{"guid": "ussr:0fb0118c-f095-4c72-ad31-97c2f5d98b0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.16.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 16/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/2017 z 10. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. januára 2017, sp. zn. III. ÚS 16/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.16.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0fb0118c-f095-4c72-ad31-97c2f5d98b0e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.16.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.16.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.16.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 16/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Pádejom, Advokátska kancelária,\nKrížna 336/2, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri\nnespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2\na čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, čl. 33 ods. 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce\nč. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach z 29. júna 1967 a nariadením\n(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho\n\nzabezpečenia\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Trenčíne\n\nč. k. 12 Sd 185/2014-87 z 26. marca 2015, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 10 So 76/2015-133 z 22. júna 2016 a oznámením Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu odboru\nsociálneho zabezpečenia č. SPOU-OSZ-32 451-022/2016-VE z 5. októbra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\n\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. novembra 2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe a pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 12\nústavy, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 33 ods. 2 Dohovoru Medzinárodnej\norganizácie práce č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach z 29. júna\n1967 (ďalej len „dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach“)\na nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004\no koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 12 Sd 185/2014-87 z 26. marca 2015, rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 10 So 76/2015-133 z 22. júna 2016\na oznámením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych\nčinností a osobného úradu odboru sociálneho zabezpečenia (ďalej len „ministerstvo vnútra“)\nč. SPOU-OSZ-32 451-022/2016-VE z 5. októbra 2016, ktorou žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1, čl. 48\nods. 1 Ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Trenčíne č. 12Sd/185/2014-87 zo dňa 26.03.2015, Rozsudkom NS SR\nč. 10So/76/2015 zo dňa 22. júna 2016 porušené bolo.\n2. Oznámenie MV SR SPOU-OSZ-32 451-022/2016/VE nebolo v súlade s Ústavou\nSR čl. 2 ods. 2, 12, 39, a v rozpore s Dohovorom č. 128, čl. 33 ods. 2, Nariadením (ES)\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004.\n\n2\n\n3. Ústavný súd vracia vec na ďalšie konanie NS SR aby tento vo vzťahu k príslušným\nštátnym orgánom SR uplatnil Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004\nz 29. apríla 2004, Dohovor č. 128, čl. 33 ods. 2, Ústavu SR v zmysle ktorých je odporkyňa\nv žiadosti o dávku v starobe povinná rozhodnúť o započítaní dôb I. kategórie funkcií\na civilných zamestnaní. Po zistení tzv. teoretickej sumy starobného dôchodku rozhodnúť\ntak o výške dávky v starobe v zmysle čl. 33 ods. 2, Dohovoru č. 128 o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach a súvisiacich právnych noriem.\n5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“\n2. Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľa a k nej pripojených príloh, sťažovateľ\nsa ako navrhovateľ proti Sociálnej poisťovni ako odporkyni (ďalej len „odporkyňa“)\ndomáhal na krajskom súde v konaní sp. zn. 12 Sd 185/2014 opravným prostriedkom\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. 431 113 7190 0 z 19. júna 2014 (ďalej aj\n„rozhodnutie odporkyne“), ktorá týmto rozhodnutím podľa § 142 ods. 4 písm. b)\nzákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o sociálnom zabezpečení“) a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla\njeho žiadosť z 18. septembra 2013, ktorou si od 13. novembra 1998 uplatnil nárok na\nstarobný dôchodok. Odporkyňa mala za preukázané, že sťažovateľovi bol priznaný\npríspevok za službu podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom\npomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov\n(jeho poberateľom bol sťažovateľ od 1. januára 1998), ktorý bol podľa zákona č. 328/2002\nZ. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“)\nprekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, ako aj to, že služobný pomer sťažovateľa\npo vykonaní vojenskej základnej služby (od 1. augusta 1962 do 29. septembra 1964) trval\nod 15. novembra 1964 do 31. decembra 1997 (zaradené do I. kategórie funkcií). Nárok\nna starobný dôchodok sťažovateľovi vznikol podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona\no sociálnom zabezpečení 13. novembra 1998, t. j. predo dňom nadobudnutia účinnosti\nzákona č. 328/2002 Z. z. Na základe tejto situácie odporkyňa dospela k záveru, že nie\nje príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku sťažovateľa, pretože v konaniach\n\n3\n\no nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred\n1. januárom 2004 a o ktorých do tohto dňa nebolo rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov\núčinných pred 1. januárom 2004 (§ 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a podľa § 142\nods. 4 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia,\nna ktorú vznikol nárok podľa zákona o sociálnom zabezpečení, rozhoduje ministerstvo\nvnútra.\n\nNárok\n\nsťažovateľovi\n\nnevznikol\n\npodľa\n\nzákona\n\no\n\nsociálnom\n\npoistení\n\nani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože\nsťažovateľ nesplnil podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku\nna starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Keďže sťažovateľ splnil podmienky nároku\nna starobný dôchodok pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. (pred 1. júlom\n2002), s poukazom na právny názor najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp. zn.\n9 So 103/2011 z 26. septembra 2012 príslušnosť rozhodnúť o nároku sťažovateľa je daná\nministerstvu vnútra. Krajský súd rozsudkom č. k. 12 Sd 185/2014-87 z 26. marca 2015\nnapadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ\nodvolanie.\n3. Najvyšší súd rozsudkom č. k. 10 So 76/2015-133 z 22. júna 2016 rozsudok\nkrajského súdu č. k. 12 Sd 185/2014-87 z 26. marca 2015 zmenil tak, že rozhodnutie\nodporkyne č. 431 113 7190 0 z 19. júna 2014 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nKonštatoval, že z dôvodu nedostatku právomoci odporkyne rozhodnúť o žiadosti\nsťažovateľa je odporkyňa povinná postúpiť žiadosť sťažovateľa na rozhodnutie príslušnému\norgánu, ktorým je ministerstvo vnútra. Tento právny záver odôvodnil najvyšší súd takto:\n„Odporkyňa ako aj súd prvého stupňa dôvodne považovali za právne významnú\nskutočnosť pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok, že navrhovateľovi\nbol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov\na vojakov a že nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa právnych predpisov účinných\npred 1. januárom 2003 a preto v zmysle § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je daná\npríslušnosť Sociálnej poisťovne rozhodnúť o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku\nk 13. 11. 1998. (...) Z uvedeného je zrejmé, že nárok navrhovateľa na starobný dôchodok\nvznikol v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona sociálnom\nzabezpečení. Žiadny právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového\n\n4\n\nzabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré\nneboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz\nvznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov sa podľa § 1 a § 2\nzákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času.\nPodľa ust. 142 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení o dávkach\ndôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho\nzabezpečenia MV SR. V skutkovo obdobnej veci najvyšší súd už rozhodoval, napr.\nrozsudkom sp. zn. 9So/103/2011a 10So/95/2014. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd\nstotožnil so záverom krajského súdu, že odporkyňa nemá kompetenciu rozhodnúť o žiadosti\nnavrhovateľa o starobný dôchodok a že správne táto kompetencia na rozhodnutie patri\npríslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení odbor\nsociálneho zabezpečenia MV SR.\nVzhľadom na to, že zákon č. 461/2003 Z. z. neupravuje postup odporkyne v prípade,\nak nedisponuje právomocou na rozhodnutie, v takom prípade musí odporkyňa postupovať\npodľa všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 20 zákona č. 71/1967 Zb. Správny\nporiadok) a pretože v predmetnej veci tak nepostupovala, z tohto dôvodu odvolací súd\npovažoval jej rozhodnutie za nesúladné so zákonom a preto podľa § 250ja ods. 3 veta prvá\nv spojení s § 2501 ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. e/ O. s. p. rozsudok krajského súdu zmenil\na rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je\nodporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 5 O. s. p.). Z dôvodu\nnedostatku právomocí o žiadosti rozhodnúť postúpi žiadosť navrhovateľa v súlade s § 20\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na rozhodnutie príslušnému orgánu, t. j. odboru\nsociálneho zabezpečenia MV SR (§ 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.)“\nRozsudok najvyššieho súdu č. k. 10 So 76/2015-133 z 22. júna 2016 nadobudol\nprávoplatnosť 28. júla 2016.\n4. Odporkyňa postúpila žiadosť sťažovateľa prípisom č. 431 113 7190 0\nz 12. septembra 2016 ministerstvu vnútra.\n5. Ministerstvo vnútra doručilo sťažovateľovi oznámenie č. SPOU-OSZ-32 451022/2016-VE z 5. októbra 2016, v ktorom konštatovalo, že sťažovateľovi patrí iba\n\n5\n\nvýsluhový dôchodok (môže mu byť priznaná a vyplácaná iba jedna dávka a nevyužil\nmožnosť voľby medzi starobným dôchodkom a výsluhovým dôchodkom) a vyslovilo názor,\nže pre sťažovateľa je výhodnejšie poberanie príspevku, ktorý je od 1. júla 2002 výsluhovým\ndôchodkom, ako prípadné priznanie a poberanie starobného dôchodku. V oznámení\nč. SPOU-OSZ-32 451-022/2016-VE z 5. októbra 2016 ministerstvo vnútra okrem iného\npoukázalo na to, že „nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. je komplexne riešená\nproblematika sociálneho zabezpečenia občanov, ktorí vykonávali a vykonávajú štátnu\nslužbu v Policajnom zbore“, pričom „z ustanovenia § 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb.\núčinného v čase splnenia podmienky dovŕšenia fyzického veku pre nárok na starobný\ndôchodok vyplýva, že pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok(...)\npodľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď\npríspevok alebo dôchodok. Pre výpočet výšky starobného dôchodku sa zohľadňovala nielen\ndoba trvania služobného pomeru a výkonu základnej vojenskej služby, ale aj doba\ntzv. civilného zamestnania.“. Ministerstvo vnútra ďalej konštatovalo, že vzhľadom\nna skutočnosť, že sťažovateľ v čase splnenia podmienky nároku na starobný dôchodok\no tento nepožiadal, pričom „pri súbehu nároku na príspevok a na starobný dôchodok patrí\noprávnenému podľa jeho voľby buď príspevok alebo starobný dôchodok, ako\naj s poukázaním na možnú maximálnu výmeru starobného dôchodku, ktorá bola ku dňu\n13. 11. 1998 stanovená vo výške 6.718.- Sk mesačne“, patrí sťažovateľovi naďalej príspevok\nza službu, ktorý sa k 1. júlu 2002 stal výsluhovým dôchodkom podľa § 124 ods. 3 písm. d)\nzákona č. 328/2002 Z. z., pretože „ak policajt, ktorého služobný pomer skončil a po jeho\nskončení mu bol priznaný príspevok za službu a následne splnil podmienky nároku\nna starobný dôchodok mal možnosť voľby, tzn. mohla mu byť priznaná a vyplácaná iba\njedna dávka, a to buď starobný dôchodok alebo príspevok (nemohol a ani nemôže poberať\nobidve dávky)“. V závere oznámenia ministerstvo vnútra uviedlo, že „posúdilo i možnosť\nzvýšenia dôchodku podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť\nod 01. 01. 2004.(...)“, avšak s ohľadom na to, že zo žiadosti o dôchodok postúpenej\nodporkyňou vyplýva, že sťažovateľ po 31. decembri 2001 už nepracoval, to „znamená,\nže nebol ani dôchodkovo poistený na účel možného zvýšenia poberanej dávky podľa § 67\nods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z.“, nemôže byť sťažovateľovi výsluhový dôchodok\n\n6\n\nani zvýšený. Oznámenie ministerstva\n\nvnútra\n\nč. SPOU-OSZ-32 451-022/2016-VE\n\nz 5. októbra 2016 bolo sťažovateľovi doručené 11.októbra 2016.\n6. Sťažovateľ listom zo 17. októbra 2016 adresovaným ministerstvu vnútra vyjadril\nsvoj nesúhlas s obsahom oznámenia č. SPOU-OSZ-32 451-022/2016-VE z 5. októbra 2016.\nPoukázal okrem iného na to, že ak ministerstvo vnútra v tomto oznámení uvádza, že „pre\nvýpočet výšky starobného dôchodku sa zohľadňovala nielen doba trvania služobného\npomeru a výkonu základnej vojenskej služby, ale aj doba tzv. civilného zamestnania“, tento\nnázor je neodôvodnený, pretože pokiaľ sťažovateľovi bol priznaný príspevok za službu,\ntento sa nevymeriava so zohľadnením zápočtu civilného povolania ani zvýhodnenia\nI. kategórie funkcií (§ 59 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb.\no služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov). Sťažovateľ požiadal zároveň ministerstvo vnútra o vydanie\nrozhodnutia o jeho žiadosti, ktorá bola ministerstvu vnútra postúpená v zmysle rozsudku\nnajvyššieho súdu č. k. 10 So 76/2015-133 z 22. júna 2016.\n7. Sťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva\nna súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 ústavy, základného\npráva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu\npodľa čl. 39 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ústavy, čl. 38 ods. 1 listiny a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 33 ods. 2 dohovoru\no invalidných, starobných a pozostalostných dávkach rozsudkom krajského súdu č. k.\n12 Sd 185/2014-87 z 26. marca 2015, rozsudkom najvyššieho súdu č. k. 10 So 76/2015-133\nz 22. júna 2016 a oznámením ministerstva vnútra č. SPOU-OSZ-32 451-022/2016-VE\nz 5. októbra 2016 odôvodnil tým, že štátne orgány neprerokovali jeho záležitosť nezávisle\na nestranne, ich rozhodovacia činnosť je nepresvedčivá, vytvára pre právny štát nežiaduci\nstav právnej neistoty. Poukázal na to, že do poistného systému prispieval 43 rokov\na v celom priebehu konania žiadal iba primerané hmotné zabezpečenie v starobe v podobe\nzohľadnenia nároku na dávku z I. zvýhodnenej kategórie funkcií a za odvody odvádzané\npočas civilných zamestnaní v III. kategórii funkcií, pretože tieto neboli zohľadnené\npri príspevku za službu (výsluhovom dôchodku). Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľ\n\n7\n\npovažuje oznámenie ministerstva vnútra č. SPOU-OSZ-32 451-022/2016-VE z 5. októbra\n2016 za „konečné opatrenie orgánu verejnej správy“ v jeho veci, ktorým bolo „konanie\nvo veci priznania dôchodkovej dávky ukončené“. Sťažovateľ poukázal i na to, že skoršie\nzamietavé rozhodnutie odporkyne č. 431 113 7190 0 z 5. novembra 2013 bolo zrušené\nrozsudkom krajského súdu č. k. 15 Sd 315/2013-50 z 3. marca 2014 a vec bola odporkyni\nvrátená na ďalšie konanie, pričom krajský súd konštatoval, že „podstatou problému\nv posudzovanej veci, je okolnosť, že je nutné a potrebné skúmať podmienky splnenia\npoistenia navrhovateľa nie len v osobitnom, ale aj všeobecnom systéme spôsobom, aby\nsa nevytvárala diskriminácia poistencov osobitného systému. Za tým účelom je nutné\nvypočítať teoretickú výšku dôchodku navrhovateľa, ktorá by patrila vtedy, ak by všetky doby\npoistenia získal vo všeobecnom systéme. (...) Odporkyňa má teda povinnosť vykonať výpočet\ndôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok\nnavrhovateľovi priznať vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom\nsystéme.“.\n\nKrajský\n\nsúd\n\npri\n\nrozhodovaní\n\no\n\nopravnom\n\nprostriedku\n\nsťažovateľa\n\nproti rozhodnutiu odporkyne č. 431 113 7190 0 z 19. júna 2014 v konaní\nsp. zn. 12 Sd 185/2014 dospel k diametrálne odlišnému záveru, čo je objektívne\nneudržateľné a ústavne neakceptovateľné. K porušeniu práva sťažovateľa na zákonného\nsudcu došlo tým, že v opakovanom odvolacom konaní bola vec na krajskom súde pridelená\ninému sudcovi, pričom s ohľadom na to, že ide iba o pokračovanie pôvodného konania,\nmala byť pridelená sudcovi, ktorý konal a rozhodoval vo veci sp. zn. 15 Sd 315/2013.\nKrajský súd i najvyšší súd vo veci nesprávne aplikovali jednoduché právo,\npostupovali v rozpore so skoršími rozhodnutiami najvyššieho súdu (napr. rozsudok sp. zn.\n9 So 157/2014), ale i s nariadením o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.\nVo vzťahu k oznámeniu ministerstva vnútra č. SPOU-OSZ-32 451-022/2016-VE\nz 5. októbra 2016 sťažovateľ v sťažnosti poukázal najmä na to, že ide o oznámenie, a nie\no rozhodnutie napriek obsahu rozsudku č. k. 10 So 76/2015-133 z 22. júna 2016. Pokiaľ\nsa v oznámení uvádza, že pre výpočet výšky starobného dôchodku sa zohľadňovala nielen\ndoba trvania služobného pomeru a výkon základnej služby, ale aj doba tzv. civilného\nzamestnania, takéto tvrdenie je zavádzajúce. Je to tak preto, že sťažovateľovi bol priznaný\nv čase ukončenia služobného pomeru príspevok za službu, preto ministerstvo vnútra\nnemohlo začleniť civilné povolania a ani zvýhodnenú I. kategóriu funkcií (zápočet civilného\n\n8\n\npovolania ani zvýhodnenie I. kategórie funkcií nebol zadefinovaný v právnom predpise, na\nzáklade ktorého bol príspevok za službu priznaný). Keďže sťažovateľovi nebolo doručené\nministerstvom vnútra rozhodnutie (ale iba oznámenie), nemal možnosť podať voči nemu\nodvolanie – opravný prostriedok, čím bol ukrátený na svojich právach.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25\nods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25\nods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n12. Sťažovateľ namietal v sťažnosti porušenie týchto svojich základných práv:\n\n9\n\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,\npolitické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 12 ods. 3 ústavy každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti.\nZakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku\nsmerujúce k odnárodňovaniu.\nPodľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to,\nže uplatňuje svoje základné práva a slobody.\nPodľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\nPodľa čl. 39 ods. 2 ústavy každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc,\nktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.\nPodľa čl. 39 ods. 3 ústavy podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví\nzákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n10\n\nPodľa čl. 33 ods. 2 dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach\nak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore\na ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,\ns výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo\nzastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá\nsa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.\n13. Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, k porušeniu týchto základných práv malo\ndôjsť jednak rozsudkom krajského súdu č. k. 12 Sd 185/2014-87 z 26. marca 2015, jednak\nrozsudkom najvyššieho súdu č. k. 10 So 76/2015-133 z 22. júna 2016, ako aj oznámením\nministerstva vnútra č. SPOU-OSZ-32 451-022/2016-VE z 5. októbra 2016.\n14. Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti\nrozsudku krajského súdu č. k. 12 Sd 185/2014-87 z 26. marca 2015.\n15. Ako vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, toto ustanovenie zakotvuje\nprincíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv\nsťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťou iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať\nochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého\nzo základných práv alebo slobôd teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu\nna konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie\nktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných\nprávnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným\nsúdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04,\nII. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).\n16. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu č. k. 12 Sd 185/2014-87\nz 26. marca 2015 bolo prípustné odvolanie (ktoré sťažovateľ i podal) a na jeho základe\nodvolací súd bol oprávnený, ale aj povinný poskytnúť základným právam alebo slobodám\n\n11\n\nsťažovateľa ochranu v prípade zistenia, že krajský súd svojím postupom alebo rozhodnutím\ndo nich zasiahol. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom\nprípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\n17. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n18. Ďalej sa ústavný súd zaoberal časťou sťažnosti smerujúcou proti rozsudku\nnajvyššieho súdu č. k. 10 So 76/2015-133 z 22. júna 2016.\n19. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\n20. Rozsudok najvyššieho súdu č. k. 10 So 76/2015-133 z 22. júna 2016 nadobudol\nprávoplatnosť 28. júla 2016. Pokiaľ sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu\n18. novembra 2016, podal ju po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje.\n21. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť v časti smerujúcej proti rozsudku\nnajvyššieho súdu č. k. 10 So 76/2015-133 z 22. júna 2016 podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako oneskorenú.\n22. Ostalo tak preskúmať splnenie podmienok podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde vo vzťahu k časti sťažnosti smerujúcej proti oznámeniu ministerstva\nvnútra č. SPOU-OSZ-32 451-022/2016-VE z 5. októbra 2016.\n23. Podľa § 53 ods. 1 zákona ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\n\n12\n\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n24. Ako vyplýva z rozsudku najvyššieho súdu č. k. 10 So 76/2015-133\nz 22. júna 2016, týmto rozsudkom bol rozsudok krajského súdu č. k. 12 Sd 185/2014-87\nz 26. marca 2015 zmenený tak, že rozhodnutie odporkyne č. 431 113 7190 0 z 19. júna 2014\nnajvyšší súd zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie s tým, že odporkyňa je povinná\npostúpiť žiadosť sťažovateľa z 18. septembra 2013, ktorou si uplatnil nárok na starobný\ndôchodok od 13. novembra 1998 v súlade s § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov na rozhodnutie príslušnému orgánu,\nktorým je ministerstvo vnútra. Odporkyňa takto postupovala, avšak zo sťažnosti sťažovateľa\na z jej príloh je zrejmé, že sťažovateľovi bolo dosiaľ doručené ministerstvom vnútra\niba oznámenie č. SPOU-OSZ-32 451-022/2016-VE z 5. októbra 2016.\n25. Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľ toto oznámenie nepovažuje za rozhodnutie\no jeho žiadosti, ktorou si uplatnil nárok na starobný dôchodok, a listom zo 17. októbra 2016\nadresovaným ministerstvu vnútra vyjadril svoj nesúhlas s obsahom oznámenia č. SPOUOSZ-32 451-022/2016-VE z 5. októbra 2016 a požiadal o vydanie rozhodnutia o jeho\nžiadosti. Na druhej strane sťažovateľ považuje oznámenie ministerstva\n\nvnútra\n\nč. SPOU OSZ-32 451-022/2016-VE z 5. októbra 2016 za „konečné opatrenie orgánu\nverejnej správy“ v jeho veci, ktorým bolo „konanie vo veci priznania dôchodkovej dávky\nukončené“.\n26. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému\nsúdu nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv alebo slobôd, ktoré mali byť porušené oznámením\nministerstva vnútra č. SPOU-OSZ-32 451-022/2016-VE z 5. októbra 2016, účinne\nposkytuje a na ktorých použitie bol sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n27. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok,\nktorý v tretej časti upravuje ako prostriedok ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiam\n\n13\n\nalebo opatreniam orgánov verejnej správy správnu žalobu (§ 177 – § 198), resp. správnu\nžalobu v sociálnych veciach (§ 199 – § 205), prípadne v štvrtej časti konanie o žalobe proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy (§ 242 – § 251) a konanie o žalobe proti inému zásahu\norgánu verejnej správy (§ 252 – § 263).\n28. Ústavný súd ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti nemôže nahrádzať svojou\nrozhodovacou činnosťou rozhodnutia všeobecných súdov vrátane súdov v správnom\nsúdnom konaní. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n29. Ústavný súd môže výnimočne meritórne preskúmať sťažnosť aj v prípade\nnesplnenia podmienok ustanovených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, avšak iba\nv prípadoch uvedených v § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd\nneodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ\npreukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Vzhľadom\nna to, že sťažovateľ v sťažnosti netvrdil, a teda ani nepreukázal existenciu dôvodov hodných\nosobitného zreteľa, neostalo než sťažnosť aj v časti smerujúcej proti oznámeniu ministerstva\nvnútra č. SPOU-OSZ-32 451-022/2016-VE z 5. októbra 2016 odmietnuť podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n30. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. januára 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "dôchodok-starobný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "4f8bcab7-4308-471f-9bbd-e96503c4a0c4:c6d8910c-e770-4922-8f1c-4d027f8a5b73", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:3014200613.1", "spisova_znacka": "10So/76/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/76/2015 z 21. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:3014200613.1"}, {"guid": "2a05a0c9-8d93-451d-af09-255c3486f39c:f5df095f-daf3-49c3-a42c-8430c97d1d86", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7013201598.1", "spisova_znacka": "9So/157/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/157/2014 z 23. 2. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-02-23", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7013201598.1"}, {"guid": "34962ee0-4560-4c06-b878-59b059fcb8fe:cafc1c3a-469a-4337-86fe-54fbf76e2524", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014200297.1", "spisova_znacka": "10So/95/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/95/2014 z 14. 7. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-07-14", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200297.1"}, {"guid": "5773946f-f792-45ee-b39f-a3e0638addea:6652061f-bc84-4bf4-987b-ee07e5ab9a49", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3014200613.3", "spisova_znacka": "12Sd/185/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 12Sd/185/2014 z 25. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-03-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3014200613.3"}, {"guid": "0e7be202-39f0-48a5-8be8-6b8b4ca17f3e:3ee120e3-587e-4d22-b771-6f1419edd13a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3013200966.2", "spisova_znacka": "15Sd/315/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 15Sd/315/2013 z 2. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-03-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3013200966.2"}], "citovane_v": [{"guid": "8ff60bbe-5b35-469e-b5d5-aeaf2984bb64:3fe4eace-018c-494c-8c81-60f1039be62d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4020200497.2", "spisova_znacka": "23Sa/83/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/83/2020 z 19. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4020200497.2"}, {"guid": "6425510c-e463-424e-b03a-176dfc2d0c9c:b2d1e597-ebb3-4294-bc7b-52ac18f68e34", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4018200473.2", "spisova_znacka": "23Sa/59/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/59/2018 z 27. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200473.2"}, {"guid": "6425510c-e463-424e-b03a-176dfc2d0c9c:c9057d38-f945-4c13-a080-a25d901fe249", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4018200473.2", "spisova_znacka": "23Sa/59/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/59/2018 z 27. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200473.2"}, {"guid": "6425510c-e463-424e-b03a-176dfc2d0c9c:d156d0f0-f0dd-4381-b28d-d695ca0af24d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4018200473.2", "spisova_znacka": "23Sa/59/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/59/2018 z 27. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200473.2"}]}