{"guid": "ussr:4439dac8-4703-46d3-8195-a3dfea94ba67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.262.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 262/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 262/2017 z 19. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 262/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.262.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4439dac8-4703-46d3-8195-a3dfea94ba67", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.262.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.262.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.262.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 262/2017-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n, vo veci namietaného porušenia\n\na) základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo 37/2015 a jeho uznesením z 8. októbra 2015,\nb) základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 16/2011 a jeho rozsudkom z 3. júla\n2013, postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 13/2014 a jeho\nuznesením z 23. septembra 2014 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo 37/2015 a jeho uznesením z 8. októbra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára\n2016 doručená sťažnosť (doplnená podaniami zo 7. apríla 2016, 3. mája 2016, 10. júna\n2016, 6. decembra 2016 a 21. decembra 2016)\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\n\nnamietaného porušenia\na) základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods.\n1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 Tdo 37/2015 a jeho uznesením z 8. októbra 2015,\nb) základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1\nústavy a práva na nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 T 16/2011 a jeho rozsudkom z 3. júla 2013, postupom Krajského súdu v Nitre\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 13/2014 a jeho uznesením\nz 23. septembra 2014 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Tdo 37/2015 a jeho uznesením z 8. októbra 2015.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného\nsúdu sp. zn. 2 T 16/2011 z 3. júla 2013 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného\nzločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 a 2 písm. b) a d) a ods. 3 písm. a) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\nako dokonaný a v odseku 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), d), f)\na i) a § 140 písm. b) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného\nzákona. Za to bol sťažovateľovi uložený trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov,\nna výkon ktorého bol zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol\n\n2\n\nuložený ochranný dohľad v trvaní troch rokov, počas ktorého bol povinný plniť povinnosti\nuvedené v § 77 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného zákona.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré krajský súd\nuznesením č. k. 1 To 13/2014-7801 z 23. septembra 2014 podľa § 319 zákona č. 301/2005\nZ. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zamietol\nako nedôvodné.\n4. Sťažovateľ rozhodnutie súdu druhého stupňa napadol dovolaním, ktoré najvyšší\nsúd uznesením sp. zn. 2 Tdo 37/2015 z 8. októbra 2015 podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku odmietol.\n5. V prvom rade sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namietal porušenie\njeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením\ndovolacieho súdu, ktoré videl v tom, že najvyšší súd jeho dovolanie odmietol na\nneverejnom zasadnutí. Ako uvádza, „Postupom dovolacieho súdu, ktorý rozhodol\nna neverejnom zasadnutí, bolo sťažovateľovi odňaté právo byť prítomný spolu s obhajcom\nna verejnom zasadnutí o jeho dovolaní, predniesť svoj návrh, zúčastniť sa pri vykonaní\ndokazovania na verejnom zasadnutí a vyjadriť sa k dôkazom, ktoré zabezpečil sám dovolací\nsúd v rámci dovolacieho konania, a predniesť sám či prostredníctvom obhajcu konečný\nnávrh.\nZ odôvodnenia dovolacím súdom vydaného uznesenia je nepochybné, že tento vecne\nskúmal dovolaciu argumentáciu, čo v rámci neverejného zasadnutia nie je možné.“.\n6. Podľa sťažovateľa „... dovolací súd pochybil, keď konal a rozhodol dňa 08. 10.\n2015, na neverejnom zasadnutí, pretože správne sa tak malo stať na verejnom zasadnutí.\nTým došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nÚstavy SR a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“.\n\n3\n\n7. V ďalšom sťažovateľ namietal porušenie základného práva nebyť odňatý\nzákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na nezávislý a nestranný súd\nzriadený zákonom zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým,\nže okresný súd vo veci rozhodol v zložení senátu, ktorého zákonnosť a spôsob kreovania\nneboli z obsahu trestného spisu zrejmé. Sťažovateľ tvrdí, že „Z obsahu všetkých\nrelevantných listín spisu je zrejmé, že v konaní súdu rozhodoval a konanie vykonával\nštvorčlenný senát bez toho, aby bolo zrejmé, kto je prísediacim a kto náhradným sudcom.\nZ pohľadu práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi je takýto procesný postup neprípustný\na protiústavný.“.\n8. Podľa slov sťažovateľa „tak v dovolaní, ako aj v odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu Okresného súdu Nitra namietal nezákonné zloženie senátu, čím bol daný\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por.“. Avšak dovolací súd „dospel k záveru,\nže nebolo porušené právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi... uviedol, že zo spôsobu\nzapísania mien (prísediacich a náhradného sudcu) do zápisnice o hlavnom pojednávaní síce\nvyvstáva pochybnosť, ktorý z prísediacich bol riadnym a ktorý náhradným sudcom tak, aby\nnevznikli ani najmenšie pochybnosti o zákonnosti sudcu pri rozhodovaní, avšak\ndovolaciemu súdu stačilo na konvalidáciu namietaného nedostatku vyjadrenie predsedníčky\nsenátu... z 25. 09. 2015, v ktorom ex post identifikovala jednotlivých prísediacich a ich\núlohy v súdnom konaní vedenom na súde prvého stupňa“.\n9. K tomu sťažovateľ poznamenáva, že „Pokiaľ aj pripustíme ústavnú konformitu\nkreovania prísediacich a náhradného sudcu, z ústavnoprávneho hľadiska je neprípustné,\naby výber konkrétneho sudcu – prísediaceho nebol písomnou formou zaznamenaný (napr.\núradným záznamom) v príslušnom spise tak, aby bolo možné kedykoľvek ex post\nskontrolovať zákonnosť pri kreovaní senátu a prípadne aj pri zmene jednotlivých členov\nsenátu, príp. pri určení náhradného sudcu.\nV danom prípade tak došlo k vážnemu pochybeniu zo strany predsedníčky senátu,\nkeď táto vykonala celé konanie pred súdom v štvorčlennom zložení senátu bez toho,\naby bolo zrejmé, kto je riadnym prísediacim a kto náhradným sudcom, pričom počas\nkonania došlo aj k zmene senátu bez toho, aby bolo zrejmé, prečo došlo k zmene a aké\n\n4\n\npostavenie mal nahradený člen senátu. Jasnú odpoveď nedávajú ani zápisy o zložení senátu\nv jednotlivých zápisniciach, kde sú uvádzané rôzne poradia členov senátu...“.\n10. Postup predsedníčky senátu „v tejto veci celkom nepochybne nezodpovedal\npožiadavkám základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru“.\n11. Sťažovateľ dodáva, že „Pokiaľ právna úprava a judikatúra deklaruje,\nže sudcovia a prísediaci sú si pri rozhodovaní rovní, je zarážajúce, že v právnom\na demokratickom štáte, za aký sa Slovenská republika považuje, nie sú jasným,\nzrozumiteľným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom dané pravidlá výberu prísediacich\na náhradných sudcov. Ak môže byť sudca vybraný náhodným výberom pomocou\nprogramových a technických prostriedkov vybraný predseda senátu (resp. samosudca), nie\nje zrejmé, prečo takýto postup nie je daný aj v prípade prísediacich“. Podľa sťažovateľa\n„je len otázkou času, kedy bude táto problematika napadnutá na ESĽP, resp. na Ústavnom\nsúde SR v rámci konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. V kontexte daného prípadu\nje potrebné konštatovať, že aj keď právna úprava kreácie prísediacich a náhradných sudcov\nabsentuje, nemožno pripustiť, aby súdy v každom konkrétnom prípade zneužívali tento\nfaktický stav, teda aj v danom prípade mala predsedníčka senátu povinnosť postupovať tak,\naby nevznikli ani najmenšie pochybnosti o zákonnosti kreácie a následnej výmene členov\nsenátu a o tom, aké mali postavenie jednotliví členovia senátu.“.\n12. Sťažovateľ uzatvára, že „Dovolací súd v danej veci na jednej strane uznal\npochybnosti o tom, ktorý z prísediacich bol riadnym a ktorý náhradným sudcom, avšak\nnásledne konvalidoval nezákonný postup Okresného súdu Nitra púhym vyjadrením\npredsedníčky senátu základného konania. Takýto postup je v právnom štáte neprípustný\na neakceptovateľný, teda protiústavný.“.\n13. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1.) Základné právo\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\n5\n\nslobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Tdo/37/2015 a jeho uznesením z 08. októbra 2015 porušené bolo.\n2.) Základné právo\n\npodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\na právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/16/2011 a jeho\nrozsudkom z 03. júla 2013, postupom Krajského súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 To/13/2014 a jeho uznesením z 23. septembra 2014 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo/37/2015 a jeho uznesením\nz 08. októbra 2015 porušené bolo.\n3.) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo/37/2015\nz 08. októbra 2015, uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1 To/13/2014 z 23. septembra\n2014 a rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 2 T/16/2011 z 03. júla 2013 sa zrušujú a vec\nsa vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Nitra.\n4.) Sťažovateľovi\n\nsa priznáva finančné zadosťučinenie v sume\n\n10.000 EU, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nodo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“\n14. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred\nústavným súdom.\nII.\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\n\n6\n\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n18. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n19. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n20. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n\n7\n\n21. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo 37/2015\na jeho uznesením z 8. októbra 2015, ku ktorému malo dôjsť tým, že dovolací súd o dovolaní\nsťažovateľa rozhodol na neverejnom zasadnutí, a porušenie základného práva nebyť odňatý\nzákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na nezávislý a nestranný súd\nzriadený zákonom zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 T 16/2011 a jeho rozsudkom z 3. júla 2013, postupom krajského\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 13/2014 a jeho uznesením z 23. septembra 2014\na postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo 37/2015 a jeho\nuznesením z 8. októbra 2015, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd v trestnej veci\nsťažovateľa rozhodol v senáte, ktorého správnosť zloženia nebolo možné zistiť z obsahu\ntrestného spisu.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n24. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo 37/2015\na jeho uznesením z 8. októbra 2015\n\n8\n\n25. V tejto časti sťažnosti sťažovateľ namieta, že najvyšší súd v dovolacom konaní\no dovolaní sťažovateľa rozhodol na neverejnom zasadnutí, avšak podľa presvedčenia\nsťažovateľa tak mal urobiť na verejnom zasadnutí, a to z dôvodu, že všeobecný súd „vecne\nskúmal dovolaciu argumentáciu, čo v rámci neverejného zasadnutia nie je možné“.\n26. Sťažovateľ tvrdí, že mu tým bolo „odňaté právo byť prítomný spolu s obhajcom\nna verejnom zasadnutí o jeho dovolaní, predniesť svoj návrh, zúčastniť sa pri vykonaní\ndokazovania na verejnom zasadnutí a vyjadriť sa k dôkazom, ktoré zabezpečil sám dovolací\nsúd v rámci dovolacieho konania, a predniesť sám či prostredníctvom obhajcu konečný\nnávrh“.\n27. Odhliadnuc od skutočnosti, že sťažovateľom uvádzané dôsledky namietaného\nnesprávneho postupu najvyššieho súdu spadajú pod ochranu čl. 48 ods. 2 ústavy (podľa\nktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa\nmohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom), ktorého porušenie sťažovateľ\nnenamieta, ústavný súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého postupu a rozhodnutia\nnajvyššieho súdu z hľadiska ich spravodlivosti ako celku a výsledku.\n28. Ústavný súd totiž poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej\nposudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), preto k vyhoveniu\nsťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané a relevantné\nprocesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú prijatie záveru,\nže proces ako celok bol nespravodlivý, a vzhľadom na to aj jeho výsledok môže vyznievať\nako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď\nzo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak jeho intenzita\na existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením ústavou garantovaného práva\na jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala podstatný dosah (m. m.\nIV. ÚS 320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona\nzo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok porušenie ústavou\ngarantovaného základného práva, v danom prípade predovšetkým základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\n\n9\n\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013, IV. ÚS 629/2012,\nII. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012).\n29. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil,\nže kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov\na nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je\nopravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavného\nsúdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie,\nže v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp.\nodopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).\n30. Sťažovateľ tvrdí, že najvyšší súd v dovolacom konaní vecne preskúmaval jeho\ndovolaciu argumentáciu, a pokiaľ v tomto zmysle postupoval, mal tak urobiť na verejnom\nzasadnutí. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ poukázal na nález ústavného súdu č. k.\nII. ÚS 78/2015-47 z 21. mája 2015, zo záverov ktorého má vyplývať správnosť jeho úvah.\nAko už bolo uvedené, sťažovateľ s nesprávnym postupom najvyššieho súdu spája odňatie\nmu práva byť prítomný (spolu s obhajcom) na verejnom zasadnutí o jeho dovolaní,\npredniesť svoj návrh, zúčastniť sa pri vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí\na vyjadriť sa k dôkazom, ktoré zabezpečil sám dovolací súd v rámci dovolacieho konania,\na predniesť sám či prostredníctvom obhajcu konečný návrh.\n31. Ústavný súd hodnotí argumentáciu sťažovateľa ako abstraktnú a hypotetickú.\nSťažovateľ vymenoval, čo všetko mu mohlo byť odopreté postupom najvyššieho súdu,\nak tento dovolanie odmietol a rozhodol o ňom na neverejnom zasadnutí, avšak sťažovateľ\nuž neuviedol reálny materiálny dopad na jeho skutočné konkrétne základné právo\npremietnuté do faktickej okolnosti. Sťažovateľ neuviedol, aký návrh chcel a nemohol\nnajvyššiemu súdu predniesť, alebo k akému dôkazu sa chcel ale nemohol vyjadriť, prípadne\nakého dokazovania sa chcel a nemohol zúčastniť. Na tomto mieste ústavný súd pre úplnosť\ndodáva, že je potrebné chápať rozdiel medzi vykonávaním dokazovania a preskúmaním\ndovolania, pokiaľ ide o obsah uplatnených námietok (podanie, samozrejme, musí byť\n\n10\n\npreskúmané z hľadiska jeho obsahu, či námietky v ňom uplatnené sú spôsobilé naplniť\ndôvody dovolania, pretože bez takého preskúmania obsahu podania by nebolo možné\nvyslovovať žiadne závery ‒ ani o danosti dôvodov dovolania a „posunutí“ veci na verejné\nzasadnutie, takýto postup však nemožno hodnotiť ako dokazovanie). Navyše, nie je\nzanedbateľnou ani skutočnosť, že bol to práve návrh sťažovateľa, ktorý napadnuté konanie\ninicioval, čím bol daný dôvodný predpoklad, že v podaní (dovolaní) uviedol všetky\nskutočnosti, ktoré dovolaciemu súdu mal v úmysle predostrieť. V prípade, ako ho popísal\nsťažovateľ, sa vytráca materiálna podstata ochrany základných práv a slobôd.\n32. Ak by ústavný súd vychádzajúc aj zo záverov svojho nálezu č. k. II. ÚS 78/201547 z 21. mája 2015 prijal argumentáciu sťažovateľa a v okolnostiach jeho veci mal\npochybnosti o tom, či dovolací súd postupoval správne, keď o dovolaní rozhodol na\nneverejnom zasadnutí tak, že dovolanie sťažovateľa odmietol, čo by prima facie mohlo\nevokovať prijatie záveru o porušení jeho označených práv, potom by bolo nevyhnutným\nzaoberať sa napadnutým uznesením aj z pohľadu, či prípadný nesprávny postup najvyššieho\nsúdu mohol mať vplyv na priebeh a výsledok dovolacieho konania, resp. na postavenie\nsťažovateľa ako „iniciátora“ tohto konania.\n33. Ako už bolo uvedené, sťažovateľ hodnoverným spôsobom nepreukázal reálny\nmateriálny zásah do jeho označených práv, a už vôbec nie v takej intenzite, ktorý\nby dostatočne odôvodňoval vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu, resp.\npráva na spravodlivé súdne konanie. Strohé tvrdenie, že konajúci všeobecný súd mal konať\nna verejnom zasadnutí, a nie na neverejnom, bez uvedenia konkrétneho negatívneho dopadu\ntakéhoto postupu na základné práva sťažovateľa nie je spôsobilé vyvolať zásah ústavného\nsúdu do napadnutého konania a rozhodnutia najvyššieho súdu.\n34. Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je v tejto časti zjavne\nneopodstatnenou, čo bolo dôvodnom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n\n11\n\nK namietanému porušeniu základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi\nzaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na nezávislý a nestranný súd zriadený\nzákonom zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 T 16/2011 a jeho rozsudkom z 3. júla 2013\n35. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n36. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.\nIV. ÚS 115/07).\n37. Sťažovateľ mal podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku právo podať\nproti rozsudku okresného súdu z 3. júla 2013 odvolanie (čo aj urobil), o ktorej bol\noprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, a v prípade zistenia zásahu do základných\npráv alebo slobôd sťažovateľa postupom alebo rozhodnutím súdu prvého stupňa týmto\nposkytnúť náležitú ochranu. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o opravnom prostriedku\nsťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\n38. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti smerujúcej proti postupu a rozhodnutiu okresného súdu odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\n\n12\n\nK namietanému porušeniu základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi\nzaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na nezávislý a nestranný súd zriadený\nzákonom zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 To 13/2014 a jeho uznesením z 23. septembra 2014 a postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo 37/2015 a jeho uznesením\nz 8. októbra 2015\n39. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva nebyť odňatý zákonnému\nsudcovi (čl. 46 ods. 1 ústavy), resp. práva na nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom\n(čl. 6 ods. 1 dohovoru) podstata argumentácie sťažovateľa spočíva v tvrdení, že nebolo\nmožné z obsahu trestného spisu zistiť správnosť kreovania senátu okresného súdu (keďže\ndošlo k zmenám v jeho zložení) v konaní sp. zn. 2 T 16/2011, ktorý v konečnom dôsledku\nrozhodol odsudzujúcim rozsudkom z 3. júla 2013 o vine a treste sťažovateľa.\n40. Z obsahu príloh sťažnosti ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci rozhodol\n(rozsudkom sp. zn. 2 T 16/2011 z 3. júla 2013) v senáte zloženom z predsedníčky\na prísediacich\n\na\n\n. V tomto\n\nzložení senát konal od nápadu trestnej veci sťažovateľa okresnému súdu až po jej meritórne\nrozhodnutie. K zmene v osobe došlo iba na pozícii náhradného sudcu, keď\nv tejto funkcii nahradil\n\n. Je pravdou, že podľa § 246 ods. 2 prvej\n\nvety Trestného poriadku náhradný sudca alebo prísediaci má postavenie člena senátu, avšak\npodstatu tohto inštitútu vystihuje druhá veta tohto ustanovenia, podľa ktorej náhradný sudca\nsa však hlasovania zúčastní len v tom prípade, ak do konania nastúpil namiesto sudcu alebo\nprísediaceho, ktorému v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní zabránila nejaká prekážka.\nV prípade sťažovateľa táto situácia evidentne nenastala.\n41. Podľa judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa\nzákonom ustanovené podmienky na funkciu sudcu. Okrem toho z nej vyplýva, že za\nzákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce (II. ÚS 47/99,\nIII. ÚS 202/02).\n\n13\n\n42. Ústavný súd už vyslovil, že účel základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy sa\nsplní, „ak o práve občana rozhodne sudca pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa\nsúdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť, za predpokladu, že podľa\nrozvrhu práce ide o sudcu, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej\nagendy“ (II. ÚS 15/96, III. ÚS 90/02).\n\n43. Za zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy zásadne treba považovať toho,\nkto bol určený na prerokovávanie veci v súlade s rozvrhom práce súdu. Ak však nastanú\nokolnosti odôvodňujúce presun takto pridelenej veci (resp. agendy) na iného sudcu pre\ndôvody uvedené v právnom predpise, tak aj sudcov, ktorým boli veci následne pridelené,\ntreba takisto považovať za zákonných sudcov podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Postup predsedu\nsúdu ako orgánu štátnej správy súdov, ktorý je v súlade s ustanoveniami právnych\npredpisov, nemožno preto bez ďalšieho hodnotiť ako porušenie základného práva účastníka\nsúdneho konania podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (II. ÚS 87/01, II. ÚS 118/02 a II. ÚS 119/02,\nIII. ÚS 90/02).\n\n44. V danej veci je zrejmé, že sťažovateľom uplatnené námietky nespadajú\npod ochranu čl. 48 ods. 1 ústavy ani čl. 6 ods. 1 dohovoru (vo vzťahu k zákonnému\nsudcovi). Sťažovateľ netvrdí, že o jeho veci rozhodoval prísediaci, resp. náhradný sudca,\nktorý v jeho veci rozhodovať z akéhokoľvek dôvodu nemohol a nemal, ale tvrdí,\nže správnosť kreovania senátu po tom, ako došlo k zmene na pozícii náhradného sudcu,\nnebola z obsahu spisu zrejmá – zistiteľná. Svedčí o tom najmä táto sťažovateľom uvedená\nargumentácia: „Pokiaľ aj pripustíme ústavnú konformitu kreovania prísediacich\na náhradného sudcu, z ústavnoprávneho hľadiska je neprípustné, aby výber konkrétneho\nsudcu – prísediaceho nebol písomnou formou zaznamenaný (napr. úradným záznamom)\nv príslušnom spise tak, aby bolo možné kedykoľvek ex post skontrolovať zákonnosť\npri kreovaní senátu a prípadne aj pri zmene jednotlivých členov senátu, príp. pri určení\nnáhradného sudcu.“ S týmto názorom sťažovateľa však ústavný súd vzhľadom na citovanú\njudikatúru ozrejmujúcu účel a podstatu základného práva na zákonného sudcu súhlasiť\nnemohol.\n\n14\n\n45. Ak teda krajský súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 1 To 13/2014\nz 23. septembra 2014 uviedol, že „námietky týkajúce sa zloženia zákonného senátu súdu I.\nstupňa nie sú dôvodné, senát v zložení\nprísediace -\n\n- predsedníčka senátu,\n\na\n\nsa zúčastnili na prejednaní a rozhodovaní\n\nv danej veci od jej nápadu na súd až do rozhodnutia. Pokiaľ sa trestného stíhania zúčastnil\nnáhradný sudca, tak v tomto smere bolo postupované v zmysle § 246 Tr. por. a odvolací súd\nnezistil žiadne také pochybenia, ktoré by boli spôsobilé odôvodniť nesprávnosť alebo\nnezákonnosť“, a takisto ak najvyšší súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 2 Tdo 37/2015\nz 8. októbra 2015 podotkol, že „ako riadne prísediace konali od predbežného prejednania\nobžaloby až do meritórneho rozhodnutia len\n\na\n\na nedošlo\n\nk potrebe realizácie postupu uvedeného v § 246 ods. 2 Tr. por. - nahradenie riadneho člena\nsenátu náhradným prísediacim“, dostatočne jasne, presvedčivo a správne konajúce súdy\nodôvodnili prijaté závery o neexistencii možnosti zásahu do základného práva sťažovateľa\nna zákonného sudcu.\n\n46. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nemohol inak, iba sťažnosť sťažovateľa aj\nv tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. zákona o ústavnom súde.\n\n47. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy\nzaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením\nporušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo (pozri čl. 127\nods. 2 ústavy).\n\n48. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd\nuvádza, že takejto žiadosti vyhovie, ak to odôvodňujú osobné, majetkové a zárobkové\npomery žiadateľa a ak nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nárokov na ochranu\nústavnosti. Ústavný súd v tomto prípade upustil od rozhodovania o tejto žiadosti z dôvodov\nprocesnej ekonómie, pretože ani prípadné odstránenie uvedeného nedostatku by podľa\n\n15\n\nnázoru ústavného súdu už nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti, ako je\nuvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "sudca-zákonný", "sudca-prísediaci", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d3036247-4008-45d5-baea-9affe06b3743", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.78.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 78/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.78.2015.1"}, {"guid": "ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c"}, {"guid": "ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822"}, {"guid": "ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def"}, {"guid": "ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:2b05df37-cf1b-4ca5-bea7-956d0d0fd485", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 202/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 202/02 z 16. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-16", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b05df37-cf1b-4ca5-bea7-956d0d0fd485"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:8a0bbd7f-77de-4ac5-90aa-fcecb106df70", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/02 z 17. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-17", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a0bbd7f-77de-4ac5-90aa-fcecb106df70"}, {"guid": "ussr:8b192278-e24f-422e-8e40-c1773184c82f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 119/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 119/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b192278-e24f-422e-8e40-c1773184c82f"}, {"guid": "ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 118/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c"}, {"guid": "ussr:d5ae0a64-4329-49a6-9f1a-14eab911b2c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 87/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/01 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d5ae0a64-4329-49a6-9f1a-14eab911b2c5"}, {"guid": "ussr:0f61c62c-11fb-4752-861c-ea24948f7043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/99 z 9. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-09", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:82523e3c-332e-42d4-8b26-afcf9d39513c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.15.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 15/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/96 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.15.1996.1"}, {"guid": "e78b677c-3749-43ef-a973-db87bbe2c668:fb398a1c-564c-4be7-a393-1c9b52e7fb04", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8313010336.1", "spisova_znacka": "1To/13/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/13/2014 z 10. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-06-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8313010336.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:513b34af-19ad-4cc4-93fb-faa7b92f36ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.597.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 597/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 597/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.597.2018.1"}]}