{"guid": "ussr:d63e74d5-7c35-46c5-8ab6-dc617ab22634", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.602.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2017 z 28. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 602/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.602.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d63e74d5-7c35-46c5-8ab6-dc617ab22634", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.602.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.602.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.602.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 602/2017-16\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\n28. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n, Poľská republika;\n, Poľská republika, a\n\nsenátu\n,\n\n,\n,\n\n, Poľská\n\nrepublika, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov,\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39\nods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 26/2014 a jeho rozsudkom\nz 24. februára 2015 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 Sžso 77/2015 a jeho rozsudkom z 31. mája 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. septembra 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ 1“),\n\n(ďalej len „sťažovateľ 2“) a\n\n(ďalej len „sťažovateľ 3“, spolu všetci ďalej „sťažovatelia“) vo veci namietaného\nporušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46\nods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 S 26/2014 (ďalej aj „napadnutý postup krajského súdu“) a jeho\nrozsudkom z 24. februára 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“)\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 9 Sžso 77/2015 (ďalej aj „napadnutý postup najvyššieho súdu“) a jeho\nrozsudkom z 31. mája 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti sťažovateľov vyplýva, že žalobami z 10. marca 2014 sa sťažovateľ 1\ndomáhal na krajskom súde preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej\npoisťovne, ústredia (ďalej len „ústredie“) č. 15326-2/2014-BA z 10. februára 2014\na č. 15519-2/2014-BA z 27. januára 2014. Namietal porušenie svojich subjektívnych práv,\nale aj subjektívnych práv sťažovateľov 2 a 3 ako jeho zamestnancov v správnom konaní\npredovšetkým z dôvodov nedostatočného zistenia skutkového stavu, porušenia zásady\ndvojinštančnosti administratívneho konania, nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia\nústredia, nevydania rozhodnutia v zákonnej lehote, porušenia zásady rovnakého\nzaobchádzania a prejudikovania rozhodnutia.\nUzneseniami krajského súdu sp. zn. 1 S 26/2014 a sp. zn. 1 S 28/2014 zo 7. októbra\n2014 boli do konania pribratí sťažovateľ 2 a sťažovateľ 3.\nNa pojednávaní 24. februára 2015 došlo k spojeniu súdnych konaní vedených pod\nsp. zn. 1 S 26/2014 a sp. zn. 1 S 28/2014 do jedného súdneho konania vedeného ďalej pod\nsp. zn. 1 S 26/2014.\nNapadnutým rozsudkom krajského súdu bola žaloba sťažovateľa 1 zamietnutá\na konania o žalobách sťažovateľov 2 a 3 boli zastavené. Krajský súd poukázal najmä na to,\nže podľa jeho názoru sťažovateľ 1 namietal v žalobe porušenie iných ako svojich\nsubjektívnych práv, v dôsledku čoho je jeho žaloba nedôvodná. Okrem toho sa vyjadril\n\n2\n\nk jednotlivým námietkam a tvrdeniam sťažovateľov a zaujal k nim stanoviská, s ktorými sa\nsťažovatelia nestotožňujú.\n3. Na základe odvolania sťažovateľov napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bol\nodvolaniami napadnutý rozsudok krajského súdu vo vzťahu k sťažovateľovi 1 potvrdený\na vo vzťahu k sťažovateľom 2 a 3 boli ich odvolania odmietnuté.\nPodľa názoru sťažovateľov došlo k porušeniu ich v sťažnosti označených základných\npráv podľa ústavy a práva dohovoru.\n4. Sťažovatelia predovšetkým poukazujú na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu\nv obdobných veciach. Z týchto napríklad vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice\n(ďalej len „pobočka“), ale ani ústredie nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv.\nuplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k osobám v rovnakom postavení, v akom sa nachádzajú\nsťažovatelia. Ďalej podľa doterajšej judikatúry nebolo možné najvyšším súdom rozhodnúť\nvo veci bez toho, aby došlo najprv k zodpovedaniu príslušných prejudiciálnych otázok\nzo strany Súdneho dvora Európskej únie. Podľa sťažovateľov nezohľadnenie judikatúry\nsamo osebe preukazuje porušenie označených práv.\n5. V súvislosti s argumentmi najvyššieho súdu a krajského súdu, najmä čo\ndo zisťovania skutkového stavu veci, poukazujú sťažovatelia na to, že príslušná inštitúcia\nsociálneho zabezpečenia v Poľskej republike (Zaklad Ubezpieczen Spolecznych – ZUS,\nďalej len „ZUS“) určila, že uplatniteľnou legislatívou je v zmysle európskeho práva (čl. 16\nods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/709 a čl. 13 nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady č. 883/2004) slovenská legislatíva. Ústredie to akceptovalo vydaním\npríslušného formuláru, a preto sa na sťažovateľov 2 a 3 hľadelo ako na zamestnancov\nvykonávajúcich zamestnaneckú činnosť na území Slovenskej republiky. V neskoršom\nobdobí ústredie nariadilo preveriť reálny výkon činnosti sťažovateľov 2 a 3 na Slovensku,\na prípadne rozhodnúť o zániku ich povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských\nprávnych\n\npredpisov,\n\nk čomu\n\nnapokon\n\naj\n\ndošlo,\n\na to\n\nv rozpore\n\nso\n\nzákonom\n\na so skutočnosťou. Všeobecné súdy „odobrili“ zjavne nedostatočne zistený skutočný stav\n\n3\n\nveci, pričom z rozhodnutí všeobecných súdov vyplývajú výhrady k tomu, že samotní\nsťažovatelia boli vo vzťahu k zisťovaniu skutočného vzťahu málo činní, pretože\nnepredložili dôkazy potrebné na preukázanie ich argumentácie. Všeobecné súdy teda\nv rozpore so zákonom preniesli dôkaznú povinnosť na sťažovateľov. Považujú\nza neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec „súčinnosti“ povinní čokoľvek\npreukazovať a dokazovať namiesto orgánu verejnej správy, a už vôbec nie v konaní v rámci\nsprávneho súdnictva, v ktorom sa rozhoduje zásadne na podklade skutočného stavu veci\nzisteného v administratívnom konaní.\n6. Pokiaľ z napadnutých rozsudkov všeobecných súdov vyplýva, že sťažovateľ 1\nnemá na Slovensku registrované sídlo a sťažovatelia 2 a 3 tu reálne nevykonávajú žiadnu\nčinnosť, ide o závery prijaté bez náležitého zistenia skutočného stavu veci. Podstatná je\npritom obsahová náplň zamestnania sťažovateľov 2 a 3, ktorí vykonávajú roznos letákov,\nktoré si sťažovateľ 1 preberá v externej obchodnej spoločnosti. Podľa špecifických\npodmienok jednotlivých zákaziek sú sťažovatelia 2 a 3 kontaktovaní zo strany sťažovateľa 1\n(po tom, keď sťažovateľ 1 letáky preberie), ktorý ich poverí roznášaním letákov\nvo vybraných lokalitách na území Slovenska. Roznášanie letákov kontrolujú aj iní\nzamestnanci sťažovateľa 1. Zamestnancom sťažovateľa 1 sa navyše vedú aj dochádzkové\nlisty, čo celkom zreteľne preukazuje reálny výkon činnosti sťažovateľov 2 a 3 na Slovensku.\nNapriek tomu, že sťažovateľ 1 tieto skutočnosti riadne oznámil, pobočka v rámci výkonu\nkontroly nepristúpila k doplneniu dokazovania, nevyžiadala si ďalšie potrebné doklady,\nnepristúpila k výsluchu sťažovateľov 2 a 3, ale ani k inému spôsobu preverenia výkonu\nčinnosti sťažovateľov 2 a 3 na Slovensku (napr. vycestovanie na miesto, kde sťažovatelia 2\na 3 aktuálne vykonávajú prácu – roznos letákov, prípadne aj dopyt na adresátov, ktorým sa\nletáky distribuujú). Dôležité bolo tiež vyžiadanie stanoviska príslušného daňového úradu,\nkeďže sťažovateľ 1 je registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty.\n7. Podstatné sú podľa sťažovateľov aj niektoré rozhodnutia ústredia, krajského súdu\na najvyššieho súdu v iných obdobných veciach, ktoré v uvedených smeroch dávajú\nza pravdu sťažovateľom, pričom sťažovatelia uvádzajú spisové značky týchto rozhodnutí.\n\n4\n\n8. Všeobecné súdy podľa sťažovateľov nezohľadnili ani to, že ústredie už vopred\n(pred vykonaním kontroly u sťažovateľa 1) vedelo o tom, že vydá napadnuté rozhodnutie,\nktorým potvrdí rozhodnutie pobočky, pretože už listom z 25. júla 2013 oznámilo ZUS\nobchodné mená, resp. mená a priezviská zamestnávateľov (vrátane sťažovateľa 1),\nu ktorých podľa názoru ústredia ide o tzv. schránkové firmy. Teda ústredie už v roku 2013\nprijalo záver o tom, že sťažovateľ 1 je tzv. schránkovou firmou, hoci rozhodnutie vydalo až\nv roku 2014.\n9. Rozhodnutím všeobecných súdov podľa sťažovateľov došlo tiež k akceptovaniu\nnezákonného retroaktívneho rozhodnutia zo strany pobočky a ústredia. Je totiž neprípustné,\naby ústredie, resp. pobočka vydala individuálny právny akt, ktorým rozhodne o právach\núčastníka konania spätne k inému dátumu, než je dátum jeho vydania.\nPobočka a ústredie nedodržali zákonnú 60-dňovú lehotu na rozhodnutie podľa § 210\nods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\na nedošlo ani k jej predĺženiu, ale ani k prerušeniu konania, a preto rozhodnutia pobočky\na ústredia sú nezákonné už pre samotné nedodržanie tejto lehoty. Pritom všeobecné súdy\nnevyhodnotili tento argument sťažovateľov ako dôvodný, resp. ako postačujúci na zrušenie\nrozhodnutí ústredia a pobočky.\n10. Za nezákonné podľa sťažovateľov treba považovať samotné vykonanie kontroly\nna zistenie skutočnosti, či sťažovatelia 2 a 3 vykonávajú na Slovensku činnosť, pretože toto\nnepatrí do právomoci pobočky či ústredia. Takúto kontrolu môže uskutočniť iba príslušný\ninšpektorát práce, ktorý však nezistil žiadne nedostatky.\n11. Napokon podľa sťažovateľov došlo aj k porušeniu princípu rovnakého\nzaobchádzania. Sťažovateľ 1 totiž zamestnáva viacero zamestnancov – poľských občanov,\nvo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná pobočka nerozhodla\no tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve. Týmto bol vo vzťahu k porovnateľným\nzamestnancom sťažovateľa 1 uplatnený odlišný postup ako vo vzťahu k sťažovateľom 2 a 3.\n\n5\n\n12. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom rozhodol tak, že\nvysloví porušenie ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40,\nčl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\npostupom a rozsudkom krajského súdu, ako aj napadnutým postupom a rozsudkom\nnajvyššieho súdu, zruší napadnutý rozsudok najvyššieho súdu v spojení s napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Taktiež\nsťažovatelia žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, každému z nich\nv sume po 10 000 €, ako aj o náhradu trov konania.\nII.\n13. Z napadnutého rozsudku krajského súdu v spore sťažovateľov ako žalobcov proti\nústrediu ako žalovanému vyplýva, že ním bola žaloba sťažovateľa 1 zamietnutá, a zároveň\nkonanie o žalobe sťažovateľov 2 a 3 bolo zastavené.\nPodľa konštatovania krajského súdu ústredie rozhodnutím č. 15326-2/2014-BA\nz 10. februára 2014 a rozhodnutím č. 15519-2/2014-BA z 27. januára 2014 potvrdilo\nrozhodnutia pobočky, podľa ktorých sťažovateľovi 2 ako zamestnancovi sťažovateľa 1\nzaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie\nv nezamestnanosti 14. augusta 2013 a sťažovateľovi 3 ako zamestnancovi sťažovateľa 1\nzaniklo 31. mája 2013.\nPodľa názoru krajského súdu sťažovateľ 1 okrem namietaného nedodržania zákonnej\n60-dňovej lehoty netvrdil žiadne porušenie jeho subjektívnych práv. Hoci je pravdou, že pri\nvydávaní rozhodnutí pobočky a ústredia neboli dodržané procesné lehoty, toto procesné\npochybenie nemá vplyv na zákonnosť týchto rozhodnutí. Podľa § 250i ods. 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) pri preskúmavaní zákonnosti postupu správneho orgánu\nsúd prihliadne len na tie vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nZrušením rozhodnutí pobočky a ústredia len z tohto dôvodu by sťažovateľ 1 nedosiahol\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o ďalšie námietky postupu a rozhodnutia\nústredia, v týchto chýba uvedenie konkrétnych porušení subjektívnych práv hmotnoprávnej\npovahy sťažovateľa 1. Rozhodnutiami pobočky a ústredia nemohlo byť zasiahnuté do\nmajetkovej sféry sťažovateľa 1. Z obsahu žaloby je evidentné, že sťažovateľ 1 nenamieta\n\n6\n\nporušenie vlastných práv, ale porušenie práv zamestnancov. Pritom zamestnancom\nsťažovateľa 1 nič nebránilo v tom, aby sa samostatnou alebo spoločnou žalobou domáhali\nsvojich subjektívnych práv v zákonnej dvojmesačnej lehote.\nV súvislosti s pripustením sťažovateľov 2 a 3 do konania treba poukázať na tú\nskutočnosť, že podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov\nod doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon\nneustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Z obsahu spisu vyplýva, že\nrozhodnutie ústredia bolo sťažovateľovi 2 doručené 21. februára 2014 a sťažovateľovi 3\nbolo doručené 18. februára 2014, preto ak rozhodnutia žalovaného boli sťažovateľovi 2 a 3\ndoručené vo februári 2014 a krajský súd rozhodol o ich pripustení vstupu do konania na\nstrane žalobcu 7. októbra 2014, pričom tieto uznesenia nadobudli právoplatnosť 28. októbra\n2014 a 4. novembra 2014, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že žaloby sťažovateľov 2 a 3\nboli podané oneskorene.\n14. Z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že ním bol napadnutý\nrozsudok krajského súdu potvrdený, pričom odvolania sťažovateľov 2 a 3 boli odmietnuté.\nPodľa názoru najvyššieho súdu vzhľadom na judikatúru žalobu podľa § 247 a nasl.\nOSP môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím ukrátený na svojich právach, a nie\niba na svojom záujme. V správnom súdnictve sa poskytuje ochrana iba subjektívnym\nprávam žalobcu. Najvyšší súd sa plne stotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého\nrozhodnutiami ústredia a pobočky nebolo zasiahnuté do majetkovej sféry sťažovateľa 1,\npričom z obsahu žaloby je jednoznačné, že sťažovateľ 1 nenamietal porušenie svojich\nsubjektívnych práv, ale porušenie práv zamestnancov, pretože okrem nedodržania zákonnej\n60-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia žiadne iné porušenie jeho subjektívnych práv\nnetvrdil. Najvyšší súd považoval za správny aj ten názor krajského súdu, podľa ktorého\nnedodržanie procesných lehôt nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Závery\nkrajského súdu o tom, že sťažovateľ 1 nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou,\nsú správne. Pokiaľ žalobu zamietol, rozhodol správne, pretože sťažovateľ 1 nenamietal\nporušenie vlastných subjektívnych práv, ale práv sťažovateľov 2 a 3 – jeho zamestnancov.\nPokiaľ ide o odvolania sťažovateľov 2 a 3, tieto bolo potrebné odmietnuť. V zmysle\n§ 250 ods. 1 OSP sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný. Žalobu však podal iba\n\n7\n\nsťažovateľ 1, a preto len on bol žalobcom. Sťažovatelia 2 a 3, aj keď ich krajský súd označil\nako žalobcov 2 a 3, v skutočnosti žalobu nepodali a do konania boli len pribratí uzneseniami\nkrajského súdu, preto je potrebné nahliadať na nich ako na pribratého účastníka konania,\nktorý nemá postavenie vedľajšieho účastníka konania. Keďže piata časť Občianskeho\nsúdneho poriadku obsahuje osobitnú úpravu pribratia ďalších účastníkov do konania, § 92\nods. 1 OSP nie je na správne súdnictvo aplikovateľný. Ustanovenie § 250 ods. 1 OSP je\nvo vzťahu k pribratému účastníkovi konania potrebné vykladať tak, že ide predovšetkým\no zabezpečenie práva takého účastníka byť informovaný o prípadnej zmene v jeho právach\na povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením žalobou napadnutého\nrozhodnutia. Sťažovatelia 2 a 3 boli do konania pribratí z dôvodu, že by ako zamestnanci\na účastníci správneho konania mohli byť dotknutí prípadným zrušením rozhodnutia\nústredia. Keďže sťažovatelia 2 a 3 môžu mať v konaní podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku iba postavenie pribratého účastníka konania, nie sú osobou\noprávnenou podať odvolanie. Na základe uvedeného bolo potrebné podľa § 218 ods. 1\npísm. b) v spojení s § 246c ods. 1 OSP odvolania sťažovateľov 2 a 3 odmietnuť.\nIII.\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\n\n8\n\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n17. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1\ndohovoru smeruje proti napadnutému postupu a rozsudku krajského súdu, nie je daná\nprávomoc ústavného súdu.\nAko to z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny\nopravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov\npodľa ústavy a dohovoru mal najvyšší súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň\nv uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že\nsťažovatelia právo podať odvolanie proti rozsudkom krajského súdu aj využili.\n18. Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie\nčl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy, ako\naj čl. 6 ods. 1 dohovoru smeruje proti napadnutému postupu a rozsudku najvyššieho súdu.\nTúto časť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n19. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\n\n9\n\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n20. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n21. Vo veci sťažovateľa 1 najvyšší súd napadnutým rozsudkom potvrdil napadnutý\nrozsudok krajského súdu, pričom zároveň odmietol odvolania sťažovateľov 2 a 3.\nPotvrdzujúca časť rozsudku je založená na konštatovaní, že sťažovateľ 1 v konaní\nnenamietal porušenie vlastných subjektívnych práv, ale porušenie práv svojich\nzamestnancov, na čo nebol aktívne legitimovaný. Jedinou výnimkou bola námietka\nsťažovateľa 1, podľa ktorej pobočka, ale ani ústredie nerozhodli v zákonnej 60-dňovej\nlehote, ktorú však všeobecné súdy považovali za irelevantnú s poukazom na to, že toto\npreukázané porušenie práva nezakladalo takú vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv\nna zákonnosť vydaného rozhodnutia.\nVo vzťahu k sťažovateľom 2 a 3 vychádzal najvyšší súd z toho, že títo v skutočnosti\nžiadnu žalobu nepodali a do konania boli len pribratí uzneseniami krajského súdu.\nUstanovenie § 250 ods. 1 OSP je vo vzťahu k pribratému účastníkovi konania potrebné\n\n10\n\nvykladať tak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práva takého účastníka byť informovaný\no prípadnej zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená eventuálnym\nzrušením žalobou napadnutého rozhodnutia, preto sťažovatelia 2 a 3 nie sú osobami\noprávnenými podať odvolanie.\n22. Z pohľadu ústavného súdu prichodí v zásadnej rovine konštatovať, že\nsťažovatelia v podanej sťažnosti s uvedenými rozhodujúcimi závermi najvyššieho súdu\nvôbec nijako nepolemizujú, a teda ani sa len nepokúšajú správnosť týchto záverov\nnapadnúť. Opakujú argumentáciu uplatnenú pred všeobecnými súdmi, ktorá sa týka\nvecného posúdenia ich práv a ktorou sa najvyšší súd nijako nezaoberal.\nNie je úlohou ústavného súdu, aby nedostatočnú procesnú aktivitu sťažovateľov\nvyvažoval tým, že by sa snažil „domyslieť si“ argumenty, ktoré by mohli spochybniť\nsprávnosť záverov najvyššieho súdu.\n23. V závere je potrebné vo vzťahu k sťažnosti sťažovateľov zdôrazniť, že najvyšší\nsúd (s výnimkou námietky nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty) sa uplatnenými\nžalobnými argumentmi sťažovateľov vôbec nezaoberal, pretože dospel k záveru\no nedostatku vecnej aktívnej legitimácie sťažovateľa 1, resp. k záveru, že sťažovatelia 2 a 3\nsa žalobcami nestali, keďže žiadnu žalobu nepodali (do konania boli iba pribratí). Za tohto\nstavu sa sťažovatelia mali zamerať v sťažnosti podanej ústavnému súdu v prvom rade na\nuplatnenú argumentáciu najvyššieho súdu a podrobne objasniť, prečo nepovažujú za možné\ns ňou súhlasiť, čo sa však nestalo. Ústavný súd bez toho, aby zaujal akékoľvek meritórne\nstanovisko k rozhodujúcim argumentom najvyššieho súdu, môže iba konštatovať, že pre\núplnú absenciu protiargumentácie zo strany sťažovateľov nie je možné správnosť záverov\nnajvyššieho súdu meritórne preskúmať.\n24. Napriek tomu, že sa najvyšší súd uplatnenými argumentmi sťažovateľov\nvzhľadom na prijatý právny názor nezaoberal (s výnimkou namietaného nedodržania\nzákonnej 60-dňovej lehoty), čo vylučuje zároveň potrebu, aby sa nimi zaoberal ústavný súd,\nten poznamenáva v súvislosti s námietkou, podľa ktorej najvyšší súd mal vyčkať na\n\n11\n\nrozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o predbežnej otázke položenej v iných\nkonaniach v obdobných veciach, že táto námietka sa (bez ohľadu na uvedené okolnosti) javí\nuž na prvý pohľad ako neprípustná.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\n25. Napriek tomu, že sťažovatelia podali proti napadnutému rozsudku krajského súdu\nodvolania, uvedenú požiadavku v nich, ale ani v podaných žalobách neuplatnili.\nZ materiálneho hľadiska preto treba konštatovať, že nevyužili možnosť túto námietku\nv konaní pred všeobecnými súdmi uplatniť, čo by zakladalo neprípustnosť tejto časti\nsťažnosti, ak by bolo potrebné sa ňou osobitne zaoberať. Podstatné je aj to, že sťažovatelia\nani len netvrdili (tým menej preukazovali), že túto námietku neuplatnili pred všeobecnými\nsúdmi z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\n26. Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. septembra 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba", "európske právo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4b71eaee-5d5b-4969-a641-490a0a33b939", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.5.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.5.2018.1"}, {"guid": "ussr:601a05f9-09bc-4539-9d39-208b4cd5c833", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.646.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 646/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 646/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.646.2017.1"}]}