{"guid": "ussr:5b23b5e4-f591-4498-bd70-52cbc184c7e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.212.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2017 z 4. 7. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 212/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.212.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-07-04", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5b23b5e4-f591-4498-bd70-52cbc184c7e8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.212.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.212.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.212.2017.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 212/2017-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika\no sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát Mgr. Lukáš Opett, PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16 Er 2606/2012\nz 29. júna 2016 v časti výroku o zamietnutí námietok povinného proti trovám exekúcie takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\nuznesením Okresného súdu\n\nBratislava IV sp. zn. 16 Er 2606/2012 z 29. júna 2016 v časti výroku o zamietnutí námietok\npovinného proti trovám exekúcie p o r u š e n é\n\nboli.\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16 Er 2606/2012 z 29. júna 2016\nv časti výroku o zamietnutí námietok povinného proti trovám exekúcie z r u š u j e a vec\nv r a c i a Okresného súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov)\nna účet advokátskej kancelárie Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 212/2017-14 zo 4. apríla 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 16 Er 2606/2012 z 29. júna 2016 v časti výroku o zamietnutí\nnámietok povinného proti trovám exekúcie (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je povinným v označenom\nexekučnom konaní okresného súdu, ktorého predmetom je vymoženie výživného na jeho\nmaloleté deti. Okresný súd napadnutým uznesením prvým výrokom zamietol námietky\npovinného proti trovám exekúcie a druhým výrokom čiastočne exekúciu zastavil.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta, že okresný súd ako súd exekučný nesprávne právne posúdil\nvčasnosť podania jeho námietok, keď ich odmietol ako oneskorene podané, pretože\nvychádzal z nesprávne určeného času účinného prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie.\nSťažovateľ namieta, že pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie došlo k porušeniu\nprocesných predpisov, pretože upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručované\n\n2\n\nprostredníctvom jeho zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený a navyše ho ako\ndoručovateľ ani neupovedomil o následkoch odopretia prevzatia zásielky. Sťažovateľ\nje toho názoru, že upovedomenie o začatí exekúcie mu nebolo riadne a účinne doručené,\npreto okresný súd pochybil, ak za rozhodný deň pre začatie plynutia lehoty na podanie\nnámietok proti trovám exekúcie označil deň, keď sťažovateľ odmietol prevziať zásielku\ndoručovanú mu jeho zamestnávateľom. V dôsledku nesprávne určeného času prevzatia\nzásielky okresný súd nesprávne zamietol jeho námietky proti trovám exekúcie ako\noneskorene podané a vôbec nereflektoval na obranu sťažovateľa, že takéto doručovanie\nnemožno považovať za účinné.\n3. Ústavný súd po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie 2. mája 2017\nvyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie,\nči súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\n4. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 5. júna 2017.\nV jeho prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, ktorá\nk veci uviedla:\n„K tvrdeniam sťažovateľa týkajúcich sa skutočností, že súd nesprávne právne posúdil\nvčasnosť podania jeho námietok proti trovám exekúcie, ktoré zamietol ako podané\noneskorene, pretože vychádzal z nesprávne určeného času účinného prevzatia\nupovedomenia o začatí exekúcie uvádzam nasledovné:\nZ ustanovení § 49 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že sa upovedomenie o začatí\nexekúcie doručí povinnému a oprávnenému do vlastných rúk, pričom z odseku 3 uvedeného\nustanovenia vyplýva, že ak povinný bezdôvodne odoprie upovedomenie o začatí exekúcie\nprijať, je toto upovedomenie doručené dňom, keď jeho prijatie bolo odopreté; o tom musí\nbyť povinný poučený tým, kto ho doručuje. Z vyššie uvedených ustanovení Exekučného\nporiadku žiadnym spôsobom nevyplýva, že by doručujúcim orgánom nemohol byť\nzamestnávateľ povinného. Súdny exekútor je povinný doručiť upovedomenie o začatí\nexekúcie povinnému do vlastných rúk a v prípade, že sa súdnemu exekútorovi doručiť\nupovedomenie o začatí exekúcie nepodarí, je povinný využiť všetky prostriedky na zistenie\npobytu povinného za účelom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a následne\n\n3\n\nv prípade neúspechu, požiadať súd o ustanovenie opatrovníka povinnému. Zo spisu sp. zn.\n16Er/2606/2012 vyplýva, že súdny exekútor pred tým, ako požiadal o doručenie\nupovedomenia o začatí exekúcie zamestnávateľa povinného, pokúšal sa doručiť povinnému\nupovedomenie o začatí exekúcie na adresu zistenú súčinnosťou s Registrom obyvateľov\nSlovenskej republiky, prostredníctvom predchádzajúcich zamestnávateľov povinného\na aj prostredníctvom jeho právneho zástupcu, avšak takýmto spôsobom sa taktiež\nupovedomenie o začatí exekúcie doručiť nepodarilo. Vzhľadom na to, že sa súdnemu\nexekútorovi nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie povinnému, požiadal\no doručenie zamestnávateľa povinného\n\n. Z vyjadrenia\n\nzamestnávateľa povinného, ktorým vrátil súdnemu exekútorovi neprevzaté upovedomenie\no začatí exekúcie vyplýva, že zamestnávateľ povinného pri predložení upovedomenia\no začatí exekúcie povinného poučil o následkoch odopretia prevzatia upovedomenia\no začatí exekúcie, pričom napriek poučeniu povinný upovedomenie o začatí exekúcie\nneprevzal a zásielka sa považovala dňom 11.05.2015 za doručenú, čím začala povinnému\nplynúť lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie. Dňa 26.05.2015 boli súdnemu\nexekútorovi doručené námietky povinného proti trovám exekúcie, pričom lehota na podanie\nnámietok proti trovám exekúcie uplynula v zmysle ustanovenia § 201 ods. 2 Exekučného\nporiadku, ktoré platilo v čase začatia exekučného konania dňa 14.05.2015, nakoľko\nexekučné konanie začalo pred 01.11.2013.\nV § 45 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, ktorý sa v čase rozhodovania\no námietkach proti trovám exekúcie používal tam, kde absentovala úprava v Exekučnom\nporiadku je taxatívne vymedzený okruh osôb, ktoré môžu doručovať písomnosti súdu. Avšak\njedná sa o písomnosti, ktoré doručuje súd prostredníctvom iných osôb a vzhľadom na to,\nže upovedomenie o začatí exekúcie doručuje súdny exekútor, doručenie upovedomenia\no začatí exekúcie prostredníctvom iných osôb ako taxatívne uvedených v zákone neodporuje\nuvedenému ustanoveniu zákona.\nZ obsahu spisu sp. zn. 16Er/2606/2012 vyplýva, že povinný používa titul doktora práv\naj na Slovensku napriek tomu. že podľa jeho slov má zahraničné právnické vzdelanie.\nZ uvedeného dôvodu neobstojí obrana povinného, v ktorej uvádza, že nebol poučený\no dôsledkoch odmietnutia prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko v zmysle\nčl. 11 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorého ustanovenia\n\n4\n\nsa použijú aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, kto sa v styku so súdom alebo verejne\nprihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou\nznalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Vzhľadom na to, že povinný používa\nvo verejnom styku titul doktora práv, nie je možné akceptovať jeho námietku týkajúcu\nsa absencie poučenia o následkoch odopretia prijatia upovedomenia o začatí exekúcie.\nPri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie došlo podľa sťažovateľa k porušeniu\nprocesných predpisov, pretože upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručované\nprostredníctvom jeho zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený a navyše ho ako\ndoručovateľ neupovedomil o následkoch odopretia prevzatia zásielky. Na základe\nuvedeného má sťažovateľ za to, že upovedomenie o začatí exekúcie mu nebolo riadne\na účinne doručené, preto tunajší súd pochybil, ak za rozhodný deň pre začatie plynutia\nlehoty na podanie námietok proti trovám exekúcie označil deň, keď sťažovateľ odmietol\nprevziať zásielku doručovanú mu jeho zamestnávateľom. V dôsledku nesprávne určeného\nčasu prevzatia zásielky tunajší súd nesprávne zamietol námietky sťažovateľa proti trovám\nexekúcie ako oneskorene podané, pričom sa vôbec nezaoberal obranou sťažovateľa,\nže takéto doručovanie nemožno považovať za účinné. Na základe uvedeného považuje\nsťažovateľ napadnuté uznesenie v časti zamietnutia námietok proti trovám exekúcie\nza arbitrárne, svojvoľné a porušujúce jeho označené práva.\nNa základe skutočností uvedených v spise sp. zn. 16Er/2606/2012 mal súd za preukázané,\nže námietky povinnému boli účinne doručené dňa 11.05.2015 prostredníctvom jeho\nzamestnávateľa, keď povinný napriek poučeniu o následkoch odopretia prijatia, odmietol\nprevziať upovedomenie o začatí exekúcie. Následne súd pri rozhodovaní o námietkach proti\ntrovám exekúcie tieto zamietol ako podané oneskorene.\nZáverom konštatujem, vzhľadom na vyššie uvedené, napadnutým rozhodnutím nedošlo\nk porušeniu základných práv sťažovateľa. Navrhujem preto, aby Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky rozhodol tak, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBratislava IV sp. zn. 16Er/2606/2012 z 29. júna 2016 v časti o výroku o zamietnutí\nnámietok povinného proti trovám exekúcie, porušené nebolo.“\n\n5\n\n5. Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyslovila súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n6. Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 19. júna\n2017 vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní\npred ústavným súdom a zotrval na dôvodnosti podanej sťažnosti.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.\nII.\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu v časti výroku\no zamietnutí námietok povinného proti trovám exekúcie.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n12. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n13. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy)\n(napr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01).\n14. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto\noprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy).\n15. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\n\n7\n\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n16. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\n17. Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu\nochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07,\nIII. ÚS 332/09).\n18. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri\nochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu, boli relevantné aj v danej veci. A preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj\nsťažovateľom napadnuté konanie okresného súdu.\n19. Základnou a najzávažnejšou námietkou sťažovateľa bolo jeho tvrdenie,\nže okresný súd ako súd exekučný nesprávne právne posúdil včasnosť podania jeho\nnámietok, keď ich odmietol ako oneskorene podané, pretože vychádzal z nesprávne\nurčeného času účinného prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie.\n20. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že podľa zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 233/1995 Z .z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinnom v rozhodnom čase\n(ďalej len „Exekučný poriadok“) lehota na podanie námietok proti exekúcii sa odvíja\nod účinného doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 50 ods. 1 Exekučného\n\n8\n\nporiadku. Okamih doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je spojený s významnými\nprocesnými následkami. Vtedy sa povinný spravidla dozvie, že začala proti nemu exekúcia\na od toho momentu sa má možnosť proti nej brániť. Mimoriadny význam okamihu začatia\nexekúcie je umocnený tým, že upovedomenie o začatí exekúcie je potrebné doručiť\ndo vlastných rúk a náhradné doručenie v prípade fyzických osôb je podľa § 49 ods. 1\nExekučného poriadku vylúčené. Exekučný poriadok v ustanovení § 47 ods. 1 a 2\njednoznačne určuje, že exekútor upovedomuje o začatí exekúcie. Môže tak v zmysle\nExekučného poriadku a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) urobiť sám prostredníctvom pošty, prostredníctvom\norgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených\nosobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\n(§ 45 ods. 1 v spojení s § 251 ods. 4 OSP) alebo týmto úkonom poveriť svojho koncipienta\nalebo iného zamestnanca (§ 22 ods. 1 a § 28 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) alebo iného\nexekútora (§ 17 ods. 1 Exekučného poriadku). Súčasne je doručovateľ povinný poučiť\nadresáta o následkoch bezdôvodného odopretia prijatia upovedomenia o začatí exekúcie.\n21. Ústavný súd už vo veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 151/2012 uviedol, že súdny\nexekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status\nzískal podľa Exekučného poriadku; ustanovenie § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom\nurčenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných\nrozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej\nčinnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva,\nže Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej,\nktorej súčasťou je aj konanie vykonávané – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické\nosoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne-technicky či organizačneinštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc\nsúdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp.\nsúd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný dbať a rešpektovať základné práva tých\nosôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby\nmusí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.\n\n9\n\n22. Vychádzajúc z uvedeného právneho postavenia exekútora možno konštatovať,\nže aj pre exekútora pri výkone exekučnej činnosti platí čl. 2 ods. 2 ústavy, to znamená,\nže môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon.\n23. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že okresný súd pri posudzovaní otázky,\nči upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené účinne, vychádzal z tvrdení súdnej\nexekútorky (č. l. 21 súdneho spisu), že „povinný\n\nsi dňa 11.5.2015\n\nodmietol prevziať list – Upovedomenie o začatí exekúcie EX 321/2013, ktorý sme mu\ndoručovali prostredníctvom jeho zamestnávateľa. O následkoch odmietnutia prevzatia listu\nbol poučený“, a listiny (č. l. 76 súdneho spisu) kópie listu zamestnávateľa sťažovateľa\npodpísanej riaditeľom adresovaného súdnej exekútorke, ktorého obsahom je aj tvrdenie,\nže „zásielka mu bola predložená 11.05.2015 a bol poučený, že v prípade bezdôvodného\nodopretia prijať túto zásielku bude predmetná zásielka doručená dňom jej odopretia.\nPán\n\nzásielku neprevzal, vzal si na Vás kontakt a prisľúbil, že sa Vám ozve.“.\n24. Právna zástupkyňa sťažovateľa v exekučnom konaní v podaní doručenom 18.\n\nfebruára 2016 (č. l. 29 a nasl.) k spornému priebehu doručovania upovedomenia o začatí\nexekúcie uviedla, že „zamestnávateľ oboznámil nášho klienta s tým, že má pre neho\nzásielku ohľadom exekučného konania. Náš klient oznámil zamestnávateľovi, že má\nzvoleného\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nna\n\nkonanie\n\ntýkajúceho\n\nsa\n\npredmetnej\n\nexekúcie.\n\nZamestnávateľ mu následne obálku nedoručil. Náš klient nám súčasne uviedol, že pri\nkrátkej komunikácii o prebratí danej zásielky so zamestnávateľom, nebol žiadnym\nspôsobom poučený o následkoch odopretia doručenia, keďže v prípade, že by vedel o tom,\naké sú následky neprevzatia zásielky (t.j. odopretie zásielky má následky prevzatia zásielky),\nuvedenú zásielku by určite prevzal. V dôsledku tejto zásadnej procesnej chyby, v žiadnom\nprípade nemohlo dôjsť ku fikcii doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, keďže náš klient\nnebol o následkoch odopretia zamestnávateľom riadne poučený.“.\n25. Súčasťou súdneho spisu ako príloha č. 2 č. l. 22 je aj neotvorená obálka\nadresovaná sťažovateľovi s doručenkou, v ktorej nie je nič vyplnené.\n\n10\n\n26. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:\n«Exekučný súd mal po preskúmaní exekučného spisu za preukázané, že z dôvodu\nneznámeho pobytu povinného, súdny exekútor zaslal upovedomenie o začatí exekúcie do\nvlastných rúk povinného listom zo dňa 29.04.2015 cestou zamestnávateľa povinného\n(ďalej len “zamestnávateľ'), pričom súdny exekútor\nzamestnávateľa zároveň požiadal, aby povinného pri doručovaní zásielky poučil, že v\nprípade bezdôvodného odopretia prijať zásielku, sa bude predmetná zásielka považovať za\ndoručenú dňom jej odopretia.\nZamestnávateľ listom zo dňa 13.05.2015 oznámil súdnemu exekútorovi, že upovedomenie\no začatí exekúcie EX 321/2012 zo dňa 07.09.2012 doručoval dňa 11.05.2015 povinnému,\nktorý si však zásielku odmietol prevziať, aj napriek poučeniu o následkoch jej neprevzatia.\nVzhľadom na skutočnosť, že povinný má právnické vzdelanie, neznalosť následkov\nodopretia doručovanej zásielky, ktorou povinný ospravedlňuje jej neprevzatie, súd považuje\nza účelové. Tvrdenie povinného o tom, že napriek svojmu vzdelaniu nepozná právne\npredpisy Slovenskej republiky, s poukazom na zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje“\n(ignorantia legis non excusat), nezakladá dôvod na spochybňovanie fikcie doručenia\nv zmysle zákonného ustanovenia § 49 ods.3 E.P. Súdny exekútor pri doručovaní\nupovedomenia o začatí exekúcie postupoval správne a v súlade s platnými a účinnými\nzákonmi.\nNakoľko si povinný zásielku odmietol prevziať prostredníctvom zamestnávateľa\na o následkoch odmietnutia zásielky bol povinný poučený, čo mal súd za preukázané\npísomným oznámením zamestnávateľa o odmietnutí zásielky zo dňa 13.05.2013 ako\naj predchádzajúcimi neúspešnými pokusmi súdneho exekútora o doručenie listových\nzásielok povinnému, ktoré nasvedčujú tomu, že sa povinný cielene zásielkam súdneho\nexekútora vyhýba, súd považuje v súlade so zákonnými ustanoveniami za deň doručenia\nzásielky 11.05.2015.\nPosledný deň lehoty na podanie námietok proti exekúcii povinnému teda uplynul dňa\n14.05.2015, pričom povinný námietky proti trovám exekúcie podal na poštovú prepravu\naž dňa 25.05.2015, preto súd námietky povinného proti trovám exekúcie ako oneskorene\npodané zamietol.»\n\n11\n\n27. Ústavný súd vychádzajúc z už citovaných ustanovení Exekučného poriadku,\nObčianskeho súdneho poriadku a rozhodných nesporných skutkových okolností konštatuje,\nže okresný súd ústavne nesúladným spôsobom interpretoval relevantné ustanovenia\nprávnych predpisov týkajúcich sa doručovania v exekučnom konaní a nesprávne vyhodnotil\núčinky doručovanej zásielky súdneho exekútora vykonanej zamestnávateľom sťažovateľa.\n28. Ústavný súd vo veci sp. zn. I. ÚS 37/95 rozhodol, že: „Otázku právomoci\nvšeobecného súdu z hľadiska ústavou upraveného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1\nústavy) treba posudzovať v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého výklad\na uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou“, pričom vo veci sp. zn. PL. ÚS 18/98 tiež potvrdil,\nže v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne súladným spôsobom,\nmôže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd.\n29. Pokiaľ právne predpisy nepripúšťajú, aby činnosť inak priamo zverenú\nexekútorovi pri výkone exekučnej činnosti exekútor preniesol na inú osobu okrem\nuž vymenovaných osôb v právnych predpisoch, postup exekútora, ktorý v okolnostiach\nposudzovanej veci poveril vykonaním úkonu doručením upovedomenia o začatí exekúcie\ninú osobu, konkrétne zamestnávateľa povinného (sťažovateľa), je možné považovať\nza svojvoľné prekročenie svojej právomoci a nezákonný postup, ktorý nemá oporu\nv právnych predpisoch. V dôsledku postupu exekútora, ktorý nemá oporu v právnych\npredpisoch, nemohlo dôjsť k účinnému doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie, preto\nústavný súd konštatuje, že okresný súd v dôsledku neústavného výkladu relevantných\nnoriem týkajúcich sa doručovania napadnutým uznesením zasiahol do označených práv\ntým, že námietky sťažovateľa proti trovám exekúcie ako oneskorene podané odmietol (bod\n1 výroku nálezu).\n30. Ústavný súd v súvislosti s obranou okresného súdu poukazujúcou na to,\nže sťažovateľ je cudzinec a má údajne právnické vzdelanie získané v zahraničí a že používa\ntitul doktora práv na Slovensku, preto ho v zmysle čl. 11 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) nebolo\n\n12\n\npotrebné poučiť, je nenáležitá. Je potrebné dodať, že v čase sporného doručovania platil\nObčiansky súdny poriadok, preto je neprípustné aplikovať na udalosti a úkony, ktoré v tom\nčase ne/vyvolali účinky, nový procesný predpis, ktorý nadobudol účinnosť až po týchto\nudalostiach alebo úkonoch. Išlo by o neprípustnú retroaktivitu v procesnom práve. Navyše,\npre účely Občianskeho súdneho poriadku bolo možné za osobu, ktorá má právnické\nvzdelanie, považovať osobu, ktorá právnické vzdelanie získala v tuzemsku alebo na základe\nnostrifikovaného dokladu o jej vzdelaní (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Cdo 163/2003).\n31. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 56 ods. 2 a 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,\nže právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo\nslobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n32. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu v časti výroku o zamietnutí\nnámietok povinného proti trovám exekúcie, bolo pre dovŕšenie ochrany porušených práv\npotrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 56 ods. 2 a 3\npísm. b) zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie okresného\nsúdu (bod 2 výroku nálezu).\n33. V ďalšom postupe je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Okresný súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).\n\n13\n\nIII.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa\nsi uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 650,21 €.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.\nZákladom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná\nmesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015\nv sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)\nnáhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava\na prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 143 €. Ďalej má právny zástupca\nsťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa\nvyhlášky vykonané v roku 2016 po 8,58 €. Za podanie doručené ústavnému súdu 19. júna\n2017 ústavný súd náhradu trov nepriznal, keďže podanie neobsahovalo žiadne nové\nskutočnosti alebo argumentáciu, ktorá by nebola predtým ústavnému súdu známa alebo\nnevyplývala zo súdneho spisu. Právny zástupca sťažovateľa je zároveň platiteľom dane\nz pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň\nz pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu\ntakto predstavuje sumu 363,79 €.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1\nCSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).\n\n14\n\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nPoučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. júla 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "exekúcia-trovy exekúcie", "exekúcia-námietky", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "exekúcia-upovedomenie o začatí exekúcie", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "verejný činiteľ", "zamestnávateľ", "výklad (interpretácia)-rozširujúci", "exekúcia-námietky", "zákonnosť", "exekúcia-upovedomenie o začatí exekúcie", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "arbitrárnosť", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "cudzinec, cudzinci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/2606/2012", "guid": "e57ff20d-447f-415c-b4eb-649a51035bf5:716b450d-d679-4a01-b30a-867f68c8cfa3", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:791380bc-33dc-4428-962d-7d765349ff77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/2012 z 3. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-03", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:791380bc-33dc-4428-962d-7d765349ff77"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "e57ff20d-447f-415c-b4eb-649a51035bf5:716b450d-d679-4a01-b30a-867f68c8cfa3", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Er/2606/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er/2606/2012 z 22. 10. 2018", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2018-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e57ff20d-447f-415c-b4eb-649a51035bf5:716b450d-d679-4a01-b30a-867f68c8cfa3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5b7b0167-d0f5-457d-ba6f-eac48d7dafb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.33.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.33.2019.2"}, {"guid": "b0e3ef4e-e449-44e7-a4c0-968f66b9bb77:ad1aeef6-d6ec-4265-97f0-f292f697e983", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200188.1", "spisova_znacka": "2Asan/25/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Asan/25/2019 z 30. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:6019200188.1"}, {"guid": "64121259-f265-4069-bc9e-ef14696e542e:f6bcd131-fd16-4a47-bfb5-28a2f61d5b59", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1412207811.2", "spisova_znacka": "21CoE/126/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/126/2019 z 8. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-07-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1412207811.2"}, {"guid": "8183897f-d175-4c1c-8149-c3ecfed87c23:80ff05ab-f7f5-4f2e-a71c-c15958ace8c5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1412207811.1", "spisova_znacka": "21CoE/375/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/375/2017 z 9. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1412207811.1"}]}