{"guid": "ussr:4fe3ef05-83ef-4fc6-bbf7-6e450e7e2c10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.610.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 610/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 610/2017 z 10. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. októbra 2017, sp. zn. III. ÚS 610/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.610.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-10-10", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4fe3ef05-83ef-4fc6-bbf7-6e450e7e2c10", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.610.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.610.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.610.2017.1/text", "citacie_n": 23, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 610/2017-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská\ncesta 3/A, Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Gabrielou Reichovou, Pavla\nMudroňa 26, Martin, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove č. k. 5 Co 195/2014-98 z 19. januára 2016 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 107/2016 z 23. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., o d m i e t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) 19. júla 2017\nsa obchodná spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava (ďalej\nlen „sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie\n\njej v záhlaví označených základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 195/2014-98 z 19. januára 2016 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 107/2016\nz 23. marca 2017 a ktorým by napadnuté rozhodnutia týchto súdov zrušil a vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie.\n2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že návrhom doručeným\nOkresnému súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) sa K. B. a J. B. ako pozostalé blízke\nosoby po zomrelej obeti dopravnej nehody (ďalej len „navrhovatelia“) domáhali proti J. K.\nako prevádzkovateľovi motorového vozidla (ďalej len „odporca v 1. rade“) a sťažovateľke\nako poisťovateľovi, u ktorého bolo motorové vozidlo odporcu v 1. rade povinne zmluvne\npoistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), náhrady\nnemajetkovej ujmy v sume 33 000 € s príslušenstvom, ktorá mala aspoň čiastočne zmierniť\nneoprávnený zásah do práva navrhovateľov na ochranu osobnosti, pokiaľ ide o právo\nna súkromie a rodinný život.\n3. Na základe námietky sťažovateľky o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie\nv spore odôvodnenej tým, že § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. taxatívnym spôsobom\nvymedzuje rozsah nárokov, ktoré poisťovateľ poskytuje z titulu poistenia zodpovednosti,\navšak medzi tieto nároky nepatrí nemajetková ujma, ktorá je ako samostatný právny inštitút\nupravená § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, okresný súd podľa v tom čase účinného § 152\nods. 2 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) medzitýmnym\nrozsudkom č. k. 8 C 64/2012-69 z 19. marca 2014 rozhodol, že „základ žalobných nárokov\nžalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je opodstatnený“, pretože „náhrada\nnemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obete usmrtenej pri dopravnej nehode spadá\ndo rozsahu poistného krytia povinného zmluvného poistenia v zmysle platného a účinného\nZákona č. 381/2001 Z. z.“. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia okresný súd zároveň\nkonštatoval, že «... pri výklade pojmu škoda pre účely Zákona č. 381/2001 Z. z. treba\nvychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Predmetný zákon bol totiž\n\n2\n\nvýsledkom transpozície smerníc EÚ, ktoré boli nahradené teraz platnou Smernicou\nEurópskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. 09. 2009 o poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti\npoistenia tejto zodpovednosti. Táto Smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu\nje zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa\nslovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody”, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo\nškoda“ alebo „akákoľvek škoda“, komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú tak\naj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje majetkovú škodu aj nemajetkovú škodu\n(pozri napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 06. 05. 2010 vo veci C-63/09, Axel Walz\nproti Clickair SA).». V tejto súvislosti okresný súd poukázal na odlišné stanovisko člena\ndovolacieho senátu najvyššieho súdu vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 168/2009\nz 20. apríla 2011, ktoré je podľa jeho názoru „plne v súlade s podmienkou uloženou\nrozsudkom Súdneho dvora EÚ z 24. 10. 2013 vo veci Haasová proti Petríkovi a Holingovej,\nC-22/12, podľa ktorého článok 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24. 04. 1972\no aproximácii právnych predpisov členských štátov tykajúcich sa poistenia zodpovednosti\nza škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto\nzodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej Smernice Rady 84/5/EHS z 30. 12. 1983\no aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zmenenej a doplnenej Smernicou\nEurópskeho parlamentu a Rady 2005/14/ ES z 11. 05. 2005 a článok 1 ods. 1 tretej\nSmernice Rady 90/232/EHS zo 14. 05. 1990 o aproximácii právnych predpisov členských\nštátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových\nvozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla, má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy\nspôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu\nna základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné\nv spore vo veci samej“.\n4. Na základe odvolania sťažovateľky, v ktorom opätovne namietla nedostatok\npasívnej vecnej legitimácie v spore z dôvodu, že výklad podaný okresným súdom nespĺňa\npožiadavky eurokonformného výkladu, ako aj to, že okresný súd vo vzťahu k základu\n\n3\n\nžalobou uplatnenému nároku nevykonal riadne dokazovanie, krajský súd napadnutým\nrozsudkom medzitýmny rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil s tým,\nže „postupom podľa ust. § 164 O. s. p. výrok rozsudku súdu prvého stupňa upresnil“ tak,\nže „sa jedná výlučne o vyriešenie otázky, že náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym\nosobám obete usmrtenej pri dopravnej nehode spadá do rozsahu poistného krytia\npovinného zmluvného poistenia v zmysle platného a účinného zákona č. 381/2001 Z. z.\nv platnom znení“. Na námietku sťažovateľky o nevykonaní dokazovania „čo do veci\nsamej“ krajský súd v odôvodnení uvedeného rozhodnutia osobitne reagoval konštatovaním,\nže „okrem otázky, ktorá bola vyriešená medzitýmnym rozsudkom, pričom sám žalovaný\nuvádza, že ide o otázku právnu, bude súd prvého stupňa vykonávať dokazovanie vo veci\nsamej a je aj otázkou žalovaného v 2. rade, aby toto dokazovanie bolo vykonané riadne a\nprípadné nedostatky vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu namietal v priebehu konania.\nPokiaľ dôjde k pochybeniu v takom rozsahu ako namietal žalovaný v 2. rade vo svojom\nodvolaní, bude uvedené predmetom preskúmania v odvolacom konaní proti rozsudku vo\nveci samej.“.\n5. Dovolanie sťažovateľky podľa § 237 písm. f) OSP, v ktorom namietla,\nže krajským súdom vykonané upresnenie výroku medzitýmneho rozsudku okresného súdu,\nktoré odôvodnil existenciou chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností (§ 164\nOSP), je neprípustné, ako aj to, že samotnému rozhodnutiu krajského súdu chýba\npresvedčivé zdôvodnenie vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, pretože vo vzťahu\nk základu žalobou uplatneného nároku dosiaľ zo strany všeobecných súdov nebolo\nvykonané riadne dokazovanie, najvyšší súd vychádzajúc z právnej úpravy prípustnosti tohto\nopravného prostriedku účinnej do 30. júna 2016 napadnutým uznesením odmietol podľa\n§ 447 písm. c) Civilného sporového poriadku ako procesne neprípustné bez toho,\naby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n6. S uvedenými závermi všeobecných súdov sťažovateľka nesúhlasí a opakujúc\nidentické argumenty, aké uplatnila v konaniach pred týmito súdmi, v sťažnosti vyjadruje\npresvedčenie, že „v prípade rozhodnutia Krajského súdu v Prešove... ide o rozhodnutie\nsvojvoľné, keď krajský súd sa pri svojom rozhodovaní zásadne odchýlil od znenia\n\n4\n\npríslušných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. ... Rovnako je sťažovateľ toho názoru,\nže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodnutím arbitrárnym, keď odôvodnenie\njeho rozsudku neobsahuje odpoveď na sťažovateľom prezentované zásadné argumenty,\nosobitne tie, ktoré boli obsahom jeho odvolacích námietok. Rozhodnutie odvolacieho súdu\nnapokon považuje sťažovateľ tiež za rozporné s platnými procesnými normami. Vo vzťahu\nk Uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky... namieta sťažovateľ, že týmto\nrozhodnutím bolo sťažovateľovi odopreté jeho právo na prístup k súdu, keď súčasne\ntoto rozhodnutie považuje sťažovateľ za arbitrárne a zjavne neodôvodnené.“.\nII.\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n8. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\n\n5\n\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n9. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) napadnutým rozsudkom krajského súdu\n10. Z obsahu predloženej sťažnosti vyplýva, že jej podstatu tvorí námietka\nsťažovateľky o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore (bod 2) vychádzajúca\nz názoru, že navrhovateľmi uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je krytý\npovinným zmluvným poistením podľa zákona č. 381/2001 Z. z. a že interpretácia\nustanovení citovaného zákona okresným súdom a krajským súdom nespĺňa požiadavky\neurokonformného výkladu, čo má preukazovať konkrétna judikatúra Súdneho dvora\n\n6\n\nEurópskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), na ktorú v tejto sťažnosti odkazuje. S poukazom\nna skutočnosť, že okresný súd vo vzťahu k základu žalobou uplatnenému nároku nevykonal\nriadne dokazovanie, sťažovateľka následne spochybňuje aj prípustnosť jeho rozhodnutia\nformou medzitýmneho rozsudku podľa § 152 ods. 2 druhej vety OSP, keďže samotné\nrozhodnutie o pasívnej vecnej legitimácii sťažovateľky v spore je len posúdením predbežnej\notázky a nie celého základu uplatneného nároku, ktorú vadu nemohol zhojiť ani krajský súd,\nkeď postupom podľa § 164 OSP opravil, resp. „upresnil“ výrok medzitýmneho rozsudku\nokresného súdu.\n11. Vychádzajúc z bodov 8 a 9 tohto uznesenia ústavný súd konštatuje, že jeho\núlohou v danom prípade bude zistiť, či sa krajský súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní\nsťažovateľky nedopustil takej svojvôle, ktorá by bola v zjavnom nesúlade so zaužívanými\nvýkladovými praktikami, popierala by pravidlá formálnej logiky a extrémne by vybočovala\nz účelu a zmyslu relevantnej právnej úpravy. Skôr ako tak urobí, však ústavný súd považuje\nza potrebné upriamiť pozornosť sťažovateľky na to, že otázkou pasívnej vecnej legitimácie\n(iného) poisťovateľa, u ktorého bolo motorové vozidlo povinne zmluvne poistené v zmysle\nzákona č. 381/2001 Z. z., v takomto type sporu sa zaoberal už vo veciach vedených\npod sp. zn. I. ÚS 206/2015, sp. zn. III. ÚS 645/2015 a sp. zn. III. ÚS 646/2015,\nkde v identickej skutkovej a právnej situácii a na podklade obdobnej právnej argumentácie\nodmietol sťažnosti (iného) sťažovateľa ako zjavne neopodstatnené, pretože nedospel\nk záveru o vadnosti druhostupňových odvolacích rozsudkov v miere, ktorá by nedovoleným\nspôsobom atakovala jeho základné práva a slobody.\n12. Vzhľadom na pretrvávajúcu nejednotnosť judikatúry slovenských všeobecných\nsúdov k spornej právnej otázke, ako aj nezanedbateľný význam dotknutých právnych\nsúvislostí pre ustálenie konkrétnejších obrysov uplatňovania princípu prednosti únijného\npráva slovenskými vnútroštátnymi orgánmi, sa následne ústavný súd v uznesení sp. zn.\nIII. ÚS 666/2016 z 11. októbra 2016 (uverejnenom aj v Zbierke nálezov a uznesení\nÚstavného súdu Slovenskej republiky 2016 pod publikačným číslom 50/2016, s. 876 – 892)\npodrobnejšie vyjadril k interpretácii a aplikácii vnútroštátnych právnych noriem vo svetle\npráva Európskej únie, keď judikoval:\n\n7\n\n«Vznik členstva Slovenskej republiky v Európskej únii okrem iného tkvie\naj v dobrovoľnom vzdaní sa časti suverenity štátu v prospech Európskej únie. Pritom ide\naj o časť suverenity pri všeobecne záväznom regulovaní spoločenských vzťahov.\nTo jednoznačne vyplýva z druhej vety čl. 7 ods. 2 ústavy. Preto Národná rada Slovenskej\nrepubliky síce zostáva stále jediným vnútroštátnym zákonodarným orgánom (čl. 72 ústavy),\nnie však jediným orgánom oprávneným normovať obsah spoločenských vzťahov na úrovni\nzákonnej sily.\nZa určitých okolností teda slovenské orgány aplikujúce právo (aj súdy) musia\nskúmať nielen vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej\nregulácie, ktorá je z hľadiska právnej relevancie úpravy správania subjektov práva\nv právnych vzťahoch postavená na roveň, ba niekedy aj nad vôľu zákonodarcu.\nFormulovaná požiadavka má svoj základ v samotnej ústave, ktorá v čl. 144 ods. 1 sudcom\npri rozhodovaní nepredpisuje len viazanosť zákonom ako kvalifikovaným výsledkom\nrealizácie vnútroštátnej zákonodarnej moci (toto sťažovateľ účelovo zdôrazňuje),\nale aj viazanosť ústavou (teda i jej čl. 7 ods. 2) i samotnou medzinárodnou zmluvou\npodľa čl. 7 ods. 2 ústavy. (...)\nPráve smernice ako typová kategória predpisov sekundárneho práva sú (na rozdiel\nod nariadení)\n\ntypické\n\nabsenciou\n\npriamej\n\nuplatniteľnosti\n\nvoči\n\nfyzickým\n\nosobám\n\na právnickým osobám v jednotlivých členských štátoch. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva o fungovaní EÚ“) je smernica záväzná\npre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má\ndosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.\nCitované ustanovenie primárneho práva Európskej únie vysiela zrozumiteľné\nposolstvo vnútroštátnym orgánom členských štátov zaväzujúc ich na taký výkon\nich vrchnostenských kompetencií, ktorý zabezpečí dosiahnutie výsledku očakávaného\nsmernicou. Inými slovami, ide tu o povinnosť naplniť vôľu únijného tvorcu smernice\nvnútroštátnymi právnymi prostriedkami.\nŠtandardným prostriedkom dosahovania cieľa stanoveného smernicou je zmena\nprávnej úpravy, ku ktorej pristúpi vnútroštátny zákonodarca. Avšak pre prípad, že túto svoju\npovinnosť nesplní, vyvinula rozhodovacia prax Súdneho dvora teóriu priameho účinku\nsmerníc a nepriameho účinku smerníc.\n\n8\n\nPre posudzovaný prípad priamy účinok dotknutých smerníc neprichádza do úvahy,\na to vzhľadom na závery rozsudku Súdneho dvora vo veci Marshall (C-152/84),\npodľa ktorého na základe vtedajšieho čl. 189 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho\nhospodárskeho spoločenstva (v súčasnosti už citovaný čl. 288 ods. 3 zmluvy o fungovaní\nEÚ) záväzná podstata smernice, ktorá konštituuje základňu pre možnosť odvolať\nsa na smernicu pred vnútroštátnym súdom, existuje len vo vzťahu ku „každému členskému\nštátu, ktorému je určená“. Z toho vyplýva, že smernica nemôže sama osebe ukladať\npovinnosti jednotlivcom a že ustanovenia smernice ako také nemožno uplatňovať\nvoči jednotlivcom.\nMožno tak uvažovať len o nepriamom účinku smerníc, ktorý zakladá rozhodnutie\nSúdneho dvora vo veci Marleasing SA (C-106/89) s odvolaním sa na prejudikatúru vo veci\nVon Colson a Kamann (C-14/83). Podľa tohto rozhodnutia pri aplikácii vnútroštátneho\npráva bez ohľadu na to, či aplikované ustanovenia boli schválené pred alebo po smernici,\nvnútroštátny súd povolaný na výklad vnútroštátneho práva je povinný interpretovať ho,\nnakoľko je to možné vo svetle dikcie (textu) a účelu smernice, aby sa dosiahol výsledok\nsledovaný smernicou, a tým zabezpečil súlad s tretím odsekom čl. 189 Zmluvy o založení\nEurópskeho hospodárskeho spoločenstva (čl. 288 ods. 3 zmluvy o fungovaní EÚ).\nNepriamy účinok smerníc Súdny dvor ešte konkrétnejšie objasnil vo veci Pfeiffer\na ďalší (C-397/01 až 403/01). Tu zdôraznil, že požiadavka výkladu vnútroštátneho práva\nv súlade s právom Únie sa síce v prvom rade týka vnútroštátnych ustanovení prijatých\nna prebratie smernice, neobmedzuje sa však iba na výklad týchto ustanovení, ale vyžaduje,\naby vnútroštátny súd vzal do úvahy vnútroštátne právo ako celok a posúdil, do akej miery\nho možno použiť spôsobom, ktorý nevedie k výsledku, ktorý odporuje smernici (bod 115).\nAk vnútroštátne právo umožňuje za určitých okolností s použitím vlastných výkladových\nmetód vyložiť ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu tak, že bude možné vyhnúť\nsa rozporu s inou normou vnútroštátneho práva alebo obmedziť oblasť pôsobnosti tohto\nustanovenia na dosiahnutie tohto účelu a použiť ho len do tej miery, aby bolo súladné\ns danou normou, tak je vnútroštátny súd povinný použiť rovnaké metódy, aby sa dosiahol\ncieľ stanovený smernicou (bod 116). (...)\nAk teda slovenský zákonodarca do zákonného pojmu „škoda“ použitého v zákone\no povinnom zmluvnom poistení, a teda do rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu\n\n9\n\nv zmysle uvedeného zákona nezahrnul aj nemajetkovú ujmu a jej poistné krytie, dostáva\nsa vzhľadom na záväzný výklad zodpovedajúcich smerníc (v súčasnosti už len\nkonsolidovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES o poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia\npovinnosti poistenia tejto zodpovednosti) do rozporu so zámerom tvorcu únijnej právnej\nregulácie identifikovaným Súdnym dvorom.\nVšeobecné súdy konajúce v sťažovateľovej veci boli preto povinné skúmať možnosť\nimplementácie eurokonformného výkladu prostredníctvom tzv. nepriameho účinku\nrelevantnej únijnej regulácie. Súdny dvor požaduje od vnútroštátnych súdov, aby práve\nv prípade nesplnenia povinnosti riadnej transpozície smernice členským štátom vykladali\nustanovenia vnútroštátneho práva „v čo najvyššej možnej miere tak, aby mohli byť použité\nv súlade s cieľmi tejto smernice“ (napr. rozsudok z 13. 7. 2000 vo veci Centrosteel,\nC-456/98).».\n13. Pokiaľ krajský súd (i okresný súd) dospel k záveru o možnosti extenzívneho\nvýkladu pojmu „škoda“ použitého v zákone č. 381/2001 Z. z., čo bolo pre posúdenie otázky\npasívnej vecnej legitimácie sťažovateľky v spore rozhodujúce, ústavný súd tento záver\nnepovažuje za arbitrárny ani inak ústavne neudržateľný. Krajský súd zrozumiteľne a logicky\nvysvetlil svoje právne úvahy, keď odkázal na obsah a závery rozsudku Súdneho dvora\nvo veci C-22/12 (Haasová, rozsudok z 24. 10. 2013). Ústavný súd v tejto súvislosti\niba dopĺňa, že už vo veci C-300/10 (Marques Almeida, rozsudok z 23. 10. 2012, bod 30)\nSúdny dvor vyslovene konštatoval, že „členské štáty sú... povinné zabezpečiť,\naby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorá sa uplatňuje\npodľa ich vnútroštátneho práva, bola krytá poistením v súlade s ustanoveniami všetkých\ntroch vyššie uvedených smerníc“.\n14. Interpretačná snaha sťažovateľky v relácii k záverečnej časti právnej vety\nrozsudku Súdneho dvora vo veci C-22/12, v ktorej sa odkazuje na vnútroštátnu právnu\núpravu („... ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje\nvnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.“), je preto podľa názoru ústavného\nsúdu účelová a márna. Právna veta sformulovaná Súdnym dvorom ako odpoveď\n\n10\n\nna položenú prejudiciálnu otázku je totiž zopakovaním textu obsiahnutého v bode 59\nodôvodnenia predmetného rozsudku; pred týmto textom Súdny dvor uviedol:\n„ 55. Členské štáty teda majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho\npráva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní\npríslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola krytá povinným poistením\nv určitých minimálnych sumách určených v článku 1 ods. 2 druhej smernice.\n56. V prejednávanej veci by to tak malo byť, pretože podľa informácií, ktoré poskytol\nvnútroštátny súd, majú osoby nachádzajúce sa v postavení pani\n\na jej dcéry\n\nv súlade s § 11 a 13 českého Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\nutrpenej v dôsledku úmrtia ich manžela, resp. otca.\n57. Tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť predložená slovenskou vládou,\npodľa ktorej tieto paragrafy patria do tej časti českého i slovenského Občianskeho\nzákonníka, ktorá sa týka zásahov do ochrany osobnosti a ktorá je v zmysle týchto\nzákonníkov nezávislá od časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova.\n58. Keďže totiž zodpovednosť poisteného, ktorá podľa vnútroštátneho súdu v tomto\nprípade vyplýva z § 11 a 13 českého Občianskeho zákonníka, vznikla na základe dopravnej\nnehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť\nsa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú\nuvedené smernice.“\n15. Na základe uvedeného možno konštatovať, že výkladové postupy a rešpektovanie\nsúvislostí dotknutých právnych inštitútov a kategórií umožňovali krajskému súdu\n(i okresnému súdu) zmysluplne zahrnúť pod zákonnú terminológiu aj nemajetkovú\n(imateriálnu) ujmu aprobovanú in abstracto v ustanoveniach Občianskeho zákonníka\no ochrane osobnosti, ako aj prijať záver, že „náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej\nblízkym osobám obete usmrtenej pri dopravnej nehode spadá do rozsahu poistného krytia\npovinného zmluvného poistenia v zmysle platného a účinného zákona č. 381/2001 Z. z.“,\na teda sťažovateľka je v spore pasívne vecne legitimovaná, ktorý v žiadnom prípade\nnemožno považovať za prejav svojvôle vedúcej k ústavnej neudržateľnosti napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\n\n11\n\n16. Sťažovateľka v sťažnosti namietala aj to, že okresný súd vo vzťahu k základu\nžalobou uplatnenému nároku nevykonal riadne dokazovanie, v dôsledku čoho spochybnila\naj prípustnosť jeho rozhodnutia formou medzitýmneho rozsudku podľa § 152 ods. 2 druhej\nvety OSP, keďže samotné rozhodnutie o pasívnej vecnej legitimácii sťažovateľky v spore\nbolo len posúdením predbežnej otázky a nie celého základu uplatneného nároku, ktorú vadu\nnemohol zhojiť ani krajský súd, keď postupom podľa § 164 OSP opravil, resp. „upresnil“\nvýrok medzitýmneho rozsudku okresného súdu.\n17. V súvislosti s touto námietkou ústavný súd odkazuje na uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Cdo 188/2013 z 28. januára 2014 (publikované aj v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky 1/2015 pod číslom 5,\ns. 16 – 17), v ktorom uviedol: „Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe\nuplatneného nároku. Súdna prax už v minulosti dospela k záveru, že za základ\nprejednávanej veci, o ktorom súd môže rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, je potrebné\nspravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného návrhu, ktoré musí\nsúd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. Sú to všetky okolnosti\ndeterminujúce výšku predmetu konania, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť.\nTýmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu, či žalobca má vôbec na požadované plnenie\nprávo a v akom rozsahu. Rozhodnutie o základe veci je v prvom rade rozhodnutím\no skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého\nsa odvíja právne posúdenie základu veci. Ide o všetky skutkové a právne otázky, od ktorých\nposúdenia závisí výška uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú samej\nvýšky nároku (k tomu porovnaj: Drápal, L., Bureš, J. a kol., Občanský soudní řád I. § 1\naž 200za. Komentář. 1. vydaní, Praha: C. H. Beck, 2009, str. 1029). Medzitýmnym\nrozsudkom musí tak byť rozhodnuté o celom základe prejednávanej veci, nielen o určitej\nspornej právnej otázke, týkajúcej sa uplatneného žalobného nároku. Týmto rozhodnutím\nnemožno riešiť predbežné otázky. Výrok o predbežnej otázke, hoci aj vo veci rozhodujúcej,\nneprichádza do úvahy. Žiadna právna ani skutková otázka nemôže byť posudzovaná\njednotlivo (samostatne) a odvolací súd sa k nej v takejto súvislosti nemôže vyjadrovať.\nPosúdenie predbežnej otázky nemôže byť vyjadrené formou výroku, ale sa môže prejaviť\nlen v spôsobe rozhodnutia vo veci samej a môže byť uvedené len v odôvodnení rozsudku,\n\n12\n\npretože ako už bolo vyššie uvedené, základom veci je všetko, čo nemožno podriadiť\npod pojem výška uplatneného nároku, a preto musia byť vyriešené všetky otázky, nielen\nniektoré alebo dokonca len jedna z nich. Aj výrok medzitýmneho rozsudku by musel byť\nvyslovený tak, že nárok je opodstatnený (daný). Na tomto mieste je tiež treba uviesť,\nže je možné rozhodnúť iba kladným medzitýmnym rozsudkom.“\n18. Pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je úlohou\nústavného súdu preskúmavať príslušné právne predpisy a prax všeobecných súdov\nin abstracto, ale obmedziť sa, nakoľko je to len možné, na posúdenie konkrétneho prípadu\nna účely zistenia, či spôsob, akým boli uvedené predpisy aplikované alebo sa dotkli\nsťažovateľa, viedol k porušeniu ústavy alebo kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy. Jedným\nz kritérií rozhodovania ústavného súdu je aj intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd,\na v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne\nviedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd sťažovateľa, vrátane\njeho práva na spravodlivý súdny proces.\n19. Vzhľadom na záver uvedený v bode 15 tohto uznesenia ústavný súd konštatuje,\nže v okolnostiach daného prípadu mu ani prípadná vecná nesprávnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu z dôvodu porušenia procesných ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní (majúca význam\npre ochranu zákonnosti, pozn.) neumožňuje prijať záver o extrémnom vybočení z účelu\na zmyslu ním aplikovanej právnej úpravy, ktoré by zakladalo porušenie ústavných princípov\nspravodlivého súdneho procesu. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov totiž\nnemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona (a to ani v prípade, keď sa text môže javiť\nako\n\njednoznačný\n\na určitý),\n\nale\n\npredovšetkým\n\npodľa\n\nzmyslu\n\na účelu\n\nzákona\n\n(IV. ÚS 71/2013). A keďže v danom prípade neexistuje reálna možnosť vyslovenia\nporušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n13\n\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n20. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998).\n21. Otázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia\nzákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom\nnemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné\npravidlá dovolanie nepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade\nso zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.\n22. Z relevantnej časti napadnutého uznesenia (bod 5) vyplýva, že najvyšší súd\nodmietnutie dovolania sťažovateľky odôvodnil po poukaze na to, že ide o dovolanie podané\npred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom v zmysle § 238 OSP\nani § 237 písm. a) až e) a g) OSP jeho prípustnosť do úvahy neprichádza. Zároveň poukázal\nna to, že «na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015\nbolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.“...\nPri vyjdení zo stanoviska citovaného pod 15 zhora má dovolací súd za to, že obsah spisu\nv prejednávanej veci nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na prípad v prejednávanej veci\nuplatnila druhá časť právnej vety stanoviska. Takýto záver je tu namieste preto,\nže dovolaním napádané rozhodnutie odvolacieho súdu (ako primárny predmet prieskumu\n\n14\n\nzo strany dovolacieho súdu) obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Ak konania\npred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvoria jeden celok, určujúca spätosť\nrozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej inštancie vytvára\nich\n\norganickú\n\n(kompletizujúcu)\n\njednotu\n\na\n\nokrem\n\nprípadov\n\nplného\n\nstotožnenia\n\nsa odvolacieho súdu s dôvodmi súdu prvej inštancie a jeho odkazu na takéto dôvody (ktorý\npostup priamo predpokladala prvá časť ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. a prevzatý bol tiež\ndo § 387 ods. 2 C. s. p.) je z pohľadu existencie dôvodov rozhodnutia významné len to,\nči tieto obsahuje rozhodnutie odvolacieho súdu... Dovolateľke pritom nešlo prisvedčiť\nv tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, keď platí, že za vadu konania\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací\nsúd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka; ale len to, že ho neodôvodnil\nobjektívne uspokojivým spôsobom (o taký prípad tu ale nešlo).».\n23. S poukazom na bod 17 tohto uznesenia ústavný súd konštatuje, že mu neprislúcha\nzjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať právomoc, ktorá\nje podľa § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zverená najvyššiemu\nsúdu, ktorý už napr. v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 185/2006 z 1. októbra 2013 vyslovil, že je tým\norgánom verejnej moci, ktorý „ex lege sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia\nsúdov v občianskom súdnom konaní a na ich základe, v záujme jednotného rozhodovania\nsúdov, zaujíma stanoviská k ich rozhodovacej činnosti vo veciach určitého druhu alebo\ncharakteru, a tak predurčuje ich následný postup aj v iných obdobných veciach“, pričom\n„ak bol k určitej právnej otázke vyslovený právny názor v stanovisku najvyššieho súdu,\nsú všetky súdy všeobecných súdov, vrátane samotného najvyššieho súdu, povinné pri svojom\nrozhodovaní z neho vychádzať, lebo stanovisko je pre ne záväzné“.\n24. Zákonnou podmienkou využitia právomoci jednotlivých kolégií najvyššieho súdu\npodľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona o súdoch je zistenie, že došlo k výkladovým\nrozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia. Cez túto\npodmienku zjednocovacia právomoc kolégií najvyššieho súdu prirodzene napĺňa stabilne\njudikovanú požiadavku ústavného súdu, podľa ktorej k imanentným znakom právneho štátu\n\n15\n\npatrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež\npožiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých\npodmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).\n25. Napriek uvedenému ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach daného prípadu\nsa námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu posunula do výlučne akademickej roviny a v takýchto\nprípadoch sa teória i prax ústavných súdov vyhranene prikláňa k odmietnutiu v takejto veci\nrozhodovať (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 8. 9. 1999, sp. zn.\nIV. ÚS 122/99, publikované v Sbírce nálezů a usnesení Ústavního soudu, zväzok č. 15,\nuznesenie č. 56, s. 315 a nasl., resp. Barron, J., Dienes, C.: Constitutional Law. 4. vyd.,\nSt. Paul 1995, s. 83 – 85, alebo K. Schleich: Das Bundesverfassungsgericht. 3. vyd.,\nMünchen 1994, s. 142150), pretože tu chýba možnosť bezprostredného a trvajúceho zásahu,\nktorý by mohol mať vplyv na pozíciu sťažovateľky. Inými slovami, ak je sťažovateľkou\nnamietaný zásah do jej ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\ngarantovaných práv alebo slobôd, potom musí byť tento zásah výrokom meritórneho\nrozhodnutia ústavného súdu odstrániteľný, avšak v danej veci táto podmienka splnená\nnie je, pretože vzhľadom na záver ústavného súdu uvedený v bode 15 tohto uznesenia\no pasívnej vecnej legitimácii sťažovateľky v spore pred všeobecnými súdmi nemožno mať\nakékoľvek pochybnosti. Na základe uvedeného ústavný súd v záujme účelnosti a procesnej\nekonómie (IV. ÚS 242/08) sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n26. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich\nje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. októbra 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "rozhodnutie-odôvodnenie", "rozsudok-medzitýmny", "občianske súdne konanie", "náhrada škody (ujma)-nemajetková ujma", "rozhodnutie-odôvodnenie", "rozsudok-medzitýmny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ussr:27f864a4-f369-4385-90b4-1b482a31f619", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.646.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.646.2015.1"}, {"guid": "ussr:5ddc1d1a-2a79-4c40-98c7-7e893e0b0c10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.645.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 645/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 645/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.645.2015.1"}, {"guid": "ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87"}, {"guid": "ussr:be0f8409-c518-4653-bc7b-e8c9736d5ba1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be0f8409-c518-4653-bc7b-e8c9736d5ba1"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "1c23c12d-c81b-42f8-89b1-9d6e040e1441:3150b402-552b-46e8-8375-799f98d0e0da", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1512221057.1", "spisova_znacka": "5Co/195/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/195/2014 z 2. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-04-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1512221057.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a22aa609-b2b2-46ae-b75d-018cabb3a52c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.181.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 181/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 181/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.181.2026.1"}, {"guid": "ussr:8d37d4ed-101b-4557-b1aa-89f2a82d8a21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.282.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 282/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 282/2025 z 14. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.282.2025.1"}, {"guid": "ussr:a1680aa3-a415-4c5d-96b6-efab981516d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.142.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2021 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.142.2021.1"}, {"guid": "ussr:060db8c9-4dda-43dd-8f62-b9a9e5a73197", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.310.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 310/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 310/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.310.2019.1"}, {"guid": "f2da3763-b3a3-4ccb-8851-a9f0d553205d:1d0b358c-d64e-4ab7-b7ad-ff945a96e2a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5821201112.1", "spisova_znacka": "8Cdo/52/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/52/2023 z 19. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5821201112.1"}, {"guid": "cb95396f-7442-4eb9-8992-5e464af375b0:81590b20-45d5-4eaa-a177-15748f653aab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2315217201.1", "spisova_znacka": "7Cdo/253/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/253/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2315217201.1"}, {"guid": "c3de7006-5088-4e04-b89a-126937fe450e:53db3fad-3c42-48d6-a1d0-cc0d4fb520ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1115211358.1", "spisova_znacka": "4Cdo/219/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/219/2021 z 24. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1115211358.1"}, {"guid": "2656cea9-f858-4641-9e04-d83e2cd61bf7:dfd4f363-ae33-4531-a5bb-deda81d4c771", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8116211231.1", "spisova_znacka": "7Cdo/259/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/259/2019 z 29. 3. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-03-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8116211231.1"}, {"guid": "80563a53-3ee6-459a-936d-34cb587292b7:3d0e6cb8-ab64-49dc-81e8-c9755fa10ef7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2314200969.1", "spisova_znacka": "3Cdo/234/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/234/2017 z 16. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-16", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2314200969.1"}, {"guid": "b5302d54-5e06-4ab8-96ff-e28d5d4fc058:c1cd8028-6c87-4287-bbae-c0bb17faae86", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5821201112.2", "spisova_znacka": "7Co/67/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/67/2025 z 17. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5821201112.2"}, {"guid": "e42263c4-e061-4bdb-8a68-2c00e51435b0:d256ce5d-c56f-4041-9dff-a44425b1c36c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2220202428.3", "spisova_znacka": "22Co/55/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 22Co/55/2023 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2220202428.3"}, {"guid": "ecd773db-318c-4d3d-a1c4-9fc3de3a4312:ab07354b-488d-416d-a720-ab1daddfd522", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1619201744.3", "spisova_znacka": "4Co/185/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/185/2022 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1619201744.3"}, {"guid": "9bf7be0b-7b21-4054-9bd9-4696df97b180:0d05aed9-8337-4139-81a7-7df258db7183", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1722200851.1", "spisova_znacka": "7Co/35/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/35/2023 z 26. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1722200851.1"}, {"guid": "c4416abf-fc4b-487e-bf47-e31ff939e909:c4bc604f-5aaa-4f82-a98e-d0d2dbd8b2cc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:3119203540.1", "spisova_znacka": "5Co/6/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/6/2021 z 3. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-08-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:3119203540.1"}, {"guid": "5d5d86e9-a4a9-46f1-b8df-568765d0d733:007a8bde-46bc-4f5d-af06-d599e1ef81c7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4111218547.1", "spisova_znacka": "9Co/196/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/196/2019 z 6. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4111218547.1"}, {"guid": "5d5d86e9-a4a9-46f1-b8df-568765d0d733:532a5ab6-87ea-48fd-b35f-58fe8bce9dac", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4111218547.1", "spisova_znacka": "9Co/196/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/196/2019 z 6. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-11-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4111218547.1"}, {"guid": "ff9453ae-619b-4fce-aa08-64d2760be7b1:4a1f9ae4-75f4-4039-8e23-834230662a52", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5816204060.1", "spisova_znacka": "5Co/231/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/231/2018 z 25. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5816204060.1"}, {"guid": "ff9453ae-619b-4fce-aa08-64d2760be7b1:f9875892-96d8-4bd1-90f3-ccccec7d9201", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5816204060.1", "spisova_znacka": "5Co/231/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/231/2018 z 25. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5816204060.1"}, {"guid": "90df8e82-5f03-4f33-bdde-1fc1d93d6fe5:1932101b-98eb-4c00-aa12-34f8570e5ba5", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4313225888.1", "spisova_znacka": "8Co/323/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/323/2017 z 28. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4313225888.1"}, {"guid": "90df8e82-5f03-4f33-bdde-1fc1d93d6fe5:95e3d9e9-c7fd-409f-a540-4a3bec432ffd", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4313225888.1", "spisova_znacka": "8Co/323/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/323/2017 z 28. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4313225888.1"}, {"guid": "90df8e82-5f03-4f33-bdde-1fc1d93d6fe5:1add29f9-cc51-41c0-b0ac-1a79dca74156", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4313225888.1", "spisova_znacka": "8Co/323/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/323/2017 z 28. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4313225888.1"}, {"guid": "e731cdbb-7d40-486d-b93b-6c77734c6913:47b1f640-3310-4480-9b67-98fc30b40829", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1114229635.1", "spisova_znacka": "10Co/108/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/108/2016 z 24. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1114229635.1"}, {"guid": "8b821ea8-4c5f-4e61-8f95-f72863846b04:77cf389e-821e-4e62-9ce1-c3114e9731ee", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:7118224581.8", "spisova_znacka": "35C/34/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 35C/34/2018 z 17. 5. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:7118224581.8"}]}