{"guid": "ussr:41d26910-ebd3-412c-a820-a5c28f0cbda4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.338.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 338/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 338/2017 z 16. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 338/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.338.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/41d26910-ebd3-412c-a820-a5c28f0cbda4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.338.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.338.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.338.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 338/2017-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosti 1. obchodnej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE, a. s.,\nJúrska cesta 2, Levice, zastúpenej advokátom JUDr. Róbertom Madejom, Mýtna 42,\nBratislava; 2. obchodnej spoločnosti Zeelandia, s. r. o., Družstevná 44, Rozhanovce,\nzastúpenej obchodnou spoločnosťou JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s. r. o.,\nKrmanova 1, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marián Prievozník,\nPhD.; 3. obchodnej spoločnosti Bibby Factoring Slovakia, a. s., Prievozská 4D, Bratislava,\nzastúpenej advokátom JUDr. Róbertom Madejom, Mýtna 42, Bratislava; 4. obchodnej\nspoločnosti REMY COINTREAU SLOVAKIA, s. r. o., Košická 56, Bratislava, zastúpenej\nadvokátom JUDr. Róbertom Madejom, Mýtna 42, Bratislava; 5. obchodnej spoločnosti\nUnilever Slovensko, spol. s r. o., Karadžičova 10, Bratislava, zastúpenej advokátom\nJUDr. Róbertom Madejom, Mýtna 42, Bratislava; a 6. obchodnej spoločnosti Slovenská\nkonsolidačná, a. s., Cintorínska 21, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou\nJUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s. r. o., Krmanova 1, Košice, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát JUDr. Marián Prievozník, PhD.; pre namietané porušenie ich základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\n\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBratislava I č. k. 8 R 1/2016-2979 z 10. októbra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosti 1. obchodnej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE, a. s., 2. obchodnej\nspoločnosti Zeelandia, s. r. o., 3. obchodnej spoločnosti Bibby Factoring Slovakia, a. s.,\n4. obchodnej spoločnosti REMY COINTREAU SLOVAKIA, s. r. o., 5. obchodnej\nspoločnosti Unilever Slovensko, spol. s r. o., a 6. obchodnej spoločnosti Slovenská\nkonsolidačná, a. s., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťami podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) doručenými Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\n29. novembra 2016, 6. decembra 2016, 20. decembra 2016, 21. decembra 2016\na 22. decembra 2016 sa 1. obchodná spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE, a. s., Júrska\ncesta 2, Levice; 2. obchodná spoločnosť Zeelandia, s. r. o., Družstevná 44, Rozhanovce;\n3. obchodná spoločnosť Bibby Factoring Slovakia, a. s., Prievozská 4D, Bratislava;\n4. obchodná spoločnosť REMY COINTREAU SLOVAKIA, s. r. o., Košická 56, Bratislava;\n5. obchodná spoločnosť Unilever Slovensko, spol. s r. o., Karadžičova 10, Bratislava;\na 6. obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, Bratislava (ďalej aj\n„sťažovateľka v 1. rade“, „sťažovateľka v 2. rade“, sťažovateľka v 3. rade“, „sťažovateľka\nvo 4. rade“, „sťažovateľka v 5. rade“, „sťažovateľka v 6. rade“ alebo spolu „sťažovateľky“),\ndomáhali vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie ich v záhlaví\noznačených základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 8 R 1/2016-2979 z 10. októbra 2016 zverejneným v Obchodnom\nvestníku 24. októbra 2016 a ktorým by napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému\n\n2\n\nsúdu na ďalšie konanie. Sťažovateľky zároveň požiadali o priznanie náhrady trov konania,\nktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n2. Zo sťažností a z príloh k nim pripojených vyplýva, že okresný súd uznesením\nč. k. 8 R 1/2016-843 zo 17. marca 2016 zverejneným v Obchodnom vestníku\n29. marca 2016 povolil reštrukturalizáciu dlžníka – obchodnej spoločnosti Retail Value\nStores, a. s., Panónska cesta 16, Bratislava (ďalej len „dlžník“), ustanovil do funkcie\nsprávcu, vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, a určil rozsah právnych úkonov\ndlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu.\n3. Veriteľský výbor dlžníka na svojom zasadnutí 19. augusta 2016 nadpolovičnou\nväčšinou prítomných členov schválil predložený záverečný návrh reštrukturalizačného\nplánu dlžníka a odporučil, aby účastníci plánu oprávnení o schválení plánu hlasovať\nhlasovali za jeho prijatie; zápisnica z tohto zasadnutia bola zverejnená v Obchodnom\nvestníku 30. augusta 2016.\n4. V rámci prípravy schvaľovacej schôdze veriteľov dlžníka boli pre účely hlasovania\no prijatí reštrukturalizačného plánu vytvorené štyri skupiny: skupina č. 1 – nezabezpečení\nveritelia, skupina č. 2 – nezabezpečení veritelia, ktorých pohľadávky by sa v konkurze\nuspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky 1, skupina č. 3 – nezabezpečení veritelia,\nktorých pohľadávky by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky 2,\na skupina č. 4 – akcionári.\n5. Dňa 16. septembra 2016 sa uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov dlžníka,\nna ktorej sa podľa zápisnice z jej konania ako „veritelia - oprávnení hlasovať“ zúčastnili aj\nsťažovateľka v 1. rade, sťažovateľka v 2. rade, sťažovateľka vo 4. rade, sťažovateľka\nv 5. rade a sťažovateľka v 6. rade. Sťažovateľka v 3. rade sa schvaľovacej schôdze\nzúčastnila tiež, avšak v dôsledku vady chýbajúceho úradne osvedčeného podpisu\nsubstitučného splnomocniteľa jej správca neumožnil „vykonávať práva veriteľa“.\nZ uvedenej zápisnice zároveň vyplýva, že možnosť písomne požiadať predkladateľa plánu\nprostredníctvom správcu o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu, o opravu zjavnej\n\n3\n\nchyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu, o zaradenie svojej\npohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu, o zaradenie svojho\nmajetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom plánu,\no zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky\nv inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu, resp. o nižšie uspokojenie\nsvojej pohľadávky oproti jej uspokojeniu navrhnutému v záväznej časti plánu v prospech\ninej skupiny pohľadávok vytvorenej v záväznej časti plánu v zmysle § 145 ods. 1 písm. a)\naž f) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) využili len dvaja\nveritelia,\n\na to\n\nSociálna\n\npoisťovňa\n\na obchodná\n\nspoločnosť\n\nVšeobecná\n\nzdravotná\n\npoisťovňa, a. s., pričom s poukazom na „charakter“ ich pohľadávok namietli kategorizáciu,\nresp. zaradenie pohľadávok do jednotlivých skupín pre nezabezpečených veriteľov,\nv dôsledku čoho malo, podľa ich názoru, dôjsť k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.\nPo zodpovedaní otázok žiadateľov správca „vyzval prítomných zástupcov veriteľov, aby sa\nvyjadrili\n\nk návrhu reštrukturalizačného plánu,\n\nresp.\n\nvzniesli\n\nprípadné\n\nnámietky\n\nk prezentovaným skutočnostiam alebo reštrukturalizačnému plánu. O slovo sa neprihlásil\nžiaden\n\nz prítomných\n\nna schvaľovacej\n\nveriteľov.“.\n\nschôdzi\n\nveriteľov\n\nPo poučení\n\nveriteľov\n\na o podmienkach\n\no spôsobe\n\npožadovaných\n\nhlasovania\nna\n\nprijatie\n\nreštrukturalizačného plánu podľa § 148 zákona č. 7/2005 Z. z. sa pristúpilo k hlasovaniu,\npričom za prijatie reštrukturalizačného plánu hlasovala skupina č. 2 (100 % hlasov\nveriteľov, na ktorých hlasy sa prihliada), skupina č. 3 (100 % hlasov veriteľov, na ktorých\nhlasy sa prihliada) a skupina č. 4 (100 % hlasov akcionárov). Reštrukturalizačný plán\nskupinou č. 1 prijatý nebol (za jeho prijatie hlasovalo 26,170 % hlasov veriteľov, na ktorých\nhlasy sa prihliada a proti jeho prijatiu hlasovalo 73,830 % hlasov veriteľov, na ktorých hlasy\nsa prihliada); do tejto skupiny boli zaradené aj pohľadávky sťažovateliek voči dlžníkovi\ns tým, že oprávnenie hlasovať v zmysle § 148 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z.\nnáležalo len sťažovateľke v 5. rade. V závere tejto zápisnice je uvedené, že spoluinvestor –\nIng. J. Š. vyzval (spoločnú) právnu zástupkyňu sťažovateľky v 6. rade (na schvaľovacej\nschôdzi konajúcu „ako poverená osoba v zmysle zákona“ za Úrad pre reguláciu\nelektronických komunikácií sa poštových služieb), Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja\nvidieka Slovenskej republiky a Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava -\n\n4\n\nmesto, aby „sa vyjadrila k dôvodom, prečo štátne inštitúcie hlasovali proti prijatiu\nreštrukturalizačného plánu“, na čo reagovala tak, že „vzniesla námietku proti prijatiu\nplánu, pričom uviedla, že plánom ponúkané percentá uspokojenia sú nedostatočné a že\nhlasovaním za prijatie plánu by došlo k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci“.\nNásledne správca „vyzval prítomných zástupcov veriteľov, aby uplatnili námietky\nk priebehu\n\nschôdze,\n\nprípadne\n\nvzniesli\n\nodôvodnené\n\nnámietky\n\nproti\n\nprijatiu\n\nreštrukturalizačného plánu alebo aby uplatnili prípadné námietky proti vykonanému\nhlasovaniu. Žiaden iný z prítomných zástupcov veriteľov námietku nevzniesol.“.\n6. Na základe návrhu dlžníka z 23. septembra 2016 okresný súd napadnutým\nuznesením nahradil súhlas skupiny č. 1 pre veriteľa popretých nezabezpečených\npohľadávok s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka v znení, o ktorom hlasovala\nschvaľovacia schôdza 16. septembra 2016, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý je\nprílohou tohto uznesenia, v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 16. septembra\n2016, a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. Z relevantnej časti odôvodnenia napadnutého\nuznesenia vyplýva, že v rámci skúmania splnenia podmienok uvedených v § 152 ods. 1\nzákona č. 7/2005 Z. z. okresný súd „preskúmal postavenie nezabezpečeného veriteľa\nv prípade reštrukturalizácie a v prípade konkurzného konania, pričom pri skúmaní tejto\npodmienky vychádzal z opisnej časti predloženého RP, z ktorého súdu nevyplýva, že tento\nbude na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by bol v prípade neprijatia plánu.\nSúd môže skonštatovať, že konkurzné konanie je pre nezabezpečeného veriteľa menej\nefektívne z hľadiska nákladov súvisiacich so starostlivosťou o majetok počas doby\nkonkurzného konania a nákladov na jeho speňaženie. Podľa záväznej časti plánu veriteľ\nbude uspokojený vo výške 3 % v časovom horizonte 30 dní, čo je uspokojenie výhodnejšie\nčo do výšky ako aj času splnenia. V prípade konkurzného konania sa dá predpokladať, že\nveriteľ nebude uspokojený v uvedenom rozsahu (na rozdiel od reštrukturalizácie), nakoľko\nv konkurznom konaní nedôjde k získaniu externých zdrojov, taktiež treba počítať s nákladmi\nna speňaženie majetku, ktorý by tvoril oddelenú podstatu, s nákladmi správy a udržania\ntejto podstaty a inými pohľadávkami proti podstate vrátane odmeny správcu, pričom\nuvedené náklady by bolo nutné v prípade konkurzu dlžníka odpočítať od výťažku\nzo speňaženia zabezpečeného majetku... Podľa § 152 ods. 1 písm. b) ZKR, väčšina zo skupín\n\n5\n\nzostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou... Zo záverov\nschvaľovacej schôdze účastníkov plánu je zrejmé, že s reštrukturalizačným plánom súhlasili\nveritelia, ktorých počet hlasov počítaný podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok\npredstavoval 6.365.546 hlasov (54,314 %), zatiaľ čo proti hlasovali veritelia s počtom\n5.354.427 hlasov počítanými podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok. Potrebná\nnadpolovičná väčšina bola dosiahnutá, keďže za prijatie plánu hlasovalo 54,314 %\nprítomných veriteľov.“.\n7. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia zároveň vyplýva, že v rámci rozhodovania\no potvrdení prijatého reštrukturalizačného plánu sa okresný súd zaoberal podnetmi\nviacerých veriteľov doručených mu po konaní schvaľovacej schôdze veriteľov, medzi inými\naj podnetom sťažovateľky v 3. rade, v ktorom okrem toho, že vzniesla námietku proti\n„nezákonnému postupu správcu na schvaľovacej schôdzi veriteľov spočívajúcom v odňatí\npráva účastníka plánu zúčastniť sa na schvaľovacej schôdzi a práva hlasovať\nna schvaľovacej schôdzi“, spochybnila aj „správcom, resp. predkladateľom plánu\nmodelované uspokojenie v prípade konkurzného konania ku dňu začatia reštrukturalizácie,\na to vo vzťahu k miere uspokojenia, ktorej výšku namieta a uvádza, že výška a uspokojenie\nv konkurze by mala predstavovať 35,5 %, namieta nesprávny odhad uspokojenia v konkurze\nvo výške 2 % a v reštrukturalizácii 3 %, čo je v porovnaní s uvádzanými 35,5 % nižšie ako\nv konkurze. Z odôvodnenia veriteľa predpokladaného výpočtu uvádza rozpor na strane\n49 RP – nároky z titulu zmluvných pokút vo výške 3 000 000,- EUR, kde predpokladá,\nže o túto sumu by bola suma záväzkov navýšená v prípade úspechu štátnych inštitúcií.\nVeriteľ rozporuje aj údaje v tabuľke A17 plánu, strana 50 plánu uvádza, že náklady\nv prípade konkurzu v sume 2 686 129,- EUR nie sú objektívne dosiahnuteľné a boli\nzo strany predkladateľa plánu nadhodnotené. Veriteľ namieta aj výšku nákladov\nna archiváciu v sume 100 000,- EUR vzhľadom na dĺžku existenciu dlžníka v tejto súvislosti\naj náklady na skladovanie v sume 288 000,- EUR a výšku dane z pozemkov\nv sume 90 000, EUR, ktoré by pri predpoklade trvania konkurzu 4 roky boli\n2 720 657,30 EUR, po prepočte by mali dosiahnuť sumu 99 528,10 EUR. Z predložených\nvýpočtov veriteľ dospel k sume 35,5 % miera uspokojenia. Veriteľ namieta aj započítanie\npohľadávok v sume 1 209 205,- EUR ,ktoré považuje za nezákonné, nakoľko k nemu došlo\n\n6\n\npo začatí reštrukturalizácie započítaním zložených preddavkov na základe nájomných zmlúv\ndlžníka uzavretých s veriteľmi. Namietané je aj vytvorenie skupiny č. 3 v nadväznosti\nna vyššie uvedené nezákonné započítanie, nakoľko vytvorenie uvedenej skupiny č. 3\npovažuje za účelové a tendenčné smerujúce k pluralizácii počtu skupín, nakoľko ide\no identickú skupinu pohľadávok ako skupina č. 2, avšak bez existencie skupiny č. 3 by\nnemohol dlžník žiadať o nahradenie súhlasu skupiny.“.\n8. V súvislosti s týmto podnetom sťažovateľky v 3. rade okresný súd konštatoval, že\nvzhľadom na skutočnosť, že formálny nedostatok splnomocnenia predloženého jej právnym\nzástupcom (ale aj ďalších veriteľov) „nebol do začiatku schvaľovacej schôdze odstránený,\nsprávca v súlade s platnou právnou úpravou nepripustil týmto subjektom vykonávanie\nhlasovacích práv a ďalších práv, ktoré by inak mohli vykonávať ako zástupcovia účastníkov\nplánu. Súd má za to, že nedošlo uvedeným konaním správcu k naplneniu skutkovej podstaty\nustanovenia § 131 ods. 2 písm. a ZKR a preto podnet veriteľa vo vzťahu k meritu konania\npovažuje za nedôvodný.“. Vo vzťahu k ostatným námietkam sťažovateľky v 3. rade okresný\nsúd uviedol, že rozsah jeho skúmania „bol z hľadiska súdu obmedzený v rozsahu zákonných\nobmedzení tak, ako vyplývajú z ustanovení § 152 ods. 1 ZoKR a nasl. Výslovne sa uvádza,\nže súd pri posudzovaní splnenia podmienok na nahradenie súhlasu skupiny v rovine\nvyhodnocovania lepšieho uspokojenia veriteľov v prípade reštrukturalizácie vychádza\nz údajov v pláne, ak sa nepreukáže opak. Veriteľ žiadnym z predložených argumentov\nneuviedol relevantný dôkaz výpočtu ním uvádzaných tvrdení, zotrvával v rovine\npochybností... Súd v tomto konaní o potvrdení RP zisťuje najmä porušenia povinností\nv zmysle ustanovenia § 154 ZKR, teda vedúce k zamietnutiu plánu. V danom smere súd\nsa zameral najmä na zistenia, či nedošlo k vadám pri príprave plánu a jeho náležitostiach.\nZ predložených námietok veriteľa súd nevyhodnotil tieto tvrdenia ako rozporné\ns predloženým RP, jeho obsahom alebo procesom jeho prípravy či prijímania schvaľovacou\nschôdzou. Z týchto dôvodov súd k uvedeným parciálnym námietkam neprihliadal.\nV nadväznosti na vyššie uvedené, súd vyjadruje názor, že prepočet hypotetického\nuspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze je vždy odborným odhadom správcu\nna základe podkladov predložených dlžníkom, po zistení jeho majetku a záväzkov, výšky\nzistených pohľadávok, ich právneho dôvodu, predpokladanej náročnosti vedenia\n\n7\n\nkonkurzného konania vzhľadom na rozsah činností a majetku dlžníka, časové obdobie\npôsobenia dlžníka na trhu a iných kritérií. Pokiaľ súdu nebolo preukázané, že v tomto\nprocese správca pochybil, alebo súdom takéto pochybenie nebolo zistené inak, súd\nvychádza z údajov v opisnej časti plánu majúc na zreteli, že správca je odborne spôsobilá\nosoba nesúca všetky riziká nesprávneho konania v súlade s príslušnou zákonnou úpravou.\nOhľadne námietky nezákonného započítania pohľadávky..., na základe ktorého malo dôjsť\nk zániku pohľadávky dlžníka z titulu zložených preddavkov vo vzťahu k prenajímateľovi...\nv celkovej výške 1.209.205,- EUR, prenajímateľ vo vzťahu k dlžníkovi skutočne redukoval\nsvoju pohľadávku z titulu nezaplateného nájomného, a to jednostranným oznámením\no zápočte, kde na započítanie použil pohľadávku dlžníka z titulu zloženého preddavku ako\nzábezpeky. Nejednalo sa však o úkon dlžníka, ktorému by bolo možné v konkurze odporovať,\nresp. o úkon dlžníka alebo veriteľa, ku ktorému došlo po začatí reštrukturalizačného\nkonania v rozpore s ustanovením § 114 ods. 1 písm. f) ZoKR. Prenajímateľ jednostranne\nzapočítal svoje pohľadávky s pohľadávkou dlžníka ku dňu 09. 02. 2016, čo vyhodnocujem\nako jeho legitímny nárok, nakoľko zložená zábezpeka mala v súlade so zmluvou a zákonom\npresne na tento účel slúžiť. Poznamenávam, že reštrukturalizačné konanie dlžníka bolo\nzačaté až dňa 18. 02. 2016. Ohľadne namietaného nesprávneho prepočtu uspokojenia\npohľadávok veriteľov v konkurze, súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 152 ods. 1 ZKR\nvychádza z opisnej časti plánu, pokiaľ sa nepreukáže opak. Obsahovými náležitosťami\npodania veriteľa súdu opak preukázaný nebol, a to ani v pochybnostiach. Namietané\núčelové vytvorenie skupín podľa zistenia súdu vychádzalo z ustanovení § 137 ods. 1, 2, 5\nZKR vzhľadom na právne dôvody a výšku zistených pohľadávok veriteľov... Namietaná\núčelovosť vytvorenia skupiny pohľadávok, ktoré by sa v konkurze uspokojovali ako\npodriadené 2, je nedôvodná vo vzťahu k výsledku hlasovania, pretože aj bez takto\nvytvorenej skupiny by boli splnené zákonné podmienky na to, s prihliadnutím na hlasovanie\nveriteľov na schvaľovacej schôdzi, aby dlžník mohol podať súdu návrh na postup podľa\nustanovenia § 152 ZKR.“.\n9. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd konštatoval, že „v danej\nprávnej veci reštrukturalizácie dlžníka od uznesenia o schválení reštrukturalizácie nemá\nzaznamenaný žiadny podnet, sťažnosť resp. podanie, ktorým by ktorýkoľvek z účastníkov\n\n8\n\nplánu, teda najmä veriteľov žiadal o prešetrenie úkonov dlžníka, dopytoval sa, žiadal\nvysvetlenia, vyjadrenia alebo uviedol by akýkoľvek úkon smerujúci k spochybneniu\nplatnosti, legitímnosti procesu reštrukturalizácie.“. Vychádzajúc z nálezu ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 200/2011 zo 7. decembra 2011 okresný súd konštatoval, že „po preskúmaní\npredchádzajúceho postupu správcu, dlžníka, veriteľov a veriteľských orgánov v tomto\nreštrukturalizačnom konaní, ako aj predloženého reštrukturalizačného plánu, nezistil\nskutočnosti predpokladané v § 154 ods. 1 ZKR, pre ktoré by musel reštrukturalizačný plán\nzamietnuť. Reštrukturalizačný plán zároveň nie je v podstatnom rozpore so spoločným\nzáujmom veriteľov, keď za tento spoločný záujem je potrebné pokladať dosiahnutie čo\nnajvyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov (§ 5 ZKR) pri zachovaní aspoň\npodstatnej časti prevádzky podniku dlžníka tak, že v reštrukturalizačnom konaní možno\nodôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade\nvyhlásenia konkurzu (§ 109 ods. 3 písm. c) a d) ZKR)... Vzhľadom na to, že neexistujú\ndôvody na zamietnutie reštrukturalizačného plánu, súd nahradil súhlas skupiny veriteľov\nč. 1 pri hlasovaní na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 16. 09. 2016 a reštrukturalizačný\nplán v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 16. 09. 2016 potvrdil.\nO skončení reštrukturalizácie rozhodol súd podľa ustanovenia § 153 ods. 1 ZKR.“.\n10. S uvedenými závermi okresného súdu sťažovateľky nesúhlasia a vo svojich\nsťažnostiach (a sťažovateľka v 1. rade aj v doplnení podania z 20. decembra 2016) opakujúc\nargumenty uvádzané sťažovateľkou v 3. rade v jej podnete s poukazom na konkrétne\nrozhodnutia ústavného súdu, ktoré boli vydané v súvislosti s inými reštrukturalizačnými\nkonaniami, zhodne namietajú, že okresný súd napadnutým uznesením zasiahol do ich\nv záhlaví označených základných práv a slobôd, pretože:\n- arbitrárne a svojvoľne rozhodol o tom, že predložený reštrukturalizačný plán pri\nmiere uspokojenia veriteľov na úrovni 3 % je v spoločnom záujme všetkých veriteľov,\n- svojím rozhodnutím zbavil nezabezpečených veriteľov 97 % ich majetku, pretože\nním došlo k zániku 97 % pohľadávok nezabezpečených veriteľov,\n- nerešpektoval jednoznačnú vôľu nielen najvýznamnejšej skupiny veriteľov, t. j.\nnezabezpečených veriteľov zaradených do skupiny č. 1, ale ani spoločný záujem všetkých\nveriteľov vyjadrený na hlasovaní na schvaľovacej schôdzi,\n\n9\n\n- jednoznačne uprednostnil záujem dlžníka pred záujmami jeho veriteľov,\n- v rozpore s princípmi rovnosti účastníkov konania zohľadňoval viac záujem\nakcionárov dlžníka a veriteľov, ktorých pohľadávky by boli v prípade konkurzu\nuspokojované len ako podriadené pohľadávky,\n- rezignoval na účelovosť a tendenčnosť predkladateľa reštrukturalizačného plánu,\nktorý vytvorením skupiny č. 2 a skupiny č. 3 obchádzal zákon s cieľom zabezpečiť si\nzákonnú možnosť požiadať súd o nahradenie súhlasu skupiny č. 1 s prijatím\nreštrukturalizačného plánu, hoci v zmysle § 137 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. mali byť\npohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky,\nzaradené do jednej skupiny,\n- nerešpektoval požiadavku na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany\nuplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania a nezohľadnil\nnespravodlivé dôsledky svojho rozhodnutia na účastníkov konania,\n- pri svojom rozhodovaní vychádzal z neúplného spisu, pretože výhrady (stanovisko)\nsťažovateľky v 5. rade ako členky veriteľského výboru k dokumentu označenému ako\n„Záverečný návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka...“, ktoré podala vo forme písomného\nstanoviska z 18. augusta 2016, ktoré bolo prečítané na zasadnutí veriteľského výboru\ndlžníka konaného 19. augusta 2016 a na základe jej žiadosti malo tvoriť prílohu zápisnice\nzo zasadnutia veriteľského výboru konaného v tento deň, sa v dôsledku konania spriaznenej\nobchodnej spoločnosti v postavení predsedu veriteľského výboru (t. j. obchodnej\nspoločnosti Kofola, a. s., Rajecká Lesná) a správcu nikdy nestali súčasťou súdneho spisu\na ani neboli ako súčasť zápisnice zverejnené v Obchodnom vestníku (30. augusta 2016).\n11. Sťažovateľka v 6. rade vzhľadom na predmet svojej činnosti, ktorým je\n„konsolidácia pohľadávok verejného sektora podľa zákona o pohľadávkach štátu“,\ns poukazom na to, že 19. mája 2016 s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka\nSlovenskej republiky a 22. júna 2016 s Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou\nBratislava - mesto uzavrela zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu, vo svojej sťažnosti\nnavyše namieta, že napadnutým uznesením okresný súd umožnil neoprávnené poskytnutie\nštátnej pomoci dlžníkovi, pretože uspokojenie pohľadávok v rozsahu 3 % sa týka aj týchto\npohľadávok, ktoré vo svojej podstate predstavujú sankcie za správne delikty súvisiace\n\n10\n\ns podnikateľskou\n\nčinnosťou\n\ndlžníka\n\nuložené\n\nmu\n\nprávoplatnými\n\na vykonateľnými\n\nrozhodnutiami správnych orgánov. Podľa názoru sťažovateľky v 6. rade sa okresný súd\n„zaoberal charakterom pohľadávok sťažovateľa, ktoré vyhodnotil za odlišné od ostatných\npohľadávok\n\na ich vymožiteľnosť za neistú vzhľadom na prebiehajúce\n\nkonania\n\no preskúmanie príslušných rozhodnutí o udelení pokút v súdnych konaniach. Z odôvodnenia\nnie je možné zistiť, na základe ktorého ustanovenia ZKR alebo iného právneho predpisu súd\nposudzoval charakter pohľadávok... Postup súdu nemá oporu v platnom práve, pretože\npohľadávky titulom uložených pokút sú z hľadiska právneho postavenia veriteľa\nv reštrukturalizačnom konaní zhodné s pohľadávkami iných veriteľov. Ak by tomu tak\nnebolo, mala byť pre túto skupinu veriteľov v reštrukturalizačnom pláne vytvorená osobitná\nskupina nezabezpečených veriteľov... Spochybňovať za daného stavu vymožiteľnosť\npohľadávok sťažovateľa považuje za ničím neodôvodnené.“.\n12. Sťažovateľky poukazujú aj na poslednú novelizáciu zákona č. 7/2005 Z. z., ktorá\n„v § 154 ods. 1 písm. g) s účinnosťou od 01. 03. 2017 ustanovuje ako obligatórny dôvod pre\nzamietnutie reštrukturalizačného plánu súdom, ak je navrhovaná miera uspokojenia\npohľadávok nižšia ako 50 % výšky dotknutých pohľadávok. Aj keď právna norma\nna predmetné reštrukturalizačné konanie priamo nedopadá, nepochybne poskytuje možnosť\nvýkladu aj vo vzťahu k súčasne účinnej právnej úprave. Možno konštatovať, že potreba\nnovelizácie bola vyvolaná nejednoznačnosťou právnej úpravy, ktorú dlžníci zneužívali\nza účelom poškodzovania veriteľov, tak ako sa to stalo aj v tomto prípade.“.\n13. Sťažovateľky zhodne tvrdia, že proti napadnutému uzneseniu okresného súdu\nnie je prípustný žiadny opravný prostriedok, pričom vylúčenie relevantného prostriedku\nprávnej ochrany podstatne zvyšuje riziko arbitrárnosti rozhodovania všeobecného súdu.\nII.\n14. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n\n11\n\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n15. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n16. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\n\n12\n\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n17. V rámci predbežného prerokovania sťažností, ktorými sťažovateľky namietali\nporušenie v záhlaví označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením\nokresného súdu, ústavný súd so zreteľom na nimi uplatnenú argumentáciu dospel k názoru,\nže nie sú opodstatnené.\n18. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu\npatrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných\npráv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú\ndostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv\na slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté\ns uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že\norgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne,\nnezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu\ntakých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu\ntakého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym\npostupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť\nnielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu\nna rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré\n\n13\n\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade\ns procesnými predpismi.\n19. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom\nkonaní vyplýva z čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi\naj vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon\n(čl. 143 ods. 2 ústavy). V danom prípade je takýmto zákonom zákon č. 7/2005 Z. z., ktorý\nv rámci tretej časti nazvanej „Reštrukturalizácia“ upravuje v jej ôsmej hlave aj ingerenciu\nvšeobecných súdov v procese reštrukturalizácie formou potvrdenia reštrukturalizačného\nplánu súdom (§ 153) alebo zamietnutia reštrukturalizačného plánu súdom v zákonom\nustanovených prípadoch [§ 154 ods. 1 písm. a) až f)].\n20. Ochranu účastníkov reštrukturalizačného plánu nesúhlasiacich s plánom upravuje\n§ 157 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. takto:\nÚčastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice\nzo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu,\nktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia\nuznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť\nplánu voči nemu, ak\na) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú\npodľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto\npohľadávok poskytla oproti nemu výhoda,\nb) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové\nprávo akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa\nakcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda,\nc) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal\n(§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom\nvychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,\nd) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre\nzabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho\n\n14\n\npostavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného\nuspokojenia v konkurznom konaní,\ne) splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.\nPrávo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi\na preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej\npohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.\n21. Zo sťažností, ako aj z napadnutého uznesenia, ktoré tvorilo jej prílohu, vyplýva,\nže ako sťažovateľky, tak aj okresný súd sa odvolávajú na nález ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 200/2011 zo 7. decembra 2011, ktorým judikoval:\n„Reštrukturalizačné konanie je zložito štruktúrovaný právny proces, v ktorom je\nvšeobecný súd zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť, čo sa skrýva pod obsahom pojmu\nspoločný záujem veriteľov, ktorý pri kolektívnom (spravidla postupnom, resp. neúplnom)\nuspokojení veriteľov prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých\nveriteľov. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatňovaniu\nči výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia.\nMaximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní\nvzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je determinantom určujúcim spoločný záujem\nveriteľov.\nPri zvažovaní potenciálneho uspokojenia veriteľov v konkurze vyhlásenom\nv dôsledku zastavenia reštrukturalizácie pre zamietnutie plánu nemôže všeobecný súd\nizolovane prihliadať na záujem jediného veriteľa, a to ani vtedy, ak ide o veriteľa, u ktorého\nvýška prihlásených a zistených pohľadávok z neho robí majoritného veriteľa. Naopak, jeho\npovinnosťou je skúmať možnosť uspokojenia všetkých (aj minoritných) veriteľov\nv likvidačnom konkurze. Túto jeho povinnosť možno vyvodiť zo základných zásad konkurzu\na reštrukturalizácie (§ 5 zákona č. 7/2005 Z. z.), v zmysle ktorých je povinný postupovať tak,\naby sa dosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok.\nTo znamená, že nositeľom ústavou a dohovorom garantovaného práva na súdnu\nochranu, resp. spravodlivé súdne konanie nie je len majoritný veriteľ, ale všetci veritelia,\nktorí riadne a včas (spôsobom ustanoveným zákonom č. 7/2005 Z. z.) prihlásili svoje\npohľadávky.“\n\n15\n\n22. Podobné závery vyplývajú aj z nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 455/2012\nz 2. decembra 2015, resp. z nálezu sp. zn. II. ÚS 273/2012 zo 16. decembra 2015, v ktorom\nústavný súd znovu zdôraznil, že „Úloha súdu je aktívna a každý účastník plánu – vrátane\ntých, ktorí boli na schvaľovacej schôdzi prehlasovaní – má právo na ochranu súdom pred\ndôsledkami plánu, ktorý je v podstatnom rozpore so spoločnými záujmami veriteľov“.\n23. Aj v danom prípade úloha ústavného súdu spočívala predovšetkým v posúdení,\nči pri rešpektovaní požiadavky materiálnej rovnosti v reštrukturalizačnom konaní došlo\nnapadnutým uznesením okresného súdu k poskytnutiu spravodlivej súdnej ochrany.\n24. Keďže ústavný súd nie je skutkovým súdom (II. ÚS 267/04) a v zásade\nnevykonáva dokazovanie, ktorým by mohol či mal odhaľovať pravdivosť skutkových\ntvrdení účastníkov konaní pred všeobecnými súdmi, mimo rámca jeho pozornosti ostala\nnámietka sťažovateliek týkajúca sa „nesprávneho“ sčítania hlasov jednotlivých skupín\n(nezabezpečených)\n\nveriteľov\n\nokresným\n\nsúdom.\n\nUž\n\nv\n\nspomínanom\n\nnáleze\n\nsp. zn. I. ÚS 200/2011 zo 7. decembra 2011 totiž ústavný súd jednoznačne uviedol, že\n„má... z hľadiska požiadavky na dodržanie zásad spravodlivosti v reštrukturalizácii výhrady\naj k meraniu postavenia jednotlivých veriteľov výlučne prizmou výšky nimi prihlásených\na zistených pohľadávok. Ak má súd spravodlivo posúdiť otázku naplnenia či nenaplnenia\nspoločného záujmu veriteľov v reštrukturalizačnom pláne, nemôže celkom ignorovať ani\nvýšku prihlásenej pohľadávky z hľadiska jej významu pre konkrétneho veriteľa.\nV okolnostiach prípadu totiž aj uspokojenie relatívne bezvýznamnej pohľadávky\nmenšinového veriteľa môže pre neho samotného (a jeho právny či sociálno-ekonomický\nstatus) znamenať viac alebo toľko, ako uspokojenie pohľadávky(-ok) väčšinového\nveriteľa.“.\n25. Vzhľadom na obsah sťažnostných námietok (bod 10) ústavný súd konštatuje, že\nzákon č. 7/2005 Z. z. poskytoval (všetkým) účastníkom reštrukturalizačného plánu, t. j. aj\nsťažovateľkám, možnosť, aby svoje odôvodnené námietky proti reštrukturalizačnému plánu\nprostredníctvom správcu uplatnili písomne najneskôr siedmy deň pred konaním\nschvaľovacej schôdze, pričom odôvodnené námietky proti reštrukturalizačnému plánu, resp.\n\n16\n\nproti priebehu schvaľovacej schôdze mohli vzniesť aj počas jej konania 16. septembra 2016,\nčo im správca umožnil (bod 5). Skutočnosť, že zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru\ndlžníka konaného 19. augusta 2016, ktorá bola zverejnená v Obchodnom vestníku\n30. augusta 2016, neobsahovala v prílohe písomné stanovisko sťažovateľky v 5. rade\nk dokumentu označenému ako „Záverečný návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka...“\nz 18. augusta 2016, je pre rozhodnutie ústavného súdu v danej veci právne irelevantná.\nPrávne irelevantný je v danom prípade aj odkaz sťažovateliek na poslednú novelizáciu\nzákona č. 7/2005 Z. z., ktorá „v § 154 ods. 1 písm. g) s účinnosťou od 01. 03. 2017\nustanovuje ako obligatórny dôvod pre zamietnutie reštrukturalizačného plánu súdom, ak je\nnavrhovaná miera uspokojenia pohľadávok nižšia ako 50 % výšky dotknutých\npohľadávok.“.\n26. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu (body\n6 až 9) ústavný súd dospel k názoru, že obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov,\npričom nezistil, že by tieto závery okresného súdu boli svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia sa ústavný súd taktiež presvedčil, že okresný súd sa\nnámietkami sťažovateľky v 3. rade zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že\ndostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. Skutočnosť, že sťažovateľky sa\ns názorom okresného súdu nestotožňujú, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry\npovažuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je\núplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané\nskutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). O taký prípad tu však nejde.\n\n17\n\n27. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že závery okresného\nsúdu nemožno hodnotiť inak ako ústavne súladné a poskytujúce spravodlivú súdnu ochranu\nvšetkým účastníkom reštrukturalizačného konania (veriteľom) pri zachovaní ich ústavou\ngarantovanej rovnosti v tomto konaní. A keďže v danom prípade niet žiadnej spojitosti\nmedzi napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením základného práva\nsťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom\nz tohto uznesenia nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť\nk neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateliek vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy ani práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ich sťažnosti v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.\n28. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky v 6. rade, že napadnutým uznesením okresný\nsúd umožnil neoprávnené poskytnutie štátnej pomoci dlžníkovi (bod 9), ústavný súd\nkonštatuje, že pokiaľ sa ako účastníčka reštrukturalizačného plánu domnievala, že jeho\nsplnením dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci dlžníkovi v zmysle zákona\nč. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej\npomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci), pretože 97 %\npohľadávok postúpených jej Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej\nrepubliky a Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Bratislava - mesto sa de facto\nstane právne nevymožiteľnými, mohla využiť svoje oprávnenie a domáhať sa určenia\nneúčinnosti reštrukturalizačného plánu súdom, čo však neurobila, resp. ústavnému súdu\nnepreukázala. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v 6. rade v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci na jej prerokovanie.\n29. Ústavný súd napokon konštatuje, že v danom prípade nezistil ani také\nskutočnosti, ktoré by naznačovali, že sťažovateľkám nebola poskytnutá primeraná\npríležitosť na uplatnenie ich procesných práv v reštrukturalizačnom konaní, preto z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj tú časť\n\n18\n\nsťažností, ktorými namietali porušenie svojho základného práva na rovnosť účastníkov\nv konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu. Citované\nustanovenie ústavy totiž zaručuje len procedurálnu rovnosť v určitom konaní, nie „rovnosť“\nv zmysle rovnakého či dokonca želaného výsledku pre každého účastníka takéhoto konania.\nV tejto súvislosti ústavný súd opätovne pripomína, že konkurzné a reštrukturalizačné právo\nnie je spotrebiteľským právom, kde by mal súd chrániť či obhajovať záujem „slabšieho“\núčastníka právneho vzťahu, ale zmyslom a účelom reštrukturalizácie je kolektívne\nuspokojenie veriteľov a povinnosťou všetkých zúčastnených subjektov (vrátane súdov) je\npostupovať tak, aby sa dosiahla čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok.\n30. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateliek nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené\nvyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. mája 2017\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:350c6f2e-3040-4217-92f0-daa82473a026", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2012.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2012 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2012.1"}, {"guid": "ussr:61e5a433-e6ce-4aa6-87a5-b870ece29839", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.455.2012.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 455/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 455/2012 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.455.2012.1"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:168ca06e-3754-4d7c-b580-c18d36e2c65c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 267/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 267/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:168ca06e-3754-4d7c-b580-c18d36e2c65c"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:318e9875-8d9e-49a9-a12b-8e40b4553613", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.306.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 306/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 306/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.306.2018.1"}]}