{"guid": "ussr:1ffc14d8-3ae7-4314-b908-e4d863917125", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.120.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 120/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2017 z 21. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. februára 2017, sp. zn. III. ÚS 120/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.120.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-02-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1ffc14d8-3ae7-4314-b908-e4d863917125", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.120.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.120.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.120.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 120/2017-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\nvo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 T 64/2014 a jeho rozsudkom z 18. júna 2014 a postupom Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky a jeho prípisom č. 49678/2015-61/D/610 z 11. januára\n2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 64/2014 a jeho rozsudkom z 18. júna 2014 a postupom\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a jeho prípisom\nč. 49678/2015-61/D/610 z 11. januára 2016.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného\nsúdu č. k. 1 T 64/2014-61 z 18. júna 2014 na základe schválenia dohody o vine a treste\nuzavretej medzi ním a prokurátorom Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „okresná\nprokuratúra“) uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348\nods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Trestný zákon“), ktorého sa dopustil tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil na výkon\ntrestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom okresného súdu pod č. k.\n3 T 228/2013-70 z 29. novembra 2013 v stanovenej lehote. Za to bol odsúdený na trest\nodňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným\nstupňom stráženia.\n3. Sťažovateľ sa 30. novembra 2015 podnetom adresovaným ministerstvu domáhal\npodania dovolania ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“),\nktoré odôvodnil tým, že v trestnom konaní, ktoré viedlo k jeho odsúdeniu rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 1 T 64/2014 z 18. júna 2014, bolo porušené jeho právo na obhajobu,\nv čom videl naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005\nZ. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\n4. Ministerstvo podnet sťažovateľa prípisom č. 49678/2015-61/D/610 z 11. januára\n2016 odložilo s odôvodnením, že v trestnej veci sťažovateľa nezistilo zásadné porušenie\npráva na obhajobu.\n5. Podľa presvedčenia sťažovateľa ministerstvo svojím postupom a prípisom\nz 11. januára 2016 porušilo jeho základné právo na inú právnu ochranu a právo\n\n2\n\nna spravodlivé súdne konanie, pretože nimi „bola prekročená právomoc ministra, ktorý\nnemá oprávnenie rozhodovať namiesto dovolacieho súdu o tom, že dovolacie dôvody\nsa nepreukázali“. Tvrdí, že „pokiaľ minister spravodlivosti obdrží podnet na podanie\ndovolania, ktorý je dôvodný, musí sa ním riadiť a dovolanie podať“, a pokračuje,\n„že prieskumná právomoc ministerstva je daná len v rozsahu zistenia skutočností, či nie sú\ndané formálne nedostatky, v dôsledku ktorých by mohlo byť prípadné dovolanie odmietnuté\ndovolacím súdom podľa § 382 Tr. por.“. Podľa názoru sťažovateľa „ministerstvo\nje oprávnené preskúmať podnet len v tom smere, či uvádzané dôvody... obsahovo\nzodpovedajú dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 Tr. por.... postup ministra\npri rozhodovaní\n\no podnete\n\nje\n\njednoznačne\n\nzaložený\n\nna\n\nprioritnom\n\npreskúmaní\n\nformálnoprávnych náležitostí podnetu na podanie dovolania a existencie dovolacieho\ndôvodu obsahovo zodpovedajúceho ust. § 371 ods. 1 Tr. por., resp. § 371 ods. 2 Tr. por.\ns tým, že k meritórnemu preskúmaniu a rozhodnutiu je povolaný len dovolací súd,\nnie minister.“. „V danom prípade“, ako uvádza sťažovateľ, „ministerstvo atrahovalo na\nseba právomoc dovolacieho súdu rozhodnúť podľa § 392 ods. 1 Tr. por., t. j., že po\npreskúmaní veci bolo zistené, že dovolacie dôvody sa nepreukázali, teda v zásade to,\nže tvrdenie o danosti niektorého dovolacieho dôvodu nezodpovedá skutočnosti“.\n6. Podľa sťažovateľa ministerstvo zvolilo neprijateľný výklad príslušných ustanovení\nTrestného poriadku porušujúci jeho základné právo a postup ministerstva považuje\n„za prejav formalistického prístupu k interpretácii relevantných noriem Trestného\nporiadku..., ktorý má vo svojich dôsledkoch prvky arbitrárnosti a svojvôle“.\n7. Za „zjavne svojvoľné“ sťažovateľ označil aj odôvodnenie napadnutého prípisu\nministerstva, ktoré nezodpovedá skutkovému stavu a nie sú z neho „zrejmé žiadne dôvody,\nna základe ktorých ministerstvo dospelo k svojmu rozhodnutiu o odložení podnetu“.\n8. Porušenie svojich práv sťažovateľ namieta aj postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 T 64/2014 a jeho rozsudkom z 18. júna 2014, a to v súvislosti\ns neskúmaním splnenia podmienok na vykonanie verejného zasadnutia, konkrétne,\n\n3\n\nže „si nevyžiadal súhlas sťažovateľa, či súhlasí so skrátením lehoty na prípravu na verejné\nzasadnutie vo vzťahu k jeho novo-ustanoveného obhajcu“.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu a inú právnu ochranu zaručené\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\nochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 49678/2015-61/D/610 týkajúcom sa jeho\npodnetu na podanie dovolania proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1 T/64/2014\na vybavenia tohto podnetu upovedomením z 11. 1. 2016 porušené bolo.\n2. Upovedomenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vybavení\npodnetu\n\nk podaniu dovolania sp. zn. 49678/2015-61/D/610\n\nz 11. 1. 2016 zrušuje v časti týkajúcej sa podnetu na podanie dovolania proti rozsudku\nOkresného súdu Prievidza sp. zn. 1 T/64/2014 a vec\n\nmu vracia na\n\nnové konanie.\n3. Základné právo\n\nna súdnu a inú právnu ochranu zaručené\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 T/64/2014 a jeho rozsudkom z 18. júna 2014 porušené bolo.\n4.\n\nsa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n10.000 €, ktoré je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné vyplatiť do 2 mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.“\n10. Zároveň sťažovateľ požiadal o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred\nústavným súdom. Túto žiadosť odôvodnil jeho nemajetnosťou a zlou finančnou situáciou,\nkeďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.\n\n4\n\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n13. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n14. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\n16. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru slobôd postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 T 64/2014 a jeho rozsudkom z 18. júna 2014 a postupom ministerstva a jeho\nprípisom č. 49678/2015-61/D/610 z 11. januára 2016.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nK namietanému porušeniu práv postupom ministerstva a jeho prípisom\nč. 49678/2015-61/D/610 z 11. januára 2016\n19. Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu ministerstvu vytýkal, že svojím\npostupom pri vybavovaní jeho podnetu na podanie dovolania ministrom spravodlivosti\nprekročilo svoju právomoc a rozhodovalo o podnete v rozsahu, v akom na to zákon (Trestný\nporiadok) oprávňuje iba dovolací súd. Rovnako sťažovateľ namieta nesprávny výklad\naplikovaných právnych noriem ministerstvom a napokon atakuje odôvodnenie prípisu\nministerstva z 11. januára 2016, ktoré považuje za svojvoľné a neodôvodnené. V konečnom\ndôsledku sťažovateľ uzatvára, že minister nepodal dovolanie napriek tomu, že tak urobiť\nmal.\n20. Podľa zistenia ústavného súdu sa sťažovateľ skoršou sťažnosťou podanou\nústavnému súdu 11. marca 2016 v súvislosti s namietaným postupom ministerstva a jeho\nprípisom č. 49678/2015-61/D/610 z 11. januára 2016 už domáhal ochrany jeho základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\n\n6\n\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 221/2016-21\nzo 6. apríla 2016 v tejto časti skoršiu sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú. Komparáciou obsahu skoršej a aktuálnej sťažnosti ústavný súd dospel\nk záveru, že postup a prípis ministerstva bol sťažovateľom namietaný z tých istých\ndôvodov.\n21. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka\nveci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len\no podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\n22. V konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 221/2016 o predošlej\nsťažnosti sťažovateľa sa nerozhodovalo len o podmienkach konania, ale ústavný súd\nsťažnosť preskúmal a vyhodnotil ju ako zjavne neopodstatnenú. Rozhodnutie ústavného\nsúdu o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenej bolo rozhodnutím,\nktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.\n23. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť\nsťažovateľa je v tejto časti neprípustná, a preto ju po predbežnom prerokovaní odmietol\npodľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu práv postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 T 64/2014 a jeho rozsudkom z 18. júna 2014\n24. Sťažovateľ v druhej časti sťažnosti namietal porušenie základného práva\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústava a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 64/2014 a jeho rozsudkom z 18. júna\n2014.\n25. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\n\n7\n\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\n26. Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie\nsťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade\npodania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom\nsúde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).\n27. Napadnutý rozsudok okresného súdu bol vydaný 18. júna 2014 na verejnom\nzasadnutí v prítomnosti sťažovateľa, na ktorom okresný súd schválil dohodu o vine a treste\nuzavretú medzi ním a prokurátorom okresnej prokuratúry. V ten istý deň nadobudlo toto\nrozhodnutie právoplatnosť. Od tohto momentu teda začala sťažovateľovi plynúť zákonnom\nustanovená dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti pre porušenie základných práv alebo\nslobôd v označenom trestnom konaní. Aktuálna sťažnosť však bola ústavnému súdu\ndoručená až 14. marca 2016.\n28. Pretože sťažovateľ podal sťažnosť na ústavnom súde v tejto časti zjavne\npo uplynutí dvojmesačnej lehoty, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.\n29. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy\nzaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením\nporušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo (pozri čl. 127\nods. 2 ústavy).\n30. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd\nuvádza, že takejto žiadosti vyhovie, ak to odôvodňujú osobné, majetkové a zárobkové\npomery žiadateľa a ak nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nárokov na ochranu\nústavnosti. Ústavný súd v tomto prípade upustil od rozhodovania o tejto žiadosti z dôvodov\nprocesnej ekonómie, pretože ani prípadné odstránenie uvedeného nedostatku by podľa\n\n8\n\nnázoru ústavného súdu už nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti, ako je\nuvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. februára 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "minister, ministerstvo", "dovolanie-nepodanie", "obhajoba, obhajca"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a6a2577f-d2ad-42b7-b686-858cc2015ba3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.221.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 221/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 221/2016 z 6. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.221.2016.1"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:12cce427-ba58-4c80-b1a6-f370b37cffbd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12cce427-ba58-4c80-b1a6-f370b37cffbd"}], "citovane_v": []}