{"guid": "ussr:8e5aa553-c7d7-4b68-b006-1a8a12c8e56c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.492.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 492/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 492/2017 z 1. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. augusta 2017, sp. zn. III. ÚS 492/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.492.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-08-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8e5aa553-c7d7-4b68-b006-1a8a12c8e56c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.492.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.492.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.492.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 492/2017-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\n,\n\nJUDr.\n\nDušanom\n\n,\n\nKlimom,\n\nadvokátska\n\nkancelária,\n\nSládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom\nOkresného súdu Piešťany sp. zn. 4 C 111/2010 zo 6. mája 2013, rozsudkom Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 11 Co 322/2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2 Cdo 336/2015 z 30. mája 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n5. augusta 2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom\nOkresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 C 111/2010 zo 6. mája 2013,\n\nrozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 Co 322/2013\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 2 Cdo 336/2015 z 30. mája 2016.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom okresného\nsúdu sp. zn. 4 C 111/2010 zo 6. mája 2013 zaviazaná uhradiť žalobcovi sumu 49 790,88 €\nz titulu bezdôvodného obohatenia. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu rozsudkom\nsp. zn. 11 Co 322/2013, u ktorého sťažovateľka neuviedla dátum jeho vydania, potvrdil.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktoré najvyšší súd\nodmietol uznesením sp. zn. 2 Cdo 336/2015 z 30. mája 2016.\n4. Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu tvrdí, že najvyšší súd\njej dovolanie odmietol bez toho, aby „skúmal opodstatnenosť uplatnených dôvodov\nv zmysle § 241 ods. 2 písm. b) a c) OSP“. So záverom najvyššieho súdu sa sťažovateľka\nnestotožňuje, keďže podľa jej názoru sa nedržal zásady „iura novit curia“, ktorá ho\n„zaťažuje skúmať, či napadnuté rozsudky nižších súdov neboli vydané v konaní postihnutom\nzávažnou procesnou vadou vedúcou k vydaniu zmätočného rozhodnutia“. Sťažovateľka svoj\nnázor opiera o znenie § 242 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý bol platný a účinný v čase rozhodovania\nnajvyššieho súdu. Najvyšší súd sa podľa tvrdení sťažovateľky nevysporiadal s ňou\ntvrdeným dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. f) OSP, a teda s námietkou, že jej bola\nodňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom sťažovateľka vidí\nv tom, že okresný súd ani krajský súd sa nevysporiadali s jej námietkou týkajúcou sa\nnedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, nevyhoveli jej návrhu na vykonanie dokazovania\nvýsluchom svedka a nevysporiadali sa ani so vzájomným návrhom sťažovateľky\nvoči žalobcovi.\n5.\n\nNa\n\nzáklade\n\nuvedených\n\nskutočností\n\nsťažovateľka\n\nžiadala\n\n„sťažnosť\n\npodanú v zmysle čl. 127 ods. 1 Ústavy SR prijať a rozhodnúť o nej tak, že uznesením:\n2 Cdo-336/2015 NSSR a rozsudkami OS č.: 4C-111/2010 a KS 11CO/322/2013, bolo\n2\n\nporušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne\nkonanie. Rozhodnúť, že uznesenie 2 Cdo-336/2015 sa v celom rozsahu ruší a vracia na nové\nkonanie a rozhodnutie“.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,\nči nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Podľa § 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n3\n\nK namietanému rozsudku okresného súdu\n9. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého\nmôže ústavný súd konať o namietanom porušení práv sťažovateľov a vecne sa\nzaoberať predloženými sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovatelia nemôžu domáhať ochrany\nsvojich práv pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv\nalebo slobôd teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie\no nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých\nnamieta, sa sťažovatelia môžu domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných\nprávnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným\nsúdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04,\nII. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).\n10.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nv\n\ntejto\n\nsúvislosti\n\npredstavuje\n\nultima\n\nratio\n\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by\nznamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad\nuvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada\nsubsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu\ndo právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti\npreskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n11. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,\nktoré\n\nprerokoval\n\nkrajský\n\nsúd\n\na napadnutým\n\nrozsudkom\n\no\n\nňom\n\naj\n\nrozhodol.\n\nKeďže napadnutý rozsudok okresného súdu bol predmetom súdneho prieskumu\nrealizovaného odvolacím súdom, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\n\n4\n\nK napadnutému rozsudku krajského súdu\n12. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa\nústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,\nprípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí\nuvedených v § 20 musí obsahovať označenie,\na) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,\nb) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili\nzákladné práva alebo slobody,\nc) proti komu sťažnosť smeruje.\nPodľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia\nprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.\n13. Ústavný súd poukazuje na to, že popri uvedení petitu je povinnosťou sťažovateľa,\naby svoju sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav,\nz ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.\nOkrem opísania\n\nskutkových\n\nnajmä právne argumenty\n\na\n\nokolností\nprávne\n\nmusí\n\nodôvodnenie\n\nsťažnosti\n\nobsahovať\n\nposúdenie\n\npredloženého\n\nsporu.\n\nNedostatok\n\nodôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesné dôsledky (m. m. IV. ÚS 359/08,\nIV. ÚS 198/2012, IV. ÚS 54/2014).\n14.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npoukazuje\n\nna\n\nskutočnosť,\n\nže\n\nsťažovateľka\n\nzastúpená\n\nkvalifikovaným právnym zástupcom odôvodnila svoju sťažnosť v časti smerujúcej\nproti rozhodnutiu krajského súdu iba veľmi rámcovým konštatovaním pochybení krajského\nsúde bez podrobnejšej skutkovej a právnej analýzy. Takéto všeobecné odôvodnenie\nsťažnosti nie je dostatočným podkladom pre konanie ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1\nústavy aj z dôvodu, že sťažovateľka nepriložila k svojej sťažnosti napadnutý rozsudok\n5\n\nkrajského súdu v podobe, v ktorej by umožňoval ústavnému súdu oboznámiť sa s jeho\nobsahom a úplnou právnou argumentáciou. Sťažovateľka predložila ústavnému súdu\nz predmetného rozsudku iba niekoľko ňou vyňatých strán (1, 5, 7, 8), ktoré nepostačovali\nani na jednoznačnú identifikáciou rozsudku (chýbajúca posledná strana rozsudku\ns dátumom a podpisom sudcu) a už vôbec nie k zaujatiu jednoznačného a objektívneho\nstanoviska ústavného súdu k námietkam sťažovateľky.\n15. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v\nzákonom predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný\nodstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní\núčastníkov konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).\n16. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou\nstarostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať\npráva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval\núkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli\nobjektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie\nkonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky\nzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom\n(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).\n17. Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľky\nboli dôvodom na jej odmietnutie v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n18. Vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľku\nna odstránenie nedostatkov sťažnosti nevyzýval, primerane aplikujúc § 160 ods. 3 písm. b)\n\n6\n\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v spojení\ns § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nK napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\n19. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. obdobne podľa čl. 36 ods. 1 listiny, spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany\nsvojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne\nvo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana\nv medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu\nvykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Reálne uplatnenie\nzákladného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto\nochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie zákonných\nustanovení príslušných procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné\nprávo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (pozri napr. II. ÚS 63/06).\n20. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že neodmysliteľnou\nsúčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka, resp.\nstrany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná\ntiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je\narbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou\n(IV. ÚS 296/09). Zároveň ale ústavný súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou konania), ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nodvolacieho, ale aj dovolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (m. m. III. ÚS 209/04).\n7\n\n21. V kontexte s konkrétnymi výhradami sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu\nnajvyššieho súdu ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia nepochybne zahŕňa aj požiadavku jeho ústavne akceptovateľnej kvality.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) totiž do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, pričom súčasne\nmá každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej\nprávnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy,\nak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna\nnorma (IV. ÚS 77/02). Len ústavne konformný výklad príslušných právnych noriem\naplikovaných vo veciach sťažovateľov totiž môže plnohodnotne garantovať základné právo\nkaždého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. I. ÚS 24/00).\n22. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní bolo posúdiť, či uvedené\nvýchodiská najvyšší súd v napadnutom uznesení akceptoval, a to z hľadiska toho, ako sa\nvysporiadal s konkrétnymi dovolacími námietkami sťažovateľky.\n23. Najvyšší súd v napadnutom uznesení v podstatnej časti odôvodnenia uviedol:\n«Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie\nnie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení\nsúdov nižších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je\ntreťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk.\nPosúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením\nveci nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať\nvykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú\npovahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd - na rozdiel od súdu prvého stupňa\na odvolacieho súdu - nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá\nO. s. p.).\nPodľa § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,\nktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2\n8\n\nO. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil\nod právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p.\nje dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho\nsúdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide\no rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku\nsúdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej\npodmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.\nV danom prípade dovolaním žalovanej 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok\nodvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd\nnevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu\nprvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej\npodmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ\nnerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto\ndôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ nie je\npodľa § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. (procesne) prípustné.\nDovolanie žalovanej 2/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní,\nv ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných\nprocesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené\nniektorou z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. Dovolací súd\nsa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p.,\nale zaoberal sa tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných\nv § 237 O. s. p. (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému\nrozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,\nktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal\nspôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť\na nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona\nbol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,\ng/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto\nsamosudcu rozhodoval senát.\n\n9\n\nTreba uviesť, že z hľadiska § 237 O. s. p. sú právne významné len tie procesné\nnedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách\na/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a prípadne nesprávne\nprávne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), i keby k nim v konaní došlo\na prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť\ndovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných\nvád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka,\nže v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce\nzistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.\nDovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/\nO. s. p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.\nPrípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nS prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd\nosobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľke odňatá možnosť konať\npred súdom.\nOdňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký\nzávadný procesný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých\nprocesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O\nprocesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v\nrozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto\npostupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.\nDovolateľka v dovolaní namietala, že konanie je postihnuté práve takouto vadou\nzaloženou na nedostatočnom odôvodnení (resp. nepreskúmateľnosti) rozhodnutia\nodvolacieho súdu (§ 157 ods. 2 O. s. p.), čo súčasne zakladá porušenie jej práv na súdnu\nochranu (čl. 46 ústavy) a právo na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 Dohovoru) v tom, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, neurčitosť,\nnezrozumiteľnosť a nevyporiadanie sa so všetkými jej odvolacími námietkami a námietkami\nuvádzanými v konaní a preto v konaní v konečnom dôsledku vec nesprávne právne posúdil.\n...\n\n10\n\nDovolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení\ns potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p.) spĺňa vyššie\nuvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. (§ 219 ods. 1,\n2 O. s. p.) a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne\narbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre\nodôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok prvého stupňa (§ 157 ods. 2 O. s. p.),\nako aj pre rozsudok odvolacieho súdu (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Súslednosti jednotlivých častí\nodôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť\ni všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá)\notázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi.\nSúdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré žalobe\nvyhoveli. Zhodli sa na tom. že žalovaná suma predstavujúca zaplatenú zálohu na kúpnu\ncenu vo výške 49 790,88 € bola zaplatená dňa 31. 1. 2008 na účet žalovanej 2/ vedený\nvo\n\n, a teda u nej vznikol majetkový prospech, ktorý je povinná vydať. Mali za to,\n\nže je právne irelevantné, z akého finančného zdroja bola žalovaná suma žalobcom\nzaplatená, a teda či žalobca si zobral pôžičku, alebo mu bola táto suma darovaná, alebo\nišlo o jeho vlastné finančné prostriedky, nakoľko v prejednávanej veci je dôležitá\nskutočnosť, že išlo o plnenie žalobcu v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej zmluve, ktorá\nskutočnosť bola zrejmá všetkým zmluvným stranám. Uzavreli, že až márnym uplynutím doby\nzáväzku, t. j. dňom 31. 5. 2008 zanikla povinnosť žalobcu uzatvoriť predmetnú kúpnu\nzmluvu a tým aj odpadol právny dôvod, pre ktorý bol poskytnutý preddavok\nv sume 1,5 milióna Sk (49 790,88 €). Až márnym uplynutím dňa 31. 5. 2008, teda\naž dňa 1. 6. 2008 žalobca vedel, že sa žalovaná 2/ na jeho úkor bezdôvodne obohatila,\nkeď je právne irelevantné, či sa tak mohlo stať aj z dôvodu, že žalobca reálne\npre nedostatok finančných prostriedkov predmetnú kúpnu zmluvu uzatvoriť nemohol.\nUstálili teda, že preddavok na kúpnu cenu sa stal bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy\nodpadol právny dôvod, na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcim predávajúcim,\nteda kedy predávajúce v lehote do 31. 5. 2008 nevyzvali žalobcu na uzavretie predmetnej\nkúpnej zmluvy. Keďže žalobca si svoj nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia\nuplatnil na súde dňa 31. 5. 2010, t. j. v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej\nlehoty, ktorá začala plynúť dňa 1. 6. 2008 a uplynula 1. 6. 2010, nárok žalobcu\n11\n\nvoči žalovanej 2/ nie je premlčaný. Pokiaľ žalovaná 2/ v odvolacom konaní zotrvala\nna svojej argumentácii, aj odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa\no dôvodnosti žaloby s uvádzaných dôvodov, ponúkol dostatočné vysvetlenie toho, prečo\nz právneho hľadiska nebolo možné akceptovať argumentáciu odvolateľa (žalovanej 2/).\nPokiaľ ide o námietku žalovanej 2/ o nevykonaní navrhovaného dôkazu, výsluchu\nsvedka\n\n, je potrebné uviesť, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov\n\nna vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie\nnávrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania\nvykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.) a nie účastníkov konania. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodní\na stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, že prípadné\nnevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení,\nvedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O. s. p.\nK rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom\nv Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, v ktorom\nuviedol, že nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov nezakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 písm. f/ O. s. p., lebo samo osebe neznamená odňatie možnosti pred súdom\nkonať.\nPri úvahe o tom, ktoré navrhované dôkazy vykoná, súd berie na zreteľ, k preukázaniu\nktorej konkrétnej skutkovej okolnosti je dôkaz navrhovaný. Súd nevykoná dôkazy, ktoré\nnie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností\npredvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať.\nZ týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že nevykonaním všetkých\nžalovanou 2/ navrhovaných dôkazov nebola žalovanej 2/ odňatá možnosť pred súdmi konať\n(§ 237 písm. f/ O. s. p.).\nDovolateľka procesnú vadu konania a prípustnosť jej dovolania v zmysle § 237\npísm. f/ O. s. p. vyvodzovala v dovolaní z toho, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania bez účasti strán.\nPodľa § 214 ods. 2 O. s. p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej\nnariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo\ndoplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia\n12\n\npojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie\nvo veciach porušenia zásad rovnakého zaobchádzania, d/ to vyžaduje dôležitý verejný\nzáujem. Podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v ostatných prípadoch môže odvolací súd rozhodnúť\naj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.\nZ vyššie citovaných ustanovení § 214 ods. 1 a 2 O. s. p. vyplýva, že (len) v prípadoch\nuvedených v § 214 ods. 1 O. s. p. je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie,\nv ostatných prípadoch však môže rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.\nO tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1 O. s. p. bude\nnariadené odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd.\nV danom prípade odvolací súd neopakoval ani nedopĺňal dokazovanie, súd prvého\nstupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nebolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie, nešlo ani o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého\nzaobchádzania a naostatok nariadenia odvolacieho pojednávania nevyžadoval ani dôležitý\nverejný záujem. Vzhľadom na to nebolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť\nna prejednanie odvolania pojednávanie.\nOdvolací súd nebol povinný odôvodňovať svoj záver, že na prejednanie odvolania\nžalovanej 2/ o predmetnej právnej veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie.\nTen jednoznačne vyplýva z vyššie uvedených okolností, povahy prejednávanej veci a danej\nprocesnej situácie.\nPre úplnosť treba dodať, že účastníci boli upovedomení o čase a mieste verejného\nvyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu spôsobom, ktorý zodpovedá zákonu (§ 156 ods. 3\nO. s. p.) - viď č. l. 146-148 spisu.\nDovolateľka namietala, že súd sa nevysporiadal ani s podaným vzájomným návrhom,\nako obranou dovolateľky, ktorou si uplatnila nárok na zmluvnú pokutu v čiastke\n1 500 000 Sk.\nPodľa § 98 O. s. p. vzájomným návrhom je prejav žalovaného, ktorým proti\nžalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo\nprisúdené viac, než čo uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu\nproti návrhu.\nToto ustanovenie systematicky dopĺňa ustanovenie § 97 o vzájomnej žalobe.\nUpravuje vo svojej podstate hmotnoprávny úkon započítania pohľadávok v priebehu\n13\n\nsúdneho konania. Hmotnoprávny úkon započítania smeruje k zániku záväzku, ktorý má\nžalovaný voči žalobcovi. Podľa výšky pohľadávky uplatnenej na započítanie pritom\nrozlišujeme dve situácie:\na/ ak žalovaný uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie v menšom alebo práve\nv rovnakom rozsahu, ako je pohľadávka žalobcu, hovoríme o tzv. kompenzačnej námietke.\nb/ ak žalovaný uplatňuje na započítanie pohľadávky vo vyššom rozsahu ako\nje pôvodne uplatnená pohľadávka žalobcu, hovoríme o vzájomnom návrhu.\nZo spisu je zrejmé, že žalovaná 2/ vo svojom podaní vyjadrenie k návrhu na č. l. 19\npredmetného spisu uviedla, „ak by okresný súd nezohľadnil nami uvádzané skutočnosti\na uplatnený nárok hodnotil by ako nárok vyplývajúci z nenaplnenej zmluvy o budúcej\nzmluve zo dňa 30. 1. 2008, potom titulom vzájomnej obrany s poukazom na ustanovenie\nčl. V ods. 5.1 a 5.2 tejto zmluvy uplatňujeme si od žalobcu zmluvnú pokutu v rozsahu\nžalovanej čiastky, nakoľko tento kúpnu zmluvu so žalovanými neuzavrel“. Z uvedeného\npodania je zrejmé, že žalované uplatňovali svoju pohľadávku na započítanie v rovnakom\nrozsahu ako je pohľadávka žalobcu a teda išlo o kompenzačnú námietku, nie o vzájomný\nnávrh ako tvrdí dovolateľka v podanom dovolaní. Kompenzačnou námietkou žalovaných sa\nsúd prvého stupňa zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď na str. 4 svojho\nrozhodnutia uviedol, „pokiaľ by žalované využili svoje oprávnenia a do 31. 5. 2008 žalobcu\nna uzatvorenie kúpnej zmluvy vyzvali, mohla by tu nastúpiť sankcia voči žalobcovi\npre porušenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (zmluvná pokuta), pričom súd pripomína, že\nje viac ako otázne, či jej výška je v súlade s dobrými mravmi (nie je však úlohou súdu\nv tomto konaní sa otázkou súladnosti zmluvnej pokuty s ustanovením § 3 OZ zaoberať)“.\nObsah dovolacích námietok smeroval tiež k spochybneniu správnosti právneho\nposúdenia veci konajúcimi súdmi (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych\npredpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval\nsprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma\núčastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O. s.\n14\n\np. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 zverejnené\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002\nuverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších\nstupňov je relevantným dovolacím dôvodom, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné\ndovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi\nnižších stupňov však nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. lebo\n(ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemožní\nrealizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011,\nsp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn.\n7 Cdo 26/2010).\nNa základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že žalovaná 2/ neopodstatnene\nnamieta, že v konaní jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237\npísm. f/ O. s. p.).»\n24. Podľa názoru ústavného súdu namietané rozhodnutie najvyššieho súdu obsahuje\ndostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad\na závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým stavom a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok.\n25. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za arbitrárne či zjavne\nneodôvodnené tie súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej\nalebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n15\n\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozhodnutia\npresvedčil, že najvyšší súd sa námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje\nna konštatovanie, že sťažovateľka dostala odpoveď na všetky podstatné dovolacie námietky.\nZ ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa závery napadnutého rozhodnutia\nspochybňovali, preto ústavný súd v tejto časti sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. augusta 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "legitimácia-aktívna", "bezdôvodné obohatenie-vydanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:25b34617-f478-4c9e-89e7-8192db95e593", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 54/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 54/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25b34617-f478-4c9e-89e7-8192db95e593"}, {"guid": "ussr:c3630c53-6cc0-48c8-8dd6-7bd6e2b8bca5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 198/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 198/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3630c53-6cc0-48c8-8dd6-7bd6e2b8bca5"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 221, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb"}, {"guid": "ussr:5996c44a-3ce1-404c-b894-9d38a65cb795", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5996c44a-3ce1-404c-b894-9d38a65cb795"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:f44c973c-c877-42ec-8a9c-33d27acc60c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/06 z 13. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-13", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f44c973c-c877-42ec-8a9c-33d27acc60c7"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:48c753ad-3fea-4bd4-9436-d9906da85dbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/00 z 11. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-11", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}