{"guid": "ussr:021d09d4-1116-46f5-bdae-0a6696711008", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.322.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2017 z 16. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 322/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.322.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/021d09d4-1116-46f5-bdae-0a6696711008", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.322.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.322.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.322.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 322/2017-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2017\nprerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Martinom Kirňakom, advokátska kancelária, Hlavná 29, Prešov, pre namietané\nporušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom\npod sp. zn. 21 Cb 248/2012 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\n\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 21 Cb 248/2012.\nPlatobným rozkazom okresného súdu č. k. 21 Rob 124/11-47 z 24. mája 2012 bol\nsťažovateľ ako žalovaný v II. rade zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 78 998,67 €\ns príslušenstvom, a to spoločne a nerozdielne so spoločnosťou\n\n, ako\n\nžalovaným v I. rade (ďalej len „žalovaný v I. rade“). Proti platobnému rozkazu sťažovateľ\nv zákonnej lehote odpor nepodal, odpor bol podaný iba žalovaným v I. rade. Sťažovateľovi\nbolo 7. marca 2013 doručené uznesenie okresného súdu z 12. februára 2013, „z ktorého\nvyplýva, že predmetný spor bol preradený pod sp. zn. 21 Cb 248/2012 a so sťažovateľom sa\nteda konalo ako s účastníkom konania, t. j. žalovaným v II. rade. Spolu s predmetným\nuznesením bolo sťažovateľovi doručené aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.10.2012, ktorý\nvôbec nenamietal právoplatnosť platobného rozkazu voči žalovanému v II. rade.“.\nSťažovateľovi bolo následne „v mesiaci júl 2014“ doručené uznesenie okresného\nsúdu č. k. 21 Cb 248/2012-90 zo 17. júna 2014, ktorým bol do konania pripustený namiesto\ndoterajšieho žalobcu nový žalobca, pričom so sťažovateľom bolo opätovne konané ako\nso žalovaným v II. rade. Sťažovateľ sa až zo zápisnice z pojednávania konaného 9. júla\n2015, predvolanie na ktoré mu bolo doručené až po jeho konaní, dozvedel o tom, že okresný\nsúd vo vzťahu k nemu ako žalovanému v II. rade skonštatoval, že s ohľadom na samostatné\nprocesné spoločenstvo medzi žalovaným v I. a II. rade sa odpor podaný žalovaným v I. rade\nna sťažovateľa nevzťahuje, preto vo vzťahu k nemu platobný rozkaz č. k. 21 Rob 124/11-47\nz 24. mája 2012 nadobudol právoplatnosť.\nPodľa názoru sťažovateľa okresný súd „nekonal v medziach pôsobnosti danej mu\nústavou, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom, nedôvodnene odňal sťažovateľovi\nmožnosť konať pred súdom a vo svojich dôsledkoch tak porušil právo sťažovateľa\nna spravodlivý proces“. Sťažovateľ poukazuje najmä na skutočnosť, že pokiaľ v procesnom\npostavení žalovaného v II. rade nepodal proti namietanému platobnému rozkazu odpor,\nneurobil tak z dôvodu, že sa riadil poučením v ňom uvedeným. Z neho vyplýval záver, že ak\nje „viacej žalovaných, podaním odporu s odôvodnením vo veci samej aj len jedným\nzo žalovaných sa zruší celý platobný rozkaz“.\n\n2\n\nPodľa názoru sťažovateľa sa „nariadením pojednávania vo veci samej platobný\nrozkaz zo zákona zrušil“, pričom považuje za nelogické, aby okresný súd s ním „tri roky\npo vydaní platobného rozkazu konal ako s účastníkom a následne skonštatoval, že\nv podstate ide vo vzťahu k žalovanému v II. rade o právoplatne skončenú vec“.\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho označeného\nzákladného práva a práva a zrušil platobný rozkaz okresného súdu č. k. 21 Rob 124/11-47\nz 24. mája 2012 . Zároveň navrhol priznať mu náhradu trov konania pred ústavným súdom.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\n\n3\n\nzjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nPodstatná časť argumentácie sťažovateľa sa týka tvrdenia o nezákonnosti postupu\nokresného súdu v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 248/2012. Tvrdená\nnezákonnosť spočíva v skutočnosti, že okresný súd na pojednávaní konanom 9. júla 2015\nkonštatoval nadobudnutie právoplatnosti platobného rozkazu okresného súdu č. k.\n21 Rob 124/2011-47 z 24. mája 2012 voči sťažovateľovi. Podľa názoru sťažovateľa\npodaním odporu voči namietanému platobnému rozkazu žalovaným v I. rade došlo\nk zrušeniu celého platobného rozkazu, preto nemohol voči nemu ako žalovanému v II. rade\nnadobudnúť právoplatnosť. Táto skutočnosť vyplývala tak z obsahu poučenia, ktoré bolo\nsúčasťou namietaného platobného rozkazu a ktorým sa sťažovateľ v konaní riadil, ako aj\nz úkonov okresného súdu, ktorý s ním riadne konal ako so žalovaným v II. rade až do\npojednávania z 9. júla 2015.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil tento skutkový stav:\nSťažovateľ ako žalovaný v II. rade bol platobným rozkazom č. k. 21 Rob 124/201147 z 24. mája 2012 spoločne a nerozdielne so žalovaným v I. rade zaviazaný zaplatiť\nžalobcovi sumu 78 998,67 €, sumu 4,99 €, úrok z omeškania vo výške 3 477,01 € a 12,534\n% úrok z omeškania ročne zo sumy 78 998,67 € od 1. apríla 2011 do zaplatenia. Z obsahu\nlistín predložených ústavnému súdu vyplýva, že žalovaný v I. rade bol vo vzťahu\nk žalobcovi dlžníkom a sťažovateľ ručiteľom.\n\n4\n\nProti platobnému rozkazu sťažovateľ nepodal v zákonnej lehote odpor. Tento podal\niba žalovaný v I. rade. Táto skutočnosť bola sťažovateľovi známa, keďže sťažovateľ bol\njediným spoločníkom a zároveň konateľom žalovaného v I. rade.\nV ďalšom konaní po podaní odporu postupoval okresný súd tak, ako to sťažovateľ\nvo svojej sťažnosti opísal, a ako je to sumarizované v časti I tohto rozhodnutia.\nSťažovateľ nespochybnil, že proti platobnému rozkazu nepodal v zákonnej lehote\nodpor. Toto svoje konanie však odôvodňuje poukázaním na poučenie, ktoré bolo súčasťou\nplatobného rozkazu a v ktorom bolo uvedené, že v prípade, „ak je viacej žalovaných,\npodaním odporu s odôvodnením vo veci samej aj len jedným zo žalovaných sa zruší celý\nplatobný rozkaz“.\nPodľa § 172 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku v znení\núčinnom do 31. decembra 2012 (ďalej len „OSP“) súd môže aj bez výslovnej žiadosti\nnavrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje\nprávo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom.\nV platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu\nzaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote\npodal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí\nodôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.\nPodľa § 173 ods. 1 OSP platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk,\nnáhradné doručenie je vylúčené.\nPodľa § 174 ods. 1 OSP platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor\ns odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.\nPodľa § 174 ods. 2 OSP ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením\nvo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.\nTo neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám\n\n5\n\nza seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je\nodvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.\nPodľa § 174 ods. 3 OSP súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný\na) oneskorene, b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník\npoučený v platobnom rozkaze, c) neoprávnenou osobou.\nZ obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľovi bol platobný rozkaz riadne doručený,\na to tak v postavení konateľa žalovaného v I. rade, ako aj v procesnom postavení\nžalovaného v II. rade. Z obsahu platobného rozkazu je zrejmé, že tento obsahuje všetky\npredpísané náležitosti vrátane poučenia o možnosti podať odpor a o lehote, spôsobe a mieste\npodania odporu. Poučenie tiež obsahuje informáciu podľa § 174 ods. 3 OSP.\nUž z uvedeného je možné uzavrieť, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby včas podal\nodpor proti platobnému rozkazu, s meritórnym obsahom ktorého sa nestotožnil. O tom, že\nmožnosť podať odpor a všetky zákonom predpísané náležitosti odporu boli sťažovateľovi\nvčas a v postačujúcej miere známe, svedčí aj skutočnosť, že sťažovateľ odpor včas podal,\nale iba v procesnom postavení žalovaného v I. rade, ktorého bol konateľom. Takéto podanie\nodporu však s ohľadom na jednoznačnú formuláciu § 174 ods. 2 druhej vety OSP nemalo,\nako to okresný súd správne konštatoval, za následok zrušenie platobného rozkazu voči\nsťažovateľovi ako žalovanému v II. rade. Tomuto záveru okresného súdu je možné\nprisvedčiť najmä s ohľadom na skutočnosť, že v danom prípade medzi sťažovateľom\na žalovaným v I. rade išlo o samostatné procesné spoločenstvo, čo sťažovateľ vo svojej\nsťažnosti ani nespochybnil (obdobne III. ÚS 77/2010).\nPokiaľ sťažovateľ namieta, že sa riadil nesprávnym poučením zo strany okresného\nsúdu, ústavný súd konštatuje, že je naozaj možné okresnému súdu vytknúť nepresnosť\na nedôslednosť pri formulovaní textu poučenia v platobnom rozkaze, keďže v tomto nedošlo\nk presnej citácii ustanovenia § 174 ods. 2 OSP. Okresný súd v rámci poučenia skutočne\nv namietanom platobnom rozkaze uviedol, že podaním odporu s odôvodnením vo veci\nsamej aj len jedným zo žalovaných sa zruší celý platobný rozkaz, pričom druhú vetu\n\n6\n\ncitovaného § 174 ods. 2 OSP, podľa ktorej sa toto nevzťahuje na prípady samostatného\nprocesného spoločenstva, už v poučení neuviedol.\nUvedená skutočnosť však nemá podľa názoru ústavného súdu za následok odňatie\nmožnosti konať pred súdom, ako to namieta sťažovateľ, keďže aj napriek tejto chybe\nsťažovateľ bol správne poučený o možnosti odpor podať, ako aj o lehote a spôsobe podania\nodporu. Ústavný súd tu dáva do pozornosti, že Občiansky súdny poriadok v znení účinnom\nv čase rozhodovania okresného súdu neobsahoval osobitnú úpravu následkov nesprávneho\npoučenia o odpore, iba úpravu následkov nesprávneho poučenia o odvolaní (§ 204 ods. 2\nOSP). Preto je nutné pri hodnotení dôsledkov nedostatkov takéhoto poučenia postupovať\nanalogicky podľa právnej úpravy dôsledkov nedostatkov poučenia o prípustnosti\na náležitostiach odvolania. V danom prípade teda neúplné poučenie sťažovateľa dôsledkoch\npodania odporu nemohlo mať za následok zrušenie platobného rozkazu aj voči nemu\nv procesnom postavení žalovaného v II. rade, keďže právny predpis s pochybením v obsahu\npoučenia takýto následok nespájal a k takémuto záveru nie je možné dospieť ani\nanalogickým použitím ustanovení o následkoch nesprávneho poučenia v prípade odvolania.\nÚstavný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil v obdobných súvislostiach\nnázor, podľa ktorého nesprávne poučenie súdu o lehote na podanie odvolania alebo\nnesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, nemá za následok jeho\nnezákonnosť, resp. jeho nevykonateľnosť. Právnym následkom nesprávneho poučenia\no lehote, prípadne nemožnosti podať opravný prostriedok, je len predĺženie lehoty na\npodanie opravného prostriedku (II. ÚS 45/2013). Tým, že sťažovateľ celkom nepochybne\nopravný prostriedok nepodal, nemohli nastať účinky spojené s jeho podaním.\nDosiaľ uvedené vedie ústavný súd k záveru, že okresný súd správne vec posúdil,\npokiaľ so sťažovateľom nekonal ako s účastníkom konania sp. zn. 21 Cb 248/2012, keďže\ntento od nadobudnutia právoplatnosti platobného rozkazu účastníkom namietaného konania\nnebol.\n\n7\n\nO návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy, keď\nnamietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.\nZa návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd\n\nnezistil žiadnu možnosť porušenia\n\noznačeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).\nKeďže sťažovateľ nie je účastníkom napadnutého konania, postupom okresného súdu\nnemohlo dôjsť k porušeniu jeho základných práv alebo slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\n(m. m. II. ÚS 205/04). Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ nie je v okolnostiach\nprípadu aktívne vecne legitimovaný na podanie sťažnosti ústavnému súdu. Ústavný súd\npreto po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.\nÚstavný súd k dosiaľ uvedenému považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ by mal byť\nsprávnym prezentovaný právny názor sťažovateľa o jeho postavení účastníka v namietanom\nkonaní, musel by jeho sťažnosť za daných okolností odmietnuť pre nedostatok právomoci,\na to s ohľadom na skutočnosť, že právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces je právom\nvýsledkovým, preto sa ho možno dovolávať až po skončení konania (II. ÚS 155/08 či\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Komanický v. Slovenská republika\nzo 4. 6. 2002).\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. mája 2017\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "platobný rozkaz", "poučenie, poučovacia povinnosť-poučovacia povinnosť súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dabccf86-96e6-48ea-8d90-3362fef2ae04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 45/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/2013 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dabccf86-96e6-48ea-8d90-3362fef2ae04"}, {"guid": "ussr:127cc54d-81a3-40f3-b3b6-4c4d2777e436", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:127cc54d-81a3-40f3-b3b6-4c4d2777e436"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:06425d25-1a90-4ef6-9d0a-1e93cb10ad1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/06 z 31. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-31", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06425d25-1a90-4ef6-9d0a-1e93cb10ad1f"}, {"guid": "ussr:56bb4c5c-393f-43e3-92a1-10eae66dcf66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 205/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56bb4c5c-393f-43e3-92a1-10eae66dcf66"}, {"guid": "c12a04e0-4150-48fb-a46b-03bbbb68ac1a:72da6549-0e33-4e5d-a986-a764aea25186", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cb/248/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb/248/2012 z 18. 5. 2021", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c12a04e0-4150-48fb-a46b-03bbbb68ac1a:72da6549-0e33-4e5d-a986-a764aea25186"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2b5eace7-5a75-4495-94e1-1dcac93f6cef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.34.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 34/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 34/2026 z 24. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.34.2026.2"}, {"guid": "7b991e15-3129-4a16-a779-80dafa0576a9:2bd01e36-7296-4bdf-9edd-9e6d7261e7bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8814202059.1", "spisova_znacka": "4Cdo/121/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/121/2023 z 25. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8814202059.1"}]}