{"guid": "ussr:f73ce263-f41e-40a5-a5f8-9c86286f5242", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.160.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 160/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 160/2017 z 21. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. marca 2017, sp. zn. III. ÚS 160/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.160.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-03-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "nazov": "čl. 17 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f73ce263-f41e-40a5-a5f8-9c86286f5242", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.160.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.160.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.160.2017.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 160/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Halahijovou,\nadvokátska kancelária, Vazovova 9/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6\nods.\n\n3\n\nDohovoru\n\no ochrane\n\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nŠpecializovaného trestného súdu Pezinok, pracoviska Banská Bystrica, sp. zn. 3 Tp 7/2016\nzo 4. mája 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tost 19/2016\nz 25. mája 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva\nna osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy, práva\nna slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 3 dohovoru uznesením Špecializovaného trestného súdu Pezinok,\npracoviska Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“), sp. zn. 3 Tp 7/2016 zo 4. mája\n2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n6 Tost 19/2016 z 25. mája 2016.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením\nvyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej\nprotizločineckej skupiny v Bratislave (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-281/NKA-PZBA-2016 z 2. mája 2016 vznesené obvinenie pre zločin založenia, zosnovania\na podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a pre obzvlášť závažný zločin\nvydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 písm. b) a c) Trestného zákona\ns poukázaním na § 140 písm. c) a § 141 Trestného zákona.\n3. V tejto trestnej veci bol sťažovateľ uznesením špecializovaného súdu sp. zn.\n3 Tp 7/2016 zo 4. mája 2016 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1\npísm. b) a c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Trestný poriadok“).\n\n2\n\n4. O sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu špecializovaného súdu o jeho vzatí\ndo väzby rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Tost 19/2016 z 25. mája 2016 tak,\nže ju ako nedôvodnú zamietol.\n5. Sťažovateľ je presvedčený, že v jeho prípade „absentuje materiálna podmienka\nväzby, ktorou je dôvodnosť vzneseného obvinenia... Zo samotného uznesenia o vznesení\nobvinenia ako aj z doposiaľ zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní, predovšetkým\nz výsluchov jednotlivých obvinených a svedkov nevyplýva, na základe akých konkrétnych\nskutočností dospel vyšetrovateľ k predmetnému záveru. Výpoveď spolupracujúceho svedka\nnemôže byť dostatočným dôvodom ani len na vyslovenie podozrenia zo spáchania trestnej\nčinnosti, najmä keď je v rozpore s ostatnými výpoveďami.“.\n6. Pozornosť ústavného súdu sťažovateľ upriamil aj na skutočnosť, že pokiaľ išlo\no skutok v bode 7 uznesenia o vznesení obvinenia, tak „pre identický skutok bolo...\nvznesené obvinenie“ iným fyzickým osobám (spoluobvineným), avšak „prokurátor\nOkresnej prokuratúry Bratislava I... predmetné uznesenie zrušil a uložil vyšetrovateľovi,\naby vo veci znovu konal a rozhodol. S poukazom na obsah uznesenia o zrušení uznesenia\no vznesení obvinenia predmetné uznesenie neobsahuje tak závažné skutočnosti, ktoré\nby v dostatočnej miere mohli napĺňať zákonné znaky trestného činu vydierania podľa § 189\nTrestného zákona. Takisto je sporná aj otázka spôsobenia údajnej škody, nakoľko konaním\nobvinených osôb nemohla byť spôsobená škoda, ktorá bola vyčíslená ako dôsledok\nobchodných sporov. Konaním obvinených preto nebola naplnená skutková podstata\ntrestného činu vydierania podľa § 189 Trestného zákona po subjektívnej ani objektívnej\nstránke.“. Podľa názoru sťažovateľa „s uvedeným dôvodmi, pre ktoré bolo zrušené pôvodné\nuznesenie o vznesení obvinenia... sa vyšetrovateľ nevysporiadal a preto nemožno považovať\nuznesenie o vznesení obvinenia za dôvodné a zákonné. Aj naďalej platí - predovšetkým\nvo vzťahu k obvinenému\n\n, že jeho konanie, tak ako je mu kladené za vinu,\n\nnenapĺňa objektívnu stránku trestného činu vydierania, nakoľko nemožno ustáliť,\nže by iného nútil násilím, hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, aby niečo konal,\nopomenul alebo trpel.“.\n\n3\n\n7. Ďalej sťažovateľ uvádza, že „Zo žiadnych zabezpečených dôkazov nevyplýva,\nže by... mal a mohol akokoľvek ovplyvňovať vyšetrovanie. Pokiaľ ide o jeho osobu, pôvod\njeho príjmu nie je sporný a nepochádza z trestnej činnosti... Skutok kladený mu za vinu\nsa mal stať v roku 2011 a teda od údajného spáchania skutku až do jeho zadržania uplynulo\n5 rokov, počas ktorých v trestnej činnosti nepokračoval. Ide pritom o osobu, ktorej pobyt\nje známy, nikdy nebol trestaný a žije usporiadaným životom.“.\n8. Tvrdí, že „Z obsahu napadnutého uznesenia o vzatí do väzby nevyplýva... žiadne\nkonkrétne konanie..., ktoré by odôvodňovalo obavu, že... bude pôsobiť na svedkov, znalcov,\nspoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie,\nalebo bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo\nvykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, resp. že bude pokračovať\nv trestnej činnosti. Práve naopak odôvodnenie rozhodnutia o vzatí do väzby je založené\nna základe abstraktnej úvahy súdu. Zároveň sa Špecializovaný trestný súd nezaoberal\nargumentáciou obhajoby prezentovanou na verejnom zasadnutí..., čím zasiahol do jeho\npráva na obhajobu.\nZ uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno ustáliť, akým spôsobom\nhodnotil argumentáciu sťažovateľa vyslovenú v podanej sťažnosti a z akých konkrétnych\ndôvodov sa s podanou sťažnosťou nemožno stotožniť, čím zasiahol do jeho práva\nna obhajobu.“.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol, že základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy, základné právo na obhajobu zaručené v čl. 50 ods. 3 ústavy, právo\nna slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 1 dohovoru a právo na spravodlivé súdne\nkonanie zaručené v čl. 6 ods. 3 dohovoru boli uznesením špecializovaného súdu sp. zn.\n3 Tp 7/2016 zo 4. mája 2016 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tost 19/2016\nz 25. mája 2016 porušené. Zároveň požadoval zrušiť napadnuté rozhodnutia všeobecných\nsúdov, vysloviť, „že je tu dôvod na okamžité prepustenie obvineného z väzby na slobodu“,\na priznať mu náhradu trov v konaní pred ústavným súdom.\n\n4\n\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo\niný zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie\nv porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten,\nkto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n12. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n13. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako\naj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\n14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n15. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 17\nods. 1, 2 a 5 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv zaručených v čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 dohovoru\nuznesením špecializovaného súdu sp. zn. 3 Tp 7/2016 zo 4. mája 2016 a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Tost 19/2016 z 25. mája 2016, ku ktorému malo dôjsť tým, že sa\noznačené všeobecné súdy „podrobne nezaoberali dôvodmi vznesenia obvinenia,\nneodôvodnili dôvod väzby konkrétnym konaním na strane obvineného a zároveň sa tak\nŠpecializovaný trestný súd ako ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nezaoberali\nargumentáciou sťažovateľa, pre ktorú sťažovateľ navrhoval, aby Špecializovaný trestný súd\nrozhodol, že ho do väzby neberie a prepustil ho na slobodu, resp. dôvodmi podanej\nsťažnosti voči rozhodnutiu o vzatí obvineného do väzby.“.\n16. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n17. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...\n18. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n\n6\n\n19. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nv súlade s konaním ustanoveným zákonom:\na) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;\nb) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila\nrozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie\npovinnosti ustanovenej zákonom;\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní;\nd) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely\nvýchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia\npred príslušný orgán;\ne) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne\nchorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo\njej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie\no vyhostenie alebo vydanie.\n20. Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto\nminimálne práva:\na) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou\na dôvodom obvinenia proti nemu;\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nc) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\npokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú;\nd) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie\na výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;\n\n7\n\ne) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom\nalebo týmto jazykom nehovorí.\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením špecializovaného súdu\nsp. zn. 3 Tp 7/2016 zo 4. mája 2016\n21. V súvislosti s namietaným porušením sťažovateľom označených základný práv\nzaručených ústavou a práv zaručených dohovorom postupom a uznesením špecializovaného\nsúdu ústavný súd zdôrazňuje, že jeho právomoc podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená\nna princípe subsidiarity.\n22. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. IV. ÚS 115/07).\n23. Sťažovateľ mal právo podať proti napadnutému uzneseniu špecializovaného súdu\na postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sťažnosť (čo aj využil), o ktorej bol oprávnený\na aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o sťažnosti\nsťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\n24. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\n\n8\n\nK namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu zaručeného\nv čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1\ndohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tost 19/2016 z 25. mája 2016\n25. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením práv zaručených v čl. 5\nods. 1 dohovoru ústavný súd poznamenáva, že jediným na jeho prípad aplikovateľným\nustanovením označeného odseku tohto článku je písmeno c), keďže je už na prvý pohľad\nevidentné, že nešlo o žiadnu z eventualít uvedených v ustanoveniach pod písm. a), b), d), e)\nani f) čl. 5 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto považoval ako práva, ktorých sťažovateľ\nporušenie namietal, práva zaručené v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru.\n26. Ako už bolo uvedené, v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy ústavná ochrana\nzákladných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd\nv súlade s princípom subsidiarity, podľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné\nza výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144\nods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\n27. Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, obdobne I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\n\n9\n\n28. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného rozhodnutia\nnajvyššieho súdu jeho úlohou nebolo preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov,\no ktoré najvyšší súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či mal, resp. nemal\nbyť sťažovateľ vzatý do väzby. Úloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila\nna posúdenie otázky, či sa najvyšší súd s právne relevantnými otázkami podstatnými pre\nrozhodnutie o osobnej slobode sťažovateľa vysporiadal adekvátne a preskúmateľne\na či je tak odôvodnenie jeho rozhodnutia ústavnoprávne akceptovateľné.\n29. Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky\n(okrem iného) na kvalitu preskúmania. Väzobné konanie týkajúce sa rozhodovania\no osobnej slobode obvinenej osoby musí spĺňať niektoré fundamentálne požiadavky\nspravodlivého konania. Jednou z nich je aj právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia. Jeho\nobsahom je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\npreskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti\n(„fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné\na relevantné dôvody (pozri napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05).\n30. Opierajúc sa o tieto východiská posudzoval ústavný súd sťažnosť sťažovateľa.\n31. Sťažovateľovi bolo vyšetrovateľom vznesené obvinenie pre tieto skutky:\n«1) od doposiaľ presne nezisteného obdobia minimálne však od 90tych rokov\ndvadsiateho storočia pôsobí prevažne na území\nkraja ako aj na ďalších doposiaľ nestotožnených miestach na území Slovenskej republiky\nzločinecká skupina, ktorej členovia sa v rámci svojho pôsobenia označujú ako\n„\n\n“, kde od presne nezisteného obdobia, minimálne však od smrti\n..., pôsobí v štruktúre skupiny na najvyššej riadiacej úrovni doposiaľ nestotožnený\n\npáchateľ vystupujúci pod prezývkou „\n\n“ alebo „\n\n“, ktorý riadi, koordinuje\n\na usmerňuje činnosť jemu podriadených, v hierarchickej štruktúre zločineckej skupiny\nnižšie postavených členov zoskupených do menších podskupín - tzv. vetiev zločineckej\nskupiny „\n\n“ (ďalej len „vetvy“), ktoré v rámci celej štruktúry zločineckej\n\n10\n\nskupiny fungujú a vykonávajú svoju činnosť samostatne, nezávisle jedna na druhej a\nktorých členovia sa taktiež označujú ako „\n\n“ a sú v hierarchickej štruktúre\n\nskupiny podriadení osobám na prvom stupni riadenia zločineckej skupiny, ktoré priamo\npodliehajú osobe pod prezývkou „\nje obvinený\n\n“ resp.\n\n, pričom jednou z takýchto osôb\n\nprezývaný „\n\n“ alebo „\n\n“, ktorý sa po smrti\n\nv presne nezistený deň, minimálne však od roku 2006 postavil na žiadosť\nosoby pod prezývkou „\nskupiny „\n\n“ alebo „\n\n“ do vedenia jednej z vetiev zločineckej\n\n“ ako jej „šéf“ v záujme zachovania celistvosti a existencie\n\nzločineckej skupiny, ohrozenej činnosťou a pôsobením ďalších zločineckých skupín v rámci\ntzv. „podsvetia“, pričom ako územné teritórium pre páchanie trestnej činnosti obvinenému\nvyčlenila doposiaľ nestotožnená osoba pod prezývkou „\n„\n\n“, alebo\n\n“ oblasť tzv. „maďarov“, teda oblasť juho - západného územia Slovenskej\n\nrepubliky, s maďarsky hovoriacim obyvateľstvom, a to predovšetkým okolie\n, na ktorom území obvinený\n\n,\nkoordinuje\n\na usmerňuje činnosť jemu podriadených, v hierarchickej štruktúre jeho vetvy nižšie\npostavených členov, ktorí plnia jeho osobou zadané pokyny a činnosť vykonávajú s jeho\nvýslovným súhlasom a vedomím, po odsúhlasení tzv. „modusu operandi“ trestnej činnosti\npred spáchaním trestného činu a rozdelení úloh medzi jednotlivých členov patriacich\ndo riadiaco - výkonných zložiek a výkonných zložiek vetvy na nižších stupňoch riadenia,\npričom obvinený\n\nuž následne nevykonáva žiadne čiastkové činnosti a úlohy\n\na je mu ostatnými členmi vetvy odovzdávaný len podiel z výnosov z trestnej činnosti, pričom\nfyzickou ochranou jeho osoby je minimálne od roku 2007 poverený člen jeho vetvy,\na to obvinený\n\nprezývaný\n\nako člen patriaci do výkonnej zložky\n\nvetvy, v ktorej sa na prvom stupni riadenia, ako členovia riadiaco - výkonnej zložky\nnachádzajú:...»\na\n«7) poškodený..., ako predstaviteľ spoločnosti\n\npo tom, čo sa\n\ndomáhal splatenia pohľadávky vo výške minimálne 224.600,- EUR za tri kusy motorových\nvozidiel tzv. „prémiových značiek“ bol obvineným\na obvineným\n\n, obvineným\nv presne nezistený deň na jar v roku\n\n2011 pod zámienkou osobného stretnutia a vyriešenia pohľadávky vylákaný na parkovisko\n\n11\n\npri\n\nna\n\nprostredníctvom ďalšieho člena vetvy\n\nobvineným\n\n, ktorý poškodeného nútil k nastúpeniu do jeho osobného\n\nmotorového vozidla značky\n\n, ev. č.:\n\nbez uvedenia cieľa\n\nich cesty, pričom už v predchádzajúcom období obvinený\n\nv súvislosti\n\ns vyriešením pohľadávky nútil poškodeného podpísať príjmové pokladničné doklady\nk neexistujúcim platbám s vyjadrením, že ak to nepodpíše budú z toho „problémy“,\nčo poškodený vtedy odmietol, na čo po nesúhlasnom prejave poškodeného na parkovisku\npri\n\nodprevadil obvinený\n\npoškodeného motorovým vozidlom do\n\ntetovacieho štúdia na\n\nv\n\n, kde na poškodeného v opustenej\n\nmiestnosti už čakal obvinený\nna benzínovej pumpe\n\ns ktorým sa už poškodený stretol\nv súvislosti s riešením pohľadávky a ktorý mu vtedy\n\nuviedol citujem: „Že on v rámci ich skupiny pôsobí ako vraždár, že on robí v rámci\nich skupiny také veci“ spolu s obvineným\n\na obvineným\n\n, ako aj s ďalšou doposiaľ nestotožnenou osobou mužského pohlavia, pričom hneď\npo vstupe poškodeného do miestnosti a zatvorením dverí obvineným\nsa obvinený\n\nosopil na\n\ns tým, že citujem: „Čo od nás\n\nchceš, čo toľko otravuješ za peniaze, my sme Ti neni nič dlžní a toto si ja neželám, ja som\nuž bol raz postrelený, a to sa môže stať hocikomu a teda aj Tebe a nechcem, aby sa toto celé\nskomplikovalo“, na čo poškodený oslovil obvineného\n„Ty dobre vieš, že tie autá nie sú vyplatené“, pričom obvinený\n\ns tým, že citujem:\nzareagoval\n\ncitujem: „My máme v účtovníctve všetko v poriadku a doklady máme podpísané a všetko\nuhradené a Ty budeš mať ešte len problémy, lebo som na Teba podal trestné oznámenie\nza to, že si sa mi vyhrážal“, čo v súhre s vyhrážkami v hoteli\npriestoroch spoločnosti\n\na v obchodných\n\n, kde sa obvinení poškodenému vyhrážali\n\nublížením na zdraví - zlomením končatín a podpálením autobazáru vzbudilo u poškodeného\nstrach najmä o jeho život a zdravie, ak sa nevzdá svojej pohľadávky a vzhľadom na možnú\neskaláciu napätia a prerastenia do fyzického násilia bol prinútený z uvedeného miesta ujsť\na v obave o svoj život a zdravie viac pohľadávku u obvinených nenárokovať, čím týmto\nspoločným konaním obvinený\na obvinený\n\n, obvinený\n\n, obvinený\n\n, ako členovia nebezpečného zoskupenia, hrozbou\n\nnásilia a hrozbou inej ťažkej ujmy prinútili poškodeného, aby opomenul svoj nárok\n\n12\n\nna vyplatenie pohľadávky a spôsobili tak spoločnosti\n\nškodu\n\nvo výške minimálne 224.600,- EUR.»\n32. Špecializovaný súd k dôvodnosti trestného stíhania uviedol: „... všetci obvinení,\nna ktorých podal prokurátor návrh sú trestne stíhaní dôvodne. Orgány činné v trestnom\nkonaní zabezpečili v rámci prípravného konania dostatočné množstvo dôkazov, ktoré\nodôvodňujú podozrenie zo spáchania závažnej trestnej činnosti. Zistené skutočnosti\nnasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo vznesené obvinenie boli spáchané, majú znaky\ntrestných činov a zároveň existuje aj dôvodné podozrenie, že trestné činy spáchali obvinení.\nIde o také konkrétne skutočnosti, ktoré sú dostatočným a rozumným podkladom\npre odôvodnenie podozrenia, že skutky, ktoré sú kvalifikované ako trestné činy boli\nspáchané a tieto spáchali obvinení. Nie je možné pri rozhodovaní o väzbe požadovať,\naby mal súd úplnú istotu pre vyslovenie záveru, že tieto skutky boli aj spáchané. Požiadavka\nistoty bez rozumnej pochybnosti je nevyhnutná pri meritórnom rozhodovaní, ale nie\npri rozhodovaní o návrhu prokurátora na vzatie do väzby.“. Sudca špecializovaného súdu\npre prípravné konanie skonštatoval, že „nejde o akési hmlisté a konkrétnymi dôkazmi\nnedostatočne odôvodnené podozrenie“. Poukázal „na výpoveď svedkov\n,\n\n,\n\n,\n\nvýpoveď obvineného\n\n,\n\n, ako aj\n\na sčasti aj výpoveď obvineného\n\na zároveň na listinné dôkazy, ktoré tieto výpovede podporujú... V uvedenom\nprípade ide o trestnú činnosť tak dlhodobo fungujúcej skupiny, akou zločinecká skupina\nvšeobecne známa ako\n\nje na mieste minimálne v počiatočnom štádiu trestného\n\nkonania uplatnenie tohto inštitútu za účelom získania čo najväčšieho množstva dôkazov\na zabráneniu ich zničenia, či znehodnotenia.“.\n33. Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (kolúzna väzba)\nsudca špecializovaného súdu pre prípravné konanie odôvodnil takto:\n„Poukazujem na výpovede svedkov\n\n,\n\n,\n\no spôsobe zabezpečovania obhajoby jednotlivých členov skupiny\nTakáčovci, ako aj spôsob ako majú osoby vypovedať. Podľa výpovede týchto svedkov majú\nskupiny zvaní\n\ntvoriť ďalší nezistení členovia, čo v tomto štádiu konania\n\n13\n\nodôvodňuje záver možného ovplyvňovania vyšetrovania prostredníctvom korešpondencie\na návštev. Z obsahu výpovede svedka\n\nvyplývajú aj skutočnosti, akým spôsobom\n\nsa má viesť korešpondencia v prípade väzobného stíhania. Tieto skutočnosti sú konkrétnymi\nskutočnosťami odôvodňujúce obavu, že v prípade prepustenia z väzby obvinených\nna slobodu, ako členov skupiny\n\nby mohlo dôjsť k ovplyvňovaniu vyšetrovania\n\nsmerujúceho k objasneniu skutočností závažných pre trestné konanie.“\n34. Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (preventívna väzba)\nsudca špecializovaného súdu pre prípravné konanie odôvodnil poukazom na „výpoveď\nsvedka\n\n, ktorý popisoval činnosť skupiny, ktorá mala vzniknúť minimálne od roku\n\n2006 až do jeho zadržania v roku 2015. Táto skupina mala páchať trestnú činnosť dlhodobo\nsofistikovaným spôsobom, pričom obvinení majú tvoriť časť skupiny - vetvu, ktorá mala\npáchať trestnú činnosť prelínajúcu sa s trestnou činnosťou ekonomického charakteru.\nSkupina mala vytvárať príjem, pričom finančné prostriedky mali pochádzať z reketingu\nz rôznych podnikov, pričom niektorí z členov skupiny inú zárobkovú činnosť vôbec\nnevykonávali. Mám za to, že týmto existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu,\nže obvinení budú pokračovať v trestnej činnosti.“.\n35. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sp. zn. 6 Tost 19/2016\nz 25. mája 2016 okrem iného uviedol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky sa plne stotožňuje so zdôvodnením použitým\nv napadnutom uznesení a rovnako i on je toho názoru, že doposiaľ vo veci zabezpečené\ndôkazy ako aj výpovede svedkov dostatočným spôsobom odôvodňujú trestné stíhanie\nobvinených, ako aj ich následné vzatie do väzby v zmysle dôvodov uvedených v napadnutom\nuznesení.\n... v tomto štádiu konania a v súvislosti s predmetným rozhodovaním sa dôkazy\nnevyhodnocujú takým spôsobom, ako je tomu pri meritórnom rozhodovaní na hlavnom\npojednávaní. Nevyžaduje sa tu požiadavka úplnej istoty, ale stačí, ak doteraz zistené\nskutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol\nspáchaný, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu a zároveň existuje dôvodné podozrenie,\nže sa na tomto podieľali obvinení.\n\n14\n\nV danom prípade z obsahu spisového materiálu vyplýva, že orgány činné v trestnom\nkonaní zabezpečili dostatočné\n\nmnožstvo dôkazov,\n\nktoré\n\nodôvodňujú\n\npodozrenie\n\nzo spáchania závažných trestných činov obvinenými, čo dosvedčujú aj svedecké výpovede\njednotlivých svedkov ako aj niektorých obvinených v súvislosti so zabezpečenými listinnými\ndôkazmi, ktoré v celosti a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi zakladajú\nodôvodnenosť rozhodnutia špecializovaného trestného súdu, ktorý rozhodol o vzatí\nobvinených do väzby na základe § 71 ods. 1 písm. b) a písm. c) Tr. por.\nPrvostupňovému súdu potom nemožno nič vytknúť ani pokiaľ ide o ustálenie\nexistencie jednotlivých väzobných dôvodov v danom štádiu konania...\nV súvislosti s obavou z pokračovania v páchaní trestnej činnosti je možné poukázať\nrovnako na viacero skutočností, najmä však na to, že v zmysle doposiaľ zabezpečených\ndôkazov boli pre posúdenie opodstatnenosti väzby dôležité najmä výpovede jednotlivých\nsvedkov, a to\na\n\n,\n\n,\n\n, s dôrazom na výpoveď\n\n,\n, v rámci ktorej popisoval\n\nčinnosť skupiny, ktorá mala pôsobiť minimálne od roku 2006 a táto skupina mala páchať\ntrestnú činnosť prelínajúcu sa s trestnou činnosťou ekonomického charakteru, z ktorej mala\nmať skupina finančné prostriedky.\nOkrem už uvedeného je aj dôvodné poukázať v súvislosti s predmetnými väzobnými\ndôvodmi tiež na samotné okolnosti stíhanej trestnej činnosti. Jej charakter, závažnosť ako\ni zisk z nej predpokladaný predstavujú spolu s už skôr uvedenými skutočnosťami, potom\npodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dostatočný podklad pre konštatovanie\ndôvodnej obavy z možného budúceho protiprávneho konania obvinených, a to či už\nv podobe páchania rovnakej trestnej činnosti alebo v snahe ovplyvniť svedkov, znalcov\na spoluobvinených, aby vypovedali v rozpore so skutočnosťou, a tým spôsobili nesprávne\nzistenie skutkového stavu, pričom pôsobenie na tieto osoby môže byť priame alebo\nnepriame. V dôsledku uvedeného ako aj s poukázaním na napadnuté uznesenie vyplýva\ndôvodná obava, že existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce, že obvinení budú\npokračovať v trestnej činnosti.“\n36. Z citovaných častí odôvodnení uznesení oboch všeobecných súdov rozhodujúcich\no osobnej slobode sťažovateľa vyplýva, že tieto na podstatné a pre rozhodnutie o väzbe\n\n15\n\nsťažovateľa relevantné skutkové a právne otázky dali jednoznačné odpovede, ktoré\nv žiadnom prípade nesignalizujú arbitrárnosť alebo nedostatočnú odôvodnenosť týchto\nrozhodnutí.\n37. Špecializovaný súd, so závermi ktorého sa najvyšší súd stotožnil, skutočnosti,\nže skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu,\na že sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchali obvinení (teda aj sťažovateľ),\nvyvodil z dovtedy zrealizovaných procesných úkonov, predovšetkým z výsluchov svedkov\na obvinených, ktorých v rozhodnutí zreteľne označil. Danosť väzobného dôvodu podľa § 71\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku špecializovaný súd oprel najmä o výpovede svedkov,\nz ktorých vyplýva, že nie všetci členovia zločineckej skupiny boli v danom momente\nzistení, a vzhľadom na spôsob zabezpečovania obhajoby jednotlivých členov skupiny\na inštruovania, ako majú vypovedať alebo ako majú v prípade väzobného stíhania viesť\nkorešpondenciu, skutočne vyplýva reálna obava, že by v prípade ponechania obvinených\nna slobode dochádzalo k ovplyvňovaniu vyšetrovania. Pokiaľ išlo o dôvod väzby podľa\n§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, rovnako tento odôvodnil poukazom na výpoveď\nsvedka popisujúceho činnosť skupiny, jej dlhodobé a sofistikované pôsobenie pre účely\nzískavania finančných prostriedkov. Toto odôvodnenie prvostupňového súdu najvyšší súd\nakceptoval, relevantné dôvody zopakoval a znovu poukázal na dôkazné prostriedky a z nich\nzískané dôkazy, ktorými prijatý verdikt podporil.\n38. Uvedené skutočnosti ústavný súd hodnotí ako také, pre ktoré možno považovať\nnapadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu za ústavne konformné, a teda nie je dôvod, aby\nústavný súd do tohto rozhodnutia akýmkoľvek spôsobom vstupoval. Zo záverov, ku ktorým\ndospel najvyšší súd v spojení s uznesením špecializovaného súdu pri posudzovaní\npodmienok väzby sťažovateľa, nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných\nustanovení Trestného poriadku, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Potrebu\nväzby sťažovateľa zdôvodnili poukazom na konkrétne skutočnosti vyplývajúce z hľadiska\nmateriálnej interpretácie podmienok kolúznej a preventívnej väzby. Podľa názoru ústavného\nsúdu tak skutkové zistenia podporené dosiaľ vykonaným dokazovaním, ako aj z nich\nodvodené závery najvyššieho súdu vychádzajúce zo záverov špecializovaného súdu sú na\n\n16\n\nzáklade týmito súdmi prezentovanými myšlienkovými postupmi a hodnoteniami dostatočne\nodôvodnené.\n39. Záver o dostatočnosti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sa vzťahuje\naj na námietku sťažovateľa spočívajúcu v tom, že všeobecné súdy sa nevysporiadali s ním\nuvádzanou argumentáciou (v tom sťažovateľ videl porušenie jeho základného práva\nna obhajobu). K tomu ústavný súd (v súlade so svojou judikatúrou) poznamenáva,\nže všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sťažovateľom, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového\ni druhostupňového), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces, v tomto prípade v konaní o osobnej slobode (m. m. III. ÚS 209/04).\n40. Ako už bolo prezentované, rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tost 19/2016\nz 25. mája 2016 v spojení s uznesením špecializovaného súdu sp. zn. 3 Tp 7/2016 zo 4.\nmája 2016 spĺňa požiadavky kladené ústavnoprávnymi princípmi na tento druh rozhodnutia\n(o osobnej slobode).\n41. Ďalšia námietka sťažovateľa spočíva v tvrdení, že v jeho prípade neexistuje\ndôvod na vznesenie mu obvinenia, v dôsledku čoho absentuje materiálna podmienka väzby.\n42. Vo vzťahu k ne/odôvodnenosti uznesenia o vznesení obvinenia ústavný súd už\nvo svojej judikatúre už uviedol, že Trestný poriadok (ako zákon, na ktorý poukazuje ústava\nvo svojom čl. 17 ods. 2) nevyžaduje, aby existencia dôvodného podozrenia zo spáchania\ntrestného činu bola podložená aj zodpovedajúcimi dôkazmi proti obvinenému.\nPri rozhodovaní o väzbe postačuje dostatočne preukázať podozrenie, že obvinený spáchal\nskutok, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty príslušného trestného činu. V tejto\nsúvislosti je, naopak, potrebné zdôrazniť, že až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej\nmiere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť\nvzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje, alebo vyvracia) práve\n\n17\n\ndokazovaním. Samotné dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku rátajú\ns existenciou takéhoto dokazovania počas prípravného konania (m. m. IV. ÚS 383/04,\nIV. ÚS 217/2013, III. ÚS 626/2014).\n43. Ústavný súd poznamenáva, že preskúmanie rozhodnutí vydaných vyšetrovateľom\nv trestnom konaní, t. j. aj vznesenie obvinenia, z hľadiska ich zákonnosti zákon (Trestný\nporiadok) zveruje príslušnému prokurátorovi. Tejto skutočnosti zodpovedá aj rozsah\nmožného preskúmavania uznesenia o vznesení obvinenia súdom rozhodujúcim o väzbe,\nktorý nemôže nahrádzať právomoc príslušnej prokuratúry. Oprávnenie špecializovaného\nsúdu (sudcu pre prípravné konanie) na preskúmanie oznámeného obvinenia v súvislosti\ns posudzovaním skutkových okolností vzatia do väzby v prípravnom konaní sa obmedzuje\nlen na zisťovanie, či skutok, pre ktorý bolo oznámené obvinenie fyzickej osobe,\nbol spáchaný, či ho možno posúdiť ako trestný čin a či zistené skutočnosti nasvedčujú\ndôvodnosti podozrenia, že skutok spáchala zadržaná (obvinená) osoba. A ako už bolo\nústavným súdom konštatované, z tohto hľadiska rozhodnutia všeobecných súdov vo veci\nsťažovateľa v súvislosti s dodržaním ochrany základných práv jednoznačne obstáli.\n44. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 6 Tost 19/2016 z 25. mája 2016 (v spojení s napadnutým uznesením\nšpecializovaného súdu) žiadnym spôsobom nezasiahlo do základného práva sťažovateľa\nna osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy ani práva na slobodu\na bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, a z tohto dôvodu sťažnosť v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nK namietanému porušeniu základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50\nods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 3 dohovoru\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tost 19/2016 z 25. mája 2016\n45. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že namietané konanie najvyššieho súdu\nnadväzovalo na rozhodovanie špecializovaného súdu a vo svojej podstate bolo konaním\na rozhodnutím o osobnej slobode – o väzbe sťažovateľa, pričom na úrovni najvyššieho súdu\n\n18\n\nbolo iniciované sťažnosťou sťažovateľa (a ďalších obvinených, ako aj príslušného\nprokurátora) proti uzneseniu špecializovaného súdu. Nešlo teda o konanie a rozhodovanie\nvo veci samej – o vine a treste.\n46. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa porušenia práva sťažovateľa na obhajobu\nvyjadreného v čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj v čl. 6 ods. 3 dohovoru, ústavný súd už opakovane\njudikoval, že čl. 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý proces a zásadne sa nevzťahuje\nna konanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ ide o procesné záruky poskytnuté\nosobe nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5\ndohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť (napr. II. ÚS 15/05,\nIII. ÚS 422/2016).\n47. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 125/2015, II. ÚS 116/2011,\nII. ÚS 266/2013, II. ÚS 600/2014, III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 135/04) tiež\nvyplýva, že pri väzobných konaniach vníma ústavný súd právo na obhajobu ako súčasť\npráva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy a v prípade zistenia porušenia práva vo vzťahu\nk rozhodovaniu o väzbe pristúpi k vysloveniu jeho porušenia prostredníctvom čl. 17 ústavy,\nnie prostredníctvom sťažovateľom označeného čl. 50 ods. 3 ústavy.\n48. Vzhľadom na uvedené je sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti (namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru)\nzjavne neopodstatnenou, čo bolo dôvodom, pre ktorý ju ústavný súd podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietol.\n49. Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie\no ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti vo vzťahu k namietanému porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. marca 2017\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-kolúzna", "väzba-vzatie do väzby", "väzba-preventívna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e0ae2061-1496-47a7-a6d2-598fcf36e3db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.422.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 422/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 422/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.422.2016.1"}, {"guid": "ussr:8d249d31-ddec-48b3-b5d7-65458694e558", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.125.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 125/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 125/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.125.2015.1"}, {"guid": "ussr:9f97b4c4-6c98-4ab1-9797-192e2446d428", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 626/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 626/2014 z 21. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f97b4c4-6c98-4ab1-9797-192e2446d428"}, {"guid": "ussr:9c299a7f-bad4-469e-9d61-a964beafe8b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 600/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 600/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c299a7f-bad4-469e-9d61-a964beafe8b5"}, {"guid": "ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 266/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 266/2013 z 12. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-12", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf714197-755b-44ad-967b-6540e36e0897"}, {"guid": "ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938"}, {"guid": "ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d5a22-29fd-4a00-b310-f80b8fe1799b"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 15/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/05 z 18. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-18", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95"}, {"guid": "ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/04 z 1. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-01", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0f2df86e-4617-42e3-b163-855d6e36eeb0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.172.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 172/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 172/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.172.2020.1"}, {"guid": "ussr:ff18240b-1999-44e6-bea6-191e43e82ec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.391.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 391/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 391/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.391.2019.1"}, {"guid": "ussr:ed5551d1-08e9-4fc5-9dd9-75846f73b553", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.297.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 297/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 297/2019 z 2. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.297.2019.1"}, {"guid": "ussr:41eb0679-0ccb-4128-8c2b-aed2c040fa5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.261.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 261/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 261/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.261.2019.1"}, {"guid": "ussr:dea9b0bd-df5e-45aa-9bba-c5af912f02e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.4.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/2019 z 10. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.4.2019.1"}, {"guid": "ussr:9f1af9e8-c289-4bb4-b46f-86f1ee96f046", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1"}, {"guid": "ussr:b6091c6e-615a-472a-b44e-2102a6c3777b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 263/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 263/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1"}]}