{"guid": "ussr:715d2c6b-43d6-4de9-b37a-083cd5448946", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 295/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2017 z 20. 9. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 295/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-09-20", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/715d2c6b-43d6-4de9-b37a-083cd5448946", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2/text", "citacie_n": 95, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 295/2017-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nBaricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária\nMandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal\nMandzák, vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10 Sžz 1/2017 z 8. februára 2017 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10 Sžz 1/2017 z 8. februára 2017 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžz 1/2017\nz 8. februára 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy konania v sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Michala Mandzáka, Advokátska kancelária\nMandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžz 1/2017 z 8. februára 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na najvyššom súde\nžalobu podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „OSP“) proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky\na Kriminálnemu úradu finančnej správy, domáhajúc sa ochrany pred zápisom sťažovateľa\ndo zoznamu „bielych koní“ (ďalej len „žaloba“).\nNajvyšší súd o žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn. 10 Sžz 8/2014 z 28. mája 2015\n(ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ústavný\nsúd nálezom sp. zn. III. ÚS 400/2016 z 29. novembra 2016 rozsudok najvyššieho súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Medzičasom však došlo v právnom poriadku\nk zásadnej zmene v civilnom procese. V kontexte potrebnom pre účel tohto rozhodnutia\n\n2\n\nmožno konštatovať, že na vec pôvodne sa vzťahujúca úprava Občianskeho súdneho\nporiadku bola nahradená úpravou zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „SSP“).\nNajvyšší súd s odvolaním sa na nevyhnutnosť okamžitej aplikácie ustanovení\nSprávneho súdneho poriadku na prejednávanú vec (konkrétne § 491 ods. 1 SSP)\nnapadnutým uznesením rozhodol o postúpení veci Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“). Napadnuté uznesenie založil na § 18 ods. 2 SSP, na základe ktorého\nv priebehu konania začal prehodnocovať vlastnú príslušnosť vo veci konať.\nSťažovateľ tvrdí, že najvyšší súd prehodnotením už raz určenej príslušnosti (v čase\nzačatia konania), a to opätovne v priebehu konania, zasiahol do čl. 48 ods. 1 ústavy,\nzjednodušene povedané odňal vec zákonnému sudcovi. Sťažovateľ v tomto zmysle\npoukazuje na znenie § 9 ods. 1 SSP a trvá na tom, že príslušnosť najvyššieho súdu\nna konanie bola v jeho veci určená podľa okolností v čase začatia konania a trvá až do jeho\nskončenia (perpetuatio fori). V tejto súvislosti zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu je arbitrárne a svojvoľné a nemá legitímny základ. Podľa jeho názoru\n„je nepochybné, že zákonným súdom bol a je senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\na to i napriek tej skutočnosti, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny\nporiadok. Výnimka zo zásady perpetuatio fori, v zmysle ktorej by sa mala prejednávaná vec\npostúpiť krajskému súdu, by musela byť priamo ustanovená zákonom (v danom prípade\npriamo v prechodných ustanoveniach); inak sa jedná o fragrantné porušenie práva\nna zákonného sudcu. Inými slovami povedané v procesnej teórií v zásade platí, že súd, ktorý\nzačne vo veci konať, je príslušný na ďalšie konanie do právoplatného skončenia veci.\nVýklad prezentovaný najvyšším súdom v napadnutom rozhodnutí je potrebné pomocou\nmetódy redukcia ad absurdum /metóda logického výkladu/ odmietnuť, keďže aplikácia\ntakéhoto výkladu by priniesla absurdné dôsledky (napr. ak by najvyšší súd vyhlásil rozsudok\ndňa 30.06.2016, tak jeho odôvodnenie by mohol a mal napísať krajský súd, keďže tento by\nuž vo veci nemal konať alebo ak by najvyšší súd vykonal dokazovanie do 30.06.2016, tak\nhodnotenie skutkového stavu by prislúchalo krajskému súdu, čo by bolo popretím zásady\nbezprostrednosti súdneho konania /a to i napriek obmedzeným možnostiam správneho súdu\n\n3\n\nvykonávať dokazovanie/). Výklad prezentovaný najvyšším súdom by praktický znamenal\ni neprípustný zásah do činnosti súdnej moci zo strany zákonodarcu, keďže tento by\nv priebehu súdnych konaní mohol meniť vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov\nzmenou zákonov. Takýto postup zasahovania do súdnej moci by nebol ani proporcionálny\n(t.j. medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom by nebol splnený princíp\nproporcionality).“.\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ tvrdí porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy. Namieta\nnedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorý síce v rozhodnutí\nzdôraznil, že postúpenie veci krajskému súdu je v prospech sťažovateľa, keďže bude\ndisponovať kasačnou sťažnosťou, ktorú môže podať proti prípadnému rozhodnutiu\nkrajského súdu, no neuviedol, v čom konkrétne spočíva procesný prospech sťažovateľa,\nkeďže «i tak rozhodne senát najvyššieho súdu, čím sa stráca „výhoda sťažovateľa“, ktorá\nmala odôvodniť zmenu vecnej príslušnosti súdu. V tomto smere poznamenávame, že\npostúpenie bude sťažovateľovi nie na prospech, ale na neprospech, keďže kasačnú sťažnosť\nmožno odôvodniť len dôvodmi upravenými v § 440 S. s. p... ak by naďalej konal najvyšší\nsúd, tak by rozhodoval ako súd s plnou jurisdikciou (t. j. na rozdiel od senátu\nrozhodujúceho o kasačnej sťažnosti by nebol viazaný striktne judikatúrou kasačného\nsúdu /§ 440 ods. 1 písm. h/ S. s. p./; sám by na základe vykonaných dôkazov hodnotil\ndôkazný stav /a to i napriek obmedzeným možnostiam správneho súdu vyhodnotiť skutkový\nstav a pod./). Takýmto postupom vlastne všeobecný súd nielenže porušil právo sťažovateľa\nna prístup k súdu, ale zamedzil sťažovateľovi právo na prístup k súdu (t. j. súdu s plnou\njurisdikciou).».\nV okolnostiach posudzovanej veci ide podľa sťažovateľa o prekvapivé rozhodnutie,\nkeďže najvyšší súd mu ako účastníkovi konania neposkytol procesný priestor, aby sa pred\nvydaním napadnutého uznesenia mohol vyjadriť k zamýšľanému postupu všeobecného\nsúdu. Takýto postup bol podľa neho zo strany najvyššieho súdu žiaduci, keďže proti\nnapadnutému uzneseniu najvyššieho súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Sťažovateľ\nzdôrazňuje, že týmto postupom mu najvyšší súd znemožnil uplatňovať právne argumenty\na porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie.\n\n4\n\nNa základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžz 1/2017 z 8. februára\n2017 boli porušené základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a právo podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu\nna ďalšie konanie a aby mu priznal úhradu trov právneho zastúpenia.\nÚstavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 295/2017 z 25. apríla 2017 prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie.\nÚstavný súd podľa § 29 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) predložil prijatú sťažnosť účastníkom konania na vyjadrenie a podľa § 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde účastníkov konania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci\nsúhlasia s upustením od ústneho pojednávania.\nPredsedníčka najvyššieho súdu na výzvu ústavného súdu reagovala prípisom\nč. k. KP 3/2017-37 z 29. mája 2017, v ktorom zdôraznila, že postup najvyššieho súdu\nv obdobných veciach nebol po prijatí novej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku\nojedinelý a „opieral sa o kolektívne zdieľaný názor správneho kolégia najvyššieho súdu\nvychádzajúci z formulácie prechodných ustanovení (v danom prípade ust. § 491 ods. 1\nS. s. p.), v zmysle ktorého nová právna úprava platí aj na konania začaté podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom nová\nprávna úprava v ust. § 11 S. s. p. ustálila vecnú príslušnosť na konanie a rozhodovanie\nv správnom súdnictve zásadne krajským súdom s tým, že s rozhodovaním najvyššieho súdu\nako súdu prvej inštancie počíta iba výnimočne v osobitne vymenovaných konaniach (§ 11\nS. s. p.) medzi ktorými konanie (v predmetnej veci) o nezákonnom zásahu uvedené nie je.\nNie bez významu je aj skutočnosť, že samotný zákonodarca ako jeden z dôvodov potreby\nzmeny doterajšej procesnej právnej úpravy označil v dôvodovej správe predchádzajúci stav,\nkedy za nevhodné a neúnosné treba považovať doterajšie rozhodovanie najvyššieho súdu\n\n5\n\nako súdu prvej a jedinej inštancie, a zdôraznil, že najvyšší súd ako najvyšší súdny orgán by\nmal aj v správnom súdnictve rozhodovať zásadne len v poslednej inštancii o mimoriadnych\nopravných prostriedkoch.“.\nPredsedníčka najvyššieho súdu zároveň zdôraznila, že pri rozhodovaní v predmetnej\nveci najvyšší súd zároveň zohľadnil princíp nekonať v neprospech žalobcu v súlade s § 491\nods. 2 druhou vetou SSP s tým, že „i keď procesné rozhodnutie o postúpení veci krajskému\nsúdu mohlo byť pre žalobcu neočakávané, takýto postup však pre neho nepredstavoval\nodňatie možnosti konať pred súdom, keďže toto právo mu nepochybne ostalo zachované\nso všetkými účinkami právnych úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti S. s. p... ale možno ho objektívne považovať za vydané v jeho prospech\nprinajmenšom tým, že sťažovateľ bude mať v ďalšom konaní možnosť podať proti\nrozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť podľa § 438 a nasl. S. s. p., o ktorej\nrozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky, čím sa možnosť súdnej ochrany práv alebo\nchránených záujmov (§ 2 S. s. p.) poskytovanej pôvodne v jedinom stupni preskúmavacieho\nkonania rozšíri prípadným využitím opravného prostriedku o ďalší stupeň“.\nV závere svojho prípisu predsedníčka najvyššieho súdu uviedla, že námietka\nsťažovateľa, ktorou napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu vytýka nedostatočné\nzdôvodnenie, nie je dôvodná, a navrhla ústavnému súdu, aby sťažnosti nevyhovel.\nÚstavnému súdu zároveň oznámila, že v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\nPrávny zástupca sťažovateľa predložil ústavnému súdu vyjadrenie zo 16. júna 2017,\nv ktorom navrhol, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel. K prípisu najvyššieho súdu\nč. k. KP 3/2017-37 z 29. mája 2017 sa nevyjadril. Ústavnému súdu oznámil, že v zmysle\n§ 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej\nsťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa zároveň navrhol, aby ústavný súd priznal\nsťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10 000 €. Priznanie náhrady odôvodňuje\npretrvávaním stavu, ktorý je podľa názoru sťažovateľa nezákonný a za ktorý zodpovedá\n\n6\n\nnajvyšší súd. Sťažovateľ si v podaní zároveň uplatnil úhradu trov konania v celkovej\nsume 374,80 €.\nVzhľadom na to, že účastníci konania netrvali na ústnom prejednaní veci, ústavný\nsúd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože\ndospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ uplatňuje vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, ktoré\npovažuje za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, dve kľúčové námietky, a síce\n- že najvyšší súd porušil zásadu perpetuatio fori, keď postúpil vec sťažovateľa\npo nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku krajskému súdu, a to aj napriek\ntomu, že nový procesný kódex takúto možnosť priamo neupravuje (ďalej len „prvá\nnámietka“), a\n- že v okolnostiach posudzovanej veci ide podľa sťažovateľa o prekvapivé\nrozhodnutie, keďže najvyšší súd mu ako účastníkovi konania neposkytol procesný priestor,\naby sa pred vydaním napadnutého uznesenia mohol vyjadriť k zamýšľanému postupu\nvšeobecného súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n7\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistujú zásadné\nodlišnosti (m. m. II. ÚS 71/97), čo umožňuje, aby sa ich namietané porušenie preskúmavalo\nspoločne.\nV súlade s čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.\nPri ústavnom prieskume sťažnosti sťažovateľa ústavný súd vychádzal zo svojej\nkonštantnej judikatúry, podľa ktorej rozhodnutiu všeobecného súdu musí predchádzať\npostup\n\nzodpovedajúci\n\ngaranciám\n\nspravodlivého\n\nsúdneho\n\nkonania\n\nvyvoditeľným\n\nz príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach\na základných slobodách (v kontexte danej veci v súlade s dohovorom, najmä v súlade\ns právom na spravodlivé prerokovanie veci, pozn.). Ústavný súd vo svojej judikatúre\nopakovane zdôrazňuje, že dohovor a k nemu sa vzťahujúca judikatúra Európskeho súdu pre\nľudské práva predstavujú pre vnútroštátne orgány záväzné výkladové smernice pre výklad\na uplatňovanie zákonnej úpravy jednotlivých komponentov práva na súdnu a inú právnu\nochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy, a tým normujú rámec,\nv ktorom je pred týmito orgánmi možné domáhať sa rešpektovania jednotlivých aspektov\n„práva na spravodlivé súdne konanie“ (m. m. I. ÚS 49/01, I. ÚS 230/03).\nPokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že mu v zásade\nneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, resp. nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti. Pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti ústavný súd nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\n\n8\n\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Povinnosť chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni patrí teda predovšetkým všeobecným súdom. Úloha ústavného\nsúdu pri rozhodovaní o sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím všeobecného súdu, sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov\ns ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä\nz toho hľadiska, či závery všeobecných súdov vyjadrené v napadnutom rozhodnutí sú\ndostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom\nna niektoré zo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nK porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie môže dôjsť predovšetkým vtedy, ak\nby komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe)\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98), ale tiež v prípade, ak by\nrozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda prejavom zjavnej svojvôle pri výklade\na aplikácii právnej normy alebo ak by výrok rozhodnutia nebol v súlade s priebehom\nkonania.\nDo obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa\nv jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej\nochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná\nplatná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).\nVýklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom práva\nna spravodlivé súdne konanie (a jemu zodpovedajúcemu právu na súdnu ochranu), ktorým\nje poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá\nochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania (IV. ÚS 520/2012).\n\n9\n\nV nadväznosti na sťažovateľom namietané porušenie základného práva na zákonného\nsudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy ústavný súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že\nzákladné právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných\ngarancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Toto základné právo je\nústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd\na sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom\nrozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby\nbola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne\ndôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04).\nRozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom\nna naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09).\nPojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami,\nktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva.\nK týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov,\na následne obsadenie príslušného súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov vymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary (senáty) zložené\nz troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom\nalebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý\nurčuje zákon. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne\npríslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1\nústavy.\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\nv napadnutej veci aj najvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich\nskutočne všeobecný súd rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného\nhľadiska akceptovateľná a udržateľná.\nV napadnutom uznesení najvyšší súd po citácii § 491 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak\nnie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti\n\n10\n\nObčianskej súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a § 10 a § 11 SSP,\nktoré upravujú vecnú príslušnosť krajských súdov a najvyššieho súdu, uzavrel, že\npredmetná vec ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy do novým\nprocesným kódexom vymedzenej vecnej príslušnosti najvyššieho súdu nepatrí, a preto ju\nv zmysle § 18 ods. 2 SSP v spojení s § 13 ods. 1 SSP postúpil krajskému súdu ako súdu\nvecne a miestne príslušnému.\nNajvyšší súd na potvrdenie správnosti svojho rozhodnutia v odôvodnení ďalej\nuviedol, že „vzal do úvahy aj ustanovenie § 491 ods. 2 druhej vety SSP, podľa ktorého, ak\nsa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nnemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním\nfyzická osoba alebo právnická osoba. Najvyšší súd dospel k záveru, že rozhodovanie\no vecnej príslušnosti v danej veci podľa ustanovení SSP nie je v neprospech navrhovateľa,\nkeďže tento bude mať v ďalšom konaní možnosť podať proti rozhodnutiu krajského súdu\nkasačnú sťažnosť podľa § 438 a nasl. SSP, o ktorej rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, čím sa možnosť vyžadovanej ochrany práv alebo chránených záujmov (§ 2 SSP)\nposkytovanej v pôvodne jedinom stupni preskúmavacieho konania rozšíri o ďalší stupeň\nprípadným využitím opravného prostriedku.“.\nPríslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného sudcu.\nV zmysle § 11 ods. 1 OSP platného a účinného v čase podania žaloby najvyššiemu súdu\n(26. mája 2014) sa konanie uskutočňuje na súde, ktorý je vecne a miestne príslušný;\npríslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho\nskončenia. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu perpetuatio fori spočívajúcu v trvaní\nsúdnej príslušnosti raz určenej až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny\nokolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné; výnimky z tejto zásady upravuje\nzákon (porovnaj tiež R 3/1980).\nNa príslušnosť správneho súdu ako na procesnú podmienku konania sa aj v súlade\ns novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 1 SSP vzťahuje zásada perpetuatio fori,\npodľa ktorej sa skutkové okolnosti významné pre príslušnosť správneho súdu zisťujú\n\n11\n\nz návrhu na začatie konania (resp. žaloby) k momentu začatia konania, teda k momentu\ndoručenia návrhu (resp. žaloby) súdu, pričom takto určená príslušnosť trvá až do skončenia\nkonania (§ 31 SSP).\nK nevyhnutnému predpokladu na vydanie meritórneho rozhodnutia patrí nepochybne\npríslušnosť súdu, ktorej založenie a trvanie sa tak podľa „starej“, ako aj „novej“ právnej\núpravy riadi všeobecne akceptovanou zásadou perpetuatio fori obsiahnutou v úvodných\nčastiach procesných kódexov regulujúcich príslušnosť súdov (§ 9 ods. 1 SSP, obdobne § 11\nods. 1 OSP).\nStret „novej“ a „starej“ právnej úpravy rieši tzv. intertemporálne ustanovenie, ktoré\nv § 491 ods. 1 SSP ustanovuje ako generálne pravidlo okamžitú použiteľnosť a aplikáciu\nustanovení Správneho súdneho poriadku aj na konania začaté za platnosti a účinnosti\nObčianskeho súdneho poriadku.\nV nadväzujúcom ustanovení § 491 ods. 2 prvej vety SSP sa režim vzájomného\nspolupôsobenia skoršieho práva a neskoršieho práva upravuje výslovným zakotvením\nzachovania právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti Správneho súdneho poriadku, pričom sa dotýka tak úkonov samotného súdu, ako\naj úkonov účastníkov konania.\nAj napriek absencii výslovného zakotvenia zásady perpetuatio fori v prechodných\nustanoveniach Správneho súdneho poriadku (na rozdiel od § 470 ods. 4 Civilného\nsporového poriadku) bude jej uplatnenie v konaniach začatých predo dňom nadobudnutia\núčinnosti Správneho súdneho poriadku predurčené práve výkladom § 491 ods. 2 prvej vety\nSSP.\nK právnym účinkom, ktoré má na mysli citované ustanovenie Správneho súdneho\nporiadku, patria tak právne účinky spojené s podaním žaloby, a to v konkrétnych\nokolnostiach veci sťažovateľa podanie žaloby najvyššiemu súdu, a síce začatie konania\nvo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP\n\n12\n\na založenie a trvanie vecnej príslušnosti najvyššieho súdu v tejto veci (§ 11 ods. 1 OSP), ako\naj posúdenie vlastnej príslušnosti v rámci skúmania podmienok konania zo strany\nsamotného najvyššieho súdu po podaní žaloby.\nÚstavný súd už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov\nnemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť\nako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad\nmôže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné\npriblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis;\nna overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom\nslúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä\nteleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú\nspôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení\nobsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010,\nm. m. I. ÚS 306/2010).\nV prípade kódexov, ktorými nepochybne Občiansky súdny poriadok, ako aj Správny\nsúdny poriadok sú, nemožno opomenúť metódu systematického výkladu, ktorého podstatou\nje poznanie, skúmanie a objasnenie právnej normy v súlade s inými právnymi normami\na v súvislostiach s celým systémom práva (Bröstl, A., Dobrovičová, G., Kanárik, I. Teória\npráva. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2007. s. 138 – 139.).\nZáver, ku ktorému najvyšší súd izolovanou aplikáciou a výkladom § 491 ods. 1\nv spojení s § 10 a § 11 SSP a s prihliadnutím na § 491 ods. 2 druhú vetu SSP dospel\n(možnosť „zmeny vecnej príslušnosti súdu“ v konaniach o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy začatých počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho\nporiadku), požiadavku systematického výkladu Správneho súdneho poriadku nerešpektuje.\nNajvyšší súd sa predovšetkým nezaoberal výkladom a aplikáciou ustanovenia, ktoré\nustanovuje zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných predo dňom nadobudnutia\núčinnosti novej právnej úpravy, a neprihliadol na všeobecne akceptovanú zásadu trvania\npríslušnosti súdu obsiahnutej v úvodných častiach oboch procesných kódexov, čo spôsobuje\n\n13\n\narbitrárnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu v rozpore so zárukami vyplývajúcimi\nzo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZáver ústavného súdu o arbitrárnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nnemôže spochybniť ani argumentácia najvyššieho súdu o neúnosnosti či nevhodnosti „starej\nprávnej úpravy“ vecnej príslušnosti najvyššieho súdu rozhodujúceho v základnom konaní\nako súdu prvej a jedinej inštancie [§ 250v OSP v spojení s § 246 ods. 2 písm. b) OSP], ani\no prípadnom zlepšení postavenia účastníka konania, na prospech ktorého je uplatnenie\n„novej právnej úpravy“, ktorá zavádza dvojinštančnosť v konaní, a tým aj možnosť podania\nkasačnej sťažnosti. Napokon argumenty o neúnosnosti či nevhodnosti právnej úpravy\nvyúsťujúce do pochybností o jej súlade s ústavou by mohli byť predmetom preskúmavania\nv konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, v rámci ktorého\nvykonáva za splnenia príslušných podmienok svoju právomoc ústavný súd, ale nie súd\nvšeobecný. V okolnostiach prerokúvanej veci tak neúnosnosť „starej právnej úpravy“ ani\nargument o zlepšení postavenia účastníka konania nemôžu predstavovať nosnú časť\nargumentácie, ktorou vo veci konajúci všeobecný súd odôvodňuje nerešpektovanie\nvšeobecne uznanej zásady perpetuatio fori.\nV okolnostiach prerokúvanej veci bolo nevyhnutné, aby výklad a aplikácia práva\nzo strany najvyššieho súdu boli v súlade so základným účelom základného práva\nna zákonného sudcu, ktorým je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať\na rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo\nprinajmenšom za účelový (k účelu základného práva na zákonného sudcu pozri napr.\nIV. ÚS 479/2013). Odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, pri ktorom\nabsentuje systematický výklad ustanovení Správneho súdneho poriadku a ktorý obchádza\nvšeobecne uznanú zásadu perpetuatio fori, je podľa názoru ústavného súdu za hranicou\nústavnej udržateľnosti, keďže výklad a aplikácia príslušných ustanovení Správneho súdneho\nporiadku najvyšším súdom v napadnutom konaní popiera zároveň základný účel základného\npráva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Pri uplatňovaní základného práva\nna zákonného sudcu správnymi súdmi totiž neprichádza do úvahy jeho zužujúci výklad\n\n14\n\na ani také interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho arbitrárne\n(svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj\nzákladného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\nKeďže už prvá námietka sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu postačuje na to,\naby ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľom označených práv zaručených ústavou\na dohovorom napadnutým uznesením najvyššieho súdu, nebolo potrebné, aby sa ústavný\nsúd osobitne zaoberal ústavnou akceptovateľnosťou postupu najvyššieho súdu, v rámci\nktorého sťažovateľovi nebol daný procesný priestor, aby sa pred vydaním napadnutého\nuznesenia mohol vyjadriť k zamýšľanému postupu všeobecného súdu.\nIII.\nV zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom\nsúde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd\ntaké rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nV zmysle čl. 127 ods. 2 tretej vety ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nVzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol, že najvyšší súd uznesením sp. zn.\n10 Sžz 1/2017 z 8. februára 2017 porušil ústavou a dohovorom garantované práva\nsťažovateľa, zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n(bod 2 výroku tohto nálezu).\n\n15\n\nPodľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nZrušením napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sa obnovuje procesný stav, ktorý\nbol pred vydaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, teda pred postúpením veci\nkrajskému súdu. V ďalšom konaní bude najvyšší súd povinný vo veci sťažovateľa konať\na rozhodnúť, pričom bude viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v časti II\ntohto nálezu, ktorých podstata je založená na požiadavke uplatnenia systematického\nvýkladu jednotlivých ustanovení Správneho súdneho poriadku a všeobecne akceptovanej\nzásady perpetuatio fori obsiahnutej v úvodných častiach oboch procesných kódexov.\nPodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu\nnemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Sťažovateľ sa do prijatia sťažnosti na ďalšie\nkonanie priznania primeraného finančného zadosťučinenia nedomáhal. Až vo vyjadrení\nzo 16. júna 2016 (po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie) sa domáha, aby mu bolo priznané\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na osobitosť konania pred ústavným súdom,\nktorá spočíva v tom, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh (sťažnosť)\nneodloží alebo neodmietne, prijme ho podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie\nkonanie „v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu“. Uvedená\nskutočnosť vylučuje v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu možnosť navrhovateľa\n(sťažovateľa) meniť po prijatí sťažnosti návrh na začatie konania (napr. I. ÚS 36/02,\nI. ÚS 109/02, I. ÚS 196/03). Ústavný súd je preto viazaný predmetom konania, ktorý bol\nprimárne vymedzený v petite sťažnosti a následne v uznesení o jej prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. IV. ÚS 30/08).\nSťažovateľ sa svojím (pôvodným) návrhom nedomáhal priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia v zmysle § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde v čase do prijatia\n\n16\n\nsťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd sa preto jeho návrhom na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia vzhľadom na viazanosť petitom sťažnosti podľa § 20 ods. 4\nzákona o ústavnom súde (ako aj uznesením o jej prijatí na ďalšie konanie) už v konaní\nvo veci samej nezaoberal.\nÚstavný súd napokon rozhodol o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľovi vznikli\nv súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2016, ktorá bola\n884 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2017.\nÚhradu trov konania ústavný súd priznal za dva uplatnené úkony právnej služby\n(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nÚstavný súd priznal úhradu odmeny za každý úkon po 147,33 € a režijného paušálu\n(§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon v sume 8,84 €, čo spolu predstavuje sumu 312,34 €.\nKeďže právny zástupca sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, uvedená suma\nbola navýšená o 20 % na sumu 374,81 €, trovy konania však vyčíslil na sumu 374,80 €,\nústavný súd preto priznal úhradu trov konania v nižšej, požadovanej sume, t. j. 374,80 €\n(bod 3 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku).\n\n17\n\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "príslušnosť", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "právny úkon", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "výklad (interpretácia)", "príslušnosť-vecná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Sžz/1/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:18878e2a-7055-4109-b312-41e5afd5584b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.400.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 400/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 400/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.400.2016.1"}, {"guid": "ussr:daf35d49-7f64-4d96-b831-c18ef283036d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4.US.520.2012.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 520/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 520/2012 z 6. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-06", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4.US.520.2012.1"}, {"guid": "ussr:88d3a4d3-6e2f-433b-8ab5-5cd8bddcb285", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2013 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:a69175d4-0387-4ba4-b4cf-1899edebdc8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 30/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 30/08 z 17. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a69175d4-0387-4ba4-b4cf-1899edebdc8a"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "ussr:2c96559a-f249-486f-bffa-49ea3890b5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 196/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/03 z 24. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-24", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c96559a-f249-486f-bffa-49ea3890b5fe"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:1a179950-cc85-43f0-94d5-ee54a50c5d68", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 109/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/02 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a179950-cc85-43f0-94d5-ee54a50c5d68"}, {"guid": "ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 36/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/02 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:482b3277-e179-47b2-a169-5ab68adf15b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.432.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 432/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 432/2021 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.432.2021.1"}, {"guid": "ussr:eb828f82-c8c7-4597-8893-a7fae2097700", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.81.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 81/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.81.2018.1"}, {"guid": "c2247978-f852-4f84-88aa-22641dee5643:3902e74f-03a4-4855-ac3f-e34286a39720", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200367.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/67/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/67/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200367.1"}, {"guid": "c2247978-f852-4f84-88aa-22641dee5643:a6a4a62e-18fc-4c7e-93e6-bf49216d1dd9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200367.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/67/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/67/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200367.1"}, {"guid": "d045feb9-7a74-4a31-a4a3-17149c99ec44:35dba704-0e45-4fe8-9ed4-b4ee79c5a549", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5018200363.1", "spisova_znacka": "2Sžik/4/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžik/4/2019 z 26. 1. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5018200363.1"}, {"guid": "d045feb9-7a74-4a31-a4a3-17149c99ec44:766d2e01-14fc-4db6-b274-9277c8dc5a4e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5018200363.1", "spisova_znacka": "2Sžik/4/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžik/4/2019 z 26. 1. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5018200363.1"}, {"guid": "12ba4f02-8dd5-4035-9747-63bd979a5e34:86d1ca9a-36d4-4e83-aa71-9fe6611bb57f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6017200244.3", "spisova_znacka": "1Vs/2/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/2/2019 z 8. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6017200244.3"}, {"guid": "9e025fa3-769a-4fcc-a546-c71a9089e53b:79c83a81-0965-4d3c-aeb4-be2e1bda9a10", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2016200660.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/30/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/30/2018 z 20. 8. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200660.1"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 410, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}, {"guid": "40dd9cc9-b494-4df7-8941-33496fbe9fc0:22d78e4f-216f-4813-9c77-5441a2943c37", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1014200327.1", "spisova_znacka": "2Sžr/47/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžr/47/2016 z 16. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1014200327.1"}, {"guid": "28edfa36-c0ef-4df5-8a83-5fe04c457260:8d2db1b0-1b60-4b4a-bd12-b1b21181aece", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200501.1", "spisova_znacka": "6Svk/7/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/7/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200501.1"}, {"guid": "596520b8-3df2-49a7-8c99-fee8c561f547:9afecceb-1afb-46cf-a6be-e83e410299c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1022200367.1", "spisova_znacka": "5Sfk/21/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/21/2024 z 26. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1022200367.1"}, {"guid": "ec7f6fdd-8ee9-47ab-a067-0d89fa49de27:75839c79-b38d-4a53-b04a-d46136f67de4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200046.1", "spisova_znacka": "1Stk/13/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/13/2024 z 26. 11. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200046.1"}, {"guid": "ef638e41-54e3-4cb7-a34d-d1cc629a0b29:7eb055bf-9e41-49bc-8166-178009c1daa2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5020200068.1", "spisova_znacka": "3Sfk/42/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/42/2023 z 20. 8. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5020200068.1"}, {"guid": "b3b8743e-66b4-4fb0-8f14-9d242305b761:78bb05c6-cf03-45ed-a95b-1ab1baad94c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200522.1", "spisova_znacka": "4Sfk/41/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/41/2024 z 21. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-21", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200522.1"}, {"guid": "8f3f4546-22bc-490a-9b48-b09878f9375b:f9f91731-e5d8-4e4a-8449-6d8ac7733a7a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201235.1", "spisova_znacka": "2Sfk/7/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/7/2023 z 31. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201235.1"}, {"guid": "848491fd-3d5e-4100-aab8-2085959c9bef:fd172256-b8bf-4a0a-bff4-8aea25249494", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201233.1", "spisova_znacka": "4Sfk/40/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/40/2023 z 20. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201233.1"}, {"guid": "76ab81d1-0ae5-4e1a-b12e-cfed450a7308:f58bef34-f185-467d-83fb-50c608822dc5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200366.1", "spisova_znacka": "5Sfk/28/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/28/2024 z 20. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200366.1"}, {"guid": "9e3762df-3ee3-4739-9366-99c0f2e8125e:b876aead-51a0-4fc2-a489-de9c3fa49c0d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200161.2", "spisova_znacka": "4Svk/26/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/26/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200161.2"}, {"guid": "c07f2957-1895-48e2-a807-14ad1701e2ca:2d2d05c1-c107-4a3d-a967-28c1230aa288", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200027.1", "spisova_znacka": "4Svk/3/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/3/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200027.1"}, {"guid": "210a6efd-237a-4033-9642-bb5aa8bfa290:df4bbc30-e07b-4915-8e3a-0f53a34ac1d6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1020201757.1", "spisova_znacka": "1Sfk/34/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/34/2022 z 30. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1020201757.1"}, {"guid": "d530102f-e63e-44e8-93bf-fd78be3c3c09:24f97493-414b-4fe7-ad6b-e560366a28ec", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:6019200065.2", "spisova_znacka": "1Sfk/52/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/52/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:6019200065.2"}, {"guid": "6c570eac-f3d6-47ef-8c97-26248ab2d204:3fd0f8ca-69e5-4f4a-9d97-e5074c1e1fd1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4016201075.3", "spisova_znacka": "9Sžsk/55/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/55/2018 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4016201075.3"}, {"guid": "5f493bff-65b3-46e7-bd42-c1ecd5e5e1ab:61f6d836-beeb-4075-8fd3-25fb1b53d30e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200053.3", "spisova_znacka": "9Sžsk/26/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/26/2019 z 27. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200053.3"}, {"guid": "8a7e99bc-68ef-483f-938a-cb4ceb276cbe:fcfe9062-2c30-4de9-bb8c-8455e882e8a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200375.6", "spisova_znacka": "9Sžsk/33/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/33/2019 z 24. 5. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200375.6"}, {"guid": "112e4af2-2aaf-450d-baa9-e9b005030e41:e519baff-7250-420e-8142-b8a4a39d623d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200101.5", "spisova_znacka": "9Sžsk/83/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/83/2019 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200101.5"}, {"guid": "b452acbe-ca25-4a26-998a-cf2e78a24837:791eb2c8-94aa-4a30-863f-cab4bee1aa55", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100015.2", "spisova_znacka": "5S/2/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/2/2025 z 23. 7. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100015.2"}, {"guid": "c5669894-7267-476c-bb4c-efc916c36419:e6ce8e3e-fe4b-4e3e-a13c-e8644bd34e90", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100021.3", "spisova_znacka": "6S/3/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6S/3/2025 z 13. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100021.3"}, {"guid": "3934cd42-a4d2-486e-b11a-23ef51f4a1b5:3846ea42-4f77-488f-bb8e-8a071c75bc53", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100706.3", "spisova_znacka": "3S/45/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3S/45/2024 z 6. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100706.3"}, {"guid": "eb1fb5f8-39c6-434d-b567-257e6c09a98a:c7f854a0-6d5f-4ffb-83ad-7ede6ac9b901", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100153.3", "spisova_znacka": "6S/12/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6S/12/2024 z 22. 4. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100153.3"}]}