{"guid": "ussr:ab14124c-5284-43d5-b0ff-93b25531ec5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.240.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 240/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 240/2017 z 4. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 240/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.240.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-04-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ab14124c-5284-43d5-b0ff-93b25531ec5d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.240.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.240.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.240.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 240/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti BCI, a. s., Mydlárska 8718/7A,\nŽilina, zastúpenej Karkó, s. r. o., advokátska kancelária, Sad na Studničkách 1029/32,\nŽilina, za ktorú koná advokát Mgr. Richard Karkó, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 13 CoKR 41/2016-135\nz 26. januára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti BCI, a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca\n2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti BCI, a. s., Mydlárska 8718/7A, Žilina (ďalej\nlen „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\n\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 13 CoKR 41/2016-135 z 26. januára 2017, ktorou žiada vydať tento nález:\n„I. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 26. 01. 2017, č. kon. 13CoKR/41/2016-135 porušené bolo.\nII. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa\n26. 01. 2017, č. kon. 13CoKR/41/2016-135 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Žiline\nna ďalšie konanie.\nIII. Krajský súd v Žiline je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia...“\n2. Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľka\nbola ako žalovaná účastníčkou konania pred Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 11 Cbi 7/2014, v ktorom sa proti nej domáhala ako žalobkyňa obchodná\nspoločnosť\n\n(ďalej len\n\n„žalobkyňa“), určenia, že je veriteľom pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok\npod por. č. 47 – 54 uplatnených žalobkyňou ako reštrukturalizačným veriteľom v celkovej\nvýške 5 904,40 € súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok 28. januára 2014\nv reštrukturalizačnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 3 R 4/2013\nproti sťažovateľke ako dlžníkovi. Pod por. č. 47 – 54 boli zapísané pohľadávky v rôznych\nvýškach a s rôznou splatnosťou na základe faktúr č. 20139021, č. 20139036, č. 20139072,\nč. č. 20139094, č. 20139094, č. 20139102, č. 2019105 a č. 20139106. Žalobkyňa dôvodila\ntým, že splnila všetky obsahové i formálne náležitosti prihlasovania pohľadávok\ndo reštrukturalizácie. Správca ako dôvod popretia uviedol, že v prihláške nie je uvedená\nmena prihlásenej pohľadávky, čo spôsobuje jej nepreskúmateľnosť a neurčitosť.\nPodľa názoru žalobkyne nemal správca právo pohľadávky poprieť, pretože zo sprievodného\nlistu a z príloh k prihláške, v ktorých bola explicitne uvedená mena, bola mena pohľadávky\nzrejmá a označenie meny pohľadávky netvorí základnú náležitosť prihlášky. Okresný súd\nrozsudkom č. k. 11 Cbi 7/2014-72 z 1. apríla 2016 žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n\n2\n\n3. Uznesením č. k. 11 Cbi 7/2014-85 z 12. mája 2016 okresný súd uložil\nsťažovateľke zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za návrh na začatie konania\n696,50 € a súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré tvoria súdny\nspis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných žalobkyni 3 €. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil tým, že žalobkyňa bola oslobodená od poplatku za návrh podľa § 4 ods. 2\npísm. r) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku\nza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych\npoplatkoch“), a preto, keďže okresný súd žalobe žalobkyne vyhovel, je povinná zaplatiť\nsúdny poplatok sťažovateľka (§ 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch). Pri určení výšky\nsúdneho poplatku vychádzal okresný súd z toho, že predmet konania nemožno oceniť\npeniazmi a jeho sadzba je určená v položke 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov\nsumou 99,50 €. Pretože predmetom konania bolo určenie siedmich popretých pohľadávok,\npoplatok vyrubený sťažovateľke bol vyčíslený ako sedemnásobok sumy 99,50 €.\n4. Sťažovateľka podala proti tomuto uzneseniu odvolanie (avšak iba pokiaľ ide\no uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 696,50 €), ktorým navrhla\nodvolaciemu súdu uznesenie v napadnutom výroku zmeniť tak, že jej bude uložená\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok iba vo výške 99,50 €. Napadnuté rozhodnutie podľa jej\nnázoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobkyňa sa podanou\nžalobou domáhala síce určenia viacerých popretých pohľadávok, tieto však zakladali jeden\nnárok na plnenie v zmysle reštrukturalizačného plánu, a nie viac samostatných nárokov.\nV konaní nebolo vykonávané samostatné dokazovanie na účely pravosti jednotlivých\npohľadávok, a preto i náklady dokazovania nezodpovedajú nákladom na dokazovanie\nvo viacerých samostatných súdnych konaniach (reálne vznikli štátu náklady iba na jedno\nkonanie). V tejto situácii, keď navyše popretie pohľadávok správcom nebolo svojvoľné\na predmetom konania bolo iba právne posúdenie postupu správcu, je určenie súdneho\npoplatku 7-násobkom sadzby 99,50 € absolútne neprimerané. Podľa uznesenia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obo 70/2009 z 28. januára\n2010 je konanie o incidenčnej žalobe z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby\nurčovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na výšku pohľadávky,\nurčenie pravosti ktorej je predmetom konania. Z doterajšej rozhodovacej praxe konkurzných\n\n3\n\nsúdov vyplýva i to, že pri určovaní výšky súdneho poplatku vychádzajú z položky č. 1\npísm. b) sadzobníka súdnych poplatkov bez aplikácie poznámky 6 k položke č. 1 a aj\npri priznávaní nároku na náhradu trov konania postupujú podľa § 11 ods. 1 písm. a)\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „advokátska tarifa“), t. j. bez ohľadu na výšku pohľadávky a logicky aj počet\npohľadávok (napr. rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36 Cbi 50/2014 z 15. júla\n2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14 CoKR 8/2014 z 30. októbra 2014).\nAk pre určenie výšky súdneho poplatku v týchto konaniach nie je podstatná výška\npohľadávky, nemôže byť podstatný ani počet pohľadávok, určenie pravosti ktorých je\npredmetom jedného konania.\n5. Krajský súd uznesením č. k. 13 CoKR 41/2016-135 z 26. januára 2017 uznesenie\nokresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil.\n6. Výrok uznesenia okresného súdu č. k. 11 Cbi 7/2014-85 z 12. mája 2016 o uložení\npovinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok vo výške 696,50 € v spojení s uznesením\nkrajského súdu č. k. 13 CoKR 41/2016-135 z 26. januára 2017 nadobudol právoplatnosť\n8. februára 2017.\n7. Sťažovateľka sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 13 CoKR 41/2016-135 z 26. januára\n2017 odôvodnila tým, že reálne uplatnenie práva na súdnu ochranu predpokladá, že\núčastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite,\npričom výklad a použitie príslušných zákonných ustanovení musí byť realizovaný v súlade\ns ústavou a základným právom na súdnu ochranu. Ani súdny poplatok nemôže byť\núčastníkovi konania vyrubený svojvoľne vo výške, ktorá nemá oporu v zákone. Napriek\ntomu krajský súd takto postupoval a potvrdil rozhodnutie okresného súdu ukladajúce\nsťažovateľke zaplatenie súdneho poplatku vo výške, ktorá v zákone oporu nemá. Ďalej\nsťažovateľka zopakovala svoju argumentáciu odôvodňujúcu nesprávne právne posúdenie\n\n4\n\nveci tak, ako ju uviedla v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu. Poukázala i na to, že\nvšetky pohľadávky, ktoré boli predmetom konania, vznikli z titulu zmluvy o dielo\nč. 24/140111/12-SD-062. Právny názor krajského súdu vo svojich dôsledkoch vedie\nk absurdnému záveru, podľa ktorého výška súdneho poplatku nie je v incidenčných\nkonaniach obmedzená žiadnou hornou hranicou, čo môže viesť k faktickej likvidácii\nsubjektu, ktorý sa v reštrukturalizácii snaží o ozdravenie. Sťažovateľka poukázala ďalej\ni na právny názor ústavného súdu vyslovený v uznesení č. k. III. ÚS 534/2011-8\nz 13. decembra 2011, z ktorého vyplýva, že jednotnosť rozhodovacej praxe sa musí\nprejavovať i v jednotnosti kritérií pre výšku súdneho poplatku vyrubovaného za návrh\na pre určovanie výšky odmeny advokáta za úkon právnej služby. Pritom aj samotný okresný\nsúd napr. v rozsudku č. k. 11 Cbi 8/2016-143 z 28. júna 2016 priznal odmenu advokáta\nv incidenčných konaniach za úkon právnej služby ako 1/13 výpočtového základu\nbez ohľadu na počet pohľadávok, hoci v tom istom konaní vyrubil súdny poplatok\nza odvolanie ako za podanie šiestich samostatných odvolaní (527 €). Je neudržateľné,\naby ten istý konkurzný súd aplikoval rôzne kritériá pri určovaní výšky súdneho poplatku\na odmeny advokáta.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n\n5\n\n10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n12. Sťažovateľka namieta porušenie týchto svojich práv:\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13. Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľky, k porušeniu týchto jej práv malo dôjsť\nuznesením krajského súdu č. k. 13 CoKR 41/2016-135 z 26. januára 2017 v dôsledku\ntakého výkladu a aplikácie ustanovení zákona o súdnych poplatkoch, ktorá je ústavne\nnekonformná.\n14. Vo veci sťažovateľky boli aplikované tieto ustanovenia zákona o súdnych\npoplatkoch:\nPodľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú\nza jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov\nštátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku\nza výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.\n\n6\n\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ\npoplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.\nPodľa § 2 ods. 2 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku\noslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania\npoplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku\noslobodený.\nPodľa § 4 ods. 2 písm. r) zákona o súdnych poplatkoch (v znení v čase začatia\nkonania proti sťažovateľke) od poplatku je oslobodený žalobca v konaní o určení popretej\npohľadávky podľa osobitného predpisu.\nPodľa položky č. 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov súdny poplatok zo žaloby\nalebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba ak nemožno\npredmet konania oceniť peniazmi je 99,50 €.\nPodľa poznámky č. 6 k položke č. 1 prvej vety sadzobníka súdnych poplatkov ak je\npredmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne; to neplatí, ak ide\no viac nárokov na peňažné plnenie a sú vyjadrené jednou sumou.\n15. Krajský súd sa v uznesení č. k. 13 CoKR 41/2016-135 z 26. januára 2017\nnestotožnil s argumentáciou sťažovateľky, že vo veci ide len o jeden nárok, a dospel\nk záveru, že predmetom konania je určenie právneho dôvodu a výšky viacerých\nsamostatných pohľadávok žalobcu proti žalovanému, pričom tento svoj právny názor\nodôvodnil tým, že podľa „obsahu... súhrnnej prihlášky sa jedná o samostatné pohľadávky\nžalobcu voči žalovanému, ktoré vznikli titulom zádržného a boli žalobcom voči žalovanému\nuplatnené vystavením samostatných faktúr. O tom, že sa jedná o samostatné pohľadávky\nžalobcu voči žalovanému, svedčí aj postup správkyne, ktorá každú z prihlásených\npohľadávok zahrnula do zoznamu prihlášok pod samostatným číslom a každú z týchto\npohľadávok samostatne poprela (čl. 52 – 67 spisu). Každá uplatnená pohľadávka tak má\nsamostatný právny základ a výšku, a preto nemôže obstáť tvrdenie, že sa jedná len o jeden\nnárok žalobcu. Krajský súd je tak názoru, že v prejednávanom prípade žalobca uplatnil\nsamostatný návrh na začatie konania, ktorého predmetom je určenie pravosti prihlásenej\npohľadávky a ktorý tak pre účely vyrubenia súdneho poplatku je samostatným predmetom\nkonania, z ktorého súd vymeriava súdny poplatok podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka\n\n7\n\nsúdnych poplatkov. Priamo z citovanej poznámky č. 6 k položke 1 Sadzobníka súdnych\npoplatkov vyplýva, že ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje\nsamostatne. V súlade s poznámkou č. 6 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov je\nžalovaný povinný zaplatiť súdny poplatok vo vzťahu ku každému zo žalobcom samostatne\nuplatnených nárokov, o ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu, teda súdny\npoplatok vo výške zodpovedajúcej násobku počtu pohľadávok, ktorých určenie je\npredmetom konania a sumy 99,50 € ako sadzby určenej podľa citovanej položky č. 1\npísm. Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalovanému podľa citovaného ust. § 2 ods. 2 zákona\nč. 71/1992 Zb. vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu, keďže žalobca\nbol od poplatku oslobodený, okresný súd jeho žalobe vyhovel a žalovaný od poplatku\noslobodený nie je.“.\n16. Pokiaľ sťažovateľka v odvolaní poukazovala na to, že štátu vznikli reálne\nnáklady len na jedno súdne konanie a jedného sudcu, a nie na viacero súdnych konaní,\nkrajský súd tento argument v odôvodnení svojho rozhodnutia odmietol s tým, že „pri\nposudzovaní otázky vzniku a rozsahu poplatkovej povinnosti strany súdneho sporu právna\núprava zákona č. 71/1992 Zb. nevychádza z konceptu náhrady reálnych nákladov, ktoré\nštátu vzniknú v súvislosti s prejednaním jednotlivých súdnych sporov, ale vychádza\nz princípu stanovenia buď pevne alebo percentuálne určenej výšky súdneho poplatku bez\nohľadu na náklady na dané súdne konanie. Krajský súd v tejto súvislosti opakovane\npoukazuje na poznámku č. 6 položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá výslovne\npočíta so samostatným spoplatnením každého z uplatnených nárokov v prípade, ak sú tieto\nnároky predmetom jedného súdneho konania.“. Zároveň krajský súd dodal, že rovnako bez\nprávneho významu sú námietky sťažovateľky v tom smere, že nie je možné od nej\npožadovať zaplatenie takého vysokého súdneho poplatku v prípade, ak je žalobca od\nplatenia súdneho poplatku oslobodený, pretože „vznik poplatkovej povinnosti sa podľa\nzákona č. 71/1992 Zb. posudzuje samostatne u každej sporovej strany a skutočnosť, že jedna\nzo strán sporu je zo zákona osobne od platenia súdnych poplatkov oslobodená, nemá žiaden\ndopad na vznik a výšku poplatkovej povinnosti druhej sporovej strany“.\n\n8\n\n17. Krajský súd v odôvodnení uznesenia č. k. 13 CoKR 41/2016-135 z 26. januára\n2017 reagoval aj na námietky sťažovateľky týkajúce sa rozhodovacej praxe iných súdov\nv incidenčných konaniach, ktoré majú predmetnú situáciu, čo sa týka určenia výšky súdneho\npoplatku, posudzovať odlišne, ako aj na poukaz sťažovateľky na právny názor najvyššieho\nsúdu vyjadrený v uznesení sp. zn. 4 Obo 70/2009 z 28. januára 2010. Tu krajský súd najprv\npoukázal „na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, napr. rozhodnutie č. k. 13 CoKR/48/2014\ndňa 16.12.2014, kde obdobne dospel k záveru o vzniku poplatkovej povinnosti za každý\nz viacerých samostatne uplatnených nárokov“ a ďalej uviedol: „Neobstojí ani odkaz\nžalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 70/2009, z ktorého\nrozhodnutia vyplýva len záver, že konanie o incidenčnej žalobe je pre určenie výšky\nsúdneho poplatku určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku, teda s výškou\nsúdneho poplatku určovanou bez ohľadu na výšku uplatnenej pohľadávky. Toto rozhodnutie\nvšak nijakým spôsobom nerieši otázku určovania výšky súdneho poplatku v prípade,\nak predmetom súdneho konania je určenie pravosti viacerých samostatne prihlásených\npohľadávok, teda prípadu, kedy je predmetom konania viacero samostatných určovacích\nsporov.“\n18. Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n19. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského\nsúdu dospel k záveru, že krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne\n\n9\n\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľka\nv konaní nastolila. Uznesenie krajského súdu vysvetlilo, ako krajský súd dospel k záveru\no nevyhnutnosti potvrdiť uznesenie okresného súdu a z akých dôvodov krajský súd\npovažoval uznesenie okresného súdu za vecne správne. Odôvodnenie rozhodnutia krajského\nsúdu preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu\na spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\n20. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n21. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n22. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\n\n10\n\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n23. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie\nje a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť\nvšeobecných súdov.\n24. Zohľadniac dôvody rozhodnutia krajského súdu vo veci sťažovateľky, ústavný\nsúd konštatuje, že rozhodnutie krajského súdu nie je založené na takom výklade\naplikovaných ustanovení, ktoré by poprelo ich účel a zmysel.\n25. Podstatou veci bolo posúdenie otázky, či predmetom konania, ktorého stranou\nbola sťažovateľka, bolo rozhodovanie o jedinom nároku (ako to tvrdí sťažovateľka\nv podstate s poukazom na to, že všetky pohľadávky, ktoré boli predmetom konania, vznikli\nz titulu zmluvy o dielo č. 24/140111/12-SD-062 a zakladali jeden nárok na plnenie v zmysle\nreštrukturalizačného plánu), alebo ním bolo viac samostatných nárokov (ako konštatoval\nkrajský súd s poukazom na obsah prihlášky a na to, že boli vystavené samostatné faktúry,\npohľadávky boli zahrnuté do zoznamu prihlášok správkyňou pod samostatnými číslami\na boli samostatne správkyňou popreté, v dôsledku čoho každá uplatnená pohľadávka má\nsamostatný právny základ a výšku).\n26. Pokiaľ krajský súd vec posúdil tak, že predmetom konania bolo viac nárokov,\na preto sa každý nárok spoplatňuje samostatne, tento jeho záver nepovažuje ústavný súd\n\n11\n\nza zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľný\na neudržateľný. Neobstojí preto názor sťažovateľky, podľa ktorého jej bol súdny poplatok\nako strane konania vyrubený svojvoľne vo výške, ktorá nemá oporu v zákone.\n27. Navyše, ani ústavný súd sa nestotožnil s názorom sťažovateľky, podľa ktorej má\nplatiť, že ak pre určenie výšky súdneho poplatku v incidenčných konaniach nie je podstatná\nvýška pohľadávky, nemôže byť podstatný ani počet pohľadávok, určenie pravosti ktorých je\npredmetom jedného konania. Samotný spôsob určenia výpočtu súdneho poplatku, t. j. či sa\nurčuje percentuálnou sadzbou v závislosti od skutočností uvedených v položke č. 1 písm. a)\nsadzobníka súdnych poplatkov alebo sa určuje podľa položky č. 1 písm. b) sadzobníka\nsúdnych poplatkov pevnou sumou, nemá totiž žiadnu súvislosť s otázkou určenia jeho\nvýšky v závislosti od kumulácie uplatnených nárokov, o ktorej je stanovené v poznámke č.\n6 k položke č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov, že ak je predmetom konania viac nárokov,\nkaždý nárok sa spoplatňuje samostatne.\n28. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala i na už prv ústavným súdom vyslovený názor\ntýkajúci sa incidenčných konaní v uznesení č. k. III. ÚS 534/2011-8 z 13. decembra 2011.\nÚstavný súd v tomto rozhodnutí konštatoval, že „jednotnosť rozhodovacej praxe sa musí\nprejavovať aj v jednote kritérií pre výšku súdneho poplatku vyrubovaného za návrh\na pre určovanie výšky odmeny advokáta za vykonanie jedného úkonu právnej služby. Práve\nz tohto dôvodu bolo judikované, že základ pre výpočet trov právneho zastúpenia sa určuje\nna základe rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného\nvo veci (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Cdo 18/2008 z 30. novembra 2009).“.\nTento poukaz sťažovateľky je priliehavý, hoci ústavný súd v tejto veci riešil otázku spôsobu\nvýpočtu odmeny advokáta v incidenčnom konaní, t. j. či odmena za jeden úkon právnej\nslužby má byť určovaná v závislosti od hodnoty veci alebo podľa § 11 ods. 1 advokátskej\ntarify (s čím sa ústavný súd stotožnil). Rovnako sa však tento princíp vzťahuje i na riešenie\nprípadu, keď je predmetom konania viac nárokov – na účely vyrubenia súdneho poplatku\ns ohľadom na poznámku 6 k položke č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov a na účely výpočtu\nodmeny advokáta za jeden úkon právnej služby podľa § 13 ods. 3 a 4 advokátskej tarify,\npodľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny\n\n12\n\nurčenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby\ntarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach (okrem prípadu,\nak spojenie vecí na spoločné prerokovanie vyplýva zo zákona, keď sa určí výška tarifnej\nodmeny podľa veci, ktorej hodnota je najvyššia). Predmetom sťažnosti sťažovateľky bolo\nvšak vyrubenie súdneho poplatku, a nie spôsob určenia odmeny advokáta v incidenčnom\nkonaní.\n29. Pokiaľ ďalej sťažovateľka argumentuje rozdielnou rozhodovacou praxou rôznych\nkonkurzných súdov (hoci ňou označené rozhodnutia sa týkajú prevažne spôsobu určenia\nodmeny advokáta v incidenčnom konaní), ústavný súd poukazuje i na to, že nie je orgánom\noprávneným zjednocovať právne názory všeobecných súdov (I. ÚS 199/07, II. ÚS 273/08,\nIV.\n\nÚS\n\n331/09);\n\nv\n\nkonkrétnych\n\nprípadoch\n\nposudzuje\n\nústavný\n\nsúd\n\nlen\n\nich\n\nústavnú akceptovateľnosť (III. ÚS 313/2010). Ako už bolo uvedené, v prípade\nsťažovateľky dospel ústavný súd k záveru o ústavnej akceptovateľnosti uznesenia krajského\nsúdu č. k. 13 CoKR 41/2016-135 z 26. januára 2017.\n30. Na základe toho ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky\nna porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu\nč. k. 13 CoKR 41/2016-135 z 26. januára 2017 je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol.\n31. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. apríla 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "poplatok-súdny", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-prihlásenie pohľadávky", "obchodná spoločnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e99425cd-d849-4801-983f-25025b64ccef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 534/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 534/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e99425cd-d849-4801-983f-25025b64ccef"}, {"guid": "ussr:22c39752-f707-414f-8afe-f2ea2e3d5feb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 313/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22c39752-f707-414f-8afe-f2ea2e3d5feb"}, {"guid": "ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 273/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/08 z 25. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-25", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "505c9178-f32d-4a0c-bf72-c27e2f65c597:aa07fd1a-8466-45c9-b3b0-b90cb0a125af", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5112206776.1", "spisova_znacka": "14CoKR/8/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoKR/8/2014 z 29. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112206776.1"}, {"guid": "ace80777-6634-4c0f-88ba-f1ddb621990a:d39636a4-118a-4827-8324-ad42be3b815a", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cbi/8/2016", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 11Cbi/8/2016 z 26. 4. 2018", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ace80777-6634-4c0f-88ba-f1ddb621990a:d39636a4-118a-4827-8324-ad42be3b815a"}, {"guid": "3fe32e17-9905-4c20-b269-fa7a175c18dc:0ff84462-7169-4cb5-b7c5-0d852054ce38", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cbi/7/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cbi/7/2014 z 1. 4. 2016", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2016-04-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3fe32e17-9905-4c20-b269-fa7a175c18dc:0ff84462-7169-4cb5-b7c5-0d852054ce38"}, {"guid": "252f42de-eec6-4539-bc6b-e048e8e9bd14:c1911eb2-f622-46d5-848a-47fe939836b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Cbi/50/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cbi/50/2014 z 15. 7. 2015", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-07-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/252f42de-eec6-4539-bc6b-e048e8e9bd14:c1911eb2-f622-46d5-848a-47fe939836b1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:273b8971-c714-482a-ad9d-70baaee4813b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.72.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 72/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 72/2019 z 23. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.72.2019.1"}]}