{"guid": "ussr:fcbe96e4-a9ef-4b52-8cc2-48b37735b74b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.200.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 200/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 200/2017 z 4. 7. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 200/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.200.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-07-04", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fcbe96e4-a9ef-4b52-8cc2-48b37735b74b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.200.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.200.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.200.2017.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 200/2017-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika\nv konaní o sťažnosti\n\n,\n\nzastúpeného advokátom\n\nMgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., advokátska kancelária, Tichá 45, Bratislava,\npre namietané porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 T 10/2010 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 T 10/2010 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Komárno\n\np r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n\n1 T 10/2010 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\nn e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.\n\n4. Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 468,51 € (slovom štyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov)\nna účet Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD., advokátska kancelária, Tichá 45, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 200/2017-16 z 21. marca 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nKomárno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 10/2010\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 19. mája 2009 vyšetrovateľ Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej\npolície Komárno (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) mu uznesením ČVS:\nORP-626/OVK-KN-2008 PL vzniesol obvinenie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej\nosoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. b) Trestného zákona.\nDňa 22. januára 2010 prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len „okresná\nprokuratúra“) podal na neho na okresný súd obžalobu podľa § 234 ods. 1 Trestného\nporiadku č. k. 2 Pv 698/08-28 za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208\n\n2\n\nods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného\nzákona.\nPrípravné konanie trvalo celkovo 8 mesiacov a počas neho nedošlo k prieťahom\nv konaní. Orgány prípravného konania preto nemôžu byť spoluzodpovedné za neprimeranú\ndĺžku trestného konania ako celku.\nOkresnému súdu bola obžaloba prokurátora okresnej prokuratúry doručená\n27. januára 2010.\nCelkovú neprimeranú dĺžku trestného konania v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov treba\npodľa sťažovateľa pričítať na ťarchu okresného súdu.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol\ntýmto nálezom:\n„I. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom orgánu verejnej moci Slovenskej republiky – Okresným súdom Komárno,\nv konaní vedenom pod číslom konania 1T/10/2010, porušené boli.\nII. Okresnému súdu Komárno prikazuje, vo veci vedenej pod sp. zn. 1T/10/2010\nkonať bez zbytočných prieťahov.\nIII. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom\ndesaťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nIV. Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd\nKomárno povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa,\nPhD..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, vyjadrení účastníkov konania\na obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav\nkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 10/2010:\n\n3\n\n- 27. januára 2010 okresná prokuratúra doručila na okresný súd obžalobu č. k.\n2 Pv 698/08-28 proti sťažovateľovi pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby.\nNa okresnom súde bola vec zaevidovaná pod sp. zn. 1 T 10/10;\n- 18. februára 2011 okresný súd vyzval obžalovaného na oznámenie návrhov\nna vykonanie dokazovania;\n- 8. marca 2011 právna zástupkyňa poškodenej požiadala o ospravedlnenie neúčasti\nna pojednávaní nariadenom na 22. marec 2011;\n- 10. marca 2011 právna zástupkyňa obžalovaného (sťažovateľa) ospravedlnila svoju\nneúčasť na pojednávaní nariadenom na 22. marec 2011;\n- 28. apríla 2011 predseda senátu oznámil účastníkom zmenu termínu verejného\nzasadnutia na 28. apríl 2011;\n- 27. apríla 2011 poškodená ospravedlnila neúčasť na pojednávaní z dôvodu\npráceneschopnosti;\n- 28. apríla 2011 sa uskutočnilo verejné zasadnutie senátu. Sťažovateľ bol prítomný.\nBolo odročené na 28. jún 2011 s tým, že budú vypočutí svedkovia navrhnutí v obžalobe,\nvykonané výsluchy znalcov a čítané listinné dôkazy;\n- 7. júna 2011 sťažovateľ doručil podanie, žiadal, aby bola vypočutá\n- 13. júna 2011 vyšetrovateľ okresného riaditeľstva Policajného zboru\nospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 29. jún 2011;\n- 15. júna 2011 sťažovateľ navrhol vypočuť svedkov;\n- 22. júna 2011 poškodená ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom\nna 28. a 29. jún 2011 z dôvodu práceneschopnosti;\n- 23. júna 2011 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní svedkyňa\n- 24. júna 2011 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní právna zástupkyňa poškodenej;\n- 13. septembra 2011 poškodená doručila návrh na doplnenie dokazovania\nvýsluchom svedkov;\n- 20. septembra 2011 návrh poškodenej na zabezpečenie vyšetrovacích spisov\na vypočutie svedkov;\n- 28. septembra 2011 poškodená doručila listinné dôkazy;\n\n4\n\n- 10. októbra 2011 svedkyňa\n\nz USA ospravedlnila svoju neúčasť\n\nna pojednávaní nariadenom na 14. október 2011;\n- 14. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ i poškodená boli\nprítomní. Pojednávanie bolo prerušené do 17. októbra 2011;\n- 17. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ i poškodená boli\nprítomní. Bolo odročené na 17. január 2012;\n- 5. januára 2012 poškodená doručila žiadosť o odročenie pojednávania a oznámila\n„ukončenie plnej moci so splnomocneným zástupcom“;\n- 13. januára 2012 sudca zrušil termín pojednávania určený na 17. január 2012 a určil\nnový termín na 3. apríl 2012;\n- 23. marca 2012 bol termín pojednávania 3. apríl 2012 zrušený. Bol určený nový\ntermín na 11. september 2012;\n- 11. septembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ i poškodená boli\nprítomní. Bolo odročené na 29. november 2012;\n- 7. septembra 2012 sťažovateľ doručil podanie;\n- 18. septembra 2012 poškodená doručila sťažnosť proti uzneseniu z 11. septembra\n2012;\n- 11. septembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 1 T 10/2010-768 námietky\npoškodenej proti obsahu zápisnice z hlavného pojednávania zo 14. a 17. októbra 2011\nzamietol;\n- 5. novembra 2012 poškodená doručila odvolanie proti uzneseniu z 11. septembra\n2012;\n- 27. novembra 2012 bol zrušený termín pojednávania nariadený na 29. november\n2012 z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu;\n- 12. decembra 2012 bol spis doručený Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie\no odvolaní poškodenej. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Tos 130/2012;\n- 12. marca 2013 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením sp. zn.\n1 Tos 130/2012 zo 16. januára 2013, ktorým krajský súdu námietky poškodenej zamietol;\n- 28. februára 2013 právny zástupca poškodenej,\nna vykonanie dôkazu a oznámenie adresy svedka“;\n- 28. marca 2013 poškodená navrhla vypočuť súdneho znalca;\n\n5\n\ndoručil „návrh\n\n- 23. júla 2013 poškodená požiadala o nariadenie termínu pojednávania\npo 25. auguste 2013, pretože dovtedy bude na dovolenke;\n- 10. októbra 2013 poškodená doručila „žiadosť o pribratie iného tlmočníka“;\n- 12. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ aj poškodená boli\nprítomní. Po vypočutí svedkov bolo pojednávanie odročené na 4. marec 2014;\n- 26. novembra 2013 sťažovateľ navrhol vypočuť dvoch svedkov;\n- 27. novembra 2013 právny zástupca poškodenej navrhol vypočuť svedkyňu\na oznámil, že trvá na vypočutí už skôr navrhnutých ďalších svedkov;\n- 20. februára 2014 poškodená oznámila okresnému súdu, že navrhnuté svedkyne\nnedostali predvolanie;\n- 26. februára 2014 poškodená doručila zvukový záznam na CD nosiči;\n- 27. februára 2014 znalkyňa\n\nospravedlnila neúčasť na pojednávaní\n\nnariadenom na 4. marec 2014 z dôvodu pracovnej vyťaženosti. Žiadala o predvolanie aspoň\ns mesačným predstihom;\n- 3. marca 2014 ospravedlnila svoju i sťažovateľovu neúčasť na pojednávaní právna\nzástupkyňa obžalovaného (sťažovateľa);\n- 3. marca 2014 poškodená oznámila okresnému súdu, že svedkyňa\n\nsa\n\ndostavila na Slovensko z USA len kvôli pojednávaniu nariadenému na 4. marec 2014, preto\nžiada o jej vypočutie;\n- 4. marca 2014 svedkyňa\n\ndoručila „žiadosť o umožnenie vypovedať“;\n\n- 4. marca 2014 konajúci sudca spísal úradný záznam o kontakte s právnou\nzástupkyňou obžalovaného (sťažovateľa), či je spôsobilá dostaviť sa ona alebo substituent\n7. marca 2014 na okresný súd z dôvodu účasti svedkyne\n\nna výsluchu;\n\n- 5. marca 2014 právna zástupkyňa obžalovaného (sťažovateľa) oznámila, že sa jej\nnepodarilo zabezpečiť substitučné zastúpenie a obžalovaný nesúhlasí s vykonaním hlavného\npojednávania bez obhajcu;\n- 5. marca 2014 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojej\nobhajkyne na pojednávaní nariadenom na 4. marec 2014;\n- 5. marca 2014 poškodená požiadala o preskúmanie odôvodnenosti odročenia\npojednávania;\n\n6\n\n- 5. mája 2014 konajúci sudca „vzhľadom na telefonické oznámenie obhajkyne\nobžalovaného“ zrušil pojednávanie nariadené na 5. jún 2014;\n- 5. júna 2014 právny zástupca poškodenej oznámil okresnému súdu, že v dňoch\n30. júna 2014 až 13. júla 2014 a 18. februára 2014 až 31. augusta 2014 bude advokátska\nkancelária z dôvodu čerpania dovolenky zatvorená;\n- 11. septembra 2014 poškodená požiadala okresný súd o zaslanie predvolania\nsvedkyni do USA v dostatočnom predstihu a žiadala o nariadenie termínu pojednávania\nv dňoch 2., 3., 4. alebo 5. decembra 2014;\n- 26. marca 2015 poškodená požiadala o predvolanie svedkyne z USA a oznámila jej\nnovú adresu;\n- 27. marca 2015 obžalovaný (sťažovateľ) ospravedlnenil neúčasť na pojednávaní\nnariadenom na 4. máj 2015;\n- 27. marca 2015 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 4. máj 2015\nznalec, a to z dôvodu dovolenky v zahraničí;\n- 31. marca 2015 okresný súd určil nový termín pojednávania na 3. jún 2015;\n- 17. apríla 2015 poškodená doručila listinné dôkazy;\n- 3. júna 2015 súdna znalkyňa\n\nospravedlnila neúčasť na pojednávaní\n\n3. júna 2015 z dôvodu akútneho ochorenia;\n- 3. júna 2015 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný (sťažovateľ) i poškodená\nboli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 9. september 2015;\n- 18. augusta 2015 predseda senátu\n\noznámil, že termín hlavného\n\npojednávania určený na 9. september 2015 sa ruší z dôvodu odchodu konajúceho sudcu\ndo dôchodku;\n- 1. marca 2016 predseda senátu\n\nvyzval obžalovaného (sťažovateľa)\n\ni jeho obhajkyňu, aby v lehote 7 dní oznámili, či súhlasia so zmenou osoby predsedu senátu;\n- 14. marca 2016 obžalovaný (sťažovateľ) oznámil, že súhlasí so zmenou osoby\npredsedu senátu;\n- 20. mája 2016 obžalovaný (sťažovateľ) oznámil, že vypovedal svojej obhajkyni\nplnú moc. Zároveň doručil plnú moc udelenú\n;\n\n7\n\n- 17. júna 2016 bol spísaný úradný záznam: prísediaca\n\n, oznámila, že\n\nje dlhodobo chorá, preto sa nemôže zúčastňovať pojednávaní;\n- 21. júna 2016 predseda senátu vyzval obhajcu sťažovateľa, aby oznámil v lehote\n7 dní, či súhlasí so zmenou v osobe prísediacej;\n- 6. júla 2016 obhajca obžalovaného (sťažovateľa) oznámil, že nesúhlasia so zmenou\nzloženia senátu a požadujú, aby sa celé hlavné pojednávanie vykonávalo znovu od začiatku;\n- 15. júla 2016 predseda senátu oznámil svedkyniam\n\n, že ruší\n\nich predvolanie na pojednávanie nariadené na 4. október 2016;\n- 26. septembra 2016 poškodená doručila dôkazný materiál;\n- 27. septembra 2016\n\noznámila, že vzhľadom na jej ťažké\n\nzdravotné obmedzenie žiada, aby sa jej svedecká výpoveď čítala;\n- 3. októbra 2016\n\nza poškodenú požiadal o ospravedlnenie neúčasti\n\nna pojednávaní nariadenom na 4. október 2016;\n- 3. októbra 2016 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 4. október 2016;\n- 3. októbra 2016 predseda senátu požiadal okresné riaditeľstvo Policajného zboru\no oznámenie, aké konania sa viedli pod č. ORP-815/OVK-KN-2008 a ORP-768/OVK-KN2008 a či sú ukončené;\n- 11. októbra 2016 okresné riaditeľstvo Policajného zboru odpovedalo na dopyt;\n- 6. decembra 2016 okresná prokuratúra požiadala o odročenie pojednávania\nnariadeného na 7. december 2016 z dôvodu ochorenia prokurátorky;\n- 14. februára 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný (sťažovateľ) bol\nprítomný, poškodená nebola prítomná, prítomný bol jej splnomocnený zástupca\n. Pojednávanie bolo odročené na 21., 24. a 26. apríl 2017;\n- 26. apríla 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci boli prítomní. Bolo odročené\nna 3. júl 2017.\nNa výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu\nv podaní sp. zn. Spr 69/17 doručenom ústavnému súdu 11. mája 2017. Okrem chronológie\núkonov okresného súdu uviedol: «V predmetnej ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta, že\njeho trestná vec, ktorá sa vedie už viac ako 7 rokov a v ktorej bola obžaloba Okresnej\nprokuratúry v Komárne, doručená Okresnému súdu Komárno dňa 27.1.2010 ešte nedošlo\n\n8\n\nk rozhodnutiu resp. k právoplatnému skončeniu trestnej veci. Zároveň poukazuje aj\nna neefektívnu a nesústredenú činnosť Okresného súdu Komárno, ako aj na celkovú dĺžku\ntrestného konania, kde žiada pričítať na ťarchu Okresného súdu Komárno aj dôvody, ktoré\nsúd nemohol ani spôsobiť.\nZ uvedenej chronológie úkonov nesporne vyplýva, že počas celého obdobia\ndokazovania pred súdom t.j. od podania obžaloby až doteraz, došlo k veľkému množstvu\nnevyhnutných a nutných zmien v obsadení predmetnej trestnej veci sudcami, ktoré boli\nvyvolané zmenami v obsadení Okresného súdu Komárno sudcami, čo v danom prípade je\nnutné posúdiť za objektívnu okolnosť, pre ktorú predmetné trestné konanie taktiež nie je\nskončené. V tejto súvislosti je ďalej nutné poukázať aj na to, že sám sťažovateľ, ale\nna druhej strane aj poškodená, využili procesné možnosti dané im zákonom a teda aj sám\nsťažovateľ zapríčinil, že sa konanie doposiaľ neskončilo. Dôkazom toho je predovšetkým, že\nsa dokazovanie vykonávalo opakovane, pretože sťažovateľ v postavení obvineného\nnesúhlasil s oboznamovaním dôkazov už skôr vykonaných inými zákonnými sudcami, ktorí\nboli zákonnými sudcami vo veci resp. senátom, chcel ich opakovať pre zmenu senátu.\nZmeny v zložení senátu by v tomto kontexte nevyvolali predlžovanie konania bez\nspolupôsobenia na nich sťažovateľom. Ak sťažovateľovi išlo o rýchle skončenie konania,\npotom tieto procesné možnosti nemusel využiť, pretože tým sa dokazovanie v podstate\nnezmenilo, ale iba naťahovalo, čo je a bolo v jeho prospech a na čo poukazovala aj na\ndruhej strane nespokojná poškodená už počas dokazovania, ale aj v sťažnosti, ktorú som\nriešil v rámci svojej kompetencie.\nPočas dokazovania som nezistil žiadne také obdobie, ktoré by bolo možné označiť\nako nečinnosť súdu tak, ako to uvádza sťažovateľ a je nutné zdôrazniť, že obdobie počas\nktorého predmetná trestná vec nebola posudzovaná súdom (t.j. bola v prípravnom konaní\npred podaním obžaloby na súd), nie je možné spravodlivo pripísať súdu ako jeho\nnečinnosť... Konštatujem teda, že aj keď sa celková dĺžka konania od podania žaloby na súd\naž doposiaľ javí ako neprimerane dlhá, táto okolnosť nie je objektívne spôsobená ani\novplyvnená nesprávnym, neefektívnym a nesústredeným postupom súdu s cieľom porušenia\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, naopak toto časové obdobie potreboval sťažovateľ, aby\nbola za danej situácie oprávnený podať ústavnú sťažnosť.\n\n9\n\nJe nesporné, že predmetná trestná vec bola v súlade so zákonom a v zmysle rozvrhu\npráce súdu viackrát v rámci prerozdelenia pridelená rôznym sudcom, pričom došlo\nniekoľkokrát aj ku zmene senátu a to najprv z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu\n, následne z dôvodu kariérneho postupu zákonného sudcu\nna Krajský súd v Nitre, neskôr opäť po vzdaní sa funkcie sudcu\n, ako aj po nástupe nového zákonného sudcu\n\n,\n\nktorý aj t. č. vykonáva rozsiahle dokazovanie predovšetkým s prihliadnutím na stav, ktorý si\nnavodzovali aj strany trestného konania, v rámci toho aj sťažovateľ.\nZ tohto pohľadu môže mať potom ústavná sťažnosť sťažovateľa iný rozmer a zámer,\nako ňou je verbalizované odstránenie stavu právnej neistoty resp. emocionálnych útrap,\nmorálneho utrpenia, ktoré vychádza z pocitov krivdy, bezmocnosti a poníženia. Som toho\nnázoru, že ak v dôsledku uplatnenia procesných práv stranou konania, čo aj zákonne\nprípustných a možných, dochádza k predlžovaniu konania, túto skutočnosť nemožno\nhodnotiť iba ako „zbytočné prieťahy v konaní“ a zodpovednosť za tento stav nemožno\npripísať konajúcemu súdu. Preto v tomto smere je nutné poukázať na úsilie všetkých\nzákonných sudcov vykonať procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu veci...»\nK vyjadreniu okresného súdu zaujal prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nstanovisko sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 30. mája 2017, v ktorom\nuviedol: „Sťažovateľ naďalej trvá na tom, že ak vyšetrovateľ Policajného zboru bez\nprávnického vzdelania (s akademickým titulom Ing.), ktorý viedol policajné vyšetrovanie,\nvedel svoju prácu zorganizovať tak, že všetky procesné úkony vykonal systematicky\nv primeranej lehote 8 (ôsmich) mesiacov, v ktorej ukončil aj samotné vyšetrovanie, prečo\nkvalifikovaný, nezávislý a nestranný súd (trojčlenný senát) nevedel rozhodnúť ani za sedem\nrokov od podania obžaloby, resp. dodnes.\nPritom je zjavné, že nejde o komplikovanú vec ani po skutkovej ani po právnej\nstránke. Navyše platí, že v zásade trestné veci nie sú po právnej stránke komplikované. Inak\npovedané, ak skutkový stav je náležité zistený, tak jeho právne posúdenie nemôže spôsobiť\nžiadne ťažkosti.\nJe ničím neospravedlniteľné, že Okresný súd Komárno v tak jednoduchej trestnej\nveci do dnešného dňa nerozhodol.\n\n10\n\nPočas neúnosnej doby trvania trestného konania došlo aj k viacerým zmenám\nv zložení senátu. Ako obžalovaný sťažovateľ má zákonom a ústavou garantované právo, aby\njeho trestná vec bola v konaní pred súdom prejednávaná a rozhodnutá v rovnakom zložení\nsenátu. S prvou zmenou v zložení senátu (so zmenou osoby predsedu senátu) sťažovateľ\nsúhlasil. Keďže v jeho trestnej veci došlo aj k ďalšej zmene v zložení senátu, s touto už\nnesúhlasil, čo písomne oznámil Okresnému súdu Komárno. V zmysle ustálenej štrasburskej\njudikatúry uplatnenie ústavného práva sťažovateľa nemožno pričítať na jeho ťarchu, navyše\non som nezapríčinil, resp. nemal žiadny vplyv na zmeny zloženia senátu Okresného súdu\nKomárno.\nNavyše, z vyjadrenia odporcu (z chronológie podstatných a relevantných úkonov\nvykonaných súdom) vyplýva, že zákonný sudca\n\nsa vzdal funkcie sudcu\n\nku dňu 28.02.2010. Odporca však vzápätí uvádza, že z uvedeného dôvodu bola vec\npridelená náhodným výberom zákonnej sudkyni\n\ndňa 23.02.2010.\n\npričom po nástupe nového sudcu, v rámci prerozdelenia vecí bola vec pridelená náhodným\nvýberom sudcovi\n\ndňa 06.07.2010. Sťažovateľ sa pýta. ako mohla byť\n\nzákonným spôsobom, v súlade so zákonom a v zmysle rozvrhu práce súdu pridelená vec\nsudkyni\n\ndňa 23.02.2010. keď zákonný sudca\n\nsa\n\npodľa odporcu vzdal funkcie až dňa 28.02.2010? Už táto skutočnosť podľa názoru\nsťažovateľa vyvoláva pochybnosti o otázke zákonného sudcu. Aj následné mnohopočetné\nprerozdeľovania a prideľovania spisu ďalším (rôznym) sudcom, dokonca aj jeho opätovné\npridelenie tej istej sudkyni (\n\n) vyvoláva ďalšie pochybnosti, či v trestnej\n\nveci sťažovateľa nedošlo zároveň aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 a nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 a nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa\nčl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.\nMnohopočetné prerozdeľovania trestnej veci medzi sudcami nijako nezapríčinil\nsťažovateľ a preto nemožno túto objektívnu skutočnosť pričítať na jeho ťarchu. Rovnako\nnemožno právne relevantným spôsobom pričítať na ťarchu sťažovateľa uplatnenie svojich\nÚstavou Slovenskej republiky garantovaných procesných práv, pretože právo na obhajobu\nje najzákladnejším právom obvineného (obžalovaného) v každom vyspelom demokratickom\na právnom štáte.“\n\n11\n\nÚčastníci konania pred ústavným súdom súhlasili s tým, aby ústavný súd upustil\nod verejného ústneho pojednávania vo veci, preto podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde od ústneho pojednávania upustil, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 10/2010 dochádza k porušovaniu základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n\n12\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\nsa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali\nrôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03,\nIV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá\npovinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne\nrealizovalo (II. ÚS 21/01).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval\naj v danom prípade.\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, v ktorej predmetom konania je trestné\nkonanie veci sťažovateľa, obžalovaného zo zločinu týrania blízkej osoby, ústavný súd\nkonštatuje, že preskúmavané konanie nie je po právnej stránke zložité. Z faktického\nhľadiska je však zložitejšia z dôvodu potreby vypočuť viacerých svedkov, niektorých aj\nzo zahraničia, a tiež potreby znaleckého dokazovania. Faktickú zložitosť znásobuje\nskutočnosť, že celé dokazovanie sa muselo vykonávať opakovane z dôvodu nesúhlasu\nsťažovateľa so zmenou v zložení senátu po oznámení prísediacej\ndlhodobá choroba neumožňuje účasť na pojednávaniach.\n\n13\n\n, že jej\n\n2. Pri hodnotení podľa kritéria, ako sa správal samotný sťažovateľ v namietanom\nkonaní, ústavný súd zistil, že samotný sťažovateľ svojím správaním významnou mierou\nprispel k prieťahom v konaní. Sám niekoľkokrát požiadal o odročenie nariadeného\npojednávania. Súčasne v plnej miere využíval svoje procesné oprávnenia a navrhoval\nvypočuť svedkov (niektorí ospravedlnili neúčasť a bolo potrebné ich opätovne\npredvolávať). Na základe jeho návrhu konajúci sudca vypracovával podania okresnému\nriaditeľstvu Policajného zboru v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie policajtov\nod povinnosti mlčanlivosti. Sťažovateľ ďalej vypovedal plnú moc svojej obhajkyni a udelil\nju novému obhajcovi, ktorý následne nesúhlasil so zmenou zloženia senátu a trval na tom,\naby sa celé hlavné pojednávanie vykonávalo znova od začiatku.\nV tejto súvislosti ústavný súd konštatuje (obdobne ako vo veciach II. ÚS 41/97,\nII. ÚS 52/99, II. ÚS 181/04, III. ÚS 586/2012), že uplatnenie procesných práv tak zo strany\nsťažovateľa, ako aj ostatných účastníkov konania v doterajšom priebehu konania nezakladá\nzodpovednosť sťažovateľa za zbytočné prieťahy v konaní, ale v takomto prípade\nzodpovednosť nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\nÚstavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že namietané konanie začalo 27. januára\n2010 a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo 7 rokov.\nZ toho sa vec 3 mesiace (od 12. decembra 2012 do 12. marca 2013) v dôsledku\nrozhodovania o opravnom prostriedku poškodenej nachádzala na krajskom súde.\nV priebehu konania sa vyskytli obdobia, v ktorých okresný súd nevykonal žiadny\núkon smerujúci k rozhodnutiu veci, a to od marca 2012 do septembra 2012 (6 mesiacov)\na od 28. marca 2013 do 12. novembra 2013 (7 mesiacov). Spolu bol okresný súd nečinný\nviac ako rok.\nOkresný súd sám uznal, že dĺžka napadnutého konania je neprimerane dlhá, no podľa\npredsedu okresného súdu to nebolo spôsobené neefektívnym postupom konajúceho súdu.\nPoukázal najmä na skutočnosť, že: „dokazovanie sa vykonávalo opakovane, pretože\nsťažovateľ v postavení obvineného nesúhlasil s oboznamovaním dôkazov už skôr\nvykonaných inými zákonnými sudcami, ktorí boli zákonnými sudcami vo veci resp. senátom,\nchcel ich opakovať pre zmenu senátu. Zmeny v zložení senátu by v tomto kontexte nevyvolali\n\n14\n\npredlžovanie konania bez spolupôsobenia na nich sťažovateľom. Ak sťažovateľovi išlo\no rýchle skončenie konania, potom tieto procesné možnosti nemusel využiť, pretože tým sa\ndokazovanie v podstate nezmenilo, ale iba naťahovalo.“\nÚstavný súd akceptuje argumenty okresného súdu. Na druhej strane ale konštatuje,\nže takéto dlhé konanie možno spravidla už len na základe toho, že nebolo právoplatne\nskončené ani po viac ako siedmich rokoch, považovať za zlučiteľné s imperatívom\nustanoveným v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že základné právo\nsťažovateľa na prerokovanie namietanej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48\nods. 2 ústavy a tiež právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia\nv bode 1.\nVzhľadom na to, že konanie v predmetnej veci na okresnom súde nebolo ukončené,\nústavný súd podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu prikázal,\naby ďalej vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\nPodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ žiadal priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, čo\nodôvodnil najmä tým, že: „V dôsledku extrémne neúnosného dlhotrvajúceho trestného\nkonania došlo k zhoršeniu rodinných pomerov, k strate známych a k odsúdeniu okolím,\nčo do dnešného dňa mimoriadne ťažko znášam. Niet sporu o tom, že dlhotrvajúce trestné\nkonanie má nepriaznivý dopad nielen na moje spoločenské postavenie, ale aj na moje\nosobné a rodinné vzťahy.“\nVzhľadom na všetky okolnosti veci ústavný súd dospel k názoru, že v danom prípade\nje dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa konštatovanie porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\n\n15\n\nčl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené finančné zadosťučinenie mu\nnepriznať (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).\nÚstavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním v konaní\npred ústavným súdom advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD. Advokát si trovy\nkonania neuplatnil v konkrétnej výške.\nÚstavný súd úhradu priznal za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2017\n(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie z 26. mája 2017) v súlade\ns § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon\npo 147,33 € spolu s režijným paušálom 3 x po 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada trov\nkonania tak bola priznaná v celkovej sume 468,51 €.\nTrovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. JUDr. Zoltána\nPerhácsa, PhD., (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku) tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. júla 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prípravné konanie", "prieťahy v konaní", "trestné konanie", "obžaloba, obžalovaný", "trestné konanie", "trestný čin", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/10/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8854b6f5-fdde-4c31-91fb-fd269eb5b596", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 586/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 586/2012 z 12. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8854b6f5-fdde-4c31-91fb-fd269eb5b596"}, {"guid": "ussr:32990856-5c33-4e9f-bcbd-c72da0ca7821", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 181/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 181/04 z 23. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-23", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32990856-5c33-4e9f-bcbd-c72da0ca7821"}, {"guid": "ussr:e21a986d-848e-4f44-9f65-95aee6097bf1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 232/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 232/03 z 12. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-12", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e21a986d-848e-4f44-9f65-95aee6097bf1"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 24/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/03 z 3. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-03", "citacie_n": 485, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:08047658-0daf-4619-a866-429f1f454bbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/97 z 27. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-27", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.41.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dc38ec9e-49c7-4294-a7e9-04a8e97ae963", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.159.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 159/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 159/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.159.2019.1"}]}