{"guid": "ussr:b9ce3006-08b5-46c0-9ce3-9de8e478b625", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.593.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 593/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 593/2017 z 28. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 593/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.593.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-1", "nazov": "čl. 21 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-21", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b9ce3006-08b5-46c0-9ce3-9de8e478b625", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.593.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.593.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.593.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 593/2017-19\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\n28. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Evou Fűkőovou, advokátska kancelária, Hviezdoslavova 3,\nRimavská Sobota, vo veci namietaného porušenia základného práva na nedotknuteľnosť\nobydlia zaručeného v čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom obchodnej spoločnosti\n, uznesením odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Banskej Bystrici pod ČVS: KRP-59/1-VYS-BB-2014 z 10. marca 2016\na uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. k. 1 Pv 415/14/6601-66\nz 18. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. júna 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na nedotknuteľnosť\nobydlia zaručeného v čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nobchodnej spoločnosti\n\n(ďalej len „spoločnosť\n“), uznesením odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva\n\nPolicajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej len „krajské riaditeľstvo Policajného zboru“)\npod\n\nČVS:\n\nKRP-59/1-VYS-BB-2014\n\nz\n\n10.\n\nmarca\n\n2016\n\na uznesením\n\nOkresnej\n\nprokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pv 415/14/6601-66\nz 18. apríla 2016.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vyšetrovateľ krajského riaditeľstva\nPolicajného\n\nzboru\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\npod\n\nČVS:\n\nKRP-59/1-VYS-BB-2014\n\nz 10. marca 2016 podľa § 215 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok) zastavil trestné stíhanie\npre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) a ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a prečin\nporušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktoré bolo začaté\nna základe trestného oznámenia podaného sťažovateľkou, a to pre vyšetrovateľom\nkrajského riaditeľstva Policajného zboru takto formulovaný skutok: «páchateľ v presne\nnezistenej dobe od 08. 07. 2013 do 10. 12. 2013 ako nový vlastník bytov na adrese\n, vnikol do uzavretého bytu č. 1 na 1. poschodí bytového domu D-2\nna\n\n, ktorý mala v užívaní\n\n,... na základe\n\nnájomnej zmluvy uzatvorenej s predchádzajúcim vlastníkom, spoločnosťou\nso sídlom\n\n,\n\n„v konkurze“ a z bytu jej odcudzil...., čím týmto\n\nkonaním spôsobil\n\n, g. a. h. škodu krádežou hnuteľného majetku a finančnej\n\nhotovosti v celkovej výške 109.632,50,- € a\n\n, g. a. h. škodu\n\nkrádežou obrazov v celkovej výške 22.455,- €», pritom „novým vlastníkom bytov“ bola\nspoločnosť\n\n., ktorá sa ním stala na základe vykonania dražby majetku\n\npovinného – pôvodného vlastníka\n\n, v konkurze.\n\n2\n\n3. Pretože sťažovateľka so zastavením trestného stíhania nesúhlasila, podala proti\nuzneseniu vyšetrovateľa krajského riaditeľstva Policajného zboru z 10. marca 2016\nsťažnosť, ktorú okresná prokuratúra uznesením č. k. 1 Pv 415/14/6601-66 z 18. apríla 2016\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nie dôvodnú.\n4. Sťažovateľka je presvedčená, že konaním spoločnosti\n\n.\n\n(jej zástupcom – konateľom), ktorá iným (novým) nájomcom predmetného bytu umožnila\notvoriť byt, ktorý sťažovateľka riadne užívala a v ktorom bola prihlásená na trvalý pobyt,\na ktorá (spoločnosť\n\n) ďalej umožnila vypratať jej veci z predmetného\n\nbytu svojvoľným spôsobom bez súhlasu a vedomia sťažovateľky a uložiť ich na neznáme\nmiesto, pričom tak konala bez toho, aby príslušným spôsobom prejavila vôľu, na základe\nktorej by došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi sťažovateľkou a novým vlastníkom\npredmetného bytu (spoločnosťou\n\n), bolo porušené základné právo\n\nsťažovateľky zaručené jej v čl. 21 ods. 1 ústavy, podľa ktorého je obydlie nedotknuteľné\na nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.\n5. Podľa slov sťažovateľky „predmetné protiprávne konanie“ oznámila „aj orgánom\nčinným v trestnom konaní“, ktoré sa však „nevysporiadali“ s „namietanými skutočnosťami,\npričom pri svojom rozhodovaní vôbec neozrejmili, z akých dôvodov namietané skutočnosti\npovažovali za nepodstatné, neozrejmili prečo sa nimi vôbec nezaoberali a prečo ich\nv priebehu konania ignorovali. Takýto postup je v rozpore s právom účastníka konania\nna odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktoré je obsahovou súčasťou práva\nna spravodlivý proces“ a tvrdí, že takýmto „postupom orgánov činných v trestnom konaní\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR“.\n6. Sťažovateľka považuje za dostatočne preukázané, že „orgány činné v trestnom\nkonaní ako orgány verejnej moci svojimi arbitrárnymi rozhodnutiami zasiahli do Ústavou\ngarantovaného práva na spravodlivý proces“.\n\n3\n\n7. Ako uvádza „štatutárny orgán spoločnosti\n\n. svojim konaním\n\nnaplnil zákonné znaky trestného činu...“.\n8. Podľa sťažovateľky „Nový vlastník predmetného bytu vedel o tom, že... byt užíva\nna základe nájomného vzťahu..., napriek tomu neprejavil vôľu, na základe ktorej by došlo\nk zániku nájomného vzťahu na predmetnom byte a v príkrom rozpore s právnou úpravou\npredmetný byt prenajal novým nájomcom, ktorých uviedol do omylu, že predmetný byt nie je\nprenajatý a ako nový vlastník im udelil súhlas na jeho protiprávne otvorenie a svojvoľné\nvypratanie, čím nových nájomcov bytu využil ako nástroj a dopustil sa trestného činu ako\nnepriamy páchateľ“, napriek tomu „Orgány činné v trestnom konaní namiesto toho,\naby vyvodili následky trestnoprávnej zodpovednosti za vyššie naznačené konanie\npáchateľa... skonštatovali, že... skutok nie je trestným činom. Záver o tom, že skutok nie je\ntrestným činom, orgány činné v trestnom konaní v zásade odôvodnili tým, že pri konaní...\nkonateľa spoločnosti\n\nnejde o úmyselné zavinene...“.\n\n9. Orgánom činným v trestnom konaní sťažovateľka taktiež vytkla, že „neprihliadali\nna závery súdnej praxe, podľa ktorej je užívateľ bytu chránený aj proti vlastníkovi bytu,\nktorý má vykonateľné rozhodnutie na vypratanie užívateľovho bytu, pretože vlastník musí\npožiadať o vypratanie bytu podľa občianskeho súdneho poriadku“ a že „opomenuli\nskutočnosť, že pri vypratávaní mimo exekučného konania (tzv. svojpomocné vypratávanie)\nnový vlastník nie je v žiadnom prípade oprávnený vykonať svojpomocné vypratávanie\npôvodných majiteľov bytov alebo domov, či ich pôvodných užívateľov, ak tieto osoby s tým\nnesúhlasia a to ani v prípade, že nový vlastník sa preukáže listom vlastníctva, ani v prípade,\nže sa preukáže právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, v ktorom by súd uložil\nosobám obývajúcim byt takýto byt alebo dom povinnosť, aby ho vypratali a vydali jeho\nvlastníkovi. Nový vlastník nie je v danom prípade oprávnený poukázať ani na to, že osoby\nnachádzajúce sa v jeho dome alebo byte mu bránia užívať majetok a preto je na takýto\npostup (svojpomocné vypratanie) oprávnený podľa ustanovenia § 6 Občianskeho\nzákonníka, ktorý upravuje tzv. oprávnenú svojpomoc, nakoľko svojpomocné vypratanie bytu\nalebo domu vlastníkom nie je oprávnenou svojpomocou podľa ustanovenia § 6 Občianskeho\n\n4\n\nzákonníka, ale ide o konanie, ktoré je protiprávne, vykazujúce znaky trestného činu. Nútene\nvypratať byt môže iba exekútor v exekučnom konaní.“.\n10. Sťažovateľka zopakovala, že „Orgány činné v trestnom konaní tým,\nže v napadnutých rozhodnutiach došli k záveru, že skutok nie je trestným činom v podstate\nodobrili protiprávne konanie konateľa spoločnosti\n\n, ktorý umožnil\n\nprotiprávne a svojpomocné vypratanie predmetného bytu.\nSpoločnosť\n\n,... tým, že umožnila svojvoľné protiprávne otvorenie\n\nbytu č. 1 na 1. poschodí bytového domu D-2 na\n\na vypratanie\n\nvecí a bytového zariadenia z predmetného bytu bez toho, aby Sťažovateľovi bola súdom\nuložená povinnosť vypratať predmetný byt a bez núteného výkonu takéhoto súdneho\nrozhodnutia v exekučnom konaní, zasiahla do ústavne garantovaného práva Sťažovateľa\nna nedotknuteľnosť obydlia.“.\n11. Napadnutým rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní sťažovateľka\nvytkla tú skutočnosť, že sa nezaoberali ani jednou z jej námietok, a tak „hrubo rezignovali\nna povinnosť vysporiadať sa s návrhmi a tvrdeniami subjektov trestného konania, čím\nzaložili\n\nvadu\n\nuvedených\n\nrozhodnutí\n\nspočívajúcich\n\nv arbitrárnosti,\n\nsvojvôli\n\na nepreskúmateľnosti“, a tak zasiahli do práva sťažovateľky „na spravodlivý proces“.\n12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo Sťažovateľa na nedotknuteľnosť obydlia vyplývajúce\nz ustanovenia čl. 21 ods. 1 Ústavy a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd konaním spoločnosti\n\n.,..., so sídlom\n\ntým, že spoločnosť\n\numožnila dňa 08. 07. 2013 svojvoľné\n\nprotiprávne otvorenie bytu č. 1 na 1. poschodí bytového domu D-2 na\na vypratanie vecí a bytového zariadenia z predmetného bytu bez toho, aby mi\nbola súdom uložená povinnosť vypratať predmetný byt a bez núteného výkonu takéhoto\nsúdneho rozhodnutia v exekučnom konaní, porušené bolo.\n\n5\n\n2. Základné právo sťažovateľa na nedotknuteľnosť obydlia vyplývajúce z ustanovenia\nčl. 21 ods. 1 Ústavy a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 18. 04. 2016,\nsp. zn.: 1 Pv 415/14/6601-66, ktorým prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica\nzamietol v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť\npoškodeného v trestnom konaní\n\nzo dňa 29. 03. 2016 ako nie dôvodnú\n\nako aj uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva v Banskej Bystrici zo dňa\n10. 03. 2016, pod sp. zn.: ČVS: ORP-591/1-VYS-BB-2014 [správne má byť pod sp. zn.\nČVS: KRP-59/1-VYS-BB-2014, pozn.], ktorým vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie\npre zločin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného\nzákona a pre prečin porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 1\nTrestného zákona, porušené bolo.\n3. Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa\n18. 04. 2016, sp. zn.: 1 Pv 415/14/6601-66, ktorým prokurátor Okresnej prokuratúry\nBanská Bystrica zamietol v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nsťažnosť poškodeného v trestnom konám\n\nzo dňa 29. 03. 2016\n\nako nie dôvodnú ako aj uznesenie vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva v Banskej Bystrici\nzo dňa 10. 03. 2016, pod sp. zn.: ČVS: ORP-591/1-VYS-BB-2014 [správne má byť pod sp.\nzn. ČVS: KRP-59/1-VYS-BB-2014, pozn.], ktorým vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie\npre zločin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného\nzákona a pre prečin porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 1\nTrestného zákona, sa zrušuje a vec sa vracia Okresnej prokuratúre Banská Bystrica\nna ďalšie konanie.\n4. Krajská prokuratúra Banská Bystrica je povinná do jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť Sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie vo výške 3.000,-€.\n5. Krajská prokuratúra Banská Bystrica je povinná uhradiť Sťažovateľovi trovy\nkonania a vo výške 259,50 Eur do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet právneho\nzástupcu Sťažovateľa...“\n\n6\n\n13. Podaním doručeným ústavnému súdu 20. decembra 2016 sťažovateľka oznámila,\nže „Pokiaľ páchateľ\n\nmal byť už dávno odsúdený za krádež 5 miliónov EUR,\n\no ktoré pohľadávky a peniaze pripravil môjho syna, pána\n(tak, ako to uviedol v Uznesení aj\n\nz KP B. Bystrica), tak na pomstu\n\nza podanie trestného oznámenia zo strany môjho syna mi vykradol z bytu všetky hnuteľné\nveci. Použil také spôsoby, ktoré sú priam zarážajúce a ktoré znamenali pre mňa najväčšie\nstraty.“. Sťažovateľka sa pýta, „ako je možné, že sa dokáže niekto zbaviť viny, ak sa aj\nprizná k tomu, že sa vlámal do bytu a mne pritom ukradol všetok hnuteľný majetok, ktorý\nsom nadobudla?“ a pokračuje: «Ešte zarážajúcejšie je, že zástupcovia OČTK napriek\npriznaniu sa páchateľov tieto postupy vyhodnotili úplne opačne! Pochopiteľne ja nemôžem\nkonkurovať právnikom - tobôž nie páchateľom a „vybavovať“ si“ rozhodnutia, môžem však\nna každú takúto nekalú formu konania iba upozorniť, a to je aj predmetnom tohto môjho\nlistu.»\nII.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n16. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n\n7\n\n17. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n18. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n19. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n20. V prvom rad ústavný súd poznamenáva, že podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne\nuvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa\nprejavuje predovšetkým vo viazanosti jeho petitom, teda tou časťou sťažnosti (v konaní\npodľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného\n\n8\n\nsúdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania\npred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom\nna uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite\nsvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.\n(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Tvrdenie o porušení\niných práv (v tomto prípade základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) uvedených\nv odôvodnení sťažnosti mimo petit návrhu ústavný súd považuje iba za súčasť\nargumentácie.\n21.\n\nS prihliadnutím\n\nna\n\nuvedené\n\nústavný\n\nsúd\n\nza\n\npredmet\n\nsťažnosti\n\npovažoval namietané porušenie základného práva na nedotknuteľnosť obydlia zaručeného\nv čl.\n\n21\n\nods. 1\n\nústavy\n\na\n\npráva\n\nna\n\nrešpektovanie\n\nsúkromného\n\na\n\nrodinného\n\nživota zaručeného v čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom (konaním) obchodnej spoločnosti\n, uznesením vyšetrovateľa krajského riaditeľstva Policajného zboru\npod ČVS: KRP-59/1-VYS-BB-2014 z 10. marca 2016 a uznesením okresnej prokuratúry\nč. k. 1 Pv 415/14/6601-66 z 18. apríla 2016, ku ktorému malo dôjsť tým, že obchodná\nspoločnosť\n\n. umožnila 8. júla 2013 svojvoľné protiprávne otvorenie\n\nbytu a „vypratanie“ vecí a bytového zariadenia z predmetného bytu bez toho, aby bola\nsťažovateľke súdom uložená povinnosť vypratať predmetný byt a bez núteného výkonu\ntakéhoto súdneho rozhodnutia v exekučnom konaní a tým, že orgány činné v trestnom\nkonaní sa návrhmi sťažovateľky v rámci s tým súvisiaceho trestného konania nevysporiadali\na zastavili trestné stíhanie napriek presvedčeniu sťažovateľky, že k naplneniu znakov\ntrestného činu došlo, preto napadnuté rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní\npovažuje za neodôvodnené, arbitrárne (svojvoľné), a preto nepreskúmateľné.\n22. Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť\nbez súhlasu toho, kto v ňom býva.\n23. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\n\n9\n\nK namietanému porušeniu základných práv postupom (konaním) obchodnej\nspoločnosti\n24. Ústavný súd poznamenáva, že v konaniach o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb podaných ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pre namietané\nporušenie základných práv alebo slobôd nemožno tieto (sťažnosti) smerovať proti\nsubjektom súkromného práva (obchodným spoločnostiam), ktoré nemajú atribúty orgánu\nverejnej moci. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je možné domáhať sa ochrany\nzákladných práv a slobôd proti takému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu orgánu\nverejnej moci, ktorým tento autoritatívne zasiahol do právnej sféry sťažovateľa\n(m. m. I. ÚS 76/02). Tomuto záveru nasvedčuje aj znenie § 51 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde, podľa ktorého sú účastníkmi takéhoto konania sťažovateľ a orgán verejnej moci,\nproti ktorému sťažnosť smeruje. Označené ustanovenie zákona o ústavnom súde\nteda explicitne stanovuje to, čo vyplýva z podstaty ochrany základných práv a slobôd\na z podstaty ústavnej sťažnosti (m. m. II. ÚS 128/95), a síce, že ústavný súd môže\nv ústavnej sťažnosti preskúmavať len akty, prípadne postupy orgánov verejnej moci.\n25. Keďže sťažovateľka sa touto časťou sťažnosti domáha preskúmania postupu\nobchodnej spoločnosti\n\nteda subjektu súkromného práva, je už prima\n\nfacie vylúčená akákoľvek možnosť, aby ústavný súd svojím rozhodnutím vyslovil porušenie\nsťažovateľkou označeného základného práva garantovaného ústavou a práva zaručeného\ndohovorom postupom (konaním) osoby súkromného práva. Z uvedeného dôvodu ústavný\nsúd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú v súlade s § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n26. Navyše, proti konaniu súkromnej obchodnej spoločnosti (resp. postupu jej\nkonateľa), a teda aj proti prípadnému zásahu do základného práva sťažovateľky zo strany\ntohto subjektu sa sťažovateľka mohla a v konečnom dôsledku aj bránila obrátením sa\nna príslušný orgán verejnej moci (sama si pritom vybrala trestnoprávnu oblasť a podala\ntrestné oznámenie), ktorého právomoc poskytnúť základným právam alebo slobodám\n\n10\n\nsťažovateľky ochranu, a teda vo veci konať, predchádza oprávneniam ústavného súdu.\nV takom prípade ústavnému súdu neostáva iné, iba takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (ak právomoci ústavného súdu vo veci\nkonať a rozhodnúť predchádza právomoc všeobecného súdu) alebo z dôvodu jej\nneprípustnosti (ak má vo veci konať a rozhodnúť iný orgán verejnej moci, teda\nnie všeobecný súd). Vyplýva to jednak z ustanovenia čl. 127 ods. 1 in fine ústavy, ako aj\nz § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (princíp subsidiarity).\nK namietanému porušeniu základných práv uznesením vyšetrovateľa krajského\nriaditeľstva Policajného zboru pod ČVS: KRP-59/1-VYS-BB-2014 z 10. marca 2016\n27. Podľa už spomenutého § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je\nprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,\nktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje\na na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n28. Proti napadnutému rozhodnutiu vyšetrovateľa krajského riaditeľstva Policajného\nzboru z 10. marca 2016 sťažovateľka podala sťažnosť, o ktorej bola oprávnená rozhodnúť\nokresná prokuratúra, ktorá zároveň na základe tohto riadneho opravného prostriedku\npodaného v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku bola povinná poskytnúť\nsťažovateľke aj ochranu jej základným právam, prípadne slobodám zaručeným jej ústavou\nalebo dohovorom.\n29. Ako už ústavný súd poznamenal, v takom prípade nie je daná jeho právomoc\nna preskúmanie uznesenia vyšetrovateľa krajského riaditeľstva Policajného zboru\na rozhodnutie\n\no ňom,\n\nčo\n\nzakladá\n\ndôvod\n\nna\n\nodmietnutie\n\ntejto\n\nčasti\n\nsťažnosti,\n\nt. j. namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 21 ods. 1 ústavy a práva\nzaručeného v čl. 8 ods. 1 dohovoru uznesením vyšetrovateľa krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru pod ČVS: KRP-59/1-VYS-BB-2014 z 10. marca 2016, podľa § 25 ods. 2\nzákona v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustnej, keďže vo vzťahu\n\n11\n\nk rozhodnutiu vyšetrovateľa krajského riaditeľstva Policajného zboru tu existoval ešte\núčinný prostriedok nápravy.\nK namietanému porušeniu základných práv uznesením okresnej prokuratúry\nč. k. 1 Pv 415/14/6601-66 z 18. apríla 2016\n30. Z navrhovaného petitu (návrhu na rozhodnutie) uvedeného v sťažnosti vyplýva,\nže sťažovateľka sa v konaní pred ústavným súdom domáha vyslovenia porušenia jej\nzákladného práva na nedotknuteľnosť obydlia zaručeného v čl. 21 ods. 1 ústavy a práva\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1 dohovoru\nbez toho, aby zároveň žiadala vysloviť porušenie základného práva na inú právnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že spravidla\naž porušením procesnoprávnych ústavných princípov vyplývajúcich práve z čl. 46 ods. 1\nústavy orgánom verejnej moci dochádza k zásahu do základných práv hmotnoprávneho\ncharakteru, teda aj tých, ktoré označila sťažovateľka (čl. 21 ods. 1 ústavy a čl. 8 ods. 1\ndohovoru). Ústavný súd preto ich prípadné porušenie skúmal prostredníctvom normatívy\nčl. 46 ods. 1 ústavy.\n31. Je potrebné tiež pripomenúť, že ústavný súd nie je súčasťou systému orgánov\nčinných v trestnom konaní, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy týkajúcich sa\nporušenia základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb, ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhoduje iný súd. Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu\nnie je primárne preskúmavanie a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci\nrozhodujúcich o právnych prostriedkoch ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv\na slobôd) fyzických osôb a právnických osôb, ku ktorým dospeli pri výklade a uplatňovaní\nzákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej, ani preskúmavanie, či v konaní\npred týmito orgánmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery orgánov\n\n12\n\nverejnej moci rozhodujúcich o ochrane práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb\nmôžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských\nprávach a základných slobodách (m. m. III. ÚS 38/05).\n32. Z obsahu sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľka sa pred orgánmi\nčinnými v trestnom konaní jednoznačne domáhala začatia trestného stíhania konateľa\nspoločnosti\n\na to v súvislosti s „vyprataním“ jej vecí z bytu, ktorého\n\nnovým vlastníkom sa stala zmienená obchodná spoločnosť.\n33. Ústavný súd vo vzťahu k tejto skutočnosti pripomína, že v rámci svojej\njudikatúry už uviedol, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej\nosobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody\npodľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo\nslobôd (porov. II. ÚS 42/00, II. ÚS 398/09, III. ÚS 233/2010, IV. ÚS 423/09). Ústavný súd\ntiež vyslovil, že súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnie je ani právo jednotlivca, aby na základe jeho trestného oznámenia bol orgán prokuratúry\npovinný podať obžalobu proti označeným osobám. Takéto základné právo nie je upravené\nani v ústave, ani v Trestnom poriadku (porov. I. ÚS 126/06, II. ÚS 526/2013, III. ÚS 16/06,\nIV. ÚS 17/09). Inak povedané, základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy nie je možné vykladať tak, že by garantovalo úspech v konaní či zaručovalo\nprávo na rozhodnutie, ktoré zodpovedá predstavám sťažovateľa.\n34. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poznamenáva, že jedným z charakteristických\nznakov moderného právneho štátu je aj skutočnosť, že vymedzenie trestného činu, stíhanie\npáchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu.\nŠtát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom,\nči bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie\ntohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt,\n\n13\n\na nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych práv oznamovateľa trestného\nčinu, resp. poškodeného (m. m. I. ÚS 68/2012). Na účely ochrany individuálnych\nsubjektívnych práv ustanovuje právny poriadok Slovenskej republiky osobitné právne\ninštitúty „netrestnej povahy“, ktorých uplatnenie má súkromnoprávny charakter a je plne\nk dispozícii osobe, ktorá tvrdí, že konaním inej osoby došlo k zásahu do konkrétnych\nsubjektívnych práv.\n35. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenie oznamovateľa\ntrestného činu riadne prešetriť a rozhodnúť o ňom. To sa vo veci sťažovateľky aj stalo.\nTrestné stíhanie začaté na základe trestného oznámenia sťažovateľky bolo zastavené\nuznesením vyšetrovateľa krajského riaditeľstva Policajného zboru z 10. marca 2016\na následne uznesením okresnej prokuratúry z 18. apríla 2016 bola zamietnutá jej sťažnosť\nproti jeho uzneseniu ako nedôvodná, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva,\nže prokurátor okresnej prokuratúry sa stotožnil so záverom vyšetrovateľa krajského\nriaditeľstva Policajného zboru, že skutok, pre ktorý bolo podané trestné oznámenie,\nnie je trestným činom, a pre správnosť jeho záveru o odmietnutí trestného oznámenia\nzdôraznil, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané naplnenie všetkých zákonných\nznakov skutkovej podstaty stíhaných trestných činov, a to najmä pokiaľ išlo o subjektívnu\nstránku (úmyselné zavinenie) do úvahy prichádzajúcich páchateľov.\n36. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresná prokuratúra uviedla, aké dôkazné\nprostriedky boli v rámci prípravného konania do vyšetrovacieho spisu zabezpečené,\nz ktorých dôkazných prostriedkov aké dôkazy vyplynuli a ako na nich bolo potrebné\nnazerať a v týchto súvislostiach ich aj hodnotiť. Na všetky, pre konečné rozhodnutie\npodstatné skutkové a právne otázky okresná prokuratúra dala presvedčivé odpovede.\nMedzi odôvodnením a výrokom jej rozhodnutia ústavný súd nezistil žiaden rozpor.\nOdôvodnenie je logické, postavené na racionálnych úvahách. Výklad a aplikácia právnych\nnoriem okresnou prokuratúrou nevykazuje znaky popierania ich znenia, zmyslu alebo účelu.\n\n14\n\n37. Vzhľadom na uvedené ústavný súd napadnuté rozhodnutie okresnej prokuratúry\nnemôže hodnotiť ako arbitrárne alebo nedostatočne odôvodnené, ale ako ústavne\nkonformné.\n38. Naopak, ako neodôvodnená a svojvoľná sa javí konštatácia sťažovateľky\nformulovaná v jej otázke „ako je možné, že sa dokáže niekto zbaviť viny, ak sa aj prizná\nk tomu, že sa vlámal do bytu a mne pritom ukradol všetok hnuteľný majetok, ktorý som\nnadobudla?“, pretože zo žiadneho orgánmi činnými v trestnom konaní vykonaného\na v odôvodnení uvádzaného dôkazu takéto priznanie potenciálneho páchateľa nevyplýva.\n39. V nadväznosti na takto zistené skutočnosti ústavný súd, poukazujúc na svoju\ndoterajšiu judikatúru, zdôrazňuje, že ak orgány činné v trestnom konaní v danom prípade\npo zvážení všetkých okolností prípadu nerozhodli o trestnosti skutku, ktorý bol predmetom\ntrestného oznámenia sťažovateľky, nemohli porušiť jej zákonom ani ústavou chránené\npráva. Ako už bolo uvedené, nikto totiž nemá právny nárok a už tobôž nie ústavnoprávny\nnárok na to, aby jeho podaniu (trestnému oznámeniu) bolo vyhovené. Ak vykonané dôkazy,\nresp. zistenia orgánov činných v trestnom konaní nedávajú podklad na začatie alebo\npokračovanie v trestnom stíhaní, nemôže príslušný orgán činný v trestnom konaní začať\nkonať alebo pokračovať v konaní, príp. nariadiť, aby sa trestné konanie začalo alebo v ňom\npokračovalo. Sťažovateľka ako oznamovateľka trestného činu má zákonné právo domáhať\nsa len toho, aby sa s jej oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán riadne\nzaoberal. Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jej predstave\n(m. m. napr. II. ÚS 88/99).\n40. Vychádzajúc z už uvedeného, po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky, ako aj\ndokumentácie tvoriacej jej prílohu, ústavný súd dospel k záveru, že okresná prokuratúra sa\nv napadnutom uznesení č. k. 1 Pv 415/14/6601-66 z 18. apríla 2016, v ktorom preskúmavala\nsťažnosť\n\nsmerujúcu\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nkrajského\n\nriaditeľstva\n\nPolicajného\n\nzboru\n\nz 10. marca 2016, s námietkami sťažovateľky vysporiadala ústavne udržateľným spôsobom,\nčo vylučuje zásah do jej základného práva na inú právnu ochranu, preto zo strany okresnej\nprokuratúry (napadnutým rozhodnutím) nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva\n\n15\n\nsťažovateľky na nedotknuteľnosť obydlia zaručeného v čl. 21 ods. 1 ústavy ani jej práva\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1 dohovoru.\n41. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n42. Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie\no ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia\nzákladných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy), k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. septembra 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestný čin-skutková podstata", "poškodený", "vypratanie", "trestné konanie-trestné oznámenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 526/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 526/2013 z 15. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-15", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98"}, {"guid": "ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379"}, {"guid": "ussr:9893f935-089d-4d45-89eb-404c342bc25c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 233/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 233/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9893f935-089d-4d45-89eb-404c342bc25c"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:1fd48097-b102-4d17-ba2d-e9e36d5ecc29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 423/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 423/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd48097-b102-4d17-ba2d-e9e36d5ecc29"}, {"guid": "ussr:f85d3ac1-8f67-4cd0-87a8-7e4912162d6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f85d3ac1-8f67-4cd0-87a8-7e4912162d6d"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:f8416f1e-3618-45ba-af40-d203cce394cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 17/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 17/09 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f8416f1e-3618-45ba-af40-d203cce394cd"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 126/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 126/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04"}, {"guid": "ussr:74d3914a-9d6b-4ea3-8a19-28592143eef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/06 z 11. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-11", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d3914a-9d6b-4ea3-8a19-28592143eef3"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:f42fc965-1f6c-4cc8-b9dc-9b5116a38715", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f42fc965-1f6c-4cc8-b9dc-9b5116a38715"}, {"guid": "ussr:13ea1c83-9d83-4840-aca0-7ffc8f8a4673", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 88/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/99 z 10. 11. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-11-10", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:ebd1f8fa-1943-4248-ae01-05048db7bf01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.128.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 128/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 128/95 z 10. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-10", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.128.1995.1"}], "citovane_v": []}