{"guid": "ussr:8dcb00a5-fa22-40e6-b30c-c9c58e4f0623", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.154.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 154/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/2017 z 16. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 154/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.154.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-05-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8dcb00a5-fa22-40e6-b30c-c9c58e4f0623", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.154.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.154.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.154.2017.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 154/2017-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika\nv konaní o sťažnosti\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na Priekope 174/13, Žilina, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 C 51/2010 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 C 51/2010 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 C 51/2010 k o n a l bez zbytočných prieťahov.\n1\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 700 €\n\n(slovom sedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 312,34 eur (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet\njeho právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Polkovej, Na Priekope 174/13, Žilina, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 154/2017 z 28. februára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 51/2010\n(ďalej aj „namietané konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal okresnému súdu\n24. mája 2010 žalobu, ktorou si uplatňuje nároky podľa zákona č. 365/2004 Z. z.\no rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších\npredpisov. Veci bola pridelená sp. zn. 18 C 51/2010 a ku dňu podania sťažnosti ústavnému\n\n2\n\nsúdu nebol vo veci nariadený jediný termín pojednávania. Sťažovateľ poukazoval najmä\nna skutočnosť, že predmet konania pred okresným súdom nevykazuje takú skutkovú alebo\nprávnu zložitosť, ktorá by odôvodňovala trvanie konania po dobu takmer 7 rokov.\nSťažovateľ tiež vyslovil názor, podľa ktorého jeho správanie v procesnom postavení\núčastníka konania nijak neprispelo k celkovej doterajšej dĺžke konania. V tejto súvislosti\nuviedol, že sa v priebehu konania (4. novembra 2013) obrátil na predsedníčku okresného\nsúdu so sťažnosťou na zbytočné prieťahy, ktorá ju vyhodnotila ako dôvodnú. Zároveň\nuviedla, že súdny spis „nie je k dispozícii“, a preto dala spisovej kancelárii pokyn\nna urýchlené vykonanie úkonov súvisiacich s rekonštrukciou spisu. Následne sťažovateľ\nvyužil i ústavnú sťažnosť (19. mája 2014), o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením\nč. k. II. ÚS 708/2014-12 z 21. októbra 2014 (ďalej aj „prvá ústavná sťažnosť“) tak, že ju\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú, keďže podanie sťažnosti na prieťahy v konaní výrazne\nprispelo k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajším postupom okresného\nsúdu. Po rozhodnutí ústavného súdu o prvej ústavnej sťažnosti je však podľa názoru\nsťažovateľa okresný súd naďalej v jeho veci nečinný, pretože dosiaľ nenariadil termín\npojednávania. Postup okresného súdu v namietanom konaní tak podľa názoru sťažovateľa\nporušuje jeho v záhlaví označené práva.\n3. Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy\nvyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené jeho základné\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň\nsťažovateľ požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných\nprieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov\nprávneho zastúpenia.\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním\nsp. zn. Spr. 3200/2017 z 30. marca 2017, ktorý bol spolu s vyžiadaným spisom doručený\nústavnému súdu 10. apríla 2017. Predsedníčka okresného súdu v ňom vyjadrila súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde\na predložila chronológiu dosiaľ vykonaných úkonov okresného súdu:\n\n3\n\n„Dňa 24.05.2010 bola súdu doručená žaloba žalobcu zo dňa 20.05.2010.\nDňa 29.07.2011 súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu.\nDňa 22.04.2013 doručil žalobca súdu súhlas so zmenou petitu a predložil súdu plnú\nmoc udelenú advokátovi.\nDňa 11.11.2013 bol daný pokyn na vykonanie rekonštrukcie spisu.\nDňa 19.11.2013 súd vyzval žalobcu o súčinnosť pri vykonávaní rekonštrukcie spisu.\nDňa 06.12.2013 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým odkázal súd na svoju\nprávnu zástupkyňu v súvislosti s rekonštrukciou spisu.\nDňa 20.01.2014 bol vo veci spísaný úradný záznam o vylúčený sudcov\nv diskriminačných žalobách, ktorý sami podali diskriminačnú sudcovskú žalobu.\nDňa 22.01.2014 súd uznesením č. k. 18C/51/2010-18 nariadil rekonštrukciu spisu.\nDňa 23.01.2014 bol daný pokyn na doloženie rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o vylúčení sudcov v diskriminačných žalobách.\nDňa 14.03.2014 zákonná sudkyňa predložila spis predsedníčke súdu s tým, že\nsúhlasí, aby bola vec pridelená na rozhodnutie inému sudcovi, ktorý antidiskriminačnú\nžalobu nepodal.\nDňa 30.05.2014 bola súdu doručená žiadosť Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna zapožičanie spisu sp. zn. 18C/51/2010.\nDňa 24.07.2014 boli vo veci spísané úradné záznamy súvisiace s prerozdeleným\nspisov.\nDňa 28.10.2014 bol spis vrátený z Ústavného súdu Slovenskej republiky.\nDňa 27.11.2014 súd uznesením č. k.:18C(25 C)/51 /2010-34 vyzval žalovaného\nna vyjadrenie sa k predmetnej žalobe a toho istého dňa súd uznesením č. k.: 18C (25C)\n51/2010-36 pripustil zmenu žalobného petitu.\nDňa 23.12.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe.\nDňa 21.01.2015 bol daný pokyn na vyzvanie žalobcu na zaplatenie súdneho doplatku\nza podanú žalobu a taktiež na doručenie vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcovi.\nDňa 02.02.2015 súd výzvou vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho doplatku.\nDňa 20.02.2015 bolo súdu doručené podanie žalobcu k výzve na zaplatenie súdneho\ndoplatku so žiadosťou o vrátenie preplatku súdneho poplatku.\nDňa 17.03.2015 bol spis pridelený zákonnej sudkyni\n\n4\n\n.\n\nDňa 31.03.2015 zákonná sudkyňa predložila spis predsedníčke súdu s tým, že\nnavrhuje vec prideliť inému sudcovi, ktorý diskriminačnú žalobu nepodal.\nDňa 01.04.2015 bol spis pridelený zákonnej sudkyni\n\n.\n\nDňa 22.05.2015 súd uznesením č. k,: 18C/51/2010-70 zamietol návrh žalobcu\nna vrátenie preplatku súdneho poplatku.\nDňa 15.05.2015 bolo súdu doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu\nč. k.: 18C/51/2010-70 zo dňa 22.05.2015.\nDňa 27.08.2015 súd doručil odvolanie žalobcu na vedomie žalovanému a toho istého\ndňa bola vo veci vypracovaná predkladacia správa na predloženie spisu Krajskému súdu\nv Bratislave za účelom rozhodnutia o podanom opravnom prostriedku.\nDňa 01.10.2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave.\nDňa 14.10.2015 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.: 14C/493/2015-76\nrozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.05.2015 potvrdil.\nDňa 19.11.2015 bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave doručené tunajšiemu\nsúdu.\nDňa 04.12.2015 súd doručoval uznesenie Krajského súdu v Bratislave stranám\nsporu.\nDňa 23.03.2015 bol daný pokyn na vyzvanie žalobcu na zaplatenie súdneho\npoplatku.\nDňa 13.05.2016 bol do spisu založený záznam o zložení súdneho poplatku žalobcom.\nDňa 20.07.2016 súd uznesením č. k.: 18C/51/2010-85 vyzval žalobcu na odstránenie\nvád petitu.\nDňa 02.11.2016 súd uznesením č. k.: 18C/51/2010-87 rozhodol tak, že podanie\nžalobcu v časti, v ktorej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému upustiť\nod odmeňovania žalobcu v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania odmietol.\nDňa 19.01.2017 bola na uznesením č. k.: 18C/51/2010-87 zo dňa 02.11.2016\nvyznačená právoplatnosť.“\n5. K samotnej ústavnej sťažnosti predsedníčka okresného súdu uviedla: „... mám\nza to, že v predmetnom konaní sp. zn. 18C/51/2010, ide o právne zložitejšiu vec, vzhľadom\nna to, že judikatúra všeobecných súdov vo veciach antidiskriminačných žalôb ešte nie je\n\n5\n\nustálená (napr. III. ÚS 288/2014). Tiež mám za to, že k celkovému predĺženie konania\nprispela skutočnosť, že spis bol trikrát pridelený inému zákonnému sudcovi a to s poukazom\nna nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 16/2011 zo dňa 11.09.2013,\npodľa ktorého vo veciach diskriminačných žalôb sudcov by mali rozhodovať sudcovia, ktorí\nnepodali totožné alebo obdobné žaloby. Taktiež sťažovateľ sa v namietanom konaní\nnesprával vždy aktívne, keď počas nečinnosti súdu (v období od 24.05.2010 do 29.0.2011)\nneprejavil nespokojnosť a nesťažoval sa na túto nečinnosť u predsedu Okresného súdu.\nZároveň mám za to, že súčasná zákonná sudkyňa\n\nvo veci priebežne\n\nkoná a to bez zbytočných prieťahov, čo vyplýva aj z prehľadu úkonov v spise sp. zn.\n18C/51/2010... žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia\na nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v celej uplatnenej výške s poukazom\nna to, že tohto času súd priebežne koná.“\n6. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného\nsúdu stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľa. Táto vo svojom podaní doručenom\nústavnému súdu 27. apríla 2017 okrem iného uviedla: „... sťažovateľ nemá žiadnu\npovinnosť upozorňovať, vyzývať konajúci súd, aby si plnil svoje povinnosti, prejavovať\nsvoju nespokojnosť podávaním svojich sťažnosti na prieťahy v konaní. Konať bez prieťahov\nje základnou povinnosťou každého sudcu upravenou v § 2 ods. 2, § 30 ods. 4 zákona\nč. 385/2000 Z. z. v znení neskorších povinností a táto povinnosť vyplýva aj z procesných\npredpisov, a to z § 100 ods. 1 zákona č. 99/63 Zb. v znení neskorších predpisov,\na v súčasnosti z článku 17 zákona č. 160/2015 Z. z.. Nemožno opomenúť, že podľa\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sťažnosť na prieťahy v konaní účastníka\nkonania adresovaná predsedovi príslušného súdu je neúčinný prostriedok nápravy.\nJe nespochybniteľným faktom, že ani k dnešnému dňu Okresný súd Bratislava I nenariadil\njediný termín pojednávania v sťažovateľovej veci a jediným relevantným úkonom\nsmerujúcim k rozhodnutiu súdu je výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý sťažovateľ\nbezodkladne zaplatil. Celé konanie sa vyznačuje dlhodobými zbytočnými prieťahmi\nspôsobené nečinnosťou okresného súdu, ale i nesprávnou činnosťou, keď dokonca došlo\nk strate spisu.“ Právna zástupkyňa sťažovateľa tiež vyjadrila súhlas, aby ústavný súd\nvo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.\n\n6\n\n7. Z obsahu súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 51/2010 ústavný súd zistil\nrovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich\npovažoval za preukázané. Zároveň ústavný súd zistil, že v čase jeho rozhodovania nebolo\nnapadnuté konanie právoplatne skončené.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáhal aj vyslovenia porušenia\nsvojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\n\n7\n\nvidieť\n\nzásadnú\n\nodlišnosť\n\n(napr.\n\nII. ÚS 55/98,\n\nI. ÚS 132/03,\n\nIV. ÚS 105/07,\n\nIV. ÚS 90/2010).\n12. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie označených práv\nvychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04). Uvedené platí aj vo vzťahu\nk osobe, voči ktorej je nárok uplatnený.\n13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n14. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej\nz § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd\ni bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nV súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vychádzajú zo zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), najmä z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb.\n15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\n\n8\n\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr.\nI. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho\n\nsúdu pre ľudské práva ústavný súd\n\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií\npostupoval aj v danom prípade.\n16. Predmetom konania pred okresným súdom (po zmene petitu, pozn.) je\nrozhodovanie o žalobe sťažovateľa (sudcu všeobecného súdu), ktorou sa proti Slovenskej\nrepublike ‒ Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky domáha určenia, že jeho\nodmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania (tzv. antidiskriminačná\nžaloba) a v súvislosti s tým sa domáha zaplatenia peňažnej náhrady vo výške 46 776,60 €.\nPodľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá v čase podania žaloby netvorila (a ani\nv súčasnosti netvorí) štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a aj\ns prihliadnutím na túto skutočnosť ju možno hodnotiť ako právne zložitú. Uvedené\nkonštatovala vo svojom vyjadrení aj predsedníčka okresného súdu. Pokiaľ ide o faktickú\nzložitosť veci, táto sa v doterajšom priebehu konania nepreukázala, pretože okresný súd\ndosiaľ riešil len otázky procesného charakteru a nevykonával žiadne procesné úkony vo\nveci samej. Podľa názoru ústavného súdu však nemožno hovoriť o takej zložitosti veci,\nktorou by bolo možné odôvodniť doterajší neprimerane dlhý čas konania okresného súdu,\nt. j. obdobie takmer 7 rokov bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej a dokonca\nbez jediného pojednávania.\n17. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako strany sporu v procesnom\npostavení žalobcu. Ústavný súd zastáva názor, že správanie sťažovateľa v napadnutom\nkonaní malo čiastočný vplyv na doterajšiu dĺžku konania.\nSťažovateľ procesnými úkonmi reagoval až na výzvy okresného súdu (napr.\nzaplatenie súdneho poplatku) a sám v konaní navrhol zmenu petitu žaloby (podaním\ndoručeným okresnému súdu 22. apríla 2013, pozn.). Okrem toho žiadal o vrátenie časti\nzaplateného súdneho poplatku, čomu okresný súd nevyhovel. Sťažovateľ podal proti tomuto\nrozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský\n\n9\n\nsúd“) uznesením č. k. 14 C 493/2015-76 zo 14. októbra 2015 tak, že uznesenie okresného\nsúdu potvrdil. Z predloženého spisu okresného súdu tiež vyplýva, že sťažovateľ nereagoval\nna výzvu okresného súdu (uznesenie č. k. 18 C 51/2010-85 z 20. júla 2016, ktorým bol\nvyzvaný na odstránenie nedostatkov petitu jeho žaloby), a napriek jej riadnemu doručeniu\n(29. júla 2016), ostal v konaní nečinný a nedostatky návrhu v zmysle odôvodnenia\nuznesenia neodstránil, v dôsledku čoho došlo uznesením č. k. 18 C 51/2010-87\nz 2. novembra 2016 k odmietnutiu časti jeho podania (v časti, v ktorej sa sťažovateľ\ndomáhal uloženia povinnosti žalovanému upustiť od odmeňovania sťažovateľa v rozpore\nso zásadou rovnakého zaobchádzania, pozn.).\nUvedené procesné aktivity sťažovateľa síce predĺžili celkovú dobu súdneho konania,\nústavný súd však v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej\nv dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania oprávnená osoba zodpovednosť\nza predĺženie konania neznáša, nemožno ju ale v takomto prípade pripísať ani na vrub\nštátnemu orgánu konajúcemu vo veci (m. m. III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04,\nIII. ÚS 132/2012).\n18. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti poukázala na to, že\nsťažovateľ „sa v namietanom konaní nesprával vždy aktívne, keď počas nečinnosti súdu\n(v období od 24.05.2010 do 29.0.2011) neprejavil nespokojnosť a nesťažoval sa na túto\nnečinnosť u predsedu Okresného súdu“. Vo vzťahu k označenému obdobiu možno\nprisvedčiť tvrdeniu okresného súdu, následne však sťažovateľ vyvíjal aktivitu, pokiaľ ide\no urýchlenie postupu okresného súdu, a to sťažnosťou adresovanou predsedníčke okresného\nsúdu (4. novembra 2013), ako aj ústavnou sťažnosťou (19. mája 2014).\n19. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom\nkonaní. Lustráciou spisového materiálu ústavný súd zistil, že namietané konanie trvá takmer\nsedem rokov, pričom okresný súd v doterajšom priebehu konania nenariadil v konaní ani\njedno pojednávanie, čo je vzhľadom na samotnú dĺžku súdneho konania zo strany\nokresného súdu ničím neospravedlniteľným neefektívnym konaním.\n\n10\n\n20. V postupe okresného súdu zistil ústavný súd viacero období nečinnosti. Žaloba\nsťažovateľa bola okresnému súdu doručená 24. mája 2010, pričom až 29. júla 2011\n(14 mesiacov) bol sťažovateľ vyzvaný okresným súdom na zaplatenie súdneho poplatku.\nAko ústavný súd v rozhodnutí o prvej ústavnej sťažnosti sťažovateľa (uznesenie\nz 21. októbra 2014) konštatoval, v období od podania žaloby do podania sťažnosti\npredsedníčke okresného súdu (4. novembra 2013) „sa namietané konanie skutočne\nvyznačovalo prieťahmi, tak ako to tvrdil sťažovateľ, a potvrdila to i predsedníčka okresného\nsúdu v liste sp. zn. Spr. 2295/2013 z 15. novembra 2013. Po podaní sťažnosti na prieťahy\nv konaní predsedníčka okresného súdu prijala opatrenia spočívajúce vo vykonaní úkonov\nsúvisiacich s rekonštrukciou spisu, ktorý sa následne našiel, a vo vylúčení sudkyne\nkonajúcej vo veci sťažovateľa a v pridelení spisu novej zákonnej sudkyni.“.\n21. Ďalšie obdobia nečinnosti, ktoré prispeli k predĺženiu konania (po rozhodnutí\nústavného súdu o prvej ústavnej sťažnosti sťažovateľa, pozn.), je možné identifikovať\nv čase od 15. júna 2015, keď sťažovateľ doručil súdu odvolanie proti uzneseniu okresného\nsúdu, ktorým zamietol jeho návrh na vrátenie preplatku súdneho poplatku, do 1. októbra\n2015, keď bol spis predložený krajskému súdu na účely rozhodnutia o podanom opravnom\nprostriedku (viac ako 3 mesiace), a v čase od 4. decembra 2015, keď súd doručoval stranám\nsporu rozhodnutie krajského súdu, do 11. apríla 2016, keď bol sťažovateľ vyzvaný\nna zaplatenie súdneho poplatku (viac ako 4 mesiace). Celková doba ďalšej nečinnosti\nokresného súdu predstavuje takmer 8 mesiacov.\n22. Z uvedených skutočností ústavnému súdu vyplýva, že po jeho rozhodnutí o prvej\nústavnej sťažnosti sťažovateľa okresný súd síce priebežne konal (s výnimkou už\nvymedzenej krátkodobej nečinnosti), avšak jeho konaniu chýbala efektívnosť. Podľa\nstabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne\nk odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr.\nII. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). O neefektívnosti a nesústredenej činnosti\nokresného súdu v posudzovanom konaní svedčí najmä fakt, že okresný súd vo veci dosiaľ\n\n11\n\nnenariadil ani jeden termín pojednávania i napriek skutočnosti, že v konaní vykonával\nprocesné úkony v rámci prípravy pojednávania. Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna\nčinnosť okresného súdu nie je ospravedlniteľná, pretože súd nevykonával vo veci úkony,\nktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho\nkonania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy\n(pozri napr. I. ÚS 41/02). Okrem toho k neprimeranej dĺžke súdneho konania prispel\npodľa názoru ústavného súdu do značnej miery i samotný fakt, že v predmetnom konaní\ndošlo v priebehu 7 rokov k niekoľkonásobnej zmene zákonného sudcu.\n23. V súvislosti s argumentáciou zákonnej sudkyne\n\npredostretou\n\nv jej vyjadrení zo 16. marca 2017, ktorá prieťahy v konaní odôvodnila i veľkým počtom\nvecí v oddelení, ktoré nie je možné vybavovať bezodkladne, ústavný súd zdôrazňuje, že\ndoterajšia judikatúra ústavného súdu v tomto smere formulovala stanovisko, podľa ktorého\nnadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že\nSlovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov\nalebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej\nprávnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé\nkonanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).\nArgumenty okresného súdu súvisiace s nadmerným množstvom vecí a nedostatočným\npersonálnym obsadením okresného súdu preto nemôžu byť pripočítané na ťarchu účastníka\nkonania a nemajú povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je\npríslušný na rozhodnutie vo veci.\n24. Na základe vyhodnotenia uvedených kritérií dospel ústavný súd k záveru, že\nso zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania (takmer 7 rokov), v ktorom dosiaľ\nnebolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej, došlo v konaní okresného súdu v dôsledku\njeho nečinnosti, resp. neefektívnej a nekoncentrovanej činnosti k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i práva na prejednanie jeho veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n\n12\n\nIII.\n25. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nčl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva\nalebo slobody porušil, vo veci konal.\n26. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva\nsťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nako aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu\nprávoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 18 C 51/2010 konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n28. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n29. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 3 000 €\ndôvodiac „pretrvávajúcim pocitom neistoty, pocitmi márnosti a nespravodlivosti, ktoré\nvyplývajú z nečinnosti odporcu... Podľa názoru sťažovateľa príliš pomalá spravodlivosť\nstráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník konania je príliš dlho vystavený neistote\no výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým spojeným. Sťažovateľ prežíva psychickú traumu\nspôsobenú bezdôvodnou a dlhšiu dobu trvajúcou právnou neistotou o výsledok súdneho\nsporu. Traumu mu spôsobuje neriešenie jeho diskriminačného postavenia všeobecným\n\n13\n\nsúdom, ktoré bude mať odozvu aj v jeho sociálnom postavení z hľadiska materiálneho\nzabezpečenie po ukončení funkcie sudcu.“.\n30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n31. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na doterajšiu\ndĺžku napadnutého konania (takmer 7 rokov), v rámci neho na celkové obdobie nečinnosti\nokresného súdu (1 rok a 10 mesiacov) i na správanie sťažovateľa počas namietaného\nkonania. Osobitne prihliadol na to, že ani po rozhodnutí o prvej ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa nepostupoval okresný súd vo veci efektívne, o čom svedčí fakt, že dosiaľ sa\nvo veci neuskutočnilo ani jedno pojednávanie. S ohľadom na uvedené považoval ústavný\nsúd za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 700 € podľa § 56\nods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).\n32. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľa vyčíslila trovy konania\nsumou 312,34 € za dva úkony právnej služby.\n33. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma\nza dva úkony (prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti) je vyčíslená\nv súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov, preto boli trovy právneho zastúpenia priznané v požadovanej sume 2 x 147,33 €,\n\n14\n\nk tomu 2 x režijný paušál 8,84 €, t. j. odmena advokáta za poskytnuté právne služby\npredstavuje celkovú sumu 312,34 € (bod 4 výroku nálezu).\n34. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. mája 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/51/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:509f8763-016a-4535-b381-c7f6c0b0877b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 708/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 708/2014 z 21. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:509f8763-016a-4535-b381-c7f6c0b0877b"}, {"guid": "ussr:55c0e5fc-4f3e-484c-9086-8e200723ea8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2014 z 24. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55c0e5fc-4f3e-484c-9086-8e200723ea8e"}, {"guid": "ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 16/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/2011 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e"}, {"guid": "ussr:7846070a-640a-4aea-8bed-5cc23423836a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 132/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 132/2012 z 26. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-26", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7846070a-640a-4aea-8bed-5cc23423836a"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:637a7473-70aa-4f86-861b-9c62fc323a1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.635.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 635/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 635/2018 z 22. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.635.2018.1"}, {"guid": "ussr:014cddc2-fd86-4415-be7b-2748cca6a6a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.589.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 589/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 589/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.589.2017.1"}]}