{"guid": "ussr:1db3558d-c282-47d6-b6f2-089d7c09c768", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.37.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 37/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 37/2017 z 3. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 37/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.37.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-05-03", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1db3558d-c282-47d6-b6f2-089d7c09c768", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.37.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.37.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.37.2017.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 37/2017-52\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika\nv konaní o sťažnosti\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n\n, a\n\n,\n,\n\n,\n\n, zastúpených\n\nadvokátom JUDr. Ladislavom Potockým, Mydlárska 187/19, Žilina, pre namietané\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 C 415/1993 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\n\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 C 415/1993 p o r u š e n é\n2. Okresnému súdu Žilina\n\nbolo.\n\np r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n\n14 C 415/1993 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\n,\n\na\n\n,\n\npriznáva\n\n(slovom päťtisíc eur), ktoré im\n\n,\n\nfinančné zadosťučinenie každému v sume po 5 000 €\n\nje\n\nOkresný súd Žilina p o v i n n ý\n\nzaplatiť do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Žilina\n,\n\nje\n\npovinný\n\n,\n\nuhradiť\n\n,\n\na\n\ntrovy konania v sume\n\n400,40 € (slovom štyristo eur a štyridsať centov) na účet advokáta JUDr. Ladislava\nPotockého, Mydlárska 187/19, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 37/2017-22 z 24. januára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\na\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali\n\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu\nŽilina (ďalej len „okresný súd“) konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 415/1993 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n2. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že „sa pôvodnou žalobou\nna vyrovnanie dedičských podielov zo dňa 13.4.1993 domáhali, aby Okresný súd Žilina\nrozhodol, že sme spoluvlastníkmi nehnuteľností vedenej v PK vložke\nv kat. území\n\n, podľa veľkosti zákonných dedičských podielov,\n\nvyplývajúcich z dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline č. D 80/57, po svojej\nmatke\n\nzomrelej\n\n“.\n\n2\n\nĎalej sťažovatelia uviedli, že „Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 24. októbra\n1995, sp. zn. 14C 415/93... žalobu zamietol, z dôvodu, že žalovaná\n\ntvrdila,\n\nže nebola vyzvaná na vyporiadanie dedičských podielov do 30.6.1993 a o vyporiadaní\ndedičských podielov sa dozvedela až z podanej žaloby zo dňa 13.4.1993, ktorá jej bola\ndoručená až 18.8.1993. Okresný súd vôbec nebral do úvahy výzvu pani\n\n-\n\ndedičky zo dňa 15.1.1991, ktorá ju vyzvala na zapožičanie dedičského spisu po úmrtí\nza účelom vymáhania podielov za pozemky v užívaní JRD v\n\n.“.\n\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia poukázali na to, že „Proti tomuto rozsudku\nOkresného súdu Žilina zo dňa 24.10.1995, sp. zn. 14C 415/93 prostredníctvom svojho\nsplnomocneného právneho zástupcu JUDr. Ladislava Potockého... podľa § 201 O.s.p.\npodali včas odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali zrušiť rozsudok Okresného súdu Žilina\nzo dňa 24.10.1995. sp. zn. 14C 415/1993.\nKrajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 30. októbra 1997 rozsudok\nOkresného súdu Žilina zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\nV odôvodnení uznesenia poukázal krajský súd, že podmienkou pre úspešnosť žaloby\nna vyrovnanie dedičských podielov (§16 ods.3 zákona 1293/1992 Zb.) je, že toto právo\nexistuje. Podľa § 13 tohto zákona by totiž mohlo dôjsť k jeho zániku, ak nebolo uplatnené\nvoči povinnej osobe v lehote do 30.6.1993. Keďže zákon nepredpisuje formu uplatnenia\ntohto práva, je možné urobiť to aj písomne, ale i ústne. Za včasné uplatnenie tohto nároku,\ntreba považovať i návrh na vyrovnanie dedičských podielov, podaný na štátnom notárstve\nv zmysle §40 zákona č. 330/1991 Zb. v lehote 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona a to aj\ntak, že sa o ňom povinná osoba nedozvedela a zároveň sa okresný súd má vyporiadať s tým,\nu ktorých oprávnených osôb malo dôjsť k uplatneniu tohto návrhu.“.\n3. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovatelia\nnavrhujú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov\na aby im priznal finančné zadosťučinenie každému v sume 5 000 € a úhradu trov konania.\n\n3\n\nII.\n4. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadrila podpredsedníčka\nokresného súdu podaním sp. zn. 1 SprS/608/2016 doručeným ústavnému súdu 24. marca\n2017, v ktorom okrem iného uviedla: „Žaloba vo veci samej bola podaná na Okresnom\nsúde Žilina dňa 14.05.1993. Jej predmetom je určenie vlastníckeho práva žalobcov\nk nehnuteľnostiam podľa veľkosti zákonných dedičských podielov. Chronológiu jednotlivých\nprocesných úkonov súdu uviedol zákonný sudca v predmetnej právnej veci v rámci\nvyjadrenia k ústavnej sťažnosti zo dňa 27.02.2017, ktoré v prílohe k vyjadreniu pripájam.\nZákonný sudca podrobne poukazuje na priebeh konania , uvádza skutočnosti, ktoré\novplyvnili frekvenciu procesných úkonov a postup súdu v predmetnej právnej veci, ako sú\nzmeny konajúcich zákonných sudcov, správanie sa strán sporu a ich postup pri vymedzení\npredmetu žaloby a postup v procese dokazovania, riešenie otázky právneho nástupníctva\nstrán. V ďalšej časti zákonný sudca opisuje podmienky výkonu svojej funkcie sudcu\nna Okresnom súde Žilina so záverom, že tieto vylučujú akúkoľvek zodpovednosť sudcu\nza sťažovateľmi opísané prieťahy v konaní.\n... nepochybne celková dĺžka konania napriek zákonným sudcom popísanej\nnáročnosti a zložitosti veci vyvoláva záver o jej opodstatnenosti, a to napriek všeobecne\nznámej enormnej zaťaženosti jednotlivých súdnych oddelení Okresného súdu Žilina.\nZákonný sudca vo svojom vyjadrení poukazuje na počet mu pridelených vecí od roku 2009\naž do 31.12.2016 a priemerné množstvo mesačne rozhodnutých vecí. V tejto súvislosti\nmusím uviesť, že sudca nie je znevýhodnený oproti iným sudcom vybavujúcim\nobčianskoprávnu agendu, či ostatným sudcom Okresného súdu Žilina. Posúdenie otázky,\ndo akej miery prieťahy v konaní boli spôsobené postupom procesných strán, prípadne\nneefektívnym konaním súdu v predmetnej právnej veci ponechávam na rozhodnutie\nÚstavného súdu.\nVzhľadom na predmet konania a pluralitu subjektov vystupujúcich na procesných\nstranách možno právnu vec radiť medzi spory skutkovo a právne zložitejšie. Na druhej\nstrane je zrejmé, že celková dĺžka konania nebola závislá len od právnej alebo skutkovej\nzložitosti veci. Nepochybne dĺžku konania ovplyvnil aj procesný postup sťažovateľov, keď\naž v priebehu konania súd ustálil predmet konania. Napriek súdu známej predchádzajúcej\n\n4\n\njudikatúre ústavného súdu, napr. I. ÚS 23/03, uvádzam, že rozsah celkového zaťaženia\njednotlivých súdnych oddelení Okresného súdu Žilina je taký, že nie je v silách sudcov\na súdnych úradníkov konať vo všetkých im pridelených veciach plynulo a bez prieťahov,\npričom personálna situácia súdu neumožňuje správe súdu prijať okamžité efektívne\nriešenia. Je však zrejmé, že systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno\npripisovať na ťarchu procesných strán s dopadom na mieru ochrany práv im\ngarantovaných Ústavou SR v čl. 48 ods. 2.“\n5. Podpredsedníčka okresného súdu zároveň k svojmu vyjadreniu priložila\nstanovisko vo veci konajúceho sudcu okresného súdu\n\n, obsahom\n\nktorého bola aj podrobná chronológia úkonov (priebehu) napadnutého konania. Obsah\nsúvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v tomto vyjadrení, ktoré\nústavný súd považuje za preukázané.\nV predmetnom vyjadrení zaujal vo veci konajúci sudca stanovisko k správaniu\nsťažovateľov ako účastníkov konania a uviedol, že „aj právny zástupca sťažovateľov a aj\nsamotný sťažovatelia svojou nečinnosťou prispeli k tomu, že vec sťažovateľov... nie je\ndo dnešného dňa právoplatne skončená.\nRozhodne popieram, že by som ako zákonný sudca v období rokov 2007\naž po súčasnosť spôsobil akékoľvek prieťahy opísané v Sťažnosti sťažovateľov.“.\nĎalej uviedol, že „Od momentu fyzického odovzdania veci... konám nepretržite\nriadne a včas, úkony Okresného súdu Žilina som podrobne rozpísal na predchádzajúcich\nstranách tohto vyjadrenia.\nVo veci je vykonané úplné dokazovanie, kedy po odstránením vady podania\nspôsobeného úmrtím žalobkyne v rade 2aa/\n\n... vo veci žaloby...\n\nrozhodnem.\nK prideleniu veci: by som chcel uviesť, že predmetná vec 14C 415/1993 mi bola\npridelená na prejednanie a rozhodnutie Dodatkom č. 4/ k rozvrhu práce zo dňa 14.8.2006,\npo zákonnej sudkyni\n\n.\n\n5\n\nOkrem vecí po sudkyni JUDr.\naj veci po\n\nmi boli pridelené v roku 2006\nspolu v počte cca 200 vecí, z toho viac ako 30 vecí\n\ns dátumom nápadu pred rokom 2000.\nOkrem vyššie uvedených vecí mi následne boli pridelené do môjho senátu aj veci\nz vyššie uvedených senátov z registra Ro.\nNajstaršia vec, ktorá mi bola pridelená bola z roku 1988 (č.k. 11C 884/1998).\nTaktiež som mal dočasne pridelené na prejednanie a rozhodnutie veci sudcov\nOkresného súdu Žilina, vykonávajúcich stáž na Krajskom súde Žilina...\n... Na civilnom oddelení Okresného súdu Žilina pracujem nepretržite s nápadom\n100% civilných vecí. v predchádzajúcich rokoch som vybavoval ešte aj dedičskú agendu.\nPodľa získaných štatistických výkazov Okresného súdu Žilina za roky od 1.1.2009\naž 31.12.2016 napadlo do môjho senátu 3.433 civilných vecí, z toho som rozhodol\n3.151 vecí, štatisticky som vybavil 2.905 vecí.\nPodľa štatistík za roky od 1.1.2009 až do 31.12. 2016 priemerne ročne do môjho\nsenátu napadá 429 vecí, rozhodnem ročne 394 vecí, štatisticky vybavím ročne 364 vecí.\nV prepočte za mesiac (ak počítame 11 mesiacov výkonu, pri len 4-och týždňoch\nriadnej dovolenky, bez inej dovolenky, PN, OČR, iné), napadá do môjho senátu mesačne\n39 vecí. rozhodnem mesačne 35.8 vecí a štatisticky vybavím 33.09 vecí.\nAby som vybavil objem vecí napadajúcich do môjho senátu 25C, agendu vybavujem\nnielen počas pracovnej doby na Okresnom súde Žilina, ale aj doma po večeroch, sobotách\na nedeliach.\nČinnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nie je možné žiadať, aby sa nie\nkrátkodobo, ale trvalo pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľnému stresu,\na v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo potláčal svoj súkromný\nživot.\nOd roku 2007 až po súčasnosť je po mne požadované, aby som vybavoval mne\nrozvrhom práce pridelený vyššie uvedený nápad vecí bez zbytočných prieťahov.\nDoposiaľ nikoho nezaujímalo, či som vôbec schopný vybaviť rozvrhom práce\npridelený nápad vecí na prejednanie a rozhodnutie včas a bez zbytočných prieťahov.\n\n6\n\nNikoho nezaujíma, že pri plnení úloh sa dlhodobo pracovne prepínam, nikoho nezaujíma,\nže som dennodenne vystavený nezvládnuteľnému stresu, nikto nerieši situáciu, že v prospech\nnadštandardného plnenia pracovných úloh som nútený potláčať svoj súkromný život.“.\n6.\n\nK\n\nvyjadreniu\n\npodpredsedníčky\n\nokresného\n\nsúdu\n\nsťažovatelia\n\nzaujali\n\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu\n19. apríla 2017, v ktorom okrem iného uviedli, že im „neprináleží posudzovať jej právne\nstanovisko“.\n\nSvoje vyjadrenie zamerali viac na stanovisko vo veci konajúceho sudcu\n\nokresného súdu, ku ktorému uviedli: „Podali sme my žalobcovia na Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky sťažnosť, pretože naša vec nie je prerokovaná bez zbytočných prieťahov, podľa\nČI. 48 ods.2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohli vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\nJe zistiteľné, že my sťažovatelia poťažne naši právni predchodcovia podali žalobu\nna Okresný súd Žilina na vyrovnanie dedičských podielov dňa 14.5.1993. Od tejto doby\nku dňu 11.11.2016,. kedy sme písomne podávali sťažnosť na Ústavný súd Košice, skoro\n24 rokov teda v mesiaci máji 14.5.1993 a za 24 rokov nebolo rozhodnuté.\nPodpísaný\n,\n\nako aj my žalobcovia.\n,\n\n,\n\n,\n\nsme nepodávali sťažnosť\n\nna konkrétneho sudcu, ale na prieťahy v konaní vo veci, ktorá sa prejednáva na Okresnom\nsúde Žilina pod sp. zn. 14C 415/1993.\nVyjadrenie konajúceho sudcu, že sťažnosť... na ústavný súd SR podával proti nemu\nJUDr. Ladislav Potocký nie je pravdivá a objektívna, lebo my sťažovatelia sme požiadali\nJUDr. Ladislava, aby v našom mene takúto sťažnosť na ústavný súd pripravil a podal\na za tým účelom sme mu podpísali aj písomné plnomocenstvo.\n... My sťažovatelia sa nevyjadrujeme k tomu, ako je systém prideľovania jednotlivých\nvecí sudcom, ani koľko a komu bolo pridelené jednotlivé veci, ani aké sú podmienky\nna civilnom oddelení OS Žilina, ani k osobným problémom toho, ktorého sudcu, pretože\nnám to neprináleží.“\n\n7\n\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\n10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\nsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne III. ÚS 127/03,\nIV. ÚS 221/04).\n11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n8\n\n12. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku (ďalej\naj „SSP“).\n13. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá. Ako aj z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého\nsa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.\nAk sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy\nsa bude konať nové pojednávanie.\n14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb. Pričom v zmysle § 5 SSP sa týmto základným princípom civilného sporového\nkonania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný princíp konania\nje premietnutý\n\ndo\n\nďalších\n\nustanovení\n\nCivilného\n\nsporového\n\nporiadku,\n\nCivilného\n\nmimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku so zohľadnením osobitostí\njednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.\n\n9\n\n15. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153\nCSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení § 168 − § 172 CSP\no predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1, podľa\nktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1\nprvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická, prípadne procesná zložitosť\nveci, o ktorej súd rozhoduje (1) správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02,\nIV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.\n17. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd po preskúmaní spisu sp. zn. 14 C 415/93\nzistil, že predmetom namietaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu\nna vyrovnanie dedičských podielov. Vzhľadom na predmet konania ústavný súd\nkonštatoval, že po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu\ndo rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva, a preto namietané konanie nemožno\npovažovať za právne zložité.\nVzhľadom na vysoký počet navrhovateľov (v súčasnosti sedemnásť), ako aj úmrtia\nviacerých z nich v doterajšom priebehu konania, keď musel okresný súd viackrát upravovať\nokruh účastníkov konania, prihliadať na priebeh dedičských konaní a nadviazať\nkomunikáciu s dedičmi zomrelých navrhovateľov, konanie vykazuje faktickú zložitosť,\nktorá má výrazný podiel na jeho doterajšej dĺžke. Faktickou zložitosťou však nemožno\n\n10\n\nospravedlniť nečinnosť súdu v jednotlivých štádiách konania, resp. jeho neefektívnu\nčinnosť, ktorá nesmeruje plynulo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.\nObdobný záver skonštatoval ústavný súd aj v nálezoch sp. zn. II. ÚS 128/05\nzo 6. októbra 2005, ako aj sp. zn. IV. ÚS 173/2010 z 30. augusta 2010, ktorými bolo\nvyhovené sťažnostiam iných účastníkov konania ako sťažovateľov, v ktorých namietali\nporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní.\n18. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov, resp. ich\nprávnych predchodcov, v preskúmavanej veci ústavný súd sčasti súhlasí s vyjadrením\nvo veci konajúceho sudu, že aj samotní sťažovatelia, resp. ich právny zástupca, svojou\nnečinnosťou prispeli k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, avšak nie až takou\nvýznamnou mierou, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní\notázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.\n19. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní. Ústavný súd predovšetkým zastáva názor, že napadnuté konanie, ktoré nebolo\nprávoplatne skončené ani po takmer 23 rokoch od jeho začatia, nie je potrebné osobitne\nvyhodnocovať a uvádzať prípadne jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu (m. m.\nIV. ÚS 280/2011), pretože v okolnostiach danej veci už samotná dĺžka konania\nje z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná.\nNapokon ústavný súd už v náleze č. k. II. ÚS 128/05-33 zo 6. októbra 2005, ako aj\nv náleze sp. zn. IV. ÚS 173/2010 z 30. augusta 2010 vyslovil, že okresný súd sa dopustil\nzbytočných prieťahov v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 415/93, ktoré sa týkali iných\núčastníkov konania, ale toho istého súdneho konania.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho\nprávoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci, možno už len na základe\njeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48\n\n11\n\nods. 2 ústavy (obdobne napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 173/05, III. ÚS 242/2012\na III. ÚS 269/2012).\nObranu okresného súdu spočívajúcu v poukazovaní na neprimerane vysoký nápad,\nresp. pracovnú preťaženosť vo veci konajúceho sudcu okresného súdu ústavný súd nemohol\nakceptovať, pričom poukazuje na svoju ustálenú štandardnú judikatúru (napr. I. ÚS 23/03,\nI. ÚS 141/03, II. ÚS 153/06, III. ÚS 242/2012), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie\nalebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov\nna súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu\nbyť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní.\n20. Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností dospel k názoru, že doterajším\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania\n(takmer 23 rokov) došlo u sťažovateľov k porušeniu ich základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto vyslovil porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, tak ako to je uvedené v 1. bode výrokovej časti tohto nálezu.\n21. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu\nporušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutím o porušení\nzákladného práva sťažovateľov v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nprikázal okresnému súdu, ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci koná, aby\nďalej konal bez zbytočných prieťahov (2. bod výrokovej časti tohto nálezu).\n\n12\n\n22. Sťažovatelia sa domáhajú aj priznania finančného zadosťučinenia a náhrady trov\nprávneho zastúpenia.\n23. Aj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľmi označeného základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie\ntejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto\npovažoval za potrebné zaoberať sa aj vecnou opodstatnenosťou návrhu sťažovateľov\nna priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde\nnáhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobenej právnej neistoty\npostupom orgánov verejnej moci.\n24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej\npráva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\n25. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha.\n26. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n27. Sťažovatelia v sťažnosti žiadajú priznať finančné zadosťučinenie v sume\npo 5 000 € každému z nich. Tento svoj návrh odôvodňujú s poukazom na neúmernosť dĺžky\nkonania, ktorá je takmer 23 rokov.\n28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04). Pri rozhodovaní o priznaní\n\n13\n\nfinančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných\nESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n29. Ústavný súd v danom prípade zohľadnil predovšetkým celkovú dĺžku konania\nokresného súdu.\n30. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd považoval v konkrétnych okolnostiach\ndaného prípadu priznanie sťažovateľmi požadovanej sumy 5 000 € pre každého z nich\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný\nsúd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v 3. bode výrokovej časti tohto nálezu.\n31. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním.\n32. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov\nprávneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.\n33. Sťažovatelia si uplatnili trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom\nza dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti)\nuskutočnené v roku 2016. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €. Základná sadzba\ntarifnej odmeny by mala byť znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní\ndvoch alebo viacerých osôb, t. j. na sumu 71,50 €. V prípade piatich sťažovateľov\npred ústavným súdom tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 800,80 €\n(pre jedného sťažovateľa 160,16 €). Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľov si\núhradu trov právneho zastúpenia uplatnil iba v sume 400,40 €, ústavný súd, súc viazaný\n\n14\n\npetitom sťažnosti, túto úhradu sťažovateľom priznal len vo výške uplatneného nároku,\ntak ako to je uvedené v 4. bode výrokovej časti tohto nálezu.\n34. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\n35. V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. mája 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-nadmerná zaťaženosť, nadmerné množstvo vecí", "prieťahy v konaní-extrémne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/415/1993", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:846caee6-2f50-437a-889f-bae36f4e4a42", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/2012 z 12. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:846caee6-2f50-437a-889f-bae36f4e4a42"}, {"guid": "ussr:bc1df73e-477a-495c-8e22-d66c67e39a25", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 269/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 269/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc1df73e-477a-495c-8e22-d66c67e39a25"}, {"guid": "ussr:23fc1f95-c0d5-487b-8a98-1bc45ad900f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 280/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 280/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23fc1f95-c0d5-487b-8a98-1bc45ad900f9"}, {"guid": "ussr:c89701ba-33a4-41e7-b69e-8dabcba864fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 173/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/2010 z 30. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c89701ba-33a4-41e7-b69e-8dabcba864fc"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:2bdd3c42-9069-4c64-9770-f68cb5d33d81", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bdd3c42-9069-4c64-9770-f68cb5d33d81"}, {"guid": "ussr:6d4ebb77-4e0d-4a1a-844f-de2a38fd2966", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 128/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 128/05 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d4ebb77-4e0d-4a1a-844f-de2a38fd2966"}, {"guid": "ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 173/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/05 z 6. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-06", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:b11cca11-17a7-47b6-b4f5-df7afce7fc50", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 260/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 260/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b11cca11-17a7-47b6-b4f5-df7afce7fc50"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:01c9267c-409f-487b-8662-199b7eea4420", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01c9267c-409f-487b-8662-199b7eea4420"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:04e63c5e-e51e-4a9a-b31a-b96e4cef895e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.248.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 248/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 248/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.248.2020.2"}]}