{"guid": "ussr:0bba55d3-1b4b-438e-ac7a-83cd63c5588a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.620.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 620/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 620/2017 z 10. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. októbra 2017, sp. zn. III. ÚS 620/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.620.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-10-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0bba55d3-1b4b-438e-ac7a-83cd63c5588a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.620.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.620.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.620.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 620/2017-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpeného JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátska kancelária,\nZámocká 18, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 218/2017 z 29. mája 2017 a jemu\npredchádzajúcim postupom, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\npre nedostatok právomoci\n\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta\n2017 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátska\nkancelária, Zámocká 18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\n\nčl. 47 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\n\nlen „dohovor“) a čl. 3 ods. 1\n\nDohovoru o právach dieťaťa uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 11 CoP 218/2017 z 29. mája 2017 (ďalej aj „namietané uznesenie“) a jemu\npredchádzajúcim postupom.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe návrhu sťažovateľa\npodaného 23. marca 2017 Okresnému súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“)\nbolo prvostupňovým rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 20 P 123/2017 z 15. apríla 2017\nnariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk sťažovateľa s jeho dvoma\nmaloletými deťmi, a to na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej týkajúcej\nsa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu.\nNa základe odvolania podaného sťažovateľom a tiež matkou maloletých detí krajský súd\nnamietaným uznesením prvostupňové uznesenie zmenil tak, že upravil styk sťažovateľa\ns maloletými deťmi na „každý týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.00 hod. do 18.00\nhod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku\nv sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod., a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu\nod 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., vždy za prítomnosti\nmatky“. Vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ generálnemu\nprokurátorovi Slovenskej republiky podnet na podanie dovolania podľa § 78 ods. 1\na nasledujúcich zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“),\nktorý bol odložený bez prijatia opatrení, čo bolo sťažovateľovi oznámené listom z 11. júla\n2017.\n3. Sťažovateľ je toho názoru, že namietaným uznesením krajského súdu a jemu\npredchádzajúcim postupom boli porušené jeho označené práva zaručené ústavou,\ndohovorom a Dohovorom o právach dieťaťa, pretože podľa neho „Odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu je v rozpore s princípom spravodlivosti, je nepresvedčivé,\nargumentačne nedôsledné, popierajúce obsah, zmysel a význam aplikovaných právnych\nnoriem a predovšetkým nehľadí na najlepší záujem detí, ba naopak je v príkrom rozpore\ns ním. Zásadné nedostatky rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré sú nezlučiteľné so zmyslom\n\n2\n\na podstatou práva na spravodlivý proces, spôsobujú, že postupom odvolacieho súdu\nbolo sťažovateľovi znemožnené uplatnenie jeho procesných práv, čím došlo k zásahu\ndo jeho práva na spravodlivý proces.“.\n4. V konkrétnostiach sťažovateľ postupu krajského súdu vytýka tieto pochybenia:\n„Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s argumentáciou\nsťažovateľa ako otca, ktorú uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie, ako aj v ďalších svojich podaniach (zo dňa 09.05.2017 a dňa 29.05.2017).\nSťažovateľ nesúhlasí s tým, že ďalšie jeho podania boli len zopakovaním predchádzajúcich\ntvrdení. Tieto podania (predovšetkým vyjadrenie zo dňa 09.05.2017)obsahovali podstatné\nreakcie na nepravdivé tvrdenia matky, vrátane listinných dôkazov, ktoré naopak\npri podaniach matky absentovali. Sťažovateľ sa dokonca podrobne vo svojom podaní zo dňa\n09.05.2017 vyjadril aj k jednotlivým dôkazom založených matkou, ktoré označil\nza nepostačujúce. Napriek tomu odvolací súd len skonštatoval, že sa jednalo o zopakovanie\npredchádzajúcich tvrdení, čo je v rozpore so skutočným stavom.\nZ odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je vôbec zrejmé, na základe čoho\nsúd dospel k záveru, že úprava styku sťažovateľa s deťmi v zmysle tohto rozhodnutia\nje v záujme maloletých detí. Nezhody medzi rodičmi, ani narušenie dôvery medzi rodičmi,\nnie je dôvodom na takéto obmedzenie rodičovských práv sťažovateľa. Konštatovanie súdu,\nže sťažovateľ nepreukázal, kde sa bude s deťmi počas styku zdržiavať je v rozpore\nso skutkovým stavom a opätovne je len prisvedčením tvrdeniam matky (ktoré sťažovateľ\nvyvrátil).\nSťažovateľ vo svojom podaní zo dňa 09.05. 2017 riadne uviedol, že má prenajatý byt,\npričom táto skutočnosť je súdu známa (a je známa rovnako aj matke). Prečo však súd\nprenájom bytu nepovažuje za postačujúci, z jeho rozhodnutia nie je zrejmé. Rovnako\nskutočnosť, že sťažovateľ sa vie o deti postarať bola v konaní preukázaná. Matka\nv rozhovore, ktorý bol zverejnený na webovej stránke\n\ndňa 27.10.2016\n\nuviedla, že v čase keď bol sťažovateľ na Slovensku a ona bola v práci sa o deti staral práve\non (počas jeho neprítomnosti rodičia matky a matka sťažovateľa). Uvedený dôkaz\nbol popísaný a pripojený k podaniu sťažovateľa zo dňa 09.05.2017.\n\n3\n\nOdvolací súd upravil stretávanie sa sťažovateľa s deťmi v prítomnosti matky, avšak\nz odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú konkrétne a relevantné úvahy, ktoré ho k tomuto\nzáveru viedli.\nJediný dôkaz, ktorým argumentuje odvolací súd je udalosť zo dňa 28.02.2017.\nNapriek tomu, že sťažovateľ celú situáciu, ako aj dôvody svojho konania (vážne obavy\no zdravý vývin detí a podozrenie, že deti sú v ohrození) popísal a poukázal na účelové\ntvrdenia matky v súvislosti s touto udalosťou, súd jeho vyjadrenie nezobral vôbec do úvahy\na ani nezdôvodnil, prečo ho nepovažoval za relevantné.\nSkutočnosť, že by deti mali nejaké reálne psychické problémy po 28.02.2017 vyplýva\nvýlučne z tvrdení matky. Matka ako dôkaz zlého psychického stavu detí pripojila lekársku\nsprávu zo dňa 03.03.2017, z ktorej však vôbec nie je zrejmé, ako lekárka\ndospela k záveru ohľadu popisu skutkových okolností a prejavov správania\nu detí, ktoré sú v správe uvedené (je možné sa len domnievať, že tieto informácie\nboli získané od matky). Navyše lekárska správa je písaná len na meno staršieho syna\n, pričom sa v nej spomínajú obe deti, žiadna správa z psychologického vyšetrenia\ndo spisu doložená nebola.\nMatka síce vo svojich podaniach argumentuje zlým psychickým stavom detí, avšak\ntento preukázaný nebol a už vôbec nebolo preukázané, že tento stav je dôsledkom udalostí\nzo dňa 28.02.2017. Matka tvrdí, že deti sú na ňu naviazané a nemôžu byť bez nej,\navšak matka pracuje (a to aj vo večerných hodinách) a teda je evidentné, že s deťmi netrávi\nvšetok čas. S uvedeným sa súd rovnako nevysporiadal a tvrdenia matky považoval\nza nespochybniteľný fakt.\nOdvolací súd neprihliadol na situáciu sťažovateľa, ktorý nie je občanom SR, nemá\ntu bydlisko, ani prácu a jediným dôvodom prečo cestuje na Slovensko sú jeho deti.\nPráve z tohto dôvodu žiadal úpravu styku s deťmi v súvislom období. Odvolací súd túto\npožiadavku sťažovateľa prehliadol a ani sa jej v záveroch svojho rozhodnutia nevenuje.\nSťažovateľ síce vo svojich podaniach uviedol, že si vie svoje záležitosti prispôsobiť tak,\naby mohol byť s deťmi avšak, ako to aj vyplýva z podaného odvolania, v rozsahu styku,\nktorý navrhoval. Styk, ktorý určil súd predpokladá, že sťažovateľ aby mohol styk riadne\nrealizovať a aby nedošlo k narušeniu vzťahu medzi ním a deťmi, by sa musel trvalo\nzdržiavať na Slovensku, čo je pre neho neudržateľné. Práve v tomto smere sťažovateľ\n\n4\n\nvytýkal nedostatky rozhodnutia súdu prvej inštancie, uprednostnenie matky, neprihliadnutie\nna zneužívanie situácie z jej strany (neumožnenie styku, neinformovanie otca o deťoch),\nčo odvolací súd jednoducho prehliadol.\nJe potrebné poukázať aj na to, že sťažovateľ listinnými dôkazmi preukázal klamstvá\nmatky. Sťažovateľ vyvrátil tvrdenie matky, že sa o deti nestaral, že matka bola od roku 2014\nna Slovensku s deťmi sama, sama sa o ne starala, bez osobnej a finančnej účasti\nsťažovateľa. Sťažovateľ tiež predložil dôkaz, ktorý preukazuje, že obe maloleté deti leteli\ndňa 08.01.2017 z Izraela na Slovensko na izraelské pasy (potvrdenie z Ministerstva vnútra\nIzraela), čo vyvracia tvrdenie matky, o tom, že z Izraela musela utiecť, pričom otec zadržal\nizraelské pasy detí a\n\nmusel cestovať na slovenský pas, čo ju malo vystaviť ohrozeniu\n\na spôsobiť zdržanie na letisku. Odvolací súd však tejto závažnej skutočnosti nevenoval\nžiadnu pozornosť a len prisvedčil ochranárskemu postupu matky a údajnému tlaku\nsťažovateľa na matku (o aký konkrétny tlak sa malo jednať však z rozhodnutia odvolacieho\nsúdu nevyplýva). Nebral do úvahy, že matka svojím konaním porušovala závažným\na neprípustným spôsobom rodičovské práva sťažovateľa ako otca a predovšetkým\nzasahovala do práv maloletých detí. Matka mala evidentný záujem vytlačiť sťažovateľa\nzo života detí, a to pod rôznymi zámienkami.\nOdvolací súd sa nevysporiadal s procesnými vadami rozhodnutia súdu prvého\nstupňa, ktoré uvádzala matka vo svojom odvolaní, a to konkrétne nezákonnosť vydania\nrozhodnutia ku dňu 13.04.2017 počas údajnej trvajúcej PN zákonnej sudkyne, v deň sviatku\na interpretačné problémy rozhodnutia (na interpretačné nezrovnalosti bolo poukázané\naj v podaniach sťažovateľa).“\n5. Na základe všetkých uvedených skutočností v závere sťažnosti sťažovateľ\nnavrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie\njeho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy, práva zaručeného\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením krajského súdu\nsp. zn. 11 CoP 218/2017 z 29. mája 2017 a jemu predchádzajúcim postupom, označené\nrozhodnutie krajského súdu zrušil a vrátil vec sťažovateľa krajskému súdu na ďalšie\nkonanie a priznal mu tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,\nako aj náhradu trov právneho zastúpenia.\n\n5\n\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo\nnávrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nbez ústneho pojednávania.\n8. Predmetom sťažnosti je namietaná neústavnosť, ako aj namietané porušenie práv\ngarantovaných dohovorom a Dohovorom o právach dieťaťa, a to rozhodnutím krajského\nsúdu, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie okresného súdu o nariadení\nneodkladného opatrenia v podobe úpravy styku sťažovateľa s jeho maloletými deťmi na čas\ndo právoplatného skončenia konania vo veci samej.\n9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd\nmôže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n\n6\n\nPodľa § 325 ods. 1CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné\nbezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\nPodľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody,\npre ktoré bolo nariadené.\nPodľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu\nv konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.\nPodľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie,\nak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.\n10.\n\nV prípade\n\nzo zabezpečovacích\n\nsťažovateľa\n\nnariadené\n\ninštitútov civilného\n\nprocesu,\n\nneodkladné\nktorého\n\nopatrenie\n\nje\n\njedným\n\nzabezpečovacia\n\nfunkcia\n\nmá za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v jeho\npriebehu nastať. Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde\no konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Nariadením nezískava jeden\nz účastníkov práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne\nupravuje určitý okruh vzťahov. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší,\nak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (navyše za takýchto okolností podľa § 363\nCMP tak súd môže postupovať aj bez návrhu). Nie je teda vylúčené, aby sťažovateľ\nv prípade zmeny pomerov sám inicioval zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia.\n11. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám sa uplatňuje na princípe subsidiarity,\npodľa ktorého ústavný súd poskytuje uvedenú ochranu iba vtedy, ak ju neposkytujú\nvšeobecné súdy.\n12. Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných\nsúvislostiach vyslovil názor, že rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia, prípadne\nrozhodnutím\n\no\n\nzrušení\n\nnariadeného\n\nneodkladného\n\nopatrenia\n\nvydaným\n\nv rámci\n\nobčianskoprávneho konania môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka\nsúdneho konania, avšak takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy len vtedy, ak by mu nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom\n\n7\n\núčinného právneho prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými\nsúdmi (princíp subsidiarity) (III. ÚS 281/07).\n13. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal určením\nmiesta a postavenia neodkladného opatrenia nariadeného vo veci sťažovateľa,\nako aj existenciou účinných právnych prostriedkov nápravy v prípade, ak sa ten, koho\nsa rozhodnutie o ňom dotýka, domnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého\nz jeho základných práv alebo slobôd.\n14. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu neodkladné\nopatrenie, možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd\nje však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného\nsúdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (obdobne I. ÚS 46/00). Aj v prípade\nvyhovenia návrhu na nariadenie tohto opatrenia je garantované právo druhého dotknutého\núčastníka konania na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú súdom rozhodnutím\nvo veci samej.\n15. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje\naplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení\n(neodkladných opatrení), pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo\nzáväzkoch (pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000 č. 39754/98,\nv ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení\npredbežného opatrenia).\n16. Reflektujúc na uvedené východiská ústavný súd konštatuje, že realizácia inštitútu\nneodkladného opatrenia vo veci sťažovateľa ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom\nprocese nemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby vyplývajúceho z ústavy alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje\nsťažovateľovi primeranú a efektívnu ochranu pred prípadným neopodstatneným\na nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas konania vo veci samej. Keďže teda\n\n8\n\ntúto ochranu považuje ústavný súd jednak za účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho\nkonania sa jej preto nemôže súčasne dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným\nsúdom (mutatis mutandis II. ÚS 37/00, I. ÚS 46/00, I. ÚS 148/03, I. ÚS 49/07,\nIII. ÚS 281/07).\n17. Na druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných\nopatreniach (neodkladných opatreniach podľa Civilného sporového poriadku a Civilného\nmimosporového poriadku), zásadne však išlo o ojedinelé prípady charakterizované\nvýnimočnými okolnosťami veci. V tejto súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť\ndo rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach (neodkladných opatreniach\npodľa Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku) môže\niba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému\nexcesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter\nsvojvôle (obdobne III. ÚS 169/2010, III. ÚS 281/07).\n18. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľom namietané rozhodnutie krajského\nsúdu takéto známky zjavnej svojvôle nenesie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\nprávny záver o úprave styku sťažovateľa s maloletými deťmi náležite odôvodnil, keďže\npodrobne prezentoval skutkové okolnosti veci a im korešpondujúce právne závery.\nV stručnej interpretácii inštitútu neodkladného opatrenia krajský súd poukázal na jeho\nprovizórny charakter a s tým súvisiace zákonne predpoklady pre jeho vydanie. V prvom\nrade zdôraznil, že úprava styku sťažovateľa s maloletými deťmi musí prioritne sledovať\nzáujem maloletých detí, ktorý je nadradený záujmu rodičov. Krajský súd prezentoval názor,\nv ktorom sťažovateľovi vysvetlil, že charakter vzťahov rodičov, resp. v konkrétnom prípade\nsťažovateľa existujúce napätie medzi ním a matkou maloletých detí musel pri úprave styku\nv namietanom uznesení zohľadniť, keďže táto okolnosť nie je od detí izolovaná a ako taká\nmá výrazný negatívny vplyv na ich psychickú pohodu. Obmedzenie styku sťažovateľa\ns maloletými deťmi na konkrétne dni v týždni, a to v prítomnosti matky najvyšší súd\nodôvodnil uvedenou okolnosťou; ďalej okolnosťou minulej traumatizujúcej udalosti,\nza ktorú nesie zodpovednosť sťažovateľ a ktorá mala mať na stav maloletých detí výrazne\n\n9\n\nnegatívny dopad; takisto skutočnosťou podloženou obsahom spisového materiálu, a síce,\nže v minulosti prevažovala starostlivosť matky o maloleté deti nad osobnou starostlivosťou\nsťažovateľa; v neposlednom rade tiež neosvedčením vhodných podmienok pre realizáciu\nsťažovateľom navrhovanej úpravy styku, a to špecifikáciou prostredia, v ktorom by sa mali\ndeti počas realizovaného styku so sťažovateľom zdržiavať (sťažovateľ v sťažnosti\nadresovanej ústavnému súdu namieta, že podrobné informácie tohto charakteru v konaní\npred všeobecným súdom prezentoval v podaní z 9. mája 2017, k ústavnej sťažnosti však\ntakýto listinný dôkaz nepriložil, a teda toto tvrdenie neosvedčil, pozn.). Za takto popísaného\nstavu krajský súd považoval ako najvhodnejšiu formu úpravy styku sťažovateľa s deťmi,\nsúladnú so záujmom maloletých detí, doplnenie osobnej materskej starostlivosti častejšími\nstretnutiami sťažovateľa s deťmi v kratšom časovom rozsahu („bez prespania“). Ústavný\nsúd je toho názoru, že krajským súdom prijaté právne závery vychádzajú z logickej úvahy\nopierajúcej sa o primerané odôvodnenie. Nad rámec vo vzťahu k argumentom sťažovateľa,\nže mu takáto úprava za okolností, keď ako cudzí štátny príslušník nemá na území\nSlovenskej republiky ani trvalé bydlisko a ani miesto výkonu pracovných povinností,\nfakticky styk z deťmi znemožňuje, pripomína ústavný súd prioritný záujem maloletých detí\nrelevantný pri úprave výkonu rodičovských práv, ktorý nemožno oslabiť ani v prípade\nkolízie s objektívnymi znevýhodňujúcimi okolnosťami na strane rodiča.\n19. Ústavný súd zistil, že nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci\nsťažovateľa, pretože ochranu jeho právam ako účastníkovi konania mu poskytuje civilný\n(všeobecný) súd po nariadení neodkladného opatrenia, ale aj v meritórnom konaní.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a jeho ďalšími návrhmi sa vzhľadom\nna odmietnutie sťažnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. októbra 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-Civilný mimosporový poriadok", "rovnosť, rovnoprávnosť-rovnosť účastníkov súdneho konania", "maloletý-práva dieťaťa", "predbežné opatrenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "maloletý-záujem dieťaťa", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "rodičovské práva, rodina", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/07 z 25. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-25", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "b1e3bc40-5981-4a8f-b758-c920458fe739:4715474b-dbb9-4e3e-8067-af302d6b6f8f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2114221544.1", "spisova_znacka": "11CoP/218/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/218/2017 z 27. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2114221544.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1b925cb8-80be-4444-a342-39f105fe0dac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.252.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 252/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.252.2018.1"}, {"guid": "37eaa371-ceea-4d85-8719-7c4aa0cd18f5:4bd81773-a3c6-4b4d-8ba0-03c101b60bc4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1517200491.1", "spisova_znacka": "11CoP/241/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/241/2019 z 11. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-11", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1517200491.1"}, {"guid": "153af8c7-81dc-4270-8a2b-ae0e7f78fcb5:b3df3d88-224e-4329-8fd1-4299d3ebf44b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1519200111.1", "spisova_znacka": "20CoP/9/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/9/2019 z 12. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1519200111.1"}]}