{"guid": "ussr:57243499-af7b-4528-9124-a484116bfecc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.261.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 261/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 261/2017 z 19. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 261/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.261.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "nazov": "čl. 19 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "nazov": "čl. 22 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 1", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 2", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 3", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 8 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-22", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/57243499-af7b-4528-9124-a484116bfecc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.261.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.261.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.261.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 261/2017-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nspoločnosťou Advokátska kancelária Mandzák a spol., s r. o., Zámocká 5, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák, vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 7 a čl. 8 ods. 1, 2 a 3 Charty základných práv\nEurópskej únie a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd príkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3 Tp 11/2017 z 3.\nfebruára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n9. marca 2017 doručená a podaním z 18. apríla 2017 doplnená sťažnosť\n(ďalej\n\nlen\n\n„sťažovateľ“),\n\nzastúpeného\n\nspoločnosťou\n\nMandzák a spol.,s r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Michal Mandzák, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19\nods. 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a podľa čl. 7 a čl. 8 ods. 1, 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len\n„charta“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazom Okresného súdu Humenné (ďalej len\n„okresný súd“), sp. zn. 3 Tp 11/2017 z 3. februára 2017.\n\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ má postavenie svedka ‒\npoškodeného v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru\nHumenné (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa\nustanovení § 156 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov a iné, kde podľa vyjadrenia sťažovateľa bol orgánom činným\nv trestnom konaní predložený kamerový záznam o priebehu vyšetrovaného skutku.\nUznesenie o vznesení obvinenia bolo na základe sťažnosti obvineného prokurátorom\nOkresnej prokuratúry Humenné zrušené, keďže podľa názoru dozor vykonávajúceho\nprokurátora bolo „potrebné znalecky skúmať predložený kamerový záznam, či nebol\nsťažovateľom upravovaný“.\nNásledne v rámci vedeného trestného konania bola pribratá pre účely vypracovania\nznaleckého posudku znalecká organizácia, ktorá mala zodpovedať otázky týkajúce sa\nduševného stavu sťažovateľa. Sťažovateľ sa však znaleckému skúmaniu odmietol podrobiť.\nNávrhom z 26. januára 2017 policajt okresného riaditeľstva požiadal sudcu\npre prípravné konanie o vydanie príkazu na skúmanie duševného stavu sťažovateľa\nv zmysle ustanovení § 150 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Sudca vydal predmetný príkaz 3. februára 2017.\nSťažovateľ je toho názoru, že vydaným príkazom boli porušené jeho označené\nzákladné práva zaručené ústavou a chartou a tiež práva zaručené dohovorom.\nSťažovateľ argumentuje, že nariadenie skúmania duševného stavu svedka\npredstavuje zásah do práva na súkromie a práva na ochranu osobných údajov, avšak\nz hľadiska kritéria legality mal síce predmetný zásah základ v ustanoveniach § 150\nTrestného poriadku a vydal ho sudca pre prípravné konanie, no nemožno opomenúť, že\nnávrh na jeho vydanie nebol sudcovi predložený zo strany prokurátora, ale bol predložený\npolicajtom. Podľa sťažovateľa vydal v danom prípade sudca príkaz v rozpore so zákonom,\nkonkrétne v rozpore s ustanovením § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z.\n\n2\n\no prokuratúre v znení neskorších predpisov, podľa ktorých „Prokurátor rozhoduje\nv prípravnom konaní a podáva návrhy sudcovi pre prípravné konanie“.\nSťažovateľ ďalej namieta, že z obsahu príkazu nie je možné identifikovať, na základe\nakých okolnosti dospel sudca k záveru o existencii podmienky, ktorej splnenie je\npredpokladom pre vydanie príkazu na skúmanie duševného stavu svedka, a síce, že je\nu sťažovateľa podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať. Sťažovateľ\nna tomto mieste dôvodí, že „netrpí žiadnou duševnou poruchou, nikdy sa psychiatricky\nneliečil a neužíval ani omamné alebo psychotropné látky“ a že v jeho svedeckej výpovedi\n„neexistovali žiadne rozpory, a táto pokiaľ sa jednalo o skutok plne korešpondovala\ns kamerovým záznamom“. Sťažovateľ tak zastáva názor, že zákonné dôvody na vydanie\npríkazu neexistovali.\nSťažovateľ ďalej uvádza, že v jeho prípade nebolo dodržané ani kritérium\nproporcionality, pretože z obsahu odôvodnenia príkazu vyplýva, že sudca vôbec neskúmal,\nči neexistujú iné, šetrnejšie prostriedky, ktorými by bolo možné dosiahnuť cieľ sledovaný\nvydaným príkazom. Na tomto mieste sťažovateľ dôvodí, že takýmto šetrnejším\nprostriedkom by bolo vypočutie znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok zameraný\nna zistenie poškodenia zdravia sťažovateľa na základe objednávky sťažovateľa. Ako\nšetrnejší prostriedok prezentuje sťažovateľ aj možnosť porovnať po preverení autenticity\npredloženého kamerového záznamu tento záznam s výpoveďou sťažovateľa.\nSťažovateľ napokon argumentuje, že neexistoval relevantný dôvod na vydanie\npríkazu, pretože dôvod prezentovaný vo vydanom príkaze, že sa sťažovateľ odmietol bez\nospravedlnenia podrobiť vyšetreniu duševného stavu, sa nezakladá na pravdivých\nskutočnostiach,\n\na toto\n\nprvotné\n\nvyšetrenie\n\nbolo\n\nnavyše\n\nnariadené\n\nbez\n\nvydania\n\nzodpovedajúceho príkazu sudcu. Sťažovateľ dodáva, že vydaným príkazom bol podľa jeho\nnázoru porušený aj princíp kontradiktórnosti konania, keď bol príkaz vydaný bez toho, aby\nsa sťažovateľ mohol k dôvodnosti jeho vydania predbežne vyjadriť a že je namietaný príkaz\nnedostatočne odôvodnený. Sťažovateľ v týchto okolnostiach vidí porušenie záruk\nvyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n3\n\nNa základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ ústavný súd žiada, aby o jeho\nveci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa podľa\nčl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 7 a čl. 8 ods. 1, 2\na 3 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru príkazom okresného súdu\nsp. zn. 3 Tp 11/2017 z 3. februára 2017, predmetný príkaz zrušil a tiež mu priznal trovy\nprávneho zastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorene\n\n4\n\nmôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho\npojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je namietaná neústavnosť, ako aj namietané porušenie práv\ngarantovaných chartou a dohovorom v súvislosti s nariadením vyšetrenia duševného stavu\nsťažovateľa ako svedka.\nÚstavný súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že osobné údaje, v danom konkrétnom\nprípade sťažovateľa, údaje o jeho zdravotnom stave spadajú do režimu ochrany práva\nna súkromie garantovaného ústavou, ako aj chartou a dohovorom.\nZ hľadiska metodologického pri sťažnostiach týkajúcich sa namietaného porušenia\nčl. 8 dohovoru po uznaní, že ide o vec spadajúcu do pôsobnosti označeného článku,\nEurópsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) presúva svoju pozornosť na skúmanie\nospravedlniteľnosti takéhoto zásahu z pohľadu limitov vymedzených čl. 8 dohovoru. Ako\nprvé nastupuje posúdenie kritéria legality (že k zásahu došlo na základe zákona), potom\nlegitímnosti (že k zásahu došlo na účely niektorého zo záujmov vymedzených čl. 8 ods. 2\ndohovoru) a napokon proporcionality zásahu, teda že zásah bol v demokratickej spoločnosti\nna dosiahnutie sledovaného cieľa nevyhnutný.\nSťažovateľ je toho názoru, že v jeho prípade bolo vydanie príkazu na vyšetrenie jeho\nduševného stavu ako svedka v rámci vedeného trestného konania nelegálnym, nelegitímnym\na neproporcionálnym zásahom do jeho práv spojených s jeho súkromím a tiež zásahom\ndo ďalších špecifikovaných práv, ktorých porušenie namieta.\nZ hľadiska ústavnej akceptovateľnosti vydaného príkazu a jeho konformnosti\ns príslušnými článkami charty a dohovoru bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či bol zásah\ndo sťažovateľových práv nariadený v súlade so zákonom, sledoval legitímny cieľ a bol\nprimeraný.\nV odôvodnení namietaného príkazu okresný súd prezentoval túto argumentáciu:\n\n5\n\n„Vyšetrovateľ PZ podal návrh na vyšetrenie duševného stavu svedka – poškodeného,\nktorý odôvodnil tým, že svedok – poškodený po tom, čo mal byť dňa 28.07.2016 fyzicky\nnapadnutý inou osobou, mal okrem fyzickej ujmy na zdraví preukázanej vypracovaním\nznaleckého posudku\n\n, znalcom z odboru zdravotníctva\n\na farmácie, odvetvie chirurgia, traumatológia, utrpieť aj psychickú ujmu na zdraví, ktorá si\nvyžiadala u poškodeného podľa jeho obvodného lekára dobu liečenia v trvaní\nod 29.07.2016 do 26.08.2016. Poškodený bol podľa zabezpečených listinných dôkazov\nvyšetrený dňa 29.07.2016 psychiatrom\n\nso záverom akútna stresová\n\nreakcia po negatívnom zážitku. Následne bol vyšetrený psychiatrom dňa 18.08.2016\na naposledy 05.09.2016. Dňa 19.09.2016 splnomocnená zástupkyňa svedka – poškodeného\npísomne požiadala ošetrujúceho psychiatra\n\n, aby vypracoval\n\nznalecký posudok vo veci vyšetrenia duševného stavu svedka – poškodeného\n. Znalec vyhotovil znalecký posudok, ktorý splnomocnený zástupca poškodeného\npredložil vyšetrovateľovi do spisu. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o vyšetrenie duševného\nstavu poškodeného psychiatrom, ktorý zároveň ošetroval poškodeného\n\n,\n\nvyšetrovateľ pribral do konania znaleckú organizáciu\n, aby znalci tejto znaleckej organizácie objektívne posúdili\npsychickú ujmu, ktorú poškodený utrpel pri jeho napadnutí dňa 28.07.2016. Proti uzneseniu\no pribratí znaleckej organizácie splnomocnený zástupca poškodeného\npodal sťažnosť, ktorá však bola prokurátorom Okresnej prokuratúry v Humennom\nzamietnutá ako nedôvodná.\nPodľa správ, zaslaných znaleckou organizáciou vyšetrovateľovi, bol poškodený\npredvolaný písomne, aj telefonicky, na vyšetrenie na deň 02.01.2017,\navšak na tento termín sa poškodený prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu\nospravedlnil a potvrdil náhradný termín vyšetrenia na deň 18.01.2017, na ktorý sa však bez\nospravedlnenia nedostavil. Po tomto termíne bol znova písomne predvolaný na vyšetrenie\nna deň 25.01.2017, pričom bolo zistené, že ani na toto vyšetrenie sa bez ospravedlnenia\nnedostavil.\nAk sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie\nobzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno\nznalecký vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade je vždy potrebný príkaz súdu\n\n6\n\na v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. Vyšetrenie duševného stavu svedka\npozorovaním v zdravotníckom ústave nie je prípustné.\nVzhľadom na povahu, okolnosti, spôsob a priebeh spáchania skutku sú závažné\npochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá,\npodstatne znížená schopnosť správne vnímať, alebo vypovedať. Taktiež vyšetrením je\npotrebné posúdiť psychickú ujmu, ktorú utrpel pri fyzickom napadnutí dňa 28.07.2016,\npreto je nevyhnutné preskúmať okolnosti, týkajúce sa duševného stavu poškodeného\nz hľadiska psychiatrického .\nSudca pre prípravné konanie sa stotožnil s návrhom vyšetrovateľa PZ na vydanie\npríkazu na vyšetrenie duševného stavu svedka poškodeného a v celom rozsahu jeho návrhu\nvyhovel.“\nK legalite zásahu\nV posudzovanom prípade sťažovateľa došlo k vydaniu príkazu na vyšetrenie jeho\nduševného stavu v intenciách zákonného podkladu, ktorý predstavujú ustanovenia § 150\nTrestného poriadku.\nPodľa § 150 Trestného poriadku ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka,\nktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne\nvnímať alebo vypovedať, možno znalecky vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade\nje vždy potrebný príkaz súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. Vyšetrenie\nduševného stavu svedka pozorovaním v zdravotníckom ústave nie je prípustné.\nAko z uvedených ustanovení Trestného poriadku vyplýva, na vyšetrenie duševného\nstavu svedka je vždy potrebný príkaz súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné\nkonanie. Účelom znaleckého vyšetrenia duševného stavu svedka je poskytnúť údaje,\nz ktorých by bolo možné vyvodiť závery o príčetnosti, resp. zmenšenej príčetnosti svedka,\nktoré sú potrebné na posúdenie vierohodnosti jeho výpovede.\n\n7\n\nZ uvedených ustanovení tiež vyplýva, že nariadiť vyšetrenie duševného stavu svedka\nmôže súd, resp. sudca pre prípravné konanie len vtedy, ak sú súčasne splnené\ndve podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 150 Trestného poriadku:\na) ide o výpoveď svedka, ktorá je pre rozhodnutie obzvlášť závažná, a\nb) existujú dôvody na vážne pochybnosti, či nie je u takéhoto svedka podstatne\nznížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať.\nZo skutkových údajov prezentovaných sťažovateľom v podanej sťažnosti a tiež\nprezentovaných v odôvodnení namietaného príkazu vyplýva, že sťažovateľ má postavenie\nsvedka ‒ poškodeného a súčasne je jeho svedectvo zrejme jedným z dvoch uvádzaných\npriamych dôkazov (druhým priamym dôkazom by mal byť kamerový záznam, ktorého\ndôveryhodnosť je ešte predmetom znaleckého skúmania). Uvedené okolnosti signalizujú,\nže svedecká výpoveď sťažovateľa, ktorý mal byť predmetom vyšetrovaného skutku (útok\nna telesnú integritu sťažovateľa), je nepochybne pre rozhodnutie obzvlášť závažná.\nOkresný súd ako okolnosti zakladajúce podľa jeho názoru vážne pochybnosti\no znížení schopnosti sťažovateľa ako svedka správne vnímať a správne vypovedať\nprezentuje niekoľko faktov. Sú to jednak lekárske dokumenty (lekárske správy a znalecký\nposudok) produkované na základe iniciatívy samotného sťažovateľa (za participácie jeho\nsplnomocneného zástupcu), následne predložené orgánom činným v trestnom konaní, ktoré\nmajú vypovedať o nepriaznivom zdravotnom stave sťažovateľa, ktorý má mať charakter\n„psychickej ujmy na zdraví“ spôsobenej práve následkom vyšetrovaného trestného činu.\nĎalej ide o súdom prezentované skutočnosti o obštruktívnom prístupe sťažovateľa\nk nariadenému znaleckému dokazovaniu, ktorého cieľom má byť náležité objasnenie\nrelevantných skutkových okolností, a to objektivizácia následku – sťažovateľovi spôsobenej\nzdravotnej\n\nujmy\n\npredstavujúcej\n\nobligatórny\n\nznak\n\nskutkovej\n\npodstaty\n\njedného\n\nz vyšetrovaných trestných činov [ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 a 2\npísm. a) Trestného zákona].\nÚstavný súd je toho názoru, že už samotné lekárske podklady prezentujúce vážnejšiu\nporuchu zdravia sťažovateľa psychiatrického charakteru možno vnímať ako okolnosť\nsignalizujúcu vážne pochybnosti o svedeckej spôsobilosti sťažovateľa.\n\n8\n\nMožno teda konštatovať, že vydaný príkaz mal oporu v zákonných ustanoveniach\na nimi stanovené podmienky boli splnené. Skutočnosť, že bol vydaný príkaz na základe\niniciatívy policajta, a nie prokurátora, je z pohľadu ochrany práva na súkromie irelevantná.\nV tomto smere bolo podstatné, aby bol zásah nariadený zo strany garanta, ktorý je k ochrane\ntohto práva povolaný a ktorého rešpektuje ustálená judikatúra ESĽP, teda zo strany\nnezávislej súdnej moci, čo bolo splnené, keďže bol príkaz vydaný sudcom pre prípravné\nkonanie.\nK legitimite zásahu\nV kontexte okolností prípadu sťažovateľa poukazuje ústavný súd na judikatúru\nÚstavného súdu Českej republiky:\n„Záujem na objasnení trestných činov a spravodlivom potrestaní ich páchateľov, ale\ntiež aj záujem na ochrane jednotlivca pred neodôvodneným stíhaním a odsúdením, daný\nmožnosťou získania informácii svedčiacich v prospech podozrivého, resp. obvineného, je\nlegitímnym a nevyhnutným cieľom demokratickej spoločnosti. Je možné nájsť aj racionálne\nspojenie medzi týmto cieľom a prostriedkami, ktorými má byť dosiahnutý, a nie je tu daná\nmožnosť ich nahradenia alternatívnymi spôsobmi, ktoré by boli menej zasahujúce\ndo základných práv garantovaných čl. 10 ods. 2 a 3 Listiny. Dosahovanie účelu\ntrestného konania je v demokratickom ústavnom poriadku pravidelne spojené s množstvom\nnevyhnutných zásahov do osobnostných práv iných subjektov, odlišných od tých, proti\nktorým sa vedie trestné konanie.“ (pozri nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.\nÚS 321/06 a sp. zn. III. ÚS 256/01).\nÚstavný súd konštatuje, že záujem na objasnení trestnej činnosti a spravodlivom\npotrestaní páchateľa a súčasne záujem na ochrane jednotlivca pred neodôvodneným\ntrestným stíhaním a odsúdením, resp. na ochrane práva podozrivého alebo obvineného\nna spravodlivý proces pri prejednaní jeho trestnej veci je legitímnym prípadom, keď mohlo\ndôjsť k obmedzeniu práva na ochranu súkromia sťažovateľa vo vzťahu k informáciám\no jeho zdravotnom stave.\n\n9\n\nK proporcionalite zásahu\nVo vzťahu k poslednému zo zmienených kritérií bolo úlohou ústavného súdu\nskúmať, či zásah zodpovedal požiadavke proporcionality, inými slovami, či súd, ktorý\npríkaz na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa vydal, náležite zohľadnil všetky\nrelevantné okolnosti prípadu sťažovateľa a či bol v celom svojom rozsahu konflikt\nspoločenského záujmu na náležitom vyšetrení trestnej činnosti a tiež záujmu na ochrane\npráva podozrivého na spravodlivý proces s právom sťažovateľa na súkromie vyriešený\nv duchu požiadavky spravodlivej rovnováhy.\nRelevantné okolnosti, ktoré ústavný súd pri posúdení proporcionality dotknutého\nzásahu zohľadnil, boli pozícia sťažovateľa vo vyšetrovanom prípade a potenciálne možnosti\norgánov činných v trestnom konaní pri zabezpečení dôkazov.\nÚstavný súd konštatuje, že príkaz na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa bol\nvydaný na účely objasnenia trestného činu, kde predmetom útoku bol samotný sťažovateľ\nako poškodený. Ako už bolo konštatované, v rámci posúdenia zákonných podmienok\nnariadenia vyšetrenia duševného stavu svedka má sťažovateľ pozíciu priameho a zároveň\ndôležitého svedka, kde ďalším priamym dôkazom by mal byť spomenutý kamerový\nzáznam. Sťažovateľ práve tento druhý označený dôkaz považuje za šetrnejší prostriedok,\nktorý mohol byť v rámci vyšetrovania využitý na preskúmanie dôveryhodnosti jeho\nsvedeckej výpovede. Ústavný súd sa s týmto názorom sťažovateľa nemôže stotožniť a je\ntoho názoru, že je síce tento dôkaz ako prostriedok šetrnejší, o priebehu skutku a s ním\nspojených faktoroch však nemôže poskytnúť komplexný obraz (napr. motív páchateľa\na pod.), a teda nemá predpoklady na dosiahnutie sledovaného cieľa. Keďže komplexná\na dôveryhodná svedecká výpoveď sťažovateľa ako priameho svedka je nevyhnutná\npre objektívne ustálenie relevantných skutkových okolností, javí sa posúdenie duševnej\nsvedeckej spôsobilosti sťažovateľa prostredníctvom znalca ako primerané.\nÚstavnému súdu neprekáža ani skutočnosť, že prostredníctvom vydaného príkazu\nsudca pribratej znaleckej organizácii uložil tiež povinnosť kvalifikovať zdravotnú\n(psychickú) ujmu, ktorá mala byť sťažovateľovi spôsobená vyšetrovaným skutkom.\n\n10\n\nV danom prípade na účely náležitého objasnenia relevantných skutkových okolností,\nkonkrétne na účely objektivizácie následku (sťažovateľovi spôsobenej ujmy na zdraví,\npredstavujúcej obligatórny znak skutkovej podstaty jedného z vyšetrovaných trestných\nčinov), bolo vydanie uznesenia o pribratí znalca orgánom činným v trestnom konaní\n(policajtom) úplne regulárnym postupom a nemožno si ho zamieňať a stotožňovať, tak ako\nto chybne prezentuje sťažovateľ vo svojej sťažnosti, s vyšetrením duševného stavu svedka\nz dôvodu posúdenia jeho duševnej svedeckej spôsobilosti. Pokiaľ je zákonnými\nustanoveniami k pribratiu znalca na účely posúdenia ujmy na zdraví zmocnený orgán činný\nv trestnom konaní, o to väčšia ochrana bude poskytnutá právam sťažovateľa zo strany\nnezávislej súdnej moci (sudcu pre prípravné konanie).\nNa základe komplexného posúdenia všetkých relevantných faktorov v okolnostiach\nprípadu sťažovateľa tak ústavný súd dospel k záveru, že nariadený zásah bol zákonný,\nlegitímny a primeraný sledovanému cieľu, a teda ústavne akceptovateľný a konformný\ns limitmi vyplývajúcimi zo sťažovateľom označených článkov charty a dohovoru.\nNa základe všetkých uvedených čiastkových záverov kvalifikuje ústavný súd\nsťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol.\nVzhľadom na uvedený záver ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa, tak ako\nto je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "príkaz", "legitimita", "sudca-viazanosť zákonom", "prípravné konanie", "svedok-výsluch svedka", "duševná porucha/choroba-skúmanie duševného stavu", "poškodený", "legalita", "trestné konanie-trestný poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:33da35ce-e3ac-4e59-bbc3-bf5905235e56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 321/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 321/06 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33da35ce-e3ac-4e59-bbc3-bf5905235e56"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:397194f1-2083-41e1-b990-58a693df3e98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.432.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 432/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 432/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.432.2022.1"}, {"guid": "ussr:954939ba-b68e-4eb7-b031-700cba593883", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.458.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 458/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 458/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.458.2019.1"}]}