{"guid": "ussr:ab693279-663c-4bee-99d6-a8a0e0f75b8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.321.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 321/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 321/2017 z 16. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 321/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.321.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-116", "nazov": "čl. 116 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-116", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41", "nazov": "čl. 41 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-18", "nazov": "čl. 18 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4", "nazov": "čl. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36", "nazov": "čl. 36 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "nazov": "čl. 17 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-18", "nazov": "čl. 18 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-2", "nazov": "čl. 13 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "nazov": "čl. 13 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 116", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 116", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 116", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 18", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 18", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 18", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. a", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 18", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 18", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 18", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-116", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-18", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-18", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ab693279-663c-4bee-99d6-a8a0e0f75b8e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.321.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.321.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.321.2017.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 321/2017-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2017 predbežne\nprerokoval sťažnosť npor.\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., Štefánikova 26, Košice, v mene ktorej koná\nadvokát Mgr. Radoslav Rigo, LL.M., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 16, čl. 18, čl. 36 písm. a) a b), čl. 41, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 1\npísm. a) a ods. 2 až 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 4, čl. 6 ods. 1,\nčl. 8, čl. 13, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a tiež práva podľa čl. 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 7 Sžo 8/2013 a jeho rozsudkom z 26. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť npor.\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2015\ndoručená sťažnosť npor.\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16, čl. 18, čl. 36\n\npísm. a) a b), čl. 41, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2\naž 4 ústavy, ako aj práv podľa čl. 4, čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 13, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a tiež práva podľa čl. 1\nProtokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „protokol č. 12 k dohovoru“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sžo 8/2013 a jeho rozsudkom\nz 26. marca 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol personálnym rozkazom prvého\nviceprezidenta Policajného zboru č. 48 z 28. októbra 2011 dňom 1. novembra 2011\npreložený v stálej štátnej službe z funkcie starší referent Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,\noddelenia odhaľovania, odboru Východ a súčasne bol 31. októbra 2011 odvolaný\nz doterajšej funkcie, pričom ustanovenie do funkcie 1. novembra 2011 malo byť vykonané\njeho riaditeľom.\nPersonálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 452/2011 bola\nv dôsledku organizačných zmien 31. októbra 2011 zrušená funkcia, ktorú sťažovateľ\ndovtedy vykonával, a bola vytvorená nová funkcia podľa § 35 ods. 3 zákona č. 73/1998 Zb.\no štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „policajný zákon“). Sťažovateľ bol personálnym rozkazom\nriaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru č. 434\nz 28. októbra 2011 ustanovený do voľnej funkcie starší referent Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej\nkriminalite, protidrogového oddelenia, odboru Bratislava (ďalej len „rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu o ustanovení do funkcie“).\nPersonálny rozkaz č. 48 z 28. októbra 2011 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu o preložení“) napadol sťažovateľ odvolaním. O odvolaní sťažovateľa\nproti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o preložení rozhodlo Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. SLV-PS-PK-234/2011 z 25. januára 2012\n2\n\n(ďalej len „rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu“) tak, že odvolanie zamietlo\na napadnuté rozhodnutie potvrdilo. Rozhodnutie napadol sťažovateľ žalobou v rámci\nsprávneho súdnictva. O žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nrozsudkom sp. zn. 2 S 150//2012 z 30. januára 2013 tak, že ju zamietol.\nRozsudok krajského súdu napadol sťažovateľ odvolaním, o ktorom rozhodol najvyšší\nsúd rozsudkom sp. zn. 7 Sžo 8/2013 z 26. marca 2015 tak, že odvolaním napadnutý\nrozsudok krajského súdu potvrdil.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti sumarizoval svoje zásadné žalobné námietky takto:\n«1/ že v čase vydania personálneho rozkazu absentovali „organizačné zmeny“\nako jedna zo zákonných podmienok preloženia podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 73/1998 Z. z. (bod 1 žaloby),\n2/ že nebola skúmaná a správnym orgánom odôvodňovaná zákonná podmienka\n„nemožnosti prevedenia v mieste pôvodného výkonu zrušenej funkcie“, ktorá má pred\npreložením do iného miesta prednosť podľa § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z. z. (bod 2\nžaloby),\n3/ že nebola skúmaná a správnym orgánom odôvodňovaná zákonná podmienka\n„žiadosti alebo písomného súhlasu“ dotknutého policajta na to, aby som mohol byť\npreložený do iného miesta výkonu funkcie podľa nadväzujúceho § 35 ods. 7 zák. č. 73/1998\nZ. z. (bod 3 žaloby),\n4/ že nebola splnená a bola nesprávne posúdená podmienka prerokovania návrhu\nmôjho preloženia do iného miesta s príslušným odborovým orgánom podľa § 225 ods. 2\npísm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej\nv texte tiež len „zák. č. 73/1998 Z. z.“) a nebolo skúmané a odôvodnené ani splnenie\npodmienky prerokovania organizačných zmien podľa čl. 3 bod 7 a bod 17 Kolektívnej\nzmluvy vyššieho stupňa (bod 4 žaloby),\n5/ že boli porušené moje procesné práva a rozhodnutie je procesne vadné - keď mi\npred jeho vydaním nebolo umožnené sa k nemu vyjadriť a nie je dostatočne konkrétne\nodôvodnené, vrátane uvedenia širšej úvahy podľa § 231 až 238 a § 241 zák. č. 73/1998 Z. z.\n(bod 5 žaloby)\n3\n\n6/ že absentovala právna úprava pre konanie o vydaní personálnych rozkazov\nv zmysle splnomocňovacieho ustanovenia § 247 zák. č. 73/1998 Z. z. (bod 6 žaloby).»\nSťažovateľ tvrdí, že ani krajský súd, ani najvyšší súd sa jeho podstatnými žalobnými\nnámietkami nezaoberali buď vôbec, alebo ich vyhodnotili nesprávne, „výslovne v rozpore\ns jednoznačnými ustanoveniami zákona a základnými právnymi princípmi, čo vykazuje\nprvky jasnej svojvôle a arbitrárnosti“.\nProti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu\nsťažovateľ v sťažnosti formuluje niekoľko zásadných sťažnostných námietok.\nPodľa sťažovateľa v čase vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\no preložení „nebola splnená zákonná podmienka pre toto preloženie spočívajúca\nv existencii organizačných zmien“. Podľa názoru sťažovateľa išlo iba o zmeny\n„systematizačné“, s ktorých existenciou nie je možné sa za daných okolností uspokojiť.\nSprávne orgány a ani vo veci konajúce súdy neskúmali podľa sťažovateľa splnenie\nzákonnej podmienky na jeho preloženie vyplývajúcej z § 35 ods. 1 písm. a) policajného\nzákona, podľa ktorého sa policajt v služobnom pomere prevedie na inú funkciu v tom istom\nmieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného\nmiesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej\nvykonávať doterajšiu funkciu, keďže v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho\ndoterajšej funkcie. Sťažovateľ tvrdí, že „z predmetného ustanovenia je úplne zrejmé, že\nconditio sine qua non pre preloženie policajta do iného miesta výkonu funkcie je, že nie je\nmožné tohto policajta previesť na inú (voľnú) funkciu v mieste, kde vykonával svoju\npôvodnú – teraz zrušenú funkciu (prednosť prevedenia na inú funkciu v tom istom mieste\npred jeho preložením do iného miesta)“. Podľa názoru sťažovateľa splnenie tejto negatívnej\npodmienky musí byť skúmané a v rozhodnutí správneho orgánu riadne odôvodnené.\nZa daných okolností mal preto najvyšší súd zmeniť rozhodnutie krajského súdu, napadnutý\npersonálny rozkaz mal zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie.\nNamieta tiež závery krajského súdu o tom, že výber postupu podľa § 35 ods. 1 písm. a)\npolicajného zákona je súčasťou voľnej správnej úvahy.\n\n4\n\nSťažovateľ ďalej namieta, že v jeho veci neboli splnené podmienky na preloženie aj\npreto, že nepodal žiadosť o preloženie do iného miesta výkonu práce a ani súhlas\ns preložením, tak ako to predpokladá § 35 ods. 6 policajného zákona. Podľa názoru\nsťažovateľa „je celkom zrejmé, že táto zákonná podmienka nie je obmedzená vo vzťahu\nk žiadnemu zo zákonných dôvodov prevedenia či preloženia na inú funkciu a má svoje jasné\nodôvodnenie a udržateľnosť aj v rámci takých organizovaných zoskupení ako je Policajný\nzbor“. Všeobecné súdy na túto námietku vôbec nereagovali.\nPodľa názoru sťažovateľa nebola splnená ani zákonná podmienka prerokovania\npersonálneho rozkazu o preložení s príslušným odborovým orgánom a nebola splnená ani\npožiadavka prerokovania organizačných zmien na inom stupni odborovej organizácie\npodľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že\n„k uvedenému prerokovaniu s príslušným odborovým orgánom nedošlo, resp. splnenie tejto\npodmienky\n\nje\n\nv\n\ndôsledku\n\npostupu\n\nsprávnych\n\norgánov\n\n(vady\n\nodôvodnenia)\n\ni nepreskúmateľné. V personálnom rozkaze o preložení uvádza žalovaný navyše inú\norganizáciu ZO OZP v SR č. 8/50, než je uvedená v rozhodnutí odvolacieho správneho\norgánu č. 8/64; z čoho je mimo iné zrejmé, že ani samotný žalovaný nevie a činí svoje\nrozhodnutia nepodloženými a nepreskúmateľnými (nie je zjavné, z čoho žalovaný vychádzal\npri určovaní príslušnosti odborového orgánu, a ani preskúmavajúce súdy sa samotnou\notázkou určenia, ktorá základná organizácia OZP bola príslušná nezaoberá.“.\nSťažovateľ nesúhlasí s argumentáciou krajského súdu, podľa ktorej v danom prípade\nide o hmotnoprávnu podmienku, ktorej nesplnenie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia,\na uvádza, že «nakoľko zákon sám nerozlišuje medzi hmotnoprávnymi a inými podmienkami,\njednoducho iba upravuje sumár podmienok potrebných na to, aby bolo vydané rozhodnutie\nzákonné, je špekulovanie (navyše v prípade podmienky prerokovania ničím nepodložené, že\nby sa malo jednať o „hmotnoprávnu“ a kvalitatívne inú podmienku, než všetky ostatné\nzákonné podmienky), je takáto argumentácia hrubo svojvoľná a arbitrárna.».\nSťažovateľ ďalej namieta, že všeobecné súdy vôbec nereflektovali jeho námietku,\npodľa ktorej mu nikdy nebol daný na nahliadnutie a na vyjadrenie podkladový listinný\n\n5\n\nmateriál na vydanie personálnych rozkazov, a zároveň tvrdí, že tieto rozhodnutia neboli\ndostatočne a zrozumiteľne odôvodnené.\nSťažovateľ argumentuje aj tým, že správny orgán druhého stupňa nikdy nevydal\nvšeobecne záväzný právny predpis ustanovujúci podrobnosti o konaní vo veciach\nslužobného pomeru podľa § 247 policajného zákona, pričom na túto námietku\npodľa sťažovateľa nereagoval ani krajský súd, ani najvyšší súd.\nSťažovateľ namieta že nedodržaním zákonných podmienok preloženia, ako aj\nspôsobom realizácie tohto preloženia (zo dňa na deň) došlo k nedovolenému zásahu do jeho\n„integrity i práva na súkromný a rodinný život“, práva na vyjadrenie a na obhajobu.\nPodľa sťažovateľa sa najvyšší súd nevysporiadal s jeho podstatnými odvolacími\nnámietkami, argumentácia obsiahnutá v jeho napadnutom rozsudku vykazuje znaky\nsvojvôle, pričom najvyšší súd si navyše nesplnil povinnosť zdôvodniť splnenie všetkých\npodmienok obsiahnutých v hypotéze právnej normy a odklonil sa od ustálenej judikatúry\no význame absencie procesnej úpravy na vydanie správneho rozhodnutia.\nVzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 26. marca 2015,\nsp. zn. 7Sžo/8/2013, a postupom v tomto konaní, porušil základné právo sťažovateľa\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, v spojení s právom na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia\npodľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky, právom na ochranu manželstva a rodiny\npodľa čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky a právom na rešpektovanie súkromného\na rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\ns právom na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, s právom\nna ochranu proti diskriminácii podľa článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, čl. 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa článku 12 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\n\n6\n\ns právom na ochranu proti nútenej práci podľa čl. 18 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a primerane s právom\nna spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky podľa článku 36 písm. a) a písm. b)\nÚstavy Slovenskej republiky, v spojení s porušením zákazu zneužitia práv proti\nsťažovateľovi článku 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zákazu\nobmedzení práv sťažovateľa na iný účel podľa článku 18 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a s porušením článku 1, článku 2 ods. 2 a ods. 3, článku 13 ods. 1\npísm. a), ods. 2 až ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd..\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. marca 2015,\nsp. zn. 7Sžo/8/2013, sa zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie a rozhodnutie..\n3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 355,72 €\n(t. j. tarifná odmena za 2 úkony: prevzatie a príprava veci + ústavná sťažnosť á 139,83 €,\nrežijný paušál za tieto dva úkony á 8,39 € a DPH z uvedeného základu vo výške 59,28 €),\nktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu\ndo pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak.\n\n7\n\nPri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16, čl. 18, čl. 36\npísm. a) a b), čl. 41, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2 a 3,\nčl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ústavy, ako aj práv podľa čl. 4, čl. 6\nods. 1, čl. 8, čl. 13, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 dohovoru a tiež práva podľa čl. 1 protokolu č. 12\nk dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sžo 8/2013 a jeho\nrozsudkom z 26. marca 2015.\n1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\na 2, čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 7 Sžo 8/2013 z 26. marca 2015 a jemu predchádzajúcim postupom\nVychádzajúc z okruhu sťažovateľom označených práv garantovaných ústavou\na dohovorom, ktorých porušenie namieta, ústavný súd v nadväznosti na svoju ustálenú\njudikatúru považuje za žiaduce v prvom rade zdôrazniť význam základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré je primárnym východiskom pre zákonom upravené\nkonanie súdov a tiež iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie\nprávnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (IV. ÚS 115/07).\nRovnako tak má v štruktúre práv chránených dohovorom kľúčové postavenie právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVýznam základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd zdôrazňuje aj preto,\nže z argumentácie sťažovateľa zjavne vyplýva, že porušenie ostatných základných práv\npodľa ústavy a práv podľa dohovoru označených v petite sťažnosti namieta v spojení,\n\n8\n\nresp. v priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zároveň v súlade so\nsvojou doterajšou judikatúrou poznamenáva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistujú\nzásadnejšie odlišnosti (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv\nna súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať\ntak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,\nktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4\nústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu\nochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom\npredpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie zákonných ustanovení príslušných\nprocesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(pozri napr. II. ÚS 63/06).\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tvorí celý rad obsahových komponentov,\nz ktorých v nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľa vystupuje do popredia\npredovšetkým právo na ústavne akceptovateľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že neodmysliteľnou\nsúčasťou obsahu základného práva čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka, resp. strany\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná\ntiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je\narbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou\n9\n\n(IV. ÚS 296/09). Zároveň ale ústavný súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou konania), ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nodvolacieho, ale aj dovolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (m. m. III. ÚS 209/04).\nRovnako aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6\nods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak,\nže vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nV kontexte s konkrétnymi výhradami sťažovateľa proti napadnutému rozsudku\nnajvyššieho súdu ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia nepochybne zahŕňa aj požiadavku jeho ústavne akceptovateľnej kvality.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) totiž do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, pričom súčasne\nmá každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej\nprávnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy,\nak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna\nnorma (IV. ÚS 77/02). Len ústavne konformný výklad príslušných právnych noriem\n\n10\n\naplikovaných vo veciach sťažovateľov totiž môže plnohodnotne garantovať základné právo\nkaždého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. I. ÚS 24/00).\nÚlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní bolo aspoň rámcovo posúdiť,\nči uvedené východiská najvyšší súd v napadnutom rozsudku akceptoval, a to z hľadiska\ntoho, ako sa vysporiadal s konkrétnymi sťažnostnými námietkami sťažovateľa\nrekapitulovanými v časti I tohto uznesenia.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd poukázal na podstatu rozhodnutia\nkrajského súdu, predstavil argumenty sťažovateľa, ako aj žalovaného správneho orgánu a\nďalej v podstatnom uviedol:\n«Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a z obsahu administratívneho spisu\nodvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa rozhodnými námietkami žalobcu, ktoré sa týkali\nv spochybnení organizačných zmien, v nedodržaní možnosti prevedenia na inú funkciu\nv doterajšom mieste výkonu služby a nedodržaní postupu uvedenom v § 35 ods. 7 zákona\nč. 73/1998 Z. z. o prevedení na iné miesto len so súhlasom, o spochybnení prerokovania\no preložení s príslušným odborovým orgánom a v nedodržaní povinnosti žalovaného\nzaobstarania dodatok podkladov pre rozhodnutie, vo vytknutí nedostatočnej právnej úprave\nkonania vo veciach služobného pomeru, v dostatočnom rozsahu zaoberal a zo skutkových\nokolností danej veci vyvodil správny právny záver. Odvolací súd dôvody uvádzané súdom\nprvého stupňa pokladá za vecne správne, preto v celom rozsahu na ne poukazuje.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo\nupravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto\nzákona.\nPodľa § 219 ods. 1. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\n\n11\n\nspisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby\nsa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu\nso správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje\nprávne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie\nsprávneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu je\nurčený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť\nrozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo\nprocesnoprávnych právach.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý\ntu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné\nna preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy\nObčianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,\nči zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie\nbolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho\norgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia\n(§ 245 ods. 2 O. s. p.).\nPodľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt v služobnom pomere\nsa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné,\npreloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného\n\n12\n\núradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných\nzmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.\nPodľa § 35 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. organizačnou zmenou na účely tohto\nzákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa\nnová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou\nnáplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia\ns rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby.\nPodľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. prevedenie na inú funkciu alebo preloženie\nna inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo\nvymenovaním do inej funkcie podľa § 33.\nPodľa § 33 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva\nz funkcie príslušný nadriadený.\nPodľa § 225 ods. 2 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. služobný úrad vopred prerokuje\ns príslušným odborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú\nfunkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu\nčinnosti.\nPodľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním\nrozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný\nobstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.\nPodľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správne\norgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych\nnoriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie\nrozhodnutia, zistili skutočný stav, a preto ich právne závery je potrebné považovať\nza správne. Rovnako ako súd prvého stupňa odvolací súd tiež zastáva názor, že správne\norgány oboch stupňov v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite odôvodnili svoj skutkový\na právny záver. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade\nso zákonom, keď žalobu zamietol.\nZákonodarca v citovaných právnych normách ustanovuje postup služobného úradu,\nkeď v dôsledku organizačnej zmeny sa doterajšia funkcia policajta v služobnom pomere\nzrušila a z toho dôvodu nemôže naďalej vykonávať túto funkciu. Z uvedenej právnej úpravy\nvyplýva, že služobný úrad policajta sa preloží na inú funkciu v tom istom mieste výkonu\n\n13\n\nštátnej služby len v prípade, ak je to možné, teda pokiaľ nebola tato funkcia obsadená alebo\nzrušená. Inak služobný úrad postupuje podľa § 33 uvedeného zákona, v zmysle ktorého\nrozhoduje o zaradení alebo vymenovaní policajta do voľnej funkcie.\nOdvolací súd zistil, že personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky\nčíslo 452 z 28. októbra 2011 uvádza, že dňom 1. novembra 2011 vykonáva systemizačné\nzmeny v tabuľke zloženia a počtov. Z priloženého prehľadu zmien Prezídia Policajného\nzboru ako aj z dôvodovej správy priloženej k návrhu organizačných zmien na úrade boja\nproti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru k 1. novembru 2011\npredkladanej ministrovi vnútra SR 7. októbra 2011 je však nepochybné, že minister vnútra\nvykonáva organizačné zmeny v zmysle § 35 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. vo vnútornej\nštruktúre Úradu boja proti organizovanej kriminalite prezídia PZ, služobného úradu\nMinisterstva vnútra SR. Tieto spočívali „v presune tabuľkových miest v pôsobnosti\njednotlivých pracovísk úradu za účelom zefektívnenia práce jednotlivých odborov úradu“.\nOdvolací súd preto nemohol prihliadnuť na námietku žalobcu, že uvedeným personálnym\nrozkazom nedošlo k vykonávaniu organizačných zmien.\nŽalobca nenamietal, že presun tabuľkových miest v pôsobnosti jednotlivých\npracovísk sa týkal aj jeho, že jeho doterajšia funkcia nebola rušená. V dôsledku týchto\npresunov bol preložený z oddelenia odhaľovania Východ úradu boja proti organizovanej\nkriminalite prezídia PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra SR na úrad, kde boli\nvytvorené nové funkcie.\nAk zákon vyžaduje pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu, aby nastali určité\npredpoklady stanovené v hypotéze právnej normy (v ustanovení § 35 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 73/1998 Z. z., čo sa týka organizačných zmien), musia byť tieto predpoklady v\nodôvodnení rozhodnutia náležite objasnené, a to tým skôr, keď možno očakávať nesúhlas\núčastníka konania s takýmto rozhodnutím, pretože sa ním jeho právne či iné postavenie\n(hoci subjektívne) zhoršuje.\nŽalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z 25. januára 2012 č. SLV-PS-PK-234/2011\nako aj v personálnom rozkaze č. 48 z 28. októbra 2011 náležite objasnil dôvody, ktoré viedli\nk preloženiu žalobcu na inú funkciu v inom mieste výkonu služby. Preto mu nemožno\nvytknúť nezákonnosť rozhodnutia.\n\n14\n\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd nemohol prihliadať v rámci preskúmania\nzákonnosti k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď ho\npreložil do novej funkcie podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. bez toho, aby\npreskúmal možnosť ho preložiť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby.\nSenát odvolacieho súdu sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ ide\no zdôvodnenie námietky týkajúcej sa prerokovania s príslušným odborovým orgánom\na súčasne naň poukazuje. K tomu len podotýka, že predchádzajúce prerokovanie\ns odborovým orgánom je hmotnoprávnou podmienkou prevedenia alebo preloženia\npodľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., nie je takou procesnou podmienkou\nvzťahujúcou sa na postup ministra pri výkone jeho právomoci podľa tohto ustanovenia,\nmajúcou za následok nezákonnosť rozhodnutia v prípade jej nesplnenia.\nNámietka žalobcu o nedostatočnej právnej úprave konania vo veciach služobných\npomerov je pre prejednávanú vec právne irelevantná, a preto najvyšší súd nemal dôvod sa\nňou zaoberať.\nVychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia odvolací súd\nv danej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán postupoval a rozhodol v súlade s\nčl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného\ndokazovania aplikoval správne ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z., ktorých výklad urobil\nsúladne s ústavou a v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\nOdvolací súd z dôvodov uvedených vyššie sa taktiež stotožnil s právnym záverom\nkrajského súdu, že žaloba nebola podaná dôvodne, keďže žalovaný postupoval a rozhodol\nv preskúmavanej veci v súlade so zákonom, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil,\nvysporiadal sa s relevantnými námietkami žalobcu a bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Odvolací súd nezistil ani takú vadu,\nktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Odvolací súd taktiež odôvodnenie\nprvostupňového súdu považoval za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiadny rozpor so zákonom.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa\no otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného nerozhodol svojvoľne ani protizákonne.»\n\n15\n\nV nadväznosti na § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)\nplatného a účinného v čase rozhodovania najvyššieho súdu ústavný súd tiež poukazuje na\nrozsudok krajského súdu sp. zn. 2 S 150/2012 z 30. januára 2013, ktorým tento súd zamietol\nžalobu sťažovateľa a v odôvodnení ktorého vo vzťahu k námietkam sťažovateľa uviedol:\n«Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že personálnym rozkazom\nI. viceprezidenta PZ č. 48 zo dňa 28. 10. 2011 bol žalobca podľa § 35 ods. 1 písm. a/\nzákona dňom 01. 11. 2011 preložený z funkcie starší referent oddelenia odhaľovania\nodboru Východ, úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ, služobného úradu\nMV SR na úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ, služobného úradu MV SR\ns tým, že žalobca bol dňom 31. 10. 2011 odvolaný z doterajšej funkcie (§ 35 ods. 9 zákona)\na ustanovenie do funkcie dňom 01. 11. 2011 vykoná riaditeľ úradu boja proti organizovanej\nkriminalite Prezídia PZ. Dôvodom bol personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 452/2011,\nktorým bola v dôsledku organizačných zmien dňom 31. 10. 2011 zrušená doterajšia funkcia\nžalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti (§ 35 ods. 3 zákona).\nProti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, v ktorom vyjadril svoj názor,\nže preloženie bolo účelové a podľa jeho právneho vedomia neboli splnené všetky podmienky\nuložené literou zákona zo strany zamestnávateľa a preto považuje svoje preloženie\nza neodôvodnené a žiadal personálny rozkaz zrušiť. Po podaní odvolania bolo žalobcovi\npísomnosťou č. p.: SLV-PS-PK-234/2011 zo dňa 01. 12. 2011 umožnené využitie všetkých\nsubjektívnych práv, ktoré mu vyplývajú zo zákona, ktoré však žalobca nevyužil. Napadnutým\nrozhodnutím Č. p.: SLV-PS-PK-234/2011 zo dňa 25. 01. 2012 žalovaný odvolanie žalobcu\nzamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nPodľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona, policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú\nfunkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú\nfunkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže\nnaďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila\njeho doterajšia funkcia\nPodľa § 35 ods. 3 zákona, sa organizačnou zmenou na účely tohto zákona rozumie\nzmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo\nsa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti\n\n16\n\nalebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou\nčinnosti v inom mieste výkonu štátnej služby.\nPodľa § 35 ods. 9 zákona, prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu\nsa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním\ndo inej funkcie podľa § 33.\nZ § 35 ods. 1 písm. a) zákona vyplýva, že dôvodom na postup podľa tohto\nustanovenia zákona je existencia organizačných zmien v dôsledku ktorých sa zrušila\nfunkcia, v ktorej bol žalobca do 31. 10. 2011 v súlade s § 33 ods. 1 zákona ustanovený\na v ktorej plnil uložené služobné úlohy a od 01. 11. 2011 sa vytvorila nová funkcia s inou\nnáplňou činnosti. Ako uviedol žalovaný, dňom 01. 07. 2011 sa na ÚBOK P PZ realizovala\norganizačná zmena, ktorá zohľadňovala aktuálne potreby a požiadavky priameho výkonu\nslužby kriminálnej polície v boji proti najzávažnejším formám organizovanej trestnej\nčinnosti. Po jej vyhodnotení s cieľom zefektívniť a racionalizovať vykonávanie činnosti\nútvarov ÚBOK P PZ, bolo ministrovi vnútra SR navrhnuté ku dňu 01. 11. 2011 uskutočniť\nďalšie zmeny, ktorých podstata spočívala v zrušení tabuľkových miest v pôsobnosti\noddelenia odhaľovania odboru Východ UBOK P PZ. Personálnym rozkazom ministra\nvnútra SR č. 452/2011 minister vnútra SR dňom 01. 11. 2011 na odbore Východ ÚBOK\nP PZ zrušil tabuľkové miesta - funkcie staršieho referenta oddelenia odhaľovania (funkcie\ns číselným označením ID 1380, ID 1382 a ID 4226).\nZákonné požiadavky organizačnej zmeny stanovené v § 35 ods. 3 zákona (zrušila sa\ndoterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti) boli teda\nsplnené. Preloženie žalobcu na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby bolo\nvynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, pretože\ntáto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená. Vzhľadom na uvedené vydal\n1. viceprezident PZ personálny rozkaz č. 48 zo dňa 28. 10. 2011, ktorým žalobcu podľa § 35\nods. 1 písm. a) zákona z dôvodu organizačných zmien vyplývajúcich z personálneho rozkazu\nministra vnútra SR č. 452/2011, dňom 01. 11. 2011 preložil k ÚBOK P PZ a dňom\n31. 10. 2011 ho v súlade s § 35 ods. 9 zákona odvolal z doterajšej funkcie.\nPodľa názoru súdu sa preloženie žalobcu na inú funkciu uskutočnilo v súlade s § 35\nods. 1 písm. a) zákona pri súčasnom dodržaní postupu ustanoveného v § 35 ods. 9 zákona.\n\n17\n\nŽalovaný správne poukázal na § 5 ods. 4 zákona, podľa ktorého obsadzovanie miest\npolicajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že\nmiesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné. Na základe uvedeného bol\nžalobca personálnym rozkazom riaditeľa ÚBOK P PZ č. 434 zo dňa 28. 10. 2011 podľa\n§ 33 ods. 1 zákona dňom 01. 11. 2011 ustanovený do funkcie starší referent protidrogového\noddelenia odboru Bratislava, ÚBOK P PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra SR.\nZ čl. 3 ods. 7 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov PZ na rok 2011\nvyplýva, že ministerstvo prerokuje s odborovým zväzom navrhované organizačné zmeny\nnajmenej 60 dní pred ich uskutočnením. Ak je zástupca odborového zväzu členom komisie\npripravujúcej organizačné zmeny, nemusí byť táto časová lehota dodržaná.\nJe zrejmé, že predseda OZP v SR sa zúčastnil na príprave organizačnej zmeny\nrealizovanej personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 452/2011, čo potvrdil svojim\npodpisom na predloženom návrhu systemizačných zmien na Prezídiu PZ.\nPodľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona, služobný úrad vopred prerokuje s príslušným\nodborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu\nz dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti.\nNávrh na preloženie žalobcu na inú funkciu bol v danom prípade predložený aj OZP\nSR základnej organizácii č. 8/64 Bratislava pôsobiacej v rámci ÚBOK P PZ. Aj keby však\nnávrh na preloženie žalobcu nebol vopred prerokovaný s odborovým orgánom pôsobiacim\nv rámci ÚBOK P PZ, išlo by o porušenie zákona, ktoré by nemalo vplyv na právoplatnosť\na vykonateľnosť personálneho rozkazu I. viceprezidenta PZ č. 48 zo dňa 28. 10. 2011\ns poukazom na § 250 ods. 2 zákona.\nNie je zákonnou povinnosťou žalovaného previesť policajta na inú funkciu, ktorá je\nv čase realizácie organizačných zmien voľná, a to v mieste, kde vykonával štátnu službu.\nIde tu o voľnú správnu úvahu príslušného nadriadeného žalobcu oprávneného previesť\nalebo preložiť žalobcu z dôvodu uvedeného v § 35 ods. 1 písm. a) zákona. Bolo na voľnej\núvahe príslušného nadriadeného žalobcu rozhodnúť o tom, či sa žalobca prevedie na inú\nvoľnú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby v rámci ÚBOK P PZ alebo preloží\nna inú voľnú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby v rámci ÚBOK P PZ tak, aby\nslužobné úlohy uložené ÚBOK P PZ boli plnené v súlade s požiadavkami kladenými\nna tento útvar.\n\n18\n\nSamotný personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 452/2011 zo dňa 28. 10. 2011\nnemá charakter rozhodnutia o práve, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\nkonkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie organizačnej povahy\nupravujúce vnútornú štruktúru útvarov MV SR a PZ. Proti tomuto personálnemu rozkazu\nnie je prípustný opravný prostriedok. Tento personálny rozkaz sa považuje za vnútorný\npredpis, ktorý je osobitným prípadom normatívnych právnych aktov nesmerujúcich\nvoči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti\nvo verejnej správe. Smeruje len voči subjektom ovládaným organizačnou podriadenosťou\nvo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý takýto normatívny akt vydal. Jedná sa o abstraktné\nformy vnútornej činnosti verejnej správy s povahou interných normatívnych aktov.\nOd normatívnych právnych aktov, ktoré majú vonkajšie právne účinky, sa vnútorné predpisy\nodlišujú najmä tým, že ich právne účinky smerujú výlučne voči služobne podriadeným\nsubjektom, i keď individuálne nešpecifikovaným a v tomto zmysle sú aktmi internými.\nVzhľadom k tomu, že nemajú všeobecnú záväznosť, nie sú prameňmi práva, ale sú pre ich\nadresátov\n\nzáväzné\n\na\n\nnesmú\n\nbyť\n\nv\n\nrozpore\n\nso\n\nzákonmi\n\n(rozsudok\n\nNS\n\nSR\n\nsp. zn. 1Sžo/264/2009).\nPodľa § 5 ods. 1 zákona, systemizácia v štátnej službe obsahuje počet miest\npolicajtov v služobných úradoch a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy\npolicajtov v štátnej službe.\nPolemika žalobcu o tom, či išlo o systemizačnú alebo organizačnú zmenu\nje irelevantná. Konečné posúdenie otázky ďalšieho zaradenia žalobcu v dôsledku\npredmetnej organizačnej zmeny bolo vecou správnej úvahy služobných orgánov.\nJe nesporné, že žalobca nebol preložený podľa § 35 ods. 7 zákona, ale podľa § 35\nods.1 písm. a) zákona. Príslušný nadriadený je pri prevedení alebo preložení podľa § 35\nods. 1 zákona oprávnený postupovať len za predpokladu, že je zároveň splnený aj niektorý\nzo zákonom stanovených dôvodov uvedených pod písm. a) - k).\nPodľa § 35 ods. 7 zákona policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste\nvýkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby\nalebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.\nK uvedenému postupu môže príslušný nadriadený pristúpiť iba v tom prípade, ak si policajt\npodá vlastnú písomnú žiadosť, tzn. že požiada o prevedenie alebo preloženie z akéhokoľvek\n\n19\n\ndôvodu. Pri realizácii 35 ods. 7 zákon dáva iba možnosť preložiť alebo previesť policajta\nna inú funkciu, pričom podľa § 35 ods. 1 zákona za splnenia jednej z tam uvedených\ndôvodov vzniká nadriadenému povinnosť previesť resp. preložiť policajta na inú funkciu.\nVzhľadom na to, že žalobca bol preložený z dôvodu uvedeného v ustanovení § 35 ods. 1\npísm. a) zákona, nevyžadoval sa v tomto prípade postup podľa § 35 ods. 7 zákona.\nPodľa názoru súdu napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti tak, ako to\nvyžaduje ustanovenie § 241 zákona a sú aj v dostatočnom rozsahu odôvodnené. Správne\nžalovaný poukázal na prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej cit.:\n„na ústavnosť odôvodnenia nie je totiž potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky,\na to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania,\naj keď účastník konania ich vníma ako relevantné“ (napr. uznesenie ÚS SR\nč. k. IV. ÚS 150/03-41 zo dňa 27. 8. 2003). Žalobca pritom svoje odvolanie odôvodnil veľmi\nstroho.\nV súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 zákona je potrebné zdôrazniť skutočnosť,\nže služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, S. I. S., Zboru väzenskej a justičnej\nstráže Slovenskej republiky a Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného\npráva - ide o právny pomer štátnozamestnanecký.\nTakýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne\nodlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromnoprávnym,\nkde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave\ntýkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru\na nárokov s ním súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa\nvyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do vzťahov,\nktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru,\npre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o\nprávach a povinnostiach príslušníkov.\nPrávna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov odráža osobitný charakter\nzamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci. potrebu pevného začlenenia\npolicajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že\n\n20\n\nnemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom\nštátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu.\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi formuloval, že\nz pôsobnosti čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv sú vylúčené spory\nzamestnancov štátu, ktorých pracovná náplň pozostáva zo špecifických činností verejnej\nsprávy v miere, v akej táto správa koná ako držiteľka verejnej moci poverená ochranou\nvšeobecných záujmov štátu alebo orgánov verejnej moci. Pracovníci na týchto miestach\nmajú teda v rukách časť suverénnej moci štátu; ten má tak legitímny záujem vyžadovať\nod týchto zamestnancov zvláštne puto dôvery a lojality. Zjavný príklad takýchto činností\npredstavujú ozbrojené sily a polícia (Pellegrin proti Francúzsku, rozsudok z 8. 12. 1999\ntýkajúci sa sťažnosti č. 28541/95, Frydlender proti Francúzsku rozsudok z 27. 6. 2000\ntýkajúci sa sťažnosti č. 30979/96).\nVychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného\npomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu\nmieru ochrany než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere resp. umožňuje služobným\norgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku\norganizačných zmien zrušená, ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore\npre plnenie úloh v inej funkcii.\nS poukazom na to bolo potrebné v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 ods. 1\nzákona prisvedčiť žalovanému v tom zmysle, že dikcia zákona hovorí o ustanovení\ndo „voľnej funkcie“ a nie do „primeranej“, resp. „adekvátnej funkcie“. Logickým\nvýkladom citovaného ustanovenia preto dôvodne možno dospieť k záveru, že citované\npredpoklady sa posudzujú z hľadiska potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu,\nčo nemožno vykladať tak, že v prípade splnenia požadovaných kritérií je automaticky\nnárokovateľná adekvátna voľná funkcia (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sžo/264/2009).\nŽalovaný tiež správne poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR napr.\nII. ÚS 403/2011-23, podľa ktorej cit.: ESĽP vo svojej judikatúre uviedol, že právo členských\nštátov\n\nzásadne\n\nrozlišuje\n\nmedzi\n\nštátnymi\n\nzamestnancami\n\na\n\nsúkromnoprávnymi\n\nzamestnancami, pričom spory týkajúce sa náboru, výkonu povolania (kariéry) a ukončenia\npracovnej činnosti štátnych zamestnancov všeobecne nespadajú do pôsobnosti čl. 6 ods. 1\ndohovoru (rozhodnutie vo veci Niegel proti Francúzsku zo 17. marca 1997). Výnimkou\n\n21\n\nsú len prípady, ak predmetom sporu sú priamo práva majetkovej povahy (napr. právo\nna dôchodok verejných zamestnancov, práva týkajúce sa platových pomerov týchto\nzamestnancov).\nV prípade Pellegrin proti Francúzsku (rozhodnutie z 8. decembra 1999, sťažnosť\nč. 28541/95) súd priniesol nové tzv. funkčné kritérium aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1\ndohovoru na štátnych zamestnancov založené na povahe funkcií a zodpovednosti, aké\nzamestnanec vykonáva. Súd poznamenal, že na úradoch štátnej správy niektoré pracovné\nmiesta zahŕňajú povolania všeobecného záujmu alebo účasť na výkone verejnej moci. Ich\ndržitelia teda držia v rukách časť suverenity štátu. Ten má potom legitímny záujem\nvyžadovať od týchto zamestnancov zvláštne puto dôvery a lojality.\nNa druhej strane pri iných pracovných miestach, ktoré nemajú túto dimenziu\n„verejnej správy“, tento záujem chýba. Preto súd rozhodol, že z poľa pôsobnosti čl. 6 ods. 1\ndohovoru sú vylúčené iba spory zamestnancov štátu, ktorých zamestnanie je\ncharakteristické špecifickými činnosťami verejnej správy do tej miery, v akej táto koná ako\ndržiteľka verejnej moci poverená ochranou všeobecných záujmov štátu alebo iných\nverejných spoločenstiev. Jasný príklad takých činnosti predstavujú ozbrojené sily a\npolícia.»\nV súvislosti s namietaným tvrdením sťažovateľa o porušení označených práv\nrozsudkom najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu vydaným v správnom súdnictve jeho\nnedostatočným odôvodnením bolo podľa názoru ústavného súdu potrebné zohľadniť\nšpecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej\nsprávy, ale „len“ preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí a postupov, o ktorých fyzická\nosoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli nezákonné a ukrátili ju na jej právach (§ 247\nods. 1 OSP), teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok\nv konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesnoprávne predpisy a v súlade so zákonom rozhodli. Treba preto vziať do úvahy, že správny\nsúd v zásade nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky\nnapadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na tieto\nšpecifiká správneho súdnictva ústavný súd posudzoval z tohto aspektu aj dôvodnosť\nnámietok sťažovateľa proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu.\n\n22\n\nPodľa názoru ústavného súdu namietané rozhodnutie najvyššieho súdu obsahuje\ndostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad\na závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým stavom a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok.\nV zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za arbitrárne či zjavne\nneodôvodnené tie súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej\nalebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozhodnutia\npresvedčil, že najvyšší súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje\nna konštatovanie, že sťažovateľ dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu,\na to aj s prihliadnutím na rekapitulovaný obsah rozsudku prvostupňového súdu, s ktorým sa\nodvolací súd stotožnil. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa\nspochybňovali závery napadnutého rozhodnutia.\nK námietke neexistencie organizačných zmien ku dňu vydania rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu o preložení ústavný súd považuje z ústavného hľadiska\nza akceptovateľný právny názor najvyššieho súdu vyjadrený v napadnutom rozsudku,\npodľa ktorého skutočnosť, že došlo k organizačným zmenám, vyplýva z prehľadu zmien\nk personálnemu rozkazu ministra vnútra č. 452 z 28. októbra 2011, ako aj z dôvodovej\nsprávy a znenia § 35 ods. 3 policajného zákona.\n\n23\n\nK námietke neskúmania existencie iných voľných funkcií v mieste doterajšieho\nvýkonu funkcie zaujal najvyšší súd stanovisko poukázaním na obsah odôvodnenia\nsprávnych rozhodnutí, s ktorým sa stotožnil a ktorý považoval za dostačujúci z hľadiska\nvysvetlenia dôvodov, pre ktoré nebolo možné sťažovateľovi ponúknuť inú funkcie v mieste,\nv ktorom pôsobil dosiaľ. V súvislosti s touto námietkou ústavný súd poukazuje na § 35\nods. 1 písm. a) policajného zákona, podľa ktorého sa policajt v služobnom pomere prevedie\nna inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na\ninú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu,\nak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien\nsa zrušila jeho doterajšia funkcia. Rešpektujúc citovaný text § 35 ods. 1 písm. a) policajného\nzákona ústavný súd akceptuje ako ústavne konformný právny názor najvyššieho súdu,\npodľa ktorého príslušné ustanovenia policajného zákona je potrebné vykladať s ohľadom na\nosobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru. Ústavný súd\nuž judikoval ako z ústavného hľadiska akceptovateľný záver, v zmysle ktorého sa potreba\nkonkrétneho nasadenia policajta prezumuje, a od riadiacich pracovníkov polície nemožno\nvyžadovať, aby preukazovali a dokladovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia\nna inú funkciu v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže Policajný\nzbor je vojenský organizovaný zbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci\norganizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru\npotrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti\nod potrieb Policajného zboru (napr. II. ÚS 908/2016).\nPokiaľ sťažovateľ namietal absenciu jeho súhlasu s preložením, resp. prevedením\nna inú funkciu, ústavný súd tu poukazuje na text § 35 ods. 6 policajného zákona,\npo preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ako aj prvostupňového rozsudku\nkrajského súdu, a to najmä na časť odôvodnenia prvostupňového rozsudku, v ktorej krajský\nsúd reagoval na totožnú žalobnú námietku sťažovateľa, pričom uviedol, že splnenie\npodmienky žiadosti alebo súhlasu podľa § 35 ods. 6 policajného zákona nie je nevyhnutné\nv prípade dôvodov podľa § 35 ods. 1 policajného zákona, a to s ohľadom na povinnosť\nnadriadeného previesť, resp. preložiť policajta na inú funkciu z dôvodov ustanovených\nv § 35 ods. 1 policajného zákona. Ústavný súd aj v tejto súvislosti vyslovil názor,\n\n24\n\npodľa ktorého by výklad § 35 ods. 6 policajného zákona, ktorý prezentuje sťažovateľ\nv sťažnosti, mohol v končenom dôsledku spôsobiť znefunkčnenie Policajného zboru\nv prípade, ak by policajti, ktorých by ich nadriadení považovali za potrebné previesť na inú\nfunkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom\nmieste výkonu štátnej služby (napríklad z dôvodu organizačných zmien alebo z dôvodu\ndlhodobej straty zdravotnej spôsobilosti na výkon doterajšej funkcie), s prevedením alebo\npreložením nesúhlasili, resp. o ne sami nepožiadali. (II. ÚS 908/2016).\nV súvislosti s námietkou týkajúcou sa prerokovania prevedenia, resp. preloženia\nsťažovateľa s odborovou organizáciou ústavný súd poukazuje na § 225 ods. 2 písm. b)\na § 225 ods. 3 policajného zákona, z ktorých vyplýva, že existencia stanoviska príslušného\nodborového orgánu k návrhu na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu\nz dôvodu organizačných zmien nie je z hľadiska požiadaviek vyvoditeľných z § 225 ods. 3\npolicajného zákona nevyhnutná. Navyše, v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci\nústavný súd poukazuje aj na skutočnosť vyplývajúcu z predmetného rozsudku krajského\nsúdu, podľa ktorej príprava organizačnej zmeny realizovanej personálnym rozkazom\nministra vnútra Slovenskej republiky sa uskutočnila za účasti predsedu Odborového zväzu\npolície v Slovenskej republike. Keďže najvyšší súd, ako aj prvostupňový súd sa touto\nnámietkou zaoberali a ústavne konformným spôsobom sa s ňou vysporiadali, ústavný súd\naj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.\nNámietku nesprístupnenia podkladového materiálu na vydanie personálnych\nrozkazov sťažovateľovi považuje ústavný súd z ústavného hľadiska za irelevantnú\na stotožňuje sa s argumentáciou najvyššieho súdu poukazujúcou na dostatočne pregnantne\nvyjadrený názor prvostupňového súdu zvýrazňujúci osobitný charakter služobného pomeru\npríslušníkov Policajného zboru ako špecifického štátnozamestnaneckého pomeru verejného\npráva, ktorý je charakteristický vzťahmi, ktoré sú „založené na tuhšej podriadenosti\na nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné\nrozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov“.\nAkceptujúc túto argumentáciu ústavný súd vyhodnotil aj túto námietku sťažovateľa\nako zjavne neopodstatnenú.\n\n25\n\nSťažovateľ ďalej namieta, že správny orgán druhého stupňa (Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky) nikdy nevydal všeobecne záväzný právny predpis ustanovujúci\npodrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru podľa § 247 policajného zákona,\na zdôrazňuje, že na túto jeho námietku nereagoval ani krajský súd, ani najvyšší súd.\nPodľa § 247 policajného zákona podrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru\nustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.\nJe pravdou, že najvyšší súd reagoval na túto námietku sťažovateľa iba stručným\nkonštatovaním jej irelevantnosti vo vzťahu k prejednávanej veci. Na druhej strane je však\nmožné s týmto záverom sa stotožniť. Aj podľa názoru ústavného súdu absencia\nvykonávacieho právneho predpisu, ktorého vydanie predpokladá § 247 policajného zákona,\nnemôže spochybniť ústavnú akceptovateľnosť rozhodnutí príslušných správnych orgánov\no konaní vo veciach služobného pomeru. Ústavný súd zastáva názor, že policajný zákon\nobsahuje všetky podstatné ustanovenia, ktoré sú potrebné na uskutočnenie jednotlivých\ntypov konaní vo veciach služobného pomeru (bližšie k tomu II. ÚS 908/2016). Navyše,\nnajvyšší súd nenesie zodpovednosť za to, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky\ndosiaľ vykonávací predpis nevydalo, pričom za týchto okolností bolo potrebné vo veci\nsťažovateľa uplatniť ústavne konformný výklad a aplikáciu príslušných ustanovení\npolicajného zákona, čo podľa názoru ústavného súdu odvolací súd v napadnutom rozsudku\nurobil. Ústavný súd preto aj túto námietku sťažovateľa považuje z ústavného hľadiska\nza nedôvodnú.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným\nrozhodnutím najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by\nnaznačovala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie. Najvyšší súd rozhodol vo veci sťažovateľa spôsobom, s ktorým síce sťažovateľ\nnesúhlasí, ale predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené na základe jeho vlastných\nmyšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd vzhľadom na svoje ústavné\npostavenie a ústavnú funkciu nie je oprávnený ani povinný nahrádzať.\n\n26\n\nÚstavný súd nekonštatuje ani porušenie čl. 46 ods. 2 ústavy, keďže z príloh sťažnosti\nnezistil, že by sťažovateľovi postupom a rozhodnutím najvyššieho súdu ako súdu\nodvolacieho bolo znemožnené obrátiť sa na súd, keď sa domnieval, že rozhodnutím\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky bol ukrátený na svojich právach. Sťažovateľ\nuplatnil ochranu proti personálnemu rozkazu riaditeľa v správnom konaní, ako aj v konaní\npred všeobecnými súdmi. Táto ochrana mu nebola nijakým spôsobom obmedzená alebo\nznemožnená. Súd prvého stupňa, ako aj druhostupňový súd zákonnosť rozhodnutia\npreskúmali a svoje závery riadne odôvodnili.\nPokiaľ ide o namietané porušenie práva na rovnosť účastníka v konaní podľa čl. 47\nods. 3 ústavy, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ jeho porušenie nijak neodôvodňuje,\npreto v tejto časti sťažnosť odmietol pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.\n\n2. K namietanému porušeniu čl. 16, čl. 18 a čl. 41 ústavy a čl. 4 a čl. 8 dohovoru\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžo 8/2013 z 26. marca 2015 a jemu\npredchádzajúcim postupom\nSťažovateľ v sťažnosti namieta aj porušenie čl. 16, čl. 18 a čl. 41 ústavy a čl. 4 a čl. 8\ndohovoru.\nÚstavný súd uvádza, že ochranu základnému právu na nedotknuteľnosť osoby\na jej súkromia podľa čl. 16 ústavy a čl. 8 dohovoru, právu na ochranu proti nútenej práci\npodľa čl. 18 ústavy a čl. 4 dohovoru a právu na ochranu manželstva a rodiny podľa čl. 41\nústavy poskytujú všeobecné súdy. Všeobecný súd nemôže byť primárnym porušovateľom\ntýchto základných práv len z dôvodu, že do jeho právomoci patrí rozhodovanie o týchto\notázkach. Všeobecný súd by mohol byť porušovateľom týchto základných práv hmotného\nobsahu len vtedy, ak by v konaní porušil ústavné princípy spravodlivého procesu. Inak jeho\npostup a rozhodnutie nemožno dávať do súvisu s porušením uvedených základných práv.\nPretože ústavný súd v súvislosti s vydaním rozsudku najvyššieho súdu nezistil porušenie\nústavných princípov spravodlivého procesu, odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n27\n\n3. K namietanému porušeniu základného práva na odmenu za vykonanú prácu\npodľa čl. 36 písm. a) ústavy a na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu\nzo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní podľa čl. 36 písm. b) ústavy rozsudkom\nnajvyššieho súdu\nZákladné právo na odmenu za vykonanú prácu i na ochranu proti svojvoľnému\nprepúšťaniu zo zamestnania možno považovať za právo hmotnej povahy.\nÚstavný súd poznamenáva, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym\nporušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva\nz toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46\naž čl. 48 ústavy. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou\nvoči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy\nv spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové\na právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal\ndokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ\nrozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne\nnapríklad II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08). Keďže ústavný súd sťažnosť v časti pre namietané\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu\nodmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, odmietnutie ďalšej časti sťažnosti, ktorou\nsťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 36 písm. a) a b) ústavy, bolo\nuž len nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi právami\nhmotno-právnej povahy a ústavno-procesnými princípmi z perspektívy ich možného\nporušenia.\n4. K namietanému porušeniu čl. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 1\npísm. a) a ods. 2 až 4 ústavy a čl. 1 protokolu č. 12 k dohovoru rozsudkom najvyššieho\nsúdu a jemu predchádzajúcim postupom\nÚstavný súd k namietanému porušeniu čl. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13\nods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 ústavy, resp. čl. 1 protokolu č. 12 k dohovoru uvádza,\nže ich aplikácia sa v individuálnych sťažnostiach zásadne viaže na vyslovenie porušenia\n28\n\nindividuálne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto požiadavka\nna vyslovenie ich porušenia v prípade, ak nie je porušené niektoré základné právo\nsťažovateľa, je zjavne neopodstatnená.\nPredmetom konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je rozhodovanie\no porušení základných práv a slobôd upravených v druhej hlave ústavy, a nie aj o porušení\ntých článkov ústavy, ktoré síce vytvárajú právny základ ochrany základných práv a slobôd\nupravených v druhej hlave ústavy, ale o ich porušení je ústavný súd oprávnený rozhodovať\nv iných druhoch konania.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n5. K namietanému porušeniu čl. 13, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 dohovoru rozsudkom\nnajvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom\nÚstavný súd poznamenáva, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa\nčl. 13 dohovoru vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať\npravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv zaručených dohovorom (Boyle\na Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, bod 52).\nV danom prípade však ústavný súd k takému záveru nedospel.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru ústavný súd\npripomína, že ak orgán štátu aplikuje právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia\nnemožno považovať za porušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 81/00,\nII. ÚS 63/03).\nÚstavný súd rovnako konštatuje, že postup najvyššieho súdu v označenom konaní\nnemohol žiadnym spôsobom zasiahnuť do práva sťažovateľa vyplývajúceho z čl. 14\ndohovoru. Z argumentácie sťažovateľa nevyplýva, že by sa s ním z dôvodov uvedených\nv čl. 14 dohovoru zaobchádzalo v napadnutom konaní rozdielne oproti iným osobám\nv rovnakých situáciách a že takto voči nemu v danej veci postupoval najvyšší súd.\nSubjektívny názor sťažovateľa na diskrimináciu jeho osoby nie je dôvodom na prijatie\n29\n\nzáveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu. V danom prípade\nchýbajú objektívne okolnosti, ktoré by umožnili dospieť k takému záveru aspoň na účely\nprijatia sťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd aj vo vzťahu k čl. 14 dohovoru poukazuje na judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že uvedený článok iba dopĺňa ostatné\nhmotnoprávne ustanovenia dohovoru a jeho protokolov. Tento článok však nemá vlastnú\nnezávislú existenciu, ale je účinný len vo vzťahu k právam a slobodám, ktoré sú zaručené\nustanoveniami dohovoru (IV. ÚS 47/05).\nToto odôvodnenie sa vzťahuje v celom rozsahu aj na namietané porušenie čl. 17\na čl. 18 dohovoru.\nÚstavný súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti v časti, v ktorej sa sťažovateľ\ndomáhal vyslovenia porušenia svojich práv podľa čl. 13, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 dohovoru\nnapadnutým postupom najvyššieho súdu, nezistil medzi týmito článkami dohovoru\na namietaným porušením týchto práv ústavne relevantnú (priamu) súvislosť.\nNa základe uvedených dôvodov ústavný súd preto rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie\nčl. 13, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 dohovoru tak, že ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa nezaoberal.\nNa tomto základe ústavný súd konštatujúc, že jednotlivé námietky sťažovateľa sú\nzjavne neopodstatnené, resp. sťažovateľom vytýkané nedostatky obsiahnuté v napadnutom\nrozsudku najvyššieho súdu nedosahujú ústavnú intenzitu, dospel pri predbežnom\nprerokovaní k záveru, že sťažnosť ako celok je zjavne neopodstatnená, a preto ju z tohto\ndôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n30\n\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. mája 2017\n\n31", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne konanie-správne uváženie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7cd33e39-bfe0-4844-ace6-a795738a6268", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.908.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 908/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 908/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.908.2016.1"}, {"guid": "ussr:8ae16dd7-294c-4cbc-9a70-c82d745c5922", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 403/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 403/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8ae16dd7-294c-4cbc-9a70-c82d745c5922"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:f44c973c-c877-42ec-8a9c-33d27acc60c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/06 z 13. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-13", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f44c973c-c877-42ec-8a9c-33d27acc60c7"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:2dc7ea2c-b59f-484a-b392-b64d55776763", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 47/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 47/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2dc7ea2c-b59f-484a-b392-b64d55776763"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1d43be04-76c7-41c5-a0c1-43f0e1cdd97a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/03 z 28. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-28", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d43be04-76c7-41c5-a0c1-43f0e1cdd97a"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:48c753ad-3fea-4bd4-9436-d9906da85dbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/00 z 11. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-11", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1da29abe-6b84-4b11-87ad-7effca470e81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.56.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 56/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 56/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.56.2019.1"}, {"guid": "ussr:b15c65f4-b3c0-4676-82ea-3ea62b77f166", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.491.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 491/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 491/2018 z 11. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.491.2018.1"}, {"guid": "ussr:7b4c8fa1-16cd-465b-bb24-515be15074f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.306.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 306/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 306/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.306.2018.1"}, {"guid": "ussr:f83589bd-dd93-43dd-b67c-d3b0a8c32337", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.45.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 45/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.45.2018.1"}, {"guid": "ae7df3a4-382f-4b4d-abcc-0ab2dc835b9c:4462c4f1-6096-4be3-88a6-b854a1871c1e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1021200990.1", "spisova_znacka": "7Ssk/38/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/38/2024 z 26. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1021200990.1"}, {"guid": "55810a00-5ff7-49c1-93fa-271b40c583d8:ebf9ec09-9573-4795-8cdd-44ab95426a00", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100304.1", "spisova_znacka": "4S/25/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 4S/25/2024 z 28. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100304.1"}, {"guid": "7d5f1498-7d04-422c-8917-6ac5565869b6:5cc494b6-1842-4929-b641-77bbd3610f12", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200329.2", "spisova_znacka": "BA-5S/51/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/51/2020 z 23. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200329.2"}, {"guid": "d6013dd1-88d8-475c-b617-b0714afbcaa6:e2b0c0c6-5b2f-4800-b5ae-c47227f21bfa", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101262.1", "spisova_znacka": "3S/96/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/96/2024 z 9. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101262.1"}]}