{"guid": "ussr:0e59a56f-0cde-4941-8e83-188e31075138", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.382.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 382/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 382/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 382/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.382.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0e59a56f-0cde-4941-8e83-188e31075138", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.382.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.382.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.382.2017.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 382/2017-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa\nTkáčika v konaní o sťažnosti\n\na\n\n, obaja bytom\n\n,\n\nzastúpených advokátom Mgr. Branislavom Samcom, Národná 15, Žilina, ktorou namietajú\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 141/2013, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 141/2013 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 141/2013 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\na\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nkaždému v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý\nvyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n4. Okresný súd Žilina j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\na\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 551,20 € (slovom päťstopäťdesiatjeden eur\na dvadsať centov) na účet advokáta Mgr. Branislava Samca, Národná 15, Žilina, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 382/2017-11 z 12. júna 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie\nsťažnosť\n\na\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali\n\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného\nsúdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 141/2013 (ďalej\naj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 13. mája 2013 na okresnom súde\nžalobu, ktorou sa proti žalovanému domáhajú odstránenia „rúry“ z ich pozemku.\nPodľa ich slov okresný súd síce vo veci rozhodol (rozsudok bol okresným súdom vyhlásený\n5. októbra 2016), no napriek tomu ku dňu podania sťažnosti nebolo jeho písomné\nvyhotovenie stranám sporu doručené. Sťažovatelia podali 23. marca 2015 sťažnosť\npredsedovi okresného súdu podľa § 62 ods. l zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)\nna postup súdu vo veci porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov,\nktorú odôvodnili tým, že napriek tomu, že nejde o právne náročný spor, vo veci boli súdom\nspôsobené prieťahy. Za obdobia, v ktorých vznikli prieťahy, sťažovatelia považujú obdobie\nod podania žaloby 13. mája 2013 do konania 1. pojednávania vo veci 3. júna 2015 v trvaní\n2 rokov a 3 týždňov, ďalej obdobie od konania 1. pojednávania vo veci 3. júna 2015\ndo konania ďalšieho pojednávania vo veci 18. mája 2016 v trvaní 11 mesiacov a 3 týždňov\n2\n\na napokon obdobie od vyhlásenia rozsudku 5. októbra 2016 až do podania sťažnosti v trvaní\n4 mesiacov. Podľa názoru sťažovateľov porušenie ich označeného základného práva a stav\nprávnej neistoty spôsobený prieťahmi v napadnutom konaní stále trvá, a to vzhľadom\nna predmet konania už veľmi dlhú dobu.\n3. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Základné právo\n, nar.\n\n, nar.\n, bytom\n\n, bytom\n\na\n\n, na prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nv Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/141/2013 bolo porušené.\nOkresnému súdu v Žiline sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n8C/141/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n, nar.\nnar.\n\n, bytom\n\n, bytom\n\na\n\n,\n\n, spoločne a nerozdielne sa priznáva primerané\n\nfinančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- € (slovom dvetisíc\neur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOkresný súd v Žiline je povinný zaplatiť\nbytom\n\na\n\n, nar.\n\n, nar.\n, bytom\n\n,\n, spoločne\n\na nerozdielne, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 374,80 € na účet advokáta\nMgr. Branislava Samca, vedený vo\n\n, a. s.,\n\n, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\n4. Ústavnému súdu bolo 7. augusta 2017 doručené stanovisko okresného súdu\nsp. zn. 1 SprS/417/2017 z 1. augusta 2017 k sťažnosti sťažovateľov, ktorého súčasťou bol\naj chronologický prehľad priebehu napadnutého konania. V tomto stanovisku okresný súd\nuviedol, že napadnuté konanie po skutkovej stránke dokazovania, ako aj procesnej\nnáročnosti možno zaradiť medzi stredne ťažké konania, a teda tie, kde sa neopakuje právna\noblasť, avšak nejde o neobvyklú rozhodovaciu prax. Odstránenie stavby predstavuje\nštandard v rozhodovacej praxi občianskoprávnych sporov, náročné je najmä pre kvalifikáciu\nstavby a dokazovanie.\n3\n\nOkresný súd ďalej uviedol, že z doloženého prehľadu priebehu konania je zrejmé,\nže po vykonaní úkonov pre prípravu pojednávania, t. j. od 22. augusta 2013 do 7. mája\n2015, nebola činnosť súdu efektívna, čo okresný súd odôvodnil celkovou zaťaženosťou\nsúdu. Pojednávanie vo veci samej bolo nariadené po intervencii a riešení nedostatkov\npredsedom súdu pri prešetrení sťažnosti podľa § 62 zákona o súdoch. Po podaní sťažnosti\npojednávania a procesné úkony súdu boli už viac-menej priebežné. Pojednávania boli\nodročované najmä z dôvodu procesných návrhov a návrhov na vykonanie dokazovania, teda\ncelková dĺžka konania je priamym následkom procesnej a dôkaznej aktivity strán,\nkde neodôvodnené prieťahy nemožno pričítať ani jednej zo strán či okresného súdu.\nPodľa okresného súdu došlo k neodôvodneným prieťahom pri vyhotovovaní rozsudku\na obdobie od vyhlásenia rozsudku po jeho vyhotovenie a expedovanie, t. j. od 5. októbra\n2016 do 24. apríla 2017 nepovažuje za primerané, avšak zároveň uviedol, že na základe\nintervencie a kontroly predsedu okresného súdu už došlo k náprave, keďže sudca mal\nznačné množstvo rozsudkov nevyhotovených v zákonom stanovenej lehote, a práve\nna základe kontroly predsedu súdu boli tieto nedostatky zistené s uložením povinnosti\nvypracovať v poradí najstaršie rozsudky a rozsudky v konaniach, kde by odklad mohol\nznamenať veľmi vážnu ujmu pre práva strán či vykonateľnosť. Proti sudcovi bolo z toho\ndôvodu iniciované disciplinárne konanie pre závažné porušenie povinností a v súčasnej\ndobe bol podaný návrh pre opakované porušenie povinností sudcu s návrhom na zbavenie\nfunkcie.\nOkresný súd v súvislosti s už uvedenou kontrolnou činnosťou predsedu súdu\nv stanovisku poukázal na skutočnosť, že zmierniť rozsah zásahu do práv sťažovateľov\na dosiahnutie nápravy bolo možné aj skôr, pokiaľ by sťažovatelia poukázali na pretrvávajúci\nzávadný stav aj neformálnou sťažnosťou (napr. elektronickou správou).\nVzhľadom na skutkový stav a určitý rozsah zásahu nečinnosťou súdu do práv\nsťažovateľov, avšak následný súdny postup, ktorým podľa okresného súdu došlo k náprave\na odstráneniu neistoty, okresný súd navrhol, aby ústavný súd v prípade posúdenia prieťahov\nako zbytočných obmedzil svoje konštatovanie na porušenie práv sťažovateľov a priznanie\nnáhrady trov konania, pretože nedošlo k takej ujme, aby bolo nevyhnuté priznať finančné\nzadosťučinenie.\n\n4\n\n5. Podaním doručeným ústavnému súdu 18. augusta 2017 sa sťažovatelia vyjadrili\nk už uvedenému stanovisku okresného súdu, v ktorom uviedli: „... Porušovateľ sám\nkonštatuje, že po vykonaní úkonov pre prípravu pojednávania, vzájomné doručenie úkonov\nvo veci samej, t. j. od 22. 8. 2013 do 7. 5. 2015, činnosť súdu nebola efektívna. Dĺžku tohto,\ntakmer 2 - ročného úseku, však odôvodňuje celkovou zaťaženosťou súdu a nestotožňuje sa\ns tvrdením sťažovateľov, že týmto konaním súdu došlo k neoprávneným prieťahom v konaní\nv plnom rozsahu.\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu\nobrátila na súd so žiadosťou rozhodnutie. Zaťaženosť súdu, ako aj neschopnosť sudcu\nkonajúceho vo veci, tak nemôže byť na ťarchu strán sporu, ktoré sa domáhali spravodlivého\nrozhodnutia vo veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov v konaní. Takmer 2ročné obdobie, v ktorom súd (ne)vykonával úkony pre prípravu pojednávania teda\nbez akýchkoľvek pochybností predstavuje neoprávnené prieťahy v konaní v plnom\nrozsahu...“.\nTvrdenie okresného súdu, že celková dĺžka konania je priamym následkom procesnej\na dôkaznej aktivity strán, považujú sťažovatelia za zavádzajúce, pretože sú toho názoru,\nže sudca konajúci vo veci síce vynaložil značnú aktivitu na preukázanie určitých\nskutočností, tieto však v konečnom dôsledku boli vo vzťahu k predmetu konania\na k rozhodnutiu vo veci samej irelevantné a touto svojou „aktivitou“ len prispel k ďalšiemu\nzbytočnému predlžovaniu konania a k zvyšovaniu jeho nákladov.\nSťažovatelia sa stotožňujú s tvrdením porušovateľa, že k neodôvodneným prieťahom\ndošlo pri vyhotovovaní rozsudku, a teda čas od vyhlásenia rozsudku po jeho vyhotovenie\na expedovanie, t. j. od 5. októbra 2016 do 24. apríla 2017, nie je primeraný.\nK skutočnosti, že sťažovatelia najskôr nevyužili podanie sťažnosti podľa § 62 zákona\no súdoch, uviedli, že to bolo podmienené predchádzajúcimi negatívnymi skúsenosťami\ns efektívnosťou takéhoto postupu.\nK vyjadreniu okresného súdu, že nečinnosť zo strany okresného súdu nespôsobila\ntakú ujmu, aby bolo možné priznať finančné zadosťučinenie sťažovateľom, uviedli,\nže porušovateľ nie je v pozícii, v ktorej by mohol objektívne vyhodnotiť dopad prieťahov\n\n5\n\nv konaní na sťažovateľov, a nemôže mať predstavu o rozsahu a charaktere ujmy, ktorú\nutrpeli.\nSťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní primeraného\nfinančného zadosťučinenia vzal do úvahy najmä predmet konania, v ktorom došlo\nk zbytočným prieťahom, ktorý spočíval v ochrane vlastníckeho práva ako základného\nľudského práva chráneného ústavou. V tejto súvislosti uviedli, že neprimeraná dĺžka\nsúdneho konania zapríčinila frekventovanú osobnú účasť sťažovateľov na prejednávanej\nveci, čo pre sťažovateľov predstavovalo stratu času a finančných prostriedkov. Taktiež\nnapäté susedské vzťahy počas celého konania neprispeli k riadnemu, nerušenému\na komfortnému užívaniu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom súdneho konania.\nSťažovatelia tiež uviedli, že ich správanie počas tohto obdobia vykazovalo známky\nfrustrácie a nepokoja, čo značne prispelo k mnohým nezhodám v spoločnej domácnosti\na ohrozilo trvanie ich manželstva.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n7. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom ústavný\nsúd zistil takýto prehľad priebehu konania:\n- 13. máj 2013 – doručenie žaloby,\n- 14. máj 2013 – výzva žalobcovi v 1. a 2. rade na zaplatenie súdneho poplatku\n(22. máj 2013 – zloženie platby na účet okresného súdu),\n- 29. júla 2013 – zaslanie žaloby žalovanému na vyjadrenie,\n- 2. august 2013 – doručenie vyjadrenia žalovaného k žalobe,\n- 5. august 2013 – výzva pre právneho zástupcu žalobcov na zaslanie plnej moci aj\nvo vzťahu k žalobcovi v 1. rade,\n-22. august 2013 – doručenie doplnenia plnej moci právneho zástupcu žalobcov aj\nvo vzťahu k žalobcovi v 1. rade,\n- 6. máj 2015 – nariadený termín pojednávania na 3. jún 2015,\n6\n\n- 3. jún 2015 – pojednávanie bolo odročené na neurčito na účel ďalšieho\ndokazovania,\n- 18. jún 2015 – doručenie dôkazného návrhu zo strany právneho zástupcu žalobcov,\n- 22. apríl 2016 – nariadený termín pojednávania na 18. máj 2016,\n-18. máj 2016 – pojednávanie bolo odročené na 22. jún 2016 na účel ďalšieho\ndokazovania,\n- 22. jún 2016 – pojednávanie bolo odročené na 25. júl 2016 na účel výsluchu\nsvedkov,\n- 25. júl 2016 – pojednávanie nebolo uskutočnené z dôvodu nahlásenej bombovej\nhrozby,\n- 8. september 2016 – nariadený termín pojednávania na 5. október 2016,\n- 5. október 2016 – pojednávanie – okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 8 C 141/2013103, ktorým žalobu zamietol a zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania,\n- 22. máj 2017 – doručenie odvolania žalobcov proti rozsudku z 5. októbra 2016,\n- 6. jún 2017 – uznesenie okresného súdu č. k. 8 C 141/2013-120 o uložení\npovinnosti žalobcom zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, daný pokyn na doručenie\nodvolania na vyjadrenie žalovanému (odoslané 26. júna 2017),\n- 12. júl 2017 – doručenie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcov,\n- 26. júl 2017 – pokyn na doručenie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcovi.\nIII.\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\n10. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov. K namietanému porušeniu sťažovateľmi označeného\nzákladného práva malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n13. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval,\naby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola\nrýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo,\npostupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,\naby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia\nvýznamná povinnosť pre sudcu vyplývala z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa\npojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V súčasnosti od 1. júla 2016 táto\npovinnosť vychádza zo zásad Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), a to v zmysle\nčl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, resp. § 157 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\n8\n\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Na druhej strane\nCivilný sporový poriadok kladie oveľa väčšie nároky a požiadavky aj na strany sporu\na ich nesplnenie sankcionuje stratou sporu (napr. čl. 8, § 132, § 150, § 151, § 153, § 154\nCSP a ďalšie).\n14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje), správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.\n14.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že napadnuté\nkonanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 8 C 141/2013 je konaním, v ktorom sa\nžalobcovia na základe zapieracej žaloby podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka\ndomáhajú od žalovaného odstránenia „rúry“ z ich pozemku, a teda ide o vec štandardnú,\nnijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Vzhľadom\nna skutočnosť, že k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní došlo predovšetkým\nv dôsledku období absolútnej nečinnosti okresného súdu (v období do vyhlásenia rozsudku\nvo veci v celkovom trvaní približne 31 mesiacov), ako aj v dôsledku nečinnosti okresného\nsúdu v období po vyhlásení rozsudku vo veci pri jeho písomnom vyhotovovaní a odosielaní\nstranám sporu (pozri body 14.3.1 a 14.3.2 odôvodnenia nálezu), ústavný súd je toho názoru,\nže dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.\n14.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval priebeh napadnutého\nkonania, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov konania. Ústavný súd v súvislosti\ns posudzovaním napadnutého konania podľa tohto kritéria po vykonaní zistení zo spisu\nokresného súdu sp. zn. 8 C 141/2013 uvádza, že sťažovatelia (ako žalobcovia v 1. a 2. rade\nv napadnutom konaní) síce neboli pri podávaní žaloby úplne dôslední, keďže k nej\nopomenuli doložiť plnú moc pre ich právneho zástupcu aj vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade,\n9\n\nv dôsledku čoho ich (resp. ich právneho zástupcu) na jej doloženie musel vyzývať následne\nokresný súd, avšak vzhľadom na to, že tento nedostatok bol zo strany právneho zástupcu\nžalobcov rýchlo odstránený, nemožno túto skutočnosť považovať za skutočnosť, ktorá\nmohla prispieť k predĺženiu doterajšieho priebehu konania.\n14.3 Ústavný súd napokon hodnotil postup okresného súdu v konaní.\n14.3.1 Zo spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 141/2013 ústavný súd zistil,\nže v napadnutom konaní, ktoré sa začalo doručením žaloby okresnému súdu 13. mája 2013,\nokresný súd síce spočiatku postupoval plynulo (v súvislosti s vykonávaním úkonov\nspojených s prípravou pojednávania), avšak ešte pred nariadením prvého pojednávania\nvo veci na 3. jún 2015 bol v konaní výrazným spôsobom absolútne a neodôvodnene\nnečinný, a to od 22. augusta 2013 (t. j. od doručenia chýbajúcej plnej moci právneho\nzástupcu žalobcov udelenú aj žalobcom v 1. rade) do 6. mája 2015 (t. j. do nariadenia\ntermínu pojednávania na 3. jún 2015) v trvaní takmer 21 mesiacov, čo spôsobilo, že prvé\npojednávanie bolo okresným súdom nariadené až po takmer 2 rokoch od začatia konania.\nOkrem už uvedeného obdobia absolútnej a neodôvodnenej nečinnosti bol okresný súd takto\nnečinný aj následne v priebehu vykonávania dokazovania v trvaní viac ako 10 mesiacov,\na to v období od 18. júna 2015 (keď mu bol doručený dôkazný návrh zo strany právneho\nzástupcu žalobcov, a teda bolo možné nariadiť vo veci ďalšie pojednávanie) do 22. apríla\n2016 (t. j. do skutočného nariadenia pojednávania vo veci na 18. máj 2016).\nUvedená absolútna nečinnosť okresného súdu v období do vyhlásenia rozsudku\n5. októbra 2016 v celkovom trvaní 31 mesiacov viedla k vzniku zbytočných prieťahov\nv konaní a k jeho výraznému predĺženiu. Takýto postup okresného súdu nemožno\nv žiadnom prípade označiť za postup, ktorý by bol v súlade s § 100 ods. 1 prvej vety OSP,\nresp. v súlade s čl. 17 CSP, v zmysle ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n14.3.2 Ústavný súd zistil, že okrem už uvedených období nečinnosti okresného súdu\nbol okresný súd nečinný aj v súvislosti s písomným vyhotovením a doručovaním rozsudku.\nÚstavný súd zistil, že v napadnutom konaní okresný súd vyhlásil rozsudok 5. októbra 2016,\nktorý bol však písomne vyhotovený a žalobcovi a žalovanému odoslaný až 24. apríla 2017,\n10\n\nt. j. po viac ako 5 mesiacoch od uplynutia zákonnej lehoty na jeho vyhotovenie a odoslanie\n(30 dní od jeho vyhlásenia). Súčasne bolo zistené, že zákonný sudca konajúci vo veci\npredsedu súdu o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie a odoslanie rozsudku vôbec\nnežiadal. Napadnuté konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené z dôvodu podaného\nodvolania proti predmetnému rozsudku zo strany žalobcov. Nečinnosť okresného súdu\nv napadnutom konaní spočívajúcu v písomnom vyhotovení rozsudku a jeho odoslaní\nžalobcom a žalovanému až po viac ako 6 mesiacoch od jeho vyhlásenia, v dôsledku ktorej\nvznikli v konaní zbytočné prieťahy, nemožno v žiadnom prípade tolerovať či ospravedlniť.\n14.3.3 Pokiaľ ide o dôvody okresného súdu prezentované v jeho vyjadrení\nk sťažnosti z 1. augusta 2017, že v období od 22. augusta 2013 do 7. mája 2015 nebola\nčinnosť okresného súdu efektívna v dôsledku jeho celkovej zaťaženosti, ústavný súd\npoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným štandardom\nuplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí, že personálne\nproblémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní (III. ÚS 17/02). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá\nby vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa\nnaň obrátil.\n15. S poukazom na už uvedené, a to najmä vzhľadom na celkový priebeh\nnapadnutého konania a výrazné obdobia absolútnej a neodôvodnenej nečinnosti okresného\nsúdu v pomere k celkovej dĺžke tohto konania ústavný súd konštatuje, že postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 141/2013 došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu sťažovateľmi označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(bod 1 výroku nálezu).\nIV.\n16. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n\n11\n\n17. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu bolo porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov\na odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa\nrozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).\n18. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n19. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n20. Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €,\nčo odôvodnili tým, že už šiesty rok nemôžu plnohodnotne užívať svoj pozemok, sú im\nupierané čiastkové oprávnenia vlastníka veci a tiež musia trpieť urážky zo strany\nžalovaného. V tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že stav právnej neistoty spôsobený\nprieťahmi v súdnom konaní trvá vzhľadom na predmet konania už veľmi dlhú dobu.\nDôvody priznania primeraného finančného zadosťučinenia uviedli taktiež vo vyjadrení\nz 15. augusta 2017 (pozri bod 5 odôvodnenia nálezu).\n21. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení finančného zadosťučinenia\nústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské\npráva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n\n12\n\n22. S prihliadnutím na celkový priebeh napadnutého konania vedeného pod sp. zn.\n8 C 141/2013, t. j. berúc do úvahy konkrétne okolnosti tohto konania, ústavný súd\npovažoval priznanie sumy 500 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).\n23. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n24. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol\no úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym\nzastupovaním v konaní o ich sťažnosti. Úhradu trov konania sťažovateľom priznal\nza dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti)\nvykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) a pri rozhodovaní o priznaní trov konania ústavný súd vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2016, ktorá\nbola 884 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2017. Právny zástupca\nsťažovateľov vykonal 6 úkonov právnych služieb (pre každého zo sťažovateľov\npo 3 úkony), a to prevzatie a prípravu zastupovania, podanie sťažnosti a vyjadrenie\nz 15. augusta 2017. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2017 v zmysle § 11\nods. 3 vyhlášky znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky) pri zastupovaní\ndvoch alebo viacerých sťažovateľov predstavuje sumu 73,67 €. Takto stanovená odmena\nspolu s režijným paušálom 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 82,51 € za jeden\núkon uskutočnený v roku 2017. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred\nústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb) predstavuje celkovú sumu 247,53 €\nza jedného účastníka konania, t. j. za dvoch účastníkov konania 495,06 €. Vzhľadom na to,\nže ústavný súd považoval za preukázané, že právny zástupca sťažovateľov je platiteľom\ndane z pridanej hodnoty, trovy zvýšené o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky\npredstavujú celkovo sumu 594,07 €, avšak vzhľadom na to, že právnym zástupcom\n13\n\nsťažovateľov boli trovy konania vyčíslené v sume 551,20 €, t. j. v sume nižšej ako boli\nvyčíslené ústavným súdom, ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania len\nv sume uplatnenej ich právnym zástupcom, t. j. v sume 551,20 € (bod 4 výroku nálezu).\n25. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).\n26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "doručenie, doručovanie", "rozhodnutie-vyhotovenie rozhodnutia", "rozsudok", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nadmerná zaťaženosť, nadmerné množstvo vecí"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/141/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ebba2f1-9344-4ad9-aa6a-e4a5c97f2a6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 118/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 118/07 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ebba2f1-9344-4ad9-aa6a-e4a5c97f2a6e"}, {"guid": "ussr:19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:53ebbc50-f240-49f1-976b-dc66f2433be1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.513.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 513/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 513/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.513.2025.2"}, {"guid": "ussr:25105341-6523-42d3-9dd7-59f6612c43b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.107.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 107/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.107.2018.1"}, {"guid": "ussr:3a238d62-b8e5-4654-bd86-59e0ef1bf5ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.108.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 108/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.108.2018.1"}, {"guid": "dec56517-8283-451f-a7f3-2b3161b62436:68278e8e-e5a0-44f7-a2dd-2f21a50bcf15", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100371.1", "spisova_znacka": "6Svk/21/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/21/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100371.1"}]}