{"guid": "ussr:eacb810a-bb5f-4428-a862-4fef3a3934e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.488.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 488/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 488/2016 z 13. 12. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. decembra 2016, sp. zn. III. ÚS 488/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.488.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2016-12-13", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eacb810a-bb5f-4428-a862-4fef3a3934e8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.488.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.488.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.488.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 488/2016-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej\na zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016\no sťažnosti\n, zastúpených\nadvokátskou kanceláriou TIMAR & partners, s. r. o., Štúrova 42, Šaľa, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ JUDr. Tibor Timár, pre namietané porušenie ich základného práva na\nosobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu\npodľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 3 Tos 222/2015 z 19. novembra 2015 takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\n,\n\na\nOdôvodnenie:\nI.\n\nnevyhovuje.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra\n2015 doručené sťažnosti\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ v 1. rade“),\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ v 2. rade“), a\n\n(ďalej len „sťažovateľ\n\nv 3. rade“; spolu len „sťažovatelia“), zastúpených advokátskou kanceláriou TIMAR &\npartners, s. r. o., Štúrova 42, Šaľa, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Tibor\nTimár, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a ich práva na slobodu podľa\nčl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n3 Tos 222/2015 z 19. novembra 2015 (ďalej len „namietané uznesenie“).\nÚstavný súd uznesením č. k. III. ÚS 488/2016-16 zo 17. augusta 2016 spojil\nsťažnosti sťažovateľov vedené pod sp. zn. Rvp 16403/2015, sp. zn. Rvp 16406/2015\na sp. zn. Rvp 16408/2015 na spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 488/2016\na v celom rozsahu prijal sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie.\nZ obsahu sťažnosti a ich príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 28. a 29. septembra\n2015 na Okresnom súde Trnava (ďalej len „okresný súd“) žiadosti o prepustenie z väzby na\nslobodu, kde poukázali na skutočnosť, že od spáchania posledných skutkov uplynulo viac\nako päť rokov, a keďže väzbe v tejto ich trestnej veci predchádzala väzba v inej trestnej\nveci, na základe zásady subsidiarity a proporcionality u nich existujú dôvody na nahradenie\nväzby podľa § 80 a § 81 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\nOkresný súd uznesením sp. zn. 7 T 56/2015 z 15. októbra 2015 nahradil väzbu\nsťažovateľov dohľadom probačného a mediačného úradníka, sťažovateľov prepustil z väzby\na uložil im ďalšie obmedzenia a povinnosti.\nProti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení podal prokurátor Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil.\n\n2\n\nNamietaným uznesením krajského súdu bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. 7 T 56/2015\nz 15. októbra 2015 zrušené a žiadosti sťažovateľov o prepustenie z väzby na slobodu boli\nzamietnuté.\nSťažovatelia vo svojich sťažnostiach adresovaných ústavnému súdu namietajú, že im\na ani ich právnemu zástupcovi nebolo doručené písomné odôvodnenie sťažnosti\nprokurátora, resp. bolo toto odôvodnenie doručené iba ich právnemu zástupcovi, a to\n19. novembra 2005, teda v deň rozhodovania krajského súdu o sťažnosti prokurátora.\nSťažovatelia v nadväznosti na uvedené namietajú, že im takýmto spôsobom bolo\nznemožnené reagovať v plnom rozsahu na tvrdenia prokurátora prednesené v ním podanej\nsťažnosti.\nSťažovatelia takisto argumentujú, že odôvodnenie namietaného uznesenia je\nzaložené na nepreskúmateľných a vzájomne protirečivých záveroch a že záver namietaného\nuznesenia krajského súdu o tom, že správaním sťažovateľov bolo zavinené, že sa hlavné\npojednávanie v ich trestnej veci nekonalo viac ako sedem mesiacov, je arbitrárny.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia ústavnému súdu navrhujú, aby\nnálezom rozhodol o porušení ich základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2\na 5 ústavy a práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru namietaným uznesením, toto\nuznesenie zrušil a priznal im náhradu trov právneho zastúpenia.\nKrajský súd vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 11. októbra 2016\nuviedol, že vo veci väzobného rozhodovania o podanej sťažnosti prokurátora bol termín\nverejného zasadnutia určený na 19. november 2015, tak aby nedošlo k zmareniu\nnariadeného hlavného pojednávania na okresnom súde určeného na 24. november 2015.\nOdôvodnenie sťažnosti prokurátora bolo krajskému súdu doručené faxom v sobotu\n14. novembra 2015 o 00.14 h, pričom následne bol opis odôvodnenia sťažnosti prokurátora\ndoručovaný sťažovateľom do väzby, ako aj ich obhajcovi. Sťažovateľom v druhom a treťom\nrade, ako aj obhajcovi sťažovateľov bolo predmetné odôvodnenie sťažnosti doručené\n19. novembra 2015, sťažovateľovi v 1. rade 24. novembra 2015. Krajský súd v závere\n\n3\n\nuviedol, že napriek tomu, že nedisponoval dokladom o čase doručenia odôvodnenia\nsťažnosti prokurátora sťažovateľom a ich obhajcovi, nevidel prekážku na rozhodnutie\no tejto sťažnosti, keďže bolo odôvodnenie sťažnosti prokurátora založené na rovnakých\nskutočnostiach, aké predniesol na okresnom súde v prvom stupni väzobného rozhodovania,\na na ktoré tak obhajca sťažovateľov vo svojom vyjadrení k sťažnosti prokurátora mohol\nreagovať a aj reagoval.\nKrajský súd v závere svojho vyjadrenia uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania vo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\nArgumentáciu k vyjadreniu krajského súdu formuloval právny zástupca sťažovateľov\nv podaní doručenom ústavnému súdu 27. októbra 2016, v ktorom uviedol:\n„S uvedenou argumentáciou Krajského súdu v Trnave sa nie je možné stotožniť,\nnakoľko Krajský súd v Trnave o sťažnosti prokurátora Generálnej prokuratúry SR proti\nuzneseniu Okresného súdu v Trnave rozhodol bez toho, aby túto sťažnosť sťažovateľom\na ich obhajcovi predtým ako rozhodol doručil na vyjadrenie, čím bolo sťažovateľovi\nznemožnené reálne sa vyjadriť k sťažnosti prokurátora a uviesť skutkové a právne závery\nk tvrdeniam prokurátora.\nSťažovatelia a ich obhajca sa až zo samotného uznesenia Krajského súdu dozvedeli\nprávnu argumentáciu prokurátora najmä vo vzťahu k nahradeniu väzby a možným\nprieťahom v konaní. Z písomného odôvodnenia sťažnosti prokurátora GP SR jednoznačne\nvyplýva (str. 2), že reaguje na právne a skutkové závery vyvodené v uznesení Okresným\nsúdom v Trnave, teda reaguje právne a skutkovo na závery súdu prvého stupňa, pričom\nuvádza vlastné právne argumenty, ktoré spochybňujú právne závery súdu prvého stupňa.\nKonkrétne ide o rozpornosť záverov súdu prvého stupňa ako aj právny záver o 5 ročnej\nväzby (nepáchaní trestnej činnosti), ktorá nemá predstavovať zoslabenie dôvodu väzby\npodľa § 79 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom tento záver prokurátor postavil\nvýlučne na ustanovení hmotného práva, konkrétne § 122 ods. 10 Trestného zákona. Naproti\ntomu Okresný súd v Trnave uvedenú dobu väzby (predchádzajúcu väzbu ako aj prítomnú\n\n4\n\nväzbu) vzal z procesného hľadiska podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku v prvej aliney,\nktorá dôvodí o dôvodnej obave vo vzťahu ku skutočnostiam a konaniu obvinených, pričom\nuvedenú dobu väzby 5 rokov u sťažovateľov považoval za skutočnosť, ktorá stupeň dôvodnej\nobavy zoslabila na úroveň , že je možné nahradiť väzbu u sťažovateľov, keďže táto väzba je\nviazaná na sťažovateľov ako osoby a nerozdeľoval väzby podľa hmotného ustanovenia\nTrestného zákona, nakoľko podstatné je obmedzenie osobnej slobody. Rovnako prokurátor\nv odôvodnení sťažnosti reaguje na tvrdenie súdu prvého stupňa vo vzťahu k prieťahom\nv konaní. Na tomto základe jej nepochybné, že sťažovateľom mal Krajský súd v Trnave\numožniť vyjadriť sa k odôvodneniu sťažnosti prokurátora GP SR, a tým, že toto právo im\nbolo upreté, bolo porušené právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie a nebola\ndodržaná zásada kontradiktórnosti konania.“\nPrávny\n\nzástupca\n\nsťažovateľov\n\nzároveň\n\noznámil,\n\nže\n\nsťažovatelia\n\nsúhlasia\n\ns prejednaním ich sťažnosti v konaní pred ústavným súdom bez nariadenia ústneho\npojednávania.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nstanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nÚstavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení odporcu a sťažovateľov, ako\naj z obsahu príslušných rozhodnutí zistil a zrekapituloval si tieto relevantné skutočnosti:\nOkresný súd uznesením sp. zn. 7 T 56/2015 z 15. októbra 2015 rozhodol o žiadosti\nsťažovateľov o prepustenie z väzby na slobodu tak, že sťažovateľov prepustil z väzby na\nslobodu, pričom väzbu nahradil podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka a uložil sťažovateľom niektoré povinnosti a obmedzenia\nv zmysle § 82 ods. 1 a 2 Trestného poriadku.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd okrem iného uviedol: „V prípade\nobžalovaných je daný väzobný dôvod len podľa § 71 ods. 1 písm. c), t.j. preventívna väzba,\nteda že existuje dôvodná obava, že obžalovaní budú pokračovať v trestnej činnosti,\n\n5\n\ndokonajú trestný čin, o ktorý sa pokúsili alebo vykonajú trestný čin, ktorý pripravovali\nalebo ktorým hrozili, avšak oslabená vzhľadom na odstup času od spáchania skutkov. Teda\npokračovať v trestnej činnosti alebo dokonať trestný čin po viac ako piatich rokoch je však\nuž vysoko nepravdepodobné, preto súd sa musel prikloniť k argumentom obhajoby, najmä\ns poukazom na Nález ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 67/2013 ako aj s rozhodnutím Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 4Tpo/53/2015, že obžalovaní nepáchajú žiadnu trestnú činnosť po dobu\ntakmer piatich rokov, čo výrazne znižuje preventívny dôvod väzby, z tohto dôvodu je na\nmieste nahradiť väzbu niektorým z inštitútov uvedených v ustanoveniach § 80 a § 81\nTrestného poriadku.“\nZo zápisnice okresného súdu spísanej na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2015\nv rámci prvostupňového rozhodovania o žiadosti sťažovateľov o prepustenie z väzby\nvyplýva, že tu boli prednesené zo strany prokurátora a obhajcu sťažovateľov viaceré\nargumenty.\nObhajca sťažovateľov okrem iného uviedol: „pridržiavam sa písomne podanej\nžiadosti , na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Myslím si, že\ntá doba v ktorej sú vo väzbe je tak dlhou, že ju je potrebné posúdiť ani nie tak z hľadiska\ntoho že sú samostatne vo väzbe, ale z toho pohľadu, že počas tejto doby nepáchali ani\nnemohli páchať žiadnu trestnú činnosť, a preto musí táto okolnosť zavážiť vo vzťahu k tomu,\nže je možné väzbu pri takejto miere nahradiť dohľadom na základe princípu zdržanlivosti\na primeranosti“.\nProkurátor v rámci svojho prednesu okrem iného uviedol: „... chcem zdôrazniť na to,\nže zo žiadosti obž. o prepustenie z väzby vyplýva že sú vo väzbe takmer 5 rokov, že\nv prebehajúcom trestnom konaní na tunajšom súde sú vo väzbe od 08.05.2014. obžaloba\nbola na súd podaná dňa 02.04.2015. po podaní obžaloby súd vykonal nevyhnutné procesné\núkony tak ako to trestný poriadok ukladá. Rozhodol o ďalšom trvaní väzby obvinených\na vytýčil termín hlavného pojednávania. Ostatné bol termín HP zrušený pre chorobu sudcu.\nS poukazom na tieto skutočnosti som toho názoru, že konanie súdu je také, ktoré by bolo\nmožné označiť ako prieťahy v konaní. Predpokladám že termín HP v tejto trestnej veci bude\nbezodkladne určený. Obžalovaní sú trestne stíhaní pre závažnú trestnú činnosť, ktorú\npáchali po dlhšiu dobu, dopúšťali sa jej na území Rakúskej republiky aj Českej republiky.\n\n6\n\nOkrem toho ako bolo spomínané sú za trestnú činnosť tiež majetkovej povahy pri skutkoch\ns obdobným modus operandi trestne stíhaní aj na základe obžaloby prokurátora podanej na\nOS Ba I. vzhľadom na početnosť skutkov organizovanosti páchania s primárnym cieľom\nzískania finančných prostriedkov možno uzavrieť, že získané peňažné prostriedky boli aj\nzdrojom príjmov obžalovaných. Zastávam názor že existencia v zmysle § 71 ods. 1 písm. c)\nTr. por. u obž. pretrváva tak ako to bolo ustálené na OS Trnava zo 16.7.2015 a Krajského\nsúdu z 25.8.2015 z posledného rozhodovania o dôvodoch väzby u obžalovaných nedošlo\nk žiadnym zmenám, ktoré by mali vplyv na konštatovanie zániku existencie materiálnych\nalebo formálnych dôvodov preventívnej väzby.“\nObhajca sťažovateľov v reakcii na prednes prokurátora uviedol: „... z prednesu pani\nprokurátorky vyplýva, že dôvodnosť väzby z dôvodu hrozby pokračovania trestnej činnosti\nvzhliada v organizovanosti trestnej činnosti, ktoré sa mali v minulosti dopúšťať obžalovaní,\na z toho plynúceho príjmu obžalovaných. V zmysle § 71 ods. 1 Tr. por. je zrejmé že\nz konania, alebo z ďalších konkrétnych skutočností, ktoré sa viažu k obvinenému musí\nvyplývať dôvodná obava, teda nepostačuje len akákoľvek obava ale musí byť dôvodná,\npráve to že sú 5 a pol roka vo väzbe je tá okolnosť pre ktorú tvrdíme, že táto dôvodná obava\ntu už byť nemôže a je na mieste v súlade s primeranosti a zdržanlivosti nahradiť väzbu\nu obvinených. Ak by sme na charaktere trestnej činnosti počas akéhokoľvek obdobia od\nspáchania skutkov zdôvodnili dôvodnú obavu pre niektorých dôvodov väzby tak by väzba\nmusela byť predbežným trestom OS a prejudikovali sme samotnú vinu.“\nV odôvodnení sťažnosti podanej proti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu\nsp. zn. 7 T 56/2015 z 15. októbra 2015 prokurátor uviedol tieto zásadné argumenty:\n„Poukazujem na rozpornosť odôvodnenia napadnutého uznesenia v tom smere, že na\njednej strane súd konštatuje prítomnosť dôvodu väzby u všetkých obžalovaných podľa § 71\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku, na druhej strane uvádza, že obžalovaní sú už päť rokov\nvo väzbe a teda pravdepodobnosť opätovného spáchania trestnej činnosti je minimálna a je\nteda dôvodné väzbu u nich nahradiť inštitútom dohľadu probačným a mediačným\núradníkom, za uloženia uvedených povinností a obmedzení. Nesúhlasím ani s tvrdením, že\npravdepodobnosť opätovného spáchania násilnej trestnej činnosti je vyššia, ako\npravdepodobnosť opätovného spáchania majetkovej trestnej činnosti.\n\n7\n\nNie je možné argumentovať tým, že obžalovaní sú vo väzbe už päť rokov, čo je\nneproporčné vzhľadom k trestnej činnosti, za ktorú sú stíhaní a k trestom, ktoré im hrozia.\nVzhľadom na ustanovenie § 122 ods. 10 Trestného zákona skutky trestnej činnosti spáchané\nv cudzine nie je možné posudzovať ako čiastkové skutky pokračovacej trestnej činnosti.\nObžalovaní sú vo väzbe v tejto trestnej veci od 8.5.2014. Naopak skutočnosť, že obžalovaní\nsú stíhaní aj pred Okresným súdom Bratislava I, za ďalších 25 skutkov krádeži bankomatov\nna území SR, je treba vyhodnotiť ako skutočnosť, že hrozí obava z páchania ďalšej\nmajetkovej trestnej činnosti, najmä ak aj súdy konštatovali, že trestná činnosť bola zdrojom\nich príjmov.\nProkuratúre je známa kritická situácia v personálnom obsadení sudcami na trestnom\núseku Okresného súdu Trnava, keďže na tomto súde bolo prokurátormi GP SR podaných\nviacero obžalôb týkajúcich sa závažnej organizovanej trestnej činnosti. Vzhľadom na\npostavenie prokurátora v trestnom konaní neprináleží mu hodnotiť túto situáciu a ani\ndôvody prečo nastala. Rovnako tak skutočnosť, že na súde je minimálny počet trestných\nsudcov, čo neumožňuje konať bez prieťahov ani vo väzobných trestných veciach a teda sú\nv tomto smere porušované práva obžalovaných, nie je skutočnosťou, ktorú by mohol\nprokurátor akceptovať ako dôvod (jeden z dôvodov) na prepustenie obžalovaných z väzby.\nOpätovne poukazujem na skutočnosť, že všetci traja obžalovaní (spolu s ďalšími\nspolupáchateľmi) sa po dlhší čas dopúšťali závažnej majetkovej trestnej činnosti krádeži\nbankomatov a to na území SR ako aj v ČR a Rakúsku. Ich konanie vykazuje znaky vysoko\norganizovanej a koordinovanej trestnej činnosti, ktorou bola spôsobená škoda vysoko\nprevyšujúca znak škody veľkého rozsahu a trestná činnosť bola zdrojom príjmov\nobžalovaných. Som preto toho názoru, že v prípade existencie dôvodov väzby podľa § 71\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku nie je možné väzbu v tomto prípade nahradiť dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka, ako tomu je v napadnutom uznesení.“\nKrajský súd v odôvodnení namietaného uznesenia, ktorým zrušil prvostupňové\nrozhodnutie okresného súdu o nahradení väzby sťažovateľov inštitútom dohľadu\nprobačného a mediačného úradníka, prezentoval tieto zásadné argumenty:\nV prvom rade krajský súd zastáva názor, že dôvody na podozrenie, že sťažovatelia sa\ndopustili skutkov kladených im za vinu, stále existujú. Takisto uviedol, že rozhodnutie\n\n8\n\nOkresného súdu Bratislava I v analogickej veci, na ktoré poukazovali sťažovatelia vo svojej\nsťažnosti, nie je dosiaľ právoplatné, preto ho nemožno pri rozhodovaní o väzbe\nsťažovateľov zohľadniť. Poukázal tiež na to, že sťažovatelia sú vo väzbe od 8. mája 2014,\npričom tejto väzbe predchádzala väzba v rámci konania vedeného Okresným súdom\nBratislava I. Podľa názoru krajského súdu skutočnosť, že počas trvania väzby nemali\nsťažovatelia možnosť páchať trestnú činnosť, nemožno vyhodnotiť tak, že by zakladala\npominutie dôvodu väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nKrajský súd zdôraznil charakter trestnej činnosti sťažovateľov, pre ktorú sú stíhaní,\nkonkrétne jej rozsah (viacero skutkov), organizovanosť, výšku spôsobenej škody, čo ho\nviedlo k záveru, že za daných okolností nemožno inštitút dohľadu probačného a mediačného\núradníka považovať za taký, ktorý by bol schopný nahradiť účel väzby u sťažovateľov,\na síce, že by títo nepokračovali v trestnej činnosti, aby si zabezpečili zdroj svojich príjmov.\nV závere krajský súd podrobne popísal doterajší priebeh súdneho konania pred okresným\nsúdom – prehľad procesných úkonov a konštatoval, že z neho nemožno vyvodiť také\nprieťahy v konaní, ktoré by odôvodňovali prepustenie sťažovateľov z väzby na slobodu.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovatelia v sťažnosti uplatnili námietku porušenia svojho základného práva na\nosobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 a 4\ndohovoru.\nPorušenie svojho základného práva zaručeného ústavou a práva zaručeného\ndohovorom sťažovatelia odôvodňujú tvrdením, že im bolo znemožnené riadne sa vyjadriť\nk argumentom prokuratúry, ktoré boli prednesené v písomných dôvodoch sťažnosti, ktorú\n\n9\n\npríslušný prokurátor uplatnil proti prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu\no nahradení väzby sťažovateľov inštitútom dohľadu probačného a mediačného úradníka.\nSťažovatelia sú toho názoru, že v dôsledku označenej okolnosti došlo k porušeniu princípov\nkontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, a teda k zásahu do ich označených práv.\nMožnosť väzobne stíhanej osoby predložiť argumenty a dôvody proti svojmu\nponechaniu vo väzbe, ako aj možnosť reagovať na „protiargumenty“ zástupcu štátu\n(prokurátora) súvisí s požiadavkou kontradiktórnosti konania a s ňou súvisiacou „rovnosťou\nzbraní“, ktoré z hľadiska kvality súdneho preskúmania zákonnosti pozbavenia osobnej\nslobody musia byť v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj\njudikatúry ústavného súdu ako základné procesné záruky vyplývajúce z čl. 17 ústavy a čl. 5\ndohovoru garantované (pozri napr. III. ÚS 259/2015).\nPri posúdení sťažnosti sťažovateľov považoval ústavný súd za dôležitú otázku, či\nmala strana obhajoby reálnu možnosť oboznámiť sa a následne konfrontovať s argumentmi\nprokuratúry pre ponechanie sťažovateľov vo väzbe.\nÚstavný súd po podrobnom preskúmaní obsahu odôvodnenia sťažnosti prokurátora\ngenerálnej prokuratúry, ktorú uplatnil proti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu,\nzistil, že ťažiskovými skutočnosťami, ktoré prokurátor v sťažnosti formuloval, boli tieto\nargumenty:\nV prvom rade prezentoval prokurátor argument, že sťažovatelia v rámci trestného\nkonania vedeného okresným súdom sú vo väzbe od 8. mája 2014. Ďalej dôvodil, že ďalšie\nobdobné trestné stíhanie vedené Okresným súdom Bratislava I pre dvadsaťpäť skutkov\nkrádeží bankomatov na území Slovenskej republiky je potrebné vyhodnotiť ako skutočnosť\nodôvodňujúcu obavu z páchania ďalšej majetkovej trestnej činnosti, a to aj s prihliadnutím\nna okolnosť, že konajúce súdy konštatovali, že predmetná trestná činnosť mala byť pre\nsťažovateľov zdrojom príjmov. K nedostatku personálnych kapacít, ktoré podľa vyjadrenia\nokresného súdu vo všeobecnosti znemožňujú zabezpečiť plynulé konanie, a to aj v trestnej\nveci sťažovateľov, prokurátor iba všeobecne uviedol, že túto okresným súdom predostretú\nargumentáciu nie je možné akceptovať. Prokurátor ako na relevantné skutočnosti poukázal\nna charakter trestnej činnosti, pre ktorú sú sťažovatelia stíhaní, konkrétne na jej závažnosť,\n\n10\n\norganizovanosť, rozsah spôsobenej škody a opäť na skutočnosť, že mala byť zdrojom\npríjmov sťažovateľov.\nZ obsahu zápisnice okresného súdu z 15. októbra 2015 spísanej v rámci\nprvostupňového rozhodovania okresného súdu o žiadosti sťažovateľov o prepustenie\nz väzby na slobodu jasne vyplýva, že totožný okruh argumentov predniesol prokurátor aj na\nneverejnom zasadnutí v rámci tohto prvostupňového konania. K otázke existencie prieťahov\nv konaní sa prokurátor v podstate nevyjadril, keďže neprezentoval argumentáciu ani v tom\nsmere, že je konanie plynulé, ani v opačnom smere, že je konanie poznačené zbytočnými\nprieťahmi. Na uvedenom neverejnom zasadnutí obhajca sťažovateľa na prednesené dôvody\nprokuratúry reagoval argumentáciou, v ktorej zdôraznil, že celková doba, počas ktorej sú\nsťažovatelia vo väzbe – päť a pol roka (v rámci oboch prebiehajúcich trestných konaní),\nzoslabuje obavu z pokračovania v trestnej činnosti do takej miery, že ju už nemožno\nkvalifikovať ako dôvodnú. Obhajca reagoval aj na argumenty prokuratúry týkajúce sa\ncharakteru trestnej činnosti („Ak by sme na charaktere trestnej činnosti počas akéhokoľvek\nobdobia od spáchania skutkov zdôvodnili dôvodnú obavu pre niektorých dôvodov väzby tak\nby väzba musela byť predbežným trestom OS a prejudikovali sme samotnú vinu.“).\nZ uvedeného vyplýva, že dôvody, na ktorých prokurátor založil svoju sťažnosť, boli\nstrane obhajoby známe, pretože s nimi bola na neverejnom zasadnutí prvostupňového\nväzobného konania nielenže vyrozumená, ale na nich aj reagovala a navyše boli prenesené\naj do obsahu odôvodnenia prvostupňového uznesenia okresného súdu. Krajskému súdu teda\nneboli zo strany prokurátora predložené žiadne nové argumenty, ktoré by strana obhajoby\nnepoznala, a teda nemala možnosť sa s nimi konfrontovať.\nÚstavný súd je tak toho názoru, že z hľadiska materiálnej ochrany ústavnosti\nsťažovateľmi vytýkaný nedostatok väzobného rozhodovania (oneskorené doručenie\npísomného odôvodnenia sťažnosti prokurátora strane obhajoby) možno kvalifikovať ako\nformálne pochybenie, ktoré nemalo materiálny dopad na ochranu označených práv\nsťažovateľov, pretože reálna možnosť strany obhajoby konfrontovať sa so sťažnostnou\nargumentáciu prokuratúry bola zachovaná (obdobne pozri III. ÚS 259/2015). S obsahom\npredmetných argumentov bola strana obhajoby fakticky oboznámená už v predchádzajúcom\n\n11\n\nstupni konania (na neverejnom zasadnutí, ako aj obsahom odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia), kde dokonca realizovala možnosť na ne reagovať.\nÚstavný súd sa nestotožnil ani s argumentáciou sťažovateľov o arbitrárnosti\nnamietaného uznesenia krajského súdu pre jeho nepreskúmateľnosť, protirečivosť jeho\nzáverov a nepravdivosť v ňom obsiahnutého tvrdenia, že mali byť správaním sťažovateľov\nzavinené prieťahy v konaní.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite prezentoval skutkové\nokolnosti veci, na ktoré kompaktne nadviazal svojimi právnymi závermi o existencii\nmateriálnych podmienok väzby, za ktoré považoval dôvodnosť podozrenia o spáchaní\nskutkov sťažovateľmi a charakter trestnej činnosti sťažovateľov (veľký rozsah,\norganizovanosť a výška spôsobenej škody) naplňujúcich dôvodnú obavu pre preventívnu\nväzbu. Krajský súd sa venoval i posúdeniu splnenia dodatočnej podmienky vyžadovanej\nv prípade dlhšie trvajúcej väzby, kde podrobne preskúmal chronológiu realizovaných\nprocesných úkonov súdu a prijal právny záver o primeranej plynulosti postupu konania.\nK poslednej z radu tu prezentovaných námietok sťažovateľov ústavný súd uvádza, že\nobsahom konštatovania krajského súdu v odôvodnení jeho uznesenia nebolo tvrdenie\no zavinení zbytočných prieťahov vo veci sťažovateľov ich správaním, ale konštatovanie\no existencii prekážky konania vzniknutej uplatnením procesných práv sťažovateľa v 1. rade\n(konkrétne sťažnosť sťažovateľa v 1. rade proti rozhodnutiu o jeho žiadosti o prepustenie\nz väzby).\nÚstavný súd je toho názoru, že krajský súd sa s otázku existencie dôvodov väzby\nsťažovateľov vysporiadal primeraným spôsobom, keď bez zjavných logických protirečení\nvyvodil zo zistených skutkových okolností čiastkové právne závery, prostredníctvom\nktorých v súlade s relevantnou právnou úpravou potvrdil splnenie podmienok pre ďalšie\ntrvanie väzby sťažovateľov.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd k záveru, že namietaným uznesením\nkrajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na osobnú slobodu podľa\nčl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a ich práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru, nedospel,\na preto sťažnosti sťažovateľov nevyhovel.\n\n12\n\nNa základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-žiadosť o prepustenie", "konanie-kontradiktórnosť", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-dôvody väzby", "väzba-preventívna", "väzba-žiadosť o prepustenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b1eb2110-00ef-4dc2-ad91-d0e2de41ff75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.259.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 259/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 259/2015 z 2. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-02", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.259.2015.1"}, {"guid": "ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0"}], "citovane_v": []}