{"guid": "ussr:f692788b-5ddc-42ea-9d1a-b068c4756787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.590.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 590/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 590/2016 z 29. 11. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. III. ÚS 590/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.590.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f692788b-5ddc-42ea-9d1a-b068c4756787", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.590.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.590.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.590.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 590/2016-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa\nTkáčika v konaní o sťažnosti\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou\n\n,\n\n,\n, ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice\nI v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 1741/2009 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 1741/2009 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n17 Er 1741/2009 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3. JUDr.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €\n\n(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I\n\np o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet\njej právnej zástupkyne\n\n,\n\n, do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 590/2016 z 13. septembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“, v citáciách aj\n„odporca“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 1741/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že „Sťažovateľka, ako právna nástupkyňa svojho manžela\n, pôvodného účastníka konania na strane oprávneného, sa v konaní\nvedenom od 13.08. 2009 pred odporcom pod sp. zn. 17 Er/1741/2009, EX 163/2009,\ndomáhala proti povinnému\n\nvymoženia pohľadávky vo výške 1.547,20 Eur s prísl.\n\npriznanej uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 6.5.2008, sp. zn. 48 Er/2258/2007216, ktoré vo výroku o priznaní vymáhanej pohľadávky nadobudlo právoplatnosť a stalo sa\nvykonateľným dňa 13.5.2009.\nProti exekúcii podal povinný dňa 24. mája 2010 námietky.\n\n2\n\nUznesením zo dňa 27.9.2010 č.k. 17 Er/1741/2009-42 Okresný súd KE I obsadený\nvyšším súdnym úradníkom, námietky povinného zamietol.\nProti uvedenému Uzneseniu podal dňa 15. decembra 2010 povinný odvolanie.\nOdvolanie povinného zo dňa 15. decembra 2010 odporca nedoručil ani\noprávnenému, ani jeho právnej nástupkyni do dňa podania tejto sťažnosti.\nNapriek nedoručeniu odvolania povinného zo dňa 15. decembra 2010 proti\nuzneseniu zo dňa 27.9.2010 oprávnenému odporca uznesením zo dňa 21. februára 2012,\nsp. zn. 17 Er/1741/2009-100 vyhovel námietkam povinného.\nNásledne odporca, uznesenie zo dňa 21. februára 2012, sp. zn. 17 Er/1741/2009-100,\noprávnenému nedoručil, ale napriek tejto skutočnosti predmetne uznesenie dňa 12.5.2012\nvyznačil doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.\nNámietku oprávneného proti uvedenému nesprávnemu postupu, odporca rozhodol\nUznesením zo dňa 6.9.2013 sp. zn. 17 Er/1741 /2009-174, ktorým zrušil doložku\nprávoplatnosti a vykonateľnosti na uznesení zo dňa 21. februára 2012, sp. zn. 17\nEr/1741/2009-100.\nNa odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17.3.2014,\nsp. zn. 5CoE/134/2013-183 potvrdil uznesenie odporcu zo dňa 21. februára 2012, sp. zn. 17\nEr/1741/2009-100.\nNajvyšší súd SR na základe dovolania sťažovateľky, uznesením zo dňa 06 októbra\n2015 pod sp. zn. 3Oboer/26/2014 zrušil uznesenie odporcu zo dňa 21.februára 2012 sp. zn.\n17 Er/1741/2009-100 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.3.2014 sp. zn.\n5 CoE/134/2013-1 83 a vec odporcovi vrátil, pretože odporca nedoručením odvolania\npovinného odňal účastníkovi -oprávnenému možnosť konať pred súdom, neposkytol súdnu\nochranu a porušil základne právo na spravodlivosť.“.\n3. V podaní doručenom ústavnému súdu 10. marca 2016 sťažovateľka uviedla:\n„Odporca prehĺbil stav právnej neistoty sťažovateľky tým, že napriek rozhodnutiu\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 06. 10. 2015, do dňa podania tohto doplnenia, teda v priebehu\nviac ako 5 mesiacov po vydaní rozhodnutia NS, nesplnil svoju procesnú povinnosť\na nedoručil sťažovateľke odvolanie povinného z 15. decembra 2010 v exekučnej veci proti\n\n3\n\nuzneseniu v. s. u. z 27. 9. 2010. K náprave veci nedochádza a odporca pokračuje\nv prieťahoch v konaní.“\n4. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že\nokresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 1741/2009 porušil jej základné právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby okresnému\nsúdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné\nzadosťučinenie v sume 1 500 €, ako aj úhradu trov konania.\n5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom\nsp. zn. 1 SprV/271/2016 (doručeným ústavnému súdu 9. augusta 2016), v ktorom sa okrem\niného uvádza, že „Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci dospel som k záveru, že predmetná\nvec sa javí ako fakticky zložitejšia, nakoľko povinný v rámci exekučného konania žiadal\nzapočítať pohľadávky, ktoré však sú riešené v trestnom konaní, ktoré je v štádiu\nprípravného konania.\nProcesný postup súdu v predmetnom konaní vykazuje známky nečinnosti v určitých\nčasových úsekoch, napr. sudca rozhodoval o odvolaní povinného z 15. 12. 2010 proti\nuzneseniu č. k. 17 Er/1741/2009-42 až 21. 2. 2012 a odvolanie povinného z 15. 10. 2010\nproti uzneseniu č. k. 17 Er/174/2009-42 nedoručil oprávnenej ani po vydaní rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nSudcovia a súdni úradníci exekučného úseku Okresného súdu Košice I sú dlhodobo\npracovne značne zaťažení a objektívne nedokážu vo všetkých veciach pridelených na\nvybavenie konať plynulo a bez prieťahov.\nNa základe vyššie uvedeného sťažnosť\n\nhodnotím ako dôvodnú.“.\n\n6. Priebeh napadnutého konania, ktoré začalo ešte 30. júla 2009, kedy právny\npredchodca sťažovateľky\n\npodal Exekútorskému úradu súdneho exekútora\n\nnávrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, až do 21. februára\n2012, kedy okresný súd uznesením vyhovel námietkam povinného, už vyhodnotil ústavný\nsúd v uznesení sp. zn. IV. ÚS 189/2012 z 12. apríla 2012, keď sťažnosť právneho\npredchodcu sťažovateľky odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, pretože\n\n4\n\nkrátkodobá nečinnosť okresného súdu od 20. júla 2011 do 21. februára 2012 nedosahovala\nintenzitu zbytočných prieťahov.\n7. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu zistil, že ďalší priebeh\nnapadnutého konania bol takýto:\n- 13. marec 2012 – právny predchodca sťažovateľky podal návrh okresnému súdu na\npripustenie zmeny účastníkov konania a žiadal, aby okresný súd pripustil zmenu účastníka\nkonania a namiesto neho na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 17. februára 2012\ndo konania vstúpila sťažovateľka;\n- 12. október 2012 – okresný súd uznesením pripustil zmenu účastníka na strane\noprávneného tak, že z konania vystúpil právny predchodca sťažovateľky a na jeho miesto\nnastúpila sťažovateľka (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. marca 2013);\n- 23. január 2013 – právny predchodca spolu so sťažovateľkou podali okresnému\nsúdu žiadosť o doručenie uznesenia okresného súdu z 21. februára 2012 a návrh na\nodpustenie zmeškania lehoty na odvolanie proti predchádzajúcemu uzneseniu;\n- 21. marec 2013 – právny predchodca sťažovateľky a sťažovateľka podali\nokresnému súdu žiadosť o doručenie uznesenia okresného súdu z 21. februára 2012, ktorú\npodali opakovane aj 4. júna 2013;\n- 6. september 2013 – okresný súd uznesením (nadobudlo právoplatnosť 22. októbra\n2013) zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na prvopise uznesenia okresného súdu\nč. k. 17 Er 1741/2009-100 z 21. februára 2012;\n- 17. marec 2014 – Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp.\nzn. 5 CoE 134/2013 uznesenie okresného súdu sp. zn. 17 Er 1741/2009 z 21. februára 2012\npotvrdil a odvolanie sťažovateľky odmietol;\n- 13. máj 2014 – okresný súd uznesením priznal odmenu ustanovenému\nprekladateľovi za vykonaný preklad textu;\n- 11. jún 2014 – okresnému súdu bolo doručené dovolanie sťažovateľky proti\nuzneseniu krajského súdu zo 17. marca 2014;\n- 6. október 2015 – Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nuznesením sp. zn. 3 Oboer 426/2014 uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 CoE 134/2013\nzo 17. marca 2014, ako aj uznesenie okresného súdu sp. zn. 17 Er 1741/2009 z 21. februára\n\n5\n\n2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (20. október 2015), pričom\nuznesenie najvyššieho súdu bolo účastníkmi konania a ich právnymi zástupcami prevzaté\n2., resp. 3. novembra 2015.\n8. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu 9. augusta\n2016 sťažovateľka stanovisko nezaujala.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n\n6\n\n13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n14. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na Občiansky súdny poriadok\n(ďalej len ,,OSP“), ide o znenie platné do 1. júla 2016.\n15. Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti\nso všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,\nďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom\nsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n16. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,\naby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia\nvýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie\nmôže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje\ndôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí\nboli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové\npojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť\nprvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n18. Pokiaľ ide o prvé z uvedených kritérií, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že\nrozhodovanie súdu v exekučnom konaní nie je v zásade takým rozhodovaním, ktoré\nvyžaduje dokazovanie. Je to dané tým, že o veci účastníkov exekučného konania už bolo\nprávoplatne rozhodnuté a existuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na\n\n7\n\nnariadenie exekúcie, alebo existuje iný vykonateľný exekučný titul ustanovený v § 41\nExekučného poriadku. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť\nspravidla sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému\npovinný. Ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej\nzložitosti veci. Na druhej strane možno pripustiť určitú mieru skutkovej zložitosti veci\nsúvisiacej s návrhmi povinného o započítanie vzájomných pohľadávok, čo však nemôže\nodôvodňovať stav, v akom sa preskúmavané exekučné konanie nachádzalo v čase\nmeritórneho prerokovania sťažnosti.\n19. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho\nkonania. Ústavný súd nezistil, že by sťažovateľka svojím správaním akýmkoľvek spôsobom\nprispela k predĺženiu napadnutého konania. Napokon ani okresný súd vo vyjadrení\nk sťažnosti nepoukázal na to, že by sťažovateľka zapríčinila vznik zbytočných prieťahov.\n20. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom\nkonaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.\n21. Ústavný súd z predloženej sťažnosti, jej príloh a z vyžiadaného súdneho spisu\nokresného súdu zistil, že sťažovateľka do napadnutého konania vstúpila namiesto právneho\npredchodcu\n\nna základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo 17. februára\n\n2012. Okresný súd uznesením z 12. októbra 2012 pripustil vstup sťažovateľky do\nnapadnutého konania a predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. marca 2013.\n22. V prípade procesného nástupníctva na základe singulárnej sukcesie ústavný súd\nskúma možné porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru iba v období, počas ktorého bol sťažovateľ účastníkom posudzovaného konania\n(m. m. I. ÚS 50/2014). V okolnostiach danej veci ide o obdobie po nadobudnutí\nprávoplatnosti uznesenia okresného súdu z 12. októbra 2012, na základe ktorého\n\n8\n\nsťažovateľka ako účastníčka konania na strane oprávneného vstúpila do napadnutého\nkonania.\n23. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu vo vymedzenom období až\ndosiaľ je poznačený neefektívnosťou.\n24. Uvedené konštatovanie vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že na základe\ndovolania sťažovateľky najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Oboer 426/2014 zo 6. októbra 2015\nzrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 CoE 134/2013 zo 17. marca 2014, ako aj\nuznesenie okresného súdu sp. zn. 17 Er 1741/2009 z 21. februára 2012 a vrátil mu vec na\nďalšie konanie ako rozhodnutia postihnuté vadou podľa § 243b ods. 2 OSP v spojení\ns § 243b ods. 3 OSP.\n25. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen\nnečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu, resp. orgánu\nverejnej moci (v danom prípade všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou\nzaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho\norgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa\nsťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02,\nIV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n26. Konštatovanie predsedu okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti, že „sudcovia\na súdni úradníci exekučného úseku Okresného súdu Košice I sú dlhodobo pracovne značne\nzaťažení a objektívne nedokážu vo všetkých veciach pridelených na vybavenie konať plynulo\na bez prieťahov“, nemohol ústavný súd akceptovať s poukázaním na svoju stabilizovanú\njudikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,\nako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť\nprimeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt\npožiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\n\n9\n\nkonaní. Ústavný súd poznamenáva, že nemožno v žiadnom prípade prenášať technickoorganizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to\nmôže mať za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd (II. ÚS 311/06,\nIV. ÚS 383/08, III. ÚS 327/2015).\n27. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom\nokresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,\na odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa\nrozhodnutia súdu vo svojej veci.\nIII.\n28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n30. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €\nz dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že „neústavné konanie\nodporcu donútilo účastníka konania na strane oprávneného k zbytočným úkonom\nv priebehu 5 rokov a strate času... k zažívaniu nervozity, stresu, poníženia...“.\n31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\n\n10\n\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n32. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd sťažovateľke priznal finančné\nzadosťučinenie v sume 500 €. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia zobral ústavný\nsúd do úvahy predmet sporu (exekučné konanie), dĺžku doterajšieho priebehu napadnutého\nkonania, moment vstupu sťažovateľky do konania na základe singulárnej sukcesie a postup\nsúdu v danej veci.\n33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátkou\n. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd\nmôže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá\nbola 839 €.\n35. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,\npodanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 predstavuje spolu\ns režijným paušálom (2 x 8,39 €) sumu 296,44 €.\n\n11\n\n36. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky\n\nv lehote uvedenej v bode 4 výroku\n\ntohto nálezu.\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. novembra 2016\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Er/1741/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3ac70e07-d01d-4ca3-a376-2d71c41acdcc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 327/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 327/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2"}, {"guid": "ussr:98215c9e-ac48-489c-8eb1-b1b24ac521dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2014 z 2. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-02", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98215c9e-ac48-489c-8eb1-b1b24ac521dc"}, {"guid": "ussr:4805385f-be74-428e-9370-e00198fed040", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 189/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 189/2012 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4805385f-be74-428e-9370-e00198fed040"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "9c9cea8c-8480-49f8-9d64-581a420ab20b:bb9fd6da-1943-4997-90e6-95d725653972", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Er/174/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 17Er/174/2009 z 18. 10. 2011", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9c9cea8c-8480-49f8-9d64-581a420ab20b:bb9fd6da-1943-4997-90e6-95d725653972"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3e1f9fdd-650f-4bdd-a469-342236f8d98e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.463.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 463/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 463/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.463.2025.2"}, {"guid": "ussr:589882ba-3a99-4182-ba4c-c2bf75a5a19a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.284.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 284/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 284/2023 z 24. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.284.2023.1"}, {"guid": "ussr:654c878a-75a6-4c48-9727-bc66a711a37b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.492.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 492/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 492/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.492.2017.1"}]}