{"guid": "ussr:26d00f9e-862e-4feb-8f4a-42412be30530", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.231.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 231/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2017 z 4. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 231/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.231.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-04-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/26d00f9e-862e-4feb-8f4a-42412be30530", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.231.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.231.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.231.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 231/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, za ktorú\nkoná advokát JUDr. Daniel Futej, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Co 76/2015-581, 4 Co 77/2015,\n4 Co 78/2015 z 25. novembra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 7 Cdo 182/2016, 7 Cdo 183/2016, 7 Cdo 184/2016 z 30. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. januára 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\n\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 4 Co 76/2015-581, 4 Co 77/2015, 4 Co 78/2015 z 25. novembra 2015 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 182/2016,\n7 Cdo 183/2016, 7 Cdo 184/2016 z 30. novembra 2016, ktorou žiada vydať tento nález:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/182/2016, 7Cdo/183/2016, 7Cdo/184/2016 zo dňa\n30. 11. 2016 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/76/2015, 4Co/77/2015,\n4Co/78/2015 zo dňa 25. 11. 2015 porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Cdo/182/2016,\n7Cdo/183/2016, 7Cdo/184/2016 zo dňa 30. 11. 2016 a rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 4Co/76/2015, 4Co/77/2015, 4Co/78/2015 zo dňa 25. 11. 2015 sa zrušuje\na vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť\nsťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 10 dní\nod právoplatnosti toto rozhodnutia.“\n2. Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu, z jej príloh\na obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 12 C 202/2011, sťažovateľ sa ako žalobca v tomto konaní domáhal proti Slovenskej\nrepublike – Národnej banke Slovenska (ďalej aj „žalovaný“) – žalobou z 22. decembra 2011\nnáhrady škody vo výške 4 249,18 € spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej\nbanky Slovenska podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Žalobu sťažovateľ odôvodnil tým, že ako člen\n(ďalej\nlen „družstvo“), vložil do družstva finančné prostriedky na účely ich zhodnotenia. Družstvo\nzhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie\nv zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene\n\n2\n\na doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.\nDružstvo danú činnosť malo vykonávať na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt\nv zmysle § 126 zákona o cenných papieroch na základe zverejneného prospektu investície,\nktorý schválila Národná banka Slovenska (prvýkrát právoplatným rozhodnutím Úradu\npre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI z 21. marca 2002 o schválení prospektu investície,\nktorý bol následne v priebehu činnosti družstva priebežne aktualizovaný). Družstvo\nna zhodnocovanie peňažných prostriedkov od členov a nadobudnutie majetkových hodnôt\npre nich používalo výhradne spoločnosť\n(ďalej len „obchodník s cennými papiermi“), ktorá činnosť obchodníka\ns cennými papiermi vykonávala na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb\nNárodnej banky Slovenska. Povolenie na poskytovanie investičných služieb Národná banka\nSlovenska odobrala obchodníkovi s cennými papiermi 1. marca 2011. Nadobúdanie\nmajetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky\ndružstva a ich spravovanie v rámci prospektu investície upravovala zmluva o správe\nportfólia cenných papierov a § 566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„Obchodný\n\nzákonník“)\n\nuzatvorená\n\nmedzi družstvom a obchodníkom s cennými papiermi. Miera zhodnotenia peňažných\nprostriedkov vložených sťažovateľom do družstva mala byť v súlade s prospektom\ninvestície a na základe činnosti obchodníka s cennými papiermi podľa zmluvy 8 % p. a.\n(garantovaná výška zhodnotenia). Nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľom verejnej\nponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi bola povinná\nvykonávať dohľad Národná banka Slovenska (§ 136 a nasl. zákona o cenných papieroch;\nzákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska\nv znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o Národnej banke Slovenska“, zákon\nč. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení neskorších\npredpisov v znení neskorších predpisov ‒ ďalej len „zákon o dohľade“). Podľa § 1 ods. 1\ndruhej vety zákona o dohľade cieľom dohľadu Národnou bankou Slovenska nad finančným\ntrhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému\nfungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany\nklientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. Podľa § 2 ods. 1 zákona o dohľade\npri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi zisťuje a vyhodnocuje informácie\n\n3\n\na podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaného subjektu a jeho činnosti\nalebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dohliadaným\nsubjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti dohliadaných subjektov, príčinách zistených\nnedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené\nnedostatky. Sťažovateľ v priebehu súdneho konania poukazoval na to, že peňažné\nprostriedky do družstva vkladal výhradne z dôvodu, že sa spoľahol na to, že družstvo\ni obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad Národnou\nbankou Slovenska, čím bude zabezpečené ich riadne fungovanie, a tým budú nielen\nochránené jeho peňažné prostriedky, ale budú aj zhodnotené v garantovanej výške.\nNa základe informácie od družstva sa sťažovateľ v máji 2010 dozvedel, že obchodník\ns cennými papiermi k 30. aprílu 2010 ukončil činnosť pre družstvo, družstvu neodovzdal\nžiadne portfólio ani zverené peňažné prostriedky a že z tohto dôvodu družstvo nemá\nprostriedky na výplatu sťažovateľom zverených prostriedkov. Sťažovateľ nemal vedomosť\no tom, že môže dôjsť k škode na jeho investícii. Ako uvádzalo družstvo, obchodník\ns cennými papiermi mu počas trvania zmluvy predkladal vyúčtovania, ktoré nenasvedčovali\nneplneniu jeho povinností, ubezpečoval družstvo, že zhodnocovanie vkladov, ktoré družstvu\nzverili členovia, prebieha v dohodnutej výške. Obchodník s cennými papiermi\nsi vyúčtovával za činnosť podľa zmluvy odmenu vo výške zhodnotenia portfólia družstva\nnad zmluvne dohodnuté 8 % zvýšenie hodnoty portfólia družstva. Ako následne sťažovateľ\nzistil, obchodník s cennými papiermi vykonával svoju činnosť pre družstvo v rozpore\nso zmluvou a zákonom o cenných papieroch, v dôsledku čoho vznikla sťažovateľovi škoda,\nktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok tým, že mu ju družstvo nevrátilo\na ani nevráti. Uznesením okresného súdu sp. zn. 3 K 95/2010 z 11. apríla 2011, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť 5. mája 2011, bol na majetok družstva vyhlásený konkurz.\nNárodná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými\npapiermi nepostupovala správne, po zistení závažných a podstatných nedostatkov v jeho\nčinnosti neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, pričom\nmusela vedieť, že zistené nedostatky zasahujú do práv sťažovateľa a ďalších osôb, ktoré\nvložili finančné prostriedky do družstva, nezasiahla včas a účinne proti obchodníkovi\ns cennými papiermi a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že obchodník s cennými papiermi\nmohol vo svojej činnosti pokračovať až do 1. marca 2011, keď mu odobrala povolenie\n\n4\n\nna poskytovanie investičných služieb, a to napriek tomu, že družstvo doručilo Národnej\nbanke Slovenska podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného\nplniť záväzky voči klientom už 28. júna 2010. Pretože Národná banka Slovenska\nnepostupovala v súlade s označenými ustanoveniami právnych predpisov, ich zmyslom\na účelom, a tým porušila svoje povinnosti pri dohľade, zodpovedá sťažovateľovi za škodu.\nSťažovateľ v doplnení žaloby nesprávnosť úradného postupu Národnej banky Slovenska\nodôvodnil tým, že oneskorene zistila neaktuálnosť údajov zahrnutých do prospektu\ninvestície a oneskorene zakázala činnosť družstva, prijala nedostatočné opatrenia\nna nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov a prijala\nnedostatočné opatrenia na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení\nobchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči družstvu.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 12 C 202/2011-526 z 5. decembra 2014 žalobu\nsťažovateľa zamietol, osobitným výrokom zamietol i sťažovateľov návrh na začatie\nprejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a odporcovi\nnáhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že sťažovateľ predovšetkým nepreukázal\nnesprávnosť úradného postupu Národnej banky Slovenska.\n4. Okresný súd tento svoj záver odôvodnil tým, že podľa zákona o cenných papieroch\nv znení účinnom v roku 2007 nebolo možné vyhlasovateľovi majetkových hodnôt uložiť\nsankciu za nedodržiavanie prospektu investície ani za jeho neaktualizovanie, pretože takúto\npovinnosť zákon vyhlasovateľovi neukladal. Ak družstvo nepredložilo dodatok k prospektu\ninvestície, Národná banka Slovenska túto skutočnosť mohla zistiť až s časovým odstupom\nnajmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti družstva.\nPritom štatutárny orgán družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal\nza pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte. Národná banka Slovenska nemala právomoc\nvykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva a družstvo až do 15. apríla 2010,\nkeď požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo\nNárodnej banke Slovenska zhoršenie finančnej situácie. Neaktuálnosť prospektu zistila\nNárodná banka Slovenska pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20. apríla 2010\naž 6. mája 2010, vyzvala družstvo na predloženie žiadosti o schválenie zmeny prospektu,\n\n5\n\navšak, ako vyplýva z rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. OPK-5664/1-5/2010\nz 26. augusta 2010, žiadosť neobsahovala všetky náležitosti, a preto Národná banka\nSlovenska vydala 30. mája 2011 rozhodnutie č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala\ndružstvu predaj majetkových hodnôt. Okresný súd ďalej poukázal na to, že sťažovateľ bol\nv právnom vzťahu k družstvu, a nie k obchodníkovi s cennými papiermi. Národná banka\nSlovenska sledovala i činnosť obchodníka s cennými papiermi voči družstvu a opatrenia,\nktoré prijala, považoval okresný súd za zodpovedajúce správnemu úradnému postupu\n(pokuty vo výške 300 000 Sk a 500 000 Sk uložené rozhodnutiami č. OPK 9750/3/2007\nz 8. januára 2008 a č. OPK 9750-5/2007 z 20. augusta 2008). Národná banka Slovenska\nnebola ani povinná informovať družstvo o výsledných zisteniach. Navyše bolo primárne\npovinnosťou družstva, ktoré malo s obchodníkom s cennými papiermi uzatvorenú zmluvu,\naby zabezpečilo plnenie jeho povinností. Okresný súd poukázal i na to, že sťažovateľ sám\nako člen družstva sa mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva, ich výkon voči družstvu\na jeho orgánom a predísť tak znehodnoteniu, resp. nevymožiteľnosti svojich práv\nvoči družstvu.\n5. Vo vzťahu k nesplneniu ďalších podmienok vzniku práva na náhradu škody\nnesprávnym úradným postupom ďalej okresný súd poukázal i na to, že sťažovateľ si síce\nprihlásil svoju pohľadávku v konkurze vyhlásenom na majetok družstva, avšak jeho\npohľadávka bola správcom popretá a sťažovateľom iniciované incidenčné konanie\npred okresným súdom pod sp. zn. 1 Cbi 387/2011 nie je právoplatne skončené. Sťažovateľ\nsa v každom prípade musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči družstvu, ktoré\nje jeho dlžníkom. Dosiaľ však nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv\nvoči družstvu ani samotné konkurzné konanie na majetok družstva nie je právoplatne\nskončené, prebiehajú viaceré súdne konania pre uplatnené nároky z odporovateľných\nprávnych úkonov úpadcu, ako aj konania o prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcovi nad\nmajetkom spolufinancovaným z prostriedkov družstva, ktorý bol pred vyhlásením\nkonkurzného konania zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi,\na teda nie je ešte ani ustálený majetok úpadcu. Preto nie je možné ani posúdiť,\nči sťažovateľovi škoda vôbec vznikla a v akej výške. Keďže nie je preukázaná bezúspešnosť\n\n6\n\ndomáhania sa úhrady pohľadávky sťažovateľom od družstva ako jeho dlžníka,\nnie je preukázaný ani vznik škody.\n6. Sťažovateľov návrh na začatie prejudiciálneho konania zamietol okresný súd\ns odôvodnením, že sťažovateľ ním nežiada o výklad právneho aktu Európskej únie,\nako aj preto, že zodpovedanie sťažovateľom navrhovaných otázok nepovažoval pre svoje\nrozhodnutie za potrebné s poukazom na to, že sťažovateľom označená smernica Európskeho\nparlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 sa primárne aplikuje na prospekt\nzverejňovaný pri verejnej ponuke cenných papierov a ich prijatí na obchodovanie,\na nie pri verejnej ponuke majetkových hodnôt a smernica bola riadne, jasne, presne\na transparentne transponovaná do slovenského právneho poriadku.\n7. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom poukázal\nnajmä na to, že zákon o cenných papieroch nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“\na „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo\nustanovenie § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch ani v čase, keď Národná banka\nSlovenska schválila prospekt investície (2002) a družstvo sa stalo dohliadaným subjektom\nako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Sťažovateľ v odvolaní ďalej\nzosumarizoval svoju argumentáciu prednesenú v konaní pred okresným súdom a zdôraznil,\nže Národná banka Slovenska podcenila situáciu, v dôsledku čoho umožnila družstvu ďalšiu\nčinnosť, konala až v roku 2011, hoci o tom, že obchodník s cennými papiermi a družstvo\nporušujú zákon, vedela už od roku 2007, resp. 2008. Navyše aj zo správy správcu\nkonkurznej podstaty je zrejmé, že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, majetok\núpadcu je tvorený hypotetickými pohľadávkami, a teda už aktuálny stav konkurzu je taký,\nže objektívne vylučuje uspokojenie sťažovateľa.\n8. Sťažovateľ podal odvolanie i proti následne vydaným uzneseniam okresného súdu\nč. k. 12 C 202/2011-561 z 27. januára 2015, ktorým mu bol vyrubený súdny poplatok\nza odvolanie vo výške 20 €, a č. k. 12 C 202/2011-563 z 27. januára 2015, ktorým mu bola\nuložená povinnosť zaplatiť poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní\nvo výške 38,60 €.\n\n7\n\n9. Krajský súd rozsudkom č. k. 4 Co 76/2015-581, 4 Co 77/2015, 4 Co 78/2015\nz 25. novembra 2015 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, potvrdil\ni obe sťažovateľom napadnuté uznesenia o vyrubení súdnych poplatkov a žalovanému\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n10. Rozsudok okresného súdu č. k. 12 C 202/2011-526 z 5. decembra 2014 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 4 Co 76/2015-581, 4 Co 77/2015, 4 Co 78/2015\nz 25. novembra 2015 nadobudol právoplatnosť 20. januára 2016.\n11. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu č. k. 4 Co 76/2015-581,\n4 Co 77/2015, 4 Co 78/2015 z 25. novembra 2015 dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil\nodňatím možnosti konať pred súdom pre nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu,\npoukázal na nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania, keď zo správy a výsluchu\nsprávcu konkurznej podstaty nebolo zistené, že aktuálny stav konkurzu je objektívne taký,\nže vylučuje uspokojenie sťažovateľa, ako aj na nesprávne právne posúdenie veci, ktoré bolo\nzaložené iba na účelovo selektovanej judikatúre.\n12. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 7 Cdo 182/2016, 7 Cdo 183/2016,\n7 Cdo 184/2016 z 30. novembra 2016 dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 447 písm. c)\nCivilného sporového poriadku ako procesne neprípustné, nevyvolávajúce účinok\numožňujúci uskutočnenie jeho meritórneho prieskumu a žalovanému priznal právo\nna náhradu trov dovolacieho konania.\n13. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 182/2016, 7 Cdo 183/2016,\n7 Cdo 184/2016 z 30. novembra 2016 nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2016.\n14. Sťažovateľ sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom krajského súdu č. k. 4 Co 76/2015-581, 4 Co 77/2015, 4 Co 78/2015\nz 25. novembra 2015 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 182/2016,\n\n8\n\n7 Cdo 183/2016, 7 Cdo 184/2016 z 30. novembra 2016 odôvodnil tým, že najvyšší súd\nodmietol jeho dovolanie, hoci bolo prípustné, a krajský súd svoj rozsudok založil na takých\nprávnych a skutkového záveroch, ktoré popierajú účel a zmysel právnej úpravy\nzodpovednosti za škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom, pričom svoje\nrozhodnutie navyše ani riadne a presvedčivo neodôvodnil, pretože sa nevyrovnal\nso všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli namietané a boli pre jeho\nrozhodnutie podstatné. Obe rozhodnutia sú tak arbitrárne a z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné. Sú založené na neprípustnom formalizme, pokiaľ ide\no konštatovanie o limitácii dohľadu Národnej banky Slovenska, ako aj pokiaľ ide o záver,\npodľa ktorého zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka\ns cennými papiermi voči družstvu a zodpovednosť družstva voči sťažovateľovi, no i pokiaľ\nide o záver o subsidiarite uplatneného nároku sťažovateľom voči Národnej banke Slovenska\nk pohľadávke sťažovateľa voči družstvu. Sťažovateľ za nesprávny považuje záver krajského\nsúdu, podľa ktorého iba preto, že k novelizácii zákona o cenných papieroch došlo\naž s účinnosťou od 1. júna 2010, až do tohto momentu Národná banka Slovenska\nvykonávala dohľad iba v limitovanom rozsahu. Povinnosťou Národnej banky Slovenska\npodľa § 137 ods. 1 zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie\ninformácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov\na ich činnosti, pričom družstvo i obchodník s cennými papiermi k dohliadaným subjektom\nnepochybne patrili. Zákonný dohľad bol upravený tak široko, že Národná banka Slovenska\nmala zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ktorým mohli byť dohliadané\nsubjekty vystavené, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov. Súdy\nnavyše nezohľadnili ani dôkazmi vykonanými v konaní (správa správcu konkurznej\npodstaty a jeho výpoveď) preukázaný stav konkurzu, z ktorých bolo zrejmé, že je objektívne\nvylúčená možnosť sťažovateľovho uspokojenia z konkurzu. Iba existencia konkurzu\nnevylučuje možnosť podania žaloby proti štátu o náhradu škody, pretože súd má v takomto\nkonaní skúmať stav konkurzu. Ani podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nie je jednou\nz podmienok vzniku práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,\naby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní.\nPokiaľ sa najvyšší súd napriek tomu odmietol zaoberať meritórne sťažovateľom podaným\ndovolaním, odmietol mu poskytnúť súdnu ochranu a navyše svoje rozhodnutie dostatočne\n\n9\n\nani neodôvodnil, keďže z neho nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru\no neprípustnosti dovolania sťažovateľa.\nII.\n15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n16. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n17. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n18. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n19. Sťažovateľ namietal porušenie práv upravených týmito ustanoveniami ústavy\na dohovoru:\n\n10\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n20. Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, k porušeniu týchto základných práv malo\ndôjsť jednak uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 182/2016, 7 Cdo 183/2016,\n7 Cdo 184/2016 z 30. novembra 2016, ktorým bolo sťažovateľovo dovolanie odmietnuté,\na jednak rozsudkom krajského súdu č. k. 4 Co 76/2015-581, 4 Co 77/2015, 4 Co 78/2015\nz 25. novembra 2015 v časti, ktorou bol potvrdený ako vecne správny rozsudok okresného\nsúdu č. k. 12 C 202/2011-526 z 5. decembra 2014 vo výroku o zamietnutí žaloby\nsťažovateľa.\n21. Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala\nproti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 182/2016, 7 Cdo 183/2016, 7 Cdo 184/2016\nz 30. novembra 2016. Sťažovateľ tvrdil, že mu bol odopretý prístup k súdu tým, že jeho\ndovolanie bolo odmietnuté bez meritórneho prerokovania, hoci bolo prípustné, pretože mu\nbola odňatá možnosť konať pred súdom nedostatočným odôvodnením rozhodnutia\nkrajského súdu.\n22. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998).\n\n11\n\n23. Otázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia\nzákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom\nnemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné\npravidlá dovolanie nepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade\nso zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.\n24.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nodmietnutie\n\ndovolania\n\nsťažovateľa\n\nv\n\nuznesení\n\nsp. zn. 7 Cdo 182/2016, 7 Cdo 183/2016, 7 Cdo 184/2016 z 30. novembra 2016 odôvodnil\npo poukaze na to, že ide o dovolanie podané pred nadobudnutím účinnosti Civilného\nsporového poriadku, tým, že meritórny prieskum rozhodnutia je preto podmienený splnením\npodmienok prípustnosti dovolania podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Dovolanie\nsťažovateľa smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku, resp. v zostávajúcej časti nesmeruje\nproti uzneseniu odvolacieho súdu so znakmi uvedenými v ustanovení § 239 ods. 1 a 2\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), a preto nemôže vyvolať účinky, ktoré by\npodľa právneho stavu do 30. júna 2016 umožňovali uskutočniť meritórny dovolací\nprieskum, ibaže by v konaní došlo k procesným vadám podľa § 237 ods. 1 OSP.\nKeďže sťažovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a) až e) a g) OSP\nnenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo, zaoberal sa najvyšší\nsúd posúdením, či sťažovateľovi bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237\nods. 1 písm. f) OSP:\n«Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumel\nprocesne nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho\nprocesných oprávnení (v zmysle § 18 O. s. p. mali účastníci rovnaké postavenie a súd bol\npovinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - napríklad právo účastníka\nvykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať\ndo spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy\na k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie\n(§ 115 O. s. p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2\nO. s. p.).\n... Namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou\npovažovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale\n\n12\n\nza tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998).\nNa tom zotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko R 2/2016; obsah spisu nedáva žiadny\ndôvod pre uplatnenie druhej vety tohto stanoviska - v dovolaním napadnutom rozhodnutí sú\nzreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody.\n... Najvyšší súd už v minulosti konštatoval, že ak je niektoré rozhodnutie (prípadne)\nnepreskúmateľné, neznemožňuje sa tým účastníkovi konania uskutočňovať jemu patriace\nprocesné oprávnenia, ani vtedy nezostáva „procesne bezbranným“ (napríklad rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 1367/2015)...\n... Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nezakladalo\nani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolnosti nevykonanie všetkých\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere\nnajvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch...\n... Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať vyrubením\nsúdneho poplatku za odvolanie a súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisov\nelektronických podaní bez opory v zákone, dovolací súd poukazuje na stanovisko R 1/2016\na pripomína, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne\nprocesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho možností pred súdom konať (viď tiež\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 218/2014, 2 Cdo 151/2015, 3 Cdo 688/2015,\n4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461/2015 a 8 Cdo 27/2016).»\n25. Ústavný súd nemá dôvod ani vo veci sťažovateľa odchýliť sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe (tak ako ju napokon popísal aj najvyšší súd), tobôž v situácii,\nkeď sťažovateľ nepredkladá v tejto otázke vo svojej sťažnosti žiadnu argumentáciu.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva iba to, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľa s právnym\nnázorom najvyššieho súdu týkajúcim sa otázky prípustnosti dovolania v danej veci.\nIba skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným\n(I. ÚS 188/06). Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia\nsťažovateľovho základného práva už aj z toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).\n\n13\n\n26. Pretože ústavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým\nodôvodnil odmietnutie dovolania sťažovateľa, za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie\nza také, ktoré by bolo založené na takom výklade ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku a Civilného sporového poriadku upravujúcich postup súdu v dovolacom konaní,\nktorý by popieral ich účel a zmysel, ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť\nmedzi namietaným\n\nporušením\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\na\n\npostupom\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\npri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa. Z tohto dôvodu sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nodmietol podľa § 25 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n27. Ďalej sa ústavný súd zaoberal namietaným porušením čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. 4 Co 76/2015-581, 4 Co 77/2015,\n4 Co 78/2015 z 25. novembra 2015. Tu sťažovateľ argumentoval nedostatočným\nodôvodnením rozhodnutia, ako aj tým, že krajský súd založil svoje rozhodnutie na takých\nprávnych a skutkového záveroch, ktoré popierajú účel a zmysel právnej úpravy\nzodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, najmä pokiaľ\nide o konštatovanie o limitácii dohľadu Národnej banky Slovenska, výklad zákona\no cenných papieroch, ako aj pokiaľ ide o záver, podľa ktorého zodpovednosť štátu nemôže\nnahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči družstvu\na zodpovednosť družstva voči sťažovateľovi, no i pokiaľ ide o záver o subsidiarite\nuplatneného nároku sťažovateľom voči Národnej banke Slovenska k pohľadávke\nsťažovateľa voči družstvu.\n28. Krajský súd rozsudok č. k. 4 Co 76/2015-581, 4 Co 77/2015, 4 Co 78/2015\nz 25. novembra 2015 v jeho časti, ktorou bol ako vecne správny potvrdený rozsudok\nokresného súdu, odôvodnil tým, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia\nokresného súdu, ktorý vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska sťažovateľom\nuplatneného nároku a jeho výsledky aj náležite v súlade s § 132 OSP zhodnotil, na skutkové\nzistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny\nprávny záver a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a náležite v súlade s ustanovením § 157\nods. 2 OSP odôvodnil.\n\n14\n\n29. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia najprv zrekapituloval skutkový\nstav veci a argumentáciu sťažovateľa v priebehu konania:\n«Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ je členom\n(ďalej „Družstvo“),\ntoho času v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa\n11. 04. 2011, č. k. 3K 95/2010-21 právoplatným dňa 05. 05. 2011, a Družstvo mu nevrátilo\nžalovanú sumu 4.249,18 eur, ktorú tvorí jeho členský vklad, vložený do Družstva, a nároky\nz dvoch vlastných zmeniek, vystavených Družstvom v jeho prospech. Svoje nároky si\nuplatnil voči Družstvu v konkurze na majetok Družstva, ktorý nie je právoplatne skončený.\nPo popretí jeho nároku správcom konkurznej podstaty podal incidenčnú žalobu, konanie\no ktorej nie právoplatne skončené. Zaplatenia svojho nároku sa domáha aj v tomto konaní\ntitulom škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska.\nZo súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 02. 06. 2008 bola medzi\nDružstvom ako klientom a obchodnou spoločnosťou\nv likvidácii, (ďalej „obchodník s cennými papiermi“), ako obhospodarovateľom uzavretá\nZmluva o riadení portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch\na investičných službách, predmetom ktorej bol podľa článku I. bod 2 záväzok obchodníka\ns cennými papiermi hospodáriť s portfóliom Družstva, pravidelne sledovať a vyhodnocovať\nspravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov z portfólia, nákup cenných\npapierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia Družstva, v\nsúlade so schválenými prospektami investície, uschovávať a spravovať cenné papiere,\nnachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny\nv portfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie u finančné analýzy, pričom podľa Prílohy\nč. 2 k predmetnej zmluve sa obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru\nzhodnotenia Družstva vo výške 8 % ročne. Medzi účastníkmi konania nebolo sporným,\nže po výpovedi Zmluvy zo dňa 30. 03. 2010 zo strany obchodníka s cennými papiermi,\nNárodná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010,\npotvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 01. 03. 2011\nč. GUV-274/2011, odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie\ninvestičných služieb a rozhodnutím č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30. 05. 2011 Národná\n\n15\n\nbanka Slovenska zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt podľa ust. § 144 ods. 4\npísm. c) zák. č. 566/2001 Z. z. z dôvodu porušenia ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1\npísm. b), c), h) zák. č. 560/2001 Z. z. a ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4\nzák. č. 566/2001 Z. z o cenných papieroch a investičných službách. V posudzovanej veci sa\nnavrhovateľ návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu škodu..., ktorá\nmu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Národnej banky\nSlovenska, špecifikovaným v návrhu na začatie konania a jeho doplnení, ktorý mal spočívať\nv tom, že Národná banka Slovenska oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investície\nDružstva, keď Družstvo porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b),\nc), h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných\npapieroch a zasiahla až v máji 2011, kedy vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti zakázala\nDružstvu činnosť, hoci neaktuálnosť prospektu investície bola už od 31. 12. 2006, ďalej\nv prijatí nedostatočných opatrení zo strany Národnej banky Slovenska po 24. 08. 2007, kedy\npri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má portfólio nedostatočne\nrozložené, tj, že družstvo malo všetky peňažné prostriedky investované v subjekte\npersonálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s cennými papiermi, pričom rizikovosť\nrozloženia portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré Národná banka\nSlovenska pri výkone dohľadu sleduje a má sledovať, a tiež že Národná banka Slovenska\nprijala od 20. 08. 2008 do 04. 03. 2011, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o\nodobrali povolenia obchodníkovi, nedostatočné opatrenia a zapríčinila, že navrhovateľ\nnemohol rozpoznať riziko svojej investície už skôr, najmä po zisteniach, že obchodník s\ncennými papiermi poskytol Družstvu investičnú službu, ktorú poskytovať nemohol.»\n30. Ďalej krajský súd uviedol východiská právneho posúdenia veci a poukázal\nna ustálený výklad predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu:\n„V posudzovanej veci sa navrhovateľ voči štátu domáha náhrady škody, ktorá mu\nmala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa zák.\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľa\nna náhradu škody je ust. § 9 zák. č. 514/2003, podľa ktorého štát zodpovedá za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú\n\n16\n\nnesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno\nzbaviť, a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými\nje nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným\npostupom a vznikom škody.“\n31. Spomedzi predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom sa krajský súd osobitne zaoberal najprv obsahom pojmu nesprávny\núradný postup: „Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon\nč. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup\nje potrebné považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo\nvydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci\npri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,\nprávom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych\nokolností toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom\nprávomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde\nk porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo\nk porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný\npostup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností\na preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,\nk dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom\nmôže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia\nstanovených alebo primeraných lehôt pre jeho vydanie, alebo znaky nesprávneho úradného\npostupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná\nv stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci\nbez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).“\n32. Ďalej sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (vzhľadom\nna argumentáciu sťažovateľa) zaoberal príčinnou súvislosťou: «V právnej teórii sa týmto\nvzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav\n(príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislostí ide, ak je\n\n17\n\nmedzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou\nvzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej\nsúvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len\nv konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou\n(ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť\nzisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,\nv čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná.\nPráve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym\nkonaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej\nsúvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislosti a skúmať, ktorá príčina ju\nvyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a\nnásledku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom\nslede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou\nspôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť\nzávislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“\npôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza\nnásledku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný,\nneprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba\nv dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama)\npríčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.\nPríčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej\npodstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny\núradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus - spojenie, súvislosť, sled), teda,\naby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto\npríčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej\nexistencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny\na následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.\nPríčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný\nnásledok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer\nvšetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu.\nAk by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. ... Pri riešení otázky príčinnej\n\n18\n\nsúvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom)\na akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.\nPre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne\nspočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.»\n33. Posledným z predpokladov vzniku zodpovednosti za škody, ktorým sa krajský\nsúd zaoberal v odôvodnení rozhodnutia, je vznik škody:\n„... škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastáva\nv majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda všeobecným\nekvivalentom, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda poskytnutím\npredovšetkým peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať v zmenšení\nmajetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Podľa ustanovenia\nodseku 1 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým\nprospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by\nbolo možné dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci, nebyť škodnej udalosti.\nPoškodený je povinný vznik škody preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné\nbremeno o tom, že škoda vznikla.“\n34. Následne krajský súd reagoval na odvolacie námietky sťažovateľa polemizujúce\nso záverom okresného súdu, podľa ktorého postup Národnej banky Slovenska nemožno\npovažovať za nesprávny úradný postup, konštatoval, že sa stotožnil so záverom okresného\nsúdu a svoj právny názor takto odôvodnil:\n«Nevyhnutným predpokladom pre záver o tom, že postup Národnej banky Slovenska\nv preskúmavanej veci bol nesprávny, je normatívne vyjadrenie „správneho úradného\npostupu“ a zistenie, že Národná banka Slovenska tento postup nezachovala s tým, že\nv posudzovanej veci mal nesprávny úradný postup odporcu spočívať aj v tom, že Národná\nbanka Slovenska oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investície Družstva. V tejto\nsúvislosti je potrebné uviesť, že námietka navrhovateľa, spočívajúca v tvrdení, že\npovinnosťou Národnej banky Slovenska bolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu\ninvestície, neobstojí. V danom prípade nie je sporné, že Národná banka Slovenska bola\npovinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky\n\n19\n\nmajetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. V tejto súvislosti\nodvolací súd zdôrazňuje, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák.\nč. 566/2001 Z. z. (novela zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z.),\nteda až od 01. 06. 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt\nrozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo\nzákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až\nod 01. 06. 2010 mohla Národná banka Slovenska dohliadať, či Družstvo dodržiava\nschválený Prospekt investície. Pokiaľ potom Družstvo od 31. 12. 2006 do 01. 06. 2010\nzo zákona povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície nemalo, nemohla Národná\nbanka Slovenska takúto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu skúmať, keďže\nDružstvo samo o sebe nebolo povinné Prospekt investície dodržiavať. Tiež povinnosť\naktualizovať Prospekt investície v zmysle ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č.\n566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od\n01. 01. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák.\nč. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z. z). Počas celej doby od vyhlásenia\nverejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov\nv Prospekte investícií štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových\nhodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z. z.).\nNebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti Národnej\nbanky Slovenska, v oblastí skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon\nč. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt (teda ani Družstvu) žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík,\nna rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne\ninvestovanie. Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka\nSlovenska kontrolovať. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za\nmateriálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,\nktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno\nprehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu\nnepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností Národnej\nbanky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovedností za postup Národnej banky\nSlovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných\n\n20\n\npráv navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ\nvyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke\nSlovenska pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo\nzákona vyplývajú.\nZ obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi\nvyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácii za účelom obhospodarovania\ncenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením\nportfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval\nvo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo\niniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho\nktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č.\n566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako\nklient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť\nuvedených operácií nie je zaručená, a navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto\núčelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno\ns istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom týchto obchodov\nprostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým, že až do rozhodnutia Národnej\nbanky Slovenska zo dňa 21. 12. 2010 č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s\ncennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím\nBankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 01. 03. 2011, č. GUV - 274/2011,\nvykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou\nSlovenska a činnosť Družstva, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala\nznaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia,\npričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné\nriziko, keď ide o riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania.\nZodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými\npapiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľovi.\nNárodná banka Slovenska nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi\nDružstva, ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Podľa platnej právnej úpravy mohla totiž\nkontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinností v zmysle ust. § 126 až § 130 zák.\nč. 566/2001 Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že navrhovateľ si musel byť\n\n21\n\nvedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko, a že doterajší alebo propagovaný výnos\nnie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. v znení\nplatnom do 21. 07. 2013; § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou\nvykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 07. 2013). Ak si toho navrhovateľ\nvedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady,\npodľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho\nargumentáciu, že o rozsahu ohľadu Národnej banky Slovenska nad činnosťou družstva\nnemal vedomosť. Navrhovateľ ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval\npeňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak,\nčlenská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia\nuplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho\norgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a stanov Družstva. Sám navrhovateľ\nargumentoval tým, že peňažné prostriedky do Družstva vložil z dôvodu, že sa spoliehal\nna to, že družstvo a aj obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými vykonáva\ndohľad Národná banka Slovenska, a tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie, a tým\nbudú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale aj budú zhodnotené v garantovanej\nvýške. Jeho spoľahnutie vychádzalo z toho, že družstvo malo ako jednu z činností\n(zapísaných v predmete činnosti podľa výpisu z Obchodného registra) zhromažďovanie\npeňažných prostriedkov od svojich členov formou členských vkladov a vykonávania činností\nna uspokojovanie potrieb svojich členov, spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených\nfinančných prostriedkov. Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do Družstva s plným\nvedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského\nsubjektu (Družstva), pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa\ntýkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva. Bol to práve samotný navrhovateľ\n(v danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu,\na dodržiavanie stanovených povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti\npredchádzať škodám), ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu Obchodným\nzákonníkom ako členovi družstva, a v zmysle ust. § 415 Obč. zák. mal postupovať ako člen\ndružstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo\nmožné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Mohol a mal sa\npresvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných Družstvom, mal sa aktívne,\n\n22\n\ns dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje práva (a ich výkon)\nvoči družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa aj sám pričinil o znehodnotenie\nalebo nevymožiteľnosť investovaných prostriedkov.\nNebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľa o nedostatočných\nopatreniach Národnej banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení\nzávažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, nakoľko\nodhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej banky Slovenska k obchodníkovi s cennými\npapiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 08. 01. 2008, č. OPK-9750/3/2007, ktorým\nuložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk),\nkedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky\nSlovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. 08. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila\nobchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk), a následne\nrozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi\ns cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, odvolací súd považuje\nza dôležité zdôrazniť, že navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom\nnesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v takom pochybení v postupe Národnej\nbanky Slovenska, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci, keď takéto\nhmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí Národnej banky\nSlovenska, nakoľko nie je možné za nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad\nzákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany\nštátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom\nchránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.\nOdvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu\nprvého stupňa, že Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti,\nkeďže pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných\njej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala\nspôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jej postup\nnie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z.\nOdvolací súd považuje za potrebné uviesť, že postup Národnej banky Slovenska bol\nv súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne organy môžu\nkonať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon\n\n23\n\na preto pokiaľ Národná banka Slovenska zisťovala podmienky a predpoklady pre vydanie\nvyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady\n(dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila, a iné opatrenia, ktoré\nod Národnej banky Slovenska navrhovateľ očakával a namietal ich nedostatočnosť, nemôžu\nbyť na ujmu odporcovi. V daných prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu\nrozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich\nposudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti\nštátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom navrhovateľ\nv priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa vytýkal len nesprávny úradný postup\nNárodnej banky Slovenska a pochybenia, či nedostatky spočívajúce v tom, že Národná\nbanka Slovenska pred svojím rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila\npodmienky pre jeho vydanie, je možné posudzovať v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia.\nVšetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v súlade so zákonom, neboli zrušené a majú\npovahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že navrhovateľ tvrdený nesprávny úradný postup\nodporcu v konaní nepreukázal.\nZ uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad\nvzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle\nust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného\nNárodnou bankou Slovenska.»\n35. Krajský súd sa ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal i otázkou,\nči v situácii, keď konkurzné konanie na majetok družstva nebolo skončené, sťažovateľ\nv konaní preukázal vznik škody: „Z obsahu spisu tiež vyplýva, že navrhovateľ je členom\nDružstva, ktoré je v súčasnosti v konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu\nBratislava I. zo dňa 11. 04 2011 č. k. 3 K 95/2010-21 právoplatným dňa 05. 05. 2011. Súd\nprvého stupňa správne vyhodnotil, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody,\npretože nepreukázal bezúspešne domáhanie sa úhrady pohľadávky v žalovanej sume voči\ndlžníkovi, teda Družstvu, s ktorým je v právnom vzťahu, a ktoré je vo vzťahu k nemu\nv pozícii dlžníka povinného vydať mu získaný prospech v podobe investovaných\nprostriedkov, predstavujúcich jeho členský podiel a nezaplatené nároky z dvoch zmeniek.\nNárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči odporcovi môže\n\n24\n\nbyť v občianskom súdom konaní uplatnený až vtedy, ak navrhovateľ nedosiahne uspokojenie\nsvojej pohľadávky v konkurznom konaní, v ktorom si aj uplatnil pohľadávku, ktorá\nje predmetom tohto sporu. Je potom nepochybné, že mu škoda ešte nevznikla, a preto\nnemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu. Existencia pohľadávky uplatnená\nv konkurznom konaní vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu\nprávnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou konkurzu. Z uvedeného vyplýva,\nže v prejednávanej veci nie je daný ani ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu,\na to existencia samotnej škody,\n\na tým ani základný\n\npredpoklad zodpovednosti\n\nštátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu,\nsp. zn. 4 Cdo 199/2005 zo dňa 31. 05. 2006, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cz 110/84, publikované pod č. 4/87\nvo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je stále\npoužiteľné, resp. nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 165/2012-45 zo dňa 13. 02. 2013).\nZ uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil námietky navrhovateľa, rozporujúce záver\nsúdu prvého stupňa o predčasnosti podanej žaloby, ako nedôvodné.“\n36. Odvolací súd reagoval v rozhodnutí osobitne aj na ďalšiu procesnú námietku\nsťažovateľa, ktorá spočívala v tom, že okresný súd nevykonal riadne dokazovanie\nlistinnými dôkazmi. Tu krajský súd najprv poukázal na to, že „zo zápisnice o pojednávaní\nzo dňa 05. 12. 2014 vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom\nprávneho zástupcu navrhovateľa a povereného zástupcu odporcu, pričom v priebehu\nkonania (i na predmetnom pojednávaní) doručil obom sporovým stranám všetky vyjadrenia\nvo veci, na predmetnom pojednávaní zástupcovia sporových strán do zápisnice\nz pojednávania výslovne uviedli, že všetky listiny, ktoré sú súčasťou spisu, sú im známe, boli\ns nimi riadne oboznámení, a na ich čítaní netrvajú.“. Ďalej krajský súd argumentoval takto:\n„I keby súd prvého stupňa všetky listinné dôkazy podrobne nečítal, v zmysle\nust. § 121 O. s. p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho\nčinnosti. V posudzovanej veci je nepochybné, že obsah listinných dôkazov je účastníkom\nkonania a ich zástupcom známy, a súdu prvého stupňa (ako i odvolaciemu súdu) je známy\nz jeho činnosti, nakoľko bývalí, resp. súčasní členovia Družstva vedú pred Okresným súdom\nBratislava I (a konkrétne aj pred sudkyňou\n\n25\n\n) stovky sporov\n\nvoči rovnakému odporcovi, na rovnakom skutkovom a právnom základe, v zastúpení\nrovnakým právnym zástupcom, a poukazujte na rovnaké listinné dôkazy, takže dokazovanie\nich podrobným čítaním, ani nebolo potrebné vykonať. V tejto súvislosti odvolací súd\npoukazuje na návrh právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 08. 09. 2012. ktorým žiadal\no spojenie 54 vecí. vedených v oddelení 12C pred sudkyňou\n\nna spoločné\n\nkonanie, a ktorý odôvodnil práve tým, že ide o skutkovo a právne identické veci,\na navrhovatelia vychádzajú pri tvrdení a preukazovaní nesprávneho úradného postupu\nNárodnej banky Slovenska zo skutkovo totožných tvrdení a identických dôkazov, a právne\nposúdenie zakladajú na totožných právnych argumentoch. Z uvedeného je potom\nnepochybné, že dokazovanie čítaním alebo oboznamovaním v podstate už všeobecne\nznámych, a súdu prvého stupňa z jeho činnosti jednoznačne známych listinných dôkazov,\nani nebolo potrebné vykonať. Rovnaký právny názor zaujal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí\nsp. zn. 1 Obo 283/2006 zo dňa 21. 02. 2008, a odvolací súd sa s ním stotožnil. Preto aj\ntvrdenie navrhovateľa o riadnom nevykonaní listinných dôkazov súdom prvého stupňa\nvyhodnotil ako účelové.“\n37. Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali\n\ndo\n\nvšetkých\n\ndetailov\n\nsporu\n\nuvádzaných\n\núčastníkmi\n\nkonania.\n\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n38. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré\n\noznačil\n\nsťažovateľ, pre\n\n26\n\nnedostatok vzájomnej príčinnej\n\nsúvislosti\n\nmedzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie\nsa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná\nsituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné\nprávo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú\n(IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\n39. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti\npre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným\nprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 300/06).\n40. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní\n\nzákonov\n\nviedli\n\nk\n\nrozhodnutiu,\n\nani\n\npreskúmavať,\n\nči\n\nv\n\nkonaní\n\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci\nv ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).\n41. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\n\n27\n\nza následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje\ni na skutočnosť, že nie je a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je\nnahrádzať činnosť všeobecných súdov.\n42. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského\nsúdu dospel k záveru, že krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ\nv konaní nastolil.\n43. Z citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, že krajský súd\ndôsledne a presvedčivo vysvetlil svoje závery vzťahujúce sa na nenaplnenie predpokladov\nvzniku zodpovednosti za škodu. Krajský súd vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru,\nže Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže\npri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom\na nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu, v dôsledku čoho jej postup nie je\nmožné kvalifikovať ako nesprávny podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Krajský súd\nakceptovateľne vysvetlil i to, prečo dospel k záveru, že sťažovateľ v konaní nepreukázal\nvznik škody, a to tým, že už len existencia jeho pohľadávky uplatnenej v konkurznom\nkonaní vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy\nzodpovednosti za škodu s právnou úpravou konkurzu.\n44. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu preto spĺňa všetky požiadavky\nvyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu\nk odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\n45. Tieto závery krajského súdu považuje ústavný súd za priliehavé a ústavne\nkonformné, rovnako ako konštatovanie krajského súdu, podľa ktorého zodpovednosť štátu\nnemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči družstvu,\nči\n\nsekundárnu\n\nzodpovednosť\n\ndružstva\n\nvoči\n\nsťažovateľovi,\n\nnavyše\n\nv\n\nkeď si sťažovateľ musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko.\n\n28\n\nsituácii,\n\n46. Pokiaľ sťažovateľ i v sťažnosti doručenej ústavnému súdu tvrdí, že dohľadové\npovinnosti Národnej banky Slovenska boli i v rozhodnom čase širšie, než to pripustil\nkrajský súd, s týmto tvrdením sťažovateľa sa nemohol ústavný súd stotožniť, pretože\nnezohľadňuje základné východisko, na ktoré poukázal už krajský súd, a to princíp,\npodľa ktorého v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe\nústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda i sankcionovať\nmôžu iba porušenie tých povinností dohliadanými subjektmi, ktoré im zákon ukladá.\nNárodná banka Slovenska mohla kontrolovať iba to, či družstvo plní informačné povinnosti\nv zmysle ustanovenia § 126 až § 130 zákona o cenných papieroch, a preto pokiaľ pri výkone\nverejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nemôže\ntakéto konanie zakladať jej zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom.\n47. Obdobne sa ústavný súd nemohol stotožniť ani s názorom sťažovateľa,\npodľa ktorého nie je pre vec významné, či konkurzné konanie bolo skončené a s akým\nvýsledkom, keď už dnes je podľa názoru sťažovateľa zrejmé, že sťažovateľova pohľadávka\nuspokojená nebude. Tento názor neobstojí už iba preto, že nezohľadňuje obsah pojmu škody\n(a jej vzniku) ako predpokladu vzniku zodpovednosti. Ústavný súd nepokladá v tejto\nsúvislosti krajským súdom vyslovené závery za neprimerané či popierajúce účel a zmysel\ninštitútu zodpovednosti za škodu a poukazuje na to, že ide o súdnou praxou ustálený\na stabilne akceptovaný právny názor.\n48. Vychádzajúc z týchto úvah a zohľadniac dôvody rozhodnutia krajského súdu,\nústavný súd konštatuje, že rozhodnutie krajského súdu nie je založené na takom výklade\naplikovaných ustanovení, ktoré by poprelo ich účel a zmysel.\n49. Ústavný súd je preto toho názoru, že v prípade sťažovateľa nemožno považovať\nzávery rozsudku krajského súdu za také, ktoré by boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie sťažovateľom označených základných práv alebo slobôd.\n\n29\n\n50. Vzhľadom na uvedené odmietol ústavný súd podľa § 25 zákona o ústavnom súde\ni túto časť sťažnosti sťažovateľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n51. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. apríla 2017\n\n30", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "cenné papiere", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4eeafda3-d890-4455-94b6-36a37ad6c249"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "982b2838-817f-4191-94ca-980840e489e4:01540bdc-283c-4014-b64e-a4e16009e1c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244750.2", "spisova_znacka": "7Cdo/183/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/183/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244750.2"}, {"guid": "7c646dd4-a375-476f-9850-c304987a8ed4:a4ed0b4e-ac2f-4bf2-999f-761c4c3ebeba", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244750.1", "spisova_znacka": "7Cdo/182/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/182/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244750.1"}, {"guid": "560e6cfa-d64b-40d8-bea7-eb4087ef5522:7196da66-13ad-4008-9bbd-cb5964783c37", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244750.3", "spisova_znacka": "7Cdo/184/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/184/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244750.3"}, {"guid": "decee70c-9afd-433e-a542-09bbbeaed324:9d22d51c-0235-449e-97e6-51f60266d72c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1111244710.1", "spisova_znacka": "2Cdo/151/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/151/2015 z 13. 12. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-12-13", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1111244710.1"}, {"guid": "1e1953cd-b99c-492a-bd8e-49f9eddb474c:98bafd9a-a211-4a84-9288-bb41fa214c78", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244750.2", "spisova_znacka": "4Co/77/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/77/2015 z 24. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244750.2"}, {"guid": "6aa49960-6579-47b8-bd0f-f6d1fb9285f0:cadad7fa-684c-4aee-9ffb-a7ca24af0e4e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244750.3", "spisova_znacka": "4Co/78/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/78/2015 z 24. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-11-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244750.3"}, {"guid": "b3a4c7e8-850b-4ab8-8442-ba65fd46547e:0128008c-4bec-4b29-a7c4-054122965707", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244750.1", "spisova_znacka": "4Co/76/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/76/2015 z 24. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244750.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5b5e1001-3803-4cb9-9ef3-80497153ad5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.515.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 515/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 515/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.515.2017.1"}, {"guid": "9710d2c6-21da-4108-9cbd-4c2673d536b5:21eba662-fb9a-4d16-9960-74e407c185ca", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:5422200838.3", "spisova_znacka": "43Cob/51/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/51/2025 z 27. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:5422200838.3"}]}