{"guid": "ussr:326f71b1-0b08-4886-ba52-ba62a4e07dd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.156.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 156/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/2017 z 21. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. marca 2017, sp. zn. III. ÚS 156/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.156.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-03-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/326f71b1-0b08-4886-ba52-ba62a4e07dd0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.156.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.156.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.156.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 156/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prezumpciu neviny\nzaručeného v čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2 T 181/2013 z 29. apríla 2014, uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4 To 58/2014 z 5. novembra 2014 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 89/2015 z 30. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca\n2016 doručená sťažnosť\n(ďalej len\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného\nv čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prezumpciu\nneviny zaručeného v čl. 50 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 181/2013\nz 29. apríla 2014, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 4 To 58/2014 z 5. novembra 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tdo 89/2015 z 30. novembra 2015.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 2 T 181/2013 z 29. apríla 2014 uznaný vinným zo spáchania zločinu krádeže\npodľa § 212 ods. 1 a 3 písm. a) a ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm. e)\nTrestného zákona, prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 a 2 písm. a)\nTrestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného\nzákona, za čo mu bol podľa § 212 ods. 4, § 37 písm. h) a m), § 38 ods. 2, 4 a 8, § 41 ods. 1\na 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť\nrokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený\ndo ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona\nbol sťažovateľovi uložený aj trest prepadnutia veci a podľa § 287 ods. 1 a 2 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) ho okresný súd zaviazal nahradiť škodu spôsobenú trestnými činmi\npoškodeným.\n\n2\n\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré krajský súd\nuznesením sp. zn. 4 To 58/2014 z 5. novembra 2014 podľa § 319 Trestného poriadku\nzamietol.\n4. Následne sťažovateľ v tejto trestnej veci podal dovolanie, o ktorom najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 5 Tdo 89/2015 z 30. novembra 2015 rozhodol tak, že ho podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku odmietol.\n5. Podľa názoru sťažovateľa konajúce všeobecné súdy nesprávne právne\nkvalifikovali skutky, pre ktoré bol stíhaný, a tým porušili jeho základné práva zaručené\nv čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nJe presvedčený, že jeho „konanie malo byť posúdené podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3\npísm. a) Tr. zák.“.\n6. V ďalšom texte sťažnosti sťažovateľ prezentoval svoj pohľad na danú\nproblematiku a rozsiahlou argumentáciou odôvodňoval potrebu prijatia jeho názoru ako\nsprávneho vo vzťahu k právnej kvalifikácii jemu za vinu kladených skutkov. Naopak,\nza nesprávne považoval stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn.\nTpj 78/2011 prijaté 12. decembra 2011 [na zjednotenie výkladu zákona v otázkach právnej\nkvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže\nvlámaním podľa § 212 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa\n§ 245 Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom ‒ vlámaním v zmysle\nustanovenia § 138 písm. e) Trestného zákona, pomeru špeciality a zásady ne bis in idem],\no ktoré okrem iného najvyšší súd oprel odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nsp. zn. 5 Tdo 89/2015 z 30. novembra 2015.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo ods.\n\npodľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Najvyššieho súdu SR\n\n3\n\nsp. zn. 5 Tdo 89/2015 zo dňa 30. 11. 2015, Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 4 To 58/2014 zo dňa 05. 11. 2014 a Rozsudkom Okresného súdu Zvolen\nsp. zn. T 181/2013 zo dňa 29. 04. 2014, porušené bolo.\n2. Zrušuje sa Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 89/2015 zo dňa\n30. 11. 2015, Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4 To 58/2014 zo dňa\n05. 11. 2014 a Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2 T 181/2013 zo dňa 29. 04. 2014,\na vec sa vracia Okresnému súdu Zvolen, aby v nej znovu konal a rozhodol.\n3. Zrušuje sa stanovisko Trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 78/2011 zo dňa\n12. 12. 2011 nakoľko nezabezpečuje dotknutým fyzickým osobám plnohodnotnú ochranu ich\nzákladných práv a slobôd, a preto nie je v plnom rozsahu aplikovateľné v konaniach\npred všeobecnými súdmi, ako aj v konaniach pred Ústavným súdom SR.“\n8. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom, keďže sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii z dôvodu\nvýkonu trestu odňatia slobody.\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n11. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\n\n4\n\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n13. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n14. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 17\nods. 2, čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 50 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom okresného súdu okresného súdu sp. zn. 2 T 181/2013 z 29. apríla 2014,\nuznesením krajského súdu sp. zn. 4 To 58/2014 z 5. novembra 2014 a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 89/2015 z 30. novembra 2015, ku ktorému malo dôjsť tým,\nže všeobecné súdy konajúce v trestnej veci sťažovateľa nesprávne právne kvalifikovali\nskutky, pre ktoré bol stíhaný a napokon aj odsúdený.\n\n5\n\n15. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje\nsa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladných\n\npráv\n\nzaručených\n\nústavou\n\na práva zaručeného dohovorom rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 181/2013\nz 29. apríla 2014\n19. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n20. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\n\n6\n\n21. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten\norgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu\n(IV. ÚS 128/04).\n22. V posudzovanom prípade mohol sťažovateľ namietať porušenie v sťažnosti\noznačených práv zaručených ústavou a dohovorom napadnutým rozsudkom okresného súdu\npodaním odvolania (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský\nsúd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje\nprávomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2 a čl. 46\nods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu\nsp. zn. 4 To 58/2014 z 5. novembra 2014 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Tdo 89/2015 z 30. novembra 2015\n23. Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že nie je súdom vyššej inštancie\nrozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav,\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie\n\ns ústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými\n\nzmluvami o\n\nľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\n\n7\n\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\n24. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na obdobne aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy).\n25. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n26. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov\nuvádzaných účastníkmi konania.\n\n8\n\n27. Do obsahu uvedených práv však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n28. Z opísaných hľadísk pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu sťažovateľom\nnamietaného porušenia jeho základných práv napadnutým uznesením krajského súdu\nsp. zn. 4 To 58/2014 z 5. novembra 2014 a najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 89/2015\nz 30. novembra 2015.\n29. Ústavný súd pripomína, že v súlade so svojou aktuálnou judikatúrou zastáva\nprávny názor, podľa ktorého v prípadoch, ak sťažovateľ uplatní mimoriadny opravný\nprostriedok (dovolanie), spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho\nnásledne odmietne, je lehota na podanie sťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu (ide spravidla o rozhodnutie odvolacieho\nsúdu), s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú\n(napr. m. m. I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, III. ÚS 227/2010, IV. ÚS 49/2010,\nIV. ÚS 453/2010). Sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu odvolacieho súdu preto bolo\npotrebné považovať za podanú včas.\n30. Ako už bolo uvedené, sťažovateľ vytýkal všeobecným súdom všetkých stupňov\nnesprávnu právnu kvalifikáciu skutkov, pre ktoré bol stíhaný a odsúdený.\n\n9\n\n31. Krajský súd v uznesení sp. zn. 4 To 58/2014 z 5. novembra 2014, ktorým\npodľa § 319 Trestného poriadku odvolanie sťažovateľa proti prvostupňovému rozsudku\nsp. zn. 2 T 181/2013 z 29. apríla 2014 zamietol, sa k právnej kvalifikácii skutkov\nnevyjadroval. Ústavný súd však túto okolnosť nepovažoval za nedostatok odôvodnenia\nrozhodnutia, keďže zo samotného napadnutého rozhodnutia ani z obsahu sťažnosti a jej\npríloh nevyplýva, že by sťažovateľ v konaní pred krajským súdom v rámci odvolania\nuplatnil námietku nesprávnej právnej kvalifikácie stíhaných skutkov. Nedal teda „dôvodný\nimpulz“, ale ani možnosť alebo priestor druhostupňovému všeobecnému súdu adekvátne\nreagovať na takúto námietku. Je v súlade s elementárnou logikou, že ak sám odvolací súd\nprávnu kvalifikáciu považoval za správnu a táto bola bez akéhokoľvek ataku zo strany\nsťažovateľa, nebol žiaden racionálny dôvod jej určenie osobitne odôvodňovať. Takéto\nsituácie za určitých okolností diskvalifikujú sťažnosti sťažovateľov, a to vzhľadom\nna ustálený právny názor ústavného súdu, podľa ktorého pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany\nsvojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu,\nktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd\nna jej posúdenie nemá právomoc (III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04, IV. ÚS 266/08).\n32. Vzhľadom na uvedené relevantnými vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu budú závery ústavného súdu prijaté v súvislosti s preskúmaním napadnutého\nrozhodnutia najvyššieho súdu.\n33. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom dospel k záveru,\nže dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nie sú dané, čo viedlo\nk odmietnutiu dovolania sťažovateľa podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku,\nv podstatnom uviedol:\n«Obvinený namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku z hľadiska spôsobu\nspáchania trestného činu, výšky spôsobenej škody a aplikácie § 38 ods. 1 Tr. zák. Konkrétne\ndal do pozornosti dovolaciemu súdu rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. júna 2011, sp. zn.\n3 Tdo 47/2010, kde skutočne najvyšší súd vyslovil, že posúdenie skutku ako trestného činu\nkrádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., keď vlámanie bolo obvinenému\npričítané ako závažnejší spôsob konania, je v rozpore s § 38 ods. 1 Tr. zák. Páchateľ naplní\n\n10\n\nskutkovú podstatu ustanovenia § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák., ak spácha čin uvedený v § 212\nods. 1 alebo ods. 2 Tr. zák. a spôsobí ním značnú škodu, respektíve k spáchaniu dôjde\nzávažnejším spôsobom konania.\nNásledne však trestnoprávne kolégium najvyššieho súdu prijalo 12. decembra 2011\npod sp. zn. Tpj 78/2011 stanovisko na zjednotenie výkladu zákona v otázkach právnej\nkvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže\nvlámaním podľa § 212 Tr. zák. a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Tr.\nzák. spáchaného závažnejším spôsobom - vlámaním v zmysle § 138 písm. e) Tr. zák.,\npomeru špeciality a zásady ne bis in idem. V stanovisku sa uvádza:\n„I. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje\nprednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je\nkonkrétna okolnosť okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára\nkvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť\nneobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej\npodstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných\nznakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného\nzákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného\nčinu.\nII. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu\na spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4\npísm. b) Trestného zákona, pri použití § 138 písm. e) Tr. zák. Takéto posúdenie činu jeho\npodradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii\nskutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou\nvlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.).\nIII. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov\nich základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej\ntrestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako\nokolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby len pri aplikácii toho\nustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate\nzodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu. Keďže\n\n11\n\nide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim\nkritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu.“\nZ odôvodnenia teda vyplýva, že ak sa páchateľ dopustí trestného činu krádeže\nvlámaním a súčasne spôsobená škoda dosiahne minimálne výšku malej škody, trestný čin sa\nkvalifikuje podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. a nie podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr.\nzák.\nV zmysle § 21 ods. 3 písm. a) zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) kolégium najvyššieho súdu na návrh\npredsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská\nk zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,\nak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého\nkolégia.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o súdoch na zabezpečenie jednotného výkladu\na jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyšší\nsúd zverejňuje súdne rozhodnutia zásadného významu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu\nvýkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Na tento účel plénum\nnajvyššieho súdu alebo príslušné kolégium najvyššieho súdu prijíma stanoviská\nk zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak je to\npotrebné v záujme odstránenia nejednotnosti súdneho rozhodovania alebo ak sa senát\nnajvyššieho súdu odchýlil od právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí iného senátu\nnajvyššieho súdu.\nVzhľadom na skutočnosť, že trestnoprávne kolégium najvyššieho súdu prijalo\nstanovisko k posudzovaniu trestného činu krádeže - vlámaním, dovolací súd nebol\noprávnený rozhodnúť odlišne. Preto námietky obvineného k nesprávnosti stanoviska, jeho\npodrobné analýzy rozhodnutí najvyššieho súdu a dožadovanie sa aplikácie rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 47/2010, ktoré by bolo v jeho prospech, sú irelevantné.»\n34. Z citovanej časti odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 89/2015\nz 30. novembra 2015 vyplýva, že dovolací súd skutočne svoj záver o správnej právnej\nkvalifikácii skutkov všeobecnými súdmi nižších inštancií, pre ktoré bol sťažovateľ stíhaný\na odsúdený oprel o právne závery zjednocujúceho stanoviska svojho trestnoprávneho\n\n12\n\nkolégia sp. zn. Tpj 78/2011 z 12. decembra 2011. Na argumentáciu sťažovateľa prednesenú\nv dovolaní dovolací súd teda reagoval v podstate tým, že ozrejmil, ako je potrebné vykladať\npríslušné ustanovenia Trestného zákona v prípadoch, ako bola sťažovateľova trestná vec,\na to citáciou rozhodnej časti označeného zjednocujúceho stanoviska.\n35. Pokiaľ sťažovateľ očakáva, že ústavný súd na základe jeho sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy podanej pre namietané porušenie jeho základných práv urobí výklad\npríslušných ustanovení Trestného zákona [§ 38 ods. 1, § 138 písm. e), § 212 ods. 1 a 2\npísm. a) a ods. 4 psím. b)] a „nainštruuje“ ich správnu aplikáciu, tak tomuto očakávaniu\nvyhovieť nemožno. Ústavný súd totiž nepodáva výklad zákonov a v rámci konania\no sťažnosti sa zameriava na posúdenie zlučiteľnosti účinkov ich interpretácie a aplikácie\ns obsahom základných práv a slobôd (pozri napr. II. ÚS 142/2015, III. ÚS 717/2016).\nPri výklade a použití ustanovení zákona je však nevyhnutné rešpektovať skutočnosť\n(a práve dodržanie tohto je predmetom skúmania ústavným súdom), že interpretácia zákona\nnemôže popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne\nzasahovať do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných\nprincípov právneho štátu. Svoje závery musí všeobecný súd zároveň presvedčivo\nodôvodniť.\n36. Je pravdou, že v minulosti v súvislosti s interpretáciou a aplikáciou na vec\nsťažovateľa sa vzťahujúcich ustanovení Trestného zákona, t. j. s právnou kvalifikáciou\ntrestného činu krádeže spáchaného vlámaním pri vzniku malej škody, vznikali\nv rozhodovacej činnosti všeobecných súdov výkladové rozdielnosti v právoplatných\nrozhodnutiach, avšak práve z tohto dôvodu najvyšší súd pristúpil k prijatiu zjednocujúceho\nstanoviska (sp. zn. Tpj 78/2011), ktoré bolo výsledkom zákonom práve na to určeného\npostupu. Najvyšší súd teda využil zákonný prostriedok na to, aby odstránil nejednotnosť\nsúdneho rozhodovania.\n37. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou namietal aj závery zjednocujúceho stanoviska\ntrestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 78/2011 z 12. decembra 2011 a žiadal\nho zrušiť. Ústavný súd však tejto jeho požiadavke vyhovieť nemohol, pretože toto\n\n13\n\nstanovisko v okolnostiach daného prípadu nie je možné považovať za právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, ktoré by v zmysle ustanovení čl. 127 ústavy mohol\nsťažovateľ namietať pre porušenie jeho základných práv. Uvedené stanovisko nebolo prijaté\nna základe iniciatívy sťažovateľa ani v súvislosti s konaním v jeho veci a netýka sa ani jeho\nindividuálnej záležitosti tak, ako to vyžaduje čl. 127 ústavy, podľa ktorého ústavný súd\nrozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb namietajúcich\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd. Už zo samotného znenia bodu 3\nsťažovateľom navrhovaného výroku rozhodnutia (ktorým je ústavný súd podľa § 20 ods. 4\nzákona o ústavnom súde viazaný): „Zrušuje sa stanovisko Trestnoprávneho kolégia NS SR\nsp. zn. Tpj 78/2011 zo dňa 12. 12. 2011 nakoľko nezabezpečuje dotknutým fyzickým osobám\nplnohodnotnú ochranu ich základných práv a slobôd, a preto nie je v plnom rozsahu\naplikovateľné v konaniach pred všeobecnými súdmi, ako aj v konaniach pred Ústavným\nsúdom SR“, je zrejmé, že sťažovateľ ho neuplatňuje v súvislosti s porušením jeho\nzákladných práv, keďže nenamieta porušenie jeho konkrétnych základných práv týmto\nstanoviskom (nežiada vysloviť porušenie konkrétne a určito označeného základného práva\nzaručeného ústavou práve týmto stanoviskom, ale rozhodnutiami vydanými v jeho trestnej\nveci), a navyše nerobí tak vo vzťahu k svojej osobe, ale zovšeobecňuje to na neurčité osoby\n– adresátov (nekonkretizovaných základných práv), preto v tejto časti nemožno považovať\nsťažnosť za podanú v súlade s požiadavkami čl. 127 ods. 1 ústavy.\n38. S prihliadnutím na uvedené úloha ústavného súdu spočívala predovšetkým\nv posúdení, či v danom prípade bolo rozhodnutie najvyššieho súdu dostatočne\nodôvodnené, či netrpelo svojvôľou, a teda či ho možno považovať za ústavne konformné.\n39. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd vo svojom rozhodnutí dal presvedčivé\nodpovede na všetky pre konečné rozhodnutie podstatné, skutkové a právne otázky. Opísal\nskutky, pre ktoré bol sťažovateľ trestne stíhaný a odsúdený, uviedol, ktoré konkrétne\nustanovenia Trestného zákona boli vo veci sťažovateľa použité ako ich bolo potrebné\ninterpretovať a aplikovať. Ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom použitý výklad\nodporoval zneniu, zmyslu alebo účelu príslušných zákonných ustanovení (Trestného\nzákona). Podľa názoru ústavného súdu preto dovolací súd tak ako rozhodol, rozhodnúť\n\n14\n\nmohol. Jeho rozhodnutie netrpí vnútornou rozpornosťou, nie je nelogické, jeho výrok má\ndostatočnú oporu v odôvodnení, a preto je ústavne akceptovateľné a nevyžaduje zásah\nzo strany ústavného súdu.\n40. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že uznesením krajského súdu\nsp. zn. 4 To 58/2014 z 5. novembra 2014 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Tdo 89/2015 z 30. novembra 2015 nemohlo dôjsť k zásahu do základného práva\nsťažovateľa byť stíhaný z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, zaručeného v čl. 17\nods. 2 ústavy, základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto\nsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nprezumpciu\n\nneviny\n\nzaručeného v čl. 50 ods. 2 ústavy uznesením krajského súdu sp. zn. 4 To 58/2014\nz 5. novembra 2014 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 89/2015\nz 30. novembra 2015\n41. Aj v tejto časti je sťažnosť zjavne neopodstatnená, a to už na prvý pohľad, keďže\nk porušeniu tohto základného práva podľa čl. 50 ods. 2 ústavy dochádza pri prezumovaní\nviny v priebehu trestného konania v období pred vydaním konečného rozhodnutia o vine.\nV danej veci boli sťažovateľom napadnuté konečné rozhodnutia v merite veci,\nt. j. rozhodnutiami, ktorými bola vina sťažovateľa vyslovená. Zjavne teda nedošlo a ani\nnemohlo dôjsť k naplneniu podmienok pre vyslovenie porušenia základného práva\nustanoveného týmto článkom ústavy či už rozhodnutím krajského súdu alebo najvyššieho\nsúdu.\n42. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n15\n\n43. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy\nzaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením\nporušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo (pozri čl. 127\nods. 2 ústavy).\n44. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd\nuvádza, že takejto žiadosti vyhovie, ak to odôvodňujú osobné, majetkové a zárobkové\npomery žiadateľa a ak nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nárokov na ochranu\nústavnosti. Ústavný súd v tomto prípade upustil od rozhodovania o tejto žiadosti z dôvodov\nprocesnej ekonómie, pretože ani prípadné odstránenie uvedeného nedostatku by podľa\nnázoru ústavného súdu už nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti, ako je\nuvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. marca 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právna kvalifikácia-právna kvalifikácia trestného činu", "trestné konanie", "stanovisko-Najvyššieho súdu Slovenskej republiky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c82eefc0-a414-46af-9120-4863c5e1ede3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.717.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 717/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 717/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.717.2016.1"}, {"guid": "ussr:a09f9983-ce17-4f2b-b13b-007c5d400d3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.142.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2015 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.142.2015.1"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "cecc45a5-aa5d-4530-8f61-0f294940ca26:de542ff1-e8d3-460f-903b-787c9b790c9e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6713010728.1", "spisova_znacka": "4To/58/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/58/2014 z 4. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-11-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6713010728.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:75b2c786-2ab9-4bd9-acab-4409e35f9390", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.279.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 279/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2021 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.279.2021.1"}, {"guid": "ussr:b73e2f3c-58c1-48fd-a009-944ffc0c2a51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.31.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.31.2022.2"}, {"guid": "ussr:66826c1d-adea-456f-bd23-3829129a8805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.67.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2021 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.67.2021.1"}]}