{"guid": "ussr:31c65813-6002-4ffd-8303-04048fae6149", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.127.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2017 z 16. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 127/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.127.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-05-16", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/31c65813-6002-4ffd-8303-04048fae6149", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.127.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.127.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.127.2017.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 127/2017-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika\nv konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 47/2013 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.\n13 C 47/2013 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n13 C 47/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\nosemsto eur), ktoré\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 800 € (slovom\nje\n\nOkresný súd Piešťany\n\npovinný\n\nvyplatiť jej do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jej právneho\nzástupcu\n\n,\n\n, do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 127/2017 z 21. februára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n13 C 47/2013 (ďalej aj „namietané konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka 1. marca\n2013 podala na okresnom súde návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov. Od podania návrhu uplynulo už viac ako 46 mesiacov, dosiaľ však k odstráneniu\njej právnej neistoty nedošlo. Sťažovateľka sa 20. júna 2014 obrátila na predsedníčku\nokresného súdu so sťažnosťou na zbytočné prieťahy, ktorá ju vyhodnotila ako opodstatnenú.\nNásledne sa vo veci 26. septembra 2014 uskutočnilo dosiaľ jediné pojednávanie, ktoré bolo\nodročené na neurčito z dôvodu pokusu účastníkov konania o mimosúdnu dohodu.\n2\n\nSťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 22. októbra 2014 oznámila,\nže k mimosúdnej dohode nedošlo, a žiadala nariadiť termín pojednávania. Z dôvodu\nnečinnosti okresného súdu podala sťažovateľka 5. októbra 2015 ústavnú sťažnosť, o ktorej\nústavný súd rozhodol uznesením č. k. I. ÚS 507/2015-10 z 18. novembra 2015 (ďalej aj\n„prvá ústavná sťažnosť“) tak, že ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú dôvodiac,\nže ojedinelé prieťahy vo väzbe na celkovú dovtedajšiu dĺžku konania nedosahovali ústavne\nrelevantnú intenzitu. Po rozhodnutí ústavného súdu o prvej ústavnej sťažnosti je okresný\nsúd nečinný ďalších 14 mesiacov.\n3. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy\nvyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené jej základné\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň\nsťažovateľka požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných\nprieťahov, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €\na náhradu trov právneho zastúpenia.\n4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v stručnosti vyjadril k sťažnosti\nprípisom sp. zn. Spr. 186/17 zo 7. apríla 2017, ktorý bol spolu s vyžiadaným spisom\ndoručený ústavnému súdu 18. apríla 2017. Predsedníčka okresného súdu uviedla tento\nrozpis úkonov: „- 1.3.2013 súdu doručená žaloba o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva po rozvode a spis pridelený sudkyni\n\n,\n\n- 25.4.2013 spis predložený poverenému vyššiemu súdnemu úradníkovi,\n- 26.4.2013 úprava na doručenie návrhu s prílohami odporcovi, ktorý bol doručený\n2.5.2013,\n- 16.7.2014 vytýčený termín pojednávania na 26.9.2014,\n- 26.9.2014 účastníci pred pojednávaním uviedli, že sa pokúsia o mimosúdnu\ndohodu, ktorej výsledok súdu oznámia do 30 dní,\n- 22.10.2014 oznámenie právneho zástupcu navrhovateľky, že k mimosúdnej dohode\nneprišlo z dôvodu nesúhlasu banky,\n- dňa 17.2.2016 spis pridelený sudkyni\nzákonného sudcu.“\n3\n\nz dôvodu zmeny\n\nĎalej\n\npredsedníčka\n\nokresného\n\nsúdu\n\npoukázala\n\nna\n\nvyjadrenie\n\nsudkyne\n\n, ktorá k sťažnosti uviedla, že „z dôvodu vybavovania agendy\nstarostlivosti o maloleté deti (oddelenie P), ktoré konania sú prednostné, predpokladá\nvytýčenie termínu pojednávania v danej veci na september 2017“. Vo vzťahu k postupu\nzákonných sudkýň v namietanom konaní predsedníčka okresného súdu uzavrela, že „Obe\nsudkyne, ktoré vo veci konali (\n\n) vybavujú súčasne agendu\n\nstarostlivosti o maloleté deti, ako špecializovanú agendu, v ktorých veciach musia konať\nprednostne, preto k danom konaní došlo k zbytočným prieťahom.“. Zároveň predsedníčka\nokresného súdu oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n5. Ústavný súd 18. apríla 2017 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu\nzástupcovi sťažovateľky s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 7 dní od doručenia\nprípisu. Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 28. apríla 2017\nokrem iného uviedol, že „v celom konaní bol porušovateľ nečinný a ak činný bol, tak\nneefektívne. Porušovateľ vykonával len bežné úkony, ktoré v celom poňatí nevedú a neviedli\nk odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky. Len od oznámenia zo dňa 22.10.2014 uplynulo\nk dnešnému dňu viac ako 2 a pol roka bez úkonu vedúcemu k riadnemu prejednaniu\na rozhodnutiu, o to viac ak ide o konanie, v ktorom ide o nemalú sumu, ktorá pričinením\nsúdu je na ramenách sťažovateľky. Od poslednej úpravy súdu dňa 17.02.2016 (pridelenie\nspisu inej sudkyni nemožno považovať za úkon vedúci k odstráneniu právnej neistoty)\nuplynulo viac ako 14 mesiacov.“. Zároveň oznámil, že sťažovateľka súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n4\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáhala aj vyslovenia porušenia\nsvojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n10. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie označených práv\nvychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04). Uvedené platí aj vo vzťahu\nk osobe, voči ktorej je nárok uplatnený.\n11. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n5\n\n12. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej\nz § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd\ni bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nV súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vychádzajú zo zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), najmä z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb.\n13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje,\n\nsprávanie\n\núčastníka\n\nsúdneho\n\nkonania\n\na\n\npostup\n\nsamotného\n\nsúdu\n\n(napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.\n14. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmetom napadnutého konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov. Konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú. V posudzovanej veci nešlo ani\no skutkovo komplikovanú záležitosť, ktorá by vyžadovala osobitný prístup okresného súdu.\nPrieťahy v konaní na okresnom súde preto nemožno považovať za dôsledok vyvolaný\nprávnou alebo skutkovou zložitosťou prejednávanej veci. Napokon, ani okresný súd\nvo svojom vyjadrení k sťažnosti nepoukázal na mimoriadnu zložitosť napadnutého konania,\nktorá by ospravedlňovala jeho doterajšiu dĺžku.\n15. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky. Ústavný súd z obsahu\n6\n\nzapožičaného spisu okresného súdu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné\npripísať na ťarchu sťažovateľky v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania alebo\nspomalením jeho priebehu. Ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti\nna takého skutočnosti nepoukázala. Naopak, ústavný súd zistil, že sťažovateľka vyvíjala\naktivitu, pokiaľ ide o urýchlenie postupu okresného súdu, a to sťažnosťou adresovanou\npredsedníčke okresného súdu, ako aj ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu.\n16. Napokon, ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že v napadnutom konaní bol\nod podania návrhu (1. marca 2013) nariadený jediný termín pojednávania (26. septembra\n2014), výsledkom ktorého mal byť pokus účastníkov konania o mimosúdnu dohodu.\nSťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 22. októbra 2014 oznámila,\nže k mimosúdnej dohode nedošlo, preto navrhla nariadiť termín pojednávania. Okresný súd\nnásledne až do predloženia súdneho spisu ústavnému súdu (18. apríl 2017) nevykonal\nvo veci žiaden úkon. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba\nnečinnosti okresného súdu 29 mesiacov (takmer 2 a pol roka). Uvedená nečinnosť\nokresného súdu nie je ospravedlniteľná, pretože súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali\nsmerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania\nnachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri\nnapr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek\nzákonných dôvodov je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú\nz ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Napriek tomu, že predsedníčka okresného súdu\nuznala zbytočné prieťahy v namietanom konaní, úplne nepochopiteľne vyznieva vyjadrenie\nzákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti, ktorá „predpokladá vytýčenie termínu pojednávania\nv danej veci na september 2017“, čo predstavuje ďalších približne 5 mesiacov nečinnosti\nokresného súdu.\n17. V súvislosti s obranou okresného súdu spočívajúcou v argumentácii o vybavovaní\nagendy starostlivosti o maloleté deti, ktorá musí byť vybavovaná prednostne, ústavný súd\ns poukazom na svoju ustálenú judikatúru uvádza, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát\nmusí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže\nv čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,\n7\n\nktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť\ndôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).\n18. Na základe vyhodnotenia uvedených kritérií dospel ústavný súd k záveru,\nže základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 47/2013\nporušené boli (bod 1 výroku nálezu).\nIII.\n19. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nčl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva\nalebo slobody porušil, vo veci konal.\n20. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva\nsťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nako aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu\nprávoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 13 C 47/2013 konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n21. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n22. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n\n8\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n23. Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 4 000 €\na v tejto súvislosti uviedla, že „neúmerná dĺžka konania pred súdom má dopad najmä na jej\npsychickú stránku, nakoľko do dnešného dňa nemôže byť uzavretá kapitola v jej živote, a to\ndefinitívne vyporiadanie sa s bývalým manželom... takto mesačne musí uhrádzať viac ako\n200 €, nakoľko jej bývalý manžel je bez príjmu a banka svoju pozornosť upriamuje\nprednostne na ňu. Pre právnu istotu je nesmierne dôležité pre sťažovateľku vyporiadať\npredmetné pasívum, ktoré v čase rozvodu bolo vo výške viac ako 14.000 €...“.\n24. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n25. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na doterajšiu\ndĺžku napadnutého konania (viac ako 48 mesiacov) a v rámci neho na obdobie absolútnej\na neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu po dobu 2 rokov a 5 mesiacov. Osobitne\nprihliadol na to, čo je pre sťažovateľku „v hre“, ako i na to, že ani po rozhodnutí o prvej\nústavnej sťažnosti sťažovateľky nevykonal okresný súd vo veci žiaden úkon. Zmenu\nzákonnej sudkyne (17. február 2016) nemožno považovať za úkon vedúci k odstráneniu\nprávnej neistoty sťažovateľky. S ohľadom na uvedené považoval ústavný súd za primerané\npriznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 800 € podľa § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).\n26. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\n9\n\núčastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky vyčíslil trovy konania sumou\n468,51 € za tri úkony právnej služby.\n27. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2016, ktorá\nbola 884 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2017. Náhradu trov konania\npriznal ústavný súd za dva úkony právnej služby ‒ prevzatie a prípravu zastupovania\na podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2017 v zmysle § 11\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 147,33 €. Takto stanovená odmena spolu\ns režijným paušálom 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 156,17 € za jeden úkon\nuskutočnený v roku 2017. Odmena advokáta za poskytnuté služby v konaní pred ústavným\nsúdom tak predstavuje celkovú sumu 312,34 € (bod 4 výroku nálezu). Podanie právneho\nzástupcu sťažovateľky doručené ústavnému súdu 28. apríla 2017 nevyhodnotil ústavný súd\nvzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto\nodmenu zaň nepriznal.\n28. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. mája 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/47/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:03a70bb7-f99f-473f-b012-c47c0863feba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.507.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 507/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 507/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.507.2015.1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}], "citovane_v": []}