{"guid": "ussr:19f9272b-aad4-47e2-a1a4-68531ab8780f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.286.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 286/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 286/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 286/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.286.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/19f9272b-aad4-47e2-a1a4-68531ab8780f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.286.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.286.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.286.2017.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 286/2017-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa\nTkáčika v konaní o sťažnosti\n,\n\n,\n\n, a\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Štefanom Buchom,\n\nNám. M. R. Štefánika 1, Žilina, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní\nvedenom pod sp. zn. 25 C 262/2009, takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\na\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 286/2017-12 z 25. apríla 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie\nsťažnosť\n\na\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„sťažovatelia“),\n\nktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 262/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v napadnutom konaní sa žalobkyňa návrhom\nna určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti domáhala určenia vlastníckeho práva\nk pozemku – parcela C KN č. 16/1 s výmerou 233 m 2 proti matke sťažovateľov\nako žalovanej.\nOkresný súd rozsudkom z 22. novembra 2011 č. k. 25 C 262/2009-240 návrh\nzamietol a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 728,96 €\na okresnému súdu trovy štátu vo výške 6,93 €. Na základe podaných odvolaní proti\nuvedenému rozsudku zo strany žalobkyne aj žalovanej Krajský súd v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) rozsudkom č. k. 7 Co 49/2012-298 z 20. júna 2012 vo veci samej potvrdil\nodvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu a v časti výroku o trovách konania uvedený\nrozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, čím vyhovel odvolaniu\nžalovanej v celom rozsahu.\nOkresný súd uznesením č. k. 25 C 262/2009-306 z 9. júla 2012 rozhodol o trovách\nkonania, proti ktorému žalovaná podala odvolanie. Krajský súd uznesením č. k.\n7 Co 373/2012-334 z 30. januára 2013 odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu\n\n2\n\nz 9. júla 2012 vo výroku, ktorým žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanej trovy vo výške\n376,11 €, potvrdil, vo výroku, ktorým žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanej trovy\nodvolacieho konania vo výške 15,93 €, zmenil tak, že žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej\ntrovy odvolacieho konania vo výške 40,16 € a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy\nodvolacieho konania vo výške 19,12 €. Žalovaná 19. decembra 2012 zomrela a na jej miesto\nv konaní nastúpili sťažovatelia ako dedičia zo zákona, ktorým okresný súd doručoval\nuznesenie krajského súdu č. k. 7 Co 373/2012-334 z 30. januára 2013. Z dôvodu, že neboli\nspokojní s výrokom tohto uznesenia krajského súdu, podali generálnemu prokurátorovi\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnet na podanie mimoriadneho\ndovolania z 24. júna 2013 a keďže tento Krajská prokuratúra v Žiline listom z 22. júla 2013\nsp. zn. Kc 167/13-6 odložila, podali generálnemu prokurátorovi opakovaný podnet\nna podanie mimoriadneho dovolania z 15. augusta 2013. Na základe podnetu sťažovateľov\nz 15. augusta 2013 podal generálny prokurátor na Najvyššom súde Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) mimoriadne dovolanie, o ktorom najvyšší súd uznesením č. k.\n4 MCdo 15/2013-387 z 27. januára 2015 rozhodol tak, že uznesenie krajského súdu č. k.\n7 Co 373/2012-334 z 30. januára 2013 a uznesenie okresného súdu č. k. 25 C 262/2009-306\nz 9. júla 2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nUvedené uznesenie najvyššieho súdu bolo okresnému súdu doručené 2. apríla 2015\na ten ho právnemu zástupcovi sťažovateľov doručil 16. novembra 2015.\n3. Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na to, že okresný súd dosiaľ vo veci trov\nkonania nerozhodol i napriek tomu, že predmetné uznesenie najvyššieho súdu\nmu bolo doručené 2. apríla 2015, t. j. okresný súd okrem toho, že právnemu zástupcovi\nsťažovateľov doručil uznesenie najvyššieho súdu až po viac ako siedmich mesiacoch,\nrok a sedem mesiacov vôbec nekonal. Na základe uvedeného sú sťažovatelia toho názoru,\nže okresný súd vo veci samej nekonal tak, ako mu to ukladá Občiansky súdny poriadok,\nresp. teraz Civilný sporový poriadok, čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n3\n\n4. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľov:\n\na\n\nna prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2\na čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote\na právo na spravodlivý súdny proces zaručený v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd bolo Okresným súdom Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.:\n25C/262/209 porušené.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn.: 25C/262/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\na\n\npriznáva finančné zadosťučinenie\n\nv celkovej výške 3.000 €, t. j. každému z nich po 1500 €, ktoré je Okresný súd Žilina povinný\nim vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Právnemu zástupcovi sťažovateľov priznáva náhradu trov právneho zastúpenia,\nktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Štefana Buchu ...,\na to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“\n5. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko\nvo vyjadrení sp. zn. 1 SprS 625/2016 doručenom ústavnému súdu 6. júna 2017, v ktorom\nuviedol, že v čase rozhodovania ústavného súdu boli v napadnutom konaní, v ktorom\nsťažovateľka v 1. rade vystupuje ako žalovaná v 1. rade a sťažovateľ v 2. rade ako žalovaný\nv 3. rade, odstránené všetky neistoty sťažovateľov, keďže okresný súd uznesením č. k.\n25 C 262/2009-394 z 29. decembra 2016 rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak,\nže žalovaným v 1. až 4. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %, a uznesením č. k. 25 C 262/2009-403 zo 17. mája 2017 priznal žalovaným\nv 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne od žalobkyne nárok na náhradu trov konania vo výške\n132 € z titulu náhrady trov konania a vo výške 2 485,62 € z titulu náhrady trov právneho\nzastúpenia. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej v 1. rade\n\ntrovy konania vo výške\n\n942,30 € z titulu náhrady trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu.\nV súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania okresný súd uviedol,\nže omeškanie, pokiaľ ide o rozhodnutie o tomto nároku, bolo spôsobené tým, že bolo\n\n4\n\nnevyhnutné ustáliť základ pre výpočet náhrady trov konania, ktorá bola v samotnom konaní\nsporná, ďalej skutočnosťou, že o tomto nároku bolo potrebné rozhodnúť už podľa nových\nprávnych predpisov a nových procesných pravidiel, a taktiež najmä fluktuáciou a zmenou\nvyšších súdnych úradníkov, ktorí pripravovali na základe poverenia sudcu podklady\na koncept pre vydanie rozhodnutia. Okresný súd zároveň uviedol, že zastáva názor, že práve\nprekážky vo včasnosti rozhodnutia v konaní o nároku a výške trov konania bolo možné\nodstrániť žiadosťou o rozhodnutie alebo sťažnosťou adresovanou predsedovi súdu,\na v tej súvislosti poukázal aj na judikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej účinným\nprávnym prostriedkom nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde v súvislosti\ns námietkou zbytočných prieťahov v napadnutom konaní by mala byť sťažnosť proti\nporušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov adresovaná predsedovi\nokresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Súčasťou\nvyjadrenia okresného súdu bolo aj vyjadrenie sudcu konajúceho vo veci a prehľad\nprocesných úkonov okresného súdu v napadnutom konaní. Z vyjadrenia sudcu konajúceho\nvo veci vyplýva, že k prieťahom v konaní podľa jeho názoru došlo najmä v dôsledku\nnedostatočného personálneho obsadenia okresného súdu.\n6. K už uvedenému vyjadreniu okresného súdu sa sťažovatelia vyjadrili podaním\ndoručeným ústavnému súdu 22. júna 2017, v ktorom uviedli, že nesúhlasia s vyjadrením\nokresného súdu, že v čase rozhodovania ústavného súdu boli odstránené všetky ich neistoty,\nkeďže s uznesením okresného súdu č. k. 25 C 262/2009-394 zo 17. mája 2017, ktorým\nokresný súd rozhodol o výške náhrady trov konania, nesúhlasia a z toho dôvodu\nproti tomuto uzneseniu podali 19. júna 2017 sťažnosť.\nV súvislosti s tvrdením okresného súdu, že sťažovatelia mali pred podaním sťažnosti\nústavnému súdu podať sťažnosť predsedovi okresného súdu v súlade s § 62 ods. 1 zákona\no súdoch poukazujúc pritom na judikatúru ústavného súdu, ako hlavný dôvod uviedli,\nže takýto postup podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) nie je potrebný\npoukazujúc pritom na jeho judikatúru (rozsudok Ištván a Ištvánová proti Slovenskej\nrepublike a rozsudok Komanický proti Slovenskej republike), pričom poukázali\n\n5\n\naj na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, ktorou ústavný súd uvedenú judikatúru ESĽP\nakceptoval.\nAk ide o vyjadrenie sudcu konajúceho vo veci týkajúcej sa vyťaženosti okresného\nsúdu, sťažovatelia sú toho názoru, že toto je vecou „zmenežovania“ práce súdu a zdôraznili,\nže vo veci samej už bolo právoplatne rozhodnuté, ale o trovách konania okresný súd za štyri\nroky právoplatne nerozhodol.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n8. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom ústavný\nsúd zistil takýto prehľad priebehu konania:\n- 21. december 2009 – doručenie žalobného návrhu okresnému súdu,\n- 22. november 2011 – pojednávanie – okresný súd zamietol žalobný návrh a zaviazal\nžalobkyňu na náhradu trov konania a trov štátu (rozsudok č. k. 25 C 262/2009-240),\n- 21. december 2011 – doručenie odvolania žalobkyne proti rozsudku okresného súdu\nč. k. 25 C 262/2009-240 z 22. novembra 2011,\n- 12. január 2012 – doručenie odvolania žalovanej proti rozsudku okresného súdu\nč. k. 25 C 262/2009-240 z 22. novembra 2011 (v časti výroku o trovách konania),\n- 20. február 2012 – predloženie veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní\nžalobkyne a žalovanej proti rozsudku okresného súdu č. k. 25 C 262/2009-240\nz 22. novembra 2011,\n- 20. jún 2012 – krajský súd rozsudkom č. k. 7 Co 49/2012-298 odvolaním žalobkyne\nnapadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobný návrh zamietol,\na vo výroku, ktorým žalobkyňu zaviazal na náhradu trov štátu, potvrdil, a vo výroku\no trovách konania účastníkov ho zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie,\n\n6\n\n- 9. júl 2012 – okresný súd uznesením č. k. 25 C 262/2009-306 žalobkyňu zaviazal\nna náhradu trov konania a trov odvolacieho konania žalovanej,\n- 21. august 2012 – doručenie odvolania žalovanej proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 25 C 262/2009-306 z 9. júla 2012,\n- 23. október 2012 - predloženie veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní\nžalovanej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 25 C 262/2009-306 z 9. júla 2012,\n- 27. marec 2013 - doručenie uznesenia krajského súdu č. k. 7 Co 373/2012-334\nz 30. januára 2013, ktorým krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu\nvo výroku o trovách konania potvrdil, vo výroku o trovách odvolacieho konania ho zmenil\n(žalobkyňu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej vo výške 40,16 €)\na zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,12 € žalobkyni,\n- 2. apríl 2015 – doručenie uznesenia najvyššieho súdu č. k. 4 MCdo 15/2013-387\nz 27. januára 2015, ktorým najvyšší súd rozhodol o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora proti uzneseniu krajského súdu č. k. 7 Co 373/2012-334 z 30. januára 2013\na uzneseniu okresného súdu č. k. 25 C 262/2009-306 z 9. júla 2012 tak, že tieto uznesenia\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,\n- 12. november 2015 – pokyn okresného súdu na doručenie uznesenia najvyššieho\nsúdu účastníkom konania,\n- 29. december 2016 – okresný súd uznesením č. k. 25 C 262/2009-394 rozhodol\no nároku na náhradu trov konania tak, že žalovaní v 1. až 4. rade majú voči žalobkyni nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %,\n- 17. máj 2017 – okresný súd uznesením č. k. 25 C 262/2009-403 zaviazal žalobkyňu\nzaplatiť žalovaným v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 132 €\nz titulu náhrady trov konania a vo výške 2 485,62 € z titulu náhrady trov právneho\nzastúpenia a taktiež zaplatiť žalovanej v 1. rade trovy konania vo výške 942,30 € z titulu\ntrov právneho zastúpenia.\nIII.\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n7\n\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1\ndohovoru, podľa ktorého má každý právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nK namietanému porušeniu sťažovateľmi označených práv malo dôjsť postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní, ktorý ku dňu podania ústavnej sťažnosti nerozhodol o trovách\nkonania.\n12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n\n8\n\n14. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n15. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej\nz § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd\ni bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca\nje podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť\npre sudcu vyplývala z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť\nlen z dôležitých dôvodov. V súčasnosti od 1. júla 2016 táto povinnosť vychádza zo zásad\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „CSP“) a to v zmysle čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo\n\nnajrýchlejšie\n\nprejednaná\n\na\n\nrozhodnutá,\n\npredchádza\n\nzbytočným\n\nprieťahom,\n\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb,\nresp. § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť\nrýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\n16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými\nsú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho\nkonania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého\nkritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.\n16.1 Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie\nvedené pred okresným súdom pod sp. zn. 25 C 262/2009 bolo v čase podania ústavnej\n\n9\n\nsťažnosti sťažovateľov v merite veci právoplatne skončené, a to 27. júna 2012 a prebiehalo\nlen vo fáze týkajúcej sa rozhodovania o náhrade trov konania. Keďže všeobecný súd\nrozhoduje o náhrade trov konania podľa vopred ustanovených zásad a podľa úkonov, ktoré\nboli v konaní vykonané účastníkmi (resp. stranami sporu) a ich právnymi zástupcami,\nústavný súd postup pri rozhodovaní o náhrade týchto trov preto nepovažuje za právne\nzložitý. Skutkovo musí v každom prípade vychádzať len z obsahu spisu. Na základe\nuvedeného rozhodovanie o náhrade trov konania zásadne nemožno považovať za postup\nvšeobecného súdu, ktorý by vykazoval osobitnú náročnosť.\n16.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval priebeh napadnutého\nkonania, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov konania. Ústavný súd nezistil\nskutočnosti, ktoré by nasvedčovali vzniku zbytočných prieťahov zo strany sťažovateľov.\n16.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľov podľa § 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Vzhľadom na to,\nže sťažovatelia v sťažnosti namietali vznik prieťahov vo fáze konania, keď mal okresný súd\nrozhodovať o náhrade trov konania, ústavný súd v súvislosti s možným vznikom prieťahov\nv konaní hodnotil\n\npostup okresného súdu v uvedenej fáze\n\nkonania týkajúcej\n\nsa rozhodovania okresného súdu o náhrade týchto trov, t. j. vo fáze nasledujúcej\npo právoplatnom skončení konania vo veci samej, a to predovšetkým počnúc 2. aprílom\n2015, keď bolo okresnému súdu doručené uznesenie najvyššieho súdu č. k.\n4 MCdo 15/2013-387 z 27. januára 2015, ktorým najvyšší súd rozhodol o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora proti uzneseniu krajského súdu č. k. 7 Co 373/2012-334\nz 30. januára 2013 a uzneseniu okresného súdu č. k. 25 C 262/2009-306 z 9. júla 2012\n(obe citované rozhodnutia sa týkali trov konania) tak, že tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie.\n17. Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 25 C 262/2009 zistil, že počnúc\n2. aprílom 2015, keď bolo okresnému súdu doručené už citované rozhodnutie najvyššieho\nsúdu, bol okresný súd (s výnimkou jeho úkonu zaslania uvedeného rozhodnutia najvyššieho\nsúdu účastníkom konania 12. novembra 2015) až do 29. decembra 2016, keď rozhodol\n\n10\n\no nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP, nečinný. Ústavný súd uvádza,\nže pri otázke posúdenia, či vo veci došlo k zbytočným prieťahom, je potrebné vychádzať\nz kontextu celkových okolností prípadu, a zároveň poukazuje na svoju judikatúru,\nz ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“\nobsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať\npredovšetkým materiálne.\nSúčasne ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru ESĽP, konkrétne\nna jeho rozsudok v prípade Čičmanec proti Slovenskej republike (rozsudok z 28. júna 2016\nk sťažnosti č. 65302/11), ktorým ESĽP rozhodol okrem iného aj o tom, že dĺžka konania\nnapadnutého sťažnosťou nespĺňala požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (a to aj napriek skutočnosti, že toto konanie v čase podania ústavnej sťažnosti\nprebiehalo podobne ako v tomto prípade už len vo fáze týkajúcej sa trov konania). Európsky\nsúd pre ľudské práva totiž v bode 50 uvedeného rozsudku konštatoval, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru vyžaduje, aby všetky stupne konania týkajúce sa rozhodovania o občianskych\nprávach a záväzkoch vrátane konania nasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa\nteda aj fázu konania týkajúcu sa trov) boli rozhodnuté v primeranej lehote. Zároveň však\nESĽP v bode 46 uvedeného rozsudku uviedol, že na účely čl. 35 ods. 1 dohovoru je súčasne\npotrebné formulovať ústavnú sťažnosť takým spôsobom, ktorý umožní ústavnému súdu\npreskúmať celkovú dĺžku namietaného konania.\nV tomto prípade však sťažovatelia ústavnou sťažnosťou namietali vznik prieťahov,\nlen pokiaľ ide o fázu konania, keď mal okresný súd rozhodovať o náhrade trov konania,\na teda vzhľadom na uvedené mohol ústavný súd preskúmať primeranosť dĺžky konania\nlen vo vzťahu k fáze rozhodovania okresného súdu o náhrade trov konania. Ústavný súd\nzistil, že napadnuté konanie, ktoré sa začalo 21. decembra 2009 doručením žaloby\nokresnému súdu, trvalo do právoplatného rozhodnutia vo veci samej 27. júna 2012\n(rozsudkom okresného súdu č. k. 25 C 262/2009-240 z 22. novembra 2011 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 7 Co 49/2012-298 z 20. júna 2012) približne 2 a pol roka.\nPokiaľ ide o fázu rozhodovania okresného súdu o náhrade trov konania, obdobie\nod nadobudnutia právoplatnosti rozsudku krajského súdu č. k. 7 Co 49/2012-298 z 20. júna\n\n11\n\n2012 dňa 27. júna 2012 (ktorým krajský súd rozsudok okresného súdu č. k. 25 C 262/2009240 z 22. novembra 2011 okrem iného vo výroku o trovách konania účastníkov zrušil a vec\nv tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie) až do 29. decembra 2016,\nkeď okresný súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania uznesením č. k.\n25 C 262/2009-394, síce trvalo viac ako 4 roky, ústavný súd však zároveň poukazuje\nna skutočnosť, že k predĺženiu konania výrazným spôsobom prispelo aj podanie opravných\na mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiam okresného súdu (resp.\naj krajského súdu) týkajúcich sa trov konania zo strany sťažovateľov.\n18. Pokiaľ ide o už uvedenú nečinnosť okresného súdu, ústavný súd konštatuje,\nže vzhľadom na celkový priebeh konania túto nečinnosť nie je možné hodnotiť ako prieťah\ntakej intenzity, ktorý by zakladal možnosť porušenia označených práv sťažovateľov\nv napadnutom konaní, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že v merite veci bolo konanie\nuž právoplatne skončené. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že okresný\nsúd začal konať so sťažovateľmi ako s účastníkmi konania až tesne pred právoplatným\nskončením napadnutého konania 27. mája 2013 (keď im okresný súd doručoval rozhodnutie\nkrajského súdu č. k. 7 Co 373/2012-334 z 30. januára 2013, ktorým krajský súd rozhodol\no odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu č. k. 25 C 262/2009-306 z 9. júla 2012, ktorým\nokresný\n\nsúd\n\nrozhodol\n\no\n\nnáhrade\n\ntrov\n\nkonania\n\na trov\n\nodvolacieho\n\nkonania),\n\nkeďže sťažovatelia do konania vstúpili až po smrti svojej matky ako pôvodnej žalovanej,\nktorá zomrela 19. decembra 2012, a následne s nimi okresný súd opäť konal až po doručení\nrozhodnutia najvyššieho súdu č. k. 4 MCdo 15/2013-387 z 27. januára 2015 dňa 2. apríla\n2015 (ktorým najvyšší súd rozhodol o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\na uvedené rozhodnutie krajského súdu z 30. januára 2013 a okresného súdu z 9. júla 2012\nzrušil). Napokon vzal ústavný súd do úvahy taktiež skutočnosť, že v čase rozhodovania\nústavného súdu okresný súd uznesením č. k. 25 C 262/2009-394 z 29. decembra 2016\nuž rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP, čím bola\nodstránená sťažovateľmi namietaná nečinnosť okresného súdu približne do jedného mesiaca\nod doručenia sťažnosti ústavnému súdu (21. november 2016) a následne uznesením č. k.\n25 C 262/2009-403 zo 17. mája 2017 rozhodol okresný súd aj o výške náhrady trov konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP.\n\n12\n\n19. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 25 C 262/2009 nedošlo,\na preto sťažnosti nevyhovel.\n20. Vzhľadom na uvedený záver ústavného súdu už bolo bezpredmetné rozhodovať\no ďalších nárokoch sťažovateľov uplatnených v ich sťažnosti.\n21. Ústavný súd nad rámec uvedeného podotýka, že podľa nových procesných\npredpisov, t. j. Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016, prebieha\nrozhodovanie o trovách konania na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v dvoch\nfázach, a to tak, že najskôr sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku\nna náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady\ntrov konania súdny úradník samostatným rozhodnutím. V tomto prípade sudca uznesením\nč. k. 25 C 262/2009-394 z 29. decembra 2016 rozhodol o nároku na náhradu trov konania\npodľa § 262 ods. 1 CSP (o tomto nároku okresný súd rozhodol samostatným uznesením, t. j.\nnie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, keďže vo veci samej okresný súd rozhodol ešte\nza účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy), ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. januára\n2017. Keďže následné uznesenie okresného súdu č. k. 25 C 262/2009-403 zo 17. mája 2017,\nktorým okresný súd rozhodol o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP,\ndosiaľ právoplatnosť nenadobudlo, v prípade možného zdĺhavého budúceho postupu\nokresného súdu v štádiu konania, v rámci ktorého bude okresný súd rozhodovať o výške\ntrov\n\nkonania, majú sťažovatelia možnosť domáhať sa ochrany ich základného práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru novou sťažnosťou\npodanou ústavnému súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:2ebba2f1-9344-4ad9-aa6a-e4a5c97f2a6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 118/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 118/07 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ebba2f1-9344-4ad9-aa6a-e4a5c97f2a6e"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19f7bccd-e08e-4bea-b3d2-805d8eac191d"}, {"guid": "ussr:a8f8c11a-233f-43ae-8cb1-0559d51efe1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 59/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 945, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8f8c11a-233f-43ae-8cb1-0559d51efe1e"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:27c21ff4-5df7-4c3b-b4b6-bd7a7fb5da91", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/03 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 353, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27c21ff4-5df7-4c3b-b4b6-bd7a7fb5da91"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "a50fc314-1794-48f0-b4e4-131807f2a9ee:355ca22b-e832-4d0e-9bc3-0e197093d74a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5109239203.1", "spisova_znacka": "4MCdo/15/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/15/2013 z 26. 1. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-01-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5109239203.1"}, {"guid": "501161d4-7b9e-47e3-8c0a-a0ea57742e6a:67e0feb6-789e-425c-b884-e847186736e8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8111204184.1", "spisova_znacka": "7Co/49/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/49/2012 z 20. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-06-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8111204184.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ee6277e5-fb57-4084-89bb-275c900820e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.448.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 448/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 448/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.448.2023.1"}]}