{"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. decembra 2017, sp. zn. III. ÚS 288/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-12-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2/text", "citacie_n": 200, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 288/2017-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa\nTkáčika v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti News and Media Holding a. s.,\nEinsteinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou SCHWARZ advokáti\ns. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Ing. Andrej Schwarz, a advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s. r. o., Digital\nPark II, Einsteinova 25, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Martin\nŠkubla, pre namietané porušenie jej základného práva na slobodu prejavu a na slobodné\nrozširovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13 Co 833/2013-645 z 5. augusta 2014, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti News and Media Holding a. s. na slobodu\nprejavu a na slobodné rozširovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13 Co 833/2013-645\nz 5. augusta 2014 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13 Co 833/2013-645\nz 5. augusta 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti\nNews and Media Holding a. s. trovy konania v sume 312,34 eur (slovom tristodvanásť eur\na tridsaťštyri\n\ncentov)\n\nna\n\núčet\n\njej\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nadvokátskej\n\nkancelárie\n\nŠkubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 288/2017-16\nz 25. apríla 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti News and Media\nHolding a. s., Einsteinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), v časti, ktorou\nnamietala porušenie svojho základného práva na slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie\ninformácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 13 Co 833/2013-645 z 5. augusta 2014\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v konaní o ochranu osobnosti\nzačatom na základe návrhu\n\n(ďalej aj „navrhovateľ“) doručenom\n\nOkresnému súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) 26. novembra 2010, ktorým sa proti\nsťažovateľke (v čase podania žaloby a rozhodnutia o nej vystupujúcej pod obchodným\nmenom SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s. r. o., pozn.) ako vydavateľke týždenníka PLUS 7 DNÍ\na denníka Plus JEDEN DEŇ domáhal uverejnenia ospravedlnenia v znení špecifikovanom\n\n2\n\nv petite jeho žaloby, odstránenia článku pod názvom „KTO HO CHRÁNI?“ z internetového\nportálu <www.pluska.sk> a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 50 000 €, a to v súvislosti\ns článkom uverejneným v týždenníku PLUS 7 DNÍ 30. septembra 2010 na strane 12 a 13\npod názvom „Kto ho chráni?“ s podtitulom „Dôležitý úradník na ministerstve obrany sa\nvozí na aute zamestnanca zbrojárskej firmy, ktorá vyhrala v rezorte miliónové zákazky“\na s článkom uverejneným v týždenníku PLUS 7 DNÍ 7. októbra 2010 na strane 14\npod názvom „A nič..“ s podtitulom „Človek z ministerstva obrany, ktorý mal vzťahy\nso zbrojármi, celé tri roky nikoho nezaujímal“, pretože v nich mala sťažovateľka uviesť\no navrhovateľovi nepravdivé tvrdenia, podľa ktorých navrhovateľ ako úradník ministerstva\nobrany okrem iného „ovplyvňoval a manipuloval viaceré verejné obstarávania, pripravoval\npodklady pre jednotlivé verejné súťaže a prispôsoboval ich podmienky tak ako to\nvyhovovalo firmám a nie ministerstvu“, za čo „od týchto spoločností prijímal vecné dary“\na za čo „môže používať luxusné motorové vozidlo KIA SORENTO, ktoré je napísané\nna zamestnanca zbrojárskej spoločnosti\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 11 C 186/2010-543 z 12. júla 2013 rozhodol takto:\n« Odporca je povinný na vlastné náklady v najbližších dvoch po sebe nasledujúcich\nvydaniach týždenníka PLUS 7 DNÍ odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť\nna strane 12, zvýrazneným typom písma BOLD ospravedlnenie v nasledovnom znení:\n„SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., vydavateľ týždenníka PLUS 7 DNÍ sa ospravedlňuje\npánovi\n\nza nepravdivé výroky uverejnené v týždenníku PLUS 7 DNÍ\n\ndňa 30. 09. 2010 na strane 12 a 13 v článku pod názvom „Kto ho chráni?“ s podtitulom\n„Dôležitý úradník na ministerstve obrany sa vozí na aute zamestnanca zbrojárskej firmy,\nktorá vyhrala v rezorte miliónové zákazky,“ a v týždenníku PLUS 7 DNÍ dňa 07. 10. 2010\nna strane 14 v článku pod názvom „A nič..“ s podtitulom „Človek z ministerstva obrany,\nktorý mal vzťahy so zbrojármi, celé tri roky nikoho nezaujímal“, podľa ktorých pán\nako úradník ministerstva obrany SR ovplyvňoval a manipuloval viaceré verejné\nobstarávania, pripravoval podklady pre jednotlivé verejné súťaže a prispôsoboval ich\npodmienky tak, ako to vyhovovalo firmám a nie ministerstvu, manipuloval a o[v]plyvňoval\na manipuloval viaceré verejné obstarávania, pripravoval podklady pre jednotlivé verejné\nsúťaže a prispôsoboval ich podmienky tak, ako to vyhovovalo firmám a nie ministerstvu,\n\n3\n\nmanipuloval a ovplyvňoval verejnú súťaž na dodanie pilotnej výstroje v hodnote\n900-tisíc Eur v prospech spoločnosti\n\npričom zvýšil celkovú hodnotu zákazky\n\nna viac ako 1,7 milióna Eur, prispôsoboval a manipuloval verejnú súťaž na dodanie\nvysielačiek Harris v prospech spoločnosti\n\nprispôsoboval, ovplyvňoval\n\na manipuloval verejné súťaže v prospech ďalších spoločností, ako je napríklad spoločnosť\nPyra či Špeciálne systémy a software, za čo od týchto spoločností prijímal vecné dary,\nrovnako mal na starosti megabiznis, kde ministerstvo podpísalo zmluvu priamo na dodávku\ndielov pre modernizáciu vrtuľníkov v hodnote 30 miliónov Eur, ako aj dodanie bezpilotných\nlietadielok v hodnote dvoch miliónov Eur so zbrojárskou spoločnosťou\n\nza čo\n\nmôže používať luxusné motorové vozidlo KIA SORENTO, ktoré je napísané na zamestnanca\nzbrojárskej spoločnosti\n\npraktizuje praktiky podobné mafiánskym, manipuloval\n\na prispôsoboval verejnú súťaž na dodávku niekoľkonásobne predražených počítačov, ktoré\nkritizoval súčasný minister Ľubomír Galko, viedlo sa voči pánovi\npolicajné\n\nvyšetrovanie,\n\nrovnako\n\nbolo\n\nvoči\n\nnemu\n\npripravené\n\npre ovplyvňovanie tendrov a korupciu. Pán\nnikdy\n\nneovplyvňoval,\n\nneprispôsoboval\n\ntrestné\n\nstíhanie\n\ntieto verejné obstarávania\na nemanipuloval,\n\nnepripravoval\n\npodklady\n\npre jednotlivé verejné súťaže a neprispôsoboval ich podmienky tak, ako to vyhovovalo\nfirmám a nie ministerstvu. V súvislosti s verejným obstarávaním pán\nneprijímal žiadne dary a nepoužíval luxusné motorové vozidlo KIA SORENTO, ktoré je\nnapísané na zamestnanca zbrojárskej spoločnosti\n\nSPOLOČNOSŤ 7 PLUS,\n\ns.r.o. vyslovuje hlbokú ľútosť, že uverejnením difamujúcich a nepravdivých skutkových\ntvrdení a neoprávnenou kritikou v značnej miere zasiahla do zákonom chránených práv\nna ochranu osobnosti pána\n\n, čím znížila jeho ľudskú dôstojnosť, vážnosť,\n\nprofesijnú a občiansku česť a dobré meno.\" (ďalej aj „prvý výrok“).\nOdporca je povinný na vlastné náklady a do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku uverejniť v denníku Plus JEDEN DEŇ na strane 4. zvýrazneným typom písma\nHOLD ospravedlnenie v nasledovnom znení: „SPOLOČNOSŤ 7 PLUS. s.r.o., vydavateľ\ndenníka Plus JEDEN DEŇ sa ospravedlňuje pánovi\n\nza nepravdivé\n\nvýroky uverejnené v denníku Plus JEDEN DEŇ dňa 30. 09. 2010 na strane 4 v článku pod\nnázvom „Za odmenu?“ s podtitulom „Úradník ministerstva obrany sa vozí na aute\nzbrojárskej firmy“, podľa ktorých pán\n\nako úradník ministerstva obrany\n\n4\n\nv súvislosti s verejným obstarávaním ovplyvňoval a manipuloval viaceré výberové konania,\nvozí sa v aute zbrojárskej firmy, vozí sa v aute pracovníka zbrojársky firmy\nmiliónové súťaže vyhrávala, vyšetrovala ho polícia. Pán\n\nktorá\nverejné\n\nobstarávania nikdy neovplyvňoval, neprispôsoboval a nemanipuloval, v súvislosti\ns verejným obstarávaním neprijímal žiadne dary a nevozí sa v aute zamestnanca zbrojárskej\nspoločnosti\n\nSPOLOČNOSŤ 7 PLUS. s.r.o. vyslovuje hlbokú ľútosť,\n\nže uverejnením difamujúcich a nepravdivých skutkových tvrdení a neoprávnenou kritikou\nv značnej miere zasiahla do zákonom chránených práv na ochranu osobnosti pána\n, čím znížila jeho ľudskú dôstojnosť, vážnosť, profesijnú a občiansku česť a dobré\nmeno.“ (ďalej aj „druhý výrok“).\nOdporca je povinný na vlastné náklady a do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku odstrániť článok pod názvom „KTO HO CHRÁNI?“ s podtitulom „Dôležitý\núradník na ministerstve obrany sa vozí na aute zamestnanca zbrojárskej firmy, ktorá\nvyhrala v rezorte miliónové zákazky“ článok pod názvom „Úradník obrany sa vozí v aute\npracovníka zbrojárskej firmy,“ s podtitulom „Dôležitý úradník na ministerstve obrany sa\nvozí na aute zamestnanca zbrojárskej firmy, ktorá vyhrala v rezorte miliónové zákazky,“\na článok pod názvom „Podozrivé vzťahy so zbrojármi, tri roky nikoho nezaujímali,“\nz internetového portálu www.pluska.sk.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch sumu vo výške 40.000 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.»\n4. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol a rozhodnutie o trovách\nkonania si vymienil na dobu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n5. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil takto: «Dokazovaním bolo preukázané,\nže navrhovateľ\n\nmal uzavretú Zmluvu o nájme motorového vozidla\n\nKia Sorento s\n\n, ktorý v čase uzavretia nájomnej zmluvy bol živnostníkom\n\n- taxikárom. Pán\n\nod 2.3.2010 bol zamestnancom obchodnej spoločnosti\nJednoznačne bolo preukázané, že\n\nnebol nikdy zamestnancom obchodnej spoločnosti\n\nAutor článku\n\nsi túto skutočnosť ani riadne neoveroval, čo vyplynulo z jeho svedeckej výpovede.\n\n5\n\nUspokojil sa z vyjadrením spolumajiteľa firiem\n\n.\n\na\nmu povedal, že\n\n.\n\n, ktorý\n\nje jeho zamestnancom. Právny zástupca odporcu vo svojich\n\nvyjadreniach aj vo svojej záverečnej reči poukazoval na personálne prepojenie firiem\na\n\nv ktorých je spolumajiteľom\n\n. Odporca však ničím nepreukázal, že firma\n\nmá právo\n\nobchodovať so zbraňami a s vojenským materiálom. Táto skutočnosť vyplýva aj\nz predloženého výpisu z obchodného registra. Takéto oprávnenie však má obchodná\nspoločnosť\n\n, ako aj obchodná spoločnosť\n.\n\nZ uverejnených článkov jednoznačne vyplýva tvrdenie autora článkov, že\nnavrhovateľ si požičal a neskôr kúpil motorové vozidlo Kia Sorento od zamestnanca firmy\n, ktorá od Ministerstva obrany SR získala niektoré aj\nmiliónové zákazky.\nNie je podstatné, či autor článku to urobil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Jeho\nničím nepodložené tvrdenie o spojení navrhovateľa a obchodnej spoločnosti\nv súvislosti s požičaním auta od\n\nmalo vyvolať silnejší\n\ndojem o nejakých praktikách navrhovateľa. Ani v jednom článku sa neuvádza nejaké\npersonálne prepojenie viacerých firiem. Je tam jednoznačne uvedené tvrdenie, že\nbol pracovníkom firmy\n\nčo vôbec nie je pravdivé tvrdenie.\n\nV konaní bolo preukázané, že voči navrhovateľovi bolo vznesené obvinenie, ale\nuznesenia, ktorým boli obvinenia vznesené boli zrušené. Nebolo preukázané, že proti\nnavrhovateľovi by bola podaná obžaloba a ani to, že by bol za nejaký trestný čin odsúdený.\nPrávny zástupca odporcu poukazoval na policajný spis, ktorý mal autor článku k dispozícii.\nTýmto sa právny zástupca odporcu snažil preukázať pravdivosť uverejnených článkov.\nSvedok\n\npredložil ako dôkazy o svojich tvrdeniach nekompletné\n\nfotokópie dokumentov z policajného spisu PPZ-141-7/BPK-2008. Súd nemohol overiť\npravdivosť a autenticitu predložených čiastočných fotokópii úradných záznamov z tohto\nspisu, lebo spis ... už neexistuje... Na oboznámenie sa s obsahom spisu PPZ-V-11278/2007ZPČ-Z-ITP nebol daný súhlas Vojenským obranným spravodajstvom Ministerstva obrany\nSR z dôvodu utajovaných skutočností. Odporca tak ničím nepreukázal pravdivosť svojich\n\n6\n\ntvrdení, že navrhovateľ sa mal dopustiť trestnej činnosti tým, že mal ovplyvňovať,\nprispôsobovať a manipulovať verejné obstarávanie. Takisto nepreukázal ani svoje tvrdenie,\nže v súvislosti s touto činnosťou mal prijímať nejaké dary, napríklad hodinky. Takisto\nnepreukázal, že navrhovateľ sa vozil v aute zamestnanca zbrojárskej spoločnosti\n... Súd však čiastočne zamietol podaný návrh, keď neuložil odporcovi povinnosť\nzverejniť aj ospravedlnenie v znení „Pána\n\nnikdy nevyšetrovala polícia, nikdy\n\nnebol v trestnom konaní vypočúvaný ako svedok, nie to ako podozrivý z trestného činu,\nv živote voči nemu nebolo vznesené obvinenie a už vôbec nebol za akýkoľvek trestný čin\nodsúdený“. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľa polícia vyšetrovala, bolo voči nemu\nniekoľkokrát vznesené obvinenie. Preto v tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol.»\n6. Rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v sume 40 000 € odôvodnil\nokresný súd tým, že túto sumu možno považovať za primeranú intenzite a povahe\nneoprávneného zásahu zo strany odporcu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa.\nZa rozhodujúce skutočnosti, ktorými zdôvodnil priznanú náhradu, považoval to, že\n«uverejnenými výrokmi bol navrhovateľ obvinený z trestnej činnosti v najčítanejšom\ndenníku a v jednom z najčítanejších týždenníkov a to bez možnosti reagovať. Takéto\nobvinenia navrhovateľa spôsobom, ktorý mal širokú publicitu a bez možnosti navrhovateľa\n„brániť sa“ tým istým spôsobom a formou, s takou istou širokou publicitou vedie súd\nk záveru, že len púhé uverejnenie ospravedlnenia odporcu navrhovateľovi v tom istom\ntýždenníku a denníku nie je z hľadiska existujúcich negatívnych následkov na strane\nnavrhovateľa postačujúce.».\n7. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie sťažovateľka a proti výroku,\nktorým okresný súd rozhodol o náhrade nemajetkovej ujmy, podal odvolanie navrhovateľ.\nNásledne krajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu ako vecne správny\npotvrdil. V odôvodnení napadnutého rozsudku pritom uviedol:\n„Nesprávne právne posúdenie veci je v každom prípade odvolacím dôvodom [§ 205\nods. 2 písm. f) OSP] ale aby na základe tohto dôvodu mohlo dôjsť k zmene alebo k zrušeniu\n\n7\n\nrozsudku súdu prvého stupňa, musí byť nesprávne právne posúdenie vecí preukazované,\nteda nie iba tvrdené.\nTvrdenie o nesprávnom právnom posúdení nemôže byť založené iba na odlišnom\nprávnom názore účastníka konania, ale musí byť doložené preukázateľnými skutočnosťami,\nz ktorých vyplýva jednoznačný záver o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého\nstupňa. Ak odvolanie poukazuje na ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP je založené iba\nna všeobecných poukazoch (nekonkretizujúcich samotnú podstatu nesprávneho právneho\nposúdenia) a vychádza iba z iného právneho názoru odvolateľa. Nejde o odvolanie,\nna základe ktorého by mohlo dôjsť k zmene alebo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého\nstupňa. Za vadu rozhodnutia súdu prvého stupňa nemožno považovať nekonkretizované\npoužitie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP rozhodne nemožno\npovažovať, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\nžalovaného... Pri prehodnocovaní tvrdených vád v konaní, ktorých sa mal dopustiť súd\nprvého stupňa, treba tiež vychádzať zo zásady, že obaja účastníci majú právo na\nspravodlivý súdny proces, ale treba brať do úvahy aj zásadu právnej istoty ako súčasti\nprávneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Nepochybne dochádza k narušeniu právnej\nistoty jedného z účastníkov konania, ak by odvolací súd ako dôvod odvolania bral aj\nskutočnosti, ktoré plne nezodpovedajú podmienkam určeným v § 205 ods. 2 OSP. V\nopačnom prípade by totiž toto ustanovenie bolo zbytočné.\nOdvolací súd nemôže pristúpiť k reparácii alebo zrušeniu rozhodnutia súdu prvého\nstupňa iba na základe tvrdenia, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia a odvolateľ zároveň predloží súdu návrh na iné právne posúdenie veci. Ide tu\ntotiž o viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého stupňa\ns výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 (§ 213 OSP).\n... Žalovaný v odvolaní nenavrhuje vykonať ďalšie dokazovanie, alebo zopakovať\ndokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a nenavrhuje ani použitie iného právneho\npredpisu na posúdenie predmetnej veci.\n... Z uvedeného teda vyplýva, že Občiansky súdny poriadok neumožňuje odvolaciemu\nsúdu pristúpiť k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, alebo jeho zrušeniu bez zákonných\ndôvodov. Inak by bol porušený princíp právnej istoty, čo by zároveň vyžadovalo chápať\nodvolacie konanie ako konanie, ktoré je pokračovaním konania na súde prvého stupňa, jeho\n\n8\n\ndoplňovaním a na základe doplnených nových a iných skutočností, ktoré neboli prednášané\nv prvostupňovom konaní, spôsobuje zmenu prvostupňového rozhodnutia.“\n8. K zdôvodneniu priznanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy okresným súdom\nkrajský súd uviedol, že ju nemožno odôvodniť žiadnymi „hmatateľnými“ dôvodmi.\nPodľa jeho názoru ide viac o otázku vnútorného presvedčenia súdu než otázku vymenovania\nkonkrétnych materiálnych dôvodov. Bližšie odôvodenie rozhodnutia o priznanej výške\nnemajetkovej ujmy v peniazoch by bolo podľa názoru krajského súdu nutné, iba ak by\npriznaná suma bola v rozpore so všeobecne akceptovaným a rozšíreným názorom, pokiaľ\nide o prijateľný rozsah odškodnenia, o taký prípad v danej veci však nešlo.\n9. S uvedenými závermi krajského súdu sťažovateľka nesúhlasí a napadnutý\nrozsudok v merite veci považuje za neodôvodnený, nepreskúmateľný a arbitrárny. Podľa jej\nnázoru všeobecné súdy vykonali komparáciu ústavných práv v predmetnej veci povrchne,\n„ako keby právo na ochranu osobnosti malo generálnu prednosť pred právom na slobodu\nprejavu na strane sťažovateľa, ako vydavateľa periodickej tlače“. Ich rozhodnutiami tak\ndošlo podľa názoru sťažovateľky k zásahu do jej slobody prejavu. Ústavnou sťažnosťou sa\npreto domáha posúdenia, či v danom prípade išlo z ústavného hľadiska o akceptovateľné\nobmedzenie slobody prejavu, a tiež preskúmania proporcionality medzi zásahom do jej\nslobody prejavu a ústavnými garanciami práva na ochranu cti, dôstojnosti a vážnosti\nnavrhovateľa. Okrem toho je sťažovateľka toho názoru, že náhrada nemajetkovej ujmy\npriznaná navrhovateľovi nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. V konaní nebolo podľa\nnej preukázané zníženie dôstojnosti či vážnosti navrhovateľa v značnej miere. Navrhovateľ\nnepreukázal vznik žiadnej ujmy v rodinnej, pracovnej či spoločenskej oblasti, ktorá by bola\nv príčinnej súvislosti so zverejnením napádaných článkov. Náhrada nemajetkovej ujmy\nv sume 40 000 € je tak „zjavne neprimeraná, excesívna a významným spôsobom presahuje\nvýšku náhrad, ktorá je priznávaná obetiam trestných činov, ktorých ujma je v porovnaní\ns údajnou ujmou žalobcu podľa názoru sťažovateľa podstatne vyššia“.\n10. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Porušiteľ, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 13Co/833/2013-645\nzo dňa 5.8.2014 porušil právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom\n\n9\n\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde, zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nPorušiteľ, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 13Co/833/2013-645\nzo dňa 5.8.2014 porušil právo sťažovateľa na slobodu prejavu a slobodné prijímanie,\nvyhľadávanie a rozširovanie informácií, zakotvené v čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nRozhodnutie porušiteľa, rozsudok sp. zn. 13Co/833/2013-645 zo dňa 5.8.2014 sa\ntýmto ruší a vec sa vracia poručiteľovi na ďalšie konanie.\nPorušiteľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia.“\n11. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 560/17 z 5. júna\n2017 vyjadril podpredseda krajského súdu, v ktorom uviedol, že krajský súd „nemôže\ndodatočne prehodnocovať rozhodnutia súdov... ani ho dopĺňať či posudzovať jeho\nsprávnosť či nesprávnosť. Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil,\nz jeho rozhodnutia vyplýva, z ktorých dôkazov vychádzal, ako aj akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil. Výška nemajetkovej ujmy závisela na súdnej úvahe a bolo\nvecou odvolacieho súdu, či sa s úvahou okresného súdu o primeranosti výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch stotožní, aj vzhľadom na intenzitu, trvanie a rozsah\nnepriaznivých následkov...“. Preto zastáva názor, že k porušeniu základných práv a slobôd\nsťažovateľky v danom prípade nedošlo. Zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho\npojednávania.\n12. Ústavný súd podaním z 13. júna 2017 zaslal vyjadrenie krajského súdu právnemu\nzástupcovi sťažovateľky s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 7 dní od doručenia\nprípisu (prípis bol doručený 19. júna 2017). Sťažovateľka podaním doručeným ústavnému\nsúdu 26. júna 2017 predložila splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred ústavným\nsúdom ďalším advokátom a zároveň oznámila, že netrvá na konaní verejného ústneho\npojednávania. Na vyjadrenie podpredsedu krajského súdu osobitne nereagovala.\n\n10\n\n13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že\nod tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n14. Predmetom ústavného prieskumu je námietka porušenia základných práv\nsťažovateľky zaručených čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 11 C 186/2010-543\nz 12. júla 2013 v konaní o ochranu osobnosti. Týmto rozhodnutím bola sťažovateľke\nuložená povinnosť uverejniť ospravedlnenie a povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 40 000 €, a to z dôvodu, že uverejnením\ninkriminovaných článkov došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv\nnavrhovateľa.\n15. Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n16. Podľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,\npísmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať\na rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha\npovoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať\nna povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n18. Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka uplatňuje proti rozsudku krajského\nsúdu dve zásadné námietky, a to, že:\n\n11\n\n- krajský súd vykonal komparáciu ústavných práv v predmetnej veci povrchne, „ako\nkeby právo na ochranu osobnosti malo generálnu prednosť pred právom na slobodu\nprejavu“ (ďalej aj „prvá námietka sťažovateľky“),\n- krajský súd dostatočne neodôvodnil rozhodnutie v časti o priznaní náhrady\nnemajetkovej ujmy (ďalej aj „druhá námietka sťažovateľky“).\nII. 1 K námietke sťažovateľky týkajúcej sa konfliktu medzi právom na slobodu\nprejavu a právom na ochranu osobnosti\n19. Ústavný súd v prvom rade zdôrazňuje, že je súdnym orgánom ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je ďalšou inštanciou v sústave všeobecných súdov,\na preto zásadne nie je oprávnený zasahovať do ich rozhodovacej činnosti (napr.\nII. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01). Výnimku predstavujú iba prípady,\nak ich rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, došlo k porušeniu základného\npráva alebo slobody (napr. II. ÚS 44/03). Len z tohto hľadiska môžu byť predmetom jeho\nkontroly skutkové a právne závery všeobecného súdu.\n20. Vo svojej rozhodovacej činnosti kladie ústavný súd dôraz na rešpektovanie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože v podmienkach demokratickej\nspoločnosti a právneho štátu tvoria kľúčové právne záruky ochrany ústavou zaručených\npráv (I. ÚS 56/01). Ich súčasťou je aj zodpovedajúca povinnosť všeobecných súdov, aby\nsvoje rozhodnutia riadnym spôsobom odôvodnili (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 373/08) a aby\nich skutkové a právne závery neboli arbitrárne (napr. IV. ÚS 334/2010). Práve o takýto\nprípad by pritom išlo vtedy, ak by pri rozhodovaní nezohľadnili relevantné ústavné normy,\nv dôsledku čoho by sa ich postup dostal do extrémneho rozporu s povinnosťou poskytnúť\nsúdnu ochranu tomu právu, ochrany ktorého sa účastník konania domáha. Treba dodať, že\ndo obsahu predmetného základného práva patrí nepochybne aj právna ochrana poskytovaná\nv rámci odvolacieho konania.\n\n12\n\n21. Sťažovateľka sa odvolaním proti rozsudku súdu prvého stupňa domáhala ochrany\nslobody prejavu v zmysle čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy. Odvolací súd sa preto musel vysporiadať\ns problémom možného konfliktu tohto jej práva s právom navrhovateľa na ochranu\nosobnosti, resp. v širšom zmysle s jeho právom na súkromie, ktoré je rovnako ústavne\ngarantované, a to predovšetkým v čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 1 ústavy a v čl. 8 dohovoru.\nZ povahy oboch týchto práv (hodnôt) vyplýva, že riešenie ich kolízie nemožno dosiahnuť\nnormatívne. Je úlohou všeobecných súdov, resp. vo všeobecnosti orgánov aplikácie práva,\naby pri prerokovávaní konkrétneho sporu zisťovali mieru ich dôležitosti a následne dospeli\nk záveru o potrebe uprednostnenia jedného z nich (I. ÚS 408/2010).\n22. Uloženie povinnosti ospravedlniť sa za uverejnenie predmetných článkov\na zaplatiť osobe, do ktorej osobnostných práv malo byť nimi zasiahnuté, náhradu\nnemajetkovej ujmy je nepochybne obmedzením práv sťažovateľky na slobodu prejavu.\nPôvodcom tohto zásahu bol podľa názoru sťažovateľky odvolací súd, pretože práve\nv dôsledku jeho potvrdzujúceho rozhodnutia jej boli tieto povinnosti právoplatne uložené.\nÚstavný súd preto musel posúdiť, či sa odvolací súd týmto zásahom dopustil porušenia jej\nzákladných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy tým, že vo svojom rozhodnutí\nnedostatočne zohľadnil jej slobodu prejavu, a či jej tak neodoprel súdnu ochranu, ktorú jej\nmal poskytnúť.\n23. Ústavnoprávny prieskum namietaného zásahu do základného práva (resp. jeho\nobmedzenia) štandardne pozostáva z posúdenia jeho legality, teda či k nemu došlo zákonom\nalebo na základe zákona (čl. 13 ods. 1 a 2 ústavy), a jeho proporcionality, teda či tento zásah\nobstojí ako primeraný s ohľadom na účel, ktorý sleduje. V tejto súvislosti ústavný súd\nvo svojej rozhodovacej činnosti štandardne aplikuje tzv. test proporcionality, ktorý sa skladá\nz týchto troch krokov: 1. identifikácie účelu zásahu do základného práva a testu vhodnosti\ntohto zásahu na jeho dosiahnutie, 2. testu nevyhnutnosti tohto zásahu a 3. testu\nproporcionality v užšom zmysle. Prvým krokom je identifikácia cieľa (účelu), ktorý zásah\ndo základného práva sledoval a ktorý musí byť z ústavného hľadiska legitímny a legálny, čo\nznamená, že ústava musí obmedzenie predmetného základného práva z dôvodu dosiahnutia\ntohto cieľa pripúšťať (čl. 13 ods. 4 druhá veta ústavy). Súčasťou tohto kroku je aj skúmanie\n\n13\n\nracionálnej väzby medzi týmto prostriedkom (zásahom) a sledovaným cieľom, teda či ním\nmožno tento cieľ dosiahnuť. V druhom kroku bolo potrebné posúdiť, či nebolo možné\npoužiť na dosiahnutie sledovaného cieľa prostriedok, ktorý by bol vo vzťahu\nk predmetnému základnému právu šetrnejší. Tretím a posledným krokom je posúdenie\nproporcionality v užšom zmysle. Jeho podstatou je vyvažovanie dvoch v kolízii stojacich\npráv či hodnôt a následné uprednostnenie jednej z nich v konkrétnom prípade.\n24. Uvedené východiská možno vo všeobecnosti preniesť do roviny sporu o ochranu\nosobnosti, o ktorý ide vo veci sťažovateľky. Je nepochybné, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu malo v okolnostiach prípadu zákonný základ (§ 13 Občianskeho zákonníka) a že\nsledovalo cieľ ochrany ústavne zaručeného práva navrhovateľa na ochranu osobnosti. Tento\ncieľ možno považovať za legitímny, resp. ústavne akceptovateľný, pretože čl. 26 ods. 4\nústavy umožňuje zákonom obmedziť slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie\nokrem iného vtedy, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu\npráv a slobôd iných, čo nepochybne zahŕňa aj právo na ochranu osobnosti. Nemožno pritom\nopomenúť, že základné právo na zachovanie osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena\npožíva ústavnú ochranu v čl. 19 ústavy a ako ústavne zaručené právo by preto obstálo ako\nprípustný dôvod obmedzenia slobody prejavu (za splnenia podmienok skúmaných v teste\nproporcionality) aj v prípade, ak by čl. 26 ods. 4 ústavy takéto dôvody výslovne\nnevymedzoval (porov. I. ÚS 77/08, III. ÚS 238/08). Predmetné obmedzenie bolo zároveň\nvhodným prostriedkom na dosiahnutie ochrany osobnostných práv navrhovateľa (test\nvhodnosti), pričom vzhľadom na to, že ten nemal iný právny prostriedok, ako sa domôcť ich\nochrany, bola splnená aj podmienka\n\nnevyhnutnosti takéhoto obmedzenia\n\n(test\n\nnevyhnutnosti). Na posúdenie proporcionality zásahu do práv sťažovateľky tak bol za týchto\nokolností kľúčový posledný krok príslušného testu, v rámci ktorého je posudzovaná\nproporcionalita v užšom zmysle, teda či v danom konkrétnom prípade malo mať prednosť\nprávo navrhovateľa na ochranu osobnosti pred sťažovateľkinou slobodou prejavu. V súlade\nso svojou ustálenou judikatúrou (II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, IV. ÚS 448/2012) tak\nústavný súd na účel riešenia uvedenej kolízie analyzoval predmetný prejav pomocou testu\nzjednodušene vyjadreného otázkami, KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom\nprípade „hovoril“ [uverejnil informáciu; (k tomu pozri v odbornej literatúre napr. Kmec, J.\n\n14\n\net al. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. Praha : C. H. Beck, 2012. s. 1082\na nasl.)].\n25. Takto vymedzené čiastkové otázky v zásade umožňujú zhodnotiť proporcionalitu\nzásahu do osobnostných práv adresáta kritiky zo všetkých relevantných aspektov, napriek\ntomu však nemusia vždy poskytnúť jednoznačnú odpoveď. Tento test tak predstavuje len\njednu z pomôcok, ktoré slúžia na predmetné ústavnoprávne posúdenie. Zároveň je potrebné\nzdôrazniť, že prípadný záver o neprípustnosti zásahu do osobnostných práv neposkytuje\nautomaticky odpoveď aj na nadväzujúcu otázku, či je okrem morálnej satisfakcie\nopodstatnená aj náhrada nemateriálnej ujmy a v akom rozsahu.\na) KTO zásah do práva na ochranu osobnosti vykonal?\n26. Pri posudzovaní otázky subjektu, ktorý mal v danom prípade podľa záverov\nkrajského súdu neprípustným spôsobom zasiahnuť do práva navrhovateľa na ochranu\nosobnosti, ústavný súd vychádzal zo stabilizovanej judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý subjekty uplatňujúce slobodu prejavu rozčleňuje\ndo viacerých skupín z hľadiska dôležitosti ich prejavov pre výmenu názorov\nv demokratickej spoločnosti. Privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu\npatrí v tomto smere novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach\nverejného záujmu (napr. rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. 4. 1995,\nsťažnosť č. 1594/90 alebo rozsudok ESĽP Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku\nz 20. 5. 1999, sťažnosť č. 21980/93), pretože tým vytvárajú podmienky na kontrolu verejnej\nmoci zo strany verejnosti.\n27. Ústavný súd uvádza, že slobodu prejavu je potrebné považovať za konštitutívny\nznak demokratickej pluralitnej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa\nk veciam verejným a vynášať o nich hodnotiace súdy. Vecou verejnou je nepochybne\ni agenda štátnych inštitúcií, ako aj činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Takéto\nverejné záležitosti, resp. verejná činnosť jednotlivých osôb, môžu a majú byť verejne\nposudzované. Pri kritike verejnej záležitosti vykonávanej verejne pôsobiacimi osobami totiž\nplatí z ústavného hľadiska prezumpcia o tom, že ide o kritiku dovolenú.\n\n15\n\n28. S ohľadom na to majú novinári (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie\na myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto\ninformácie dostať. Dokonca je novinárom umožnené používať určitú mieru preháňania\na provokácie.\n29. V predmetnej veci je sťažovateľka vydavateľkou týždenníka PLUS 7 DNÍ\na denníka Plus JEDEN DEŇ, v ktorých boli inkriminované články uverejnené, a teda je\nv danom prípade „nositeľkou“ slobody prejavu, a preto sa na ňu vzťahuje zvýšená ochrana\n(privilegované postavenie) poskytovaná novinárom, resp. masmédiám, ktorú bolo potrebné\npri rozhodovaní predmetnej veci zo strany všeobecných súdov primeraným spôsobom\nzohľadniť. Obmedzenie, resp. zásah do jej základného práva podľa čl. 26 ods. 1 ústavy\npreto možno hodnotiť ako podstatný.\nb) O KOM boli namietané články a do koho osobnostnej sféry zasahovali?\n30. Dôsledkom snahy o podporu výmeny názorov o verejne zaujímavých témach je\naj kategorizácia osôb, ktorých sa informácie uverejnené v tlači týkajú a do ktorých\nosobnostnej sféry negatívne zasahujú, resp. môžu zasahovať. Hranice akceptovateľnosti\nšírenia informácií týkajúcich sa osobnostnej sféry sú najširšie u verejne činných osôb (resp.\nosôb tzv. verejného záujmu) a najužšie u „bežných“ občanov. Do kategórie verejne činných\nosôb patria osoby, ktoré sa nejakým spôsobom podieľajú na výkone verejnej moci; sú to\nv prvom rade politici, ale aj sudcovia, prokurátori, advokáti, predstavitelia ozbrojených\nzložiek, štátni zamestnanci, resp. iní verejní činitelia, ktorých konanie by „malo byť trvale\npredmetom skúmania a debát a malo byť otvorené kritike“ (rozhodnutie ESĽP vo veci\nThorgier Thorgeirson proti Islandu z 25. 6. 1992, sťažnosť č. 13778/93, bod 61), pričom\n„štátni zamestnanci pri plnení svojich úradných povinností musia tak ako politici, zniesť\nširšie limity akceptovateľnej kritiky“ (rozhodnutie ESĽP vo veci Janowski proti Poľsku\nz 21. 1. 1999, sťažnosť č. 25716/94, bod 28).\n31. V danom prípade inkriminované články obsahovali informácie týkajúce sa\n(navrhovateľa, pozn.) pracujúceho v čase uverejnenia článku\n\n16\n\nna Ministerstve obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), pričom\nkritika v nich obsiahnutá sa týkala jeho pôsobenia ako štátneho zamestnanca v riadiacom\npostavení, t. j. osoby vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec angažujúci sa v záležitostiach\nverejných môže byť objektom kritiky v súvislosti s výkonom svojho povolania, ktorej\nhranice akceptovateľnosti sú oveľa širšie ako u súkromných osôb; v danom prípade o to\nviac, že navrhovateľ bol kritizovaný za svoju činnosť, ktorá tvorí súčasť agendy štátneho\norgánu (ministerstva obrany).\n32. Inkriminované články však boli na druhej strane objektívne spôsobilé svojím\nobsahom vyvolať negatívny zásah do osobnostnej sféry navrhovateľa. Bol v nich totiž\nv súvislosti so svojou pozíciou na ministerstve obrany obvinený z ovplyvňovania viacerých\nverejných obstarávaní a z prijímania úplatkov, čo u čitateľa vyvolávalo dojem páchania\ntrestnej činnosti. Zabezpečenie riadneho výkonu daného úseku štátnej správy musí byť\npredmetom verejnej kontroly. V nadväznosti na to otázky spôsobu konania štátnych\nzamestnancov napomáhajú verejnosti pri utváraní obrazu o ich osobnosti aj charaktere\na môžu poukazovať na ich morálnu spôsobilosť zastávať takúto verejnú funkciu.\n33. Preto pokiaľ ide o kritiku vo vzťahu k verejne činnej osobe, je nutné vždy tiež\nzvážiť, či je pri kritike konkrétnej osoby zasiahnuté do jej profesijnej sféry alebo sféry\nsúkromného života. Ak totiž kritika zasahuje výlučne či prevažne sféru profesijnú, je\nchránená viac ako kritika zasahujúca do sféry súkromnej (porovnaj napr. rozsudok ESĽP\nDalban proti Rumunsku z 28. 9. 1999 č. 28114/95, bod 50). Skutočnosť, že články sa\nnetýkali súkromného života navrhovateľa, ale práve jeho verejného pôsobenia, svedčí\nv rámci hľadania spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými základnými právami\nsťažovateľky a právami navrhovateľa v prospech uprednostnenia slobody prejavu.\nc) ČO bolo obsahom namietaných článkov?\n34. Pri posudzovaní proporcionality medzi slobodou prejavu a právom na ochranu\nosobnosti sa ústavný súd zameral aj na obsah prejavu sťažovateľky, ktorý mal spôsobiť\nneprípustný zásah do osobnostných práv navrhovateľa.\n\n17\n\n35. Sťažovateľka sa prostredníctvom predmetných článkov snažila poukázať\nna dôležitú otázku verejného záujmu týkajúcu sa verejného obstarávania vykonávaného\nštátnymi orgánmi a okolností súvisiacich s činnosťou štátnych zamestnancov, ktorí sa touto\nproblematikou zaoberajú z titulu ich pozície a opisu činností. Význam informovania\no týchto otázkach sa podľa názoru ústavného súdu zásadným spôsobom zvyšuje vtedy,\nak dôjde k odhaleniu, resp. podozreniu z takej činnosti alebo spôsobu výkonu verejnej\nfunkcie, ktorá tejto pozícii alebo opisu činností k nej pripadajúcich nezodpovedá,\nresp. naznačuje ich výkon v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Takéto záležitosti\nsú podľa názoru ústavného súdu legitímne a reflektujúce verejný záujem.\n36.\n\nOtázkam\n\ntýkajúcim\n\nsa\n\nverejného\n\nzáujmu\n\nje\n\nposkytovaná\n\nzvýšená\n\nochrana vyhľadávania a rozširovania súvisiacich informácií a myšlienok, preto aj vo svojej\njudikatúre ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že poslaním a nezastupiteľnou úlohou tlače\nje nepochybne šírenie informácií a myšlienok o otázkach verejného záujmu s tým, že\nzároveňje nespochybniteľným právom verejnosti takéto informácie prijímať/dostať;\n(m. m. I. ÚS 352/2011). Tieto otázky „môžu a majú byť verejne posudzované“\n(IV. ÚS 302/2010, m. m. tiež nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 453/03).\n37. Posudzované články v celkovom kontexte poukazovali na možné prepojenie\nobchodných spoločností venujúcich sa obchodu s vojenským materiálom na navrhovateľa\nako zamestnanca štátneho orgánu, ktorý sa venoval verejnému obstarávaniu, a na možné\nvýhody, ktoré mu z tohto prepojenia údajne mali plynúť. Uverejnené informácie boli\npríspevkom do celospoločenskej diskusie o dôležitej otázke verejného záujmu požívajúcej\nvysokú mieru ochrany slobody prejavu. Aj táto skutočnosť má relevantný význam\nna posudzovanie a rozhodovanie vo veci ústavným súdom.\nd) KDE boli namietané články uverejnené?\n38. Dôležitým kritériom pri posudzovaní zásahu do slobody prejavu je aj miesto, kde\nzazneli, resp. kde boli uverejnené sporné výroky. Vo všeobecnosti platí, že čím\nhromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv.\nV posudzovanom prípade boli inkriminované články uverejnené jednak v printových\n\n18\n\nmédiách s celoslovenskou pôsobnosťou a vysokým nákladom (týždenník PLUS 7 DNÍ\na denník Plus JEDEN DEŇ), ktoré patria k najsledovanejším mienkotvorným informačným\nprostriedkom na Slovensku, a jednak na internetovej stránke <www.pluska.sk>, ktorá je\npovažovaná za širokodostupný publikačný nástroj s potenciálom osloviť väčšinu\nobyvateľstva, ktoré si aj na základe článkov publikovaných v daných médiách môže utvárať\nnázor na osobu spomínanú v daných článkoch. Tieto premenné svedčia v prospech ochrany\npráv navrhovateľa a všeobecné súdy ich vzali do úvahy najmä pri riešení otázky intenzity\nzásahu do osobnostných práv navrhovateľa.\ne) KEDY boli namietané články uverejnené?\n39. V súvislosti s posudzovaním kritéria, kedy boli inkriminované články\nsťažovateľkou uverejnené, ústavný súd konštatuje, že informácia je pominuteľným\nmajetkom a oneskorenie jej zverejnenia je spravidla spojené so stratou jej hodnoty\na významu (PL. ÚS 5/03, IV. ÚS 448/2012), pričom verejnosť má právo na aktuálne\ninformácie, zvlášť vtedy, ak sa týkajú otázok dôležitého verejného záujmu. Posúdenie\notázky, či ide o vec verejného záujmu, môže totiž v niektorých prípadoch závisieť aj\nna plynutí času. Túto povahu môže určitá vec plynutím času získať alebo stratiť\n(m. m. IV. ÚS 492/2012).\n40. Sťažovateľka uverejnila inkriminované články potom, čo získala informácie\nv nich obsiahnuté „z policajných záznamov... ako aj ďalších zdrojov z bezpečnostných\nzložiek“, pričom išlo o informácie, ktoré vyjadrovali stav ich poznania v čase uverejnenia\nčlánkov. Jedným z hlavných podnetov pre články bola informácia, že navrhovateľ v čase ich\npísania využíval motorové vozidlo, ktoré bolo „majetkovo alebo personálne prepojené\nna jedného z dodávateľov tovaru alebo služieb pre Ministerstvo obrany SR“. Z hľadiska\nplynutia času teda došlo k uverejneniu inkriminovaných článkov bezprostredne potom, čo\nboli informácie získané.\nf) AKO boli informácie v namietaných článkoch formulované?\n41. Zostáva tak zodpovedať poslednú z čiastkových otázok, ktorá sa vzťahuje\nna spôsob, akým boli predmetné informácie podané. Z hľadiska tohto kritéria vzal ústavný\n\n19\n\nsúd do úvahy judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej treba pri posudzovaní limitov slobody\nprejavu starostlivo rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov\nmožno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy\n(Lingens v. Rakúsko, už spomínaný rozsudok; obdobne Feldek v. Slovenská republika,\nrozsudok z 12. júla 2001). Aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny\ncharakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu\n(Jerusalem v. Rakúsko, rozsudok z 27. 2. 2001). Z uvedeného vyplýva, že ak sú\nv konkrétnom prípade z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti posudzované hodnotiace\núsudky, tak je ochrana výrokov takéhoto charakteru z hľadiska slobody prejavu s ohľadom\nna konkrétne okolnosti prípadu intenzívnejšia ako v prípade uverejnenia faktov (skutkových\ntvrdení), ktoré sa môžu ukázať neskôr ako nepravdivé. Judikatúra Európskeho súdu pre\nľudské práva nepopiera právo novinára dopustiť sa aj určitého zjednodušenia či dokonca\nnepresnosti, avšak za súčasného rešpektovania zásady, že uverejnenie informácií\nv relevantnom čase zodpovedalo reálne existujúcim skutočnostiam.\n42. V danom prípade boli v namietaných článkoch informácie týkajúce sa\nnavrhovateľa uverejnené formou faktov, o ktorých krajský súd ako súd odvolací uviedol, že\n„obsahujú viacero nepravdivých a zavádzajúcich údajov... V článkoch je napríklad\nuvedené:\n1./\n\nje dôležitý úradník na ministerstve, rozhoduje o podkladoch\n\npri nákupe zbraní. Najzaujímavejšie na tomto pánovi je však drahé auto, na ktorom sa vozí.\nV skutočnosti je napísané na zamestnanca zbrojárskej firmy, ktorá sa za posledné dva roky\ndostala k viacerým kšeftom v hodnote viac ako 30miliónov Eur.\n2./ Podľa policajného spisu, ktorý má Plus 7 dní k dispozícii, práve\npripravoval podklady pre jednotlivé súťaže tak, ako to vyhovovalo firmám, a dohadoval sa\ns nimi o tom ešte pred vyhlásením súťaže, čo je v rozpore so zákonom.\n3./ Podobných ovplyvňovaní na ministerstve bolo podľa viacerých záznamov viacero.\ns\n\ndokonca menili už uzatvorenú zmluvu na dodávku vysielačiek Harris\n\npre pluk špeciálneho určenia v Žiline.\n4./ Kuzma podľa policajných záznamov čulo komunikoval a prispôsoboval súťaže aj\npre iné firmy, ako je napríklad\n\nči\n\na\n\n20\n\nPodľa pripraveného\n\ntrestného oznámenia dokonca prijímal od nich aj dary - napríklad pár náramkových\nhodiniek.\n5./ Kuzma už dlhšie používa modrú Kiu Sorento, ktorá je napísaná na\n, zamestnanca zbrojárskej spoločnosti\n\nmá dokonca povolenie na vjazd\n\ns autom do objektov ministerstva obrany. Za posledné dva roky pritom\n\nzískala\n\nniekoľko zmlúv na lukratívne kšefty. Dodávala bezpilotné lietadielka za dva milióny Eur\na najmä získala kontrakt za 30 miliónov Eur na modernizáciu vrtuľníkov Mi 17.\n6./ Dokumenty nasvedčujúce trestnú činnosť vrátane odtajnených prepisov hovorov\nzískaných Vojenským obranným spravodajstvom má týždenník Plus 7 dní k dispozícii.\n7./ Týždenník Plus 7 dní minulý týždeň zverejnil časť policajného spisu, podľa\nktorého\n\nčulo komunikoval so zástupcami zbrojárskych firiem a prispôsoboval\n\npodmienky tendrov, ako to vyhovovalo firmám a nie ministerstvu, ktoré\n8./ Úradníka\n\nzastupoval.\n\nuž nové vedenie ministerstva disciplinárne riešilo pre požičané\n\nauto Kia Sorento od zamestnanca zbrojárskej firmy\n\n, ktorá získala napríklad\n\n30miliónovú zákazku na modernizáciu vrtuľníkov Mi 17.“.\n43. Okresný súd (a v nadväznosti naň i krajský súd) sťažovateľke osobitne vytkol, že\nnepreukázala pravdivosť svojich tvrdení, podľa ktorých mal navrhovateľ ovplyvňovať,\nprispôsobovať a manipulovať verejné obstarávanie a takisto nepreukázala ani svoje\ntvrdenie, že v súvislosti s touto činnosťou mal navrhovateľ prijímať nejaké dary. Napokon,\npodľa okresného súdu sťažovateľka nepreukázala ani to, že navrhovateľ sa vozil v aute\nzamestnanca obchodnej spoločnosti\n\nktorá podniká s vojenským\n\nmateriálom a zbraňami.\n44. V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že pri zverejnení informácií\ndifamačného charakteru nemožno správanie toho, kto takéto informácie šíri, považovať\nza legitímne v prípade, že tento nepreukáže, že mal rozumné dôvody spoliehať sa\nna pravdivosť difamačnej informácie, ktorú šíril, a ďalej ak preukáže, že podnikol dostupné\nkroky na to, aby si overil pravdivosť informácie, a to v miere a intenzite, v ktorej mu bolo\noverenie prístupné, a konečne pokiaľ sám nemal dôvod neveriť, že difamačná informácia je\nnepravdivá. Zverejnenie takejto informácie nemožno považovať za rozumné, ak si šíriteľ\ninformácie neoverí jej pravdivosť otázkou o osobe, ktorej sa informácia týka, a nezverejní\n21\n\njej stanovisko, s výnimkou nemožnosti takéhoto postupu alebo tam, kde to nebolo nutné\n(Rozhodnutie Snemovne lordov z 28. 10. 1999 vo veci Reynolds v. Times News Papers\nLimited citované v náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 453/03).\n45. Pre zváženie legitímnosti zverejnenej informácie je dôležité rovnako skúmať\nmotív toho, kto informáciu zverejňuje. Legitimitu zverejnenej informácie nemožno vyvodiť\nzo skutočnosti, že motívom bolo poškodiť osobu informáciou, ktorej sám šíriteľ neveril,\npokiaľ ju poskytol bezohľadne bez toho, aby sa staral, či je pravdivá, alebo nie (nález\nÚstavného súdu Českej republiky I. ÚS 453/03).\n46. Iba kritiku konania verejných osôb, ktorej úplne chýba vecný základ a pre ktorú\nnemožno nájsť žiadne zdôvodnenie, je potrebné považovať za kritiku neprimeranú. Pritom\nje potrebné vždy hodnotiť celý prejav (literárny či publicistický), nikdy nemožno\nposudzovať iba jednotlivý vytrhnutý výrok alebo vetu [m. m. rozhodnutie Ústavného súdu\nČeskej republiky sp. zn. I. ÚS 453/03, rovnako Amicus Curiae stanovisko Benátskej\nKomisie zo 17. 3. 2004, CDL-AD (2004) 011].\n47. Posudzovaný článok je kombináciou skutkových tvrdení a (pridružených)\nhodnotiacich úsudkov. Sporná je práve oprávnenosť skutkových tvrdení, t. j. že navrhovateľ\novplyvňoval verejné súťaže na ministerstve obrany, v súvislosti s tým prijímal dary\nod spoločností, ktoré získali na ministerstve zákazky, a používal auto „zbrojárskej\nspoločnosti\n\n“, čo malo nasvedčovať tomu, že mal páchať trestnú činnosť.\n\n48. Ako už bolo naznačené, oprávnenosť kritiky majúca povahu skutkových tvrdení\nzávisí v zásade na ich pravdivosti. Kľúčovou otázkou teda je, aké nároky musí spĺňať\nskutkové tvrdenie na to, aby ho bolo možné označiť za (ne)pravdivé.\n49. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzhľadom na podstatu a zmysel\nslobody prejavu a jej ochrany v demokratickej spoločnosti nemožno kategóriu pravdivosti\nvnímať maximalisticky ako požiadavku na absolútny súlad s objektívnym stavom reality,\na to v každej situácii a v každom časovom okamihu. Posúdenie, či je určité skutkové\ntvrdenie v súlade s objektívnym stavom reality, totiž nemôže byť vzhľadom na limity\n\n22\n\nľudského poznania spravidla nikdy úplne konečné; môže existovať iba väčšia či menšia\nmiera praktickej istoty, že tvrdenie v takom zmysle pravdivé je (obdobne nález Ústavného\nsúdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 2051/14 z 3. 2. 2015).\n50. Preto sa ústavný súd prikláňa k názoru, že aj v prípade sporov o pravdivosť\nskutkového tvrdenia je potrebné vychádzať z určitého reálneho poňatia kategórie\npravdivosti, ktoré berie do úvahy kontext celého článku, najmä, nakoľko boli výroky v ňom\nobsiahnuté založené na spoľahlivých informáciách, ktoré jeho autor k dispozícii skutočne\nmal alebo ich k dispozícii prinajmenšom mať mohol a mal. Uvedené prirodzene neznamená,\nže by kategória pravdivosti bola subjektívna či úplne závislá na informáciách, ktoré má\nautor článku k dispozícii. Práve naopak – ešte predtým, než prednesie skutkové tvrdenia,\nktoré sú spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv inej osoby, by každý mal vyvinúť určité\nprimerané úsilie s cieľom zistenia, či ním prezentované výroky sú pravdivé. Miera tohto\núsilia, ktorú je od autora výroku možné oprávnene požadovať, sa pritom môže líšiť\nv závislosti na tom, nakoľko závažný je hroziaci zásah do osobnostných práv dotknutej\nosoby alebo v závislosti na osobe autora výroku. Uvedené sa však týka len skutkových\ntvrdení, o ktorých správnosti je ich autor presvedčený, teda nie na vedomé šírenie nepravdy\n(klamstvo).\n51. Vo veci sťažovateľky sa autor článku dôvodne spoliehal jednak na informácie\nz policajného spisu (ktorého existencia bola v súdnom konaní preukázaná, hoci ako sa\nv priebehu konania ukázalo, spis bol medzičasom skartovaný), a rovnako sa spoliehal aj\nna informáciu, ktorú mu poskytol svedok\n\n(o tom, že pán\n\n,\n\nktorého auto mal navrhovateľ používať, bol v čase uverejnenia článku zamestnancom jednej\nzo spoločností, v ktorej bol svedok spoločníkom). Toho dokonca v predmetnom článku\ncitoval. Za danej situácie je ústavný súd toho názoru, že autor článku vyvinul primerané\núsilie s cieľom zistenia pravdivosti prezentovaných výrokov. Skutočnosť, že išlo\no zamestnanca spoločnosti personálne prepojenej s ďalšími dvoma kooperujúcimi\nspoločnosťami, ktoré obchodujú s ministerstvom obrany, prirodzene viedlo autora článku\nk poukázaniu na možný konflikt záujmov a pravdepodobnosť porušenia zákona o štátnej\nslužbe.\n\n23\n\n52.\n\nAutor\n\nv súvislosti\n\ns týmito\n\npodozreniami\n\nneformuloval\n\nsvoje\n\nzávery\n\nv posudzovanom článku ako fakt, ale nejednoznačnými pojmami ako napr. „dokumenty\nnasvedčujúce trestnú činnosť“, „podľa pripraveného trestného oznámenia“ či „bolo voči\nnemu pripravené trestné stíhanie pre ovplyvňovanie tendrov a korupciu“, vytvoril čitateľovi\npriestor na vytvorenie si vlastného úsudku, ako i priestor k verejnej diskusii. Od každého,\nkto uverejňuje takéto výroky, je potrebné očakávať, že vyvinie primerané úsilie smerujúce\nna to, aby sa nedopúšťal zbytočných dezinformácií či dokonca neprávd, a že starostlivo\nzváži, či správanie iného označí priamo za protiprávne, alebo „len“ napr. nemorálne\nči nesprávne, resp. či priamo obviní aktéra článku z trestnej činnosti, alebo len prispieva\nk diskusii o možnom podozrení z korupčného správania.\n53. Ústavný súd musí prisvedčiť krajskému súdu v tom smere, že určité tvrdenia\nv článku sú čiastočne zavádzajúce, ale v kontexte celého článku (keďže ich nebolo možné\nvyhodnotiť ani ako nepravdivé) boli podozrenia a pochybnosti autora s ohľadom na tému\ntýkajúcu sa výkonu verejnej funkcie namieste. Pochybnosti o (ne)pravdivosti tvrdení\nuverejnených v spornom článku sa nepodarilo odstrániť ani v priebehu konaní vedených\nna všeobecných súdoch, keď zostala sporná otázka prenájmu, kúpy a kúpnej ceny auta.\nKým svedok\n\ntvrdil, že auto predal navrhovateľovi za kúpnu cenu 800 000 Sk\n\nv roku 2009, navrhovateľ tvrdil, že kúpna cena bola dohodnutá na 6 000 € a vozidlo kúpil\nv roku 2010.\n54. Na základe uvedeného môže ústavný súd urobiť predbežný záver, že hoci mala\nurčitá časť výroku povahu skutkových tvrdení a niektoré z nich neboli v súlade\ns objektívnym stavom reality, nemožno ich bez ďalšieho označiť za neoprávnený zásah\ndo osobnostných práv navrhovateľa. V tomto ohľade považuje ústavný súd za podstatné, že\nsťažovateľka vychádzala z policajných spisov, ktoré reálne existovali (ich obsah nemohol\nbyť odkrytý, avšak autor článku predložil ako dôkaz o svojich tvrdeniach fotokópie\ndokumentov z policajného spisu), ako aj z tvrdení svedka, o správnosti ktorých nemala\nv čase uverejnenia článku dôvod pochybovať. Sťažovateľka, spoliehajúc sa na tieto zdroje,\nneporušila ani zásadu, podľa ktorej by mala vyvinúť primerané úsilie na overenie ich\npravdivosti, a tieto informácie interpretovala v zásade akceptovateľným spôsobom.\n\n24\n\nNapokon dala navrhovateľovi i priestor na ich spochybnenie, ponúkaný priestor však\nnavrhovateľ nevyužil. Ústavný súd nemohol prehliadnuť ani to, že v tomto prípade išlo\nzo strany sťažovateľky o kritiku štátneho zamestnanca v súvislosti s možným podozrením\nna korupčné správanie v oblasti verejného obstarávania, ktorého podstatou je hospodárne\nnakladanie s verenými peňažnými zdrojmi. Takáto záležitosť si svojou povahou\nnepochybne zaslúži pozornosť i diskusiu verejnosti a je hodná vyššej ochrany, než by tomu\nbolo napr. len u kritiky povahy čisto osobnej.\n55. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti sa ústavnému súdu javí záver krajského súdu\no neprimeranom zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa ako nedostatočne\nvyargumentovaný (vecne nedostatočne podložený), a teda prinajmenšom predčasný\na z ústavného hľadiska neakceptovateľný. Nie je totiž výsledkom ústavne akceptovateľného\nvyvažovania ústavou a dohovorom zaručeného práva na ochranu osobnosti so slobodou\nprejavu, a to najmä z dôvodu absencie uplatnenia a vyhodnotenia príslušného testu\nproporcionality zo strany krajského súdu. Potvrdzujúcim rozsudkom tak krajský súd\npodľa názoru ústavného súdu neprípustným spôsobom zasiahol nielen do ústavou zaručenej\nslobody prejavu sťažovateľky a jej základného práva na slobodné rozširovanie informácií,\nale aj do jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže práve\nna základe namietaného právoplatného rozsudku krajského súdu sa právoplatnou stala\ni povinnosť sťažovateľky ospravedlniť sa navrhovateľovi za uverejnenie inkriminovaného\nčlánku a povinnosť zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy.\n56. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd vyhodnotil prvú námietku sťažovateľky\nako dôvodnú, a preto rozhodol, že krajský súd svojím rozsudkom porušil jej základné právo\nna slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy\nv spojení so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\nII. 2 K námietke sťažovateľky týkajúcej sa nepreskúmateľnosti priznania\nnáhrady nemajetkovej ujmy a jej výšky\n\n25\n\n57. Keďže bol spochybnený právny základ napadnutého rozhodnutia, závery\no porušení základných práv dopadajú primerane aj na rozhodnutie o priznaní nemajetkovej\nujmy navrhovateľovi. Napriek tomu považoval ústavný súd za potrebné vyjadriť sa aj\nk spôsobu, akým bola výška nemajetkovej ujmy určená.\n58. Krajský súd v namietanom rozsudku vo svojej podstate potvrdil záver okresného\nsúdu o tom, že uverejnením inkriminovaných článkov sťažovateľka neprípustným\nspôsobom zasiahla do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. Za rozhodujúce\nskutočnosti opodstatňujúce priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 40 000 €\npovažoval okresný súd to, že „uverejnenými výrokmi bol navrhovateľ obvinený z trestnej\nčinnosti v najčítanejšom denníku a v jednom z najčítanejších týždenníkov“, čo ho viedlo\nk záveru, že len uverejnenie ospravedlnenia nie je z hľadiska existujúcich negatívnych\nnásledkov postačujúce. Toto konštatovanie krajský súd doplnil tým, že „priznanie výšky\nnáhrady je viac otázkou vnútorného presvedčenia súdu ako otázkou vymenovania\nkonkrétnych materiálnych dôvodov“. Podľa jeho názoru by bolo bližšie odôvodnenie\nrozhodnutia o priznanej výške nemajetkovej ujmy v peniazoch nutné, iba „ak by priznaná\nsuma bola v rozpore so všeobecne akceptovaným a rozšíreným názorom, pokiaľ ide\no prijateľný rozsah odškodnenia“, pričom uzavrel, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie\no takýto prípad nejde.\n59. Ustanovenie § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu, aby\nv konaní o ochrane osobnosti priznal fyzickej osobe okrem zadosťučinenia vo forme\nospravedlnenia i právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (tak to bolo aj vo veci\nsťažovateľky). K jeho priznaniu by mal súd pristúpiť najmä v prípadoch, ak došlo\nk zníženiu jej dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti, resp. v iných prípadoch, ktoré sú\nz hľadiska dopadu do osobnostných práv porovnateľné s uvedenými prípadmi. Pri určení\nsumy nemajetkovej ujmy by zas mal všeobecný súd prihliadať na závažnosť vzniknutej\nujmy, ako aj na okolnosti, za akých došlo k jej porušeniu. Vždy je pritom podstatná\njedinečnosť prípadu a s tým spojená konkrétna intenzita zásahu a jej následky.\n60. V rámci svojej druhej námietky sťažovateľka predovšetkým tvrdí, že namietaný\nrozsudok krajského súdu je v časti týkajúcej sa priznania náhrady nemajetkovej ujmy\nnedostatočne odôvodnený, a preto v tejto časti nepreskúmateľný. Sťažovateľka v tejto\n26\n\nsúvislosti uvádza, že „náhrada nemajetkovej ujmy priznaná žalobcovi nemá podklad\nvo vykonanom dokazovaní... v konaní nebolo preukázané zníženie dôstojnosti či vážnosti\nžalobcu v značnej miere. Žalobca totiž nepreukázal vznik žiadnej ujmy v rodinnej,\npracovnej či spoločenskej oblasti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so zverejnením\nnapádaných článkov.“. V súvislosti s výškou náhrady nemajetkovej ujmy sťažovateľka\npoukázala na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej „je\nnutné, aby súd pri určovaní náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z dôkazov\npreukazujúcich výšku ujmy a zohľadňoval pritom výšku náhrady, ktorá je priznávaná za\ntelesné zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam trestných činov (najmä násilných\ntrestných činov) a zároveň zdôrazňujúc, že jej výška nesmie byť pre média „ničivá“\n(likvidačná)“. K tomu predložila prehľad rozhodovacej praxe slovenských a českých súdov\nvo veciach náhrady nemajetkovej ujmy a požiadala ústavný súd o jej zohľadnenie pri\nsvojom rozhodovaní.\n61. Ústavný súd k problémom nastoleným druhou námietkou sťažovateľky v prvom\nrade uvádza, že súhlasí s názorom krajského súdu v tom, že priznanie náhrady nemajetkovej\nujmy závisí vo veľkej miere na úvahe rozhodujúceho súdu, na druhej strane však táto úvaha\nneznamená priestor na svojvôľu či arbitrárnosť. Príslušný súd musí uskutočniť dokazovanie\na následne na základe z neho vyplývajúcich skutkových zistení posúdiť, či táto ujma vznikla\na ako bola závažná. Jej vznik pritom musí tvrdiť a doložiť navrhovateľ, ktorý nesie dôkazné\nbremeno. Príslušné závery súdu musia byť riadne odôvodnené a musia spočívať\nna logických a legitímnych faktoch. Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné\nsúdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom\nrovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako, a v ich judikatúre by tak mal\nexistovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.\n62. Uvedeným požiadavkám na odôvodnenie priznania nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy, no najmä na prijateľnosť rozsahu (výšky) odškodnenia však krajský súd\nneučinil zadosť. Jeho záver o nemateriálnej ujme, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť, sa\nžiadnym spôsobom nepremietol do odôvodnenia rozhodnutia o priznanej výške.\nOdôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu týkajúce sa výšky nemajetkovej ujmy\n\n27\n\nje teda prima facie arbitrárne a zjavne neodôvodnené (in abstracto), neprimerane prísne\na nezohľadňujúce okolnosti predmetnej veci (in concreto).\n63. Rovnako tak nekorešponduje s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,\nv zmysle ktorej náhrada nemajetkovej ujmy musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme\nna povesti (napr. Tolstoy Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo), pričom pri určovaní výšky\nnáhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy (napr. Flux\nv. Moldavsko, Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo). Okrem toho Európsky súd pre ľudské\npráva vyjadril názor, podľa ktorého výška náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať\nvýšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa\npoškodenia dobrej povesti (napr. Público-Comunicacáo Social, S. A. v. Portugalsko).\nNapokon Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje, že pri určovaní výšky náhrady\nza porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznávaná\nza telesné zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada\nza porušenie iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných a dostatočných\ndôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo\nnásilné činy (napr. Iltalehti a Karhuvaara v. Fínsko).\n64. Krajský súd a pred ním ani okresný súd tieto požiadavky vôbec nerešpektovali,\nich všeobecný záver o nemateriálnej ujme, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť, nemá\nzáklad v uskutočnenom dokazovaní a opiera sa len o skutočnosť, že autor článku v ňom\nuviedol nepravdivé informácie. Ich závery sú založené na ničím nepodloženom\npredpoklade,\n\nže\n\nsamotné\n\nuvedenie\n\nnesprávnej\n\ninformácie\n\nzásadne\n\nspochybnilo\n\ndôveryhodnosť a vážnosť navrhovateľa. Takýto záver je však absolútne nepreskúmateľný\na neobstál by ani v prípade, ak by k neprípustnému zásahu do osobnostných práv\nnavrhovateľa naozaj došlo. Krajský súd nezvážil satisfakciu priznanú navrhovateľovi\nz titulu zásahu do jeho základného práva ani z pohľadu jej nevyhnutnosti a primeranosti.\nPostup súdov, ktoré rezignovali na nevyhnutnosť dokazovania v tomto smere, ako aj v tom,\nči ujma skutočne vznikla, je o to viac neudržateľný, že ich rozhodnutím bola sťažovateľke\nuložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi neprimerane vysokú sumu 40 000 €.\n\n28\n\n65. Keďže závery krajského súdu vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy\na k určeniu jej výšky sú nedostatočne vyargumentované, ústavný súd by musel aj v prípade,\nak by bol inak preukázaný zásah do osobnostných práv navrhovateľa, dospieť k záveru\no porušení základných práv sťažovateľky podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy tou\nčasťou napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorou potvrdil výrok rozsudku okresného\nsúdu o náhrade nemajetkovej ujmy. Krajský súd aj touto časťou napadnutého rozhodnutia\nústavne neakceptovateľným spôsobom zasiahol do ústavou zaručenej slobody prejavu\nsťažovateľky a jej práva na slobodné rozširovanie informácií v spojení s právom na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, integrálnou súčasťou ktorého je aj právo účastníka\nkonania na riadne odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (bod 1 výroku tohto nálezu).\n66. S ohľadom na uvedené bude potrebné, aby krajský súd opätovne s prihliadnutím\nna uvedené závery ústavného súdu preskúmal a zvážil z pohľadu nevyhnutnosti\na primeranosti satisfakciu priznanú navrhovateľovi, a pokiaľ by dospel k pozitívnemu\nzáveru o nej, aby prehodnotil s prihliadnutím na všetky okolnosti tohto prípadu jej rozsah.\nV takomto prípade ale musí krajský (všeobecný) súd v odôvodnení rozhodnutia\npresvedčivým a ústavne konformným spôsobom vyvrátiť všetky ústavným súdom nastolené\npochybnosti a výhrady uvedené v tomto rozhodnutí.\nIII.\n67. V zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom\nsúde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd\ntaké rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Podľa čl. 127 ods. 2 tretej vety ústavy a podľa § 56\nods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec\nna ďalšie konanie.\n68. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol, že napadnutým rozhodnutím\ndošlo k porušeniu označených práv sťažovateľky, zrušil napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľky rozhodol tiež o vrátení veci\nkrajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu). V ďalšom postupe je\n\n29\n\nkrajský súd viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v časti II tohto nálezu\n(§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\n69. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n70. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy právneho zastúpenia za dva úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej\nsťažnosti) v súlade s § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov vo výške 2 x 147,33 € a 2 x 8,84 € režijného paušálu, čo spolu\npredstavuje sumu 312,34 €. Keďže sťažovateľka nepredložila doklad o registrácii jej\nprávneho zástupcu ako platcu DPH, ústavný súd priznanú náhradu trov právneho zastúpenia\no príslušnú sadzbu DPH nenavýšil. Vzhľadom na to, že sťažovateľka bol v konaní\npred ústavným súdom zastúpená viacerými advokátmi, určil ústavný súd za prijímateľa\nnáhrady trov konania toho z nich, ktorého si sťažovateľka určila na doručovanie písomností\n(§ 263 ods. 2 Civilného sporového poriadku).\n71. Priznanú náhradu trov konania (bod 3 výroku nálezu) je krajský súd povinný\nzaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku).\n72.Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2017\n\n30", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "ochrana osobnosti", "ochrana osobnosti", "práva a slobody – politické-sloboda prejavu a právo na informácie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13Co/833/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:aabea106-c95c-4f13-b970-f77dd3297f96", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 448/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 448/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aabea106-c95c-4f13-b970-f77dd3297f96"}, {"guid": "ussr:7c79c0c0-3c3f-48ad-9aee-1e8e793c97cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/2011 z 28. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c79c0c0-3c3f-48ad-9aee-1e8e793c97cd"}, {"guid": "ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a"}, {"guid": "ussr:bd16a2ee-8775-44ee-980e-174da34cd511", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 408/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 408/2010 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd16a2ee-8775-44ee-980e-174da34cd511"}, {"guid": "ussr:d3e2e1f9-68b8-43b5-82e1-72795dd4acb5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 334/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 334/2010 z 20. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3e2e1f9-68b8-43b5-82e1-72795dd4acb5"}, {"guid": "ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 326/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/09 z 4. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-04", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8116a06-df0d-40fc-891d-6022b5240a94"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:f9b4c921-73a4-447a-b482-7d940c447d54", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 373/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9b4c921-73a4-447a-b482-7d940c447d54"}, {"guid": "ussr:633d07f2-1d47-401c-94a0-2974134bd823", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 238/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 238/08 z 29. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-29", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:633d07f2-1d47-401c-94a0-2974134bd823"}, {"guid": "ussr:aee5e076-3263-4579-b1ca-e58bebc4614d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/08 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aee5e076-3263-4579-b1ca-e58bebc4614d"}, {"guid": "ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/03 z 26. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-26", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "7e3b4e41-3ab8-4fa5-8c0c-3de554b166e4:e789548e-da71-4d68-8bdf-6a3271073887", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6710218076.1", "spisova_znacka": "13Co/833/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/833/2013 z 4. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-08-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6710218076.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d2c512df-b4f9-4d0f-9319-b9a14c3a7627", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.372.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 372/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/2023 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.372.2023.1"}, {"guid": "ussr:fa4166cd-de64-47e1-b3d7-2fd6e9eaffed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.362.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 362/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 362/2023 z 22. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.362.2023.1"}, {"guid": "ussr:b5773c34-7b7c-416a-8494-ccbd842f3059", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.235.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 235/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.235.2020.2"}, {"guid": "6011e7bf-d5e7-486c-be97-93eb90b40dab:f131695d-2b35-40ff-8c98-9df3e4d0c574", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1121200524.1", "spisova_znacka": "5Cdo/116/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/116/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1121200524.1"}, {"guid": "a7ba1282-20b3-4962-81ac-145810e5d586:0bf373ce-e430-49cd-ba37-1d45f722e565", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1318201288.1", "spisova_znacka": "1Cdo/154/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/154/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1318201288.1"}, {"guid": "9b4e014b-69bb-43cb-913a-ab1a16e646b3:3d3d95c3-7f6f-4303-8e5c-3ffe8d36d431", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8722201281.1", "spisova_znacka": "1Cdo/127/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/127/2024 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8722201281.1"}, {"guid": "88ac8ee2-981c-4678-80f5-e0eb0689e15b:5d351008-f0b3-4449-9cac-fb0981116fe5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6923202916.1", "spisova_znacka": "8Cdo/89/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/89/2025 z 25. 8. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-08-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6923202916.1"}, {"guid": "1eb34bff-2d30-42a5-8fc5-816df8bc3dad:27e9ae0f-ecc9-4a93-aaef-c04280c6de92", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4117226159.2", "spisova_znacka": "5Cdo/55/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/55/2024 z 25. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4117226159.2"}, {"guid": "cb0d5b39-f865-48ba-818a-76e014723e1d:ba99085e-5cad-4b88-8730-945865a23b07", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1114219145.2", "spisova_znacka": "4Cdo/59/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/59/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1114219145.2"}, {"guid": "a93e4504-c6cb-432c-86de-45cddbf4cfce:31652811-85e8-4dab-beff-d6f6e78761b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1515221132.1", "spisova_znacka": "5Cdo/72/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/72/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1515221132.1"}, {"guid": "d18f035f-e5c0-45b6-aa6a-b0f15bd00363:5daa42af-c6e2-42d2-bb61-f52b4fc63a98", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7115202203.9", "spisova_znacka": "8Cdo/44/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/44/2023 z 19. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7115202203.9"}, {"guid": "f2da3763-b3a3-4ccb-8851-a9f0d553205d:1d0b358c-d64e-4ab7-b7ad-ff945a96e2a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5821201112.1", "spisova_znacka": "8Cdo/52/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/52/2023 z 19. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5821201112.1"}, {"guid": "01c19d6d-04c1-48b4-b0f1-6e699f8e59e5:7ae5b620-6732-4d9c-a898-33ff413f18d5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2116213148.2", "spisova_znacka": "8Cdo/33/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/33/2024 z 25. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2116213148.2"}, {"guid": "bdd144eb-6ed1-4463-92d7-2061e288f3b9:fcbb2688-8785-4fad-a6a3-d2a16a6dfcd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2319201750.2", "spisova_znacka": "7Cdo/103/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/103/2023 z 26. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-26", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2319201750.2"}, {"guid": "5b5c6c50-d9b4-472f-b49d-57e78b5feb01:0dc3ce57-6e94-4400-b140-ef97334b32d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4105208318.1", "spisova_znacka": "4Cdo/237/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/237/2022 z 31. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4105208318.1"}, {"guid": "6e7b0cc0-8c41-4143-b7d1-216c60bf4e38:0a96ad6d-a3e2-4846-8544-41814c4d794a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4412214428.2", "spisova_znacka": "3Cdo/5/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/5/2022 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4412214428.2"}, {"guid": "c70bf05f-e599-49e5-8a2b-617d3c2447a9:3158aea7-60aa-42bf-9771-f1723231e5b5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1507228670.1", "spisova_znacka": "2Cdo/348/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/348/2020 z 21. 12. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1507228670.1"}, {"guid": "7eb1422c-8a1e-4299-800c-0b339d19dbac:13afe958-c0c9-44ae-b658-697c4ab2f786", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6118260195.1", "spisova_znacka": "4Cdo/278/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/278/2021 z 24. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6118260195.1"}, {"guid": "26e25aaf-f44a-464d-9f88-f7072cd400dc:dff3ebd0-b55e-468b-b73e-e625e007faf0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7112223317.1", "spisova_znacka": "6Cdo/38/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/38/2019 z 24. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-24", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7112223317.1"}, {"guid": "eecd9899-e351-46f8-bbd7-651908b59688:43524e67-6e94-4207-8480-15ecf62bdfa4", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4117226159.2", "spisova_znacka": "5Co/25/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/25/2025 z 26. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4117226159.2"}, {"guid": "6d24f45c-6abe-42c4-b469-f6aec010cd40:f455b13c-a4e8-4fcf-9f24-a8dcbd75a6ab", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4124210148.2", "spisova_znacka": "11Co/44/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/44/2026 z 8. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-07-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4124210148.2"}, {"guid": "a4e31803-5a9e-4284-aebf-12597d83a903:1fcd457a-6217-46ca-b009-344ed3f12167", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1519200912.1", "spisova_znacka": "7Co/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/10/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1519200912.1"}, {"guid": "cd3c0185-6044-4f0f-a378-7750e6c87ebb:3636c408-316b-4fb1-a273-c2070a5a3989", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4321202144.4", "spisova_znacka": "8Co/28/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/28/2026 z 18. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4321202144.4"}, {"guid": "d270d9f1-ff50-4ad5-a491-b7571069e774:729ac74a-baeb-4edd-afe2-b157110bbb7d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7124203593.1", "spisova_znacka": "8Co/88/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/88/2025 z 29. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7124203593.1"}, {"guid": "0f0568ce-efb2-42e9-8fc7-83e36f80d34c:3a7510cd-4349-4895-acd6-ae71916f4d21", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4124208251.1", "spisova_znacka": "5CoPr/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoPr/2/2025 z 6. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4124208251.1"}, {"guid": "daed839d-f7ab-41e0-9e71-af9778c34d9e:ee9134de-0deb-41bd-a408-37f5f485c953", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6724202482.2", "spisova_znacka": "14Co/122/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/122/2025 z 5. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6724202482.2"}, {"guid": "1e45d8e6-6c90-423f-b992-a2f0a8c542cb:1b02f1a2-d3a2-4730-aec5-e523ab2dac83", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4418207508.2", "spisova_znacka": "26Co/12/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Co/12/2026 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4418207508.2"}, {"guid": "6ce44616-94e3-40a6-9f84-4145e8c467b5:785672d6-f94b-4221-a21e-ebe7c474b16b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5125203609.1", "spisova_znacka": "6Co/32/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/32/2026 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5125203609.1"}, {"guid": "1610340c-f7cf-4387-89af-a4f6cb4823a5:e2cc46a1-7a73-46e0-99b9-d1a4febdb04b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1322200797.1", "spisova_znacka": "10Co/80/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/80/2025 z 26. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1322200797.1"}, {"guid": "bfa1e332-d62c-4fd9-b57c-2da75e4747d5:400a4f95-b3ad-4927-8eac-d19071e8870d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1723202727.2", "spisova_znacka": "14Co/160/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/160/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1723202727.2"}]}