{"guid": "ussr:d55ed3fd-97d5-4e38-aaa2-8bd55a4811b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.600.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 600/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 600/2017 z 28. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 600/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.600.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d55ed3fd-97d5-4e38-aaa2-8bd55a4811b0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.600.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.600.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.600.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 600/2017-14\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\n28. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n\nzasadnutí\n,\n\nsenátu\n,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava,\nv ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Co 177/2015-281,\n14 Co 178/2015 z 26. januára 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Cdo 56/2017 z 27. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n18. augusta 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Co 177/2015,\n14 Co 178/2015 z 26. januára 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 56/2017\nz 27. júna 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa ako žalobca, ktorý „vložil\nsvoje peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ\nINVESTÍCIE“\n\n(ďalej len „družstvo“)\n\nv konaní vedenom na Okresnom súde\n\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 18 C 195/2011 domáhal proti Národnej\nbanke Slovenska (ďalej aj „žalovaná“) ako žalovanej náhrady škody v sume 1 295,77 €\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 18 C 195/2011 z 21. októbra 2014 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu z 21. októbra 2014“) zamietol sťažovateľov návrh na prerušenie\nkonania z dôvodu predloženia návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym\ndvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zároveň\n(druhým a tretím výrokom) zamietol v celom rozsahu návrh navrhovateľa, ktorým sa\ndomáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 1 295,77 € s úrokom z omeškania z titulu\nnáhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska\npodľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a o trovách\nprvostupňového konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, v ktorom navrhol, aby\nodvolací súd napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na náhradu\nškody vyhovie, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nNamietol, že okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade\n\n2\n\ns princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Poukázal na zákon\nč. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 566/2001 Z. z.“), ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou\nčinnosťou“ dohliadaného subjektu. Takéto rozlíšenie neobsahovalo § 135 ods. 1 tohto\nzákona ani v čase, keď odporca schválil projekt Investície (2002) a družstvo sa stalo\ndohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Sťažovateľ\nbol toho názoru, že predmet dohľadu nebol menený a dôvodne sa spoliehal, že v rámci\ndohľadu bude odporca dohliadať na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami\npodľa zákona č. 566/2001 Z. z. Z toho dôvodu nie je pravdou, že neexistuje príčinná\nsúvislosť medzi škodou sťažovateľa a porušením zákonných povinností odporcom\nspočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z. z.\nTým, že došlo k zamietnutiu jeho návrhu aj z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, resp.\nz dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany odporcu nedošlo, súd odobril výklad zákona\nč. 566/2001 Z. z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu.\nKrajský súd sťažnosťou napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu\nz 21. októbra 2014 ako vecne správny, ako aj odvolaním sťažovateľa napadnuté uznesenie\no vyrubení súdneho poplatku za odvolanie v sume 20 € a žalovanej náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal.\nSťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol: „... Rozsudok Krajského súdu je postavený\nna právnych a skutkových záveroch, ktoré sú podľa názoru Sťažovateľa zjavne nepodložené\na arbitrárne a preto z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a tieto je\npotrebné ústavným súdom preskúmať. Nápravou uvedeného Rozsudku Krajského súdu sa\nNajvyšší súd odmietol zaoberať, keď vyhodnotil dovolanie proti Rozsudku Krajského súdu\nako neprijateľné. Zo strany Najvyššieho súdu a Krajského súdu tak nebol rešpektovaný\nústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva.\n... NBS mala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka\ns CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek\ntomu však nekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku\n\n3\n\ntejto škody. NBS mala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti\nDružstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho\nstavu hospodárenia Družstva. NBS vo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila, že\nvykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovala zverejnenie\nschváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu\ninvestície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinnosti predložiť NBS pred\nzverejnením na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj\ndodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona o CP.\n... Krajský súd odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý\nbol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1.6.2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nuviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad iba\nv limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1.5.2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva ani\nObchodníka s CP neurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.\nnedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zákonný\ndohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak široko, že NBS má zisťovať informácie\na podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík,\nktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo\nčinnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov\ndohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej Činnosti Družstva, nemohla\nvykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu...\n... Súdy taktiež pri svojom rozhodovaní nezohľadnili správu správcu konkurznej\npodstaty úpadcu - Družstva o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7C\n206/2011...\n\n4\n\n... Podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 Zákona o zodpovednosti za škodu nie je, aby poškodený preukázal\nbezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti\nza škodu nedefinuje uvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon\no zodpovednosti za škodu, o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje,\nnevyžaduje\n\na\n\ndokonca\n\nani\n\nnepripúšťa\n\nžiadne\n\npredchádzajúce\n\nvysporiadanie\n\nsúkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil\nnázor, že prebiehajúce konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej\nžaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky\nsuspendoval občiansky zákonník. Zákon o zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to\naž do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že\nobčianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je\nsubsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze.“\nSťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu na základe § 237 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v spojení s § 241 ods. 2 písm. a), b) a c)\nOSP dovolanie, v ktorom tvrdil, že „rozsudok krajského súdu (rovnako rozsudok okresného\nsúdu) je vecne aj právne nesprávny a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd pristúpil k rozhodnutiu o odvolaní\nSťažovateľa svojvoľne, arbitrárne a formalistický. Krajský súd judikatúru. ktorú považoval\nza vhodnú, citoval, ale ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal alebo ju ani nespomenul.\nRozsudok Krajského súdu nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia\nrozhodujúcich skutočností a je založený na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach,\nnakoľko tieto zistenia vychádzajú z vykonaného dokazovania Okresným súdom, ktoré je\nneúplné.“.\nNajvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 447\npísm. c) Civilného sporového poriadku ako procesne neprípustné, nevyvolávajúce účinok\numožňujúci uskutočnenie jeho meritórneho prieskumu, a žalovanej priznal právo\nna náhradu trov dovolacieho konania. Podľa názoru sťažovateľa „Namieste je úvaha, že\nNajvyšší súd namietaným uznesením vybočil z ústavných medzí rozhodovania príslušného\n\n5\n\norgánu ochrany práv. Svojím rozhodnutím Najvyšší súd de facto odmietol právo\nSťažovateľa na súdnu ochranu. Namietaným Uznesením Najvyššieho súdu bola\nSťažovateľovi vytvorená prekážka prístupu k spravodlivosti, proti ktorej už sťažovateľ nemá\nokrem podania tejto ústavnej sťažnosti iný prostriedok obrany a ochrany svojich práv.\nNamietané Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v zmysle ustálenej\njudikatúry Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva zásahom do práva na\nspravodlivý proces...“.\nSťažovateľ vidí zreteľný zásah do jeho práva na spravodlivý proces aj v tom, že\n„Najvyšší súd nedostatočne odôvodnil svoj záver a Sťažovateľ považuje Uznesenie\nNajvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené.\n... Z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že podané dovolanie\nodmietol s poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko Sťažovateľom namietaná\nprocesná vada ako aj iné vady v danom súdnom konaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho\nnázoru, že Najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu\nv zmysle platnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme\nakých úvah sa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania pridržiaval.“.\nNa základe uvedeného preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci na\nďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nobe tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nSťažovateľ taktiež žiada nahradiť trovy právneho zastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nSťažovateľ namietal porušenie práv upravených týmito ustanoveniami ústavy\na dohovoru:\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nAko vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, k porušeniu týchto práv malo dôjsť jednak\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo jeho dovolanie odmietnuté, a jednak\n\n7\n\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu v jeho časti, ktorou bol potvrdený ako vecne\nsprávny rozsudok okresného súdu z 21. októbra 2014 vo výroku o zamietnutí žaloby\nsťažovateľa.\nÚstavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala\nproti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu. Sťažovateľ tvrdil, že mu bol odopretý\nprístup k súdu tým, že jeho dovolanie bolo odmietnuté bez meritórneho prerokovania, hoci\nbolo prípustné, pretože sťažovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom\nnedostatočným odôvodnením rozhodnutia krajského súdu.\nPravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným\nrozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú aplikované.\nJednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť, aby využili\nexistujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998).\nOtázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných\npredpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť\nk záveru o porušení označených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie\nnepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02, III. ÚS 270/2017). Postup súdu v súlade\nso zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.\nNajvyšší súd odmietnutie dovolania sťažovateľa odôvodnil tým, že ide o dovolanie\npodané pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku a že meritórny\nprieskum rozhodnutia je preto podmienený splnením podmienok prípustnosti dovolania\npodľa\n\npredchádzajúcej\n\nprávnej\n\núpravy.\n\nDovolanie\n\nsťažovateľa\n\nsmeruje\n\nproti\n\npotvrdzujúcemu rozsudku, resp. v zostávajúcej časti nesmeruje proti uzneseniu odvolacieho\nsúdu so znakmi uvedenými v § 238 ods. 2 a 3 OSP, a preto nemôže vyvolať účinky, ktoré\nby podľa právneho stavu do 30. júna 2016 umožňovali uskutočniť meritórny dovolací\n\n8\n\nprieskum, ibaže by v konaní došlo k procesným vadám podľa § 237 ods. 1 OSP. Vady tejto\npovahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.\nĎalej\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nv napadnutom\n\nuznesením\n\nuviedol:\n\n„...\n\nNamietaná\n\nnepreskúmateľnosť rozhodnutí bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú\nvadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ale za tzv. inú vadu konania, ktorá\nprípustnosť dovolania nezakladá (R 111/1998). Na tom zotrvalo aj neskoršie zjednocujúce\nstanovisko R 2/2016; obsah spisu pritom nedáva v predmetnej veci žiadny dôvod pre\nuplatnenie druhej vety tohto stanoviska - v dovolaním napadnutom rozhodnutí sú zreteľne\nvysvetlené jeho podstatné dôvody.\nObdobne do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo (a účinky umožňujúce\nmeritórny dovolací prieskum nevyvolávalo) ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä judikát\nR 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010,\n2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011,\n7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).\nPrípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezakladalo ani\nnedostatočné\n\nzistenie\n\nrozhodujúcich\n\nskutkových\n\nokolností,\n\nnevykonanie\n\nvšetkých\n\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere\nnajvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené vjudikátoch R 37/1993\na R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010,\n2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016. 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011,\n6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97). Z týchto\ndôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu je podľa právnej úpravy\núčinnej do 30. Júna 2016 procesne neprípustné, a preto jeho dovolanie odmietol podľa\nustanovenia § 447 písm. c/ C.s.p.“\nÚstavný súd nemá dôvod ani vo veci sťažovateľa odchýliť sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe, najmä v situácii, keď sťažovateľ nepredkladá v tejto otázke vo svojej\n\n9\n\nsťažnosti žiadnu argumentáciu. Z obsahu sťažnosti vyplýva iba to, že jej podstatou je jeho\nnesúhlas s právnym názorom najvyššieho súdu týkajúcim sa otázky prípustnosti dovolania\nv danej veci. Iba skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným (I. ÚS 188/06). Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia\nsťažovateľovho základného práva už aj z toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).\nPretože ústavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým odôvodnil\nodmietnutie dovolania sťažovateľa, za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také,\nktoré by bolo založené na takom výklade ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\na Civilného sporového poriadku upravujúcich postup súdu v dovolacom konaní, ktorý by\npopieral ich účel a zmysel, nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením práv\nsťažovateľa a postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa. Z tohto\ndôvodu sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom súde\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nĎalej sa ústavný súd zaoberal namietaným porušením čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu. Tu sťažovateľ argumentoval\nnedostatočným odôvodnením rozhodnutia, ako aj tým, že krajský súd založil svoje\nrozhodnutie na takých právnych a skutkových záveroch, ktoré popierajú účel a zmysel\nprávnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, najmä\npokiaľ ide o konštatovanie o limitácii dohľadu Národnej banky Slovenska, výklad zákona\no cenných papieroch, ako aj pokiaľ ide o záver, podľa ktorého zodpovednosť štátu nemôže\nnahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči družstvu\na zodpovednosť družstva voči sťažovateľovi, no i pokiaľ ide o záver o subsidiarite\nuplatneného nároku sťažovateľom voči Národnej banke Slovenska k pohľadávke\nsťažovateľa voči družstvu.\n\n10\n\nPodľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie\npred ústavným súdom.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných\npráv a slobôd sú zastúpené advokátom.\nZ uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde).\nÚstavný súd vzhľadom na dikciu § 20 zákona o ústavnom súde konštatuje, že hoci\nsťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu s návrhom doručil aj splnomocnenie\npre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, predmetné splnomocnenie\nbolo udelené na podanie „ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1 Cdo 56/2017 zo dňa 27. 06.2017“.\nÚstavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť,\nže zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne\nvymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím\nosobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.\nVyplývajúc z už uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že splnomocnenie udelené\nadvokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórna náležitosť\nnávrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde) nebolo udelené na zastupovanie vo veci namietaného porušenia sťažovateľom\n\n11\n\noznačených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, ale len na zastupovanie v konaní\npred ústavným súdom v rozsahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.\nV súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný\nodstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí\npodaní účastníkov\n\nkonania\n\n(napr.\n\nIV. ÚS 77/08,\n\nI. ÚS 368/2010,\n\nIII. ÚS 357/2010,\n\nII. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,\nIV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010, I. ÚS 547/2016, I. ÚS 432/2016). Ústavný súd v tejto\nsúvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18\nods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je\npovinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva\na záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony\nprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne\nspôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú\nna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom\nustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“\nAj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,\nt. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre\nnesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd poznamenáva, že k rovnakému záveru dospel aj v skutkovo obdobných veciach\niných sťažovateľov zastúpených tým istým právnym zástupcom (napr. I. ÚS 547/2016,\nI. ÚS 732/2016, I. ÚS 745/2016, II. ÚS 857/2016, III. ÚS 670/2016, III. ÚS 270/2017).\n\n12\n\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. septembra 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "cenné papiere", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:57c6b90b-638e-42f3-946c-bdd96005ef05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.270.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 270/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 270/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.270.2017.1"}, {"guid": "ussr:f933b3eb-9559-4d1f-9e51-f0629a11332d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.745.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 745/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 745/2016 z 7. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.745.2016.1"}, {"guid": "ussr:308836e6-db8d-4a01-84bc-e6c99b07235d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.732.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 732/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 732/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.732.2016.1"}, {"guid": "ussr:8a5cfbd7-0bbf-4cd2-a310-feb0f92ea251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.857.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 857/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 857/2016 z 16. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.857.2016.1"}, {"guid": "ussr:c6769059-ee69-4372-85df-bc9063bec5ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.670.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 670/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 670/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.670.2016.1"}, {"guid": "ussr:4865ee81-39ad-44a0-a4d1-783a7f383d01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1"}, {"guid": "ussr:7f09bfed-d1ed-4313-a66c-bb1bb3337c58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.432.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 432/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 432/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.432.2016.1"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "16d0d6c1-048a-4aac-bb42-2da36543696c:c2b6b223-1e32-4d47-b05d-73f932d68d13", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1111244610.2", "spisova_znacka": "14Co/178/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/178/2015 z 25. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111244610.2"}, {"guid": "e298ae8c-8075-48e3-b2fb-8d55641a8236:e30d07fb-420e-42fe-8d5b-5a49d9ce8250", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6414209837.1", "spisova_znacka": "14Co/177/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/177/2015 z 27. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-07-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6414209837.1"}], "citovane_v": []}