{"guid": "ussr:9b92eb8c-1aa2-4bf5-8c8d-fb875c95602b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.25.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 25/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 25/2017 z 30. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 25/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.25.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-05-30", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9b92eb8c-1aa2-4bf5-8c8d-fb875c95602b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.25.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.25.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.25.2017.2/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 25/2017-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika\nv konaní o sťažnosti\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Petrom\n\nRybárom, A. Kmeťa 11, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina\nv konaní vedenom pod sp. zn. D 1356/95 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. k. II. ÚS 3/09-27 zo 17. marca 2009, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. D 1356/95 v období\npo právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 3/09-27\nzo 17. marca 2009 p o r u š e n é\n\nboli.\n\n2.\n\npriznáva\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré j e\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\nOkresný súd Žilina p o v i n n ý\n\nvyplatiť mu do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Žilina\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 459,33 € (slovom štyristopäťdesiatdeväť eur a tridsaťtri centov)\nna účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Petra Rybára, A. Kmeťa 11, Žilina,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 25/2017-11 z 10. januára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 1356/95 (ďalej aj „napadnuté konanie“)\nv období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 3/09-27\nzo 17. marca 2009.\n2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že je dedičom v dedičskom konaní\npo nebohej\n\n, ktoré sa začalo v roku 1995 a je vedené na okresnom súde\n\npod sp. zn. D 1356/95. V označenej dedičskej veci nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté\n(21 rokov) a takýto stav v predmetnej veci existuje napriek skutočnosti, že ústavný súd\nopakovane svojím nálezom konštatoval existenciu prieťahov v uvedenom konaní (napríklad\n\n2\n\nnález ústavného súdu č. k. II. ÚS 3/09-27 zo 17. marca 2009) a aj napriek opakovaným\nsťažnostiam sťažovateľa na odstránenie takýchto prieťahov adresovaných predsedovi\nokresného súdu (sťažnosť z 25. júna 2010 a zo 14. januára 2014). Sťažovateľ je taktiež toho\nnázoru, že svojím postupom nezaložil príčinu spomaleného postupu súdu a pre účely\nochrany svojich práv využil aj všetky účinné prostriedky nápravy, ktoré mu zákon\nposkytuje. Sťažovateľ v sťažnosti zdôraznil, že samotnú skutočnosť, že dedičské konanie\ntrvá už 21 rokov, je potrebné považovať za nezlučiteľnú s imperatívom čl. 48 ods. 2 ústavy.\nVzhľadom na okolnosti veci sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že len konštatovanie porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je preňho\ndostatočným zadosťučinením, pretože absencia právnej istoty po dobu 21 rokov\nv prejednávanej veci preňho znamená citeľné následky a zásadne vplýva aj na faktický\nvýkon hospodárenia s majetkom patriacim do dedičstva. Uvedenými skutočnosťami\nsťažovateľ odôvodnil nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 €, ktorej náhrady sa podanou\nsťažnosťou taktiež domáha.\n3. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní okresným súdom, prikázal okresnému súdu\nv napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a aby zároveň priznal sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a úhradu trov konania.\n4. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko\nvo vyjadrení sp. zn. 1SprS/13/2017 doručenom ústavnému súdu 16. marca 2017, v ktorom\nuviedol, že dĺžka konania v rozsahu 21 rokov je zjavne neprimeraná, aj keď konanie je\npo skutkovej stránke náročné, pretože neustále dochádza k zmene masy dedičstva,\nnachádzaniu novoobjaveného majetku, ako aj užívaniu majetku s poberaním výhod, ktoré\naj v zmysle pokynov odvolacieho súdu si vyžadujú ďalšie úkony zo strany súdneho\nkomisára (súdu). V konaní došlo k viacerým rozhodnutiam súdu v dedičskej veci v súlade\ns návrhom súdneho komisára, ktoré však boli odvolacím súdom zrušené a vec vrátená\nna ďalšie konanie. Podstatný problém pri prejednaní veci je ten, že vec prejednáva\n\n3\n\na rozhoduje súdny komisár, ktorý vykonáva dokazovanie, avšak opakovane nepostupuje\nv súlade s pokynmi súdu, a to ani odvolacieho súdu. Prvostupňový súd mimo zadania\npokynov pre notára nemôže výrazne zasahovať do jeho rozhodovacej činnosti a nevykonáva\nvlastné dokazovanie, ale vychádza zo zistení a podkladov notára, ktorý celú vec prejednal.\nOkresný súd vo vyjadrení k sťažnosti taktiež uviedol, že celé konanie je preto\npoznačené negatívnymi vzťahmi medzi dedičmi, a to vrátane vzťahov medzi zákonnými\na testamentárnymi dedičmi, vzťahmi medzi dedičmi a súdnym komisárom a napokon medzi\nsúdnym komisárom a súdom, ktoré vyústili do trestných oznámení, absenciu komunikácie\nnotára so súdom či nerešpektovanie záväzných pokynov súdu, najmä odvolacieho súdu\npri rozhodovacej činnosti a postupe notára, ktorý vec prejednáva ako súdny komisár. Súdny\nkomisár navyše v poslednej dobe viackrát namietal svoju zaujatosť rovnako ako účastníci\ndedičského konania, ktorí síce tým realizujú svoje práva, ale spôsobujú objektívne vznik\nprieťahov s vplyvom na celkovú dĺžku konania. Prioritou rozhodovacej činnosti v danej\nveci, ak aj pre „nedôveru“ k súdnemu komisárovi nemožno vec skončiť vydaním\nosvedčenia, by mala byť taká činnosť notára, aby splnil základné pokyny súdu a podal\nnávrh na rozhodnutie vo veci podľa ním zistených skutkových zistení, a nie aby súd sám\nnahradzoval honorovanú činnosť notára. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd\nústavnému súdu navrhol, aby v prípade, že zistí neodôvodnené prieťahy v konaní a svojím\nnálezom vysloví porušenie sťažovateľom označených práv, pri priznaní finančného\nzadosťučinenia, ktoré podľa názoru súdu nezodpovedá výške požadovanej sťažovateľom,\nprihliadal na závažnosť spôsobenej ujmy.\n5. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko sťažovateľ v podaní doručenom\nústavnému súdu 3. apríla 2017, v ktorom uviedol, že okresný súd vo svojom vyjadrení\nk sťažnosti v podstate konštatoval dôvodnosť sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti,\nkeďže v ňom okrem iného uviedol, že považuje dĺžku konania v rozsahu 21 rokov za zjavne\nneprimeranú, a zároveň tvrdil, že súdny komisár, ktorý vykonáva dokazovanie, opätovne\nnepostupuje v súlade s pokynmi súdu, a to ani odvolacieho súdu a absentuje komunikácia\nnotára so súdom.\nSťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu taktiež uviedol,\nže vysloviť porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je možné\n\n4\n\nza predpokladu, že v konaní došlo k zbytočným a ničím neodôvodneným prieťahom, ktoré\nsvojou nečinnosťou zavinil súd. Sťažovateľ však zároveň uviedol, že aj napriek skutočnosti,\nže súdny komisár uskutočnil v predmetnom konaní 41 úkonov, tieto neviedli k odstráneniu\nstavu právnej neistoty, ale naopak, tento stav založili, pretože sťažovateľ je toho názoru,\nže tieto úkony neboli dostatočne efektívne. Obsah základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov sa teda podľa sťažovateľa nevyčerpá len rozsahom úkonov\nvykonaných súdom, ktorý je oprávnený o veci rozhodnúť.\nK výške navrhovaného primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ\nopakovane uviedol, že v predmetnej veci nebolo do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté\na takýto stav existuje aj napriek skutočnosti, že ústavný súd opakovane svojím nálezom\nkonštatoval existenciu prieťahov v predmetnom konaní. Absencia právnej istoty po dobu\n21 rokov sťažovateľovi spôsobila citeľné následky a nesporne vplýva aj na faktický výkon\nhospodárenia s majetkom patriacim do dedičstva. Sťažovateľ vzhľadom na tieto okolnosti\npreto takto navrhovanú výšku nemajetkovej ujmy pokladá za primeranú.\n6. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde so súhlasom účastníkov\nupustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich argumentáciou dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia\npráva podľa označeného článku ústavy a dohovoru.\nII.\n7. Z doručeného spisu okresného súdu sp. zn. D 1356/95 ústavný súd zistil takýto\npriebeh podstatných skutočností, resp. úkonov súdu (súdneho komisára) a účastníkov\nkonania v napadnutom konaní od 29. mája 2009, t. j. od právoplatnosti nálezu ústavného\nsúdu č. k. II. ÚS 3/09-27 zo 17. marca 2009 až dosiaľ:\n- 24. jún 2010 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na neurčito\npre účely predloženia spisu okresnému súdu na ustanovenie znalca na ocenenie lesných\npozemkov, ktoré sú predmetom dedičstva podľa návrhu dedičky\n\n5\n\n,\n\n- 23. júl 2010 – spísanie zápisnice u súdneho komisára s účastníčkou konania\n, ktorá sa vyjadrila, že na znaleckom posudku netrvá a zaviazala sa, že\ndo jedného týždňa predloží ocenenie drevnej hmoty predmetných lesných pozemkov,\n- 19. august 2010 – nariadenie pojednávania u súdneho komisára na 2. september\n2010,\n- 31. august 2010 – doručená žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa o odročenie\npojednávania z dôvodu nemožnosti naštudovať kompletný spisový materiál, pretože\nzastupovanie sťažovateľa v predmetnom konaní o dedičstve prevzala 30. augusta 2010,\n- 2. september 2010 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na\n16. september 2010,\n- 10. september 2010 – žiadosť právnej zástupkyne dediča\no odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov,\n16. september 2010 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na\n14. október 2010 pre účely opätovného predvolania dediča\n\na jeho právneho\n\nzástupcu,\n- 11. október 2010 – doručená žiadosť právnej zástupkyne dediča\no odročenie pojednávania z dôvodu jej dlhodobej práceneschopnosti,\n- 14. október 2010 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na neurčito pre\núčely ustanovenia znalca na určenie všeobecnej hodnoty sporných lesných pozemkov,\n- 21. október 2010 – spis predložený súdnym komisárom okresnému súdu na\nrozhodnutie o ustanovení znalca,\n- 22. október 2010 – spis vrátený súdnemu komisárovi z okresného súdu bez\nrozhodnutia o ustanovení znalca s tým, že podľa § 38 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) môže notár ako súdny komisár vydať takéto rozhodnutie sám,\n- 25. január 2011 – výzva súdneho komisára dedičom na oznámenie presných čísiel\nparciel, ktoré majú byť ocenené súdnym znalcom,\n- 7. február 2011 – uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania č. k. D/1356/1995311 vydané súdnym komisárom,\n- 17. február 2011 – doručenie odvolania dediča\n\nproti uzneseniu\n\no nariadení znaleckého dokazovania zo 7. februára 2011 súdnemu komisárovi,\n\n6\n\n- 21. február 2011 – doručenie odvolania dedičky\n\nproti uzneseniu\n\no nariadení znaleckého dokazovania zo 7. februára 2011 súdnemu komisárovi,\n- 28. marec 2011 – uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania č. k. D 1356/1995334 vydané okresným súdom,\n- 19. apríl 2011 – doručenie odvolania dedičky\n\nproti uzneseniu\n\nokresnému súdu o nariadení znaleckého dokazovania z 28. marca 2011,\n- 1. jún 2011 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o predmetnom\nodvolaní,\n- 19. júl 2011 – spis bol z krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) vrátený\nokresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní z dôvodu jeho predčasného predloženia (nebola\nsplnená podmienka predloženia veci odvolaciemu súdu podľa § 209a ods. 2 OSP\naž po uplynutí lehoty na podanie odvolania každému z účastníkov, keďže odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie nebolo doručené všetkým účastníkom, resp. ich zástupcom),\n- 16. september 2011 – po odstránení nedostatkov bol spis opätovne predložený\nkrajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu okresnému súdu o nariadení\nznaleckého dokazovania z 28. marca 2011,\n- 12. január 2012 – spis vrátený z krajského súdu okresnému súdu s tým, že krajský\nsúd o predmetnom odvolaní rozhodol uznesením sp. zn. 10 CoD 17/2011 z 1. decembra\n2011 tak, že odvolanie dedičky\n\nproti uzneseniu okresnému súdu\n\no nariadení znaleckého dokazovania z 28. marca 2011 odmietol,\n- 26. apríl 2012 – doručenie znaleckého posudku okresnému súdu,\n- 13. júl 2012 – uznesenie okresného súdu č. k. D 1356/1995-507 o priznaní\nznalečného znalcovi,\n- 25. júl 2012 – doručenie odvolania dediča\n\nproti uzneseniu okresného\n\nsúdu z 13. júla 2012,\n- 30. júl 2012 – doručenie odvolania dediča\n\nproti uzneseniu\n\nokresného súdu z 13. júla 2012,\n- 2. august 2012 – doručenie odvolania dedičiek\nproti uzneseniu okresného súdu z 13. júla 2012,\n- 3. august 2012 – doručenie odvolania dedičiek\na\n\nproti uzneseniu okresného súdu z 13. júla 2012,\n\n7\n\na\n\n- 19. október 2012 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie\no predmetných odvolaniach,\n- 22. január 2013 – spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu bez\nrozhodnutia o odvolaní s tým, že je potrebné opraviť zrejmú nesprávnosť v odôvodnení\nrozhodnutia okresného súdu č. k. D 1356/1995-507 z 13. júla 2012,\n- 11. február 2013 – opravné uznesenie okresného súdu č. k. D 1356/1995-541,\n- 1. marec 2013 – doručenie odvolania dedičiek\n\na\n\nproti predmetnému opravnému uzneseniu okresného súdu,\n- 4. marec 2013 – doručenie späťvzatia predmetného odvolania dedičiek\na\n\nproti opravnému uzneseniu okresného súdu\n\nz 11. februára 2013,\n- 12. marec 2013 – spis bol opätovne predložený krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaniach dedičov proti uzneseniu okresného súdu z 13. júla 2012 o priznaní\nznalečného znalcovi, ako aj na rozhodnutie o späťvzatí odvolaní dedičiek proti opravnému\nuzneseniu okresného súdu z 11. februára 2013,\n- 19. apríl 2013 – spis vrátený z krajského súdu okresnému súdu s tým, že krajský\nsúd rozhodol uznesením č. k. 5 CoD 4/2013-552 z 9. apríla 2013 tak, že uznesenie\nokresného súdu z 13. júla 2012 o priznaní znalečného znalcovi potvrdil a odvolacie konanie\nproti opravnému uzneseniu okresného súdu z 11. februára 2013 zastavil,\n- 22. máj 2013 – spis bol predložený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie vo veci,\n- 16. september 2013 – nariadenie pojednávania u súdneho komisára na\n30. september 2013,\n- 30. september 2013\n\n–\n\npojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na\n\n14. október 2013 z dôvodu opätovného predvolania neprítomných účastníkov,\n- 14. október 2013 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na neurčito\n(do predloženia znaleckého posudku vykonaného po ohliadke nehnuteľností),\n- 6. december 2013 – doručenie doplnenia znaleckého posudku okresnému súdu,\n- 11. december 2013 – nariadenie pojednávania u súdneho komisára na 20. december\n2013,\n- 20. december 2013 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na 13. január\n2014 z dôvodu opätovného predvolania neprítomných účastníkov,\n\n8\n\n- 13. január 2014 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na neurčito pre\núčely doplnenia dokazovania o aktuálnu správu z katastra nehnuteľností (nejasnosti\ntýkajúce sa súpisu nehnuteľného majetku),\n- 25. február 2014 – nariadenie pojednávania u súdneho komisára na 17. marec 2014,\n- 17. marec 2014 – pojednávanie u súdneho komisára, na ktorom bol pripravený\nnávrh uznesenia o určení všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva\na o potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov,\n- 27. marec 2014 – uznesenie okresného súdu č. k. D 1356/1995-727 o určení\nvšeobecnej ceny majetku a o potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov,\n- 26. máj 2014 – doručenie odvolania dedičky\n\nproti uzneseniu\n\nokresného súdu z 27. marca 2014,\n- 26. august 2014 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie\no predmetnom odvolaní,\n- 31. marec 2015 – spis vrátený z krajského súdu okresnému súdu s tým, že krajský\nsúd o predmetnom odvolaní rozhodol uznesením č. k. 10 CoD/10/2014-793 z 26. februára\n2015 tak, že uznesenie okresného súdu z 27. marca 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie,\n- 4. jún 2015 – spis vrátený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie,\n- 20. júl 2015 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na 10. august 2015\nz dôvodu opätovného predvolania neprítomných účastníkov,\n- 10. august 2015 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na neurčito pre\núčely vyžiadania správ z pozemkových spoločenstiev,\n- 23. september 2015 – nariadenie pojednávania u súdneho komisára na 5. október\n2015,\n- 5. október 2015 – pojednávanie u súdneho komisára, na ktorom bol pripravený\nnávrh uznesenia o určení všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva\na o potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov,\n- 14. október 2015 – uznesenie okresného súdu č. k. D 1356/1995-824 o určení\nvšeobecnej ceny majetku a o potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov,\n- 14. december 2015 – doručenie odvolania dediča\nokresného súdu zo 14. októbra 2015,\n\n9\n\nproti uzneseniu\n\n- 18. december 2015 – doručenie odvolania dedičky\n\nproti uzneseniu\n\nokresného súdu zo 14. októbra 2015,\n- 22. december 2015 – doručenie odvolania dedičov\na\n\nproti uzneseniu okresného súdu zo 14. októbra 2015,\n- 21. marec 2016 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie\n\no predmetných odvolaniach dedičov proti uzneseniu okresného súdu zo 14. októbra 2015,\n- 19. august 2016 – spis vrátený z krajského súdu okresnému súdu s tým, že krajský\nsúd o predmetných odvolaniach rozhodol uznesením č. k. 10 CoD/3/2016-899 z 30. júna\n2016 tak, že uznesenie okresného súdu zo 14. októbra 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie,\n- 6. október 2016 – spis vrátený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie,\n- 7. december 2016 – spis predložený súdnym komisárom okresnému súdu na\nrozhodnutie vo veci z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti súdneho komisára,\n- 9. december 2016 – doručenie žiadosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ministerstvo“) o zapožičanie spisu okresnému súdu,\n- 15. december 2016 – doručenie spisu ministerstvu,\n-\n\n24. marec 2017 – spis vrátený okresnému súdu z ministerstva.\nIII.\n\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne\n\n10\n\nprerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npodľa ktorého má každý právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K namietanému\nporušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní.\n11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n12. Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval,\nže úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi\nmožno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd\n(III. ÚS 47/00).\n13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n11\n\n15. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 OSP, ktorý súdom\nprikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana\nich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa\nkonanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP\npovinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné\nvykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z § 119 ods. 1 OSP,\npodľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V súčasnosti táto\npovinnosť v prípade konaní o dedičstve vychádza zo zásad Civilného mimosporového\nporiadku účinného od 1. júla 2016 (ďalej aj „CMP“), ktoré smerujú aj k tomu, aby\npri konaniach podľa tohto zákona nedochádzalo k porušeniu základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd však postupujúc v súlade s § 396 ods. 1 CMP, podľa ktorého konania\no dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov, hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho\njednotlivé procesné úkony podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, keďže\nnapadnuté konanie o dedičstve sa začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného\nmimosporového poriadku.\n16. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou\n\njudikatúrou\n\n(III. ÚS 111/02,\n\nIV. ÚS 74/02,\n\nIII. ÚS 142/03)\n\nzohľadňuje\n\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria\nsa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n\n12\n\n17.1 Pokiaľ ide o posúdenie veci podľa kritéria právnej a faktickej zložitosti veci,\nústavný súd v zhode s jeho predchádzajúcimi nálezmi č. k. I. ÚS 158/07-30 z 29. novembra\n2007 a č. k. II. ÚS 3/09-27 zo 17. marca 2009, ktorými už v minulosti vyslovil porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom pred okresným súdom\npod sp. zn. D 1356/95 (v prípade nálezu č. k. I. ÚS 158/07-30 z 29. novembra 2007\nvo vzťahu k inému sťažovateľovi) konštatuje, že napadnuté konanie sa osobitným\nspôsobom nelíši od iných dedičských konaní, resp. od obdobných konaní tohto druhu.\nÚstavný súd aj napriek tomu, že okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol,\nže napadnuté konanie hodnotí ako skutkovo náročné, nezistil zo spisu okresného súdu\nsp. zn. D 1356/95 žiadnu výraznú okolnosť odôvodňujúcu záver týkajúci sa skutkovej\nzložitosti veci.\n17.2 Vo vzťahu k ďalšiemu kritériu, t. j. správaniu sťažovateľa ako účastníka\nnapadnutého konania v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 3/09-27\nzo 17. marca 2009, ústavný súd nezistil žiadnu významnejšiu skutočnosť, ktorá mohla\nvýrazným spôsobom prispieť k predĺženiu doterajšieho priebehu konania. Sťažovateľ sa\nnariadených pojednávaní u súdneho komisára s výnimkou pojednávaní uskutočnených\n2. septembra 2010, 16. septembra 2010 a 14. októbra 2010 zúčastnil. Na uvedených troch\npojednávaniach sa nezúčastnil z dôvodov na strane jeho právnej zástupkyne, ktorá však\nsvoju neúčasť na pojednávaniach vopred ospravedlnila a požiadala súdneho komisára o ich\nodročenie. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva,\nže sťažovateľ v napadnutom konaní uplatňoval svoje procesné práva (napr. podaním\nodvolaní proti viacerým rozhodnutiam súdneho komisára, resp. okresného súdu), pričom\nnapr. podanie odvolania zo strany sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 13. júla\n2012, ktorým okresný súd rozhodol o znalečnom pre znalca (o ktorom krajský súd rozhodol\nuznesením z 9. apríla 2013 tak, že predmetné unesenie okresného súdu ako vecne správne\npotvrdil), čiastočne prispelo k predĺženiu napadnutého konania, keďže okresný súd mohol\nv konaní pokračovať až po vrátení spisu z krajského súdu 19. apríla 2013. Ústavný súd\nv tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej v dôsledku uplatnenia\nprocesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania\noprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu\n\n13\n\norgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). V súlade s touto judikatúrou\npreto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnenom procesnom práve\n(v súvislosti s jeho odvolaním proti uzneseniu okresného súdu z 13. júla 2012) ústavný súd\nzohľadnil pri posúdení postupu okresného súdu a následne aj v súvislosti s rozhodovaním\no primeranom finančnom zadosťučinení.\n17.3 Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu, resp. notára ako súdneho\nkomisára v napadnutom konaní v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného\nsúdu č. k. II. ÚS 3/09-27 zo 17. marca 2009.\n17.3.1 V danej veci nebolo možné ponechať bez povšimnutia, že prieťahy v konaní\nvedenom na okresnom súde pod sp. zn. D 1356/95 ústavný súd konštatoval a v tej súvislosti\naj vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy už vo svojich predchádzajúcich nálezoch, a to v konaní vedenom\npod sp. zn. II. ÚS 3/09 taktiež na základe sťažnosti sťažovateľa a ešte pred tým v konaní\nvedenom pod sp. zn. I. ÚS 158/07 na základe sťažnosti iného sťažovateľa. Napriek tomu,\nže ústavný súd už nálezom č. k. I. ÚS 158/07-30 z 29. novembra 2007 okresnému súdu\nprikázal, aby v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. D 1356/95 pokračoval bez\nzbytočných prieťahov, napadnuté konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.\n17.3.2 Napriek tomu, že z prehľadu uvedeného priebehu konania (bod 7 odôvodnenia\nnálezu) vyplýva, že okresný súd, resp. konajúci notár ako súdny komisár postupoval\nv napadnutom konaní relatívne plynulo, ústavný súd je toho názoru, že v sťažnosťou\nnapadnutom období predmetného konania prieťahy vznikli a sú predovšetkým dôsledkom\nneefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu, resp. súdneho komisára. Okresný\nsúd konal napríklad nesústredene, keď predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaní účastníka konania proti uzneseniu okresného súdu č. k. D 1356/1995-334\nz 28. marca 2011, ktorým vo veci nariadil znalecké dokazovanie, avšak urobil tak ešte pred\nuplynutím lehoty na podanie odvolania všetkým účastníkom. Z uvedeného dôvodu bol\nnásledne spis krajským súdom vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený bez toho,\naby krajský súd o predmetnom odvolaní rozhodol. Prejavom nesústredenej činnosti\n\n14\n\nokresného súdu bol taktiež jeho postup pri predkladaní spisu krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaní dedičov proti uzneseniu okresného súdu č. k. D 1356/1995-507 z 13. júla 2012,\nkeď krajský súd okresnému súdu predložený spis opätovne vrátil bez rozhodnutia\no odvolaniach s tým, že pred vydaním rozhodnutia o odvolaniach je potrebné, aby okresný\nsúd opravil zrejmú nesprávnosť v odôvodnení jeho odvolaniami napadnutého uznesenia.\n17.3.3 Za najvýraznejší prejav neefektívnej činnosti okresného súdu možno\njednoznačne považovať zrušenie jeho meritórnych rozhodnutí krajským súdom a vrátenie\nveci okresnému súdu na ďalšie konanie.\nPrvýkrát tak krajský súd urobil uznesením č. k. 10 CoD 10/2014-793 z 26. februára\n2015, ktorým rozhodol o odvolaní účastníka konania proti uzneseniu okresného súdu č. k.\nD 1356/1995-727 zo 27. marca 2014 o určení všeobecnej ceny majetku a o potvrdení\nnadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov. V odôvodnení svojho uznesenia\nkrajský súd poukázal na značnú nedôslednosť v postupe okresného súdu, resp. súdneho\nkomisára, v dôsledku ktorej opätovne nebol možný náležitý meritórny prieskum odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia. Okresný súd totiž aj napriek tomu, že krajský súd mu už\nv predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 9 CoD 111/2005 z 12. decembra 2006\nvytkol, že bez akéhokoľvek odôvodnenia okresný súd neprihliadal na existujúci závet\nporučiteľky, v preskúmavanom rozhodnutí z 27. marca 2014 opätovne bez ďalšieho\nkonštatoval, že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu, čo je v priamom rozpore\nso skutkovým stavom a zároveň porušením zásady viazanosti súdu prvého stupňa právnym\nnázorom odvolacieho súdu. Krajský súd v uznesení č. k. 10 CoD 10/2014-793 z 26. februára\n2015 taktiež okrem iného konštatoval, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia\nokresného súdu č. k. D 1356/1995-727 z 27. marca 2014 nespĺňa ani požiadavku\npreskúmateľnosti, osobitne v otázke stanovenia ceny predmetu dedičstva.\nZrušujúcim uznesením č. k. 10 CoD 3/2016-899 z 30. júna 2016 krajský súd\nrozhodol o odvolaní účastníkov konania proti následnému uzneseniu okresného súdu č. k.\nD 1356/1995-824 zo 14. októbra 2015 o určení všeobecnej ceny majetku a o potvrdení\nnadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov, v odôvodnení ktorého konštatoval,\nže odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu predstavuje už tretie meritórne\nprvostupňové rozhodnutie v predmetnej veci, a hoci okresný súd, resp. súdny komisár,\n\n15\n\noproti predchádzajúcemu rozhodnutiu rešpektoval aspoň niektoré právne názory\nodvolacieho súdu, jeho rozhodnutie a postup mu predchádzajúci naďalej vykazuje značné\nnedôslednosti brániace odvolaciemu súdu rozhodnúť o veci samej.\nUvedenú neefektívnu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní v období\npo právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 3/09-27 zo 17. marca 2009 je potrebné\npovažovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu\nnetolerovateľné.\n18. S poukazom na už uvedený nesústredený a neefektívny postup okresného súdu\nv napadnutom konaní v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 3/09-27\nzo 17. marca 2009, ako aj na skutočnosť, že napadnuté konanie, ktoré sa začalo ešte v roku\n1995, dosiaľ nie je právoplatne skončené, a to ani napriek tomu, že ústavný súd už\npredchádzajúcimi nálezmi č. k. I. ÚS 158/07-30 z 29. novembra 2007 a č. k. II. ÚS 3/09-27\nzo 17. marca 2009 v minulosti vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. D 1356/95 (v prípade nálezu\nč. k. I. ÚS 158/07-30 z 29. novembra 2007 vo vzťahu k inému sťažovateľovi) a prikázal\nokresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, ústavnému súdu neostávalo nič\niné ako konštatovať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období\npo právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 3/09-27 zo 17. marca 2009 (bod 1\nvýroku nálezu).\nIV.\n19. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n20. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 3/09-27 zo 17. marca 2009\n\n16\n\ndošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez\nzbytočných prieťahov vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom náleze\nč. k. I. ÚS 158/07-30 z 29. novembra 2007.\n21. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n22. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\n23. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na\nokolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.\nPri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n24. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označeného základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru žiadal, aby mu ústavný súd priznal\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, čo odôvodnil tým, že absencia právnej\nistoty po dobu 21 rokov v prejednávanej veci má preňho citeľné následky a zásadne vplýva\n\n17\n\naj na faktický výkon hospodárenia s majetkom patriacim do dedičstva a len konštatovanie\nporušenia ním označených práv v sťažnosti nie je preňho dostatočným zadosťučinením.\n25. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.\nD 1356/95, ktoré napriek príkazu ústavného súdu konať v tejto veci bez zbytočných\nprieťahov vysloveného už nálezom č. k. I. ÚS 158/07-30 z 29. novembra 2007 dosiaľ nie je\nprávoplatne skončené, a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci ústavný súd\npovažoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4\nzákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).\n26. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n27. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol\no úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním v konaní o jeho sťažnosti. Úhradu trov konania ústavný súd sťažovateľovi\npriznal za tri uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie\nsťažnosti a vyjadrenie z 28. marca 2017) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a\nods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v celkovej sume 459,33 €.\nPri rozhodovaní o priznaní trov konania ústavný súd v prípade úkonu prevzatia a prípravy\nzastúpenia a úkonu podania sťažnosti vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €, keďže išlo o úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2016, a sťažovateľovi priznal odmenu za každý\nz uvedených úkonov právnej služby po 143 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\nza každý z uvedených úkonov právnej služby v sume 8,58 €, čo spolu predstavuje sumu\n303,16 €. V prípade úkonu vyjadrenia z 28. marca 2017 ústavný súd vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá\nbola 884 €, keďže išlo o úkon právnej služby vykonaný v roku 2017 a sťažovateľovi priznal\nodmenu za tento úkon právnej služby v sume 147,33 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3\n\n18\n\nvyhlášky) za tento úkon právnej služby v sume 8,84 €, čo spolu predstavuje sumu 156,17 €\n(bod 3 výroku nálezu).\n28. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).\n29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. mája 2017\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "dedenie, dedičstvo", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-nesporové", "prieťahy v konaní-opakované", "prieťahy v konaní-extrémne", "konanie-nesporové", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be"}, {"guid": "ussr:aa510d12-9317-4bce-8c7a-c0c9e0536ac9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa510d12-9317-4bce-8c7a-c0c9e0536ac9"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:68d98b3c-ebc6-40fd-ac56-1c15d24351a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/00 z 11. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-11", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e85480c4-83fd-463c-8eae-3c902adb8719", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.709.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 709/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 709/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.709.2025.1"}, {"guid": "ussr:817f49b8-7925-41e2-9e2c-3db035312740", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.547.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 547/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 547/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.547.2024.1"}, {"guid": "ussr:c85dcc16-3886-44a9-acd9-bd50f9a9b833", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.114.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 114/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 114/2023 z 23. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.114.2023.2"}, {"guid": "ussr:93e4adad-ac77-4b95-81b4-97bcc94e7945", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.472.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 472/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 472/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.472.2021.2"}, {"guid": "ussr:f1b4fe36-da9e-4558-93b8-6ea2d908a91c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.130.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 130/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 130/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.130.2018.1"}, {"guid": "ussr:ac5eb238-d564-4cad-8e59-a1fe562f8d1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.131.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 131/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 131/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.131.2018.2"}, {"guid": "ussr:f1b44d4c-d0e8-4fb7-a126-4f71ea339ca5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.316.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.316.2018.1"}]}