 nemal ústavný súd právomoc\npreskúmať\n\nnamietaný\n\nrozsudok\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nkeďže\n\nprávomoc\n\nrozhodnúť\n\no sťažovateľom tvrdených porušených právach mal v rámci riadneho inštančného postupu\nkrajský súd, čo sťažovateľ aj využil. Sťažnosť bola preto v tejto časti odmietnutá pre\nnedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie v súlade s § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde (I. ÚS 86/2016 ).\n\n7\n\n18. Vo vzťahu k splneniu procesných podmienok prípustnosti sťažnosti smerujúcej\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal v zmysle rozsudku\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká\nrepublika (sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54) z právoplatnosti (9. júla 2015) uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 1378/2015 z 21. marca 2016, ktorým odmietol dovolanie\nsťažovateľa ako procesne neprípustné, pričom s prihliadnutím na závery vyslovené\nv uznesení ústavného súdu č. k. I. ÚS 7/2014-29 z 1. októbra 2014 dvojmesačnú lehotu\nna podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde považoval v tomto prípade\nza zachovanú.\n19. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil ako vecne správny\nz dôvodov, že\n„Súd prvého stupňa návrh správne zamietol, keď určeniu vlastníctva k vydraženým\nnehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa i ich vydaniu od odporcu 4/ bráni výsledok\nexekučného konania a následný prevod vlastníctva z odporcu 1/ ako vydražiteľa na odporcu\n4/ v súlade s právom.\nAko vyplýva z už ustálenej praxe súdov, vydražiteľ nehnuteľností v dražbe podľa\nExekučného poriadku sa za splnenia zákonných predpokladov (udelenie príklepu zaplatenie\nnajvyššieho podania a schválenie príklepu exekučným súdom) stáva ich vlastníkom bez\nohľadu na skutočnosť, či osoba, proti ktorej sa exekúcia viedla (povinný) bola alebo nebola\nich skutočným vlastníkom, hoci vedeným v katastri nehnuteľností ako ich vlastník. Skutočný\nvlastník vydražených nehnuteľností sa preto k týmto nehnuteľnostiam už nemôže úspešné\ndomáhať určenia vlastníctva a ani ich vydania od vydražiteľa, resp. jeho právnych\nnástupcov Má k dispozícii iné prostriedky právnej ochrany; môže sa predovšetkým proti\noprávnenému v exekúcii domáhať vydania výťažku, resp. vylúčenia výťažku z rozvrhu. Ak\nnesprávnym postupom súdneho exekútora alebo exekučného súdu sa nemohol domôcť\nsvojho vlastníckeho práva, má nárok na náhradu škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného\nporiadku.\nZ obsahu spisu však vyplýva, že súdny exekútor v súlade s Exekučným poriadkom\nzabezpečil uverejnenie dražobnej vyhlášky na miestnom úrade vo Vajnoroch. ktorým\npostupom bola garantovaná možnosť skutočných vlastníkov nehnuteľností zúčastniť sa na\n\n8\n\ndražbe a prípadne podať námietky proti príklepu. Ak sa navrhovateľ napriek tomu o dražbe\nnedozvedel, hoci sa dozvedieť mohol, následky nevyužitia prostriedkov právnej ochrany\nosoby, ktorá má na vec právo nepripúšťajúce exekúciu, nemôžu byť pričítané na ťarchu\nvydražiteľovi a jeho právnym nástupcom.\nS ohľadom na nadobudnutie vlastníctva vydražiteľom v dôsledku schválenia príklepu\nexekučným súdom je bezpredmetné, či skutočný vlastník podal alebo nepodal excindačnú\nžalobu. Jej podanie podľa Exekučného poriadku nie je prekážkou pre vykonanie dražby,\nibaže by z tohto dôvodu došlo k odkladu exekúcie, k Čomu v danom prípade nedošlo\n(porovnaj 3 MCdo/20/2010). Námietka odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci\npráve z dôvodu podania excindačnej žaloby, nesprávne označenej ako návrh na určenie\nneplatnosti dražby, preto vôbec neobstojí. Navyše táto by bola podaná takmer tri mesiace\npo uskutočnení dražby. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval uvedené\ntvrdenia navrhovateľa za účelové, z časového hľadiska zjavne nadväzujúce na procesnú\nobranu odporcov 1/ a 2/ a napokon nekorešpondujúce zmene návrhu na určenie vlastníctva\na vydanie vecí.\nZ rovnakého dôvodu je bezpredmetné prejudiciálne skúmať, či zmluva o zabezpečení\nzáväzku prevodom práva bola alebo nebola neplatná podľa § 39 OZ...“.\n20. Dovolanie sťažovateľa najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 1378/2015\nz 21. marca 2016 odmietol pre jeho procesnú neprípustnosť v súlade s ustanovením § 243b\nods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP. Vo vzťahu k dovolacím námietkam\nsťažovateľa zdôraznil výnimočnosť prípustnosti dovolania v súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, ako aj judikatúrou najvyššieho súdu. Najvyšší súd\nnezistil ani existenciu dovolacieho dôvodu uvádzaného v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f)\nOSP, teda odňatie možnosti konať pred súdom postupom krajského súdu s odkazom\nna § 120 ods. 1 OSP. Zdôraznil, že vykonanie dokazovania je vždy vecou súdu, a nie\núčastníkov konania. Za nespôsobilý dôvod dovolania považoval najvyšší súd aj namietané\nnesprávne vyhodnotenie dôkazov, čo podporil poukazom na samotný charakter dovolacieho\nkonania, v ktorom sa dôkazy nevykonávajú, a neprislúcha mu tak ani ich prehodnocovanie.\nZa správny považoval procesný postup krajského súdu spočívajúci v aplikácii ustanovenia\n§ 214 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého rozhodol krajský súd bez nariadenia pojednávania.\n\n9\n\n21. K ďalším dovolacím námietkam sťažovateľa najvyšší súd uviedol:\n«Žalobca tvrdí, že jeho žalobu o určenie neplatnosti dražby podanú 3. apríla 2003\nmali súdy podľa obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) považovať za vylučovaciu žalobu a, pokiaľ tak\nnepostupovali, nerozhodli vecne správne.\nV danom prípade žalobca podal 2. apríla 2003 žalobu o „určenie neplatnosti dražby\na iné“ (viď č.l. 1 spisu), v ktorej (petitom ktorej) jednak žiadal, aby súd „zakázal vykonať\nprevod vlastníctva\" k sporným nehnuteľnostiam, jednak celkom jasným, zrozumiteľným\na určitým spôsobom vyjadril, že sa ňou domáha tiež určenia neplatnosti dražby\nuskutočnenej 9. januára 2003. Žaloby o neplatnosť dražby pritom v praxi súdov Slovenskej\nrepubliky nie sú výnimočné (viď napríklad aj konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn.\nMCdo 21/2000, 3 Cdo 23/2010, 4 Cdo 100/2012, 5 Cdo 170/2012, 6 Cdo 6/2011,\n7 Cdo 134/2011, 8 Cdo 168/2014). Po podaní takejto „bežnej\" žaloby ju súdy dôvodne\nposudzovali podľa jej obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) tak, že žalobca ňou spochybňuje\nsprávnosť podmienok a priebehu dražby.\nOkresný súd Bratislava III uznesením z 13. februára 2009 č.k. 12 C 77/2003-116\nkonanie o predmetnej žalobe prerušil (§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) do právoplatného\nskončenia konania Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 18 C 160/2003 (v ktorom išlo\no určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku). Žalobca ešte pred právoplatným\nskončením tohto konania - už zastúpený advokátom - žiadal súd pripustiť zmenu petitu\nžaloby. Okresný súd Bratislava III uznesením z 23. decembra 2010 č.k. 12 C 77/2003-137\nrozhodol, že pokračuje v konaní a uznesením zo 14. februára 2011 č.k. 12 C 77/2003-142\npripustil zmenu petitu žaloby (zo žaloby „o určenie neplatnosti dražby a iné“ na žalobu\no určenie vlastníctva sporných nehnuteľností\"). Okresný súd Bratislava III uznesením z 18.\napríla 2011 č. k. 12 C 77/2003-152 pripustil, aby do konania pristúpil žalovaný 4/.\nUznesením zo 7. septembra 2011 č. k. 12 C 77/2003-170 potom pripustil ďalšiu zmenu\npetitu žaloby (v zmysle ktorej sa žalovanému 4/ ukladá vydať sporné nehnuteľnosti\nžalobcovi „do užívania“).\nPodľa právneho názoru dovolacieho súdu Žalobca súdom - so zreteľom na vyššie\nuvedené - nedôvodné vytýka, že jeho žalobu o neplatnosť dražby (neskôr - na podnet\nsamotného žalobcu - zmenenú na žalobu o určenie vlastníctva) nepovažovali za excindačnú\n\n10\n\nžalobu. Žalobca sám ani vo svojich neskorších návrhoch na zmenu žaloby nenaznačil,\nže jeho žaloba je excindačná.\n...Dovolateľ ďalej namieta, že súdy ho mali poučiť o tom, čoho sa mal svojou\nŽalobou (viď 4.3.) domáhať, aby účinne dosiahol ochranu svojich práv.\nSúdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní\npoučenia o ich procesných právach a povinnostiach (§ 5 ods. 1 O.s.p.). Súdy povinnosť\npodľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom\n(§ 5 ods. 2 O.s.p.).\nRozsah poučenia o procesných právach a povinnostiach, ktoré je súd povinný\nposkytnúť účastníkovi konania nezastúpenému advokátom, vždy závisí od konkrétneho\nprípadu. Táto povinnosť nesmie byť chápaná ako bezbrehá. Súd ju realizuje len v takom\nčase a v takom procesnom rámci, v ktorom je jej poskytnutie účelné vzhľadom na procesnú\nsituáciu, ktorá v konaní nastala.\nObsah žalobcom podanej žaloby a formulácie v nej zvolené, ako ani ďalšie následné\nprocesné úkony žalobcu v tejto veci nedávajú žiadny dôvod pre konštatovanie, že v časovom\núseku konania, v ktorom žalobca nebol zastúpený advokátom, mu mal súd poskytnúť\nosobitné poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach. Neopodstatnená je preto\nnámietka žalobcu, podľa ktorej mu bola odňatá možnosť pred súdom konať, lebo nebol\nsúdom poučený v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p.\nTreba dodať, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení sú súdy v občianskom súdnom\nkonaní povinné poskytnúť účastníkom (nezastúpeným advokátom) poučenie iba o ich\nprocesných právach a povinnostiach. Ani advokátom nezastúpenému účastníkovi konania\nnie sú teda povinné (ale ani oprávnené) poskytnúť poučenie o hmotnom práve, to medziiným\nznamená, že ani o tom, ktorých práv alebo povinností, prípadne proti komu. by sa podľa\nhmotného práva mal alebo mohol domáhať. Poučenie o tom, akým spôsobom by mal\nžalobca formulovať petit žaloby, aby mohol byť v konaní úspešný a dosiahol to, o čo mu ide,\npresahuje rámec poučovacej povinnosti súdu v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p. Poučenie o tom, akú\nžalobu a proti komu by mal žalobca podať, by bolo excesom z poučovacej povinnosti súdu v\nzmysle uvedeného ustanovenia.\n...Pre prípad, že žalobca v dovolaní namieta aj to, že v konaní došlo k tzv. inej\nprocesnej vade (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že „inou vadou“ sa\n\n11\n\nrozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok\nnapadnutého rozhodnutia. Ide tu o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno\npodriadiť pod § 237 ods. 1 O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol prejaviť na výsledku konania,\nktorý je formulovaný vo výroku meritórneho súdneho rozhodnutia.\n„Iná procesná vada“ je síce relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/\nO.s.p.), úspešne však môže byť uplatnená iba v procesné prípustnom dovolaní. Konštantná\njudikatúra najvyššieho súdu zastáva názor, že takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá\n(viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011.\n5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).\n...Dovolateľ napokon tvrdí, že súdy „rozhodli v rozpore s hmotnoprávnym\npredpisom, z ktorého vyplýva iný spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi než\nrozhodli súdy“.\nJe zrejmé, že podstatou uvedenej formulácie je námietka, podľa ktorej napadnuté\nrozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).\nŽalobca, podľa všetkého, spochybňuje správnosť riešenia celého okruhu ním v konaní\nnastolených právnych otázok (či a aké právo domáhať sa „vrátenia\" nehnuteľnosti v rámci\ndražby má vlastník pred právoplatnosťou rozhodnutia o príklepe, či a aké dôsledky má\npodanie žaloby o určenie neplatnosti dražby alebo žaloby o vylúčenie veci z exekúcie,\nprípadne či a kedy a s akými dôsledkami sa uplatní § 61 Exekučného poriadku, resp. či je\nten - ktorý právny úkon platný a, napokon, či je platná dražba).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu\naplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne\nposúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v\nprocesné prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne\nposúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a tiež ďalšie\nrozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo\n53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo\n170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút,\n\n12\n\nstránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť\ndovolania.\nVzhľadom na to, že žalobca uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. d\nO.s.p. v dovolaní, ktoré nie je procesné prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť\nnapadnutý rozsudok vecnému posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych\nzáverov.»\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n24. Podľa čl. 1 v spojení s čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie\nsvojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\n25. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n\n13\n\n26. Podstata námietok sťažovateľa spočíva v jeho nesúhlase s posúdením obsahu ním\npodanej žaloby krajským súdom a najvyšším súdom napriek tomu, že tento bol jednoznačný\na domáhal sa, aby sa neuplatnili právne účinky dražby, čiže vylúčenia nehnuteľnosti\nz dražby.\n27. Ústavný súd preskúmavajúc rozhodnutie krajského súdu a najvyššieho súdu\nv medziach svojej právomoci z hľadísk, ktoré pripúšťa ústavný prieskum súdnych\nrozhodnutí, dospel na základe sťažnosti podľa čl. 127 ústavy k záveru, že sťažovateľom\nnamietaný nesúlad vysloveného právneho názoru krajského súdu a najvyššieho súdu\ns ústavou a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu sú neopodstatnené.\n28. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n29. Právne hodnotenie veci sťažovateľa realizované krajským súdom tak vo vzťahu\nk dôvodom potvrdenia rozhodnutia okresného súdu nevykazuje znaky svojvoľného\nrozhodnutia ani rozhodnutia neodôvodneného, či vychádzajúceho zo zjaveného omylu\nv skutkových, resp. právnych otázkach. Nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu. Stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 114/09) pritom rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, sama osebe\n\n14\n\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. V tejto súvislosti ústavný súd opätovne pripomína, že nie je ďalšou inštanciou\nvšeobecného súdnictva oprávnenou zasahovať do výsledkov súdneho konania, pokiaľ sú\ntieto svojimi účinkami zlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu, resp.\npráva na spravodlivé súdne konanie. Z ústavnoprávneho hľadiska teda niet žiadneho dôvodu\npre spochybňovanie záverov napadnutého rozsudku krajského súdu.\n30. Preskúmaním napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd dospel k záveru,\nže sťažovateľom uplatnená argumentácia nie je v žiadnom prípade spôsobilá spochybniť\nzáver krajského súdu o potvrdení rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol jeho žalobu\nv časti týkajúcej sa žalovaného nároku. Rozhodnutím krajského súdu bol potvrdený\nrozsudok okresného súdu s odkazom na správne skutkové a právne závery. V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia navyše krajský súd poukázal na právne dôsledky dražby pre vydražiteľa,\nako aj skutočného vlastníka dražených nehnuteľností a možnosť využitia iných právnych\nprostriedkov nápravy dotknutými osobami. Za bezpredmetné považoval skúmať\nprejudiciálne platnosť či neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva\nv štádiu po vykonaní dražby nehnuteľností. Právny záver vyslovený krajským súdom\nkorešpondujúci aj nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 289/08 nemožno považovať\nza arbitrárny. Krajský súd primerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim\nspôsobom reflektoval na sťažovateľom vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval\nrelevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych\npredpisov a svoje rozhodnutie o potvrdení rozsudku okresného súdu presvedčivo a náležite\nodôvodnil. Možno teda uzavrieť, že krajský súd zodpovedal všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorej sa sťažovateľ pred ním\ndomáhal.\n31. Ústavný súd nepovažoval za dôvodnú ani sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa\nuznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 1378/2015 z 21. marca 2016. Právo sťažovateľa\nzaručené čl. 46 ods. 1 ústavy bolo naplnené podrobným a ústavne súladným odôvodnením\nrozhodnutia, v ktorom sa najvyšší súd vysporiadal s procesnou prípustnosťou dovolania,\n\n15\n\nako aj so všetkými sťažovateľom vznesenými dovolacími námietkami vrátane poučovacej\npovinnosti súdu podľa § 5 ods. 1 OSP.\n32. Sťažovateľom namietané porušenie práva na rešpektovanie obydlia zaručené čl. 8\nods. 1 dohovoru nemohlo byť namietanými rozhodnutiami porušené, keďže predmet týchto\nrozhodnutí nesúvisel priamo s vyprataním sťažovateľa z jeho obydlia. K bezprostrednému\nporušeniu ním označeného práva mohlo dôjsť výlučne v exekučnom konaní dražbou\nnehnuteľnosti slúžiacej na bývanie. Pre vyslovenie porušenia tohto práva sťažovateľa tak\nabsentuje príčinná súvislosť namietaných rozhodnutí s porušením daného práva.\n33. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným porušením\npráv zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 8 ods. 1 dohovoru, čl. 1 dodatkového\nprotokolu a rozhodnutím krajského súdu a najvyššieho súdu absentuje akákoľvek príčinná\nsúvislosť. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k rozsudku krajského súdu\na uzneseniu najvyššieho súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú. Z uvedeného dôvodu sa ústavný súd nezaoberal ani ďalšími\nprocesnými návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. septembra 2016\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vlastníctvo", "dražba", "nehnuteľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1033f516-f8b6-4bb1-91a7-b35153b82253", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.86.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 86/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/2016 z 10. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.86.2016.1"}, {"guid": "ussr:b6c82b2a-5c6f-412f-ad88-2abb63af10d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.382.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 382/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 382/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.382.2015.1"}, {"guid": "ussr:74772095-bf43-4950-974d-67387c2d1cd1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2014 z 1. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74772095-bf43-4950-974d-67387c2d1cd1"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:9046da5a-c320-4658-a0bd-a0577e8b81ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 289/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9046da5a-c320-4658-a0bd-a0577e8b81ae"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "8cb40d4c-b6f7-426d-b4a5-6d3f6d48da90:08525434-0b7d-4429-8819-5b86749aeb99", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4211220837.1", "spisova_znacka": "5Co/303/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/303/2012 z 29. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-11-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211220837.1"}], "citovane_v": []}