{"guid": "ussr:cdec469e-a98b-44cf-a33b-af98ff3fb1d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.359.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 359/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 359/2017 z 30. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 359/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.359.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2017-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cdec469e-a98b-44cf-a33b-af98ff3fb1d6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.359.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.359.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.359.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 359/2017-6\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 5 S 38/2013 z 24. septembra 2014 a postupom a rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžr 121/2014 z 30. novembra 2016 a takto\n\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného\n\nporušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\na rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 S 38/2013\nz 24. septembra 2013 a postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžr 121/2014 z 30. novembra 2016.\n2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia správneho orgánu domáhala preskúmania rozhodnutia Obvodného\npozemkového úradu v Prešove č. 2013/00163-01-OM z 27. mája 2013, ktorým bolo\nv druhom stupni potvrdené rozhodnutie o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. i)\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.\nV tomto konaní pred správnym orgánom sa sťažovateľka domáhala vydania rozhodnutia\no navrátení vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva\nk pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995\nZ. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“).\nKrajský súd žalobu sťažovateľky namietaným rozsudkom sp. zn. 5 S 38/2013\nz 24. septembra 2014 zamietol a sťažovateľke nepriznal náhradu trov konania. Ako\nsťažovateľka uvádza, „Krajský súd v Prešove zamietol moju žalobu z dôvodu, že\no predmetnom uplatnenom nároku už bolo právoplatne rozhodnuté podľa Zákona o pôde\nč. 229/1991 Zb. na žiadosť mojej matky -\n\n, t.j. z dôvodov procesných.\n\nNeposúdil však môj samotný nárok na vrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa\nreštitučného zákona č. 503/2003 Z. z., podľa ktorého som tento uplatnila. Pritom som\nv zmysle § 3 ods. 4 Správneho poriadku žiadala tiež porovnať rozhodnutia správneho\norgánu v skutkovo zhodných prípadoch, a to vo veci nárokov rodiny\na\n\n,\n\n, ktorých žiadostiam a prinavrátenie vlastníctva k obdobným -\n\nsusediacim nehnuteľnostiam, bolo vyhovené.“.\n3. Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd namietaným rozsudkom sp. zn. 8 Sžr 121/2014\nz 30. novembra 2016 tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil. Sťažovateľka v sťažnosti\n\n2\n\ntvrdí, že „S postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, ktorým bola moja žaloba\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu zamietnutá a odvolacieho Najvyššieho súdu\nSR, ktorým bolo potvrdené toto rozhodnutie, sa nemôžem stotožniť a som toho názoru, že\ntieto neboli vydané zákonným postupom a v súlade so zákonom. Naviac - pokiaľ ide\no konanie na Najvyššom súde SR, tento súd konal so značnými prieťahmi, keďže rozhodol\npo vyše 2 rokoch od podania odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového - Krajského súdu\nv Prešove.“.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky\n\nna súdnu ochranu - upravené\n\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Prešove č. k. 5 S /38/2013-57 zo dňa 24.09.2014 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 8Sžr/l 21/2014 zo dňa 30.11.2016 porušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžr/121/2014 zo dňa\n30.11.2016 a Krajského súdu v Prešove č. k. 5 S/38/2013-57 zo dňa 24.09.2014 sa zrušujú\na vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na nové konanie a rozhodnutie.\n3. Sťažovateľke\n\nsa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške\n\n5 000.- €, a náhrada trov konania, ktoré je povinný jej vyplatiť Najvyšší súd SR do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. “\nII.\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n3\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\n10. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že došlo k porušeniu jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom krajského súdu v konaní, v ktorom bolo\npredmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutie a postup Obvodného pozemkového úradu\n\n4\n\nv Prešove, a tiež postupom a rozsudkom najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní\nsťažovateľky voči rozsudku krajského súdu. Predmetom rozhodovania Obvodného\npozemkového úradu v Prešove a následne krajského súdu a najvyššieho súdu bol reštitučný\nnárok sťažovateľky uplatnený podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Z obsahu sťažnosti vyplýva,\nže podľa sťažovateľky neboli namietané rozhodnutia vydané zákonným postupom\na v súlade so zákonom a nemôže sa s nimi „stotožniť“. Pokiaľ ide o samotné konanie\no odvolaní pred najvyšším súdom, sťažovateľka namieta aj prieťahy v konaní najvyššieho\nsúdu, keďže od momentu podania odvolania do rozhodnutia najvyššieho súdu uplynuli dva\nroky.\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 5 S 38/2013 z 24. septembra 2014\n11. Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa\nporušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd (princíp subsidiarity). Sťažovateľka mala právo podať proti namietanému rozsudku\nkrajského súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd.\nToto svoje právo aj využila podaním odvolania v zákonom ustanovenej lehote. Právomoc\nnajvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky proti rozhodnutiu krajského súdu\nv danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti namietajúcej postup a rozsudok\nkrajského súdu sp. zn. 5 S 38/2013 z 24. septembra 2014 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 8 Sžr 121/2014 z 30. novembra 2016\n12. Z obsahu namietaného rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžr 121/2014\nz 30. novembra 2016 ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa žalobou podanou na krajskom\n\n5\n\nsúde domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu\nv Prešove, ktorý konanie vo veci sťažovateľky o vydanie rozhodnutia o navrátení\nvlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 503/2003 Z. z. zastavil podľa § 30 ods. 1\npísm. i) správneho poriadku, pretože bol toho názoru, že správny orgán už vo veci meritórne\nrozhodol.\nKrajský súd ako súd prvého stupňa namietaným rozsudkom sp. zn. 5 S 38/2013\nz 24. septembra 2014 žalobu sťažovateľky podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) zamietol. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\n(Obvodného pozemkového úradu v Prešove) bolo podľa krajského súdu vydané v súlade so\nsprávnym poriadkom, je vecne správne, náležite odôvodnené a pred jeho vydaním sa\nžalovaný správny orgán dostatočne zaoberal splnením podmienok podľa § 30 ods. 1 písm. i)\nsprávneho poriadku skôr, ako napadnuté rozhodnutie vydal.\n13. Najvyšší súd ako súd odvolací namietaným rozsudkom sp. zn. 8 Sžr 121/2014\nz 30. novembra 2016 odvolanie sťažovateľky voči rozsudku krajského súdu potvrdil.\nV odôvodnení svojho rozsudku najvyšší súd v podstatnom uviedol:\n„Podľa § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak\nv tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.\nPrekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným\npodmienkam a jej existencia (zistenie) vedie, bez ďalšieho k. zastaveniu konania. Táto\nprekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec,\npričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom\nuž bolo právoplatne rozhodnuté, táto sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých\nosôb (konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni\nnástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej\nsukcesie)...\nOdvolací súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že vo veci bolo\nvydaných viacero správnych rozhodnutí, z ktorých považuje, na účely posúdenia prekážky\nrozsúdenej veci, za nosné právoplatné rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu v Prešove\nč. 2488/92-Dr./98 zo dňa 12. júna 1995... a rozhodnutie č. 2488/92-Dr./242 zo dňa\n28. októbra 1994... Obe citované rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom č. 229/1991\n\n6\n\nZb. Rovnako bývalý Obvodný pozemkový úrad Prešov rozhodnutím č. 2007/0945-HZ-8\nzo dňa 19. októbra 2007 rozhodol vo veci uplatnenia si reštitučného nároku žalobkyňou...\npodľa zákona č. 503/2003 Z. z., pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sp/39/2007 zo dňa 21. novembra 2008.\nPorovnávajúc\n\nuvedené\n\nrozhodnutia\n\ns\n\njednotlivými\n\nžiadosťami\n\nžalobkyne\n\npo obsahovej stránke, konkrétne v tom smere, či jednotlivými rozhodnutiami bolo\nprávoplatne rozhodnuté o všetkých nehnuteľnostiach, vydania ktorých sa žalobkyňa\ndomáhala, dospel odvolací súd k nevyvrátiteľnému záveru, že v danej veci skutočne existuje\nprekážka rozhodnutej veci (res iudicata).\nOdvolaciu námietku žalobkyne, spočívajúcu v tvrdení, že súd sa mal zaoberať\naj splnením podmienok na vrátenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam podľa\nzákona č. 503/2003 Z. z., keďže predmetné konanie o uplatnení reštitučného nároku\nžalobkyňou nemožno považovať za totožné s predchádzajúcim konaním podľa zákona\nč. 229/1991 Zb., odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú...\nNajvyšší súd Slovenskej republiky hore uvedené ustanovenie (pozn. podľa § 1 zákona\nč. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo\nvydané podľa osobitného predpisu) a samotný účel zákona č. 503/2003 Z. z. s prihliadnutím\nna svoju doterajšiu judikatúru (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Sž-o-KS/l/2005) interpretuje v tom duchu, že má oprávneným osobám, ktoré\nsi z rôznych dôvodov svoj nárok na kompetentnom verejnom orgáne neuplatnili postupom\npodľa § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v lehote určenej v § 13 ods. 1 a 2 cit. zákona,\numožniť uplatniť si nárok na vydanie nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorým prešlo na štát\nniektorým zo spôsobov taxatívne vymedzeným v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., a to v novo\nustanovenej prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť od 01. januára 2004 a skončí dňa\n31. decembra 2004...“\nS odvolaním sa na judikatúru najvyššieho súdu, a to najmä na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo 82/2009 dospel v namietanom rozsudku najvyšší súd\nk záveru, že:\n„Právoplatné rozhodnutie o konkrétnej nehnuteľnosti vydané podľa zákona\nč. 229/1991 Zb. vylučuje konanie, predmetom ktorého je tá istá nehnuteľnosť, podľa zákona\nč. 503/2003 Z. z., inak povedané právo požadovať od štátu navrátenie vlastníctva sa\n\n7\n\npodaním žiadosti skonzumuje. Z uvedeného dôvodu odvolacej námietke nemohol Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky vyhovieť.“\n14. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla\nvtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá\nzásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých\nje založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá\nformálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom\nrozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n15. Ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu nemožno\npovažovať za vnútorne rozporné. Najvyšší súd svoje rozhodnutie náležite a ústavne\nsúladným spôsobom odôvodnil, použil pritom ústavne konformný výklad relevantných\nustanovení zákona č. 503/2003 Z. z. v súlade so svojou konštantou judikatúrou.\nAko už ústavný súd judikoval „právne závery najvyššieho súdu, že právoplatné\nrozhodnutie o konkrétnej nehnuteľnosti vydanej podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších\npredpisov vylučuje konanie, ak predmetom konania je tá istá nehnuteľnosť podľa zákona\nč. 503/2003 Z. z., ako bola v konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb., t. j. je prekážkou\nkonania podľa zákona č. 503/2003 Z. z., bez ohľadu na to, či ide o rovnakých účastníkov\nkonania, alebo nie, sú ústavne akceptovateľné a zodpovedajú cieľu reštitučných právnych\npredpisov − zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorých došlo voči\nvlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989.“\n(II. ÚS 585/2016).\n16. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že obsahom označeného\nzákladného práva nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka\nsúdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97,\nIII. ÚS 139/08), ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n\n8\n\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžr 121/2014 z 30. novembra 2016, je zjavne neopodstatnená.\n17. Sťažovateľka zároveň v odôvodnení svojej sťažnosti uviedla, že najvyšší súd\nv konaní o jej odvolaní sp. zn. 8 Sžr 121/2014 konal so zbytočnými prieťahmi, keďže\nrozhodol po vyše 2 rokoch od podania odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového\nkrajského súdu. Keďže sťažovateľka v petite svojej sťažnosti označila ako porušené aj\nprávo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré v sebe implikuje aj právo na rozhodnutie veci\nv primeranej lehote, považoval ústavný súd za potrebné vyjadriť sa aj k tejto námietke\nsťažovateľky.\n18. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Pri rozhodovaní o ústavných\nsťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, respektíve práva na prerokovanie veci v primeranej lehote, vychádza\nústavný súd zo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.\nK stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným\nzákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. I. ÚS 41/02).\n19. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak\nbola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte\nmohlo trvať (m. m. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 258/2012). Ak v čase\ndoručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu\noznačeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd sťažnosť odmietne\nako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanie o takej\n\n9\n\nsťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu\nk základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, prípadne právu na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (m. m. Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,\nrozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\n20. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 8 Sžr 121/2014 z 30. novembra 2016 bolo doručené jej právnej zástupkyni\n27. decembra 2016. Sťažnosť sťažovateľky bola podaná na poštovú prepravu 27. februára\n2017 a doručená ústavnému súdu 1. marca 2017. V čase doručenia sťažnosti ústavnému\nsúdu už teda zjavne nedochádzalo k porušovaniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nv primeranej lehote, preto ústavný súd dospel k záveru, že aj táto námietka sťažovateľky je\nvo vzťahu k postupu najvyššieho súdu v odvolacom konaní sp. zn. 8 Sžr 121/2014 zjavne\nneopodstatnená.\n21. Ústavný súd musí zároveň konštatovať, že sťažovateľka nie je v konaní pred\nústavným súdom zastúpená advokátom, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 20 ods. 2 zákona\no ústavnom súde, a preto je v danom prípade daný aj dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Keďže\nsa však ústavný súd v záujme materiálnej ochrany práv sťažovateľky vysporiadal\ns namietaným porušením práv sťažovateľky, ktoré uviedla v petite svojej sťažnosti, a dospel\nk záveru, že je tu daný dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu sp. zn. 5 S 38/2013 z 24. septembra 2014 a pre zjavnú\nneopodstatnenosť vo vzťahu k postupu a rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžr 121/2014\nz 30. novembra 2016, ktoré by nebolo možné odstrániť ani v prípade kvalifikovaného\nprávneho zastúpenia sťažovateľky, nepovažoval za účelné a hospodárne, aby sťažovateľku\nvyzýval na odstránenie tejto procesnej prekážky (doplnenie splnomocnenia advokáta).\n\n10\n\n22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch\nsťažovateľky uplatnených v nej už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 30. mája 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "reštitúcia-reštitučný nárok", "reštitúcia-zákonná prekážka", "konanie-zastavenie", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "rozhodnutie-správne rozhodnutie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c782716d-910a-4461-b23a-aa5d30692188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.585.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 585/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 585/2016 z 21. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.585.2016.1"}, {"guid": "ussr:968b5209-9071-4670-913e-4a25bfeb2a11", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 258/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 258/2012 z 18. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-18", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:968b5209-9071-4670-913e-4a25bfeb2a11"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}