{"guid": "ussr:92d736cb-b865-4619-b21c-f104200d8fe3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 196/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/2017 z 21. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. marca 2017, sp. zn. III. ÚS 196/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-03-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "odkladá vykonateľnosť rozhodnutia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/92d736cb-b865-4619-b21c-f104200d8fe3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.196.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 196/2017-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť mesta Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, zastúpeného\nspoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ján Tokár, spol. s r. o., Werferova 1, Košice,\nv mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Tokár, pre namietané porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Sžr 32/2016 z 8. júna 2016 a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť mesta Košice vo veci namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4 Sžr 32/2016 z 8. júna 2016 p r i j í m a na ďalšie konanie.\n2. O d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4 Sžr 32/2016 z 8. júna 2016.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra\n2016 doručená sťažnosť mesta Košice (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 4 Sžr 32/2016 z 8. júna 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom z 23. apríla 1997, doplneným\npodaním z 18. januára 2002 sa obec Sokoľany (ďalej aj „obec“) podľa § 52 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej rady č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise\nvlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení platnom\ndo 31. decembra 2001 domáhala na Okresnom úrade Košice-okolie, katastrálnom odbore\n(ďalej len „okresný úrad“) vydania rozhodnutia o zmene priebehu hranice mesta Košice\na obce Sokoľany spočívajúcej vo vrátení časti územia z katastra mesta Košice do katastra\nobce Sokoľany z dôvodu, že podľa tvrdenia obce Sokoľany bola v minulosti zmena\npriebehu hranice území, ku ktorej došlo s účinnosťou od 1. januára 1981, síce odsúhlasená\npríslušnými orgánmi, ale bola vykonaná bez súhlasu obce.\nPodstatou tohto správneho konania bolo posúdenie otázky, či obec Hutníky, ktorá\npozostávala z dvoch katastrálnych území ‒ Bočiar a Sokoľany ‒ ako právny predchodca\nobce Sokoľany (obec Sokoľany v danom čase neexistovala), vyslovila súhlas s pričlenením\nčasti územia obce Hutníky z oboch jej katastrálnych území k mestu Košice, t. j. aj časti\nkatastrálneho územia Sokoľany alebo iba časti katastrálneho územia Bočiar. V priebehu\nsúdneho konania nebolo sporné, že takýto súhlas bol vyslovený obcou Hutníky vo vzťahu\nk pričleneniu časti katastrálneho územia Bočiar, sporným bolo iba to, či bol súhlas\nvyslovený aj vo vzťahu k časti katastrálneho územia Sokoľany.\nOkresný úrad prvýkrát rozhodol o tomto návrhu rozhodnutím č. k. H-2/97/d-BJ\nz 20. októbra 2004 tak, že návrh zamietol, pretože bol toho názoru, že MNV v obci Hutníky,\nktorej súčasťou bolo aj územie obce Sokoľany, ako zastupiteľský zbor občanov obce\n2\n\nHutníky na základe uznesenia č. 18/1979 vyslovil súhlas s návrhom územnej zmeny\na s pričlenením predmetného územia k územiu mesta Košice, v dôsledku čoho nebola\nsplnená základná podmienka podľa § 52 ods. 1 katastrálneho zákona na rozhodnutie\no zmene priebehu hranice katastrálnych území.\nToto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku obce zrušené rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Sp 8/2005-27 z 11. apríla 2006.\nNásledne okresný úrad vyhovel návrhu obce a určil priebeh hranice rozhodnutím č. k.\nH-2/97/d-BJ z 20. júna 2007, proti ktorému podal sťažovateľ opravný prostriedok.\nNa základe tohto opravného prostriedku rozhodol krajský súd rozsudkom č. k.\n6 Sp 18/2007-29 z 22. novembra 2007 tak, že toto rozhodnutie okresného úradu potvrdil.\nNa základe odvolania sťažovateľa bol uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n6 Sžo 250/2010 z 28. septembra 2011 rozsudok krajského súdu č. k. 6 Sp 18/2007-29\nz 22. novembra 2007 zrušený z dôvodu, že krajský súd nepreskúmal komplexne námietky\nsťažovateľa.\nKrajský súd opätovne potvrdil rozhodnutie okresného úradu rozsudkom č. k.\n6 Sp 18/2007-178 z 12. januára 2012, proti ktorému podal sťažovateľ znova odvolanie.\nNajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 Sžr 43/2012 zo 14. mája 2013 zmenil rozsudok\nkrajského súdu č. k. 6 Sp 18/2007-178 z 12. januára 2012 tak, že rozhodnutie okresného\núradu č. k. H-2/97/d- BJ z 20. júna 2007 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie, keďže z podkladov podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplynulo, že plenárne\nzasadnutie MNV Hutníky l6. augusta 1979 súhlasilo s návrhom zmeny katastrálnej hranice,\npričom navrhované zmeny sa dotkli k. ú. Bočiar aj k. ú. Sokoľany, z ktorých boli časti\nodčlenené a pričlenené do k. ú. Železiarne, ktoré bolo súčasťou mestskej časti Košice-Šaca.\nOkresný úrad však v poradí tretím rozhodnutím č. k. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ\nz 25. októbra 2013 znova vyhovel návrhu obce Sokoľany.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 2 Sp 59/2013-53 z 25. marca 2014 rozhodnutie\nsprávneho orgánu zrušil z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané,\nže plenárne zasadnutie obce Hutníky bolo uzrozumené s územnými zmenami zasahujúcimi\ndo k. ú. Sokoľany a súhlasilo s nimi v celom rozsahu návrhu týchto zmien tak, ako to\nkonštatoval už najvyšší súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku.\n\n3\n\nTento rozsudok krajského súdu bol však uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n4 Sžr 75/2014 z 10. septembra 2015 zrušený pre formálnu chybu v označení aplikovaného\nprávneho predpisu a vec bola krajskému súdu vrátená na ďalšie konanie.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 2 Sp 59/2013-145 z 1. decembra 2015 vo veci opätovne\nrozhodol tak, že rozhodnutie okresného úradu č. k. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ z 25. októbra\n2013 zrušil a vec správnemu orgánu vrátil na nové rozhodnutie z dôvodu, že krajský súd,\nvychádzajúc z právneho názoru vysloveného najvyšším súdom v rozsudku sp. zn.\n1 Sžr 43/2012 zo 14. mája 2013, dospel k záveru, že MNV v Hutníkoch uznesením\nč. 18/1979 zo 16. augusta 1979 vyslovil súhlas s celým návrhom zmien hraníc územia\nvrátane zmien týkajúcich sa katastrálneho územia Sokoľany.\nNapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bol tento rozsudok krajského súdu\nna základe odvolania obce zmenený tak, že rozhodnutie okresného úradu č. k. OU-KS-KOlH-2/97/d-BJ z 25. októbra 2013 bolo potvrdené.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu vyplýva, že «„senát najvyššieho súdu preskúmal za účelom vyriešenia\nspornej odvolacej otázky Zápisnicu z plenárneho zasadania MNV Hutníky zo dňa\n16.8.1979“ a na základe tohto preskúmania dospel k záveru, že predmetom rokovania pléna\nMNV, ktorému patrilo vysloviť súhlas so zmenou hraníc, bolo prerokovanie návrhu zmien\nkatastrálnych území, avšak „plénum MNV uznesením č. 18/1979 súhlasilo s rozšírením\núzemia Košíc – mesto o územie katastra Hutníky Bočiar (VSŽ), rešpektujúc tým uznesenie\nvlády SSR č. 16/1976 o Smernom územnom pláne HSA Košice(...) plénum MNV Hutníky\nvšak na tomto zasadnutí nevyjadrilo súhlas s rozšírením Košíc o územie Hutníky –\nSokoľany“.\nNajvyšší súd sa nestotožnil so závermi krajského súdu o tom, že poslanci MNV\nHutníky schválili aj zmenu v k. ú. Sokoľany, pretože „práve pri posudzovaní obsahu\npredmetného uznesenia je podľa názoru najvyššieho súdu nevyhnutné postupovať\nformalisticky“, nakoľko podľa záveru najvyššieho súdu „nie je možné, stotožniť sa\ns názorom krajského súdu, že predmetné uznesenie zo dňa 16. augusta 1979 č. 18/1979\nv bode „A“ je možné vykladať širšie, práve s poukazom na zamýšľaný zámer územných\nzmien a nahradiť tak rozhodujúcu vôľu osôb – poslancov MNV Hutníky“.\n\n4\n\nNajvyšší súd vo svojom odôvodnení konštatoval, že „uznesenie plenárneho zasadania\nmiestneho národného výboru prijaté na plenárnom zasadnutí o predmetnej územnej zmene\nv súlade s vtedy účinnými právnymi predpismi, je podľa názoru odvolacieho súdu, možné\npovažovať za súhlasné stanovisko obce, resp. jej obyvateľov so zmenou priebehu hranice“,\navšak toto sa netýkalo k. ú. Sokoľany.\nNa základe týchto zistení najvyšší súd dospel k záveru, že v konaní nebolo\npreukázané, že súhlas na zmenu priebehu hranice obce, resp. kat. územia Sokoľany bol\ndaný s tým, že pri prijatí tohto záveru najvyšší súd prihliadol i na dôvodovú správu č. bl.\nVnútr. 5794, nachádzajúcu sa v pripojenom administratívnom spise, z obsahu ktorej zo str.\n2 vyplynulo, že „nesúhlas s pričlenením celého katastrálneho územia obce k okresu Košice\n– mesto vyslovili Rady MNV v Haniske, Hutníkoch a vo Veľkej Ide“.».\n4. Sťažovateľ je toho názoru, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bolo\nporušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že:\n„- najvyšší súd svoje rozhodnutie založil na skutkových záveroch, ktoré sú\nv extrémnom rozpore s obsahom listín, na ktoré sa vo svojom rozhodnutí odvoláva a ktorých\nvýklad založil na prílišnom formalizme, čo zakladá ústavnú neakceptovateľnosť týchto\nzáverov, a tým aj celého rozhodnutia...\n- najvyšší súd porušil princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní tak, že založil\nsvoje rozhodnutie na závere o neexistencii súhlasu s predmetnou územnou zmenou, ktorý je\núplne protichodný s predchádzajúcim záverom o tej istej otázke v rozsudku sp. zn.\n1 Sžr/43/2012 zo dňa 14.5.2013...\n- najvyšší súd nesprávnym procesným postup znemožnil sťažovateľovi vykonávať\njeho procesné práva účastníka konania, a to v takej miere, že zároveň došlo k porušeniu\npráva sťažovateľa na spravodlivý proces...“\n5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nveci na ďalšie konanie nálezom rozhodol tak, že vysloví porušenie jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu, toto rozhodnutie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie,\na taktiež mu prizná trovy konania.\n5\n\nZároveň sťažovateľ žiada o vydanie dočasného opatrenia, ktorým ústavný súd odloží\nvykonateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu až do právoplatného rozhodnutia\no sťažnosti sťažovateľa.\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred nám\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon nestanovuje inak.\n9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, ako aj návrhy podané\noneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n10. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npredbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané\nzákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa\n6\n\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže nezistil nedostatky v zákonom predpísaných\nnáležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej\nobsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal sťažnosť na ďalšie konanie.\nIII.\n11. Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh\nsťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého\nprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým\nverejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu\nneznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení\nvykonateľnosti, najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné právo alebo\nslobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,\nopatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im\npriznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo zásahom.\n12. Právna úprava dočasného opatrenia začlenená systematicky do šiesteho oddielu\ndruhej hlavy tretej časti zákona o ústavnom súde (konanie o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a konanie o sťažnostiach orgánov územnej\nsamosprávy podľa čl. 127a ústavy) primárne reflektuje právny stav, podľa ktorého ústavný\nsúd pri svojom rozhodovaní nie je viazaný žiadnou lehotou, a preto je potrebné aj\ns ohľadom na možnosť dlhšieho trvania rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby poskytnúť potrebnú predbežnú ochranu ohrozeným právam\nsťažovateľa.\n13. Ústavný súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\na dôvodov sťažnosti dospel k záveru, že sťažovateľ osvedčil existenciu predpokladov\nna odklad jeho vykonateľnosti, aby prípadný výsledok konania pred ústavným súdom nebol\nzmarený realizáciou napadnutého rozsudku najvyššieho súdu. Bez tohto zabezpečovacieho\nprostriedku by totiž podľa názoru ústavného súdu mohlo dôjsť v prípade vyslovenia\nneústavnosti sťažnosťou napadnutého rozsudku najvyššieho súdu k vážnej ujme na strane\nsťažovateľa, ktorá by bola väčšia než ujma, ktorá by prípadne mohla vzniknúť následkom\n7\n\nodkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Návrh sťažovateľa na rozhodnutie\no dočasnom opatrení v tejto časti nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom.\n14. Inak povedané, ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľa na odloženie\nvykonateľnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu a dospel k záveru, že tento návrh\nnie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovené\nv § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde (majúc na zreteli ujmu, ktorá by sťažovateľovi mohla\nvzniknúť výkonom sťažnosťou napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, v pomere\nk ujme, ktorá môže vzniknúť tretím osobám pri odklade vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia).\n15. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd v súlade s citovaným § 52 ods. 2 zákona\no ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. odložil\nvykonateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu.\n16. Uložené dočasné opatrenie podľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde zanikne\nnajneskoršie ex lege nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci\nsamej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení. Podľa § 52 ods. 4 zákona\no ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre\nktoré sa nariadilo.\n17. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 3 a § 52 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. marca 2017\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "kataster nehnuteľností-katastrálne konanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "reštitúcia-krivda pri reštitúcii", "vôľa, prejav vôle", "kataster nehnuteľností-katastrálne konanie", "účastník konania-vedľajší účastník konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ca5d423f-696d-4ffc-893b-a2f023155eba:23d49c44-7907-46d2-ac87-d3e956e0f322", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7013201622.2", "spisova_znacka": "2Sp/59/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sp/59/2013 z 24. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-03-24", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201622.2"}, {"guid": "d0d05842-12df-490f-a9e0-8a9bd4467a0c:7924ebca-ec8a-4133-926e-8c633801d8c9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7007200898.5", "spisova_znacka": "6Sp/18/2007", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sp/18/2007 z 11. 1. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-01-11", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7007200898.5"}], "citovane_v": []}