{"guid": "ussr:7fd808c3-dead-448f-8e2b-7da214bf92c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.384.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 384/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 384/2016 z 4. 4. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 384/2016, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.384.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-04-04", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7fd808c3-dead-448f-8e2b-7da214bf92c2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.384.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.384.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.384.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 384/2016-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika\nv konaní o sťažnosti spoločnosti FORUM INVEST, a. s., Pribinova 25/4195, Bratislava,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou AS Legal s. r. o., Hlučínska 1/11, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Milan Šulva, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.\n23 Cb 137/2007 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti FORUM INVEST, a. s., na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 137/2007 p o r u š e n é\nboli.\n\n2. Spoločnosti FORUM INVEST, a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie\nv sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť\njej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n3. Okresný súd Bratislava V j e\n\np o v i n n ý uhradiť spoločnosti FORUM\n\nINVEST, a. s., trovy právneho zastúpenia v sume 545,68 € (slovom päťstoštyridsaťpäť eur\na šesťdesiatosem centov) na účet jej právneho zástupcu advokátskej kancelárii AS Legal\ns. r. o., Hlučínska 1/11, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 384/2016-11 zo 7. júna 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti FORUM INVEST, a. s.,\nPribinova 25/4195, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 23 Cb 137/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 30. novembra 2007 podala na Okresnom súde\nBratislava V žalobu o určenie vlastníctva k listinným akciám. Okresný súd Bratislava V túto\nžalobu rozsudkom č. k. 23 Cb 137/2007-162 z 11. novembra 2008 zamietol. Sťažovateľka\npodala proti uvedenému rozsudku odvolanie, ktorému Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) ako súd odvolací vyhovel a uznesením č. k. 1 Cob 72/2009-280 z 18. júna\n2\n\n2009 rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení\nveci okresnému súdu na ďalšie konanie sa opakovali obdobia nečinnosti a nesprávnej\nčinnosti, a preto podala sťažovateľka predsedovi súdu na prieťahy sťažnosť, ktorú\nvyhodnotil ako dôvodnú. Z listu vyplýva prijatie opatrenia spočívajúceho v tom, že\nvzhľadom na dĺžku konania vec bude sledovať do jej právoplatného skončenia, no napriek\ntomuto opatreniu vec nebola dodnes právoplatne skončená, z čoho sťažovateľka usudzuje,\nže dané opatrenie predsedu súdu sa zjavne míňa účinku. Druhýkrát okresný súd rozhodol\nv merite veci až rozsudkom č. k. 23 Cb 137/2007-721 zo 7. apríla 2014, ktorý bol\nuznesením odvolacieho súdu č. k. 2 Cob 176/2014-756 z 13. októbra 2015 zrušený. Vec nie\nje dosiaľ právoplatne rozhodnutá.\n3. Podľa názoru sťažovateľky k neprimeranej celkovej dĺžke konania okrem samotnej\nnečinnosti významne prispela nesústredená činnosť okresného súdu, ktorý sa opakovane\ndopustil či už vecných alebo procesných chýb, ktoré mali za následok následné konanie na\nodvolacom súde a už dvakrát viedli k zrušeniu jeho rozhodnutí a vráteniu veci na opätovné\nrozhodnutie, čo prispelo k predĺženiu celkovej dĺžky konania. Sťažovateľka v sťažnosti\nďalej uviedla, že trvanie napadnutého konania (viac ako 8 rokov v čase podania ústavnej\nsťažnosti) je už samo osebe neprimerané a konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako v jej\nprípade, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné\ns imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n4. Sťažovateľka je toho názoru, že samotné konštatovanie porušenia jej práv\nvzhľadom na charakter a rozsah tohto porušenia jej neposkytne dostatočné zadosťučinenie,\nčo odôvodnila tým, že takéto dlhé konanie má na ňu výrazne negatívny vplyv, najmä\nvzhľadom na nemožnosť podieľať sa na riadení akciovej spoločnosti a postupne klesajúcu\nhodnotu akcií, ktorých určenia vlastníctva sa v konaní domáha, ako aj vzhľadom na\nskutočnosť, že po takom dlhom čase sa významne znižuje pravdepodobnosť, že akcie budú\nmať aj po právoplatnosti rozhodnutia reálnu hodnotu, o čom svedčí aj skutočnosť, že na\nakciovú spoločnosť (emitenta sporných akcií) bol medzičasom v priebehu konania\nvyhlásený konkurz. Sťažovateľka preto požaduje primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 8 000 €.\n\n3\n\n5. Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby\nústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom vedenom pod sp.zn. 23 Cb 137/2007\nporušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,\nako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Bratislava V prikazuje v konaní vedenom pod sp.zn.\n23 Cb 137/2007 konať bez zbytočných prieťahov a prejednať záležitosť v primeranej lehote.\n3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 8.000 EUR\na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej\nslužby v sume 363,79 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť sťažovateľke\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n6. Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti\nprípisom sp. zn. Spr. 2087/2016 doručeným ústavnému súdu 3. augusta 2016, v ktorom\nokrem iného uviedol, že napadnuté konanie sa začalo podaním žaloby na súde 30. novembra\n2007 a jeho predmetom bolo určenie vlastníctva k listinným akciám na meno spolu\ns návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Predseda okresného súdu ďalej uviedol, že\nprekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“) neboli dané, že prieťahy spôsobené súdom vzhľadom na skutkovú náročnosť\npreukazovania vlastníctva akcií nezistil a že podstatný vplyv na dĺžku konania a rozhodnutie\nsúdu vo veci mali neprítomnosť žalovaného, resp. jeho štatutára, zabezpečovanie dôkazov\nzo strany spoločnosti\n\n, ako aj žalovaného.\n\nSúčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj prehľad doterajšieho priebehu\nnapadnutého konania spolu s uvedením vykonaných úkonov zo strany okresného súdu.\n\n4\n\n7. K vyjadreniu predsedu okresného súdu k sťažnosti sa sťažovateľka vyjadrila\nv podaní doručenom ústavnému súdu 19. augusta 2016, v ktorom uviedla:\n«... Predseda Okresného súdu Bratislava V v podanom stanovisku zhŕňa úkony súdu\na účastníkov konania, pričom z tohto zhrnutia sú zrejmé tak niektoré dlhšie úseky nečinnosti\nmedzi jednotlivými úkonmi súdu, ako aj celková neprimeraná dĺžka konania, kedy uplynulo\ntakmer 9 rokov medzi podaním žaloby dňa 30.11.2007 a zatiaľ posledným úkonom súdu rozhodnutím zo dňa 24.5.2016, ktoré bolo sťažovateľke doručené až dňa 27.7.2016...\nPredseda Okresného súdu Bratislava V v podanom stanovisku tiež nijako nepopiera\nnamietané prieťahy či dĺžku konania, avšak tieto pripisuje ,,skutkovej náročnosti\npreukazovania vlastníctva akcií”, neprítomnosti druhej strany - odporcu, resp. jeho\nštatutára a zabezpečovaniu dôkazov zo strany akciovej spoločnosti\n, ako aj zo strany sťažovateľky...“\nPokiaľ ide o skutkovú náročnosť preukazovania vlastníctva akcií, sťažovateľka\nso stanoviskom predsedu Okresného súdu Bratislava V nesúhlasí a v podaní uviedla, že\n„... V konaní bolo sporné (a odvolací súd opakovane vyjadril zhodný právny názor), či\nsťažovateľka previedla na odporcu listinné akcie, ktorých určenia vlastníctva sa v konaní\ndomáha. Sťažovateľka pripúšťa, že preukazovanie vlastníctva akcií, ich rubopisovanie\na odovzdanie nadobúdateľovi môže byť v niektorých prípadoch skutkovo zložité, avšak nie\nv tejto veci, kde treba upozorniť na dôležitú skutočnosť, ktorú vyzdvihuje... aj samotný\nOkresný súd Bratislava V, a to, že: ,,... k predloženiu listinných akcií na meno... v konaní\nnikdy nedošlo...“ (s.l 1 rozsudku OS Bratislava V z 24.5.2016), teda odporca počas celého\nkonania nijako neosvedčil jedinú spornú skutočnosť, a to svoje tvrdenie, že došlo k prevodu\nvlastníctva akcií zo sťažovateľky na odporcu. V takýchto konkrétnych okolnostiach\nrozhodne nemožno hovoriť o skutkovej náročnosti preukazovania vlastníctva akcií...»\nPokiaľ ide o voľbu efektívneho spôsobu vedenia konania, sťažovateľka\nv predmetnom vyjadrení k vyjadreniu predsedu okresného súdu k sťažnosti uviedla, že\n«táto je plne v kompetencii konajúcej sudkyne a je úlohou súdu v rámci konania použiť také\ndostupné prostriedky, ktoré v čo možno najväčšej miere zabezpečujú rýchlosť a plynulosť\nkonania. Nedostatky v tejto činnosti súdu potvrdzuje aj skutočnosť, že sťažovateľka už dňa\n23.11.2009 podala sťažnosť predsedovi Okresného súdu Bratislava V na prieťahy v konaní,\nktorú predseda súdu listom zo dňa 26.11.2009 vybavil ako podanú dôvodne, pričom z listu\n\n5\n\nvyplýva prijatie opatrenia: ,,Vzhľadom na dĺžku konania vec budem sledovať do jej\nprávoplatného skončenia.“ Na druhej strane, sťažovateľka si nie je vedomá, že by vlastnou\nčinnosťou (mimo toho, že v súlade so zákonom dvakrát úspešne využila právo podať proti\nrozhodnutiu súdu odvolania) akýmkoľvek spôsobom prispela k neprimeranej celkovej dĺžke\nkonania v trvaní takmer 9 rokov...».\n8. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde so súhlasom účastníkov\nupustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich argumentáciou dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia\npráva podľa označeného článku ústavy, listiny a dohovoru.\nII.\n\n9. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom zistil\nústavný súd takýto celkový prehľad priebehu napadnutého konania:\n- žaloba bola podaná na Okresnom súde Bratislava III 30. novembra 2007 (sp. zn.\n22 Cb 251/2007),\n- 12. decembra 2007 – spis bol postúpený Okresnému súdu Bratislava V (sp. zn.\n23 Cb 137/2007),\n- po vydaní uznesenia č. k. 23 Cb 137/2007-35 z 10. januára 2008 o zamietnutí\nnávrhu na vydanie predbežného opatrenia a uznesenia č. k. 23 Cb 137/2007-41\nz 12. februára 2008 o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh na\nvydanie predbežného opatrenia bol nariadený termín pojednávania na 31. marec 2008,\n- pojednávanie nariadené na 31. marec 2008 bolo odročené z dôvodu predvolania\nsvedkov, rovnako aj pojednávanie, ktoré bolo odročené na 28. apríl 2008,\n- pojednávanie nariadené na 23. jún 2008 bolo odročené na neurčito z dôvodu\nzisťovania adresy štatutárneho zástupcu žalovaného a výzvy pre žalovaného na doplnenie\ndôkazov,\n- uznesením č. k. 23 Cb 137/2007-119 zo 16. septembra 2008 okresný súd pripustil\nzmenu žaloby (doručenú 11. júla 2008 ),\n\n6\n\n- 8. októbra 2008 bol nariadený termín pojednávania na 11. november 2008, na\nktorom bol vyhlásený rozsudok (žaloba bola zamietnutá a žalovanému nebola priznaná\nnáhrada trov konania,\n- 23. decembra 2008 – žalobca podal proti rozsudku č. k. 23 Cb 137/2007-162\nz 11. novembra 2008 odvolanie,\n- 3. februára 2009 – žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za\nodvolanie,\n- 12. marca 2009 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní\nžalobcu ,\n- 16. júla 2009 – spis bol vrátený z krajského súdu, keď krajský súd uznesením č. k.\n1 Cob 72/2009-280 z 18. júna 2009 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 23 Cb 137/2007162 z 11. novembra 2008 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodu\nneúplne zisteného skutkového stavu veci a z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom\nžalobcovi (neumožnil\n\nžalobcovi vyjadriť\n\nsa\n\nk obrane žalovaného prezentovanej\n\nvo vyjadrení z 10. novembra 2008 a k dôkazom ním navrhnutých, tieto dôkazy ani\nnevykonal a na základe nich vo veci rozhodol), pričom vyriekol, že úlohou okresného súdu\nbude zistiť dokazovaním, či došlo k postupnému prevodu akcií na žalovaného a až po takto\nzistenom skutkovom stave vo veci rozhodnúť,\n- úkonmi vykonanými v čase od 25. novembra 2009 do 23. februára 2010 okresný\nsúd zadovažoval dôkazy v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu,\n- pojednávanie nariadené na 18. máj 2010, ako aj pojednávania nariadené na\n6. september 2010 a 4. október 2010 boli odročené za účelom doplnenia dokazovania,\n- ďalšie pojednávanie vo veci bolo 15. marca 2011 nariadené na 9. máj 2011,\n- 21. marca 2011 bolo vydané uznesenie č. k. 23 Cb 137/2007-523 o zamietnutí\nnávrhu žalovaného na prerušenie konania, proti ktorému podal žalovaný 6. apríla 2011\nodvolanie,\n- od 25. marca 2011 do 26. apríla 2011 ‒ spis bol na Ministerstve spravodlivosti\nSlovenskej republiky z dôvodu podnetu žalobcu na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti\nvoči zákonnej sudkyni,\n- pojednávanie nariadené na 9. máj 2011 bolo odročené na neurčito z dôvodu\npredloženia spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti uzneseniu\n\n7\n\no zamietnutí návrhu na prerušenie konania č. k. 23 Cb 137/2007-523 z 21. marca 2011; spis\nbol predložený krajskému súdu 11. mája 2011,\n- 14. marca 2012 bol spis vrátený z krajského súdu spolu s uznesením č. k.\n2 Cob 193/2011-565 z 12. marca 2012, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného\nsúdu č. k. 23 Cb 137/2007-523 z 21. marca 2011,\n- pojednávanie nariadené na 2. októbra 2012 bolo odročené na žiadosť žalovaného\npre jeho práceneschopnosť na 29. január 2013,\n- 14. január 2013 –okresnému súdu bol doručený návrh žalovaného na prerušenie\nkonania,\n- pojednávania konané 29. januára 2013 a 19. februára 2013 boli odročené pre účely\npredvolania svedkov,\n- 28. februára 2013 bolo vydané uznesenie č. k. 23 Cb 137/2007-625 o zamietnutí\nnávrhu žalovaného na prerušenie konania, proti ktorému sa žalovaný odvolal,\n- 5. apríla 2013 došlo k zrušeniu termínu pojednávania nariadeného na 22. apríl 2013\nz dôvodu podania odvolania žalovaným,\n- 19. apríla 2013 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní\nžalovaného,\n- krajský súd uznesením č. k. 1 Cob 170/2013-654 zo 16. júla 2013 uznesenie\nokresného súdu potvrdil; spis vrátený z krajského súdu 13. augusta 2013,\n- 2. októbra 2013 bol nariadený termín pojednávania na 4. február 2014, ktoré bolo\nrovnako ako pojednávanie 24. marca 2014 odročené z dôvodu doplnenia dokazovania,\n- 7. apríla 2014 bol vyhlásený rozsudok č. k. 23 Cb 137/2007-721; žaloba bola opäť\nzamietnutá a žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania,\n- 17. júna 2014 bolo proti rozsudku č. k. 23 Cb 137/2007-721 zo 7. apríla 2014\ndoručené odvolanie žalobcu,\n- 8. júla 2014 bolo k rozsudku č. k. 23 Cb 137/2007-721 zo 7. apríla 2014 vydané\nopravné uznesenie,\n- spis bol predložený krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní žalobcu\n15. augusta 2014,\n- 6. novembra 2015 – spis bol vrátený z krajského súdu, ktorý uznesením č. k.\n2 Cob 176/2014-756 z 13. októbra 2015 zrušil rozsudok okresného súdu č. k.\n\n8\n\n23 Cb 137/2007-721 zo 7. apríla 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie opätovne z dôvodu,\nže súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie, hoci mu to bolo uložené\nuznesením odvolacieho súdu č. k. 1 Cob 72/2009-280 z 18. júna 2009 a jeho rozhodnutie je\ntak nepresvedčivé a nepreskúmateľné, čím okresný súd odňal žalobcovi možnosť konať\npred súdom,\n- 21. decembra 2015 okresný súd nariadil termín pojednávania na 24. máj 2016, na\nktorom vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu trov\nkonania,\n- 9. augusta 2016 podal žalovaný proti rozsudku č. k. 23 Cb 137/2007-784 z 24. mája\n2016 odvolanie.\nIII.\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov, a základného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny, podľa\nktorého má každý právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov.\nZároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo, aby\njeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom. K namietanému porušeniu sťažovateľkou\noznačených práv malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\n\n9\n\n13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1\ndohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n15. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n16. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 OSP účinného do 30. júna\n2016, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali\ntak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa\nktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP\npovinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné\nvykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z § 119 ods. 1 OSP,\npodľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V súčasnosti\nod 1. júla 2016 táto povinnosť vychádza zo zásad zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej aj „CSP“), a to v zmysle čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\n\n10\n\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb, resp. § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa\nmohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na\npovahu konania. Na druhej strane Civilný sporový poriadok kladie oveľa väčšie nároky\na požiadavky aj na strany sporu a ich nesplnenie sankcionuje stratou sporu (napr. čl. 8,\n§ 132, § 150, § 151, § 153 a § 154 a ďalšie).\n17. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\n18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka\nsúdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd\nv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj\nsťažnosť sťažovateľky.\n18.1 Pokiaľ ide o posúdenie veci podľa kritéria právnej a faktickej zložitosti veci,\nk tomuto ústavný súd uvádza, že predmetom napadnutého konania okresného súdu,\nv ktorom sťažovateľka vystupuje ako žalobca, je rozhodovanie o žalobe o určenie\nvlastníctva k listinným akciám. Podľa názoru ústavného rozhodovanie o žalobách o určenie\nvlastníckeho práva tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov\na nevykazuje znaky právnej zložitosti. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, ústavný súd\npripúšťa, že preukazovanie vlastníctva akcií môže byť v niektorých prípadoch skutkovo\nzložité, avšak súčasne je toho názoru, že v tomto prípade nemožno hovoriť o takej faktickej\nzložitosti veci, ktorou by bolo možné odôvodniť doterajší neprimerane dlhý čas konania\n\n11\n\nokresného súdu, ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené. Taktiež predseda okresného súdu\nv súvislosti s faktickou zložitosťou veci vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že prieťahy\nspôsobené súdom vzhľadom na skutkovú náročnosť preukazovania vlastníctva akcií nezistil,\navšak dôvody uvádzanej skutkovej náročnosti vôbec nešpecifikoval.\n18.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval priebeh napadnutého\nkonania, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka konania. Pri posudzovaní tohto kritéria\nústavný súd nezistil také okolnosti, ktoré by v súvislosti s dĺžkou konania bolo potrebné\npripísať na ťarchu sťažovateľky, ktorá v predmetnom konaní vystupuje na strane žalobcu.\nSprávanie sťažovateľky možno, naopak, hodnotiť ako aktívne a súčinnostné, keďže\nsťažovateľka v priebehu konania žiadala súd o nariadenie termínu pojednávania (žiadosť\nžalobcu o nariadenie termínu pojednávania doručená okresnému súdu 31. augusta 2009),\nzdĺhavý postup súdu v predmetnej veci urgovala aj sťažnosťou z 23. novembra 2009 na\nzbytočné prieťahy v konaní a v konaní sa správala procesne disciplinovane, o čom svedčí jej\núčasť na všetkých nariadených pojednávaniach vo veci.\n18.3 Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní\na dospel k názoru, že v období od postúpenia veci z Okresného súdu Bratislava III na\npríslušný okresný súd 12. decembra 2007 do 12. marca 2009, t. j. do predloženia veci\nkrajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti prvému rozsudku vo veci č. k.\n23 Cb 137/2007-162 z 11. novembra 2008, konal okresný súd relatívne plynulo. Obdobie od\n16. júla 2009, t. j. odo dňa vrátenia spisu okresnému súdu po rozhodnutí krajského súdu\no odvolaní žalobcu proti rozsudku z 11. novembra 2008 do 15. augusta 2014, t. j. do\npredloženia veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti druhému\nrozsudku vo veci č. k. 23 Cb 137/2007- 721 zo 7. apríla 2014, už bolo však poznačené\nprevažne neefektívnou činnosťou okresného súdu. V tomto období okresný súd síce musel\nokrem samotného vykonávania dokazovania vo veci rozhodovať aj o dvoch návrhoch\nžalovaného na prerušenie konania (prvý návrh žalovaného na prerušenie konania bol\nokresnému súdu doručený 1. októbra 2010 a druhý návrh 14. januára 2013), čo prispelo\nk predĺženiu konania a viedlo v konečnom dôsledku aj k odvolacím konaniam pred\nkrajským súdom spolu v trvaní približne 14 mesiacov (pretože žalovaný podal odvolania\n\n12\n\nproti rozhodnutiam okresného súdu o týchto jeho návrhoch) a vo veci nariadil viacero\npojednávaní (18. mája 2010, 6. septembra 2010, 4. októbra 2010, 9. mája 2011, 2. októbra\n2012, 29. januára 2013, 19. februára 2013, 4. februára 2014, 24. marca 2014 a 7. apríla\n2014), k vyhláseniu druhého rozsudku č. k. 23 Cb 137/2007-721 došlo až 7. apríla 2014 na\nv poradí desiatom pojednávaní uskutočnenom okresným súdom po zrušení a vrátení veci\nokresnému súdu na ďalšie konanie uznesením krajského súdu č. k. 1 Cob 72/2009-280\nz 18. júna 2009, t. j. až po takmer približne 43 mesiacoch (neberúc do úvahy už spomínané\nobdobie 14 mesiacov trvania odvolacích konaní na krajskom súde), čo nie je možné\nv žiadnom prípade považovať za prejav efektívnej činnosti, resp. postupu okresného súdu\nv konaní. V súvislosti s návrhom žalovaného na prerušenie konania, ktorý bol okresnému\nsúdu doručený 1. októbra 2010, nemožno opomenúť ani krátke obdobie nečinnosti\nokresného súdu, ktorý o predmetnom návrhu rozhodol až po uplynutí takmer šiestich\nmesiacov od jeho doručenia uznesením č. k. 23 Cb 137/2007-523 z 21. marca 2011.\nZa najmarkantnejší prejav neefektívnej činnosti okresného súdu ústavný súd považuje\nzrušenie rozsudku okresného súdu č. k. 23 Cb 137/2007-162 z 11. novembra 2008, ako aj\njeho ďalšieho rozsudku vo veci č. k. 23 Cb 137/2007- 721 zo 7. apríla 2014 krajským\nsúdom a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie v dôsledku podaných odvolaní\nproti predmetným rozsudkom okresného súdu zo strany žalobcu, keďže k zrušeniu prvého\nrozsudku okresného súdu z 11. novembra 2008 došlo z dôvodu „neúplne zisteného\nskutkového stavu veci, ako aj z dôvodu odňatia možnosti žalobcu konať pred súdom“\na k zrušeniu druhého rozsudku okresného súdu zo 7. apríla 2014 z dôvodu „nevykonania\ndostatočného dokazovania vo veci okresným súdom“ (hoci mu bolo doplnenie dokazovania\nuložené uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 1 Cob 72/2009 z 18. júna 2009), v dôsledku\nčoho bolo toto rozhodnutie okresného súdu podľa názoru odvolacieho súdu „prekvapivé“,\npričom okresný súd „svojím postupom, rozhodnutím a nedostatočným odôvodnením\nrozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom“.\nNemožno pritom ponechať celkom bez povšimnutia, že zrušujúce rozhodnutia odvolacieho\nsúdu sa vyznačujú značným formalizmom. Okresný súd 24. mája 2016 rozhodol vo veci\nv poradí už tretím rozsudkom č. k. 23 Cb 137/2007-784 tak, že žalobe vyhovel a žalovaného\nzaviazal na úhradu trov konania. Predmetný rozsudok však nenadobudol právoplatnosť,\n\n13\n\npretože okresnému súdu bolo 9. augusta 2016 doručené odvolanie žalovaného proti tomuto\nrozsudku.\n19. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je\npredmetom posúdenia, ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo viac než osem\nrokov v dôsledku prevažne neefektívnej činnosti okresného súdu a dosiaľ nie je právoplatne\nskončené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno dobu predmetného konania\nvedeného na okresnom súde (neberúc do úvahy obdobie v trvaní približne 33 mesiacov, keď\nsa spis nachádzal na krajskom súde z dôvodu podaných odvolaní proti rozhodnutiam\nokresného súdu, ako aj obdobie približne jedného mesiaca, počas ktorého sa spis nachádzal\nna Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky) považovať za ústavne akceptovateľnú\nvo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako ani\nvo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že\noznačené práva sťažovateľky boli porušené.\nIV.\n20. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n21. Vzhľadom na to, že okresný súd 24. mája 2016 vyhlásil rozsudok vo veci samej,\nneprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní\nvedenom pod sp. zn. 23 Cb 137/2007 konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav\nprávnej neistoty, v ktorom sa nachádzala sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu\nvo svojej veci.\n22. Napriek uvedenému ústavný súd pripomína, že v potenciálnom prípade vrátenia\nveci na ďalšie konanie okresnému súdu ako súdu prvého stupňa povinnosť konať bez\nzbytočných prieťahov vyplýva pre konajúci súd priamo z garancií čl. 48 ods. 2 ústavy.\n\n14\n\n23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n24. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n25. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n23. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha aj priznania finančného zadosťučinenia\nv sume 8 000 € z dôvodov v nej uvedených.\n26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n27. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie\nfinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti\naplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n28. Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 23 Cb 137/2007, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci,\npovažoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\n\n15\n\n29. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n30. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol\no úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym\nzastupovaním v konaní o jej sťažnosti. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní\ntrov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky\nza I. polrok 2015, ktorá bola 858 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku\n2016. Úhradu trov konania priznal ústavný súd za tri uplatnené úkony právnej služby\n(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a podanie vyjadrenia) vykonané v súlade\ns § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“). Sťažovateľke priznal ústavný súd odmenu za každý úkon právnej služby po\n143 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon právnej služby v sume 8,58 €,\nčo spolu predstavuje sumu 454,74 €. Právny zástupca sťažovateľky preukázal, že je\nplatiteľom dane z pridanej hodnoty predložením osvedčenia o registrácii pre daň, preto\nústavný súd zvýšil priznanú úhradu o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky,\na teda priznal úhradu trov sťažovateľky v celkovej sume 545,68 €.\n31. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 4. apríla 2017\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "občianske súdne konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "vlastníctvo", "akcia, akcionár"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cb/137/2007", "guid": "ddba90b8-f923-4eb8-96cf-dc1154c6bf41:7949a297-4159-4fd5-8d1b-eadc4568157a", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:2ebba2f1-9344-4ad9-aa6a-e4a5c97f2a6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 118/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 118/07 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ebba2f1-9344-4ad9-aa6a-e4a5c97f2a6e"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ddba90b8-f923-4eb8-96cf-dc1154c6bf41:7949a297-4159-4fd5-8d1b-eadc4568157a", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/137/2007", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cb/137/2007 z 24. 5. 2016", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2016-05-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ddba90b8-f923-4eb8-96cf-dc1154c6bf41:7949a297-4159-4fd5-8d1b-eadc4568157a"}], "citovane_v": []}