{"guid": "ussr:924edc98-5960-40cb-b5ae-a277d1350e04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.34.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 34/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/2017 z 24. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. januára 2017, sp. zn. III. ÚS 34/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.34.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-01-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/924edc98-5960-40cb-b5ae-a277d1350e04", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.34.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.34.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.34.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 34/2017-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpeného\n\nadvokátkou\n\nJUDr.\n\n,\nEmíliou\n\nKorčekovou,\n\n,\nAdvokátska\n\nkancelária,\n\nL. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nč. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 9 Co 401/2013-327, 9 Co 615/2013 z 30. januára 2014 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 489/2014 z 29. júna 2016\na základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 64/2007 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. novembra 2016 doručená sťažnosť (doplnená podaním doručeným 29. novembra 2016)\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“), práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, základného\npráva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 9 Co 401/2013-327, 9 Co 615/2013 z 30. januára 2014 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 489/2014 z 29. júna 2016\na základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn.\n11 C 64/2007, ktorou žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, právo na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, právo podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 401/2013, 9Co 615/2013 z 30. januára\n2014 porušené boli.\n2. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\n\n2\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom\npodľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 489/2014 z 29. júna 2016, porušené boli.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 401/2013, 9Co 615/2013\nz 30. januára 2014 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 489/2014\nz 29. júna 2016 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n4. Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinné solidárne\nuhradiť\n\nprimerané zadosťučinenie 5 000,- Eur a rovy právneho\n\nzastúpenia v sume 606,16,- Euro na účet jeho advokátky JUDr. Emília Korčeková do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní č. k. 11 C/64/2007 porušené boli.\n6.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000,- Eur,\n\nktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti\nnálezu.\n7.\n\npriznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je\n\nOkresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky\nJUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\n2. Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ\nbol ako žalovaný účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 11 C 64/2007\n(pôvodne pod sp. zn. 39 Ro 2905/2006), v ktorom sa\n\n– advokát ako\n\nžalobca (ďalej len „žalobca“) proti sťažovateľovi domáhal zaplatenia 441 154,50 Sk\n(14 643,45 €) s príslušenstvom z titulu zaplatenia odmeny advokáta za poskytovanie\nprávnych služieb sťažovateľovi zastupovaním v konaní vedenom Okresným súdom\nBratislava I pod sp. zn. 9 C 381/1997. Žalobca sťažovateľovi vyfakturoval tarifnú odmenu\nfa. č. 2006/1/62 z 13. novembra 2006 za vykonanie troch úkonov právnej služby (prevzatie\n\n3\n\na príprava zastúpenia 7. februára 2006, účasť na pojednávaní 16. februára 2008 odročeného\nbez prerokovania veci vo výške 1/4 a účasť na pojednávaní 11. mája 2006).\n3. Vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9 C 381/1997\nsa sťažovateľ domáhal žalobou doručenou 10. októbra 1997 proti Slovenskej republike,\nzastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, zaplatenia 80 561 560 Sk\nspolu s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy 5 miliónov Sk. Po tom, čo Okresný súd\nBratislava I vo veci nariadil viaceré pojednávania (26. novembra 2002, 13. marca 2003,\n20. mája 2003, 23. septembra 2003, 27. novembra 2003, 1. apríla 2004, 7. septembra 2004,\n8. septembra 2005, 22. novembra 2005), na ktoré sa sťažovateľ nedostavil, bolo 13. februára\n2006 doručené Okresnému súdu Bratislava I splnomocnenie na zastupovanie udelené\nsťažovateľom\n\n– advokátovi. Dňa 16. februára 2006\n\nsa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prerokovania veci. Ďalšie\npojednávanie sa uskutočnilo 11. mája 2006, na ktorom bol sťažovateľ osobne prítomný,\npojednávanie bolo odročené s tým, že právny zástupca sťažovateľa oznámi mená a adresy\nsvedkov, ktorých navrhuje vypočuť, čo aj urobil. Vo veci bolo nariadené pojednávanie\nna 21. november 2006. Dňa 2. novembra 2006 bolo okresnému súdu doručené podanie,\nktorým zástupca sťažovateľa oznámil vypovedanie plnej moci z dôvodu neposkytnutia\nsúčinnosti a straty dôvery. Pojednávanie 21. novembra 2006 bolo odročené z dôvodu\nospravedlnenia sa sťažovateľa, na ďalšom pojednávaní sa zúčastnil sťažovateľ osobne.\nOkresný súd Bratislava I vo veci rozhodol rozsudkom z 9. októbra 2007, voči ktorému bolo\npodané odvolanie, ktoré odvolací súd odmietol ako oneskorene podané.\n4. Sťažovateľ sa žalobe žalobcu bránil tým, že 14. decembra 2015 poskytol žalobcovi\npôžičku a uzatvoril s ním dohodu, podľa ktorej mu bude žalobca poskytovať právne služby\nbezplatne až do jej vrátenia. Žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, mal vedomosť\no zdravotnom stave sťažovateľa, ktorému povaha jeho choroby znemožňovala chápať\nvýznam konania, a žalobca zneužil jeho psychickú poruchu. Splnomocnenie udelené\nžalobcovi považoval sťažovateľ za neplatné pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Poukázal\nna to, že žalobca nikdy neuviedol, aká bude jeho odmena, maril spravodlivosť, a preto mu\n\n4\n\nnárok na odmenu nevznikol. Po výpovedi udeleného splnomocnenia žalobca sťažovateľovi\nnevrátil písomnosti, a preto nemohol riadne pokračovať v konaní.\n5. Okresný súd rozsudkom č. k. 11 C 64/2007-235 z 10. júla 2012 zaviazal\nsťažovateľa zaplatiť žalobcovi 14 643,65 € s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti (úrok\nz omeškania za obdobie od 24. novembra 2006 do 3. januára 2007) žalobu zamietol.\nŽalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh\n(nepriznal mu trovy právneho zastúpenia s ohľadom na to, že sám žalobca je advokát\na zastúpenie iným advokátom nebolo účelné).\n6. Okresný súd mal za preukázané, že sťažovateľ udelil žalobcovi splnomocnenie\nna zastupovanie v súdnom konaní, žalobca fakturované úkony právnej služby vykonal,\na tým mu vzniklo právo na odmenu. Vzhľadom na to, že nebola preukázaná iná dohoda\no výške odmeny žalobcu ako advokáta, patrí mu v zmysle vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „advokátska\ntarifa“) odmena tarifná, tak ako bola sťažovateľovi fakturovaná. Pokiaľ sťažovateľ\npoukazoval na svoj zdravotný stav, ktorý mal žalobca zneužiť, okresný súd konštatoval,\nže sťažovateľ toto svoje tvrdenie nepreukázal, predložil iba potvrdenie o dočasnej\npráceneschopnosti od 19. decembra 2007 s diagnózou F 41 (iné úzkostné poruchy), z čoho\nale jednoznačne nevyplýva, že v čase trvania dočasnej pracovnej neschopnosti nebol\nspôsobilý na právne úkony. Vo vzťahu k názoru sťažovateľa, že splnomocnenie je neurčité,\npretože neobsahuje dohodu o výške odmeny, poukázal okresný súd na to, že ak nedôjde\nmedzi advokátom a klientom k dohode o odmene, patrí advokátovi tarifná odmena,\nv dôsledku čoho absencia dohody o odmene nespôsobuje neplatnosť príkaznej zmluvy.\nPokiaľ poukazoval sťažovateľ na to, že žalobca počas jeho zastupovania nebol oprávnený\nadvokáciu vykonávať, lebo jej výkon mal pozastavený, okresný súd zistil, že Slovenská\nadvokátska komora žalobcovi výkon advokácie nepozastavila. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil,\nže žalobca riadne nehájil jeho záujmy ako klienta a po skončení zastupovania mu odmietol\nvydať doklady, a preto nemohol splnomocniť na zastupovanie iného advokáta, okresný súd\ndospel k záveru, že v rozhodnom čase (do oznámenia sťažovateľovi výpovede plnej moci)\n\n5\n\nžalobca poskytoval právnu službu sťažovateľovi riadne a nebolo povinnosťou žalobcu\npodať v mene sťažovateľa odvolanie, pretože o výpovedi plnej moci sa sťažovateľ dozvedel\nnajneskôr 4. januára 2007 a okresný súd v jeho veci rozhodol až 9. októbra 2007. Okresný\nsúd zamietol návrh sťažovateľa na doplnenie dokazovania pripojením spisu Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru Pezinok ČVS: OPR 1334/1-OVK-BH/07, pretože s ohľadom\nna dôvody sťažovateľa pre vykonanie tohto dôkazu, „ak by aj predmetný spis Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru obsahoval dôkazy, že navrhovateľ bránil výkonu\nspravodlivosti, respektíve si nesplnil svoje povinnosti advokáta, boli by to doklady, ktoré by\npreukazovali skutočnosti po ukončení zastupovania v predmetnej veci a preto by nemali\nžiaden vplyv na už vykonané úkony právnej pomoci, ani ich vyúčtovanie“. Rovnako okresný\nsúd zamietol návrh sťažovateľa na výsluch svedka\n\n, ktorý sa mal vyjadriť\n\nk tomu, že sťažovateľ bol v advokátskej kancelárii žalobcu a žalobca si vynucoval\nzaplatenie sumy milión korún a podmieňoval to vydaním listinných dôkazov, ktoré mu\nsťažovateľ zveril, pretože „aj tento dôkaz by preukazoval skutočnosti po ukončení\nzastupovania a preto by nemal vplyv na poskytnuté úkony právnej služby“. Okresný súd\nzamietol aj návrh sťažovateľa na doplnenie dokazovania výpoveďou svedkyne\nz advokátskej kancelárie žalobcu, pretože sťažovateľ neuviedol, k akým\nokolnostiam má byť svedkyňa vypočutá.\n7. Sťažovateľ v odvolaní (odvolanie z 10. septembra 2012 podpísané sťažovateľom\na z 11. septembra 2012 podané prostredníctvom\n\n, advokátky)\n\nproti tomuto rozsudku argumentoval tým, že okresný súd sa nevyrovnal s obsahom jeho\nodvolania proti uzneseniu č. k. 11 C 64/2007-93 z 10. júna 2009, ktorým okresný súd\nzamietol návrh žalobcu na pripustenie zmeny účastníka na strane žalobcu odôvodnený\npostúpením žalovanej pohľadávky, pretože nemal za preukázané, že predmetom postúpenia\nbola i pohľadávka žalovaná v konaní proti sťažovateľovi. Sťažovateľ poukazoval na to,\nže k postúpeniu žalovanej pohľadávky došlo, predložil oznámenie o jej postúpení, ktoré mu\nbolo žalobcom doručené, v dôsledku čoho žalobca nebol v konaní aktívne vecne\nlegitimovaný a žaloba mala byť preto zamietnutá. Ďalej sťažovateľ poukázal na to,\nže rozsudok okresného súdu nie je presvedčivo odôvodnený, odporuje požiadavke\nna spravodlivosť súdneho konania. Poukázal i na to, že okresný súd mu „bez odôvodnenia\n\n6\n\nnedoručoval písomnosti a listinné dôkazy zakladané do spisu žalobcom na zaujatie\nstanoviska, čím mu odňal možnosť konať pred súdom“.\n8. Rozsudok okresného súdu napadol vo výroku o náhrade trov konania i žalobca,\npričom dôvodil tým, že skutočnosť, že je advokátom, nemôže mať vplyv na jeho právo\nnechať sa zastúpiť iným advokátom ako každý iný občan.\n9. K odvolaniu sťažovateľa sa písomne vyjadril žalobca podaním z 10. októbra 2012\n(č. l. 266) v tom zmysle, že ide len o účelovú obranu, aby sa zahmlila podstata veci, ktorou\nje dlh sťažovateľa za poskytnuté právne služby, a iba existencia zmluvy o postúpení\npohľadávky nevylučuje aktívnu legitimáciu postupcu k jej vymáhaniu vo vlastnom mene,\naj keby jej predmetom bola skutočne pohľadávka uplatnená v konaní. K odvolaniu žalobcu\nsa vyjadril sťažovateľ, ktorý bol toho názoru, že výrok o náhrade trov konania je správny\na pokiaľ sa žalobca nechal zastúpiť advokátom, ide o neprípustnú špekuláciu dvoch\nadvokátov, ktorá je zneužitím procesného práva.\n10. Krajský súd rozsudkom č. k. 9 Co 401/2013-327, 9 Co 615/2013 z 30. januára\n2014 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.\n11. Rozsudok okresného súdu č. k. 11 C 64/2007-235 z 10. júla 2012 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 9 Co 401/2013-327, 9 Co 615/2013 z 30. januára 2014\nnadobudol právoplatnosť 12. mája 2014.\n12. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu č. k. 9 Co 401/2013-327,\n9 Co 615/2013 z 30. januára 2014 dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil tým, že mu\npostupom krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, a ako dovolacie dôvody\nuviedol, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci a vec bola súdom nesprávne právne posúdená. Odňatie možnosti konať pred súdom\nvidel v tom, že odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu i okresného súdu boli\nnepresvedčivé, nedostatočné a nepreskúmateľné, sú vecne nesprávne a spočívajúce\nna nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení veci.\n\n7\n\nArgumentoval ďalej tým, že nemal vedomosť o existencii návrhu na zámenu účastníka\nkonania podaného žalobcom a ani o uznesení okresného súdu, ktorým bol tento návrh\nzamietnutý, čím bol porušený princíp rovnosti a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k nim.\nSúdy sa nevyrovnali s jeho námietkami o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\nv konaní a účinky postúpenia pohľadávky nesprávne právne posúdili. Sťažovateľ namietal\ni to, že oznámenie o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku krajského súdu nebolo\nvyvesené na úradnej tabuli krajského súdu 23. januára 2014, pretože na ňom nie je stopa\npo prepichnutí papiera špendlíkom.\n13. K dovolaniu sťažovateľa sa vyjadril žalobca podaním z 28. mája 2014 (č. l. 361),\nv ktorom poukázal na to, že vo veci bolo vykonané dôkladné dokazovanie, súdy sa zaoberali\nvšetkými argumentmi sťažovateľa, vzali do úvahy aj dohodu žalobcu a postupníka\nnachádzajúcu sa v súdnom spise o tom, že žalobca bol postupníkom splnomocnený\npohľadávku vymáhať vlastným menom, svoje rozhodnutia dôkladne odôvodnili, a preto\ndovolanie navrhol zamietnuť.\n14. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Cdo 489/2014 z 29. júna 2016 dovolanie\nsťažovateľa odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je\nprípustné [§ 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n„OSP“)] a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n15. Sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na\núčinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, základného práva na vlastníctvo podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy, práva na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 9 Co 401/2013-327, 9 Co 615/2013 z 30. januára 2014 a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 489/2014 z 29. júna 2016 odôvodnil sťažovateľ tým, že tieto\nrozhodnutia sú arbitrárne, nepresvedčivé, neracionálne a sú odôvodnené nekonzistentne.\nNajvyšší súd sa diskriminačne a tendenčne nevyrovnal s dôvodnými a zmysluplnými\ndovolacími námietkami sťažovateľa. Nevzal do úvahy, že sťažovateľ nemal vedomosť\n\n8\n\no podaniach žalobcu z 10. októbra 2012 (vyjadrenie žalobcu k sťažovateľom podanému\nodvolaniu – č. l. 266) a z 28. mája 2014 (vyjadrenie žalobcu k sťažovateľom podanému\ndovolaniu č. l. 361), ktoré mu neboli doručené, a teda nemal možnosť vyjadriť sa k nim.\nNedoručenie vyjadrenia k odvolaniu odvolateľovi je porušením procesných práv odvolateľa,\ntak ako to konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci\nTrančíková v. Slovensko, ako aj najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr.\nsp. zn. 5 Cdo 1013/2015 z 27. apríla 2016). Vyjadrenie žalovaného k dovolaniu sťažovateľa\nbolo nesprávne doručené\n\n– advokátke (25. júna 2014), ktorá\n\nsťažovateľa zastupovala v odvolacom konaní, avšak nezastupovala ho v dovolacom konaní.\nNavyše sťažovateľovi nikdy nebolo doručené ani uznesenie č. k. 11 C 64/2007-93 z 10. júna\n2009, ktorým okresný súd nepripustil zmenu účastníka na strane žalobcu. Krajský súd\nv súvislosti s odvolaním podaným advokátkou\n\nv mene sťažovateľa\n\nneodstraňoval včas nedostatky tohto odvolania spočívajúce v nedoložení splnomocnenia\nsťažovateľa na zastupovanie, ale urobil tak až výzvou advokátke a sťažovateľovi po vydaní\nrozhodnutia o podanom odvolaní a aj tú doručoval sťažovateľovi na nesprávnu adresu,\npretože v tom čase (od 12. apríla 2014 do 15. januára 2015) sa sťažovateľ nachádzal\nv Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Nesprávnosť právneho\nposúdenia veci spočíva v tom, že všeobecné súdy nevzali do úvahy postúpenie pohľadávky,\nktorá bola predmetom konania, žalobcom tretej osobe, ktorého následkom bola strata\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Navyše všeobecné súdy nevzali do úvahy ani\nto, že sťažovateľ mal vo vzťahu k žalobcovi postavenie spotrebiteľa, čo v spojení\nso skutočnosťou, že v príkaznej zmluve nebola uvedená výška odmeny advokáta, malo\nviesť k záveru o jej neplatnosti.\n16. Sťažnosť v časti porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní sp. zn.\n11 C 64/2007 odôvodnil sťažovateľ tým, že konanie trvalo extrémne dlhý čas a bolo\ncharakteristické obštrukčným konaním okresného súdu, ktorý postupoval procesne\nnesprávne, v dôsledku čoho pri správnom vyhodnotení nedostatku aktívnej legitimácie\nžalobcu mohlo byť konanie skončené rýchlejšie, navyše okresný súd maril i dovolacie\n\n9\n\nkonanie, keď v predkladacej správe uviedol, že osobitné splnomocnenie pre\n– advokátku na zastupovanie v dovolacom konaní je v spise založené, hoci\nsťažovateľ advokátku na zastupovanie v dovolacom konaní nesplnomocnil.\nII.\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n18. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25\nods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n19. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n20. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\n\n10\n\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n21. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n22. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\n23. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25\nods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n24. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n\n11\n\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú\n\n12\n\nza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n25. Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, k porušeniu týchto základných práv malo\ndôjsť jednak rozsudkom krajského súdu č. k. 9 Co 401/2013-327, 9 Co 615/2013\nz 30. januára 2014, jednak uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 489/2014 z 29. júna\n2016 a jednak zbytočnými prieťahmi v konaní sp. zn. 11 C 64/2007 pred okresným súdom.\n26. Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti\nrozsudku krajského súdu č. k. 9 Co 401/2013-327, 9 Co 615/2013 z 30. januára 2014.\nSťažovateľ tvrdil, že týmto rozsudkom malo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného\npráva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na majetok podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu, pretože toto rozhodnutie je arbitrárne, nepresvedčivé, neracionálne a vnútorne\nnekonzistentné.\n27. Krajský súd odôvodnil v rozsudku č. k. 9 Co 401/2013-327, 9 Co 615/2013\nz 30. januára 2014 nevyhnutnosť potvrdiť rozsudok okresného súdu tým, že sa stotožnil\ns jeho dôvodmi a s poukazom na § 219 ods. 2 OSP dodal: „Správne súd prvého stupňa\naj postupoval, keď sa vysporiadal v odôvodnení rozsudku zo všetkými relevantnými\nnámietkami odporcu týkajúcimi sa neplatností právneho úkonu, tvrdením, že plnomocenstvo\nje neurčité, tvrdením o nemožnosti prijať zastupovanie z dôvodu absencie poistenia, ako\naj s tvrdením odporcu, že navrhovateľ mal v rozhodnom období pozastavenú advokátsku\nčinností v dôsledku čoho je námietka nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia nenáležitá,\nkeďže procesná obrana odporcu bola z hľadiska skutkového stavu dôsledne zisťovaná,\ns výsledkami vykonaného dokazovania sa súd prvého stupňa riadne vysporiadal,\nv odôvodnení rozsudku skutkové a právne závery, ktoré prijal dostatočne vysvetlil, a tieto sú\nv súlade s právnou úpravou na vec sa vzťahujúcou; odvolací súd nemá dôvod odchýliť\nsa od prvostupňovým súdom vysloveného právneho názoru.“\n\n13\n\n28. Vo vzťahu k dôvodom odvolania sťažovateľa krajský súd uviedol: „Kľúčovou\nobranou prezentovanou odporcom v odvolaní je námietka nedostatku aktívnej vecnej\nlegitimácie. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podaním zo dňa 26. 3. 2009 požiadal\nsúd o zámenu účastníka na strane navrhovateľa (č.1.84), keďže Zmluvou o postúpení\npohľadávky zo dňa 18. 3. 2009 postúpil navrhovateľ pohľadávku vo výške 14.643,65 Eur\nčeskému subjektu\n\n, okolnosť ktorú oznámil odporcovi listom\n\nzo dňa 24. 3. 2009. O návrhu navrhovateľa súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa\n8. júna 2009 č. k. 11 C 64/2007-93 tak, že návrh na zmenu účastníka v konaní na strane\nnavrhovateľa zamietol, s poukazom na ust. § 92 ods. 3 O. s. p. nemal preukázané, že\npo začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod\nalebo prechod práv a povinnosti, o ktorých sa jedná, nakoľko predmetom postúpenia nebola\npohľadávka vo výške žalovanej peňažnej sumy vedená na Okresnom súde Bratislava III pod\nsp. zn. 11 C 64/2007, so záverom, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, v dôsledku čoho\nnámietka nie je spôsobilá privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.\n... odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by\nsa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal,\nrozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc\ns právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré\nodôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. bez ďalšieho odkazuje,\nrozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej, vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil\npodľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., vrátane výroku o náhrade trov konania.“\n29. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského\nsúdu (v spojení s rozsudkom okresného súdu) dospel k záveru, že krajský súd dal jasnú\na zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ v konaní nastolil. Krajský súd v rozsudku\nvysvetlil, ako dospel k záveru o nevyhnutnosti potvrdiť rozsudok okresného súdu, pretože\nzistil jeho vecnú správnosť. Rovnako tak je zrejmé, z akých dôvodov neobstáli argumenty\nuvedené v odvolaní sťažovateľa, ktoré boli v podstate len zopakovaním a zosumarizovaním\ndovtedajšej obrany sťažovateľa. Krajský súd posúdil argumenty sťažovateľa týkajúce\nsa neplatnosti príkaznej zmluvy, resp. nedostatkov splnomocnenia, ako aj tvrdenie\n\n14\n\no nemožnosti prijať zastupovanie žalobcom z dôvodu absencie poistenia a pozastavenia\nadvokátskej činnosti. Osobitne sa krajský súd zaoberal aj sťažovateľom tvrdenou\nnepreskúmateľnosťou\n\nrozhodnutia okresného súdu. Pokiaľ sťažovateľ opakovane\n\npoukazoval na to, že podľa jeho názoru sa krajský súd nevysporiadal s jeho námietkou\no nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku,\nkrajský súd na túto námietku reagoval. Z jeho rozhodnutia je zrejmé, z akých dôvodov sa\nstotožnil s opačným záverom okresného súdu. Krajský súd tak po posúdení veci dospel\nk záveru, podľa ktorého sťažovateľovi vznikla povinnosť žalobcovi za poskytnuté právne\nslužby zaplatiť odmenu, a to vo výške tak ako bola žalobcom sťažovateľovi fakturovaná,\npretože v prípade, ak nie je preukázaná iná dohoda o odmene advokáta, je klient povinný\nadvokátovi zaplatiť za poskytnuté právne služby tarifnú odmenu v zmysle advokátskej\ntarify.\n30. Rozhodnutie krajského súdu nepovažuje preto ústavný súd za arbitrárne,\nsvojvoľné, a teda založené na takom výklade aplikovaných ustanovení, ktorý by popieral\nich účel a zmysel.\n31. Podstata sťažnosti sťažovateľa sa však sústredila na tvrdené porušenie jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny v spojení\ns čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 489/2014 z 29. júna 2016, ktorú sťažovateľ odôvodnil tým,\nže najvyšší súd bol povinný jeho dovolanie meritórne prerokovať, pretože v konaní pred\nkrajským súdom bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, a to v dôsledku\nnedoručenia sťažovateľovi uznesenia č. k. 11 C 64/2007-93 z 10. júna 2009, ktorým\nokresný súd nepripustil zmenu účastníka na strane žalobcu, a ani návrhu žalobcu na jeho\nvydanie (výslovne sťažovateľom namietané v dovolaní), ako aj nedoručenia sťažovateľovi\nvyjadrenia žalobcu k sťažovateľom podanému odvolaniu (č. l. 266) a vyjadrenia žalobcu\nk sťažovateľom podanému dovolaniu (č. l. 361), ktorých nedoručenie namietal sťažovateľ\nv sťažnosti doručenej ústavnému súdu.\n\n15\n\n32. Najvyšší súd uznesenie sp. zn. 5 Cdo 489/2014 z 29. júna 2016 v časti týkajúcej\nsa dovolacích argumentov sťažovateľa, pokiaľ ide o odňatie možnosti konať pred súdom\nnedoručením uznesenia okresného súdu č. k. 11 C 64/2007-93 z 10. júna 2009, resp. návrhu\nžalobcu na jeho vydanie, nedostatočným odôvodnením rozhodnutia krajského súdu\na neoznámením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, odôvodnil takto: «V zmysle čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo všeobecných\nzáruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Táto zásada\nzabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. Z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej\nprocesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok,\nktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca\n(K. c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45).\nDovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je vždy vecou individuálneho\nposúdenia v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky majú (prípadné) procesné\nnedostatky, ku ktorým došlo v občianskom súdnom konaní v postupe súdov\n(viď II. ÚS 264/2006). Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie okresného súdu z 8. júna 2009\nč. k. 11 C 64/2007-93, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na zmenu účastníka konania\nna strane žalobcu, nebol doručovaný žalovanému. Prípustnosť dovolania podľa § 237\npísm. f/ O. s. p. však nie je daná v situácii, ak účastník konania mal následne možnosť\nuplatniť svoj vplyv na výsledok konania inými procesnými prostriedkami napr. tým,\nže mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie (obdobne\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/1993).\nVychádzajúc z uvedeného, pokiaľ v danom prípade žalovaný, ktorému bol rozsudok\nsudu prvého stupňa riadne doručený, napadol tento rozsudok odvolaním, v rámci ktorého\n„uplatnil svoj vplyv na výsledok konania“, vyjadril sa aj k otázke vecnej legitimácie\nžalobcu, ktorú z dôvodu postúpenia pohľadávky na iný subjekt namietal a odvolací súd\nsa s touto jeho odvolacou argumentáciou preukázateľne zaoberal (viď str. 4 posledný odsek\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia č. l. 328-329), nedošlo k odňatiu možnosti\nžalovaného (pre nedoručenie uznesenia okresného súdu) konať pred súdom v intenzite vady\nkonania zakladajúcej prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Navyše žalovaný\n\n16\n\nsa k otázke vecnej legitimácie žalobcu vyjadril už pred vyhlásením rozsudku okresného súdu\npodaním z 29. júna 2010 (č. l. 113 spisu) a v podaní z 20. júna 2011 (č.l.132 spisu),\nz ktorého je zrejmé aj to, že o návrhu žalobcu na zmenu účastníka konania mal vedomosť.\nZ úradného záznamu okresného súdu zo dňa 30. novembra 2011 (čl. 152 spisu) dovolací\nsúd tiež zistil tú skutočnosť, že žalovaný si vyhotovil fotokópiu uznesenia okresného súdu\nz 8. júna 2009 č. k. 11 C 64/2007-93, preto sa oboznámil aj s právnym názorom okresného\nsúdu v otázke postúpenia pohľadávky. Z týchto dôvodov nie je pravdivé tvrdenie\nžalovaného, že s k otázke vecnej legitimácie žalobcu a tiež jeho návrhu na zmenu účastníka\nkonania nemal možnosť vyjadriť ešte pred vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa a že mu\nnebol známy obsah rozhodnutia, ktorým okresný súd návrhu na zmenu účastníka nevyhovel.\nV konaní pred okresným súdom tak zásada rovnosti účastníkov konania ostala zachovaná\na postupom okresného súdu nedošlo k jej popretiu.»\nVo vzťahu k sťažovateľom tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia krajského súdu\nnajvyšší súd poukázal na stanovisko, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho\nsúdu 3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. (...)\nPo preskúmaní spisu dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci išlo o takýto extrémny\nprípad vybočenia z medzí ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., ktorý by bol dôvodom pre\nuplatnenie (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016.“\nPokiaľ sťažovateľ tvrdil, že verejné vyhlásenie rozhodnutia krajského súdu nebolo\nriadne oznámené – „nebolo vyvesené na úradnej tabuli krajského súdu dňa 23. januára\n2014, pretože na ňom nie je stopa po prepichnutí papiera špendlíkom“, najvyšší súd\nkonštatoval, že „na č. l. 325 spisu je založený písomný pokyn predsedu senátu odvolacieho\nsúdu určený súdnej kancelárii, aby na úradnej tabuli bolo oznámené, že rozsudok v danej\nveci bude vyhlásený 30. januára 2014 o 10,15 hod. Tento pokyn bol doručený súdnej\nkancelárii 17. decembra 2013, ktorá ho realizovala dňa 14. januára 2014. Na č. l. 325 spisu\n\n17\n\nje založené oznámenie o vyhlásení rozsudku určenom na deň 30. januára 2014 o 10,15 hod.,\nz ktorého vyplýva, že bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 23. januára 2014, t.j. 7 dní\npred vyhlásením rozsudku a zvesené dňa 31. januára 2014. Uvedené listiny osvedčujú, že\nzákonom stanovený postup o oznámení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku\nodvolacieho súdu na úradnej tabuli súdu bol dodržaný, dovolateľ opak nepreukázal a jeho\nnámietky ostali len v rovine nepodložených a ničím nepreukázaných tvrdení. Skutočnosť,\nže oznámenie o vyhlásení rozsudku založené v spise, nie je prepichnuté špendlíkom,\nnedokazuje, že odvolací súd postupoval inak než spôsobom zaznamenaným v spise.“.\n33. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok ESĽP z 28. 10. 1998).\n34. Otázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia\nzákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom\nnemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľov v prípade, ak zákonné\npravidlá dovolanie nepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade\nso zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.\n35. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol, z akých\ndôvodov považoval dovolanie sťažovateľa za neprípustné, osobitne z akých dôvodov dospel\nk záveru o tom, že nedošlo vo vzťahu k sťažovateľovi k odňatiu možnosti konať pred\nsúdom [§ 237 písm. f) OSP]. Tieto dôvody uvedené najvyšším súdom považuje ústavný súd\nza dostatočné, výstižné a ústavne konformne formulované.\n36. Ústavný súd nemá dôvod ani vo veci sťažovateľa odchýliť sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe, tobôž v situácii, keď sťažovateľ nepredkladá k tejto otázke vo svojej\nsťažnosti žiadnu novú argumentáciu. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je\n\n18\n\nnesúhlas sťažovateľa s právnym názorom najvyššieho súdu týkajúcim sa otázky prípustnosti\ndovolania v danej veci. Iba skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného\nsúdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\ntohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným (I. ÚS 188/06). Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia\nsťažovateľovho základného práva už aj z toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).\n37. Ďalej sa ústavný súd osobitne zaoberal vplyvom nedoručenia sťažovateľovi\nvyjadrenia žalobcu k sťažovateľom podanému odvolaniu (č. l. 266) a vyjadrenia žalobcu\nk sťažovateľom podanému dovolaniu (č. l. 361) na sťažovateľom tvrdené porušenie jeho\nústavnoprocesných práv.\n38. Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacim princípom rovnosti zbraní je, aby\nvšetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné právo predložiť\nargumenty a reagovať na argumenty protistrany (I. ÚS 284/2016). Každej procesnej strane\nmusí byť daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť a príslušnú argumentáciu\nza podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej\nodporca. Aplikácia princípu rovnosti zbraní v postupe súdu má zaručiť rozumný stav\nrovnováhy, v ktorom protistrana môže reagovať na relevantné argumenty druhého účastníka\nkonania (III. ÚS 402/08).\n39. Pri zvažovaní, či v konkrétnej veci bol princíp kontradiktórnosti naplnený alebo\nnie, je potrebné posudzovať konanie ako celok, pričom postupovať nie je možné iba prísne\nformalisticky. Je to tak preto, že do úvahy je potrebné brať ďalšie ústavnoprocesné princípy\nvyjadrujúce nielen požiadavku rýchlosti súdneho konania, ale aj naplnenia práva\nna spravodlivé konanie druhej procesnej strany. Bolo by v rozpore s týmito princípmi, ak by\nmalo byť rozhodnutie zrušené a celý proces by sa mal zopakovať len preto, aby sa odstránili\nformálne vady, v situácii, keď nové konanie nemôže privodiť výhodnejšie rozhodnutie pre\nstranu sporu, ktorá namieta formálne procesné pochybenie.\n\n19\n\n40. Práve z týchto dôvodov nemožno pri posudzovaní tvrdeného porušenia princípu\nkontradiktórnosti nedoručením vyjadrenia k odvolaniu odvolateľovi či vyjadrenia\nk dovolaniu dovolateľovi nezohľadniť jeho obsah a význam pre konanie. Ak totiž\nnedoručenie takéhoto vyjadrenia nemôže mať žiaden vplyv na výsledok konania, nemôže\npredstavovať ani porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Je preto na uvážení súdu,\nči bude vyjadrenie z hľadiska jeho obsahu považovať za podstatné a doručí ho druhej\nprocesnej strane, alebo nie. Opačný prístup predstavuje prílišný formalizmus, ktorý\nv materiálnom právnom štáte nemá miesto.\n41. Obdobne aj najvyšší súd vyslovil, že vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu\ndruhého účastníka konania by malo byť predložené odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie\nk odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu\npráva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi\nznamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného\núčastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom možnosť poznať obsah\npríslušného vyjadrenia je zabezpečovaná aj právom účastníka konania na nahliadnutie\ndo súdneho spisu. (…) takýto pohľad by mohol mať až znaky prílišného právneho\nformalizmu, odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu (pod prehnaným\nformalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych\nstránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak, popiera samotný zmysel\nprávnej úpravy). (…) Pokiaľ(…) vyjadrenie k odvolaniu nemá svojím obsahom takmer\nžiadny vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu,(…) odňatie možnosti pred súdom konať\nv zmysle § 237 písm. f) OSP nezakladá iba sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo\npredložené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho odvolaniu (uznesenie najvyššieho súdu\nz 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 23/2011).\n42. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci Trančíková\nv. Slovenská republika (sťažnosť č. 17127/12, rozsudok z 13. 1. 2015), ani z tohto\nrozhodnutia nevyplýva, že za porušenie kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní treba\npožadovať nedoručenie vyjadrenia druhej procesnej strane za každých okolností (bod 46).\n\n20\n\n43. V okolnostiach posudzovanej veci je nesporné, že vyjadrenia žalobcu k odvolaniu\na dovolaniu sťažovateľa neobsahovali žiadne nové skutkové a právne tvrdenia, ku ktorým\nby sa sťažovateľ už nemal možnosť vyjadriť, nepredostierali žiadne nové skutkové alebo\nprávne argumenty, a tým neotvárali priestor pre ďalšiu diskusiu. Pokiaľ ide o vyjadrenie\nžalobcu k odvolaniu sťažovateľa, tu je významné i to, že samotné sťažovateľovo odvolanie\nneobsahovalo iné argumenty než tie, ktoré predniesol sťažovateľ už v priebehu konania pred\nokresným súdom, ako aj to, že sťažovateľ ani v následne podanom dovolaní neargumentuje\nnedoručením vyjadrenia žalobcu k odvolaniu, hoci údaj o tom, že bolo žalobcom podané,\nvyplýva z odôvodnenia rozsudku krajského súdu (s. 3 – 4). Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu\nk dovolaniu sťažovateľa, tu splnenie podmienok prípustnosti dovolania nebolo predmetom\nvyjadrenia žalobcu vôbec (žalobca uvádzal dôvody pre zamietnutie dovolania).\n44. Za podstatné považuje ústavný súd v kontexte veci sťažovateľa i to, že sťažovateľ\nani vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu nepredkladá ústavnému súdu presvedčivé\nargumenty, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že v prípade doručenia\nvyjadrenia žalobcu k jeho odvolaniu, resp. dovolaniu a sťažovateľovho vyjadrenia k nim,\nby došlo v konečnom dôsledku k odlišnému skutkovému alebo právnemu posúdeniu veci\nv jej merite. Sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu založil výlučne na zdôraznení formálnych\npochybení všeobecných súdov, avšak bez toho, aby predniesol argumentáciu spôsobilú\nvyvrátiť vecnú správnosť potvrdzujúceho rozhodnutia krajského súdu.\n45. Pretože ústavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým\nodôvodnil odmietnutie dovolania sťažovateľa, za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie\nza také, ktoré by bolo založené na takom výklade ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku, ktorý by popieral ich účel a zmysel, a nezistil ani porušenie ústavnoprocesných\nzásad v postupe najvyššieho súdu v intenzite predstavujúcej porušenie ústavnoprocesných\npráv, nezistil ani príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením práv sťažovateľa\na postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa. Z tohto dôvodu\nsťažnosť sťažovateľa v jej časti smerujúcej proti uzneseniu najvyššieho súdu odmietol\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n\n21\n\n46. Ústavný súd pre úplnosť vo vzťahu k sťažovateľom tvrdenému porušeniu\nzákladného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1\ndodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu č. k. 9 Co 401/2013-327, 9 Co 615/2013\nz 30. januára 2014 uvádza, že sťažovateľ svoje tvrdenie o porušení jeho základného práva\nna vlastníctvo vo svojej sťažnosti napriek tomu, že bol zastúpený kvalifikovaným\nzástupcom, bližšie podrobnejšie neodôvodnil. Ako už ale bolo uvedené vo vzťahu\nk tvrdeniam sťažovateľa o porušení čl. 46 ústavy (a čl. 6 dohovoru), ústavný súd je toho\nnázoru, že všeobecné súdy ústavne konformne aplikovali na vec sťažovateľa príslušné\nustanovenia právnych predpisov, keď dospeli k záveru o existencii povinnosti sťažovateľa\nzaplatiť žalobcovi odmenu advokáta, v dôsledku čoho je vylúčené, aby rozhodnutím\nkrajského súdu došlo k porušeniu jeho práva garantovaného v čl. 20 ústavy (čl. 1\ndodatkového protokolu). Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa\naj v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n47. Sťažovateľ ďalej osobitne namietal porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv konaní sp. zn. 11 C 64/2007.\n48. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,\nže musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánu\nverejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti,\nže táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny\nprostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu\ndošlo, aby sa v porušovaní týchto práv nepokračovalo (IV. ÚS 300/07).\n49. Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená,\nk zbytočným prieťahom v konaní na označenom súde nedochádzalo, je daný dôvod\nna odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n\n22\n\n50. Sťažnosť doručil sťažovateľ ústavnému súdu 28. novembra 2016 a rozsudok\nokresného súdu č. k. 11 C 64/2007-235 z 10. júla 2012 v spojení s rozsudkom krajského\nsúdu č. k. 9 Co 401/2013-327, 9 Co 615/2013 z 30. januára 2014 nadobudol právoplatnosť\n12. mája 2014.\n51. Keďže sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu v konaní sp. zn. 11 C 64/2007, bola ústavnému súdu doručená v čase, keď vo veci bolo\nkonanie právoplatne skončené, z uvedeného vyplýva, že k namietanému porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa postupom okresného súdu v označenom konaní v čase\npodania sťažnosti ústavnému súdu nemohlo dochádzať. Pretože ústavný súd nezistil\npríčinnú súvislosť medzi namietaným porušením práv sťažovateľa a postupom okresného\nsúdu, sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n52. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. januára 2017\n\n23", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-sporové", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e68200e7-b63e-471e-a026-866de4de0f84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.284.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 284/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 284/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.284.2016.1"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:08c65e92-c068-498b-b61f-7e59d909e01c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 300/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 300/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08c65e92-c068-498b-b61f-7e59d909e01c"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "e1c19811-90d6-4abd-8a6b-05b0dca257f6:39b016f8-881f-4785-937b-6e866a4890b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111214303.1", "spisova_znacka": "5Cdo/1013/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/1013/2015 z 26. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111214303.1"}, {"guid": "f6b9f22c-35e0-441a-85e0-2cb666a7f9f8:80981f10-1c54-451a-83e5-6afacf4fe114", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4412221823.1", "spisova_znacka": "9Co/401/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/401/2013 z 30. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4412221823.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:264ed59e-f721-4a6b-9527-eb70a9a66d03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.660.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 660/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 660/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.660.2020.1"}, {"guid": "7e266788-ce1b-4b56-a734-d99a425347d2:a1b45b51-777c-43e8-988f-26c95c8a49f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1423208706.1", "spisova_znacka": "5CdoPr/11/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoPr/11/2024 z 27. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1423208706.1"}, {"guid": "a77344b5-21b7-498f-9380-7bb6766997b2:2fe6c94e-deb9-4a86-8ac6-262b7d94a0aa", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2517204772.1", "spisova_znacka": "9CoPr/2/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoPr/2/2020 z 6. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-07-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2517204772.1"}, {"guid": "a77344b5-21b7-498f-9380-7bb6766997b2:3bb8470f-4507-4415-b2de-00193fc005ad", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2517204772.1", "spisova_znacka": "9CoPr/2/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoPr/2/2020 z 6. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-07-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2517204772.1"}]}