{"guid": "ussr:ea0c5796-70c2-4fe5-9422-f56b2ef9c5a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.283.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 283/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 283/2017 z 25. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 283/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.283.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-04-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ea0c5796-70c2-4fe5-9422-f56b2ef9c5a0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.283.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.283.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.283.2017.1/text", "citacie_n": 21, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 283/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nspoločnosťou Advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2788/2,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Daniel Futej, CSc.,\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7 Co 462/2015,\n7 Co 463/2015, 7 Co 633/2015 z 18. novembra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 146/2016, 7 Cdo 147/2016, 7 Cdo 148/2016\nz 23. februára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“,\n\nv citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane\n\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„dohovor“)\n\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 462/2015,\n7 Co 463/2015, 7 Co 633/2015 z 18. novembra 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n7 Cdo 146/2016, 7 Cdo 147/2016, 7 Cdo 148/2016 z 23. februára 2017 (ďalej len\n„uznesenie najvyššieho súdu“).\nV sťažnosti sa okrem iného uvádza, že «... Právnemu zástupcovi Sťažovateľa\nbol(o) ... 17.03.2017 doručené uznesenie Najvyššieho súdu č. k. 7 Cdo 146/2016, 7 Cdo\n147/2016, 7 Cdo 148/2016 z 23. 02. 2017 (ďalej len „Uznesenie Najvyššieho súdu“),\nktorým Najvyšší súd odmietol dovolanie Sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2 Co/740/2014, z 31.03.2015 (ďalej len „Rozsudok Krajského súdu“),\nktorým Krajský súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „Okresný súd“) č. k. 12C/22/2012 (ďalej len „Rozsudok Okresného súdu“)\nvydaný v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej\nbanky Slovenska (ďalej len „NBS“) podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Zákon o zodpovednosti za škodu“).\n... Sťažovateľ vložil svoje peňažné prostriedky do družstva\n... (ďalej len „Družstvo“) ako jeho člen. ...\n... Rozsudok Krajského súdu je postavený na právnych a skutkových záveroch, ktoré\nsú podľa názoru Sťažovateľa zjavne nepodložené a arbitrárne a preto z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné a tieto je potrebné ústavným súdom preskúmať.\nNápravou uvedeného Rozsudku Krajského súdu sa Najvyšší súd odmietol zaoberať, keď\nvyhodnotil dovolanie proti Rozsudku Krajského súdu ako neprijateľné. Zo strany\nNajvyššieho súdu a Krajského súdu tak nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať\nformalistický výklad práva. ...\n\n2\n\n... NBS mala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka\ns CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek\ntomu však nekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku\ntejto škody. NBS mala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti\nDružstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho\nstavu hospodárenia Družstva. NBS vo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila, že\nvykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovala zverejnenie\nschváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu\ninvestície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinnosti predložiť NBS pred\nzverejnením na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj\ndodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona o CP.\n... NBS odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý bol\ndoplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1.6.2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nuviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad iba\nv limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1. 5. 2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva ani\nObchodníka s CP neurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.\nnedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zákonný\ndohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak Široko, že NBS má zisťovať informácie\na podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík,\nktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo\nčinnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov\ndohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej činnosti Družstva, nemohla\nvykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu...».\n\n3\n\nVšeobecné súdy podľa názoru sťažovateľky taktiež pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnili „správu správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva o stave konkurzu\na jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7C 206/2011...“.\nPodmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je\npodľa názoru sťažovateľky, „aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky\nv konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje uvedenú\npodmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon o zodpovednosti za škodu\no ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani\nnepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak,\npripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné\nkonanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by\nzákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval občiansky zákonník., Zákon o\nzodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to až do doby právoplatného skončenia\nkonkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť,\nzodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti\núpadcu podľa zákona o konkurze.“.\nSťažovateľka prostredníctvom dovolania adresovaného najvyššiemu súdu namietala\nporušenie svojho práva na spravodlivý proces. Rozsudok krajského súdu podľa jej názoru\n„nevychádzal z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností a je\nzaložený na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, nakoľko tieto zistenia\nvychádzajú z vykonaného dokazovania Okresného súdu, ktoré je neúplné.\n... Namieste je úvaha, že Najvyšší súd namietaným uznesením vybočil z ústavných\nmedzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím rozhodnutím Najvyšší súd\nde facto odmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu. Namietaným Uznesením\nNajvyššieho súdu bola Sťažovateľovi vytvorená prekážka prístupu k spravodlivosti, proti\nktorej už Sťažovateľ nemá okrem podania tejto ústavnej sťažnosti iný prostriedok obrany\n\n4\n\na ochrany svojich práv. Namietané Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je\nv zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva zásahom\ndo práva na spravodlivý proces. ...\nSťažovateľ vidí zreteľný zásah do jeho práva na spravodlivý proces aj v tom, že\nNajvyšší súd nedostatočne odôvodnil svoj záver a Sťažovateľ považuje Uznesenie\nNajvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené. ...\n... Z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že podané dovolanie\nodmietol s poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko Sťažovateľom namietaná\nprocesná vada ako aj iné vady v danom súdnom konaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho\nnázoru, že Najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu\nv zmysle platnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme\nakých úvah sa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania pridržiaval.“.\nZ priloženého splnomocnenia vyplýva, že sťažovateľka splnomocnila právneho\nzástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a na podanie sťažnosti „proti\nrozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 146/2016, 7 Cdo 147/2016, 7 Cdo 148/2016\nz 23. 02. 2017 “.\nSťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol\ntak, že vysloví porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, ako aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obe tieto rozhodnutia\nzruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si sťažovateľka\nuplatnila náhradu trov právneho zastúpenia.\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nSťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu.\n\n6\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\nPodľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným\nprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,\nže sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie\nosobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv\na slobôd sú zastúpené advokátom.\nZ uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je\nústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde).\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovateľka zastúpená kvalifikovaným zástupcom, ktorý\nkoncipoval aj samotný návrh ústavnému súdu, ako aj predložené splnomocnenie,\nsplnomocnila právneho zástupcu na podanie sťažnosti proti napadnutému uzneseniu\nnajvyššieho súdu, a nie aj rozsudku krajského súdu. V súvislosti s uvedeným nedostatkom\nústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký\npostup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom\na publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje\n\n7\n\nnedostatok\n\nzákonom\n\nIV. ÚS 77/08,\n\npredpísaných\n\nI. ÚS 368/2010,\n\nnáležitostí\n\npodaní účastníkov\n\nIII. ÚS 357/2010,\n\nII. ÚS 309/2010,\n\nkonania\n\n(napr.\n\nI. ÚS 162/2010,\n\nIV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).\nV tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005\nuviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,\na takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,\naby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,\naby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie\nsťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\nOsobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína\nkonanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada\n„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby\npráva znalé (napr. advokáta).\nÚstavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti vykazuje nedostatok náležitostí\npredpísaných zákonom. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu\nz kópie predloženého uznesenia najvyššieho súdu, ako aj kópie rozsudku krajského súdu, že\nprávny zástupca zastupoval sťažovateľku aj v konaní pred všeobecnými súdmi. V kontexte\nuž uvedeného nedostatku, a to obsahu splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľky\nv konaní pred ústavným súdom, ústavný súd dospel k záveru, že právny zástupca nemohol\n(nebol oprávnený) koncipovať a podať sťažnosť vo vzťahu k rozsudku krajského súdu\nv mene sťažovateľky, a ak ju podal vo svojom mene, potom by sťažnosť v tejto časti bolo\npotrebné odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Z týchto dôvodov ústavný\nsúd konštatuje, že sťažnosť v časti namietaného porušenia označených práv rozhodnutím\nkrajského súdu trpí takým nedostatkom náležitostí predpísaných zákonom, že ju už pri jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\n\n8\n\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu malo podľa\nsťažovateľky dôjsť tým, že najvyšší súd odmietol právo sťažovateľky na súdnu ochranu\na dostatočne sa nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu v zmysle platnej právnej\núpravy považovať, ak svoje uznesenie nedostatočne odôvodnil.\nÚstavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu sa\nv občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní. V dovolacom konaní v okolnostiach posudzovanej veci procesné podmienky\nupravovali ustanovenia § 236 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).\nV rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu z ustanovenia § 237 OSP výslovne vyplýva, že dovolanie je prípustné, len\npokiaľ ide o prípady uvedené pod písm. a) až g) tohto zákonného ustanovenia. Dovolanie je\nprípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v § 238 OSP.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\n\n9\n\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nÚstavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie, pričom nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci oporu\nv zákone.\nV relevantnej časti napadnutého uznesenia najvyšší súd uviedol:\n«V prejednávanej veci dovolanie žalobkyne bolo nasmerované proti potvrdzujúcemu\nrozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie zásadne prípustné nebolo. Nešlo tu ani\no prípad niektorej zo zákonom ustanovených výnimiek z pravidla, keďže dovolací súd v tejto\nveci doposiaľ nerozhodoval (a vylúčeným tak bolo i odchýlenie sa odvolacieho súdu\nod názoru vysloveného dovolacím súdom), odvolací súd vo výroku potvrdzujúceho rozsudku\nprípustnosť dovolania pre zásadný právny význam takéhoto rozhodnutia nevyslovil\na vzhľadom k inému než spotrebiteľskému charakteru konania v tejto veci neprichádzala\ndo úvahy ani možnosť predstavovaná potvrdením rozsudku o vyslovení neplatnosti\n(a neprijateľnosti) zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.\n8. Dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by\nv konaní, v ktorom bol dovolaním napádaný rozsudok vydaný, došlo k niektorej\nz procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Toto\nustanovenie pripúšťalo dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa\nrozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako\núčastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú\nspôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo\nalebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci\npodľa zákona bol potrebný, 17 účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom a/alebo g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,\nibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nie je pritom relevantné tvrdenie dovolateľky\n\n10\n\no existencii niektorej alebo i viacerých z vád uvedených v práve citovanom ustanovení, ale\nlen zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.\n9. Dovolateľka procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/\nO. s. p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť\ndovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\n10. Najvyššiemu súdu preto ostávalo len posúdiť, či je dôvodnou tá námietka\ndovolateľky, podľa ktorej jej mal odvolací súd svojím postupom odňať možnosť konať pred\nsúdom (§ 237 ods. I písm. f/ O. s. p.) tým, že jej nedoručil vyjadrenie žalovanej k odvolaniu.\n11. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil\nstrane (skôr účastníkovi konania) realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky\nsúdny poriadok, resp. iný predpis procesného práva dával (napr. právo zúčastniť sa\npojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,\nvykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo\nna presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na možnosť\nvyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).\n12. V prejednávanej veci nebolo z čoho usúdiť na výskyt dovolaním tvrdenej\nzmätočnostnej vady. Obsah spisu totiž nielenže nepotvrdzuje pravdivosť tvrdenia žalobkyne\n(o nedoručení jej vyjadrenia žalovanej k dovolaniu), ale v skutočnosti potvrdzuje presný\nopak, teda že podanie, o ktorom je reč, žalobkyni (jej zástupkyni s plnomocenstvom pre celé\nkonanie) doručené bolo. Stalo sa tak 9. novembra 2015 (tu por. č. 1. 576 spisu s pripojenou\ndoručenkou), čiže viac než týždeň pred rozhodnutím odvolacieho súdu rozsudkom\nnapádaným dovolaním a takto i v čase umožňujúcom ešte žalobkyni naň reagovať (ak by\ntakúto možnosť hodlala využiť, čo však zo spisu nevyplýva).\n13. Pokiaľ aj dovolateľka namietala, že postup súdu v procese zisťovania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd tu uvádza, že v prípade neúplnosti\nalebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol\nv rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci vadu konania\nv zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993,\nR 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.\n2 Cdo 130/2011,3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Ak aj\nk tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, táto nezakladá procesnú vadu\n\n11\n\nkonania uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., ale má nanajvýš „len“ charakter tzv. inej vady\nkonania s možným následkom v podobe nesprávneho rozhodnutia vo veci (§ 241 ods. 2\npísm. b/ O. s. p.).\n14. Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný\nvykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania\na rozhodnutie, ktoré z nich (navrhnutých dôkazov) budú v rámci dokazovania vykonané,\nje vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.) a nie strán sporu. Postup súdu, ktorý\nv priebehu konania nevykonal všetky stranou navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy\nna zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., lebo týmto postupom súd neodňal\nstrane možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).\n15. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je v zmysle § 237 O. s. p. vadou\nkonania. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho\nrozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá\nprípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. (tu por. napr. uznesenia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).\n16. Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným\nprostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza taktiež „len“ k tzv. inej,\nv § 237 ods. 1 O. s. p. neuvedenej vade (tu por. napr. rozhodnutie najvyššieho súdu v jeho\nveci sp. zn. 3 Cdo 266/2009).\n17. Dovolateľka v dovolaní uplatnila aj dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b/ a d O. s. p. (súdom nižších inštancií vyčíta, že konanie pred nimi trpí inou vadou,\nktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci a ich rozhodnutia spočívajú na\nnesprávnom právnom posúdení veci); k týmto argumentom v dovolaní však dovolací súd\nodkazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241\nods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. by bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného\ndovolania, čo ale nie je tento prípad (viď napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. I Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,\n5 Cdo 44/2011,6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012 či 7 Cdo 116/2013). Z uvedeného plynie,\nže na dovolateľkou uplatnené dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.\n(i keby boli prípadne opodstatnené) dovolací súd v tomto konaní nemôže prihliadať.\n\n12\n\n18. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne nebolo prípustné podľa § 238 O. s. p.,\nnebola preukázaná žalobkyňou tvrdená procesná vada uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/\nO. s. p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p.,\nnajvyššiemu súdu neostávalo iné, než jej dovolanie podľa § 447 písm. e/ C. s. p. ako\nneprípustné odmietnuť bez toho, aby mohol skúmať vecnú správnosť napádaného rozsudku\nodvolacieho súdu.\n19. Žalobkyňa sa dovolaním okrem už uvedeného domáhala zrušenia rozsudku\nodvolacieho súdu aj v časti potvrdenia ním uznesení súdu prvej inštancie o súdnych\npoplatkoch (kde dovolanie odôvodnila tým, že tieto rozhodnutia sú vecne aj právne\nnesprávne a súd jej tak odňal možnosť konať pred súdom - i tu s poukazom na § 237 ods. 1\npísm. f/ O. s. p.). Najmä uloženie jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie\npokladala za rozporné so zákonom preto, že v konaniach začatých do 30. septembra 2012\nsa s podaním odvolania nespája vznik poplatkovej povinnosti, ona žalobu v prejednávanej\nveci podala v čase, keď konanie bolo ex lege (vecne) oslobodené od súdnych poplatkov a\ntakéto oslobodenie sa malo vzťahovať na konanie ako celok (teda aj na odvolacie konanie)\na trvať až do právoplatného skončenia konania.\n20. K týmto dovolaniam (podržiavajúcim si autonómny charakter navzdory ich\nformálnemu začleneniu do jedného podania žalobkyne) sa žiada uviesť, že smerujú proti\nrozhodnutiam, ktoré síce boli urobené súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, majú však\ncharakter uznesení a tento nestrácajú, i keď rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti\ns meritórnym rozhodnutím súvisí (§ 234 C. s. p., predtým § 167 ods. 1 O. s. p.).\n21. Aj tu dovolací súd musel dospieť k záveru, že dovolanie smeruje proti takým\nrozhodnutiam odvolacieho súdu, proti ktorým dovolanie nie je prípustné.\n22. Podľa § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 (o prípustnosti dovolania\nproti uzneseniu - pozn. dovolacieho súdu) neplatili, ak šlo o uznesenie o príslušnosti,\npredbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení\nalebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí\nnávrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného\nvlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom\no rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.\n\n13\n\n23. Obe žalobkyňou napádané uznesenia majú charakter práve takých, u ktorých\nrozhodné právo prípustnosť dovolania výslovne vylúčilo (uznesenia o súdnych poplatkoch).\n24. Dovolací súd aj tu preskúmal prípustnosť dovolaní i z pohľadu možného výskytu\nniektorej z vád podľa už vyššie spomínaného ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p., nezistil však,\nže by konanie, či jeho výsledok (dovolaním napádaný rozsudok v častiach potvrdzujúcich\nuznesenia o súdnych poplatkoch) bol postihnutý ktoroukoľvek takouto vadou. To platilo aj\no vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., na ktorú poukazovala dovolateľka.\n25. Hoci odvolateľka aj v tomto prípade namietala tiež nesprávne právne posúdenie\nveci odvolacím i prvoinštančným súdom, to (samo osebe) prípustnosť dovolania nezakladá\na dovolací súd by mal možnosť tu uvádzanou námietkou sa zaoberať len vtedy, ak by\ndovolanie bolo prípustné. O taký prípad tu ale nešlo, pričom dovolací súd na margo otázky,\nktorú sa tu žalobkyňa snažila urobiť predmetom dovolacieho prieskumu, podotýka, že tento\nproblém bol už vyriešený stanoviskom, dovolateľke za pravdu nedávajúcim (tu por.\nR 1/2016).\n26. Vzhľadom k tomu, že dovolania žalobkyne vo veciach oboch súdnych poplatkov\nneboli podľa § 239 O. s. p. prípustné, preukázaná tu nebola tvrdená vada konania podľa\n§ 237 ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ C. s. p.).»\nÚstavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky,\nza ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci\nv ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný\nsúd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich\ndo právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nPrávny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom\nrozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré\nbolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť ako procesne neprípustné, pričom sa\n\n14\n\nústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými dovolacími námietkami\nsťažovateľky.\nZa situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľky.\nPokiaľ sa sťažovateľka s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti ňou podaného dovolania nestotožňuje, ústavný súd napokon\ndodáva, že otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľkiných označených práv.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd v závere s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde zdôrazňuje, že obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie konania pred ústavným\nsúdom je aj odôvodnenie návrhu. Pokiaľ sťažovateľka iba vo všeobecnosti uvádza, že\nnajvyšší súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a dostatočne sa nevysporiadal s tým,\nčo je možné za procesnú vadu v zmysle platnej právnej úpravy považovať, pričom tieto\nsvoje tvrdenia nijakým spôsobom neodôvodňuje, ide o taký nedostatok návrhu na začatie\nkonania, ktorý by bol tiež dôvodom odmietnutia sťažnosti pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľky\nnezaoberal.\nÚstavný súd tiež zistil, že uzneseniami sp. zn. I. ÚS 547/2016 zo 14. septembra\n2016, sp. zn. III. ÚS 628/2016 z 29. septembra 2016, sp. zn. III. ÚS 670/2016 z 11. októbra\n2016 boli skutkovo a právne totožné veci iných sťažovateľov zastúpených tým istým\nprávnym zástupcom, ako je zastúpená sťažovateľka, odmietnuté z obdobných dôvodov.\n\n15\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. apríla 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "kontrola", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "podnikateľská činnosť", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c6769059-ee69-4372-85df-bc9063bec5ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.670.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 670/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 670/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.670.2016.1"}, {"guid": "ussr:1994f247-6688-446b-a2e7-4a8865b6eb35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 628/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 628/2016 z 28. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2016.1"}, {"guid": "ussr:4865ee81-39ad-44a0-a4d1-783a7f383d01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "94b206f9-b4f5-47b6-8bef-09a3e58ec7d9:ab2d4dba-9dae-4444-8805-c06ac04caad3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5415200438.1", "spisova_znacka": "7Co/463/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/463/2015 z 24. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-11-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5415200438.1"}, {"guid": "a9205b82-732c-4173-81c6-e5630ada6596:06c5587d-c17b-403a-ae9d-85e043d72319", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1015892370.1", "spisova_znacka": "7Co/633/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/633/2015 z 17. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-11-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015892370.1"}, {"guid": "eb6f5884-f664-41e9-8db6-903366191cff:9c2afacc-c2df-40ea-ad70-3ad24cc0d3ca", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7814202265.1", "spisova_znacka": "2Co/740/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/740/2014 z 7. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7814202265.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:bc0b0e48-ab27-4792-8da4-82e56c460543", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.297.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 297/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 297/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.297.2026.1"}, {"guid": "ussr:65556357-4beb-4054-9bd5-514a94a72a64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.228.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 228/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 228/2018 z 25. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.228.2018.1"}, {"guid": "ussr:489fe78c-5c83-4e1c-8c1e-ca675270ca53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.119.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 119/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.119.2018.1"}, {"guid": "ussr:b34cad18-f7c7-40d3-bcb4-1853f2c55a49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.81.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 81/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 81/2018 z 28. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.81.2018.1"}, {"guid": "ussr:fa51c7ed-6539-4408-9b8b-724fb7bcf14e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.78.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2018 z 28. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.78.2018.1"}, {"guid": "ussr:7b758f51-2c28-4b68-8cdb-04e1457d45f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.70.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 70/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.70.2018.1"}, {"guid": "ussr:d7cb93cd-b0b8-4375-83e4-f6593827f0b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.69.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 69/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.69.2018.1"}, {"guid": "ussr:3e6875eb-34ef-4113-8a50-c4c0259ba61e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.106.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 106/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/2018 z 8. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.106.2018.1"}, {"guid": "ussr:9f43d14f-4c63-46f0-a9f9-c08f6fb099c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.69.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 69/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 69/2018 z 25. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.69.2018.1"}, {"guid": "ussr:6b436152-b2ea-4caa-b3be-db6acd30eb97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.733.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 733/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 733/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.733.2017.1"}, {"guid": "ussr:d69c7f2a-c97a-4283-894c-68f89412aab4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.615.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 615/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 615/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.615.2017.1"}, {"guid": "ussr:f134b0a3-cfb4-4526-8d1c-9632febfca64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.614.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 614/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 614/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.614.2017.1"}, {"guid": "ussr:5423594f-87aa-4189-aee8-0933c9b6752d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.559.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 559/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 559/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.559.2017.1"}, {"guid": "ussr:5a29672a-860d-47ee-aca3-cb1628703e65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.564.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 564/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 564/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.564.2017.1"}, {"guid": "ussr:dab1a36a-13c8-4cd6-a3df-9178d4a1f338", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.581.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.581.2017.1"}, {"guid": "ussr:6bbe224e-66ad-412d-b2ed-45f5c02614e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 365/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 365/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1"}, {"guid": "38080092-b243-4581-b84d-b25f15755301:40feea40-19dc-4c47-a563-bc58d7445dfb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111244811.2", "spisova_znacka": "3Cdo/34/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/34/2018 z 14. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244811.2"}, {"guid": "38080092-b243-4581-b84d-b25f15755301:f11c0fa3-1d7f-4e42-9aa0-b3ffd693b03d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111244811.2", "spisova_znacka": "3Cdo/34/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/34/2018 z 13. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244811.2"}, {"guid": "38080092-b243-4581-b84d-b25f15755301:9f37fd6c-5d92-4a52-8be3-659cad138e98", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111244811.2", "spisova_znacka": "3Cdo/34/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/34/2018 z 13. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244811.2"}, {"guid": "6e545190-b957-46c7-99d6-d01f457aa6d1:0433ba38-9074-4c18-bca0-5df1a60df040", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2026:4124206157.6", "spisova_znacka": "53Cpr/2/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 53Cpr/2/2024 z 8. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2026-05-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2026:4124206157.6"}, {"guid": "cc6578f2-2557-43e3-abd6-2353c9764f77:4b0e98c5-d480-4068-bf56-9fb7ac5cd4ec", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2025:4124208243.5", "spisova_znacka": "53Cpr/3/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 53Cpr/3/2024 z 10. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2025-03-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2025:4124208243.5"}]}