{"guid": "ussr:e8a5c846-3331-474c-b9b2-9e462a3b4bfc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.2.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 2/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/2017 z 10. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. januára 2017, sp. zn. III. ÚS 2/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.2.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e8a5c846-3331-474c-b9b2-9e462a3b4bfc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.2.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.2.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.2.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 2/2017-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2017\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosti\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nPOHOTOVOSŤ,\n\ns. r. o.,\n\nPribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,\nGrösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav\nFridrich, PhD., ktorými namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho uzneseniami sp. zn. 6 Cdo 230/2014 z 12.\ndecembra 2014 (Rvp 3289/2015), sp. zn. 5 Cdo 248/2014 z 8. januára 2015 (Rvp\n3312/2015), sp. zn. 5 Cdo 248/2014 z 8. januára 2015 (Rvp 3313/2015) a sp. zn. 5 Cdo\n248/2014 z 8. januára 2015 (Rvp 3314/2015), a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými\nznačkami: Rvp 3289/2015, Rvp 3312/2015, Rvp 3313/2015 a Rvp 3314/2015 s p á j a\nna spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 2/2017.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a\nneprípustné.\n\nako\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 12. marca 2015\ndoručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) a jeho uzneseniami označenými v záhlaví tohto\nrozhodnutia (ďalej len „napadnuté konania“ a „napadnuté uznesenia“).\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne\nv konaniach vedených Okresným súdom Trenčín a Okresným súdom Veľký Krtíš (ďalej len\n„okresné súdy“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresných\nsúdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu\nspôsobili. Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjde k vylúčeniu okresných\nsúdov a spory budú prikázané inému vecne príslušnému okresnému súdu v obvode\npríslušného krajského súdu.\nNa základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresné\nsúdy svojimi rozhodnutiami zaviazali sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku\nza vznesené námietky zaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou\nktorých bolo jej tvrdenie o nepodaní námietky zaujatosti, príslušný krajský súd svojimi\nrozhodnutiami potvrdil rozhodnutia okresných súdov ako vecne správne.\nPredmetné uznesenia príslušného krajského súdu napadla sťažovateľka dovolaniami,\no ktorých rozhodol najvyšší súd napadnutými uzneseniami tak, že ich odmietol ako\nprocesne neprípustné. V dovolaniach sťažovateľka namietala, že ako žalobkyňa nepodala\nnávrh na začatie konania (za nepodanie návrhu považovala nepodanie námietky zaujatosti),\nhoci podľa zákona bol potrebný, a preto existuje dovolací dôvod podľa § 237 písm. e)\n2\n\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), súčasne sa jej odňala možnosť konať\npred súdom, čo predstavuje dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) OSP, a v jej veciach\nrozhodoval vylúčený sudca, čo je dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a) OSP,\nv spojení s § 237 písm. g) OSP.\nSťažovateľka v predostretej argumentácii uviedla, že napadnutými uzneseniami\nnajvyšší súd porušil ňou označené práva, keď:\n1. „interpretoval a aplikoval § 237 písm. e) OSP na zistený skutkový stav\nbez existencie relevantných dôvodov nesprávne, v rozpore s právnou doktrínou a ustálenou\njustičnou praxou...“;\n2. „spojil naplnenie § 237 písm. e) OSP výlučne s ust. § 79 ods. 1 OSP a na takto\nzvolenom princípe potom odmietol dovolanie sťažovateľa ako procesne neprípustné...“;\n3. neprihliadol na skutočnosť, že sťažovateľke sa odňala možnosť konať pred súdom\nvzhľadom na „prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu“, čo je v ustálenej rozhodovacej\npraxi najvyššieho súdu považované za zásah do právnej istoty;\n4. jeho rozhodnutia trpia nedostatkom riadneho odôvodnenia, keď o merite veci bolo\nrozhodnuté odlišne od ustáleného právneho názoru vychádzajúceho z jeho vlastnej\nrozhodovacej praxe, čím sa sťažovateľke tiež odňala možnosť konať pred súdom;\n5. nevysporiadal sa so skutkovými dôvodmi vylúčenia všetkých sudcov príslušného\nokresného súdu v zmysle § 14 ods. 1 OSP v súvislosti s tvrdením sťažovateľky, že v jej\nveciach rozhodoval vylúčený sudca.\nSťažovateľka vo vzťahu k odôvodneniu napadnutých rozhodnutí a konštatovaniu\nnajvyššieho súdu, že nemohlo dôjsť k porušeniu práva na zákonného sudcu v jej veciach,\nďalej uviedla, že „trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná.\nDôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je závažne podporená tiež tým, že:\na) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj\nz právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu\npriamo dotknutý vo svojich právach (ust. § 22 zákona č. 514/2003 Z. z.);\nb) vylúčený je sudca aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než\nz dokazovania na konaní (priamo výkonom funkcie sudcu na súde, ktorý škodu spôsobil);\n\n3\n\nc) do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti (zníženie rozpočtovaných\nprostriedkov súdu splnením povinnosti úhrady škody sťažovateľovi).“.\nV tejto súvislosti sťažovateľka ďalej argumentovala, že príslušný krajský súd\nnedostatočne vyhodnotil dôvody vylúčenia sudcov príslušného okresného súdu, pokiaľ ide\no ich pomer k účastníkom konania z hľadiska objektívnej stránky zaujatosti, keďže\npodľa sťažovateľky «„ekonomická závislosť“ okresného súdu (ako právnickej osoby,\nktorého personálnu zložku tvoria aj sudcovia vykonávajúci súdnictvo) spočívajúca\nv náhrade škody a nemajetkovej ujmy» zakladá pomer týchto sudcov k sťažovateľke ako\núčastníkovi konania, čo je dôvodom ich vylúčenia z prerokovania a rozhodovania daných\nvecí. Najvyšší súd tento postup príslušného krajského súdu podľa sťažovateľky neskúmal\na v napadnutých uzneseniach ani žiadnym spôsobom nevysvetlil.\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,\nv ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu, zruší\nnapadnuté uznesenia a veci mu vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné\nzadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n4\n\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1\nústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutých\nkonaniach a jeho napadnutými uzneseniami.\n1. K spoločnému prerokovaniu vecí\nPodľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak\na povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane\nustanovenia Civilného sporového poriadku alebo Trestného poriadku.\nPodľa § 166 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„CSP“) v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré\nsa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také\nkonania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca,\nu ktorého sa začalo konanie skôr.\nZákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade\ns citovaným § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127\nústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými\nznačkami Rvp 3289/2015, Rvp 3312/2015, Rvp 3313/2015 a a sp. zn. Rvp 3314/2015,\nz ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc na totožnosť v osobe\nsťažovateľky a najvyššieho súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný\nsúd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto\nuznesenia.\n\n5\n\n2. K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami\nnajvyššieho súdu\nÚstavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil,\nže uznesením sp. zn. III. ÚS 418/2016 z 28. júna 2016 rozhodol o skutkovo a právne\nzhodných sťažnostiach sťažovateľky, pričom ich spojil na spoločné konanie a odmietol ako\nzjavne neopodstatnené. Medzi uvedenými sťažnosťami boli aj sťažnosti vedené pod sp. zn.\nRvp 3288/2015 a sp. zn. Rvp 3311/2015, ktorými sťažovateľka žiadala o vydanie\nrozhodnutia, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu a jeho uzneseniami sp. zn.\n6 Cdo 230/2014 z 12. decembra 2014 (Rvp 3288/2015) a sp. zn. 5 Cdo 248/2014\nz 8. januára 2015 (Rvp 3311/2015), zrušil uvedené uznesenia najvyššieho súdu, veci mu\nvrátil na ďalšie konanie a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj\nnáhradu trov konania.\nPodľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,\no ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len\no podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\nPorovnaním sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 3289/2015 so sťažnosťou vedenou\npod sp. zn. Rvp 3288/2015, ako aj porovnaním sťažností vedených pod spisovými značkami\nRvp 3312/2015, Rvp 3313/2015 a sp. zn. Rvp 3314/2015 so sťažnosťou vedenou pod sp. zn.\nRvp 3311/2015 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy najvyššieho súdu\nv totožných konaniach (sp. zn. 6 Cdo 230/2014 a sp. zn. 5 Cdo 248/2014) a totožné\nuznesenia najvyššieho súdu (sp. zn. 6 Cdo 230/2014 z 12. decembra 2014 a sp. zn.\n5 Cdo 248/2014 z 8. januára 2015) a žiada v nich vysloviť porušenie tých istých základných\npráv, zrušiť uvedené uznesenia najvyššieho súdu, priznať finančné zadosťučinenie a priznať\nnáhradu trov konania.\nZ uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že sťažnosti sťažovateľky vedené\npod sp. zn. Rvp 3289/2015, Rvp 3312/2015, Rvp 3313/2015 a sp. zn. Rvp 3314/2015 sa\ntýkajú vecí, o ktorých už ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. III. ÚS 418/2016\n\n6\n\nz 28. júna 2016. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie týchto sťažností ako\nneprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže došlo k naplneniu dôvodu\nneprípustnosti zakotveného v § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd sa vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažností a ich celkové\nodmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde argumentáciu obsiahnutou\nv sťažnostiach bližšie nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. januára 2017\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:325c835f-edb8-4cdf-8026-8a42c9a5b3e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.418.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 418/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 418/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.418.2016.1"}], "citovane_v": []}