{"guid": "ussr:9279bfe3-e53d-4a3b-b9d2-51195d2447b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.488.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 488/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 488/2017 z 1. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. augusta 2017, sp. zn. III. ÚS 488/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.488.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-08-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9279bfe3-e53d-4a3b-b9d2-51195d2447b6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.488.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.488.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.488.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 488/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017\nprerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. Martinom Alušicom, M. Madačova 1/A, Ružomberok, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 Tos 15/2016 zo 16. februára 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. mája 2016 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Tos 15/2016 zo 16. februára 2016.\n\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 9. mája 2014 podal sťažovateľ\nna Okresnom súde Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) návrh na prepustenie\nz ochranného psychiatrického liečenia. Uznesením z 1. júla 2014 okresný súd návrh\nsťažovateľa zamietol.\nProti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský\nsúd uznesením z 22. júla 2014 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nOkresný súd o návrhu sťažovateľa opätovne rozhodol uznesením č. k. 9 Nt 8/2014-62\nz 21. októbra 2014.\nKrajský súd aj toto rozhodnutie na základe sťažnosti sťažovateľa zrušil uznesením\nč. k. 1 Tos 99/2014-79 zo 16. decembra 2014 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie.\nV poradí\n\ntretíkrát okresný\n\nsúd\n\no návrhu sťažovateľa\n\nrozhodol\n\nuznesením\n\nč. k. 9 Nt 8/2014-173 z 24. novembra 2015 a návrh sťažovateľa na prepustenie\nz ochranného liečenia zamietol.\nSťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť.\nUznesením č. k. 1 Tos 15/2016-191 zo 16. februára 2016 krajský súd sťažnosť\nsťažovateľa zamietol.\n3. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že „pre uloženie ochranného opatrenia\nformou ochranného liečenia musia byť podľa zákona kumulatívne splnené tri základné\npredpoklady. Možno ho uložiť len tomu, kto je páchateľom činu ináč trestného, nie je\npre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Súd musí\nnepochybne uvedené skutočností dokazovať. Pritom môže prihliadať len na skutočnosti,\nktoré boli prebrané na verejnom zasadnutí, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli vykonané\nna verejnom zasadnutí. Tie musí sám hodnotiť, nesmie ich hodnotenie prenechať znalcom\nani orgánom činným v trestnom konaní v prípravnom konaní. K všetkým vykonávaným\ndôkazom sa má dotknutá osoba právo vyjadriť. V odôvodnení rozhodnutia musí súd uviesť\nskutočnosti, ktoré boli vzaté za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú,\núvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,\n\n2\n\nako aj právne\n\núvahy,\n\nna\n\npodklade\n\nktorých\n\nposudzoval\n\ndokázané\n\nskutočnosti\n\npodľa príslušných ustanovení zákona.“.\n4. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd „v konaní, na podklade ktorého uložil\nsťažovateľovi ochranné liečenie, nevykonal dokazovanie najpodstatnejšej skutočnosti,\na to či sťažovateľ je páchateľom činu ináč trestného a neumožnil dotknutej osobe, aby sa\nk tejto skutočnosti vyjadrila“.\n5. Sťažovateľ zastáva názor, že s otázkou spáchania činu inak trestného sa náležitým\nspôsobom nezaoberal okresný súd ani v konaní o uložení ochranného liečenia, ktoré bolo\nvedené pod sp. zn. 2 Nt 14/2009, keďže „nevykonal dokazovanie najpodstatnejšej\nskutočnosti, či sťažovateľ je páchateľom činu ináč trestného, a neumožnil dotknutej osobe,\naby sa k tejto skutočnosti vyjadrila“. Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Nt 14/2009 „iba konštatoval rozhodnutie prokurátora o zastavení trestného stíhania\na osvojil si jeho závery“, čo považuje sťažovateľ z hľadiska preukázania spáchania skutku\ninak trestného za nepostačujúce.\n6. Krajský súd sa v namietanom rozhodnutí okrem už uvedených námietok\nproti prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu nevysporiadal „ani so závermi\nOkresného súdu Ružomberok sp. zn. 3C/35/2011 zo dňa 27. 12. 2012, na ktorý sťažovateľ\npoukazoval, a ktorý v predmetnej veci vykonal rozsiahlejšie dokazovanie...“.\n7. Sťažovateľ poukázal aj na skutočnosť, že krajský súd vo svojom skoršom uznesení\nč. k. 1 Tos 99/2014-79 zo 16. decembra 2014 konštatoval, že by „bolo žiaduce, aby okresný\nsúd uvedenú skutočnosť náležíte objasnil, keďže tak v dovtedajšom konaní neurobil“.\nUvedený právny názor podľa sťažovateľa okresný súd „nerešpektoval a uspokojil sa\ns konštatovaním, že so skutočnosťou, či sťažovateľ je páchateľom činu inak trestného sa\nzaoberal už v minulosti“.\n8. Krajskému súdu sťažovateľ vytkol tiež to, že oproti svojmu skoršiemu rozhodnutiu\niný senát totožného krajského súdu jeho sťažnosť zamietol, pričom „v rozhodnutí neuviedol\ndôvod zmeny právneho názoru odvolacieho súdu. Taký postup je možné považovať\n3\n\nza svojvoľný a ako taký má za následok porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy.“.\n9. Rozhodnutie krajského súdu považuje preto sťažovateľ za „nezlučiteľné\ns požiadavkami vyplývajúcimi zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé\nkonanie“.\n10. Sťažovateľ svoj sťažnostný petit formuloval takto:\n„Krajský súd Žilina uznesením sp. zn. 1Tos/15/2016 zo dňa 16. 02. 2016 porušil\npráva\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva\n\nzákladných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy.\n2. Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1Tos/15/2016 zo dňa 16. 02. 2016 zrušuje\na vec vracia Krajskému súdu Žilina na ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva\n\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nv sume 10 000,- EUR (desaťtisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Žiline je povinní uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní\nod doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n12. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\n4\n\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13.\n\nZa\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú\n\nsťažnosť\n\nmožno\n\npovažovať\n\ntú\n\nsťažnosť,\n\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (porov. medzi mnohými napr. I. ÚS 110/02, II. ÚS 60/08, II. ÚS 165/2011,\nIII. ÚS 168/05, IV. ÚS 92/04).\n14. V úvode ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou zdôrazňuje,\nže v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu\nverejnej moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej\nmoci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08,\nIV. ÚS 11/2010). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu\nnie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci\nich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci,\nprostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také,\nkde k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného\nrozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci\nmôžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n5\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\n16. Podstata práva na súdnu ochranu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení\nkaždého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá\npovinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie\nsa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré toto právo vykonávajú.\nReálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho\nkonania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad\na používanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí v celom\nrozsahu rešpektovať právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri napr. II. ÚS 63/06).\n17. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak,\nže vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29,\nHiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n18. V kontexte s konkrétnymi výhradami sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu\nnajvyššieho súdu ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia nepochybne zahŕňa aj požiadavku jeho ústavne akceptovateľnej kvality.\n6\n\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) totiž do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, pričom súčasne\nmá každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej\nprávnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy,\nak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna\nnorma (IV. ÚS 77/02). Len ústavne konformný výklad príslušných právnych noriem\naplikovaných vo veciach sťažovateľov totiž môže plnohodnotne garantovať základné právo\nkaždého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. I. ÚS 24/00).\n19. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní bolo aspoň rámcovo\nposúdiť, či uvedené východiská krajský súd v napadnutom uznesení akceptoval,\na to z hľadiska toho, ako sa vysporiadal s konkrétnymi dovolacími námietkami sťažovateľa\nrekapitulovanými v časti I tohto uznesenia.\n20. V odôvodnení namietaného uznesenia krajský súd uviedol:\n«Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.\nsprávnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo\na zistil, že sťažnosť\n\nnie je dôvodná.\n\nPo splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo\nnapadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými\nustanoveniami Trestného poriadku. Výrok o zamietnutí návrhu\nna prepustenie z ochranného ambulantného psychiatrického liečenia, zodpovedá tiež stavu\nveci a zákonu.\nPodľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol\nnáležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu\nnevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo\nobstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou\nstarostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré\nsvedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu\nspravodlivé rozhodnutie.\n7\n\nPodľa § 74 ods. 2 veta prvá, veta tretia Tr. zák., ochranné liečenie potrvá, kým to\nvyžaduje jeho účel. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.\nNadriadený súd zistil, že okresný súd v posudzovanej veci postupoval dôsledne\npodľa citovaných zákonných ustanovení. Dokazovaním, ktoré prvostupňový súd v konaní\no prepustenie z výkonu ochranného liečenia - ochranného psychiatrického ambulantného\nliečenia vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.\nRozhodnutiu Okresného súdu Dolný Kubín nemožno vytknúť žiadnu chybu\nči nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim\nspôsobom dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia odkazuje. Okresný súd v napadnutom uznesení veľmi podrobne\nrozpísal skutkové i právne dôvody, ktoré odôvodňujú zamietnutie návrhu odsúdeného\nna prepustenie\n\nz\n\nvýkonu\n\nochranného\n\nliečenia.\n\nDôvody\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nsú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu\na relevantných právnych noriem. Nadriadený súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom\nsúdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného\nrozhodnutia\n\nsúdu\n\nprvého\n\nstupňa\n\nnadriadenému\n\nsúdu\n\nnezostáva\n\nnič\n\niné,\n\nlen\n\nv podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd\nzaložil svoje rozhodnutie.\nV uvedených súvislostiach krajský súd uvádza, že dôvodom na prepustenie z výkonu\nochranného liečenia môže byť najmä skutočnosť, že pominula duševná porucha alebo že\nzdravotný stav osoby, ktorej sa uložilo ochranné liečenie, sa natoľko zlepšil, že prestala byť\nnebezpečnou pre spoločnosť. Z vykonaného dokazovania (znaleckej expertízy z odboru\nzdravotníctvo, farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia) nesporne vyplýva, že\ntrpí trvalou duševnou poruchou. Psychiatrická liečba je nevyhnutne potrebná.\nje k svojej duševnej poruche nekritický, nepripustí, že trpí trvalou\npsychickou poruchou s bludmi a považuje sa za duševne zdravú osobu. Jeho stav je\nstabilizovaný, avšak len vďaka trvalej liečbe. S ohľadom na uvedené, aj podľa\nnázoru krajského súdu je nevyhnutné, aby sa aj naďalej podroboval ochrannej liečbe\na aby spoločnosť prostredníctvom súdu mala kontrolu nad touto liečbou.\nV súhrne všetkých vyššie uvedených skutočností, keďže v súčasnom štádiu konania\nnemožno konštatovať, že zanikli okolnosti, pre ktoré bolo predmetné ochranné liečenie\n8\n\nuložené, okresný súd správne zamietol návrh odsúdeného na prepustenie od výkonu\nochranného liečenia, keďže dôvody, pre ktoré bolo uložené trvajú podľa názoru súdu aj\nnaďalej.\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci\nvýznam pre rozhodnutie o opravnom prostriedku a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v opravnom\nkonaní.\nAnalýzou\n\npripojeného\n\nsúdneho\n\nspisu\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nDolný\n\nKubín\n\nsp. zn. 2Nt/14/2009 krajský súd zistil, že riešenie právne významnej otázky, či\nje „páchateľom činu ináč trestného“, bolo skúmané v konaní o uloženie\nochranného liečenia. Okresný súd v právoplatnom uznesení sp. zn. 2Nt/14/2009\nz 1. 12. 2009 okrem iného konštatoval splnenie podmienky, že\nje „páchateľom činu ináč trestného“. Nadriadený súd v súčasnom štádiu konania\no prepustenie z ochranného liečenia je toho istého názoru ako okresný súd, že\nak\n\nbolo ochranné liečenie právoplatne uložené v inom konaní,\n\nnemožno sa v rámci konania o jeho návrhu na prepustenie z takého liečenia domáhať\npreskúmania správnosti takého rozhodnutia.»\n21. Podľa názoru ústavného súdu namietané rozhodnutie krajského súdu obsahuje\ndostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad\na závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým stavom a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok.\n\n9\n\n22. Sťažovateľ okrem nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu namieta aj to, že krajský súd bezdôvodne zmenil svoje stanovisko oproti\npredchádzajúcemu uzneseniu sp. zn. 1 Tos 99/2014 zo 16. decembra 2014. Týmto\nskorším rozhodnutím krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. 9 Nt 8/2014\nz 21. októbra 2014 a prvostupňovému súdu nariadil vykonať riadne dokazovanie týkajúce sa\nokolností významných pre rozhodnutie o návrhu na prepustenie sťažovateľa z ochranného\npsychiatrického liečenia, ktoré však podľa názoru sťažovateľa dosiaľ v potrebnom rozsahu\nvykonané nebolo.\n23. Ústavný súd sa oboznámil aj s uznesením sp. zn. 1 Tos 99/2014\nzo 16. decembra 2014 a zistil, že krajský súd vtedy nariadil okresnému súdu vykonať\ndokazovanie týkajúce sa zdravotného stavu sťažovateľa, a to znaleckým dokazovaním\nzameraným\n\nna\n\nsúčasný\n\nzdravotný\n\nstav\n\nsťažovateľa.\n\nTaktiež\n\nuložil\n\npovinnosť\n\nprvostupňovému súdu, aby „na základe dokazovania náležite objasnil, ako dospel k záveru,\nže sťažovateľ je páchateľom činu inak trestného“.\n24.\n\nZ už\n\ncitovaného\n\nobsahu\n\nnamietaného\n\nuznesenia\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 1 Tos 15/2016-191 zo 16. februára 2016, ako aj z obsahu uznesenia okresného súdu\nsp. zn. 9 Nt 8/2014 z 24. novembra 2015 je zrejmé, že okresný súd sa riadil pokynmi\nnadriadeného súdu a okrem vykonania nariadeného dokazovania zaujal tiež jasné stanovisko\nk otázke, či je sťažovateľ „páchateľom činu inak trestného“. S týmto stanoviskom sa\nkrajský súd v plnej miere stotožnil, pričom aj zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje názor\nokresného súdu za správny.\n25. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za arbitrárne či zjavne\nneodôvodnené tie súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej\nalebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozhodnutia\npresvedčil, že krajský súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje\nna konštatovanie, že sťažovateľ dostal odpoveď na všetky podstatné námietky.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa závery napadnutého\nrozhodnutia spochybňovali.\n10\n\n26. Ústavný súd takto dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením krajského\nsúdu a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého porušenie sťažovateľ namieta,\nneexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho porušení. Ústavný súd\npreto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n27. Sťažovateľ v petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný, vzniesol\naj námietku porušenia svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Túto však\nvzhľadom na jej obsah osobitne neodôvodnil (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a keďže\nz napadnutého uznesenia krajského súdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by\nním mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do tohto základného práva, ústavný súd z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť\naj v tejto časti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. augusta 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní", "ochranné opatrenie-ochranné liečenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 444, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:f44c973c-c877-42ec-8a9c-33d27acc60c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/06 z 13. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-13", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f44c973c-c877-42ec-8a9c-33d27acc60c7"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:48c753ad-3fea-4bd4-9436-d9906da85dbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/00 z 11. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-11", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "82b5abd6-2fea-49e6-957d-5496617048ba:914a4a13-e922-419f-b8d9-e2d67fa762fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Nt/8/2014", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9Nt/8/2014 z 24. 11. 2015", "sud": "Okresný súd Dolný Kubín", "datum_vydania": "2015-11-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/82b5abd6-2fea-49e6-957d-5496617048ba:914a4a13-e922-419f-b8d9-e2d67fa762fb"}], "citovane_v": []}