{"guid": "ussr:1e2aeefc-832e-447b-94e1-793ad490704f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.162.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 162/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/2017 z 21. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. marca 2017, sp. zn. III. ÚS 162/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.162.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-03-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1e2aeefc-832e-447b-94e1-793ad490704f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.162.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.162.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.162.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 162/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Floriánom Karabinošom, advokátska\nkancelária, Romanova 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracoviska Banská Bystrica v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Tp 7/2016 a jeho uznesením zo 4. mája 2016 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tost 19/2016 a jeho\nuznesením z 25. mája 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2016\ndoručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na osobnú\nslobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\nna slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Špecializovaného trestného súdu\nPezinok, pracoviska\n\nBanská\n\nBystrica\n\n(ďalej\n\nlen „špecializovaný\n\nsúd“)\n\nv konaní\n\nvedenom pod sp. zn. 3 Tp 7/2015 a jeho uznesením zo 4. mája 2016 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Tost 19/2015 a jeho uznesením z 25. mája 2016.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej\nagentúry,\n\nnárodnej\n\nprotizločineckej\n\njednotky,\n\nexpozitúry\n\nBratislava\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 podľa § 206 ods. 1 a 4 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) vznesené obvinenie za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej\nskupiny podľa § 296 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný zákon“) a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. d) Trestného\nzákona.\n3. Uznesením špecializovaného súdu sp. zn. 3 Tp 7/2014 zo 4. mája 2016 bol\nsťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného\nporiadku a zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku prvostupňový súd\nneuložil dohľad probačného a mediačného úradníka nad sťažovateľom.\n\n2\n\n4.\n\nProti\n\nrozhodnutiu\n\nšpecializovaného\n\nsúdu\n\npodal\n\n(okrem\n\niných\n\nobvinených) sťažovateľ sťažnosť, o ktorej najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Tost 19/2016\nz 25. mája 2016 rozhodol tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nzamietol.\n5. Sťažovateľ je presvedčený, že rozhodnutiami všeobecných súdov konajúcich\no jeho osobnej slobode boli porušené ním označené základné práva zaručené mu ústavou\na práva zaručené dohovorom.\n6. Tvrdí, že záver sudcu špecializovaného súdu pre prípravné konanie o potrebe\nvzatia sťažovateľa do väzby, pokiaľ ide o jej kolúzny dôvod [§ 71 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku], je nelogický a vôbec neodôvodňuje vzatie sťažovateľa do väzby. Dodáva,\nže uvalenie väzby na jeho osobu nedosahuje zámer sudcu špecializovaného súdu\npre prípravné konanie, ktorým má byť ochrana pred možnými zásahmi do vyšetrovania\nzo strany iných, dosiaľ nezistených, členov skupiny. Podľa sťažovateľa neexistuje žiadna\nbezprostredná obava z možného ovplyvňovania vyšetrovania, keďže skutok, pre ktorý je\nstíhaný, sa mal stať pred takmer 10 rokmi a akékoľvek ovplyvňovanie po takej dlhej dobe\n„je skôr abstraktnou úvahou, než reálnym dôvodom na vzatie do väzby“. Odôvodnenie\nrozhodnutia špecializovaného súdu v tomto smere sťažovateľ považuje za „nekonkrétne\na nepodložené“, jednotlivé okolnosti, ktoré sú použité na zdôvodnenie väzby, sú podľa neho\n„celkom všeobecné a nijako nepreukazujú dôvodnosť vzatia do väzby“.\n7. Vo vzťahu k odôvodneniu preventívnej väzby [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku] sudca špecializovaného súdu pre prípravné konanie podľa sťažovateľa uviedol len\n„všeobecnú obavu, že dôjde k páchaniu ďalšej trestnej činnosti“ bez uvedenia existencie\ndôvodnej obavy vyplývajúcej z „konkrétnych skutočnosti o tom, že bude pokračované\nv trestnej činnosti“.\n8. Uznesenie o vzatí do väzby sťažovateľ považuje za „nedostatočne zdôvodnené\na... preto arbitrárne“. Zastáva názor, že „Rozhodnutie o vzatí do väzby, musí obsahovať\n\n3\n\nskutkové vymedzenie jednotlivých dôvodov na podklade konkrétnych skutočností, z ktorých\nvyplýva dôvodná obava z ovplyvňovania vyšetrovania alebo pokračovania v trestnej\nčinnosti. Je celkom zrejmé, že uznesenie o vzatí do väzby dôvody väzby v tejto kvalite\nneobsahuje. Sťažovateľovi je týmto spôsobom zmarená možnosť vyvracať, zoslabovať\nči rozptyľovať jednotlivé dôvody väzby, keďže nemôže popierať a preukazovať skutočnosti,\nktoré by svedčili v jeho prospech. Sťažovateľ preto v rovnakej kvalite môže produkovať len\nnekonkrétnu obranu voči nekonkrétnym dôvodom väzby.“.\n9. Pretože sa najvyšší súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa proti\nprvostupňovému rozhodnutiu plne stotožnil s odôvodnením špecializovaného súdu\na „žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by odôvodňovali väzbu vo vzťahu k sťažovateľovi“,\nneuviedol,\n\nje\n\nodôvodnenie\n\nrozhodnutia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\ntakisto\n\n„nekonkrétne\n\na všeobecné“, a preto „nepreskúmateľné“.\n10. Sťažovateľ zhrnul, že obe rozhodnutia všeobecných súdov rozhodujúcich o jeho\nosobnej slobode „boli vydané bez existencie zákonných dôvodov na vzatie... do väzby.\nJednotlivé väzobné dôvody teda neexistovali a sťažovateľ tak bol do väzby vzatý\nbez zákonných dôvodov, čím došlo k porušeniu jeho základných práv.\n... Zákon jednoznačne požaduje existenciu konkrétnych okolností a existenciu\ndôvodnej obavy. V napadnutých rozhodnutiach však také okolnosti ani obava nie sú.\nV rozhodnutiach sú uvádzané len a výlučne nekonkrétne skutočnosti, všeobecné skutočnosti,\nktoré nemajú žiadny konkrétny vzťah k žiadnemu z obvinených. Vôbec tak nemožno hovoriť\no tom, že by boli preukázané konkrétne skutočnosti a dôvodná obava vo vzťahu\nk sťažovateľovi.“.\n11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1) Základné právo\n\n... zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým,\nže uznesenie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko\nBanská Bystrica sp. zn.: 3 Tp/7/2016 zo dňa 04. 05. 2016 a uznesenie Najvyššieho súdu\n\n4\n\nSlovenskej republiky sp. zn.: 6 Tost 19/2016 zo dňa 25. 05. 2016 neobsahujú dostatok\ndôvodov a sú arbitrárne bolo porušené.\n2) Základné právo\n\n... zaručené čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 5 ods. 3, 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd tým, že pri postupe a uznesení sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného\ntrestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn.: 3 Tp/7/2016 zo dňa 04. 05. 2016\na pri postupe a uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Tost 19/2016\nzo dňa 25. 05. 2016 absentovali zákonné dôvody na vzatie sťažovateľa do väzby bolo\nporušené.\n3) Uznesenie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,\npracovisko Banská Bystrica sp. zn.: 3 Tp/7/2016 zo dňa 04. 05. 2016 a uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Tost 19/2016 zo dňa 25. 05. 2016\nsa zrušuje.\n4)\n\n... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €...,\n\nktoré sú mu spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť Špecializovaný trestný súd a Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5) Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú spoločne\na nerozdielne povinní uhradiť\n\n... trovy konania tak ako budú\n\nvyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu na účet jeho právneho zástupcu a to do troch dní\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n12. Zároveň sťažovateľ požiadal „podľa ust. § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.\no odklad vykonateľnosti napadnutého Uznesenia o vzatí do väzby ako aj Uznesenia\nodvolacieho súdu a o jeho prepustenie na slobodu“, keďže je toho názoru, že ,,... verejný\nzáujem na zákonnosti väzobného stíhania osôb je prioritou spoločnosti a základným\nprincípom právneho štátu. Jeho dôležitosť a význam pre celú spoločnosť je kľúčový\na je celkom neprijateľné, aby ktokoľvek bol obmedzený na osobnej slobode bez existencie\nzákonných dôvodov.“.\n\n5\n\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie\nv porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten,\nkto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n15. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n16. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n17. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\n\n6\n\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 74/07).\n19. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 17\nods. 1, 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv zaručených v čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom špecializovaného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tp 7/2016\na jeho uznesením zo 4. mája 2016 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Tost 19/2016 a jeho uznesením z 25. mája 2016, ku ktorému malo dôjsť tým,\nže napriek neexistencii zákonných podmienok a dôvodov na uvalenie väzby na osobu\nsťažovateľa konajúce všeobecné súdy tak v konečnom dôsledku urobili, pritom\nich rozhodnutia sťažovateľ považuje za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne, z čoho\npramení ich nepreskúmateľnosť.\nK namietanému porušeniu práv postupom špecializovaného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Tp 7/2016 a jeho uznesením zo 4. mája 2016\n20. V súvislosti s namietaným porušením sťažovateľom označených základných práv\nzaručených ústavou a práv zaručených dohovorom postupom a uznesením špecializovaného\n\n7\n\nsúdu ústavný súd zdôrazňuje, že jeho právomoc podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená\nna princípe subsidiarity.\n21. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. IV. ÚS 115/07).\n22. Sťažovateľ mal právo podať proti napadnutému uzneseniu špecializovaného súdu\na postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sťažnosť (čo aj využil), o ktorej bol oprávnený\na aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o sťažnosti\nsťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\n23. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tost 19/2016\na jeho uznesením z 25. mája 2016\n24. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\n\n8\n\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v prvom rade pripomína napadnuté konanie a v ňom\nvydané rozhodnutie bolo konaním a rozhodnutím o osobnej slobode – väzbe sťažovateľa.\n25. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n26. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n27. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane konštatoval (napr. I. ÚS 100/04,\nIII. ÚS 135/04), že ide o všeobecné ustanovenie, ktoré upravuje základné právo na súdnu\nochranu, a to vzťahu ku konaniu vo veci samej, a nevzťahuje sa na konanie o väzbe,\nna ktoré je aplikovateľné ustanovenie čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ktoré je vo vzťahu k čl. 46\nods. 1 ústavy v pomere špeciality a sú v ňom implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné\natribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu\nv prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné\nprocesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania\no väzbe, a preto sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne\nustanovenia čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46\nods. 1 ústavy.\n28. Obdobne, pokiaľ ide o namietané porušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd poznamenáva, že konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje\no väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami o občianskych právach\nalebo záväzkoch, ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru. Väzobným konaním podľa\nnázoru ústavného súdu nemôže dôjsť k porušeniu práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru\naj z dôvodu, že túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru.\n\n9\n\nÚstavný súd v tomto smere poukazuje aj na stabilnú rozhodovaciu prax Európskeho súdu\npre ľudské práva, podľa ktorej osobnú slobodu chráni čl. 5 dohovoru (napr. rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva de Wilde et al. v. Belgicko z 18. 6. 1971, AČ. 12, § 65,\n§ 67, § 71 – § 77 etc.).\n29. Článok 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý proces. Tento článok\ndohovoru sa teda zásadne nevzťahuje na konanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ\nide o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia\nprávna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť\n(napr. II. ÚS 15/05).\n30. Sťažovateľ svojou sťažnosťou v tejto časti namietal porušenie základného práva\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím\nnajvyššieho súdu o zamietnutí jeho sťažnosti proti uzneseniu špecializovaného súdu, ktorým\nbol vzatý do väzby, teda takým rozhodnutím všeobecného súdu, na ktoré sa čl. 46 ods. 1\nústavy ani čl. 6 ods. 1 dohovoru vecne nevzťahujú. Pretože neexistuje žiadna vecná\nsúvislosť medzi napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu o väzbe a namietaným\nporušením označených článkov ústavy a dohovoru, je sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nzjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n31. Zjavne neopodstatnenou je sťažnosť sťažovateľa aj v časti namietaného porušenia\nčl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru v súvislosti s postupom najvyššieho súdu a jeho rozhodnutím.\n32. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa\nmôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\n\n10\n\n33. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n34. V zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 67/08, IV. ÚS 152/09,\nII. ÚS 204/2016, III. ÚS 187/2016) sa na preskúmanie rozhodnutia o vzatí do väzby\nvzťahujú ustanovenia čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru. Procesné pravidlá, ktoré sú ratione\nmateriae súčasťou čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru, sa týkajú skúmania dôvodnosti ďalšieho trvania\nväzby.\n35. Sťažovateľ právne zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom však čl. 5\nods. 1 písm. c) dohovoru nenamietal. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa\naj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu zaručeného\nv čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6\nTost 19/2016 a jeho uznesením z 25. mája 2016\n36. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n37. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nlen pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n38. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n39. Námietky sťažovateľa spočívajú v jeho tvrdení, že rozhodnutia všeobecných\nsúdov, ktorými bol v konečnom dôsledku vzatý do väzby, sú neodôvodnené, arbitrárne,\n\n11\n\na preto nepreskúmateľné. Sťažovateľ je presvedčený, že v jeho prípade neexistovali dôvody\nväzby, a napriek tomu bol osobnej slobody pozbavený.\n40. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v\nktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil\nprepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú,\nresp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť\npodmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva\nneodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím\nsudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho\ntrvania väzby. Inými slovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno považovať väzbu za zákonnú (I. ÚS 187/07, III. ÚS 16/09).\nZákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou\npodstatou mali dať ratio decidendi na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto\nkonštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého\nvyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti\nväzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie\nna základe abstraktnej úvahy (III. ÚS 271/07).\n41. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že právomoc ústavného\nsúdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len\nna preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa\nberie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými\nokolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne\nskutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom,\nresp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Do obsahu právomocí\nústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych záverov\nvšeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie\ndo väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne\n\n12\n\nuspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného\na prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho\nprostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02).\n42. Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou\nje preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02).\n43. Ústavný súd už viackrát vyslovil, že každé pozbavenie slobody musí byť\n„zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem\ntoho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné\ns účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (I. ÚS 165/02,\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 177/03, III. ÚS 7/00, I. ÚS 115/07, I. ÚS 187/07). Základné právo\npodľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon, a preto pri posudzovaní\notázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd do úvahy zákonnú úpravu\na jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia závažného porušenia\nzákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00). Rovnako aj z čl. 17 ods. 5 ústavy\nvyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Príslušná\nzákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou\nústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Aj čl. 5 ods. 1 dohovoru\nvyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním ustanoveným\nzákonom“, a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5 ods. 1 písm. a)\naž f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne právo, a preto\nrešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (Lukanov\nv. Bulharsko z 20. 3. 1997, bod 43). Každé pozbavenie osobnej slobody zároveň musí byť\nv súlade s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou [k tomu\npozri rozsudok ESĽP vo veci Bozano v. Francúzsko, z 18. 12. 1986, bod 54; rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) vo veci Benham v. Veľká Británia\nz 24. 9. 1992, rozsudok ESĽP vo veci Herczegfalvy v. Rakúsko z 11. 5. 2004, rozsudok\nVeľkej komory ESĽP vo veci Morsink v. Holandsko z 10. 6. 1996, bod 40; z novšej\n\n13\n\njudikatúry rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Stanev v. Bulharsko zo 17. 1. 2012,\nbod 143; rozsudok ESĽP vo veci L. M. v. Slovinsko z 12. 6. 2014, bod 121].\n44. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tost 19/2016 z 25. mája 2016.\n45. V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd v relevantnej časti zopakoval\nzistenia sudcu špecializovaného súdu pre prípravné konanie, ktorý konštatoval, že „Zistené\nskutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, boli spáchané,\nmajú znaky trestných činov a zároveň existuje aj dôvodné podozrenie, že trestné činy\nspáchali obvinení. Nie je možné pri rozhodovaní o väzbe požadovať, aby mal súd úplnú\nistotu pre vyslovenie záveru, že tieto skutky boli aj spáchané. Požiadavka istoty\nbez rozumovej pochybnosti je nevyhnutná pri meritórnom rozhodovaní, ale nie\npri rozhodovaní prokurátora na vzatie do väzby. Sudca pre prípravné konanie poukázal\nna výpoveď svedkov\n\n,\n\n,\n\nako aj na výpoveď obvineného\nobvineného\n\n,\n\n,\n\na sčasti aj na výpoveď\n\na zároveň na listinné dôkazy, ktoré tieto výpovede\n\npodporujú. V uvedenom prípade ide o trestnú činnosť tak dlhodobo fungujúcej skupiny,\nakou zločinecká skupina všeobecne známa ako\n\nje na mieste minimálne\n\nv počiatočnom štádiu trestného konania uplatnenie tohto inštitútu za účelom získania\nčo najväčšieho množstva dôkazov a zabráneniu ich zničenia, či znehodnotenia...\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v konaní o vzatí obvinených do väzby\nrozhodol v danom prípade zákonný sudca, a to v súlade so zákonom a v predpísanej lehote,\npo tomu predchádzajúcom výsluchu obvinených, ktorý po vyhlásení uznesenia o vzatí\ndo väzby zahlásili priamo do zápisnice sťažnosť proti predmetnému uzneseniu\nŠpecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 4. mája 2016,\nsp. zn. 3 Tp 7/2016.\nNa vydanie napadnutého rozhodnutia o vzatí obvinených do väzby boli pritom\nsplnené nielen všetky formálne, ale i materiálne podmienky, ktorých naplneniu\nsa odôvodnenie rozhodnutia venuje, pričom doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,\nže skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stínanie, majú znaky trestného činu, ako aj existujú\n\n14\n\ndôvody na podozrenie, že tieto skutky spáchali obvinení a vyplynula z nich existencia\ndôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a písm. c) Tr. por., na základe ktorých boli\nuznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 4. mája 2016,\nsp. zn. 3 Tp 7/2016, obvinení vzatí do väzby, pričom s poukázaním na nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. ÚS 383/2004, v zmysle ktorého ak existuje, čo aj len jeden\nzákonný dôvod väzby, väzba je zákonná a ústavná, ak takýto dôvod všeobecný súd\naplikoval.\nZdôvodnenie špecializovaného trestného súdu je rozsiahle najmä pokiaľ ide\no vysporiadanie sa so skutkovými okolnosťami prípadu ako aj s výpoveďami jednotlivých\nsvedkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa plne stotožňuje so zdôvodnením použitým\nv napadnutom uznesení a rovnako i on je toho názoru, že doposiaľ vo veci zabezpečené\ndôkazy ako aj výpovede svedkov dostatočným spôsobom odôvodňujú trestné stíhanie\nobvinených, ako aj ich následné vzatie do väzby v zmysle dôvodov uvedených v napadnutom\nuznesení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky má za potrebné uviesť, že v tomto štádiu konania\na v súvislosti s predmetným rozhodovaním sa dôkazy nevyhodnocujú takým spôsobom,\nako je tomu pri meritórnom rozhodovaní na hlavnom pojednávaní. Nevyžaduje sa tu\npožiadavka úplnej istoty, ale stačí, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,\nže skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, napĺňa znaky konkrétneho\ntrestného činu a zároveň existuje dôvodné podozrenie, že sa na tomto podieľali obvinení.\nV danom prípade z obsahu spisového materiálu vyplýva, že orgány činné v trestnom\nkonaní zabezpečili dostatočné\n\nmnožstvo dôkazov,\n\nktoré\n\nodôvodňujú\n\npodozrenie\n\nzo spáchania závažných trestných činov obvinenými, čo dosvedčujú aj svedecké výpovede\njednotlivých svedkov ako aj niektorých obvinených v súvislosti so zabezpečenými listinnými\ndôkazmi, ktoré v celosti a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi zakladajú\nodôvodnenosť rozhodnutia špecializovaného trestného súdu, ktorý rozhodol o vzatí\nobvinených do väzby na základe § 71 ods. 1 písm. b) a písm. c) Tr. por.\nPrvostupňovému súdu potom nemožno nič vytknúť ani pokiaľ ide o ustálenie\nexistencie jednotlivých väzobných dôvodov v danom štádiu konania, avšak Najvyšší súd\nSlovenskej republiky sa rovnako ako špecializovaný trestný súd nestotožnil s návrhom\nprokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,\n\n15\n\nktorý v rámci svojej sťažnosti navrhol vziať obvinených do väzby v zmysle dôvodu\npodľa § 71 ods. 1 písm. a), ale stotožnil sa so skutočnosťami zakladajúcimi obavu z konania\npredvídaného v zmysle § 71 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pričom na vzatie obvinených\ndo väzby stačí existencia jedného z dôvodov, avšak ich kumulácia nie je vylúčená.\nV súvislosti s obavou z pokračovania v páchaní trestnej činnosti je možné poukázať\nrovnako na viacero skutočností, najmä však na to, že v zmysle doposiaľ zabezpečených\ndôkazov boli pre posúdenie opodstatnenosti väzby dôležité najmä výpovede jednotlivých\nsvedkov, a to\na\n\n,\n\n,\n\n, s dôrazom na výpoveď\n\n,\n, v rámci ktorej popisoval\n\nčinnosť skupiny, ktorá mala pôsobiť minimálne od roku 2006 a táto skupina mala páchať\ntrestnú činnosť prelínajúcu sa s trestnou činnosťou ekonomického charakteru, z ktorej mala\nmať skupina finančné prostriedky.\nOkrem už uvedeného je aj dôvodné poukázať v súvislosti s predmetnými väzobnými\ndôvodmi tiež na samotné okolnosti stíhanej trestnej činnosti. Jej charakter, závažnosť\nako i zisk z nej predpokladaný predstavujú spolu s už skôr uvedenými skutočnosťami, potom\npodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dostatočný podklad pre konštatovanie\ndôvodnej obavy z možného budúceho protiprávneho konania obvinených, a to či už\nv podobe páchania rovnakej trestnej činnosti alebo v snahe ovplyvniť svedkov, znalcov\na spoluobvinených, aby vypovedali v rozpore so skutočnosťou, a tým spôsobili nesprávne\nzistenie skutkového stavu, pričom pôsobenie na tieto osoby môže byť priame\nalebo nepriame. V dôsledku uvedeného ako aj s poukázaním na napadnuté uznesenie\nvyplýva dôvodná obava, že existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce, že obvinení budú\npokračovať v trestnej činnosti.“.\n46.\n\nSudca\n\nšpecializovaného\n\nsúdu\n\npre\n\nprípravné\n\nkonanie\n\nv uznesení\n\nsp. zn. 3 Tp 7/2016 zo 4. mája 2016, s odôvodnením ktorého sa najvyšší súd stotožnil,\nv podstatnom poukázal „na výpovede svedkov\n\n,\n\n,\n\no spôsobe zabezpečovania obhajoby jednotlivých členov skupiny\n, ako aj spôsob ako majú osoby vypovedať. Podľa výpovede týchto svedkov majú\nskupiny zvaní\n\ntvoriť ďalší nezistení členovia, čo v tomto štádiu konania\n\nodôvodňuje záver možného ovplyvňovania vyšetrovania prostredníctvom korešpondencie\n\n16\n\na návštev. Z obsahu výpovede svedka\n\nvyplývajú aj skutočnosti, akým spôsobom sa\n\nmá viesť korešpondencia v prípade väzobného stíhania. Tieto skutočnosti sú konkrétnymi\nskutočnosťami odôvodňujúce obavu, že v prípade prepustenia z väzby obvinených\nna slobodu, ako členov skupiny\n\nby mohlo dôjsť k ovplyvňovaniu vyšetrovania\n\nsmerujúceho k objasneniu skutočností závažných pre trestné konanie...“.\nDôvod preventívnej väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku sudca špecializovaného súdu pre prípravné konanie odôvodnil poukazujúc\n„na výpoveď svedka\n\n, ktorý popisoval činnosť skupiny, ktorá mala vzniknúť\n\nminimálne od roku 2006 až do jeho zadržania v roku 2015. Táto skupina mala páchať\ntrestnú činnosť dlhodobo sofistikovaným spôsobom, pričom obvinení majú tvoriť časť\nskupiny - vetvu, ktorá mala páchať trestnú činnosť prelínajúcu sa s trestnou činnosťou\nekonomického charakteru. Skupina mala vytvárať príjem, pričom finančné prostriedky mali\npochádzať z reketingu z rôznych podnikov, pričom niektorí z členov skupiny inú zárobkovú\nčinnosť vôbec nevykonávali. Mám za to, že týmto existujú konkrétne skutočnosti\nodôvodňujúce obavu, že obvinení budú pokračovať v trestnej činnosti.“.\n47. Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len\nvtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté\ntrestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento\nskutok spáchal obvinený, a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva\ndôvodná obava, že...\nb) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť\nobjasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo\nc) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo\nvykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.\n48. Po preskúmaní obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu\nv spojení s obsahom odôvodnenia rozhodnutia špecializovaného súdu ústavný súd\nkonštatuje, že všeobecné súdy sa pri rozhodovaní o vzatí sťažovateľa do väzby vysporiadali\nso všetkými pre rozhodnutie o osobnej slobode sťažovateľa rozhodnými skutkovými, ako aj\n\n17\n\nprávnymi otázkami, a to v súlade s požiadavkami ustanovenými procesno-právnym\npredpisom, ktorým sa konanie riadilo, t. j. Trestným poriadkom.\n49. Záver o potrebe vzatia sťažovateľa do väzby konajúce súdy opreli o dôkazy\nvykonané v prebiehajúcom trestnom konaní, najmä o svedecké\n\nvýpovede, ktoré\n\nv rozhodnutiach zreteľne označili a stručne uviedli ich obsah, a z ktorých vyplynuli\nkonkrétne skutočnosti presvedčivo odôvodňujúce obavu o možnom správaní sa sťažovateľa\nspôsobom predpokladaným v ustanoveniach § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku.\nÚvahy súdov oboch stupňov teda vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto\naj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Citované časti napadnutých rozhodnutí\njednoznačne svedčia o tom, že nejde o rozhodnutia neodôvodnené alebo arbitrárne.\nNesúhlas sťažovateľa s názorom a záverom najvyššieho súdu sám osebe bez ďalšieho\nneznamená zásah do jeho základných práv alebo slobôd.\n50. Znenie ustanovení § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku aplikovaných\nvšeobecnými súdmi v danej veci ani povaha a účel väzby ako procesného zaisťovacieho\ninštitútu dočasnej a preventívnej povahy nevylučujú interpretáciu a výklad označeného\nustanovenia Trestného poriadku, ktoré použili špecializovaný súd a najvyšší súd\nv sťažovateľovej veci.\n51. Keďže pri pozbavení sťažovateľa osobnej slobody ústavný súd nezistil žiaden\nzákonu odporujúci postup najvyššieho súdu ani zákonne nesúladné jeho rozhodnutie\n(v spojení s postupom a rozhodnutím špecializovaného súdu), neprichádzalo do úvahy\nvysloviť porušenie základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu tak, ako ho zaručuje\nčl. 17 ústavy.\n52. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti\nnamietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2\na 5 ústavy postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tost 19/2016 a jeho\nuznesením z 25. mája 2016 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n18\n\n53. Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie\no ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti vo vzťahu k namietanému porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\n54. Z rovnakého dôvodu (odmietnutie sťažnosti) neprichádzalo do úvahy\nani rozhodovanie o návrhu na vydanie dočasného opatrenia, ktorým sťažovateľ žiadal\nodložiť vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. marca 2017\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-preventívna", "väzba-dôvody väzby", "väzba-kolúzna", "trestné konanie", "väzba-vzatie do väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aa13be95-b6fe-4a5c-bcdf-fe6cbf3c01fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.204.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 204/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 204/2016 z 11. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.204.2016.2"}, {"guid": "ussr:86bfc9ae-0cb7-4a2a-82f3-c6075fc968ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.187.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 187/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 187/2016 z 30. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.187.2016.1"}, {"guid": "ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/09 z 7. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-07", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e48c9800-5293-49bf-b7ca-4df9cf5cf26f"}, {"guid": "ussr:2e705373-2b95-48f0-af7a-20a3787fdaeb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 152/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 152/09 z 23. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-23", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e705373-2b95-48f0-af7a-20a3787fdaeb"}, {"guid": "ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/07 z 22. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-22", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:079842e8-2c47-4ceb-a1c3-f3aa837a567a"}, {"guid": "ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 67/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63"}, {"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:5d3eb571-6226-4e86-a99d-dc572461afd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 74/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 74/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d3eb571-6226-4e86-a99d-dc572461afd5"}, {"guid": "ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 15/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/05 z 18. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-18", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/00 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1e705b9c-ea81-4bd5-938a-6bb498633363", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 447/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 447/2018 z 19. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1"}]}