{"guid": "ussr:e2e18fcf-abe2-4b04-8cd5-7884e2775e6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.211.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 211/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 211/2017 z 4. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 211/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.211.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-04-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e2e18fcf-abe2-4b04-8cd5-7884e2775e6d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.211.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.211.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.211.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 211/2017-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom Mgr. Ing. Miroslavom Šperkom, LL.M., Tvrdého 4, Žilina, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajskej prokuratúry v Trenčíne\nč. k. 1 Kv 34/16/3300-33 z 10. augusta 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\n12. októbra 2016 doručená sťažnosť\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nuznesením\n\nKrajskej\n\nprokuratúry\n\nv\n\nTrenčíne\n\n(ďalej\n\nlen „krajská\n\nprokuratúra“)\n\nč. k. 1 Kv 34/16/3300-33 z 10. augusta 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi ako svedkovi\nbola uznesením\n\nvyšetrovateľky\n\nPrezídia\n\nPolicajného\n\nzboru,\n\nnárodnej\n\nkriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúry Západ, Nitra,\nČVS: PPZ-317/NKA-FP-ZA-2016 z 13. júla 2016 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľky“)\nuložená poriadková pokuta v sume 300 € podľa § 70 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) „lebo\nnapriek predchádzajúcemu napomenutiu opakovane rušil konanie a to konkrétne výsluch\njeho osoby dňa 15. 6. 2016 v procesnom postavení svedka“.\nUznesenie vyšetrovateľky bolo odôvodnené takto:\n„Vyšetrovateľka\n\nPrezídia\n\npolicajného\n\nzboru,\n\nnárodnej\n\nkriminálnej\n\nagentúry národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Západ pod číslom konania\nČVS:PPZ-317/NKA-FP-ZA-2016, začala dňa 11. 5. 2016 trestné stíhanie za obzvlášť\nzávažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1,\nodsek 4, písmeno a) Trestného zákona.\nV súvislosti s vyšetrovaním uvedeného trestného činu bolo potrebné vykonať okrem\niných úkonov i výsluch svedka\n\n. Menovaný sa dostavil na výsluch\n\ndňa 15. 06. 2016 a napriek predchádzajúcemu napomenutiu a upozorneniu na možnosť\nuloženia poriadkovej pokuty rušil priebeh úkonu tým, že nerešpektoval výzvu vyšetrovateľky\nna vypnutie mobilného telefónu s odôvodnením, že potrebuje riešiť svoje pracovné\nzáležitosti a až na opakované upozornenie vyšetrovateľky si mobilný telefón vypol. Následne\npo tom, čo bol\n\npoučený ako svedok a bola mu poskytnutá možnosť sa k veci\n\nvyjadriť, tento s úmyslom od počiatku rušiť úkon nepravdivo uviedol, že nebol poučený\na že mu nie je zrejmé, prečo bol k výsluchu predvolaný, čo je predmetom výsluchu\na že z toho dôvodu nie je na výsluch pripravený. Uvedené uviedol napriek tomu,\nže dňa 26. 5. 2016 som mu pri osobnom predvolaní na\n\nozrejmila\n\npredmet výsluchu a opakovane som tak urobila aj pred výsluchom dňa 15. 06. 2016.\nNásledne svedok\n\nžiadal do zápisnice protokolovať skutočnosti týkajúce\n\nsa mojej osoby ako aj osoby prítomného vyšetrovateľa PZ\na to napriek tomu, že ako vyšetrovateľka PZ spolu s osobou prítomnou pri úkone\nsme\n\nopakovane upozorňovali, aby sa vyjadril\n\nk predmetu trestného stíhania a nie k osobám vyšetrovateľov PZ, pričom\nopätovne upozornený na možnosť uloženie poriadkovej pokuty.\n\n2\n\nbol\ntieto výzvy\n\nnerešpektoval a opakovane požadoval protokolovať skutočnosti, ktoré sa ani okrajovo\nnetýkali skutku pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a pre ktorý bol\n\npredvolaný\n\nako svedok.\nVzhľadom k nepravdivému a účelovému vyjadreniu\n\n, že mu nie je\n\nzrejmé k čomu má vypovedať a že nie je pripravený na výsluch som ako vyšetrovateľ PZ\ndospela k záveru, že\n\nsa k veci nemá záujem vyjadriť, dostavil sa preto, aby\n\nrobil obštrukcie a zmaril úkon, aby do zápisnice svedka uvádzal skutočnosti, ktoré sa\nnetýkajú prejednávanej veci a tiež vzhľadom na fakt, že sa počas celej doby vykonávaného\núkonu správal nevhodne, arogantne a verbálne agresívne a nevnímal príkazy orgánu\nčinného v trestnom konaní aj napriek tomu, že bol opakovane poučený, že za svoje konanie\nmu môže byť v zmysle § 70 Trestného poriadku uložená poriadková pokuta, som sa\nrozhodla ukončiť moju snahu o vykonanie výsluchu\n\n, čím\n\nreálne dosiahol zmarenie úkonu na ktorý sa dostavil.\nSkutočnosť, že\n\nmal úmysel rušiť úkon preukazuje aj jeho tvrdenie,\n\npri ktorom uviedol, že nemal vedomosť, čo je predmetom výsluchu a teda nevie k čomu má\nvypovedať. V tejto súvislosti uvádzam, že je absolútne nelogické, že by sa\nnezaujímal o predmet svojho výsluchu pri mojej osobnej návšteve na\ndňa 26. 5. 2016 . V tento deň mu bol predmet výsluchu jasne a podrobne vysvetlený\na práve na základe jeho argumentácie, že sa naň potrebuje poriadne pripraviť a teda\npotrebuje na prípravu dlhšiu dobu, mu bolo zo strany vyšetrovateľky umožnené, aby sa\nna výsluch dostavil až dňa 15. 6. 2016. Je teda zrejmé, že\n\nvedel, čo je\n\npredmetom výsluchu a jeho tvrdenia že nevie a že nie je na výsluch pripravený len\npreukazujú jeho úmysel úkon rušiť a zmariť.\nV arogantnom, nevhodnom správaní svedok\n\npokračoval\n\naj pri ďalšom výsluchu, ktorý sa uskutočnil dňa 23. 6. 2016 tým, že po skončení výsluchu\nv čase, keď vyšetrovateľka vyšla na chodbu pred svoju kanceláriu pre vytlačenú zápisnicu\ns jeho výsluchom, ktorá už bola podľa požiadaviek\n\nskorigovaná\n\na pripravená k podpisu prítomných osôb, využil jej neprítomnosť a jeden výtlačok\nnepodpísanej zápisnice, do ktorej si robil fixou poznámky vzal zo stola vyšetrovateľky\na vložil si ju do svojho poznámkového zošita, ktorý zavrel. Urobil tak napriek tomu, že tieto\nlistiny mu nepatrili a aj napriek tomu, že vedel, že na ne nemá nárok, pretože\n\n3\n\nuž dňa 15. 6. 2016 si žiadal zápisnicu o svojom výsluchu, pričom mu bolo vyšetrovateľkou,\nktorá výsluch viedla za prítomnosti\n\nriadne vysvetlené, že zápisnicu\n\nnedostane, pretože ako svedok na ňu v intenciách Trestného poriadku nemá nárok.\nKeďže z uvedeného je zrejmé, že\n\nsvojim konaním napriek\n\npredchádzajúcemu upozorneniu rušil úkon a správal sa voči vyšetrovateľom PZ arogantne,\nverbálne agresívne, nevnímal príkazy orgánu činného v trestnom konaní a nerešpektoval\nvážnosť úradného úkonu na ktorý bol predvolaný, považujem uznesenie o uložení\nporiadkovej pokuty za dostatočne odôvodnené.“\nProti uzneseniu vyšetrovateľky podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodla krajská\nprokuratúra napadnutým uznesením tak, že sťažnosť bola zamietnutá ako nedôvodná.\nSťažovateľ uvádza, že jeho sťažnosť ani spisový materiál vzťahujúci sa na vec neboli\nriadne preskúmané a prokurátor krajskej prokuratúry „na všetky námietky sťažovateľa\nreagoval len prepisom vyjadrení vyšetrovateľky PZ\n\na v závere paušálnym\n\nzhrnutím, že sťažnosť nie je dôvodná, pričom sťažovateľovi nedal odpoveď na žiadnu z jeho\nnámietok“. Sťažovateľ namietal nedôvodný a nesprávny postup vyšetrovateľky pri jeho\npredvolaní na výsluch a pri poučení o predmete výsluchu, absenciu presného a jasného\ndefinovania času, opísania spôsobu, rozsahu a intenzity konania, za ktoré mu bola udelená\nporiadková pokuta, časovú oneskorenosť uloženia poriadkovej pokuty, ako aj jej uloženie\nnapriek už riadnemu vykonaniu úkonu, k zabezpečeniu ktorého malo uloženie poriadkovej\npokuty smerovať, ako aj nevysporiadanie sa s výškou a primeranosťou uloženej poriadkovej\npokuty. Sťažovateľ tiež namietal, že jeho „požiadavku na procesne správne a úplné\npoučenie ho v súlade s Trestným poriadkom, ako aj jeho vyjadrenie sa k nesprávnemu\npredvolaniu, nemožno považovať za obštrukcie a marenie úkonu“.\nPodľa sťažovateľa je napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry svojvoľné, arbitrárne\na nepreskúmateľné, „nakoľko prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín sa nevysporiadal\nso všetkými námietkami sťažovateľa bez racionálneho a zákonného základu, čím hrubo\nporušil nielen ust. § 176 ods. 2 Tr. por., ale aj ústavné práva sťažovateľa na spravodlivý\nproces, garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“. Sťažovateľ tiež uviedol, že „Krajská\nprokuratúra Trenčín nekonkretizovala a nevyhodnotila dôkazy, ktoré boli sťažovateľom\n\n4\n\npredložené k jeho sťažnosti, iba konštatovala, že uznesenie policajného orgánu je správne.\nKrajská prokuratúra Trenčín odôvodnenie svojho rozhodnutia založila iba na prepise\nvyjadrení vyšetrovateľky PZ\n\n, stručnom zhodnotení podstaty obsahu\n\nsťažnosti sťažovateľa, obmedzila sa v ňom iba na citáciu niektorých ustanovení Trestného\nporiadku a vyjadrila súhlas s napadnutým uznesením policajného orgánu, avšak\nbez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých vychádzala, a spôsobu, ktorým\nk takýmto záverom dospela. S argumentáciou sťažovateľa v jeho sťažnosti sa vôbec\nnevysporiadala.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze\nvyslovil, že napadnutým uznesením krajská prokuratúra porušila jeho základné právo\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, aby napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry zrušil a vec jej\nvrátil na ďalšie konanie a aby jej prikázal zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\n5\n\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\nPredmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením krajskej\nprokuratúry,\n\nktorému\n\nsťažovateľ\n\nvytýka\n\njeho\n\nsvojvoľnosť,\n\narbitrárnosť\n\na nepreskúmateľnosť.\nÚstavný súd vo vzťahu k sťažovateľom uplatneným námietkam v prvom rade\npripomína, že nie je súčasťou systému orgánov činných v trestnom konaní, ale podľa čl. 124\nústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd fyzických\nosôb a právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Cieľom\nuplatňovania\n\ntejto\n\nprávomoci\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnie\n\nje\n\nprimárne\n\npreskúmavanie\n\na posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\n\n6\n\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)\nfyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti\ns rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu tieto\norgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery orgánov verejnej\nmoci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických\nosôb a právnických osôb môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\nvtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách\no ľudských právach a základných slobodách (m. m. III. ÚS 38/05).\nÚstavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry a nezistil takú\nskutočnosť, ktorá by signalizovala jej svojvoľný postup nemajúci oporu v zákone. Krajská\nprokuratúra vo svojom uznesení okrem iného uviedla časť obsahu úradného záznamu\nvyšetrovateľky, ktorá vydala uznesenie o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľovi.\nZ uvedeného úradného záznamu vyplýva popis správania sťažovateľa ako svedka počas\njeho výsluchu 15. júna 2016. Krajská prokuratúra v napadnutom uznesení okrem iného\nuviedla:\n«Preskúmajúc celý spisový materiál som dospel k záveru, že svedok\nbol riadne predvolaný na výsluch, ktorý sa mal uskutočniť dňa 15. 06. 2016\na o predmete výsluchu a svojich procesných právach bol riadne poučený. Z ustanovenia\nčlánku 47 odsek 2 Ústavy SR, podľa ktorého „každý má právo na právnu pomoc v konaní\npred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania“,\nvyplýva, že aj svedok má nárok na právne poradenstvo advokátom a podľa nálezu\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/07-22 orgán činný v trestnom konaní je povinný strpieť\npri výsluchu svedka advokáta, ktorého svedok splnomocnil na účasť na tomto úkone. Svedok\ndňa 15. 06. 2016 právo na právne poradenstvo advokátom\npri výsluchu nevyužil.\n\n7\n\nZo zápisnice o výsluchu svedka\n\nje zrejmé, že počas viac ako\n\nhodinu trvajúceho úkonu svedok nevypovedal o vyšetrovanej trestnej činnosti napriek tomu,\nže vyšetrovateľka PZ dodržala zákonný postup pred výsluchom svedka uvedený v § 55\na § 127 a nasl. Trestného poriadku.\nZ úradného záznamu vyšetrovateľky PZ zo dňa 15. 06. 2016 vyplýva, že táto\nk výsluchu prizvala kolegu vyšetrovateľa\n\nvýlučne na základe správania\n\nsvedka, ktorý následne počas výsluchu kričal, skákal jej do reči a správal sa verbálne\nagresívne a to i napriek výslovnému poučeniu o možnosti uložiť mu za urážlivé správanie\na rušenie konania poriadkovú pokutu.\nInštitútom poriadkovej pokuty sa má zabezpečiť nerušený priebeh úkonov trestného\nkonania a autorita orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Súčasne je prostriedkom,\nktorým tieto orgány pôsobia na ostatné osoby zúčastnené na úkonoch trestného konania\nk tomu, aby bola v rámci trestného konania zachovaná vážnosť a dôstojnosť konania\npred týmito orgánmi a aby boli rešpektované ich príkazy a výzvy dané podľa Trestného\nporiadku, ktorých nevykonanie má spravidla nemožnosť konanie včas ukončiť alebo vo veci\nspravodlivo rozhodnúť.\nNa základe týchto dôvodov mám za to, že uznesenie vyšetrovateľky PZ podľa § 70\nodsek 1 Trestného poriadku ČVS: PPZ-317/NKA-FP-ZA-2016 zo dňa 13. 07. 2016\nje zákonné a dôvodné, pričom je aj dostatočne odôvodnené a vzhľadom k tomu, že ide\no prvú poriadkovú pokutu uloženú svedkovi\n\nv tejto trestnej veci,\n\npovažujem jej výšku za primeranú, preto som rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto\nuznesenia.»\nPodľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu\nruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi alebo policajtovi správa urážlivo,\nalebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz, alebo nevyhovie výzve\nalebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca a v prípravnom konaní prokurátor\nalebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1 650 eur; ak ide o právnickú osobu,\naž do 16 590 €. Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty musia byť dotknuté osoby vopred\nupozornené.\n\n8\n\nNapadnuté uznesenie nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti.\nJeho predmetom bolo posúdenie zákonnosti a dôvodnosti uloženia poriadkovej pokuty.\nAj vzhľadom na to je ústavný súd toho názoru, že krajská prokuratúra vo svojom uznesení\nvenovala sťažnosti sťažovateľa náležitú pozornosť a tvrdenia v nej obsiahnuté\nkonfrontovala s logickou interpretáciou dotknutej právnej úpravy, ktorá sa nevyznačuje\nnijakým zjavným excesom signalizujúcim popretie jej zmyslu či účelu. Ústavný súd tak\nnezistil také zásahy do práv sťažovateľa, ktoré by boli z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné.\nMožno teda uzavrieť, že účinky uplatnenej právomoci vo veci konajúcej krajskej\nprokuratúry v danom prípade sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľom označeného čl. 46\nods. 1 ústavy, preto ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. apríla 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "arbitrárnosť", "pokuta-uloženie", "svedok-výsluch svedka", "pokuta-poriadková"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:00591156-9aa6-4a22-8c8b-9e26cbe587cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 248/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00591156-9aa6-4a22-8c8b-9e26cbe587cf"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6e605366-3325-495b-ad1b-1b644bf05d3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.448.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 448/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 448/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.448.2018.1"}]}