{"guid": "ussr:fa2d95de-96b6-4cbc-a676-e4be08b81b71", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.595.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 595/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 595/2016 z 13. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2016, sp. zn. III. ÚS 595/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.595.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21", "nazov": "čl. 21 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 7", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-21", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fa2d95de-96b6-4cbc-a676-e4be08b81b71", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.595.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.595.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.595.2016.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 595/2016-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou PRK Partners\ns. r. o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Peter Oravec, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojitosti so základným\nprávom na ochranu súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na ochranu\nobydlia podľa čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky a práva na rešpektovanie súkromia podľa\nčl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojitosti so základným\nprávom na rešpektovanie obydlia podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžnz 5/2015 z 2. februára 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nodmieta\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla\n2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojitosti so základným právom na ochranu\nsúkromia podľa čl. 16 ods. 1 ústavy, na ochranu obydlia podľa čl. 21 ústavy a práva\nna rešpektovanie súkromia podľa čl. 8 dohovoru v spojitosti so základným právom\nna rešpektovanie obydlia podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len\n„charta“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 4 Sžnz 5/2015 z 2. februára 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom\nproti nezákonnému zásahu v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 4 Sžnz/5/2015\ndomáhala, aby najvyšší súd zakázal Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „štátna veterinárna a potravinová správa“, alebo v citovanom texte\n„odporkyňa“) pokračovať v porušovaní práv sťažovateľky na ochranu súkromia, ktorej sa\nštátna veterinárna a potravinová správa mala dopúšťať počas kontroly vykonávanej\nv priestoroch prevádzky sťažovateľky v Bardejove 19. júna 2015; súčasne žiadala zákaz pre\nštátnu veterinárnu a potravinovú správu použiť podklady a dôkazy počas kontroly získané\na informácie z nich vyplývajúce, ako aj uloženie jej povinnosti obnoviť stav pred\nnezákonným zásahom, t. j. zničenie všetkých podkladov a dôkazov získaných počas\nkontroly.\n3. Najvyšší súd nezistiac „v postupe a konaní odporkyne porušenie zákona či\nDohovoru tak, ako to namieta navrhovateľ v návrhu. Zákon o potravinách celkom\n\n2\n\njednoznačne a explicitne ukladá príslušným orgánom kontroly, ktorými sú aj regionálne\nveterinárne a potravinové správy, či štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať\nkontrolu dodržiavania príslušných ustanovení zákona o potravinách,\n\nkonkrétne\n\ndodržiavania požiadaviek stanovených zákonom o potravinách a Nariadením,“ rozsudkom\nsp. zn. 4 Sžnz 5/2015 z 2. februára 2016 návrh sťažovateľky zamietol. Skonštatoval, že\n„odporkyňa pri výkone kontroly postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona\no potravinách i Nariadenia. Kontrola bola vykonaná v súlade s právom, sledovala legitímny\ncieľ a taktiež jej vykonanie bolo nevyhnutné, vzhľadom na zabezpečenie dôslednej ochrany\nživota a zdravia ľudí, preto nemožno hovoriť o tom, že by zo strany odporkyne došlo\nk porušeniu článku 6 a článku 8 Dohovoru. Najvyšší súd nemôže uložiť odporkyni zákazy\na opatrenia tak, ako to žiada v petite návrhu navrhovateľ, nakoľko v prípade zistených\nnedostatkov je povinnosťou kontrolného orgánu pokračovať v konaní a vyvodiť dôsledky\nzo zistených porušení zákona, samozrejme za predpokladu naplnenia zákona o potravinách\na Nariadenia.\nJe viac ako zrejmé, že samotné začatie i priebeh vykonania kontroly nemôže byť\nnezákonným zásahom, keďže oprávnenia v súvislosti s vykonaním kontroly vyplývajú\nodporkyni priamo zo zákona o potravinách. Rovnako i rozsah a spôsob realizácie\nkontroly.“.\n4. Sťažovateľka je toho názoru, že týmto rozsudkom najvyšší súd porušil jej základné\npráva podľa čl. 16, čl. 21, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 8 dohovoru tým, že sa ústavne konformným spôsobom nevysporiadal s jej\nargumentáciou a dospel k právnym záverom popierajúcim účel a zmysel základného práva\nna ochranu obydlia a súkromia.\n5. Sťažovateľka v sťažnosti vzniesla námietky obdobné tým, ktoré vo svojom návrhu\npodľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“)\nnasmerovala voči kontrole samej. Za podstatu jej sťažnosti označila „nesúhlas Sťažovateľky\ns tým, že Najvyšší súd v Napadnutom rozsudku neaplikoval závery vyplývajúce\nz rozhodovacej činnosti ESĽP na Kontrolu, ktorej zákonnosť Sťažovateľka spochybňovala\nv rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v\n\n3\n\nOSP“. Podľa názoru sťažovateľky «z judikatúry ESĽP vyplývajú požiadavky na výkon\núradných kontrol, ktoré musia byť splnené, ak má byť ich výkon v súlade s čl. 8 Dohovoru\n(a teda aj s čl. 16 a 21 Ústavy), a tieto požiadavky neboli v tomto prípade splnené. V záujme\ntoho, aby neboli subjekty vystavené výpravám kontrolných orgánov za lovením akýchkoľvek\ndôkazov (tzv. „fishing expeditions“), smie kontrolný orgán zasiahnuť do ochrany obydlia\nprávnickej osoby iba vtedy, ak takýto zásah je (i) v súlade s právom; (ii) sleduje legitímny\ncieľ; a (iii) je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Sťažovateľka tvrdí, že Najvyšší súd\nnezohľadnil, že Kontrola nenaplnila podmienku nevyhnutnosti zásahu v demokratickej\nspoločnosti». Následne namietla najvyšším súdom odmietnutú námietku nedostatku\npredchádzajúceho súhlasu súdu s výkonom kontroly, ako aj absencie možnosti kontrolovať\nzákonný rámec a primeranosť kontroly, k čomu argumentovala poukazom na rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci DELTA PEKÁRNY a. s.\nproti Českej republike, poukazujúc v ňom najmä na to, že „tam kde vnútroštátne právo\noprávňuje správne orgány k vykonaniu prehliadky bez súdneho príkazu, je nevyhnutné vždy\nvenovať mimoriadnu pozornosť tomu, či boli poskytnuté primerané a dostatočné záruky\nproti zneužitiu tohto oprávnenia. Najmä musí byť kontrolovanému subjektu umožnené overiť\nsi predmet kontroly, či už pri jej zahájení alebo aspoň počas jej priebehu.“.\n6. Ďalej namietala, že najvyšší súd odmietol aplikáciu záverov vyplývajúcich\nz rozhodovacej činnosti ESĽP aplikovateľných na veci úradnej kontroly potravín uvedením,\nže podľa jeho názoru „Navrhovateľ síce argumentuje a odkazuje na aktuálnu judikatúru SD\nEÚ ako aj ESĹP, avšak ide o prípady založené na inom druhu hmotného aj procesného\npráva, týkajúce sa najmä porušenia práva hospodárskej súťaže“. Tento záver najvyššieho\nsúdu je podľa sťažovateľky „nesprávny a odporujúci účelu a zmyslu dotknutých základných\npráv na rešpektovanie súkromia a obydlia, čím došlo nie len k ich porušeniu, ale aj\nk porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy“. Argumentácia najvyššieho súdu, že na jej vec nemožno\naplikovať právne závery vzťahujúce sa na kontroly v oblasti hospodárskej súťaže z dôvodu\nrozdielnosti hmotnoprávnej a procesnoprávnej úpravy, podľa sťažovateľky neobstojí. Tým,\nže najvyšší súd v napadnutom rozsudku nepripustil aplikáciu záverov ESĽP vo vzťahu\nk čl. 8 dohovoru, porušil podľa sťažovateľky nielen jej právo podľa čl. 8 dohovoru, ale aj\ntomu zodpovedajúce základné práva podľa čl. 16 a čl. 21 ústavy v spojení so základným\n\n4\n\nprávom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Súčasne namietla, že nezohľadnením\nústavnej požiadavky kladenej na výkon kontroly v priestoroch podnikateľa najvyšší súd\nporušil jej základné práva na rešpektovanie súkromia a obydlia, ako aj práva na súdnu\nochranu. Dodala, že naďalej trvá na svojej „argumentácii obsiahnutej v Žalobe, že na výkon\núradnej kontroly potravín podľa Zákona je potrebné splnenie nižšie uvedených\npredpokladov. V opačnom prípade by šlo o opatrenie, ktoré nie je nevyhnutným\na primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa v demokratickej spoločnosti.“.\n7. Sťažovateľka ďalej vyslovila obavu, že je obeťou „výprav za lovením dôkazov,\nktoré sú v rozpore s čl. 8 Dohovoru“, a to vzhľadom na neprimerane vysokú frekvenciu\núradných kontrol potravín.\n8. V závere sťažovateľka tvrdila porušenie svojho základného práva na zákonného\nsudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy vysloviac názor, že s ohľadom na aplikáciu Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách\nuskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového\npráva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (ďalej len „nariadenie“)\nčlenské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali úradné kontroly na základe rizika\na s vhodnou frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto nariadenia.\nPodľa názoru sťažovateľky boli splnené predpoklady čl. 267 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie (ďalej len „zmluva“) pre obligatórne predloženie prejudiciálnej otázky\nSúdnemu dvoru o výklade relevantných ustanovení nariadenia vo vzťahu k čl. 7 charty.\nDospela k záveru, že keďže najvyšší súd tak nepostupoval a len poukázal na to, že ide\no výkon kontroly podľa nariadenia, porušil jej základné právo na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy a v konečnom dôsledku aj jej právo\npodľa čl. 7 charty.\n9. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd jej sťažnosť\nprijal na ďalšie konanie a nálezom vyslovil:\n\n5\n\n„I. Základné právo spoločnosti\n\nna súdnu a inú\n\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojitosti\nso základným právom na ochranu súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, na ochranu obydlia podľa čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nrešpektovanie súkromia podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd v spojitosti so základným právom na rešpektovanie obydlia podľa čl. 7 Charty\nzákladných práv Európskej únie, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová\nznačka 4Sžn2/5/2015 zo dňa 2. februára 2016 porušené boli.\nII. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 4Sžnz/5/2015\nzo dňa 2. februára 2016 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\nIII. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť spoločnosti\ntrovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky do 10\ndní od právoplatností tohto nálezu.“\nSúčasne požiadala o anonymizáciu jej údajov pre účely verejného sprístupňovania\nrozhodnutí.\nII.\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n14. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n15. Predmetom predloženej sťažnosti je námietka porušenia označených základných\npráv sťažovateľky rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžnz 5/2015 z 2. februára 2016.\nNajvyšší súd týmto rozsudkom zamietol návrh sťažovateľky na ochranu pred nezákonným\nzásahom podľa § 250v OSP ako nedôvodný s prihliadnutím na to, že sťažovateľka neuniesla\ndôkazné bremeno a nepreukázala nezákonnosť kontroly u nej vykonávanej štátnou\nveterinárnou a potravinovou správou.\n16. Najvyšší súd dospel k záveru, že „v tomto prípade nešlo o svojvoľný zásah\nverejnej moci do práv zaručených článkom 8 Dohovoru. Zákon o potravinách umožňuje,\naby sa dotknutý subjekt mohol v prípade, ak je názoru, že prišlo k porušeniu zákona pri\núradnej kontrole potravín v prevádzke − predajni navrhovateľa hneď, najneskôr do piatich\ndní od realizácie kontroly, brániť podaním námietok (§ 20 ods. 11 zákona o potravinách).\nA v konaní o námietke je možné preskúmať i všetky výhrady, ktoré súvisia s postupom\n\n7\n\nodporkyne pri kontrole potravín.“. Poukázal na to, že sťažovateľka nepodala proti\nvykonávanej kontrole a jej záverom námietky podľa § 20 ods. 11 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, čím\nnevyužila zákonné inštitúty dané jej k dispozícii ako účinné prostriedky ochrany.\n17. Najvyšší súd precízne reagoval na námietky sťažovateľky, že vykonávaná\nkontrola nebola nevyhnutná, a teda ani prípustná, bola vykonaná bez predchádzajúceho\nsúhlasu súdu s plánovanou kontrolou, jej argumentáciu poukazmi na judikatúru ESĽP\na Súdneho dvora, ktorú vyhodnotil ako nevzťahujúcu sa na vec sťažovateľky s ohľadom na\nodlišný skutkový a právny základ citovaných ňou konaní. Vysporiadal sa aj s námietkou\nsťažovateľky, že vykonaním kontroly bolo porušené jej právo na ochranu súkromia, ktorú\nnajvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože nezistil, že by sa týkala dokumentov\nsúkromnoprávneho charakteru, počítačov alebo súkromnej pošty.\n18. Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru zároveň považuje za\npotrebné pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\n19. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\n\n8\n\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu a\nzákladným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (napr.\nI. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07, I. ÚS 453/2011).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m.\nIV. ÚS 62/08).\nII. 1 K dôvodom odmietnutia sťažnosti v časti namietaného porušenia\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n20. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu\nochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie\nv konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími\nzákonmi (napr. III. ÚS 124/04). Podľa čl. 142 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych\na trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak\nustanoví zákon. Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46\nods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)\nsúdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo\nv občianskoprávnom spore (II. ÚS 21/02, IV. ÚS 277/05). Z toho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok.\n\n9\n\n21. Obsahom citovaného práva teda nie je právo sťažovateľa na to, aby všeobecný\nsúd prevzal jeho tvrdenia a názory a vec vždy rozhodol v zmysle jeho návrhu. Takýto\npostup by bol v rozpore s požiadavkami kladenými na nezávislosť a nestrannosť\nvšeobecných súdov ako primárnych garantov a ochrancov ústavných práv.\n22. Ústavný súd z napadnutého rozsudku nezistil nič, čo by potvrdzovalo alebo aspoň\nnasvedčovalo pravdivosti námietok sťažovateľky. Najvyšší súd sa s námietkami\nsťažovateľky vznesenými v jej návrhu riadne vysporiadal, pričom svoje právne závery\nriadne a logicky odôvodnil. Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku je fakticky nad potrebnú mieru, keďže už samo zistenie, že\nsťažovateľka nevyčerpala prostriedky ochrany dané jej k dispozícii zákonom, by\npostačovalo na zamietnutie návrhu ako neprípustného (§ 250v ods. 3 OSP).\n23. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje že nezistil možnú spojitosť medzi\nnapadnutým rozhodnutím a tvrdeným porušením základného práva sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto časti ju preto ako zjavne\nneopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavom súde).\nII. 2 K dôvodom odmietnutia sťažnosti v časti namietaného porušenia\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\n24. Porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu videla sťažovateľka\nv tom, že najvyšší súd si sám urobil záver o súlade postupu štátnej veterinárnej\na potravinovej správy s nariadením. Podľa jej názoru boli naplnené všetky predpoklady na\nto, aby najvyšší súd vec predložil Súdnemu dvoru na konanie o predbežnej otázke týkajúcej\nsa aplikácie citovaného nariadenia na jej vec.\n25. V rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi prináleží iba\nvnútroštátnemu sudcovi, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne\nrozhodnutie so zreteľom na osobitosti prípadu posúdiť nevyhnutnosť podania návrhu na\nzačatie prejudiciálneho konania, aby mohol vyniesť rozhodnutie, ako aj dôležitosť otázok,\n\n10\n\nktoré kladie Súdnemu dvoru (pozri k tomu napr. Procházka, R. – Čorba, J. Právo Európskej\núnie Žilina. 2007, s. 131 a uznesenie III. ÚS 86/2012).\n26. Z uvedeného vyplýva, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP\nzávisí od úvahy všeobecného súdu a je upravené len ako procesná možnosť, nie však jeho\npovinnosť. Inými slovami, rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej\nkompetencie všeobecného súdu, do ktorej ani ústavný súd nie je oprávnený zasahovať.\n27. Z napadnutého rozsudku je ústavnému súdu zrejmé, že najvyšší súd bol zjavne\nspôsobilý nariadenie na vec aplikovať bez ingerencie Súdneho dvora. Ústavný súd dodáva,\nže vnútroštátny súd nie je povinný predložiť Súdnemu dvoru návrh na vydanie rozhodnutia\no predbežnej otázke, a to ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenie zákona\nplatného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem\nEurópskej únie alebo tieto na vec aplikuje priamo. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je\nzabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, nie rozhodnúť spor, ktorý nemá žiadnu\nkomunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny.\n28. Ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutie vo veci sp. zn. III. ÚS 388/2010,\nv zmysle ktorého ak sa v konaní pred všeobecným súdom nepreukázala potreba výkladu\nkomunitárneho práva Súdnym dvorom, pretože otázka komunitárneho práva nie je pre\nriešenie daného prípadu relevantná v konaní o prejudiciálnej otázke, nemožno dospieť\nk záveru, že došlo k porušeniu základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nústavy.\n29. Ústavný súd ani vo vzťahu k námietke porušenia základného práva sťažovateľky\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nevidel relevanciu s napadnutým rozsudkom, resp. konaním\npredchádzajúcim jeho vydaniu. Preto aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľky ako zjavne\nneopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nII. 3 K dôvodom odmietnutia sťažnosti v časti namietaného porušenia\nzákladného práva na ochranu súkromia podľa čl. 16 ods. 1 ústavy, na ochranu obydlia\n\n11\n\npodľa čl. 21 ústavy a práva na rešpektovanie súkromia podľa čl. 8 dohovoru\nv spojitosti so základným právom na rešpektovanie obydlia podľa čl. 7 charty\n30. V súvislosti s namietaným porušením označených práv ústavný súd poukazuje na\nsvoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj\nprávny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom\nzákladných práv a slobôd hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že\nvšeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48\nústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení týchto práv by bolo možné\nuvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu\nniektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až\nčl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením (IV. ÚS 326/07).\n31. Ústavný súd zároveň dodáva, že v zásade totožné námietky boli obsahom návrhu\npodľa § 250v OSP, ktorým sa sťažovateľka domáhala ochrany pred tvrdeným nezákonným\nzásahom zo strany štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Podľa názoru ústavného súdu\nsa najvyšší súd s nimi vysporiadal precízne, logicky koherentne odôvodnil svoje závery\no neexistencii tvrdeného rozporu v postupe štátnej veterinárnej a potravinovej správy pri\nkontrole u sťažovateľky a relevantnou právnou úpravou aj vo vzťahu k ochrane označených\nzákladných práv a ľudských slobôd sťažovateľky.\n32. Preskúmaním napadnutého rozsudku ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší\nsúd konal v medziach svojej právomoci, príslušné zákonné ustanovenia podstatné pre\nposúdenie veci sťažovateľa interpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom, jeho\núvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto legitímne a právne\nakceptovateľné. Ústavný súd teda nemá dôvod, no ani právomoc zasahovať do\nrozhodovacej činnosti najvyššieho súdu.\n33. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o nesúlade napadnutého rozhodnutia\ns požiadavkami ochrany jej základných práv a ľudských slobôd.\n\n12\n\n34. Keďže niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\na namietaným porušením označených práv sťažovateľky, ústavný súd predloženú sťažnosť\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n35. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bezpredmetné rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľky v nej uplatnených.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2be7487a-7f80-4f24-af56-eaf7cb0f3378", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2012 z 6. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-06", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2be7487a-7f80-4f24-af56-eaf7cb0f3378"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:de76369e-48b9-4400-90a7-eb7baf842458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 388/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de76369e-48b9-4400-90a7-eb7baf842458"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 324, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f42a57b8-3d02-4f13-8b01-79c1553b703b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.57.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 57/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 57/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.57.2019.1"}, {"guid": "ussr:81fb4bdb-bb63-4577-b3c7-b661aa378b40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.356.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 356/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 356/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.356.2019.1"}, {"guid": "ussr:83259f29-c8bf-4c62-bdc3-9f1803841e07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.293.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 293/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 293/2019 z 2. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.293.2019.1"}, {"guid": "ussr:64ce2f94-36b1-44ab-bef0-39a008cac65b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.351.2018.1"}]}