{"guid": "ussr:6574a305-2152-4954-bde1-0f709c3f2895", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.176.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 176/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 176/2017 z 21. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. marca 2017, sp. zn. III. ÚS 176/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.176.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-03-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6574a305-2152-4954-bde1-0f709c3f2895", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.176.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.176.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.176.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 176/2017-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti RB GAMAT, s. r. o., Legionárska 5, Trenčín,\na\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Stanislavom\n\nJakubčíkom, advokátska kancelária, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia ich základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného čl. 47\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na verejné prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní sp.\nzn. 3 C 88/2008 a jeho rozsudkom č. k. 3 C 88/2008-360 z 26. októbra 2011, postupom\nKrajského súdu v Trenčíne v konaní sp. zn. 17 Co 24/2012 a jeho rozsudkom č. k.\n17 Co 24/2012-388 zo 6. marca 2013 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní sp. zn. 4 Cdo 198/2014 a jeho uznesením z 24. júna 2015 v tomto konaní a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti RB GAMAT, s. r. o., a\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra\n2015 doručená sťažnosť spoločnosti RB GAMAT, s. r. o., Legionárska 5, Trenčín (ďalej len\n„sťažovateľ“), a\n\n(ďalej len „sťažovateľka“;\n\nspolu ďalej aj ,,sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť\nmajetok zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva\nna rovnosť účastníkov konania zaručeného čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva na verejné\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bánovce\nnad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 3 C 88/2008 a jeho rozsudkom\nč. k. 3 C 88/2008-360 z 26. októbra 2011, postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní sp. zn. 17 Co 24/2012 a jeho rozsudkom č. k. 17 Co 24/2012-388\nzo 6. marca 2013 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) v konaní sp. zn. 4 Cdo 198/2014 a jeho uznesením z 24. júna 2015 v tomto konaní.\nZ predloženej\n\nsťažnosti\n\na jej\n\npríloh\n\nvyplýva,\n\nže\n\nsťažovatelia\n\nvystupovali\n\nako navrhovatelia v 1. rade a 2. rade v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.\n3 C 88/2008, ktorého predmetom bolo určenie výšky nájomného a zaplatenie nájomného.\nOdporcom bolo\n\n(ďalej len\n\n„odporca“). Podstatou sporu bol nesúhlas sťažovateľov s výškou nájomného, ktoré im\nodporca za nájom pozemkov platil. Požadovali platenie „obvyklého nájmu v danom mieste\na čase“.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 3 C 88/2008-288 z 24. marca 2010 uložil odporcovi\npovinnosť zaplatiť sťažovateľovi nájomné v sume 4 401,39 € za obdobie od 28. októbra\n2002 do 21. decembra 2008 a sťažovateľke nájomné v sume 2 961 € za obdobie\n\n2\n\nod 1. januára 2005 do 31. decembra 2008. O odvolaní odporcu krajský súd rozhodol tak,\nže uznesením č. k. 17 Co 126/2010-303 z 28. februára 2011 rozsudok okresného súdu\nvo vyhovujúcej časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nOkresný súd potom rozsudkom č. k. 3 C 88/2008-360 z 26. októbra 2011 žalobu\nsťažovateľov zamietol a uložil im povinnosť náhrady trov konania odporcu. Podľa názoru\nokresného súdu skúmané nájomné zmluvy boli uzavreté platne a po skutkovej stránke bolo\nnepochybné, že odporca ako nájomca platil dohodnuté nájomné. Poukázal na zákon\nč. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku\na lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o nájme pozemkov“), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, teda v čase trvania\nposudzovaných nájomných vzťahov. Zdôraznil, že sťažovatelia „v konaní potvrdili, že\nneurobili žiadny úkon smerujúci k vypovedaniu tohto vzťahu a ani nepožiadali rok pred\nuplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, o vrátenie prenajatého pozemku“. Preto\n„v súlade s § 12 zák. č. 504/2003 Z. z., súd dospel k záveru, že nájomný vzťah ďalej trvá,\nnakoľko došlo k jeho obnoveniu na určitý čas ex lege v súlade s § 8 citovaného zákona\n(v tomto prípade n 7 rokov, t. j. na dobu pôvodne zmluvne dojednanú). Je potom\nnepochybné, že odporca bol povinný za dobu trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi\nkonania uhrádzať navrhovateľom zmluvne dojednané nájomné.“.\nNa základe odvolania sťažovateľov i odporcu krajský súd rozsudkom č. k.\n17 Co 24/2012-388 zo 6. marca 2013 rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách\nkonania zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a v zostávajúcej časti\nprvostupňový rozsudok okresného súdu potvrdil. Krajský súd sa v merite stotožnil\nso skutkovými a právnymi závermi okresného súdu.\nSťažovatelia podali proti rozsudku krajského súdu dovolanie, v ktorom namietali\nnesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.\nNajvyšší súd uznesením z 24. júna 2015 v konaní sp. zn. 4 Cdo 198/2014 dovolanie\nsťažovateľov odmietol. Dospel k záveru, že nie je prípustné vzhľadom na to, že nesprávne\n\n3\n\nprávne posúdenie veci tvrdené sťažovateľmi ako dovolateľmi je len spôsobilým dôvodom\nprípustného dovolania. Žiadnu z vád podľa § 237 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“)\ndovolací súd nezistil.\nV sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovatelia najprv obhajujú včasnosť\npodania ich sťažnosti. K veci samej uvádzajú, že „nepopierajú existenciu samotných\nnájomných zmlúv, avšak je nevyhnutné poukázať na fakt, že súd sa v tejto súvislosti vôbec\nnezaoberal otázkou prípadnej čiastočnej neplatnosti nájomných zmlúv, a to v časti,\nkde predmetom prenájmu bola časť pozemkov, a to zastavané plochy na parcele č. 270/2,\nkde jednoznačne nejde o poľnohospodársku pôdu v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona\nč. 504/2003 Z. z.“. Právny záver okresného súdu o potrebe aplikácie ustanovení zákona\no nájme pozemkov na prejednávanú kauzu je preto „... nutné považovať za neopodstatnený\na absolútne arbitrárny, nereflektujúci zákonnú úpravu a vážnym spôsobom zasahujúci\ndo práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konania, práva na súdnu a inú právnu ochranu\na v konečnom dôsledku aj vlastníckeho práva...“.\nSťažovatelia\n\nnamietajú\n\naj\n\nnevykonanie\n\nnimi\n\nnavrhovaných\n\ndôkazov,\n\n„ktorými chceli... preukázať, že v prípade parcely č. 270/2... ide o druh pozemku,\nna ktorého nájom nie je možné aplikovať príslušné ust. § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.,\nkeďže ako sťažovatelia niekoľkokrát v súdnom konaní poukazovali a na súd apelovali,\nže na tomto pozemku boli budované stavby aj po 24.6.1991, nejde o poľnohospodársku\npôdu a nejde ani o iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely“.\nSťažovatelia tiež kritizujú, že „ani jeden zo súdov vec prejednávajúcich sa v rámci\ndokazovania nezoberal otázkou /ne/možnosti vydania pozemku sťažovateľom postupom\npodľa § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. Máme za to, že predmetný pozemok sa\nv skutočnosti vydať nedá, a teda aplikácia postupu v zmysle ust. § 12 zákona č. 504/2003\nZ. z. v tomto prípade nie je objektívne možná resp. je absolútne vylúčená.“.\n\n4\n\nOkresný súd podľa názoru sťažovateľov „svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil,\nnezoberal sa otázkou klasifikácie pôdy na spornej časti pozemku... a dostatočne resp. vôbec\nsa nevysporiadal s otázkou zastavania týchto pozemkov stavbami odporcu“.\nNa podklade citácií odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu sťažovatelia\nnaďalej vyslovujú svoje presvedčenie, že „rozhodnutia okresného súdu ako aj krajského\nsúdu ako súdu odvolacieho spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci...“.\nV nadväznosti na to aj najvyššiemu súdu vytýkajú, že „nijakým spôsobom neodôvodnil“,\nprečo vec neposudzoval z hľadiska možného nesprávneho právneho posúdenia merita sporu.\nTotiž „práve posúdenie, či odvolací súd použil správny právny predpis a či ho v danom\nprípade správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne\nprávne závery, je v tomto prípade mimoriadne dôležité, pretože práve týmto konaním\n(opomenutím konania) došlo k závažnému porušeniu práva sťažovateliek, a to práva\nna súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces..., ako aj práva na rovnosť účastníkov\nv konaní...“.\nSťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie\nvo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„Postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn:\n3C/88/2008, postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.:\n17Co/24/2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod\nsp. zn.: 4Cdo 198/2014 ako aj rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k.: 17Co/24/2012388 zo dňa 06.03.2013 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Bánovce nad Bebravou\nč.k.: 3C/88/2008-360 zo dňa 26.10.2011 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k.:\n4 Cdo 198/2014 zo dňa 24.06.2015 došlo k porušeniu práv sťažovateľov (i) práva vlastniť\nmajetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, (ii) práva na súdnu ochranu a spravodlivý\nsúdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, (iii) práva na\nrovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR a (iv) práva na verejné\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR.\nUznesenie Najvyššieho súdu SR č.k.: 4 Cdo 198/2014 zo dňa 24.06.2015 sa zrušuje.\n\n5\n\nRozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.: 17Co/24/2012-388 zo dňa 06.03.2013 sa\nzrušuje.\nRozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k.: 3C/88/2008-360 zo dňa\n26.10.2011 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n355,73 EUR s DPH, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Stanislava Jakubčíka, vedený vo\n.“\nSťažovatelia doručili ústavnému súdu 27. septembra 2016 „žiadosť o predbežné\nprerokovanie veci“, v ktorej žiadajú „o iniciovanie predbežného prerokovania ústavnej\nsťažnosti v primeranej dobe“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\n\n6\n\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nK namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy\nÚstavný súd je podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom\nna začatie konania. To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa\nsťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil\nza porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nOkrem iných sťažovatelia v sťažnosti namietli aj porušenie svojich základných práv\nzaručených čl. 48 ods. 2 ústavy. V petite svojej sťažnosti zrozumiteľne navrhujú vysloviť,\nže postupom a rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu\nv označených konaniach „došlo k porušeniu práv sťažovateľov... práva na verejné\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR“. Je teda\nzrejmé, že vo vzťahu k ústavnej norme zakotvenej v čl. 48 ods. 2 ústavy namietajú\nporušenie dvoch základných práv, a to základného práva na verejné prerokovanie ich veci,\nako aj základného práva na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy...\nPodľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.\nZ odôvodnenia sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovatelia v nej nijako\nneodôvodňujú porušenie ktoréhokoľvek z dvoch uvedených základných práv. Ani z príloh\nnávrhu na začatie konania, ktoré obsahujú fotokópie namietaných súdnych rozhodnutí\n\n7\n\na listinné dôkazy na podporu tvrdenia sťažovateľov a včasnosti ich sťažnosti, nemožno\nnijako identifikovať dôvody, pre ktoré by malo označenými postupmi a rozhodnutiami\nokresného súdu, krajského súdu i najvyššieho súdu dôjsť k porušeniu dvoch základných\npráv, ktoré sú právne normované v čl. 48 ods. 2 ústavy.\nZačatie konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je ovládané dispozičnou zásadou,\nktorá prenáša procesnú zodpovednosť za podobu, v akej sa mu poskytne ústavno-súdna\nochrana, na sťažovateľov.\nPri charaktere popísaných formálnych nedostatkov predloženej sťažnosti neprichádza\ndo úvahy eventuálny procesný postup spočívajúci vo výzve právnemu zástupcovi\nsťažovateľov na odstránenie nedostatkov sťažnosti (§ 129 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku v spojení s § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde). Povinnosti advokáta\nvyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát\npovinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania,\nale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené\npredpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov,\nktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07,\nIII. ÚS 334/09).\nV časti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľov na verejné\nprerokovanie ich veci a základného práva na prerokovanie ich veci bez zbytočných\nprieťahov zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy predmetná sťažnosť neobsahuje v predloženej\npodobe náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje zákon\no ústavnom súde, a síce odôvodnenie návrhu na začatie konania, ako ani relevantné dôkazy\nspôsobilé potvrdiť prípadné skutkové tvrdenia sťažovateľov rozhodujúce pre meritórny\npostoj ústavného súdu. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol pre nesplnenie\nzákonom predpísaných náležitostí.\n\n8\n\nK zvyšnej časti sťažnosti\nK sťažnosťou napadnutému postupu okresného súdu v konaní sp. zn. 3 C 88/2008\na jeho rozsudku č. k. 3 C 88/2008-360 z 26. októbra 2011 ústavný súd poukazuje na svoju\nstabilnú judikatúru, podľa ktorej z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva povinnosť dôsledného\nuplatňovania princípu subsidiarity jeho právomoci. Ústavný súd podľa tohto princípu môže\nposkytovať ochranu základným právam alebo slobodám, alebo ľudským právam\na základným slobodám vyplývajúcim z medzinárodnej zmluvy, len ak ochranu týmto\nprávam a slobodám neposkytuje „iný súd“. V opačnom prípade je v kompetencii „iného“\nsúdu poskytnúť požadovaný ochranu.\nNapadnutý postup a rozsudok okresného súdu predstavujú rozhodnutie a postup súdu\nprvého stupňa, ktoré podľa § 201 Občianskeho súdneho poriadku bolo možné preskúmať\nv odvolacej fáze občianskeho súdneho konania. Ochranu právam odvolateľov je potom\npovinný poskytnúť krajský súd ako súd druhého stupňa. Sťažovatelia právo podať\nodvolanie proti rozsudku okresného súdu aj využili, a tak ochranu ich označeným\nzákladným právam, ako aj ich právu zaručenému dohovorom poskytoval krajský súd.\nV tejto časti (namietané porušenie základných práv zaručených čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv konaní sp. zn. 3 C 88/2008 a jeho rozsudkom č. k. 3 C 88/2008-360 z 26. októbra 2011)\nbolo potrebné preto sťažnosť sťažovateľov odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie o nej.\nPokiaľ ide o sťažovateľmi atakovaný postup krajského súdu v konaní sp. zn.\n17 Co 24/2012 a jeho rozsudok č. k. 17 Co 24/2012-388 zo 6. marca 2013, ako aj postup\nnajvyššieho súdu v konaní sp. zn. 4 Cdo 198/2014 a jeho uznesenie v tomto konaní\nz 24. júna 2015, časové relácie právoplatnosti tohto rozsudku, napadnutého dovolacieho\nuznesenia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\na doručenia\n\nsťažnosti\n\nústavnému\n\nsúdu\n\nnaznačujú,\n\nže sťažovatelia očakávajú zachovanie lehoty na podanie sťažnosti z dôvodu podaného\ndovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu.\n\n9\n\nV prípade porušenia základných práv a slobôd uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy\nrozhodnutím odvolacieho súdu v civilnom súdnom konaní ústavný súd preferuje nápravu\nprostredníctvom využitia inštitútu dovolania. Preto prípadná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1\nústavy podaná súbežne s dovolaním je síce ústavným súdom zásadne odmietnutá\nako neprípustná, ale sťažovateľovi sa zachováva lehota na podanie ďalšej sťažnosti\nproti odvolaciemu rozhodnutiu, ak by dovolací súd vyhodnotil podané dovolanie\n(mimoriadny opravný prostriedok) ako procesne neprípustné (napr. I. ÚS 169/09,\nI. ÚS 237/09, I. ÚS 358/09, III. ÚS 237/2016 a pod.).\nPodmienkou uplatnenia judikovaných názorov ústavného súdu na sťažnosť\nsťažovateľov je aj zistenie, že ich sťažnosť podaná po odmietnutí ich dovolania najvyšším\nsúdom je podaná včas, teda v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti odmietavého\ndovolacieho uznesenia. Včasnosť sťažnosti sťažovateľov v časti namietajúcej porušenie\noznačených práv postupom a rozsudkom krajského súdu i postupom a uznesením\nnajvyššieho súdu preto ústavný súd posudzoval spoločne.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu...\nNedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie\nsťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade\npodania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom\nsúde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03).\nOkolnosti prejednávanej veci dokazujú, že včasnosť sťažnosti sťažovateľov je\nna prvý pohľad sporná.\nZ fotokópie uznesenia najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho ústavný súd zistil,\nže okresný súd na písomnom vyhotovení tohto uznesenia vyznačil ako dátum jeho\n\n10\n\nprávoplatnosti 7. júl 2015. Ak teda sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená\nosobne 21. októbra 2015, znamenalo by to jej zjavnú oneskorenosť.\nSťažovatelia však v sťažnosti argumentujú, že ich právnej zástupkyni v konaní\npred žalovanými všeobecnými súdmi nebolo predmetné uznesenie najvyššieho súdu\ndoručené 6. júla 2015. Tvrdia, že «o tejto skutočnosti sa\n\ndozvedela\n\naž na základe informácie od sťažovateľky 1, ktorá dňa 11.09.2015 nahliadla do súdneho\nspisu vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.: 17Co 877/2015 a zistila, že\nv spise je založená doručenka súdnej zásielky s adresátom:\na s dátumom prevzatia zásielky dňa 06.07.2015. Táto\ndoručenka má preukazovať doručenie zásielky – „3C/88/2008-457 uznesenie NS SR L:\n15/7“ vyššie uvedenému adresátovi. Keďže v tomto období, a to konkrétne od 05.07.2015 až\ndo konca mesiaca júl 2015, sa právna zástupkyňa sťažovateľov\nnachádzala v zahraničí, túto zásielku objektívne nemohla ona osobne prevziať. Vzhľadom\nna uvedené právna zástupkyňa sťažovateľov\n\nobratom listom... požiadala\n\nOkresný súd... o opätovná zaslanie Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4 Cdo 198/2014\nzo dňa 24.06.2015. Ako v liste uviedla, túto písomnosť pracovníčka pošty pravdepodobne\nodovzdala neznámej osobe, ktorá nebola oprávnená na prevzatie zásielok adresovaných\ndo vlastných rúk.».\nSťažovatelia vyslovujú názor, podľa ktorého „tým, že Okresný súd Bánovce\nnad Bebravou žiadosti\n\nvyhovel a Uznesenie Najvyššieho súdu SR...\n\nsťažovateľom, resp. ich právnej zástupkyni opätovne doručoval, pričom k prevzatiu poštovej\nzásielky právnou zástupkyňou sťažovateľov došlo dňa 08.10.2015, priznal de facto\npochybenie pracovníčky pošty pri prvotnom doručovaní“.\nPodľa názoru ústavného súdu citovaný názor sťažovateľov je nedôvodný.\nZa eventuálne pochybenie pošty pri doručovaní súdnych zásielok nemôže niesť\nzodpovednosť všeobecný súd, ale len poskytovateľ poštových služieb [§ 32 ods. 1 písm. c)\na d) v spojení s § 32 ods. 2 písm. f) zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov]. Opätovné\n\n11\n\ndoručenie zásielky obsahujúcej napadnuté dovolacie uznesenie najvyššieho súdu\npreto nemožno v žiadnom prípade vyhodnotiť ako potvrdenie pochybenia zamestnanca\nposkytovateľa poštových služieb zo strany okresného súdu. Postup všeobecného súdu\nv tomto prípade bol iba logickou reakciou na žiadosť právnej zástupkyne účastníkov\nkonania, v ktorej bola stelesnená realizácia práva účastníka konania.\nNa dôkaz ich tvrdenia o včasnosti podanej sťažnosti sťažovatelia predložili fotokópiu\núradného záznamu spísaného krajským súdom 11. septembra 2015, podľa ktorého bol\npredmetný súdny spis predložený\n(spoločníčka sťažovateľa). Z úradného záznamu vyplýva, že „boli\nvyhotovené fotokópie zo súdneho spisu: Doručenka adresovaná\n“.\nSťažovatelia\n\ntiež\n\npredložili\n\nfotokópiu\n\npodania\n\noznačeného\n\nako\n\n„Žiadosť\n\no znovuzaslanie uznesenia č. 3 C/88/2008-454 NS SR L: 15/7“. Odosielateľom tohto\npodania je „\n\n, advokátka so sídlom\n\n“, pričom adresátom je okresný súd. V tomto podaní právna zástupkyňa sťažovateľov\nžiada o opätovné zaslanie „uznesenia č. 3 C/88/2008-454 NS SR L: 15/7 zaslané mne\núdajne a doručené dňa 6.7.2015. Toto uznesenie som ja osobne neprevzala, čestne\nprehlasujem, že podpis o prevzatí tejto písomnosti nie je mojím podpisom. V období\nod 5. júla 2015 až do konca mesiaca júl 2015 som bola v zahraničí. Pravdepodobne túto\npísomnosť pracovníčka pošty odovzdala mne neznámej a zároveň neoprávnenej osobe\nna prevzatie doručenky do vlastných rúk. Ja som sa o tomto rozhodnutí dozvedela\naž v priebehu mesiaca august od\n\n...“.\n\nNapokon sťažovatelia obhajobu záveru o včasnosti podania sťažnosti preukazujú\naj fotokópiou obálky, v ktorej im krajský súd 8. októbra 2015 mal opätovne doručiť\nuznesenie najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho.\nPodľa názoru ústavného súdu ani jeden zo sťažovateľmi predložených dôkazov nie je\nspôsobilý potvrdiť ich tvrdenie o včasnosti podanej sťažnosti.\n\n12\n\nÚradný záznam preukazuje iba skutočnosť, že predmetný súdny spis bol spoločníčke\nsťažovateľa 11. septembra 2015 predložený na štúdium a že si z neho vyhotovila fotokópiu\ndoručenky o doručení súdnej zásielky právnej zástupkyni. Ústavný súd tu poukazuje na\nzrejmú skutočnosť, že v priebehu niekoľkoročného konania muselo byť právnej zástupkyni\nsťažovateľov doručované veľké množstvo rôznych súdnych zásielok. Z obsahu úradného\nzáznamu však nevyplýva ani to, či išlo o doručenku týkajúcu sa práve zásielky obsahujúcej\nodmietavé dovolacie uznesenie najvyššieho súdu. Z hľadiska vzťahu k argumentácii\nsťažovateľov teda tento dôkaz nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu.\nŽiadosť právnej zástupkyne sťažovateľov síce obsahuje informácie korešpondujúce\ns dôvodmi, na ktorých sťažovatelia vystavali záver o včasnosti sťažnosti (doručenie zásielky\n6. júla 2015 neoprávnenej osobe), avšak z obsahu tohto dôkazu nevyplýva, že by žiadosť\nbola okresnému súdu (tento bol označený ako adresát podania) doručovaná a doručená.\nNavyše, právna zástupkyňa sťažovateľov ako odosielateľka svoju vedomosť o doručovaní\nspornej súdnej zásielky v júli 2015 odvádza od informácie, ktorú získala „v priebehu\nmesiaca august od\n\n...“, čo je osoba odlišná od spoločníčky sťažovateľa,\n\nktorá nie v auguste 2015, ale 11. septembra 2015 študovala spis, na základe čoho mala\nzistiť, že v júli 2015 už súdna zásielka s rozhodnutím najvyššieho súdu bola doručovaná\na doručená. Ústavný súd však zdôrazňuje, že aj v prípade, že by sa popísané dve\npochybnosti o hodnovernosti predmetného dôkazu podarilo vyvrátiť, nebol by spôsobilý\npreukázať, že súdna zásielka doručovaná a doručená 6. júla 2015 obsahujúca dovolacie\nuznesenie najvyššieho súdu bola v uvedený deň odovzdaná osobe neoprávnenej preberať\nzásielky určené právnej zástupkyni sťažovateľov do vlastných rúk.\nTretí predložený dôkaz preukazuje iba skutočnosť, že 5. októbra 2015 bola krajským\nsúdom vypravená zásielka adresovaná právnej zástupkyni sťažovateľov. Z predloženej\nfotokópie navyše nevyplýva, čo bolo obsahom tejto zásielky.\nAni pri hodnotení sťažovateľmi predložených dôkazov v ich vzájomných\nsúvislostiach nemožno podľa názoru dospieť k skutkovému záveru, na ktorom zakladajú\nvčasnosť nimi podanej sťažnosti. Vzájomná súvislosť týchto dôkazov (len v prípade, že by\n\n13\n\nsa už popísané vnútorné rozpory z nich plynúce odstránili, na podporu čoho sťažovatelia\nžiaden dôkaz nepredložili ani nenavrhli) má vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu sťažovateľov\nlen nepriamy, ba minimálny dôkazný význam. Inak povedané, dôkazy, ktoré sťažovatelia\npredložili, nie sú spôsobilé dostatočne spoľahlivo vyvrátiť fakt o účinnom doručení zásielky\nokresného súdu obsahujúcej odmietavé dovolacie uznesenie najvyššieho súdu 6. júla 2015.\nSťažovatelia totiž nespochybňujú skutočnosť, že obsahom zásielky doručovanej\nv júli 2015 bolo dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu, ani skutočnosť, že doručenie tejto\nzásielky je vykázané požadovaným spôsobom. Ak sa im v týchto okolnostiach nepodarilo\núčinne preukázať, že sporná „júlová“ zásielka bola doručená neoprávnenej osobe, potom\nústavný súd nemôže spochybňovať vyznačenie právoplatnosti odmietavého dovolacieho\nuznesenia najvyššieho súdu (sp. zn. 4 Cdo 198/2014 z 24. júna 2015) k 7. júlu 2015.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v časti namietajúcej\nporušenie ich označených základných práv zaručených čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 3 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní\nsp. zn. 17 Co 24/2012 a jeho rozsudkom č. k. 17 Co 24/2012-388 zo 6. marca 2013,\nako i postupom najvyššieho súdu v konaní sp. zn. 4 Cdo 198/2014 a jeho uznesením\nz 24. júna 2015 v tomto konaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako oneskorene podanú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľov formulovanými v sťažnostnom petite, keďže rozhodovanie\no nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta\nústavy).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. marca 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "konanie pred ústavným súdom-lehota na podanie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci – verejne a vylúčenie verejnosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:be24d7d2-437a-46a2-a4d8-d66c47b8e8b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.237.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 237/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 237/2016 z 19. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.237.2016.1"}, {"guid": "ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 358/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de"}, {"guid": "ussr:b5b9c2df-eb92-44e6-a339-609b0e300bde", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 334/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 334/09 z 13. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-13", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5b9c2df-eb92-44e6-a339-609b0e300bde"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:6506c2d7-e6a9-4c94-837d-621d81401e3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 236/07 z 27. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-27", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6506c2d7-e6a9-4c94-837d-621d81401e3d"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "a605d71c-3d33-4117-ab33-4948d4c4362d:6753f799-dd4f-457f-9adb-7fbe45a0b9bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6214206395.2", "spisova_znacka": "17Co/877/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/877/2015 z 15. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-12-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6214206395.2"}, {"guid": "1c6aa4a0-d150-41c3-9b08-902c2a6a10e6:80964a28-6f50-4d5a-a5a5-fda6f4670695", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6709211576.1", "spisova_znacka": "17Co/24/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/24/2012 z 11. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-09-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6709211576.1"}], "citovane_v": []}