{"guid": "ussr:281f9e89-e3d7-468d-b3c1-16bb978a3b13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.3.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 3/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/2017 z 10. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. januára 2017, sp. zn. III. ÚS 3/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.3.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/281f9e89-e3d7-468d-b3c1-16bb978a3b13", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.3.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.3.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.3.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 3/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti\n, zastúpenej spoločnosťou\n, v mene ktorej koná advokátka a konateľka\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBratislava II č. k. 42 Cb 92/2015-272 z 21. mája 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2015\ndoručená sťažnosť spoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\n\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej\nlen „okresný súd“) č. k. 42 Cb 92/2015-272 z 21. mája 2015.\nZ obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je odporcom v konaní\nvedenom pred okresným súdom pôvodne pod sp. zn. 33 Rob 19/2012 na základe návrhu\nna vydanie platobného rozkazu na zaplatenie pohľadávky v sume 155 987,65 €\ns príslušenstvom, ktorý 3. januára 2012 podala spoločnosť\n(ďalej len „navrhovateľ“ alebo „žalobca“).\nNavrhovateľ sa domáhal priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, ale okresný\nsúd mu uznesením č. k. 33 Rob 19/2012-111 z 3. apríla 2013 požadované oslobodenie\nnepriznal poukazujúc na pôvod hmotnoprávneho základu sporu (zmluvy o postúpení\npohľadávky – „pri podpise týchto zmlúv si preto navrhovateľ musel byť vedomý nákladov\nspojených s vymáhaním pohľadávky súdnou cestou a vlastnej finančnej situácie, ktorá sa\nmohla medzičasom zhoršiť“), ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ ako právnická osoba\n(obchodná spoločnosť) je povinný znášať podnikateľské riziko.\nNa základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nuznesením č. k. 2 Cob 170/2013-130 z 13. marca 2014 zrušil napadnuté uznesenie\nokresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd dospel k záveru, že okresný\nsúd nedostatočne skúmal majetkové pomery navrhovateľa a svoje negatívne uznesenie\nnedostatočne odôvodnil („sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal ani ďalšou\npodmienkou pre oslobodenie, a to, či ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie\nalebo bránenie práva“).\nPo\n\nvrátení\n\nveci\n\nokresný\n\nsúd\n\nuznesením\n\nvyššieho\n\nsúdneho\n\núradníka\n\nč. k. 33 Rob 19/2012-156 zo 6. augusta 2014 priznal navrhovateľovi oslobodenie\nod súdnych poplatkov v celom rozsahu s konštatovaním, že „z dokladov priložených\nk spisu vyplýva,\n\nže navrhovateľ\n\npreukázal\n\nsplnenie\n\npodmienok\n\npre\n\npriznanie\n\noslobodenia...“.\nOkresný súd následne vydal platobný rozkaz, ktorý sťažovateľovi doručil 29. októbra\n2014. Sťažovateľ včas podal proti platobnému rozkazu odpor. Okresný súd sťažovateľa\n\n2\n\nuznesením č. k. 33 Rob 19/2012-237 z 18. decembra 2014 vyzval na zaplatenie súdneho\npoplatku za podaný odpor, a to v sume 9 359 €.\nSťažovateľ 27. februára 2015 podal návrh na uloženie povinnosti zložiť preddavok\nna trovy konania podľa § 141a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nplatnom a účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), lebo „mal...\ndôvodné pochybnosti, či mu bude navrhovateľ po úspechu v predmetnom konaní schopný\nnahradiť trovy konania, ktoré sú v tomto prípade s poukazom na vysokú istinu značné...“.\nSťažovateľ okresnému súdu zároveň doručil podanie označené ako „Vyjadrenie k výzve\nna zaplatenie súdneho poplatku a žiadosť o znovuprešetrenie dôvodnosti oslobodenia\nžalobcu od súdnych poplatkov“.\nOkresný súd uznesením č. k. 42 Cb 92/2015-272 z 21. mája 2015 zamietol návrh\nsťažovateľa na uloženie povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania.\nDôvodom zamietavého výroku bolo právoplatné priznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov v celom rozsahu navrhovateľovi.\nV sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ konštatuje, že voči nemu došlo\nk porušeniu princípu legitímnych očakávaní, pretože „prvým rozhodnutím... o nepriznaní\noslobodenia od súdnych poplatkov bola táto otázka právoplatne uzavretá. V tomto momente\nbolo objektívne možné legitímne očakávať, že zmeniť ho mohla len podstatná zmena\nokolností rozhodných pre posudzovanie splnenia podmienok v zmysle § 138 ods. 1 OSP,\nktoré by boli odlišné od tých, na základe ktorých žiadosť navrhovateľa o oslobodenie\nod súdnych poplatkov Porušovateľ prvý krát zamietol.“. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti\nnásledne na podklade súdnej judikatúry analyzuje zákonné podmienky podľa § 138 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku v predmetnej veci. Vo vzťahu k sume súdneho poplatku\nzdôrazňuje, že v tejto kauze predstavuje súdny poplatok „neštandardne vysokú sumu, ktorej\nzaplatenie možno prirodzene očakávať od účastníka, ktorý si je istý svojim právnym\npostavením a dôvodnosťou všetkých nárokov uplatňovaných vo svojej žalobe. Nakoľko si\nmusel byť navrhovateľ pri uplatňovaní svojich nárokov vedomý tejto skutočnosti, existuje\ndôvodné podozrenie, že požadoval oslobodenie od súdnych poplatkov práve v úmysle\ndosiahnuť obchádzanie a zneužitie procesných pravidiel slovenského právneho poriadku.\nTento fakt umocňuje i skutočnosť, že na navrhovateľa bola uplatňovaná pohľadávka\n\n3\n\npostúpená ako na nemajetnú spoločnosť.“. Podľa sťažovateľa „konateľ mal nepriaznivú\nsituáciu spoločnosti riešiť inými spôsobmi, ktoré mu zákon ponúka (napr. zrušenie stratovej\nspoločnosti) a nie bezdôvodne zaťažovať poctivých podnikateľov so žalobami na plnenie\nsporných, ničím nepodložených pohľadávok“.\nSťažovateľ je toho názoru, že okresný súd pri rozhodovaní o oslobodení\nnavrhovateľa od súdnych poplatkov „absolútne opomenul prihliadať na povahu\nuplatňovanej pohľadávky, o čom svedčí i skutočnosť, že sa nezaoberal (resp. odmietol\nzaoberať) Vyjadrením sťažovateľa zo dňa 28.04.2015, čo v značnej miere ovplyvnilo spôsob\njeho nezákonného rozhodovania v konaní. Priznanie oslobodenia od poplatkov v rozpore\nso zákonom malo za následok, že došlo k odopretiu zákonnej možnosti využiť inštitút návrhu\nna uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania zo strany sťažovateľa...\nktorým by sa mohol domáhať zabezpečenia úhrady trov konania pri prípadnom úspechu\nv konaní. Uvedeným postupom porušovateľa došlo k porušeniu a popretiu zásady rovnosti\núčastníkov civilného konania, nakoľko neoprávnene a bezdôvodne zvýhodnil navrhovateľa\nna úkor sťažovateľa...“.\nSťažovateľ ďalej v sťažnosti kritizuje odôvodnenie uznesenia okresného súdu\nč. k. 33 Rob 19/2012-156 zo 6. augusta 2014, ktorým bolo navrhovateľovi priznané\noslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Okresný súd podľa neho „rozhodnutie\no zamietnutí návrhu sťažovateľa na uloženie preddavku na trovy konania odôvodnil\nzmätočne bez logického súvisu s vecou“.\nSťažovateľ napokon sumarizuje výsledný procesný stav v kritizovanom konaní,\nkeď uvádza, že „v prípade úspechu sťažovateľa (ako odporcu) v súdnom konaní, nebude\nschopná zaplatiť vzniknuté trovy konania. Porušovateľ svojim\nrozhodovaním zapríčinil, že je sťažovateľ nútený vynakladať nemalé finančné prostriedky\nna právnu ochranu bez akejkoľvek garancie návratnosti.“.\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci\nsamej nálezom takto rozhodol:\n\n4\n\n„1. Okresný súd Bratislava II rozhodnutím č. 42Cb/92/2015-272 zo dňa 21.05.2015\nporušil právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Okresného súdu\nBratislava II č. 42Cb/92/2015-272 zo dňa 21.05.2015 a vracia mu vec na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Okresného súdu\nBratislava II č. 33Rob/19/2012-156 zo dňa 06.08.2014 a vracia mu vec na ďalšie konanie.\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 355,75 EUR, ktorú je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho\nzástupcu č.\n\ndo 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\n\n5\n\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n1. Ústavný súd berúc do úvahy odôvodnenie predloženej sťažnosti i formuláciu\nsťažnostného petitu považuje za podstatné zaoberať sa najprv konzekvenciami plynúcimi\nz § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\nViazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým\nvo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),\nv ktorej sťažovateľ (v tomto prípade zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom)\nšpecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona\no ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska\npožiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd\nrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu\nk tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09,\nIV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nSťažnostný petit sťažovateľ sformuloval tak, že k porušeniu jeho základného práva\nna súdnu ochranu a jeho práva na spravodlivé súdne konanie malo dôjsť len uznesením\nokresného súdu, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na uloženie povinnosti navrhovateľovi\npodľa § 141a Občianskeho súdneho poriadku. Nadväzne na to navrhol zrušenie tohto\nuznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie okresnému súdu, no navrhol zároveň aj zrušenie\nuznesenia okresného súdu zo 6. augusta 2014, ktorým bolo navrhovateľovi priznané\noslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Zrušenie uznesenia okresného súdu\no priznaní oslobodenia od povinnosti platiť súdny poplatok teda sťažovateľ žiada\nod ústavného súdu bez toho, že by navrhol vysloviť porušenie svojich základných práv\ntýmto uznesením.\nTakúto procesnú konštrukciu však systematika čl. 127 ústavy nedovoľuje.\n\n6\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\nZ prvej vety citovaného ustanovenia ústavy bez pochybností vyplýva, že conditio\nsine qua non pre uplatnenie kasačnej právomoci ústavného súdu je vyhovenie sťažnosti,\nteda vyslovenie porušenia práv alebo slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a to práve tým\nverejnomocenským zásahom, ktorý sťažovateľ zároveň navrhuje zrušiť. Ústavný súd\npreto nemôže rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zrušiť bez toho, aby predtým vyslovil,\nže ním bolo porušené niektoré základné právo alebo sloboda, ktorých ochrana\nu individuálneho sťažovateľa predstavuje primárny účel konania o tzv. ústavných\nsťažnostiach.\nÚstavný súd aplikujúc formulované právne názory na posudzovaný prípad\na bez potreby analýzy ďalších procesných podmienok podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde vylučuje možnosť uplatnenia kasačnej právomoci podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\nna uznesenie okresného súdu č. k. 33 Rob 19/2012-156 zo 6. augusta 2014, tak ako to\nsťažovateľ navrhuje v treťom bode svojho petitu.\n2. Ústavný súd súc viazaný sťažnostným petitom preto zameral svoju pozornosť\nna predbežné prerokovanie prvých dvoch bodov návrhu vo veci samej. Nimi sťažovateľ\natakuje uznesenie okresného súdu č. k. 42 Cb 92/2015-272 z 21. mája 2015, ktorým bol\nzamietnutý návrh sťažovateľa na uloženie povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok\nna trovy konania.\n\n7\n\nPodľa § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľovi, u ktorého nie sú\nsplnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu\na ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného\nminima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie\ndlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania...\nK citovanej procesnej norme už ústavný súd judikoval, že ak súd konajúci o návrhu\nna uloženie povinnosti navrhovateľovi zaplatiť preddavok na trovy konania zistí,\nže zákonné podmienky podľa § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku splnené boli,\npotom nemá priestor na úvahu o tom, v akej sume preddavok na trovy konania\nnavrhovateľovi uloží (III. ÚS 575/2012). V označenej veci ústavný súd zaujal aj širšie\nformulovaný postoj, podľa ktorého o ústavne významnej neprimeranosti pri právnoaplikačnej činnosti možno uvažovať len vtedy, ak aplikovaná právna norma dáva\nkonajúcemu orgánu verejnej moci priestor na úvahu pri skúmaní splnenia podmienok\nhypotézy, dispozície alebo sankcie. Naopak, ak konajúci orgán verejnej moci nemá právnou\nnormou vytvorený žiaden diskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jej hypotézy\nje povinný vyvodiť jediný možný právny následok, potom možno hovoriť už len\no neproporcionalite právnej úpravy tvoriacej právny základ na konanie orgánu verejnej\nmoci, a nie o neproporcionalite aplikácie práva.\nPodľa názoru ústavného súdu sú v minulosti vyslovené právne závery aplikovateľné\naj pri predbežnom prerokovávaní sťažnosti sťažovateľa.\nProcesná norma zakotvená v § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je totiž\nz hľadiska možnej diskrécie (rozhodovacej úvahy) konajúceho súdu formulovaná natoľko\nexaktne, že ak súd konajúci o návrhu podanom podľa tohto ustanovenia dospeje k záveru\no nesplnení ktorejkoľvek z taxatívne regulovaných podmienok pre pozitívne rozhodnutie,\nmusí návrh odporcu zamietnuť. O taký prípad išlo aj v posudzovanej kauze sťažovateľa.\nAni on sám nespochybňuje, že v čase rozhodovania okresného súdu o jeho návrhu podanom\npodľa § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku bol navrhovateľ v celom rozsahu\noslobodený od súdnych poplatkov. Za týchto okolností potom okresný súd nemal inú\n\n8\n\nmožnosť, než návrh sťažovateľa v pozícii odporcu zamietnuť. Inak by jeho rozhodnutie\nbolo nezákonné.\nOkresný súd v napadnutom uznesení zdôraznil, že „uznesením zo dňa 06.08.2014\nč. k. 33Rob/19/2012-156 priznal žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku v celom\nrozsahu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2014. Súd však\naj napriek uvedenému opätovne skúmal, či sú u žalobcu splnené podmienky pre oslobodenie\nod súdneho poplatku, pričom z dokladov, ktoré doručil na výzvu súdu žalobca, súd dospel\nk záveru, že žalobca predpoklady na oslobodenie aj naďalej spĺňa.“.\nPodľa názoru ústavného súdu okresný súd nemohol v reláciách účinnej právnej\núpravy a v okolnostiach prípadu poskytnúť sťažovateľovi ako odporcovi právnu ochranu\nv inej podobe, než bola tá, ktorú inkorporoval do zamietavého výroku svojho uznesenia.\nTvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého okresný súd „rozhodnutie o zamietnutí návrhu\nsťažovateľa na uloženie preddavku na trovy konania odôvodnil zmätočne bez logického\nsúvisu s vecou“, je podľa názoru ústavného súdu veľmi vágnou a nekonkrétnou výhradou.\nSťažovateľ nevysvetlil, prečo podľa jeho názoru absentuje logický súvis odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia okresného súdu s vecou. Okresný súd sa zrozumiteľne vyjadril\nk jednej zo zákonných podmienok, ktoré musia byť na pozitívne rozhodnutie o návrhu\npodľa § 141a Občianskeho súdneho poriadku splnené. Keďže dospel k záveru, že táto\npodmienka splnená nie je, nebolo potrebné pokračovať v skúmaní ďalších požiadaviek\nplynúcich z uvedeného procesného ustanovenia.\nZhrňujúco tak ústavný súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí okresného súdu\nč. k. 42 Cb 92/2015-272 z 21. mája 2015 neidentifikoval žiadne signály, ktoré by boli\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie spôsobilé viesť k pozitívnemu rozhodnutiu vo veci\nsamej.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha\n\n9\n\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil,\nči preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého\nz práv alebo slobôd zaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto\npreskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda\nmôže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad\na bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\nVzhľadom na to, že predbežné prerokovanie sťažnosti sťažovateľa vylúčilo možnosť\ndospieť po meritórnom prerokovaní jeho návrhu k pozitívnemu nálezu o porušení jeho\noznačených práv, ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\n3. Nad rámec odôvodnenia svojho uznesenia ústavný súd dodáva, že rozumie\nvýhradám sťažovateľa, ktorý sa stavia do pozície obete šikanózneho domáhania sa súdnej\nochrany zo strany navrhovateľa. Popísané okolnosti súvisia s inštitútom preddavku na trovy\nkonania podľa § 141a Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol už viackrát predmetom\nrozhodovacej činnosti ústavného súdu v konaniach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a s jeho\nkoncepciou. Napokon ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125\nods. 1 písm. a) ústavy nálezom č. k. PL. ÚS 30/2015-55 z 11. mája 2016 vyslovil nesúlad\nproblematického § 141a Občianskeho súdneho poriadku s čl. 1 ods. 1 a s čl. 46 ods. 1\nústavy. Dôsledkom nálezu je derogácia tohto ustanovenia, ktoré už v súčasnosti\n(i v dôsledku zrušenia celého Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 1. júla 2016)\nnie je aplikovateľné. Preto ani prípadné vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa\nspojené so zrušením napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátením veci na ďalšie\nkonanie by už nemohlo zabezpečiť účinnosť poskytovanej ústavno-súdnej ochrany,\nkeďže v právnom poriadku v súčasnosti niet právneho základu pre eventuálne vyhovenie\nnávrhu, s ktorým sa sťažovateľ ako odporca na okresný súd obrátil.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. januára 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e2048538-b9d7-4633-89d9-afbeb938a0da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.30.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 30/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 30/2015 z 8. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-08", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.30.2015.1"}, {"guid": "ussr:8886422e-8bd7-414d-98fa-02e58770b1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 575/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 575/2012 z 20. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8886422e-8bd7-414d-98fa-02e58770b1a3"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "9d67b986-601e-4389-a421-1ebe98dcaba8:142fd5b4-8e74-4d5b-8f97-3d324e510263", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7813202591.1", "spisova_znacka": "2Cob/170/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/170/2013 z 14. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7813202591.1"}], "citovane_v": []}