{"guid": "ussr:c141b30e-7a23-4287-9455-a74000ff1595", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.188.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 188/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 188/2017 z 1. 8. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. augusta 2017, sp. zn. III. ÚS 188/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.188.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-08-01", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c141b30e-7a23-4287-9455-a74000ff1595", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.188.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.188.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.188.2017.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 188/2017-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika\no sťažnosti\n\n,\n\n,\n, zastúpeného JUDr. Martinom\n\nBartkom, advokátska kancelária, Piaristická 6667, Trenčín, vo veci namietaného porušenia\njeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 58/2016 a jeho uznesením\nsp. zn. 2 Tos 58/2016 z 31. augusta 2016 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 58/2016 a jeho uznesením sp. zn. 2 Tos 58/2016\nz 31. augusta 2016 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Tos 58/2016 z 31. augusta 2016\nz r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n\n3.\n\nfinančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .\n\n4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý\n\nuhradiť trovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov)\nna účet jeho právneho zástupcu JUDr. Martina Bartka, advokátska kancelária,\nPiaristická 6667, Trenčín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n„sťažovateľ“),\n\n(ďalej len\nzastúpeného\n\nJUDr.\n\nMartinom\n\nBartkom,\n\nadvokátska\n\nkancelária,\n\nPiaristická 6667, Trenčín, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení\ns čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 57/2016\na v konaní vedenom pod sp. zn. „2 Nt/23/2015“ a jeho uzneseniami z 31. augusta 2016\nprijatými v označených konaniach.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ adresoval Okresnému súdu\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) návrh na povolenie obnovy konania v jeho trestnej\nveci vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. 6 T 9/2006, v ktorej bol rozsudkom\nokresného súdu z 9. apríla 2013 uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1\nzákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a bol mu okrem iného\nuložený trest odňatia slobody v trvaní trinástich rokov. Okresný súd uznesením sp. zn.\n\n2\n\n2 Nt 23/2015 z 10. mája 2016 podľa § 394 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) povolil obnovu konania\nv označenej trestnej veci sťažovateľa a súčasne podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku\nzrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 6 T 9/2006 z 9. apríla 2013 v časti výroku o treste,\nako aj ďalšie rozhodnutia nadväzujúce na časť zrušeného rozsudku. V nadväznosti na to bol\nsťažovateľ uznesením okresného súdu sp. zn. 2 Nt 23/2015 zo 14. júna 2016 v zmysle § 72\nods. 1 písm. a) Trestného poriadku s použitím § 403 Trestného poriadku vzatý do väzby,\nktorá mala začať plynúť odo dňa právoplatnosti uznesenia okresného súdu o povolení\nobnovy. Sťažovateľ podal proti označenému uzneseniu o vzatí do väzby sťažnosť.\n3. Uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tos 58/2016 z 31. augusta 2016 podľa § 194\nods. 1 písm. a) Trestného poriadku bolo zrušené prvostupňové uznesenie okresného súdu\no povolení obnovy konania a podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku bol návrh sťažovateľa\nna povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci zamietnutý. Ústavný súd na tomto mieste\npoznamenáva, že sťažovateľ v podanej sťažnosti označil predmetné uznesenie krajského\nsúdu zjavne nesprávnou sp. zn. „2Nt/23/2015“. Túto skutočnosť mu však nemožno nijako\npričítať na vrub, keďže v čase podania sťažnosti ústavnému súdu písomným vyhotovením\npredmetného uznesenia sťažovateľ zjavne nedisponoval a nesprávnu spisovú značku prevzal\nz uznesenia krajského súdu sp. zn. 2 Tos 57/2016 z 31. augusta 2016, v ktorého odôvodnení\nbolo použité zjavne chybné označenie dotknutého rozhodnutia. Ústavný súd vzhľadom na\nuvedené, pri vymedzení predmetu konania bez toho, aby potreboval sťažovateľa vyzývať\nk oprave dotknutej časti sťažnosti, formuloval správnu spisovú značku dotknutého\nrozhodnutia krajského súdu, a to sp. zn. 2 Tos 58/2016.\n4. Z obsahu sťažnosti a jej príloh tiež vyplýva, že krajský súd uznesením sp. zn.\n2 Tos 57/2016 z 31. augusta 2016 rozhodol o sťažnosti sťažovateľa podanej proti uzneseniu\nokresného súdu sp. zn. 2 Nt 23/2015 zo 14. júna 2016 (o vzatí sťažovateľa do väzby) tak, že\npodľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušil.\n5. Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu v zásade takto argumentuje:\n«Porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR, porušenia svojho základného práva na spravodlivý proces\n\n3\n\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru a tiež jeho základného práva na právnu istotu\nzaručeného čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR sťažovateľ vidí v postupe\nKrajského súdu v Bratislave jednak v jeho konaní o povolenie obnovy konania vedenej\nna tomto súde pod sp. zn. 2Nt/23/2015 a jednak v jeho konaní vedenom pod sp. zn.\n2Tos/57/2016, ktoré konania podľa názoru sťažovateľa tvoria jeden celok a boli\nneprípustným spôsobom oddelené. V trestnej veci doručil obhajcovi sťažovateľa dňa\n14.11.2016 uznesenie č.k. 2Tos/57/2016 zo dňa 31.08.2016, ktorým zrušil uznesenie\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Nt/23/2015 zo dňa 14.06.2016. V odôvodnení tohto\nuznesenia Krajského súdu v Bratislave sa konštatuje, že „Krajský súd v Bratislave\nuznesením zo dňa 31.08.2016 sp. zn. 2Nt/23/2015 podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr.por. zrušil\nuznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.05.2016 sp. zn. 2Nt/23/2015, ktorým\nokresný súd podľa § 394 ods. 1 Tr. por. povolil obnovu konania v trestnej veci\n,\n\n,\n\nna\n\nzáklade\n\nrozsudku\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava I sp. zn. 6T/9/2006 zo dňa 09.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n25.06.2013 v prospech odsúdeného v časti výroku o uloženom treste. Krajský súd zároveň\npodľa § 399 ods. 2 Tr.por. návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci\nvedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6T/9/2006 zamietol.“.\nUvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Nt/23/2015 zo dňa\n31.08.2016 však sťažovateľovi ani jeho obhajcovi nikdy nebolo doručené a sťažovateľ nebol\noboznámený s dôvodmi tohto rozhodnutia, ktoré zásadným spôsobom mení právne\npostavenie sťažovateľa v jeho neprospech. Sťažovateľ dokonca nebol oboznámený ani\ns dôvodmi sťažnosti, okresného prokurátora, ktorá bola podkladom pre vydanie takéhoto\nrozhodnutia a nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Sťažovateľ namieta, že jeho trestná vec\no povolenie obnovy konania vedená pôvodne pod sp. zn. 2Nt/23/2015 bola Krajským súdom\nrozdelená na dve samostatné veci, a to sp. zn. 2Nt/23/2015 a sp. zn. 2Tos/57/2016, pričom\nmeritórne rozhodnutie vo veci sp. zn. 2Nt/23/2015 sťažovateľovi ani jeho obhajcovi\ndoposiaľ vôbec nebolo doručené.»\n6. Sťažovateľ v závere namieta, že „považuje za neprípustné, aby v právnom štáte,\nktorý má garantovať právnu istotu a právo na spravodlivý proces, bolo o postavení\núčastníka konania rozhodované spôsobom, ako to urobil Krajský súd v Bratislave v konaní\n\n4\n\nsp. zn. 2Nt/23/2015 a následne v konaní sp. zn. 2Tos/57/2016. Konanie na Krajskom súde\nv Bratislave vo veci sp. zn. 2Nt/23/2015 sa tak podobá tzv. kabinetnej justícii, kedy\nobžalovaný nie je vôbec oboznamovaný z dôvodmi podanej sťažnosti žalobcu ani s dôvodmi\nkonečného rozhodnutia súdu.“.\n7. Sťažovateľ na základe prezentovanej argumentácie ústavný súd žiada, aby\nrozhodol v jeho veci týmto nálezom:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu a inú právnu ochranu zaručeného\n\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces zaručené v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na právnu istotu\nzaručen čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2Nt/23/2015 a sp. zn.\n2Tos/57/2016 porušené bolo.\n2. Zrušuje sa Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Tos/57/2016 zo dňa\n31.08.2016, ktorým Krajský súd v Bratislave zrušil Uznesenie Okresného súdu\nBratislava I č.k. 2Nt/23/2015 zo dňa 14.06.2016.\n3. Zrušuje sa Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Nt/23/2015 zo dňa\n31.08.2016, ktorým Krajský súd v Bratislave zrušil Uznesenie Okresného súdu Bratislava\nI č.k. 2Nt/23/2015 zo dňa 10.05.2016.\n4.\n\nsa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n2.500,-EUR (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť\nmu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5.\n\nsa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume\n\n356,80 EUR (slovom tristopäťdesiatšesť eur osemdesiat centov), ktorú je Krajský súd\nv Bratislave povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Martina Bartka\ndo jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\n8. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 188/2017-18 z 21. marca 2017 prijal sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie vo vzťahu k namietanému porušeniu označeného základného\npráva podľa čl. 46 zaručeného ústavou v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 zaručeného dohovorom postupom krajského súdu v konaní vedenom pod\n\n5\n\nsp. zn. 2 Tos 58/2016 a jeho uznesením sp. zn. 2 Tos 58/2016 z 31. augusta 2016.\nVo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľa odmietol.\n9. Krajský súd vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 15. mája 2017\nk relevantnej otázke, ktorá je predmetom skúmania v konaní pred ústavným súdom, a síce\nk možnosti sťažovateľa vyjadriť sa k sťažnosti prokurátora, ktorý ju podal v neprospech\nsťažovateľa proti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu o povolení obnovy konania,\nuviedol, že «rozhodnutie krajského súdu bolo s poukazom na Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 zo dňa 28.11.2012\nv spojení so stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 44/2013 dňa\n26.11.2013 vo vzťahu k napadnutému uzneseniu prokurátorom (sťažnosťou zahlásenou\nna verejnom zasadnutí v prítomnosti obhajoby) predvídateľné, nakoľko bolo zrejmé, že\nv danom prípade okresný súd rozhodol v rozpore s vyššie uvádzaným, nakoľko odsúdenému\nnebol ukladaný trest asperovaný. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/9/2006\nzo dňa 09.04.2013, právoplatným dňa 25.06.2013, vo vzťahu ku ktorému bola povolená\nobnova konania, jednak z jeho výrokovej časti ako i odôvodnenia týkajúceho sa časti\nrozhodnutia o druhu a výmere trestu totiž podľa slov predsedu senátu vyplýva, že súd\nv pôvodnom konaní trest ukladal obžalovanému v zmysle § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.\nč. 140/1961 Zb. ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi, pričom v uvedenom ustanovení\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb. nejde o totožné ustanovenie s § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.\nč. 140/1961 Zb. ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi, pričom v uvedenom ustanovení\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb. nejde o totožné ustanovenie s § 41 ods. 2 Tr. zák.\nč. 300/2005 Z.z., ktoré bolo predmetom vyššie citovaného Nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky. Predseda senátu, JUDr. Kamil Ivánek za senát „2Tos“ Krajského\nsúdu v Bratislave zdôraznil, že nesúhlasí s tvrdením sťažovateľa, že zo strany krajského\nsúdu došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S predmetným vyjadrením\npredsedu senátu zo dňa 12.05.2017 sa v celom rozsahu stotožňujem.»\n\n6\n\nPredseda krajského súdu v predloženom vyjadrení zároveň prezentoval súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n10. K predmetnému stanovisku krajského súdu sa vyjadril právny zástupca\nsťažovateľa, a to v podaní doručenom ústavnému súdu 13. júna 2017, v ktorom zotrval\nna dôvodoch podanej sťažnosti, a ku čiastkovej otázke, ktorá sa stala predmetom skúmania\nv konaní pred ústavným súdom, sa v podstate nevyjadril. Právny zástupca sťažovateľa\nv stanovisku oznámil, že na vykonaní ústneho pojednávania vo veci samej sťažovateľ\nnetrvá.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n12. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, vyjadrení odporcu, ako aj obsahu\npríslušného spisového materiálu zistil a zrekapituloval si v chronologickom slede tieto\nrelevantné skutočnosti:\nSťažovateľ požiadal o obnovu konania vo svojej trestnej veci, v ktorom bol odsúdený\nrozsudkom okresného súdu sp. zn. 6 T 9/2006 z 9. apríla 2013 pre trestný čin lúpeže podľa\n§ 234 ods. 1 Trestného poriadku a iné okrem iného k nepodmienečnému trestu odňatia\nslobody v trvaní trinástich rokov. Okresný súd uznesením sp. zn. 2 Nt 23/2015\nz 10. mája 2016 návrhu sťažovateľa na obnovu konania vyhovel. Na verejnom zasadnutí\nbezprostredne po vyhlásení predmetného uznesenia prítomný prokurátor oznámil, že proti\ntomuto rozhodnutiu podáva sťažnosť. Písomné odôvodnenie sťažnosti prokurátora bolo\ndoručené 9. júna 2016 okresnému súdu. Spisový materiál spolu so sťažnosťou prokurátora\nbol predložený 15. júna 2016 na rozhodnutie krajskému súdu. Písomné odôvodnenie\nsťažnosti prokurátora nebolo doručené ani sťažovateľovi, ani jeho právnemu zástupcovi.\n\n7\n\nNa neverejnom zasadnutí 31. augusta 2016 krajský súd sťažnosti prokurátora podanej\nv neprospech sťažovateľa vyhovel, prvostupňové rozhodnutie o povolení obnovy konania\nsvojím uznesením sp. zn. 2 Tos 58/2016 zrušil a návrh sťažovateľa na povolenie obnovy\nkonania zamietol podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku. Toto druhostupňové rozhodnutie\nbolo sťažovateľovi doručené16. januára 2017.\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil námietku porušenia svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy\na práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n15. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nJe teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie\na rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov. Pokiaľ\nide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,\nústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu neprislúcha hodnotiť\nsprávnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie\nje prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti. Súdna moc je\nv Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom\npri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný\nsúd nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy\nspravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní\no sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu postupom a rozhodnutím súdu\n\n8\n\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných\npredpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách.\n16. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy). Táto povinnosť všeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie ako\nprimárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť Slovenskej republiky\nrešpektovať medzinárodne záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (pozri napr. III. ÚS 79/02) zahŕňa zároveň požiadavku\nrešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich\nnapr. z čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 dohovoru v súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“). Ústavný súd vo vzťahu k čl. 6 ods. 1\ndohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy už uviedol, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy\nústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov\nvo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07).\n17. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo na určitú kvalitu\nsúdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie\n„rovnosti zbraní“ a z nej vyplývajúcej kontradiktórnosti konania (podobne napr.\nIII. ÚS 402/08). Európsky súd pre ľudské práva zásadu rovnosti zbraní definuje ako\npožiadavku, aby každá zo strán konania mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju\nz pohľadu konania ako celku, podstatným spôsobom neznevýhodňujú voči protistrane (pozri\nnapr. rozsudky ESĽP vo veciach: Nideröst – Huber proti Švajčiarsku, č. 18990/91\nz 18. 2. 1997; Foucher proti Francúzsku, č. 22209/93 z 18. 3. 1997). Inými slovami cieľom\nuvedenej požiadavky je dosiahnutie „spravodlivej rovnováhy“ medzi stranami sporu.\n\n9\n\nV trestnom konaní, kde záujmy štátu uplatňuje prokurátor a proti ktorému stojí strana\nobhajoby, teda obvinený spolu so svojím obhajcom, prípadne bez neho, nesmie byť\npostavenie obvineného (obžalovaného) zreteľne nevýhodné v porovnaní so stranou\nobžaloby. Nadväzujúca zásada kontradiktórnosti konania znamená, že obom stranám\nkonania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu\ns cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie (či už predloženými protistranou alebo iným na konaní\nnezúčastneným subjektom) a možnosť sa k nim vyjadriť (pozri napr. rozsudky ESĽP\nvo veciach: Brandstetter proti Rakúsku, č. 11170/84 z 28. 8. 1991; Lobo Machado\nproti Portugalsku, č. 15764/89 z 20. 2. 1996; Messier proti Francúzsku, č. 25041/07\nz 30. 6. 2011). Spôsob, ktorým súd naplní uvedenú zásadu, môže byť akýkoľvek, pokiaľ je\nrešpektovaná požiadavka, že sa strana o predloženom stanovisku či dôkaze dozvie a je jej\nsúčasne poskytnutá reálna možnosť sa k nemu vyjadriť.\n18. Ústavný súd na základe uvedeného zdôrazňuje, že rozhodnutiu všeobecného súdu\nmusí predchádzať postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania\nv zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských\nprávach a základných slobodách (v kontexte danej veci v súlade s dohovorom), najmä\ngaranciám obsiahnutým v práve na prístup k súdu, v princípe rovností zbraní a v zásade\nkontradiktórnosti konania.\n19. Sťažovateľ ako jeden z dôvodov svojej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému\npostupu a rozhodnutiu krajskému súdu uvádzal skutočnosť, že postup krajského súdu mal\ncharakter „kabinetnej justície“, keď ho krajský súd vôbec neoboznámil s obsahom sťažnosti\nprokurátora, ktorý ju podal proti prvostupňovému rozhodnutiu o povolení obnovy konania\nv trestnej veci sťažovateľa.\n20. Z obsahu príslušného spisového materiálu ústavný súd zistil, že ani okresný súd\na predovšetkým ani krajský súd (pred svojím rozhodnutím) nedoručili strane obhajoby\npísomné odôvodnenie sťažnosti, ktorú uplatnil prokurátor proti prvostupňovému\nrozhodnutiu o povolení obnovy konania. Krajský súd v podstate ani inak neumožnil\n\n10\n\nsťažovateľovi (prípadne jeho právnemu zástupcovi), aby sa k tomuto stanovisku vyjadril,\nkeďže o veci rozhodol v druhom stupni na neverejnom zasadnutí bez vypočutia sťažovateľa.\n21. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP (pozri bod 16\nin fine) z 13. 1. 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 17127/12,\nv ktorom ESĽP konštatoval, že tým, že účastníčke ako žalobkyni nebolo oznámené\nvyjadrenie protistrany k jej odvolaniu (nepostúpením kópie písomného vyjadrenia\nžalovaného), došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V citovanom rozhodnutí ESĽP tiež uviedol, že aj keď predmetné vyjadrenie\nodporcu neobsahovalo žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa\nsťažovateľ už nebol vyjadril v predchádzajúcom priebehu konania, a podľa vlády nemalo\nvplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo formulované ako právna a skutková\nargumentácia a sťažovateľovi mala byť daná možnosť oboznámiť sa s ním. Keďže tak\nnebolo, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé konanie zaručeného čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia ESĽP, napr.\nvo veci Ringier Axel Springer proti Slovenskej republike č. 35090/07 zo 4. 10. 2011, body\n84 – 86 s ďalšími odkazmi, a Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike č. 23083/05\nz 27. 4. 2010, bod 29, podľa ktorých požiadavka, že účastníci v súdnom konaní musia mať\nmožnosť dozvedieť sa a reagovať na všetky predložené dôkazy a vyjadrenia, sa v ich\nprípade uplatňuje na odvolacie konanie, ako aj na konanie na prvom stupni bez ohľadu\nna skutočnosť,\n\nže\n\nodvolanie\n\nnemusí\n\nobsahovať\n\nnové\n\ntvrdenia.\n\nPodobne\n\nnapr.\n\nII. ÚS 584/2011.\nTieto právne závery sú aplikovateľné aj na prípad sťažovateľa, a to o to viac, keď\nv prípade sťažovateľa išlo o odôvodnenie samotnej sťažnosti prokurátora, ktorá obsahovala\nnové skutočnosti, ku ktorým v predchádzajúcom konaní sťažovateľ nezaujal žiadne\nstanovisko (pozri obsah zápisnice o verejnom zasadnutí okresného súdu z 10. mája 2016)\na ktoré mali zásadný vplyv na nové rozhodnutie krajského súdu.\n22. Ústavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže\n\nuvedeným\n\npostupom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nv druhostupňovom konaní bola nepochybne porušená jedna z požiadaviek spravodlivého\nprocesu, a to kontradiktórnosť konania (a súčasne „rovnosť zbraní“), keďže sťažovateľovi\n\n11\n\nnebolo umožnené zaujať stanovisko k zásadným argumentom sťažnosti prokurátora, ktorý\nju podal v neprospech sťažovateľa a v dôsledku ktorej bolo pôvodné prvostupňové\nrozhodnutie zmenené. Ústavný súd zdôrazňuje, že všeobecný súd uvedené požiadavky\n\nspolutvoriace koncept základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôže\nignorovať, aj keď považuje svoje rozhodnutie za „vyslovene“ predvídateľné (ako to\nuvádza vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu). Spôsob uplatnenia\nprávomoci krajského súdu, ktorý nerešpektoval vymedzené princípy, nie je zlučiteľný\nso sťažovateľovým základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na jeho právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd\ndospel k záveru o porušení označených práv sťažovateľa postupom krajského súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 58/2016 a jeho uznesením sp. zn. 2 Tos 58/2016\nz 31. augusta 2016, tak ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\n23. K sťažovateľom namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 2 ústavy\nústavný súd uvádza, že princíp právneho štátu zakotvený v označených článkoch je\nvo vzťahu k jednotlivým základným právam a slobodám garantovaným ústavou zastrešujúci\na zároveň v nich „vtelený“ (inkorporovaný), ústavný súd preto považuje za duplicitné\na nadbytočné konštatovať porušenie aj označených článkov ústavy. V uvedenom smere teda\nústavný súd sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).\nIII.\n24. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody,\ntakéto rozhodnutie zruší. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie. Keďže\nústavný súd konštatoval porušenie označeného základného práva sťažovateľa zaručeného\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia, v zmysle § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom\nsúde rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2\n\n12\n\nvýrokovej časti nálezu), v ktorom je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\n25. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume\n2 500 €, v ktorej dôvodil pocitom osobnej frustrácie zo spôsobu výkonu súdnej právomoci\na tiež závažnosťou porušenia jeho označených práv. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd\nmôže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa\nodseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd pri rozhodovaní\notázky priznania finančného zadosťučinenia aplikoval zásadu spravodlivosti, zohľadnil\nkonkrétne okolnosti prípadu a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv\nalebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou. Vyslovenie\nporušenia garantovaných práv sťažovateľa rozhodnutím krajského súdu, zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie predstavujú\nvo svojom súhrne podľa názoru ústavného súdu dostatočné zavŕšenie poskytnutej\nústavnoprávnej ochrany a vytvárajú reálny predpoklad i pre garantovanie ústavne\nkonformnej ochrany práv sťažovateľa v ďalšom konaní pred všeobecným súdom, preto mu\npožadované primerané finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 3 výrokovej časti nálezu).\n26. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby mu ústavný\nsúd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikoval sumou\n356,80 €. Pri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa\nvychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a)\na c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“) s tým, že predmet konania pred ústavným súdom (konanie\no sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch\na je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo s hodnotou predmetu\nsporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05,\nIII. ÚS 142/06). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2017 v konaní pred ústavným súdom sa určí ako 1/6 z výpočtového základu\n\n13\n\n(t. j. zo sumy 884 €), čo predstavuje sumu 147,33 € a hodnota režijného paušálu sumu\n8,84 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia sťažovateľa a tiež\npodanie sťažnosti; za tretí úkon právneho zastúpenia ústavný súd náhradu trov konania\nsťažovateľovi nepriznal, pretože ho nepovažoval za prínosný pre objasnenie relevantnej\notázky ), čo celkovo predstavuje sumu 294,66 €. K tomu bolo potrebné pripočítať dvakrát\nrežijný paušál v celkovej výške 17,68 €, čo predstavuje celkovú sumu 312,34 € (sumu\nzodpovedajúcu položke platcu DPH ústavný súd sťažovateľovi nepriznal, pretože aktuálne\nosvedčenie o skutočnosti, že je právny zástupca sťažovateľa platcom DPH, nebolo\nk sťažnosti priložené). Trovy konania v určenej sume je krajský súd povinný zaplatiť\nsťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu (bod 4 výrokovej časti nálezu).\n27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. augusta 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-vzatie do väzby", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní", "rovnosť, rovnoprávnosť-rovnosť účastníkov súdneho konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "trest-asperačná zásada", "sťažnosť", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní", "prokurátor, prokuratúra", "rovnosť, rovnoprávnosť-rovnosť účastníkov súdneho konania", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní", "trestné konanie-zásady trestného konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Tos/58/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 129/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ab7edd1c-4a56-438b-98e4-9f07a4d32d56:0852d07c-875a-4c48-944a-064edf068212", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3116010449.1", "spisova_znacka": "2Tos/57/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2Tos/57/2016 z 5. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-07-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3116010449.1"}, {"guid": "d6eaa0e9-d0f7-451a-9f7d-021f7d5336c0:e8626464-5b71-4636-b252-514ab234e35b", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Nt/23/2015", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Levice sp. zn. 2Nt/23/2015 z 7. 5. 2015", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2015-05-07", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d6eaa0e9-d0f7-451a-9f7d-021f7d5336c0:e8626464-5b71-4636-b252-514ab234e35b"}], "citovane_v": [{"guid": "e55d6a00-8b3f-49a9-8194-f8bfba37e8c4:89f8d354-f805-49f6-82c9-f2b4b6910c2c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1115010741.2", "spisova_znacka": "2Tos/102/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Tos/102/2017 z 28. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1115010741.2"}]}