{"guid": "ussr:57c6b90b-638e-42f3-946c-bdd96005ef05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.270.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 270/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 270/2017 z 19. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 270/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.270.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/57c6b90b-638e-42f3-946c-bdd96005ef05", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.270.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.270.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.270.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 270/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v ktorej\nkoná konateľ a advokát JUDr. Daniel Futej, CSc. vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 Co 276/2015-581,\n7 Co 277/2015 z 29. júla 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8 Cdo 152/2016, 8 Cdo 153/2016 z 31. januára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 276/2015, 7 Co 277/2015\nz 29. júla 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 152/2016, 8 Cdo 153/2016 z 31. januára\n2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Ako vyplynulo zo sťažnosti a z jej príloh, sťažovateľ sa ako žalobca, ktorý „vložil\nsvoje peňažné prostriedky do družstva\n“\n\n(ďalej len „družstvo“)\n\nv konaní vedenom na Okresnom súde\n\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 18 C 168/2012 domáhal proti Slovenskej\nrepublike – Národnej banke Slovenska (ďalej aj „žalovaný“) ako žalovanému náhrady\nškody v sume 400 € spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 18 C 168/2012 zo 4. novembra 2014 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu zo 4. novembra 2014“) žalobu sťažovateľa zamietol, osobitným\nvýrokom zamietol i sťažovateľov návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267\nZmluvy o fungovaní Európskej únie a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Okresný\nsúd dospel k záveru, že sťažovateľ predovšetkým nepreukázal nesprávnosť úradného\npostupu Národnej banky Slovenska. Sťažovateľov návrh na začatie prejudiciálneho konania\nzamietol okresný súd s odôvodnením, že sťažovateľom predložený zoznam navrhovaných\nprejudiciálnych otázok nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním.\n4. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom poukázal\nnajmä na to, že zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) (ďalej len „ zákon\no cenných papieroch“) nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“\ndohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahoval § 135 ods. 1 zákona o cenných\npapieroch ani v čase, keď Národná banka Slovenska schválila prospekt investície (2002)\n\n2\n\na družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt. Sťažovateľ v odvolaní ďalej zosumarizoval svoju argumentáciu prednesenú\nv konaní pred okresným súdom a zdôraznil, že Národná banka Slovenska podcenila\nsituáciu, v dôsledku čoho umožnila družstvu ďalšiu činnosť. Konala až v roku 2011, hoci\no tom, že obchodník s cennými papiermi a družstvo porušujú zákon, vedela už od roku\n2007, resp. 2008. Navyše, aj zo správy správcu konkurznej podstaty je zrejmé, že\nv konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, majetok úpadcu je tvorený hypotetickými\npohľadávkami, a teda už aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne vylučuje uspokojenie\nsťažovateľa.\n5. Sťažovateľ podal odvolanie i proti následne vydanému uzneseniu okresného súdu\nsp. zn. 18 C 168/2012 z 15. januára 2015, ktorým mu bol vyrubený súdny poplatok\nza odvolanie v sume 20 €.\n6. Krajský súd sťažnosťou napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu\nzo 4. novembra 2014 ako vecne správny, potvrdil i odvolaním sťažovateľa napadnuté\nuznesenie o vyrubení súdneho poplatku a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal.\n7. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol: „... Rozsudok Krajského súdu je postavený\nna právnych a skutkových záveroch, ktoré sú podľa názoru Sťažovateľa zjavne nepodložené\na arbitrárne a preto z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a tieto je\npotrebné ústavným súdom preskúmať. Nápravou uvedeného Rozsudku Krajského súdu sa\nNajvyšší súd odmietol zaoberať, keď vyhodnotil dovolanie proti Rozsudku Krajského súdu\nako neprijateľné. Zo strany Najvyššieho súdu a Krajského súdu tak nebol rešpektovaný\nústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva. ...\n... NBS mala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka\ns CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek\ntomu však nekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku\ntejto škody. NBS mala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti\nDružstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho\n\n3\n\nstavu hospodárenia Družstva. NBS vo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila, že\nvykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovala zverejnenie\nschváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu\ninvestície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinnosti predložiť NBS pred\nzverejnením na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj\ndodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona o CP.\n... Krajský súd odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý\nbol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1.6.2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nuviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad iba\nv limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1.5.2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva ani\nObchodníka s CP neurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.\nnedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zákonný\ndohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak široko, že NBS má zisťovať informácie\na podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík,\nktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo\nčinnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov\ndohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej Činnosti Družstva, nemohla\nvykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu. ...\n... Súdy taktiež pri svojom rozhodovaní nezohľadnili správu správcu konkurznej\npodstaty úpadcu - Družstva o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7C\n206/2011...\n... Podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 Zákona o zodpovednosti za škodu nie je, aby poškodený preukázal\n\n4\n\nbezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti\nza škodu nedefinuje uvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon\no zodpovednosti za škodu, o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje,\nnevyžaduje\n\na\n\ndokonca\n\nani\n\nnepripúšťa\n\nžiadne\n\npredchádzajúce\n\nvysporiadanie\n\nsúkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil\nnázor, že prebiehajúce konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej\nžaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky\nsuspendoval občiansky zákonník. Zákon o zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to\naž do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že\nobčianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je\nsubsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze.“\n8. Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom pre nepreskúmateľnosť\nrozsudku krajského súdu, poukázal na nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania,\nkeď zo správy a výsluchu správcu konkurznej podstaty nebolo zistené, že aktuálny stav\nkonkurzu je objektívne taký, že vylučuje uspokojenie sťažovateľa, ako aj na nesprávne\nprávne posúdenie veci, ktoré bolo založené iba na účelovo selektovanej judikatúre.\n9. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 447\npísm. c) Civilného sporového poriadku ako procesne neprípustné, nevyvolávajúce účinok\numožňujúci uskutočnenie jeho meritórneho prieskumu, a žalovanému priznal právo\nna náhradu trov dovolacieho konania.\n10. Podľa názoru sťažovateľa „Namieste je úvaha, že Najvyšší súd namietaným\nuznesením vybočil z ústavných medzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv.\nSvojím rozhodnutím Najvyšší súd de facto odmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu.\nNamietaným Uznesením Najvyššieho súdu bola Sťažovateľovi vytvorená prekážka prístupu\nk spravodlivosti, proti ktorej už sťažovateľ nemá okrem podania tejto ústavnej sťažnosti iný\nprostriedok obrany a ochrany svojich práv. Namietané Uznesenie Najvyššieho súdu\n\n5\n\nSlovenskej republiky je v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu a Európskeho súdu\npre ľudské práva zásahom do práva na spravodlivý proces. ...“.\n11. Sťažovateľ vidí zreteľný zásah do jeho práva na spravodlivý proces aj v tom, že\n„Najvyšší súd nedostatočne odôvodnil svoj záver a Sťažovateľ považuje Uznesenie\nNajvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené.\n... Z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že podané dovolanie\nodmietol s poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko Sťažovateľom namietaná\nprocesná vada ako aj iné vady v danom súdnom konaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho\nnázoru, že Najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu\nv zmysle platnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme\nakých úvah sa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania pridržiaval.“.\n12. Na základe uvedeného preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, obe tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Sťažovateľ taktiež žiada nahradiť trovy právneho zastúpenia.\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\n\n6\n\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n17. Sťažovateľ namietal porušenie práv upravených týmito ustanoveniami ústavy\na dohovoru:\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n18. Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, k porušeniu týchto práv malo dôjsť jednak\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo sťažovateľovo dovolanie\nodmietnuté, a jednak napadnutým rozsudkom krajského súdu v jeho časti, ktorou bol\npotvrdený ako vecne správny rozsudok okresného súdu zo 4. novembra 2014 vo výroku\no zamietnutí žaloby sťažovateľa.\n19. Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala\nproti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu. Sťažovateľ tvrdil, že mu bol odopretý\n\n7\n\nprístup k súdu tým, že jeho dovolanie bolo odmietnuté bez meritórneho prerokovania, hoci\nbolo prípustné, pretože sťažovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom\nnedostatočným odôvodnením rozhodnutia krajského súdu.\n20. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným\nrozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú aplikované.\nJednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť, aby využili\nexistujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998).\n21. Otázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia\nzákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom\nnemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné\npravidlá dovolanie nepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade\nso zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.\n22. Najvyšší súd odmietnutie dovolania sťažovateľa odôvodnil tým, že ide\no dovolanie podané pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, a že\nmeritórny prieskum rozhodnutia je preto podmienený splnením podmienok prípustnosti\ndovolania podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Dovolanie sťažovateľa smeruje proti\npotvrdzujúcemu rozsudku, resp. v zostávajúcej časti nesmeruje proti uzneseniu odvolacieho\nsúdu so znakmi uvedenými v § 238 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), a preto nemôže vyvolať účinky, ktoré by podľa právneho stavu do 30. júna 2016\numožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum, ibaže by v konaní došlo k procesným\nvadám podľa § 237 ods. 1 OSP. Vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.\nĎalej najvyšší súd v napadnutom uznesením uviedol: «... Namietaná nesprávnosť\nskutkových zistení a skutkových záverov nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v § 237\nods. 1 O. s. p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré\nrozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011,\n5 Cdo 244/2011,6 Cdo 185/201 1 a 7 Cdo 38/2012).\n\n8\n\n... Namietané nevykonanie navrhovaných dôkazov rovnako nezakladá prípustnosť\ndovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. (porovnaj\nR 37/1993 a R 125/1999). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,\nktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s.\np.).\n... Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1\npísm. f/ O. s. p. (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010\na 2 Cdo 29/2011).\n... Pokiaľ sa v dovolaní namieta, že rozhodnutia súdov sú nedostatočne odôvodnené,\ndovolací súd poukazuje na stanovisko uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a po preskúmaní veci dospel\nk záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (v spojení\ns rozhodnutím súdu prvej inštancie) obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd\nzaložil\n\nsvoje\n\nrozhodnutie.\n\nSprávnosť\n\ntakéhoto\n\nnazerania\n\nna\n\nproblematiku\n\nnepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia\nústavného súdu, napr. sp. zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011,\nI. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 208/2012, III. ÚS 551/2012,\nIV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 196/2014, I. ÚS 287/2014, I. ÚS 606/2014, I. ÚS 364/2015,\nII. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015.\n... K námietke proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie\nsúdu prvého stupňa, dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že\nvzhľadom na to, že dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo\nuznesenie súdu prvého stupňa potvrdené a nejde o uznesenie, ktoré má znaky uznesenia\nuvedené v ustanoveniach § 239 ods. 1 písm. b/, ods. 2 O. s. p., bolo by dovolanie prípustné\niba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, malo niektorú z vád uvedených v\n§ 237 ods. 1 písm. a/ až g/ ostatne uvedeného poriadku. Takú vadu konania ale odvolací súd\nnezistil.\n... Namietané vyrubenie súdneho poplatku nezakladá vadu konania v zmysle § 237\nods. 1 písm. f) O. s. p., strane sporu zostávajú v plnom rozsahu zachované všetky jej\nprocesné oprávnenie. Najvyšší súd poznamenáva, že k rovnakému právnemu záveru dospel\n\n9\n\nvo viacerých obdobných veciach (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 218/2014, 2 Cdo 151/2015,\n3 Cdo 688/2015, 4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461/2015 a 8 Cdo 27/2016).\n... Pokiaľ je dovolateľom namietaná „iná procesná vada“, je síce relevantným\ndovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), úspešne však môže byť uplatnená iba\nv procesné prípustnom dovolaní. Konštantná judikatúra najvyššieho súdu zastáva názor, že\ntakáto vada prípustnosť dovolania nezakladá (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010,\n6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011). I keby teda v preskúmavanej veci došlo\nk tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladalo\nby to prípustnosť dovolania žalobcu.\n... Pokiaľ je v dovolaní namietané, že napadnutý rozsudok (a spolu s ním aj rozsudok\nsúdu prvého stupňa) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/\nO. s. p.), dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania\nnezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.\n1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú\nv § 237 ods. 1 O. s. p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238\nalebo § 239 O. s. p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.\n... Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva\nz ustanovenia § 238 ani z § 239 O. s. p., nepreukázala sa opodstatnenosť argumentácie\nv dovolaní o dôvode zakladajúcom prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s.\np. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady vymenované v § 237 ods. 1 O. s. p.,\ndovolací súd odmietol dovolanie ako procesné neprípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.) bez\ntoho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.»\n23. Ústavný súd nemá dôvod ani vo veci sťažovateľa odchýliť sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe (tak ako ju ostatne popísal aj najvyšší súd), tobôž v situácii, keď\nsťažovateľ nepredkladá v tejto otázke vo svojej sťažnosti žiadnu argumentáciu. Z obsahu\nsťažnosti vyplýva iba to, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľa s právnym názorom\nnajvyššieho súdu týkajúcim sa otázky prípustnosti dovolania v danej veci. Iba skutočnosť,\nže sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť\n\n10\n\nk záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06).\nTáto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia sťažovateľovho základného\npráva už aj z toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich\ndo právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).\n24. Pretože ústavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým\nodôvodnil odmietnutie dovolania sťažovateľa, za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie\nza také, ktoré by bolo založené na takom výklade ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku a Civilného sporového poriadku upravujúcich postup súdu v dovolacom konaní,\nktorý by popieral ich účel a zmysel, nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným\nporušením práv sťažovateľa a postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní\nsťažovateľa. Z tohto dôvodu sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 zákona\no ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n25. Ďalej sa ústavný súd zaoberal namietaným porušením čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu. Tu sťažovateľ argumentoval\nnedostatočným odôvodnením rozhodnutia, ako aj tým, že krajský súd založil svoje\nrozhodnutie na takých právnych a skutkových záveroch, ktoré popierajú účel a zmysel\nprávnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom, najmä\npokiaľ ide o konštatovanie o limitácii dohľadu Národnej banky Slovenska, výklad zákona\no cenných papieroch, ako aj pokiaľ ide o záver, podľa ktorého zodpovednosť štátu nemôže\nnahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči družstvu\na zodpovednosť družstva voči sťažovateľovi, no i pokiaľ ide o záver o subsidiarite\nuplatneného nároku sťažovateľom voči Národnej banke Slovenska k pohľadávke\nsťažovateľa voči družstvu.\n26. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným\nprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,\nže sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.\n\n11\n\n27. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\n28. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných\npráv a slobôd sú zastúpené advokátom.\n29. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde).\n30. Ústavný súd vzhľadom na dikciu ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde\nkonštatuje, že hoci sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu s návrhom doručil\naj splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, predmetné\nsplnomocnenie bolo udelené na podanie „ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8 Cdo 152/2016, 8 Cdo 153/2016 zo dňa 31. 01.2017“.\n31. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné\nzdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu\npresne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva\ntretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.\n32. Vyplývajúc z už uvedeného, dospel ústavný súd k záveru, že splnomocnenie\nudelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórna\nnáležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona\no ústavnom súde) nebolo udelené na zastupovanie vo veci namietaného porušenia\nsťažovateľom označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, ale len\nna zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v rozsahu napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu.\n\n12\n\n33. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je\npovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí\npodaní účastníkov\n\nkonania\n\n(napr.\n\nIV. ÚS 77/08,\n\nI. ÚS 368/2010,\n\nIII. ÚS 357/2010,\n\nII. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,\nIV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010, I. ÚS 547/2016, I. ÚS 432/2016). Ústavný súd v tejto\nsúvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18\nods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je\npovinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva\na záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony\nprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne\nspôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú\nna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom\nustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“\n34. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta\nsunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\n35. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde. Ústavný súd poznamenáva, že k rovnakému záveru dospel aj v skutkovo obdobných\nveciach\n\niných\n\nsťažovateľov\n\n(napr. I. ÚS 547/2016,\n\nI.\n\nÚS\n\nzastúpených\n\ntým\n\nistým\n\nprávnym\n\nzástupcom\n\n732/2016,\n\nÚS\n\n745/2016,\n\nII.\n\n857/2016,\n\nI.\n\nÚS\n\nIII. ÚS 670/2016...).\n36. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\n\n13\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "cenné papiere", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c6769059-ee69-4372-85df-bc9063bec5ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.670.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 670/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 670/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.670.2016.1"}, {"guid": "ussr:4865ee81-39ad-44a0-a4d1-783a7f383d01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1"}, {"guid": "ussr:7f09bfed-d1ed-4313-a66c-bb1bb3337c58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.432.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 432/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 432/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.432.2016.1"}, {"guid": "ussr:7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:32c9bb19-7f74-4ad4-846e-4ddcf0fb0cf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 516, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1"}, {"guid": "ussr:c83df7cc-84d7-4a92-9eb3-571e1555d2fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 606/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 606/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c83df7cc-84d7-4a92-9eb3-571e1555d2fc"}, {"guid": "ussr:ac91faef-f7e8-4f52-9f0a-b6d3098a297f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 287/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 287/2014 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac91faef-f7e8-4f52-9f0a-b6d3098a297f"}, {"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2013 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:173a3ac3-1ed8-447e-981f-8d88afee199c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:173a3ac3-1ed8-447e-981f-8d88afee199c"}, {"guid": "ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2012 z 3. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-03", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f33f13d-273c-4c2a-9f31-7249aaca8089"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:dccd8113-29ba-4580-ace7-e960d81f94ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 264/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 264/2011 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dccd8113-29ba-4580-ace7-e960d81f94ca"}, {"guid": "ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 141/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1390f188-ce31-43ec-a546-a490b5e936e1"}, {"guid": "ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/2011 z 19. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-19", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c46f352-cb5e-424d-bdb0-395a3e11b0db"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:9990762d-28c4-47ae-8fe8-c2fcc188b638", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9990762d-28c4-47ae-8fe8-c2fcc188b638"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d55ed3fd-97d5-4e38-aaa2-8bd55a4811b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.600.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 600/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 600/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.600.2017.1"}, {"guid": "ussr:5b5e1001-3803-4cb9-9ef3-80497153ad5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.515.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 515/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 515/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.515.2017.1"}]}