{"guid": "ussr:d0f57eb0-6938-42a6-9956-349df2bca67d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.594.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 594/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 594/2016 z 21. 3. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. marca 2017, sp. zn. III. ÚS 594/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.594.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-03-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d0f57eb0-6938-42a6-9956-349df2bca67d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.594.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.594.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.594.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 594/2016-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika\nv konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad\nA. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej obchodnou spoločnosťou JUDr. Roman Kvasnica,\nadvokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Roman Kvasnica, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nNitra v konaní vedenom pod sp. zn. Er 6114/2000, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie jej záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod\nsp. zn. Er 6114/2000 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Nitra\n\nprikazuje,\n\naby v konaní vedenom pod sp. zn.\n\nEr 6114/2000 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., p r i z n á v a\nfinančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré\npovinný\n\nj e Okresný súd Nitra\n\nvyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n4. Okresný súd Nitra\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť obchodnej spoločnosti\n\nWM Consulting & Communication, s. r. o., trovy konania v sume 362,60 € (slovom\ntristošesťdesiatdva eur a šesťdesiat centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Roman\nKvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 594/2016 z 13. septembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting\n& Communication, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej\nzáležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. Er 6114/2000 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka do napadnutého konania vstúpila namiesto\npôvodného žalobcu (obchodnej spoločnosti\n\n2\n\n) na\n\nzáklade uznesenia okresného súdu z 19. júna 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť\naž 14. septembra 2015. Podkladom pre vydanie tohto uznesenia bola zmluva o postúpení\npohľadávok z 15. júna 2011 uzavretá medzi pôvodným žalobcom obchodnou spoločnosťou\n, a sťažovateľkou.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:\n«Dňa 17.11.2000 bol súdnemu exekútorovi\n\n, so sídlom\n\ndoručený návrh pôvodného oprávneného.\n, zapísaná\nv OR OS Bratislava 1, oddiel: Sa, vložka č. 601/B (ďalej ako „\nexekúcie,\n\nktorým\n\nsa\n\npôvodný\n\noprávnený\n\ndomáhal\n\n“). na vykonanie\n\nvymoženia\n\npohľadávky,\n\npriznanej platobným rozkazom Okresného súdu Nitra pod sp.zn. Ro 751/90, právoplatným\na vykonateľným dňa 15.03.1991.\nPredmetná exekučná vec je vedená pred Okresným súdom Nitra pod sp.zn.\nEr/6114/2000. Účastníkom konania na strane oprávneného je\nsú účastníkmi konania 1.\n\n. 2.\n\n, 3.\n\na na strane povinného\n, 4.\n\n(ďalej ako „Exekučné konanie“).\nDňa 15.12.2010 postúpila\n\nsťažovateľovi, spoločnosti WM Consulting\n\n& Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany 921 01,\nzapísaná v OR OS Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 1507/T, pohľadávku vymáhanú\nv exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. Er 6114/2000 (značka\nsúdneho exekútora EX 1986/00).\nZ dôvodu postúpenia pohľadávky sťažovateľ ako nový veriteľ zaslal dňa 15.06.2011\nsúdnemu exekútorovi\n\nnávrh na zmenu účastníka konania.\n\nDňa 19.06.2012 Okresný súd Nitra vyhovel návrhu sťažovateľa v celom rozsahu\na vydal uznesenie č.k. Er 6114/2000-18, ktorým pripustil zmenu účastníka exekučného\nkonania na strane oprávneného tak, že na miesto\n\nvstúpil do konania na strane\n\noprávneného sťažovateľ (ďalej ako „Uznesenie“).\nVzhľadom na to, že Uznesenie ani po dobe dlhšej ako 14 mesiacov nenadobudlo\nprávoplatnosť, zaslal sťažovateľ porušovateľovi dňa 12.09.2013 žiadosť o prijatie opatrení\numožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným (ďalej ako „Žiadosť“), ktorou\n\n3\n\nsťažovateľ vyzval porušiteľa na prijatie opatrení, ktoré by smerovali k tomu, aby Uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť, vzhľadom k tomu, že stav, kedy Uznesenie nenadobudlo\nprávoplatnosť, znemožňoval sťažovateľovi uplatňovanie jeho práv účastníka konania\nv Exekučnom konaní.\nKeďže ani po zaslaní Žiadosti nenadobudlo Uznesenie právoplatnosť, t.j. súd\nnereagoval na Žiadosť a neurobil žiaden úkon smerujúci k zmene tohto stavu, sťažovateľ\ndňa 05.06.2014. t.j. po dobe dlhšej ako 23 mesiacov od vydania Uznesenia, zaslal\npredsedovi Okresného súdu Nitra,\n\n, sťažnosť na prieťahy\n\nv konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. osudoch v znení neskorších predpisov (ďalej\nako „Sťažnosť“).\nSťažovateľ dňa 16.06.2014 obdržal od predsedu Okresného súdu Nitra, od\n, odpoveď na Sťažnosť, v ktorej bolo uvedené, že bolo zariadené, aby\nv Exekučnom konaní vyšší súdny úradník urýchlene konal.\nI napriek tomu, že predseda Okresného súdu Nitra,\n\n, dal\n\npokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vo veci koná (tak ako to vplýva z odpovedi na\nsťažnosť na prieťahy v konaní predsedu Okresného súdu Nitra zo dňa 10.06.2014),\naby urýchlene konal, do dnešného dňa Uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, o čom sa\nsťažovateľ dozvedel prostredníctvom e-mailov zo dní 16.04.2015, 29.08.2015, 11.12.2015\na26.01.2016, ktorými Okresný súd Nitra odpovedal sťažovateľovi na jeho žiadosti, ktorými\nsťažovateľ zisťoval právoplatnosť Uznesenia.\nPodľa názoru sťažovateľky v predmetnom konaní teda dochádza k zbytočným\nprieťahom, ktoré prehlbujú stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza.\nNa základe uvedených skutočností žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,\nže okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. Er 6114/2000 porušil základné právo\nsťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému\nsúdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej finančné zadosťučinenie\nv sume 1 000 €, ako aj úhradu trov konania.»\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom\njeho predsedníčky sp. zn. Spr. 1460/2016 (doručeným ústavnému súdu 19. decembra 2016),\nv ktorom sa okrem iného uvádza:\n\n4\n\n„... Z chronológie predloženého spisového materiálu som zistila, že v právnej veci\nvedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. Er 6114/2000 začalo exekučné konanie\ndňa 17.11.2000 po doručení návrhu pôvodného oprávneného\nsúdnemu exekútorovi\nso sídlom\n\n, exekútorovi\n\n. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol platobný\n\nrozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. Ro 751/1990 zo dňa 15.10.1990, právoplatný dňa\n15.03.1991, vydaný voči\n\n,\n\n,\n\na\n\no zaplatenie\n\nsumy 459,16 eur (16.790 Kčs) s príslušenstvom. Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn.\nEr 6114/2000, Ex 1986/2000 bolo vydané Okresným súdom Nitra dňa 06.12.2000.\nPoverený exekútor podal dňa 27.06.2011 na súd návrh na pripustenie zmeny\núčastníka konania na strane oprávneného podľa § 37 zákona č. 233/1995 Z.z., z dôvodu\npostúpenia pohľadávky (zmluva o postúpení pohľadávky z 15.12.2010) pôvodného\noprávneného na spoločnosť WM Consulting & Communication, s.r.o. Vyšší súdny úradník\nOkresného súdu Nitra o návrhu exekútora na pripustenie zmeny účastníka konania na\nstrane oprávneného rozhodol uznesením č.k. Er 6114/2000-18 dňa 19.06.2012. Pri\ndoručovaní predmetného uznesenia povinným, sa súdu vrátili dňa 31.07.2012 ako\nnedoručené zásielky určené pre povinných (\na\n\n,\n\n,\n\n) s vyznačením dôvodu nedoručenia- adresát neznámy. Vyšší súdny\n\núradník vydal 13.08.2012 pokyn na zisťovanie trvalého bydliska povinných (evidencia\nobyvateľstva MsÚ Nitra, register obyvateľstva, Sociálna poisťovňa Nitra, ÚPSvaR Nitra)\na následne vykonal na rôznych miestach zisťovanie adries povinných pre účely doručenia\nuznesenia. Dňa 25.05.2013 bol súdu doručený úmrtný list povinného v 4. rade (\n). Uznesením zo dňa 08.07.2013 ustanovil súd povinnému v 1.rade (\n\n),\n\nktorý sa zdržiaval na neznámom mieste opatrovníka (Mesto Nitra) a toto uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2013. Dňa 17.09.2013 si vyšší súdny úradník vyžiadal\nz archívu dedičský spis sp. zn. D 1812/1995 po nebohom\ndedičov (\n\na zistil okruh\n\n) z osvedčenia o dedičstve, pričom o svojich zisteniach dňa\n\n29.11.2013 informoval exekútora a nadbytočné doručoval uznesenie súdu dedičke\npo nebohom (\n\n). Uznesenie sa vrátilo súdu ako nedoručené z dôvodu jej\n\númrtia, pričom z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 23 D 394/2011 vyšší súdny úradník zistil,\n\n5\n\nže poručiteľka zanechala troch dedičov ( dcéry\n\n,\n\n,\n\n). Uznesením súdu č. k. Er 6114/2000-72 zo dňa 24.04.2014 bola exekúcia voči\npovinnému v 4.rade vyhlásená za neprípustnú a exekučné konanie bolo zastavené (§ 57\nodsek 1 písmeno g Exekučného poriadku). Toto uznesenie a súčasne i uznesenie č.k.\nEr 6114/2000-18 zo dňa 19.06.2012, o pripustení zmeny účastníka konania na strane\noprávneného, nadobudlo právoplatnosť až dňa 14.09.2015, a to aj z dôvodu pátrania\npo pobyte povinného v 3. rade\nrodenej\n\na doručovanie povinnej v 2. rade\n\ndo ČR. Zo spisu vyplýva, že právoplatnosť na uznesení bola\n\nvyznačená dňa 26.11.2015.“\nĎalej predsedníčka uviedla:\n„Z uvedeného je zrejmé, že plynulý postup súdu v predmetnej vecí skomplikovalo\nzisťovanie aktuálneho pobytu všetkých štyroch povinných, pretože súd mal k dispozícii\nadresy povinných ešte z roku 2000, kedy došlo k vydaniu poverenia pre exekútora, pričom\nv priebehu 11 rokov trvania exekučného konania u exekútora ( do predloženia návrhu na\nzmenu účastníka konania dňa 27.06.2011) nesignalizoval exekútor súdu ani úmrtie\npovinného v 4. rade (ešte pred začatím exekúcie), ani žiadnu inú zmenu osobného stavu\npovinných, prípadne zistenie iných aktuálnych adries bydliska povinných, ktoré by zrýchlili\nrealizáciu procesných úkonov súdu. Súdu teda nie je zrejmé, či exekútor po vydaní\npoverenia aj skutočne vykonával úkony podľa Exekučného poriadku (§ 46, § 47, § 48).\nPokiaľ by boli tieto úkony exekútora v konaní realizované doručovaním do vlastných rúk\npovinných (upovedomenie o začatí exekúcie) ako to vyžaduje zákon, bol by už exekútor\nzistil, že povinný v 4. rade zomrel ešte v roku 1995 a mohol podať návrh na zastavenie\nexekúcie, bol by zistil aj zmenu osobného stavu a bydliska povinnej v 2.rade, zmenu\nbydliska povinného v 3.rade a status bezdomovca povinného v 1.rade, čo by výrazne\novplyvnilo rýchlosť postupu súdu. Postup v konaní teda výrazne spomalili vyhľadávacie\naktivity súdu pri zisťovaní pobytu účastníkov exekučného konania (povinných), ktorým bolo\npotrebné uznesenie súdu doručiť.\nV tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť, že Okresný súd Nitra eviduje\nv exekučnej agende cca 130 tisíc spisov (+ každý mesiac prichádza na súd priemerne cca\n1200 nových exekučných vecí), ktoré sú prerozdeľované na vybavenie do 12 senátov,\n\n6\n\nku ktorým je pridelených na exekučnú agendu päť vyšších súdnych úradníkov (maximálne\npersonálne možnosti súdu), ktorí túto agendu vykonávajú. Množstvo pridelených spisov,\npodaní a procesných návrhov zasielaných do exekučných spisov a najmä ich obsah\n(viacstránkové podania obsahujúce množstvo rôznych judikátov, právnych názorov rôznej\nkvality a pod.) vyžaduje od každého vyššieho súdneho úradníka, ktorý sa má konkrétnou\nvecou odborne zaoberať, určitý čas na preskúmanie obsahu a relevancie údajov\nuvádzaných v podaniach. Ďalším z problémov, ktorý spôsobuje oneskorené vybavovanie\nnávrhov a podaní v exekučnej agende je aj fluktuácia vyšších súdnych úradníkov a\nadministratívnych pracovníkov a následne zaškoľovanie nových pracovníkov vybavujúcich\nexekučnú agendu.\nVybavovanie jednotlivých podaní účastníkov je limitované najmä personálnym\nobsadením, fyzickými a časovými možnosťami zamestnancov súdu, pričom služobný úrad\nnemá aktuálne možnosti na zabezpečenie takého personálneho obsadenia súdu, ktoré by\numožnilo zníženie zaťaženosti jednotlivých pracovníkov súdu v exekučnej agende.“\nNapokon predsedníčka uviedla:\n„ - prieťahy spôsobené súdom spočívali v oneskorenom rozhodnutí o návrhu na\nzmenu účastníka konania (návrh exekútora bol podaný na súd dňa 27.06.2011 a bolo o ňom\nrozhodnuté uznesením dňa 19.06.2012) a zdĺhavom správoplatňovaní rozhodnutia\n(právoplatnosť nadobudlo dňa 14.09.2015)\n- prieťahy spôsobené súdom považujem za čiastočne zbytočné a boli spôsobené\njednak množstvom pridelených spisov (preťaženosť oddelenia Er a fyzické limity), ale aj\nnadbytočným postupom vyššej súdnej úradníčky v súvislosti so zisťovaním právnych\nnástupcov nebohého povinného v 4.rade, ktorý stratil spôsobilosť úmrtím v roku 1995 ešte\npred začatím exekučného konania (čo súd relevantne zistil až pri doručovaní uznesenia\nv roku 2013 a po doručení úmrtného listu) a s tým súvisiace problémy s doručovaním\nuznesenia. Prekážky v postupe súdu spočívali aj v zdĺhavom pátraní po aktuálnom pobyte\npovinných v 1.,2.,3. rade ktorým bolo potrebné uznesenie súdu doručiť\n- iné okolnosti, ktoré vo všeobecnosti majú vplyv na prieťahy súdu spočívajú už\nv spomínanom nedostatočnom personálnom obsadení súdu (obmedzené tabuľkové\nobsadenie), v absencii potrebnej odbornej fundovanosti vyšších súdnych úradníkov\n\n7\n\n(nedostatočná kvalita vzdelania absolventov právnických fakúlt), v nadmernej fluktuácii\nvyšších súdnych úradníkov v súvislosti s ich nedostatočným finančným ohodnotením\n(odchody schopných vyšších súdnych úradníkov na atraktívnejšie platené profesie), rodové\nzloženie vyšších súdnych úradníkov spôsobujúce výraznejšie výpadky z pracovného procesu\n(prevažne mladé ženy, ich častá chorobnosť, OČR s deťmi, rizikové tehotenstvá, materské\ndovolenky, starostlivosť o deti), ale i v nedôslednom postupe súdneho exekútora, ktorý\noznačil ako povinného mŕtveho účastníka a po podaní návrhu nesignalizoval jeho úmrtie,\nani zmenu osobného stavu povinných, resp. zistenie iných aktuálnych adries bydliska\npovinných, ktoré by zrýchlili realizáciu procesných úkonov súdu.\nZáverom považujem za potrebné poukázať na skutočnosť, že sťažnosť obchodnej\nspoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o., Piešťany bola podaná na Ústavný\nsúd Slovenskej republiky dňa 10.03.2016, teda v čase, kedy rozhodnutie o pripustení zmeny\núčastníka konania na strane oprávneného bolo už 6 mesiacov právoplatné, pričom\nprávoplatnosť bola na rozhodnutí vyznačená dňa 26.11.2015, čo mohol právny zástupca\noprávneného zistiť ešte pred podaním sťažnosti na Ústavný súd SR nahliadnutím do spisu\nalebo prostredníctvom infocentra.“\n5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním\n(doručeným ústavnému súdu 31. januára 2017), v ktorom okrem iného uviedla:\n«Porušovateľ vo svojom Vyjadrení uvádza chronológiu úkonov vykonaných v konaní\nvedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. Er 6114/2000. Z uvedenej chronológie\nvyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. Er 6114/2000 došlo\nk zbytočným prieťahom v konaní, v dôsledku čoho boli porušené sťažovateľove základné\npráva a povinnosti (čo pripustil i porušovateľ vo Vyjadrení).\nZ Vyjadrenia vyplýva, že prieťahy v konaní nastali z dôvodu doručovania uznesenia\nOkresného súdu Nitra zo dňa 19.06.2012. č.k. Er 6114/200-18 (ďalej ako „Uznesenie“),\nktorým bola pripustená zmena účastníkov konania na strane oprávneného, povinným.\nZ vyjadrenia taktiež vyplýva, že závada v doručovaní pri povinnom v 1./ rade bola\nodstránená dňa 07.10.2013, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bol\npovinnému v 1./ rade ustanovený opatrovník. Zároveň z vyjadrenia vyplýva, že porušovateľ\ndňa 13.08.2012 vydal pokyn na zisťovanie adries povinného v 2./ a 3./ rade, pričom ďalej\n\n8\n\nnie je uvedené, kedy sa im Uznesenie podarilo doručiť. Nakoľko sa porušovateľ podľa\nVyjadrenia od mája roku 2013 (resp. od 07.10.2013 kedy nadobudlo právoplatnosť\nuznesenie, ktorým bol povinnému v 1./ rade ustanovený opatrovník) zoberal iba úkonmi\nsmerujúcimi k tomu. aby bolo Uznesenie doručené povinnému v 4./ rade. sťažovateľ ma\nza to, že v tomto období, už bolo Uznesenie doručené povinnému v 2./ a 3./ rade, inak\nby porušovateľ samozrejme vykonal i ďalšie úkony (čo by uviedol i vo Vyjadrení), ktoré by\nsmerovali k tomu, aby bolo Uznesenie doručené povinnému v 2./ a 3./ rade.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že nebyť chybám a prieťahom na strane porušovateľa\n(t.j. ak by porušovateľ bezodkladne po tom čo obdŕžal úmrtný list povinného v 4./ rade,\nexekúciu voči povinnému v 4./ rade zastavil), Uznesenie by nadobudlo právoplatnosť\npravdepodobne ešte v roku 2013, a to najskôr v deň kedy by bolo opatrovníkovi povinnému\nv 1./ rade doručené Uznesenie (z Vyjadrenia nevyplýva, kedy porušovateľ doručil\nopatrovníkovi povinného v 1./ rade Uznesenie, avšak keby tak urobil bezodkladne po tom,\nčo uznesenie o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť. Uznesenie by bezpochyby\nbolo ešte v roku 2013 právoplatné).\nNakoľko však porušovateľ od mája roku 2013 vykonával úkony na doručenie\nUznesenia povinnému v 4./ rade i napriek tomu. že dňa 25.05.2013 porušovateľ musel zistiť\n(z úmrtného listu), že povinný v 4./ rade zomrel ešte pred začatím exekučného konania, t.j.\nmusel zistiť, že musí voči povinnému v 4./ rade exekučné konanie zastaviť pre jej\nneprípustnosť, má sťažovateľ za to, že prieťahy v konaní boli spôsobené chybami\nporušovateľa, kedy porušovateľ zbytočne pátral po dedičoch po povinnom v 4./ rade. týmto\ndoručoval Uznesenie, pričom následne i zisťoval právnych nástupcov po dedičovi\npo povinnom v 4./ rade. nakoľko i tento zomrel. Týmito zbytočnými úkonmi sa porušovateľ\nzaoberal vyše 2 roky, pričom úsilie porušovateľa doručiť Uznesenie povinnému v 4./ rade\nbolo ukončené dňa 14.09.2015, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bola\nexekúcia voči povinnému v 4./ rade zastavená.\nSťažovateľ má za to, že je neprípustné, aby v dôsledku pochybení a prieťahov na\nstrane porušovateľa bolo zasahované do práva sťažovateľa sťať sa účastníkom exekučného\nkonania a aby správoplatnenie Uznesenia tak trvalo dobu dlhšiu ako 3 roky.»\n\n9\n\nĎalej sťažovateľka poukazuje na to, že:\n„... porušovateľ vo Vyjadrení uvádza, že exekučné oddelenie vybavuje niekoľko\ntisícov spisov, v ktorých treba vykonať rôzne úkony, a preto k prieťahom v konaní došlo\ni v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia. I keď' exekučné oddelenie\nporušovateľa vybavuje niekoľko tisíc spisov, ako na to poukazuje porušovateľ vo svojom\nVyjadrení, nemôže mať takáto vyťaženosť za následok zdĺhavý priebeh konania, spočívajúci\nv doručovaní rozhodnutia súdu povinným po dobu dlhšiu ako 3 roky, keďže úkony potrebné\nna vykonanie doručovania nie sú ničím špecifické a komplikované. Zároveň má sťažovateľ\nza to, že nemožno ospravedlniť prieťahy v konaní a pochybenia na strane porušovateľa\nnedostatočným personálnym obsadeným a vysokým zaťažením.\nPorušovateľ zároveň poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť\nv čase, keď Uznesenie bolo už 6 mesiacov právoplatné, nakoľko zo spisu vyplýva, že na\nUznesení bola vyznačená právoplatnosť dňa 26.11.2015, čo sa mohol sťažovateľ dozvedieť\nprostredníctvom infocentra.\nK vyššie uvedenému si sťažovateľ dovoľuje uviesť, že v období uvádzanom\nporušovateľom, kedy už Uznesenie nadobudlo právoplatnosť, sťažovateľ na infocentre\nzisťoval jeho právoplatnosť, pričom z infocentre dňa 11.12.2015 a dňa 26.01.2016 dostal\nodpoveď (tak ako to vyplýva z predložených dôkazov), že Uznesenie nie je právoplatné.\nTeda sťažovateľ zisťoval právoplatnosť Uznesenia, ale v dôsledku ďalších chýb a prieťahov\nna strane porušovateľa, bola sťažovateľovi buď oznámená nesprávna odpoveď, alebo v\nčase keď sťažovateľ zisťoval právoplatnosť, táto síce bola vyznačená na prvopise zviazanom\nv súdnom spise (t.j. zo spisu bude vyplývať, že právoplatnosť bola vyznačená dňa\n26.11.2015), avšak nie v súdnom registri, t.j. pracovník porušovateľa síce vyznačil v zmysle\n§ 62 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné\nsúdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy právoplatnosť na prvopise zviazanom\nv súdnom spise, avšak opomenul túto vyznačiť i v súdnom registri, čoho dôsledkom bolo,\nže pracovník infocentre porušovateľa, nakoľko nemal súdny spis k dispozícií, odpovedal\nsťažovateľovi iba na základe informácií evidovaných v súdnom registri, t.j. odpovedal\nsťažovateľovi nesprávne, a teda sťažovateľ i napriek tomu. že sa de facto už stal účastníkom\nexekučného konania ako oprávnený - právoplatnosťou Uznesenia, pre ďalšiu chybu\n\n10\n\nporušovateľa a dôsledku prieťahov pri vyznačovaní právoplatnosti v súdnom registri, sa\no tom sťažovateľ nedozvedel, a teda mu porušovateľ odňal možnosť uplatňovať si svoje\npráva oprávneného v exekučnom konaní.\nZároveň je zarážajúce, že i keď Uznesenie podľa Vyjadrenia nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 14.09.2015, že na prvopise Uznesenia zviazanom v súdnom spise bola\nvyznačená právoplatnosť až dňa 26.11.2015, t.j. porušovateľovi trvalo dobu dlhšiu ako\n2 mesiace vykonať taký jednoduchý úkon ako je vyznačenie právoplatnosti.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že sťažovateľ v dôsledku chýb a prieťahov v konaní pri\nvyznačovaní právoplatnosti v súdnom registri nevedel pri podávaní ústavnej sťažnosti\no právoplatnosti Uznesenia, a to i napriek tomu, že opakovane kontaktoval infocentrum\nporušovateľa za účelom zistenia, či Uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Nakoľko\nsťažovateľova vedomosť o právoplatnosti Uznesenia bola naviazaná na informácie\nposkytnuté infocentrom porušovateľa. sťažovateľ má za to, že v porušovaní jeho základných\npráv sa pokračovalo až do 18.10.2016, kedy opätovne kontaktoval infocentrum\nporušovateľa a bolo mu konečne oznámené, že Uznesenie je právoplatné.\nZ vyššie uvedeného vypláva, že v dôsledku prieťahov v konaní a chýb na strane\nporušovateľa si sťažovateľ nemohol uplatňovať svoje práva v exekučnom konaní ako\noprávnený, i keď ním už vyše roka de facto bol. nakoľko po dobu vyše roka infocentrum\nsťažovateľa nesprávne informovalo o právoplatnosti Uznesenia.“\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n7. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.\nEr 6114/2000 zistil, že jeho priebeh bol takýto:\n- 17. november 2000 ‒\n\nPekárovi,\n\n, bol doručený návrh pôvodného oprávneného,\n, proti štyrom povinným, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky\npriznanej platobným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. Ro 751/90, ktorý bol\nprávoplatný a vykonateľný 15. marca 1991,\n\n11\n\n- 6. december 2000 – okresný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora\n,\n- 27. jún 2011 – okresnému súdu bol doručený návrh na pripustenie zmeny\núčastníkov konania v zmysle § 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995\nZ. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene\na doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,\n- 19. jún 2012 – okresný súd uznesením pripustil, aby namiesto pôvodného\noprávneného\n\n, do konania na strane oprávneného\n\nvstúpila spoločnosť WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24,\nPiešťany, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 15. júna 2011,\n- 13. august 2012 až 8. júl 2013 – keďže sa uznesenie o pripustení zmeny účastníkov\nnepodarilo doručiť povinným v 1. – vo 4. rade, okresný súd realizoval viaceré jednoduché\nprocesné úkony pre účely zistenia trvalého pobytu povinných,\n- 8. júl 2013 – okresný súd uznesením ustanovil mesto Nitra za opatrovníka\npovinného v 1. rade,\n- 29. november 2013 – okresný súd prípisom zaslal súdnemu exekútorovi fotokópiu\nosvedčenia o dedičstve po nebohom povinnom vo 4. rade a upovedomil súdneho exekútora,\naby pokračoval v exekúcii s jeho právnou zástupkyňou – dedičkou,\n- 18. december 2013 – súdny exekútor požiadal okresný súd, aby na uznesení\nz 19. júna 2012, ktorým pripustil vstup do konania spoločnosti WM Consulting\n& Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, na strane oprávneného vyznačil\ndoložku právoplatnosti,\n- 18. marec 2014 – okresný súd pripojil k súdnemu spisu dedičský spis po nebohej\nprávnej zástupkyni povinného vo 4. rade, ktorá zomrela 21. septembra 2011,\n- 24. apríl 2014 – okresný súd uznesením vyhlásil exekúciu proti povinnému\nvo 4. rade za neprípustnú a súčasne exekučné konanie proti nemu zastavil, pretože bolo\nzistené, že povinný vo 4. rade zomrel ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie,\n- 8. júl 2014 – súdny exekútor požiadal okresný súd o vyznačenie doložky\nprávoplatnosti na uznesenie okresného súdu z 24. apríla 2014, ktorým okresný súd vyhlásil\nexekúciu proti povinnému vo 4. rade za neprípustnú a konanie v tejto časti zastavil,\n\n12\n\n- 10. september 2014 – 25. február 2015 – okresný súd prípisom opakovane žiadal\nsyna povinného v 3. rade, aby sa vyjadril k eventuálnemu ustanoveniu za opatrovníka\npovinnému v 3. rade,\n- 20. august 2015 – pokyn pre súdnu kanceláriu, aby doručila uznesenie z 19. júna\n2012 opatrovníkovi v 1. rade a uznesenie z 24. apríla 2014 právnemu zástupcovi v 2. rade,\n- 26. november 2015 – ostatným procesným úkonom je pokyn kancelárii, aby\nsúdnemu exekútorovi zaslala uznesenie z 24. apríla 2014 s vyznačenou doložkou\nprávoplatnosti.\nII.\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Sťažovateľka sa sťažnosťou okrem iného domáha vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jej vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\n10. Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n\n13\n\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n13. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na Občiansky súdny poriadok\n(ďalej len „OSP“), ide o znenie platné do 1. júla 2016.\n14. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n15. Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti\nso všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,\nďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom\nsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n16. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,\naby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia\nvýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie\nmôže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje\ndôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí\nboli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď bude konať nové\npojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.\n\n14\n\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho\nkonania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha\nprerokúvanej veci.\n18. Pokiaľ ide o prvé z uvedených kritérií, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že\nrozhodovanie súdu v exekučnom konaní nie je v zásade takým rozhodovaním, ktoré\nvyžaduje dokazovanie. Je to dané tým, že o veci účastníkov exekučného konania už bolo\nprávoplatne rozhodnuté a existuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na\nnariadenie exekúcie, alebo existuje iný vykonateľný exekučný titul ustanovený v § 41\nExekučného poriadku. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť\nspravidla sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému\npovinný. Ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej\nalebo skutkovej zložitosti veci.\n19. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho\nkonania. Ústavný súd nezistil, že by sťažovateľka svojím správaním akýmkoľvek spôsobom\nprispela k predĺženiu napadnutého konania. Napokon ani okresný súd vo vyjadrení\nk sťažnosti nepoukázal na to, že by sťažovateľka zapríčinila vznik zbytočných prieťahov,\nnaopak, priamo konštatoval, že „sťažovateľ[ka] nespôsobil žiadne prieťahy v konaní“.\n20. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom\nkonaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.\n21. Ústavný súd z predloženej sťažnosti, jej príloh a z vyžiadaného súdneho spisu\nokresného súdu zistil, že sťažovateľka do napadnutého konania vstúpila namiesto právneho\npredchodcu\n\n, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok\n\n15\n\nz 15. júna 2011. Okresný súd uznesením z 19. júna 2012 pripustil vstup sťažovateľky\ndo napadnutého\n\nkonania,\n\npričom\n\npredmetné\n\nuznesenie\n\nnadobudlo\n\nprávoplatnosť\n\naž 14. septembra 2015, čo však na uznesení bolo vyznačené o viac ako 2 mesiace neskôr\n26. novembra 2015.\n22. V prípade procesného nástupníctva na základe singulárnej sukcesie ústavný súd\nskúma možné porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru iba v období, počas ktorého bol sťažovateľ účastníkom posudzovaného\nkonania (m. m. I. ÚS 50/2014). V okolnostiach danej veci ide o obdobie po nadobudnutí\nprávoplatnosti uznesenia okresného súdu z 19. júna 2012, na základe ktorého sťažovateľka\nako účastníčka konania na strane oprávneného vstúpila do napadnutého konania, pričom\npredmetné uznesenie v dôsledku nečinnosti, resp. neefektívnosti postupu okresného súdu\nnadobudlo právoplatnosť až 14. septembra 2015. V uvedenej súvislosti ústavný súd\npoukazuje na svoje uznesenie sp. zn. PLz. ÚS 2/2016 vo veci zjednotenia odchylných\nprávnych názorov senátov ústavného súdu, v ktorom prijal takéto stanovisko:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky poskytuje\n\nochranu základnému právu na prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právu na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj tým\nfyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktorým exekučný súd neodôvodnenou\nnečinnosťou bráni stať sa účastníkom exekučného konania.“\nNa základe uvedeného možno konštatovať, že sťažovateľka nepochybne má\nlegitímny nárok na preskúmanie postupu okresného súdu ústavným súdom v súvislosti\ns prieťahmi v konaní, a to od 19. júna 2012, keď okresný súd uznesením povolil jej vstup\ndo konania na strane oprávneného.\n23. Ústavný súd v zhode s názorom vysloveným okresným súdom vo vyjadrení\nk sťažnosti konštatuje, že neefektívnosť postupu okresného súdu spočívala „v oneskorenom\nrozhodnutí o návrhu na zmenu účastníka konania (návrh exekútora bol podaný na súde\n\n16\n\n27. júna 2011) a bolo o ňom rozhodnuté uznesením 19. júna 2012“, a ďalej neefektívnosť\npostupu okresného súdu sa prejavila v neopodstatnene zdĺhavom správoplatňovaní\npredmetného uznesenia, ktoré, ako už bolo uvedené, nadobudlo právoplatnosť až\n14. septembra 2015, teda až po viac ako 3 rokoch od jeho vydania, čo je neakceptovateľné.\n24. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen\nnečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu, resp. orgánu\nverejnej moci (v danom prípade všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou\nzaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho\norgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa\nsťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02,\nIV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n25. Konštatovanie predsedníčky okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti,\no „nedostatočnom personálnom obsadení súdu a nadmernej frustrácii vyšších súdnych\núradníkov“, čím ospravedlňovala prieťahy v napadnutom konaní, nemohol ústavný súd\nakceptovať s poukázaním na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej nadmerné\nmnožstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská\nrepublika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo\nďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej\nneistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé\nkonanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Ústavný súd poznamenáva, že\nnemožno v žiadnom prípade prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na\núčastníkov konania, čo platí o to viac, ak to môže mať za následok porušenie ich základných\npráv alebo slobôd (II. ÚS 311/06, IV. ÚS 383/08, III. ÚS 327/2015).\n26. Berúc do úvahy všetky súvislosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že\ndoterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu sťažovateľkou označených práv.\n\n17\n\n27. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na\nprejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom\nokresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,\na odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa\nrozhodnutia súdu vo svojej veci.\nIII.\n28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n30. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €\nz dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že „prieťahy\nv exekučnom konaní zapríčinené okresným súdom spôsobujú sťažovateľovi trvalý stav\nprávnej neistoty...“.\n31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\n\n18\n\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n32. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd sťažovateľke priznal finančné\nzadosťučinenie v sume 1 000 €. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia zobral ústavný\nsúd do úvahy predmet sporu (exekučné konanie), dĺžku doterajšieho priebehu napadnutého\nkonania, moment vstupu sťažovateľky do konania na základe singulárnej sukcesie a postup\nsúdu v danej veci.\n33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti obchodnou\nspoločnosťou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o. Podľa § 36 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania\nuznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá\nbola 858 €.\n35. Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby\nvrátane režijného paušálu a DPH vykonané v roku 2016 v sume 362,60 € nepresahuje sumu\nvypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal\nsťažovateľke úhradu trov konania v sume uplatnenej jej právnym zástupcom.\n36. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.\n\n19\n\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. marca 2017\n\n20", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-splnenie podmienok konania", "prechod (práv a povinností)-bezodplatný", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4fd8e2a6-7fbf-4344-922d-96addb2de23b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2016", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4fd8e2a6-7fbf-4344-922d-96addb2de23b"}, {"guid": "ussr:3ac70e07-d01d-4ca3-a376-2d71c41acdcc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 327/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 327/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2"}, {"guid": "ussr:98215c9e-ac48-489c-8eb1-b1b24ac521dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2014 z 2. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-02", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98215c9e-ac48-489c-8eb1-b1b24ac521dc"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": []}