{"guid": "ussr:6897ed22-dfc0-493b-b6f4-567f3aec1ef3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.111.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 111/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/2017 z 1. 8. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. augusta 2017, sp. zn. III. ÚS 111/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.111.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-08-01", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6897ed22-dfc0-493b-b6f4-567f3aec1ef3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.111.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.111.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.111.2017.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 111/2017-29\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika\nv konaní o sťažnosti\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Dung Le Quang, Medňanská 518/13, Ilava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.\n26 C 3/2008 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.\n26 C 3/2008 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n26 C 3/2008 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Trenčín j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 303,16 eur (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jej právneho\nzástupcu JUDr. Dung Le Quang, Medňanská 518/13, Ilava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 111/2017 zo 14. februára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 3/2008 (ďalej aj „namietané konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní vedenom pred\nokresným súdom pod sp. zn. 26 C 3/2008 domáha spolu s ďalšími žalobcami určenia\nvlastníckeho\n\npráva\n\nk\n\nnehnuteľnostiam.\n\n2\n\nŽaloba\n\nbola\n\nv\n\nuvedenej\n\nveci\n\npodaná\n\n29. februára 2008 a následne doplnená 7. apríla 2008. Okrem toho bol podaný i návrh\nna vydanie predbežného opatrenia, ktorý okresný súd uznesením č. k. 26 C 3/2008-227\nz 1. augusta 2008 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie,\no ktorom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) rozhodol uznesením\nč. k. 4 Co 314/2009-272 z 2. decembra 2009 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil.\nSťažovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu 29. januára 2010 dovolanie, ktoré odôvodnila\npodaním doručeným okresnému súdu 3. februára 2010. Okresný súd však dosiaľ jej\ndovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie\nnezaslal (z dôvodu odstraňovania nedostatkov podaného dovolania spočívajúcich v absencii\nplnej moci udelenej advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní, pozn.). V priebehu\nkonania vzali viacerí účastníci konania návrh na začatie konania späť a žiadali konanie\nzastaviť. Z uvedeného dôvodu okresný súd uznesením č. k. 26 C 3/2008-348 z 31. júla 2012\na uznesením č. k. 26 C 3/2008-597 zo 6. mája 2016 konanie čiastočne zastavil. I proti týmto\nrozhodnutiam podala sťažovateľka opravné prostriedky, o ktorých odvolací súd rozhodol\nuznesením č. k. 5 Co 9/2017-642 z 12. apríla 2017 (proti prvému označenému uzneseniu\nbolo odvolacie konanie zastavené z dôvodu späťvzatia odvolania a druhé označené\nuznesenie bolo odvolacím súdom potvrdené, pozn.). Okrem toho podala sťažovateľka\n5. októbra 2016 „opakovaný návrh na vydanie predbežného opatrenia“, ktorý okresný súd\nuznesením č. k. 26 C 3/2008-620 z 24. októbra 2016 odmietol.\n3. Ako ďalej vyplynulo z ústavnej sťažnosti, vzhľadom na väčší počet účastníkov\nv predmetnej veci sa aktivita okresného súdu obmedzila na zisťovanie a ustálenie ich\nokruhu, v dôsledku čoho prebieha konanie už 9 rokov bez toho, aby okresný súd čo i len\nnariadil prvý termín pojednávania. Sťažovateľka 1. marca 2016 doručila predsedovi\nokresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. K ústavnej sťažnosti okrem iného pripojila\ni podanie z 30. marca 2016, ktorým ju verejná ochrankyňa práv upovedomila o výsledkoch\nvybavenia podnetu týkajúceho sa ochrany jej základných práv. S ohľadom na uvedené sa\nsťažovateľka domnieva, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až dosiaľ, je\nneprimerane dlhá, a že okresný súd jej svojou nečinnosťou znemožňuje efektívne chrániť jej\nvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.\n\n3\n\n4. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy\nvyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené jej základné\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na\nprejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň\npožaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,\npriznal jej finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu trov konania.\n5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom\nsp. zn. Spr 223/2017 z 29. mája 2017 doručeným ústavnému súdu 9. júna 2017, v rámci\nktorého uviedol: „K dnešnému dňu v konaní na strane navrhovateľov vystupuje 85\núčastníkov, pričom niektorí z týchto sú zastúpení navrhovateľkou 1 - sťažovateľkou\n, iní majú právne zastúpenie a niektorí vystupujú v konaní bez\nzastúpenia. Na strane odporcov je 35 účastníkov.“ Následne uviedol prehľad všetkých\nprocesných úkonov vo veci vedenej pod sp. zn. 26 C 3/2008 a konštatuje, že „samotná\nskutočnosť, že vo veci na strane navrhovateľ vystupuje 85 účastníkov a na strane odporcov\núčastníkov 35, nasvedčuje tomu, že ide o skutkovo a právne náročnú vec. To, že v priebehu\nkonania zomreli viacerí účastníci a na ich miesto vstupovali ďalší (i u týchto došlo\nk úmrtiu), svedčí aj o procesnej náročnosti tohto konania z hľadiska jeho dĺžky. Nemožno\nopomenúť aj skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zmene vlastníckych pomerov\na v dôsledku toho bolo potrebné rozhodovať o vstupe ďalších účastníkov konania.“.\nFinančné zadosťučinenie požadované sťažovateľkou považuje za neprimerane vysoké, a to\nnajmä s prihliadnutím na skutočnosť, že „k dĺžke konania prispieva i správanie samotnej\nsťažovateľky (navrhovateľky 1), keď táto i napriek tomu, že ide o zložitú vec, nevyhľadá\nkvalifikované právne zastúpenie, a práve naopak, zastupuje v konaní i ďalších účastníkov\nna strane navrhovateľov, pričom súdu opakovane predkladala rôzne procesné návrhy\na opravné prostriedky, o ktorých je potrebné rozhodovať“.\nZároveň predseda okresného súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa konalo ústne\npojednávanie.\n\n4\n\n6. Ústavný súd 12. júna 2017 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu zástupcovi\nsťažovateľky s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 7 dní od doručenia prípisu. Zároveň\nho požiadal o oznámenie, či sťažovateľka trvá na konaní verejného ústneho pojednávania.\nPrávny zástupca sťažovateľky doručil ústavnému súdu stanovisko 28. júna 2017, v rámci\nktorého uviedol: „Poukazujem na to, že trvanie napadnutého konania (viac ako 9 a pol roka\nrokov) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané. Konanie, ktoré trvá tak\nneobyčajne dlho, v súčasnosti Okresný súd len vytýči okruh účastníkov, ako to bolo v danej\nveci, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné\ns imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. IV. ÚS 173/05, IV. ÚS\n251/05, II. ÚS 3/09). Námietka Okresného súdu vo veci, že Sťažovateľka nevyhľadá\nkvalifikované právne zastúpenie je účelová obrana súdu. V súlade s medzinárodným\nštandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní (III. ÚS 17/02). Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu pracovných vecí či\nnámietka personálneho obsadenia tohto úseku a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia\nsudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala\nzodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.“\nZároveň oznámil, že sťažovateľka netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo\nústne pojednávanie.\n7. Z obsahu ústavnej sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu\nvyžiadaného súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu doručený 3. júla 2017, ústavný súd\nzistil tieto pre posúdenie veci podstatné skutočnosti:\n- 5. marca 2008 bolo súdu doručené doplnenie návrhu o vydanie predbežného\nopatrenia a zaplatený súdny poplatok z návrhu na vydanie predbežného opatrenia,\n- 13. marca 2008 sudkyňa vydala uznesenie, v ktorom vyzvala navrhovateľov\nk doplneniu návrhu na vydanie predbežného opatrenia a návrhu na začatie konania,\n- 14. marca 2008 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na vydanie predbežného\nopatrenia a 7. apríla 2008 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na začatie konania\na zaplatený súdny poplatok z návrhu,\n\n5\n\n- 27. mája 2008 sudkyňa vydala uznesenie, ktorým pripustila vstup ďalších\núčastníkov na strane odporcov,\n- 1. augusta 2008 sudkyňa vydala uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie\npredbežného opatrenia,\n- 13. októbra 2008 navrhovatelia podali odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí\nnávrhu na vydanie predbežného opatrenia,\n- 10. novembra 2008 vypracovanie výzvy zástupkyni navrhovateľov k správnemu\noznačeniu navrhovateľov v 5., 14., 35. a 40. rade a výzvy k oznámeniu adresy odporkyne\nv 24. rade,\n- 7. januára 2009 bolo doručené vyjadrenie odporcu k podanému odvolaniu,\n- 24. novembra 2009 vypracovanie prekladacej správy pre Krajský súd v Trenčíne,\nktorý 2. decembra 2009 potvrdil uznesenie okresného súdu (spis bol vrátený okresnému\nsúdu 8. decembra 2009),\n- 9. decembra 2009 uznesenie krajského súdu bolo doručené účastníkom konania,\n- 22. januára 2010 podali navrhovatelia dovolanie bez odôvodnenia, doplnené\ndovolanie bolo súdu doručené. februára 2010,\n- 4. marca 2010 navrhovatelia boli vyzvaní na doručenie splnomocnenia na ich\nzastupovanie v dovolacom konaní,\n- 13. mája 2010 navrhovateľka doručila súdu splnomocnenie udelené advokátovi\nna jej zastupovanie v dovolacom konaní a zároveň požiadala o predĺženie lehoty na zaslanie\nsplnomocnení ostatných účastníkov,\n- 21. mája 2010 súdu boli doručené plné moci na zastupovanie v dovolacom konaní\na navrhovateľka znovu požiadala o predĺženie lehoty na predloženie chýbajúcich\nsplnomocnení,\n- 31. júla 2012 vyšší súdny úradník vydal uznesenie o zastavení konania v časti\nnávrhu navrhovateľov v 9., 25., 26., 32., 35., 36., 50., 51., 55. a 57. rade, výzva bola\nadresovaná odporcom v 5. až 29. rade na ustanovenie spoločného zástupcu, navrhovatelia\nboli vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie,\n- 7. februára 2013 bolo súdu doručené odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania\nz 31. júla 2012,\n\n6\n\n- 12. februára 2013 právny zástupca navrhovateľov (v dovolacom konaní, pozn.)\ndoručil súdu návrh na pristúpenie účastníkov na strane navrhovateľov,\n- 16. januára 2015 navrhovateľka v 1./ rade doručila súdu späťvzatie odvolania proti\nuzneseniu z 31. júla 2012,\n- 24. apríla 2015 zisťovanie okruhu dedičov po navrhovateľovi v 49. rade,\n- 6. mája 2015 navrhovateľka v 1. rade doručila súdu žiadosť o predĺženie lehoty na\ndoplnenie návrhu,\n- 21. mája 2015 navrhovateľka v 1. rade doplnila návrh – upresnila okruh účastníkov,\nsplnomocnenie na zastupovanie v dovolacom konaní advokátovi neudelila a oznámila, že ho\npredloží dodatočne po stanovení termínu pojednávania,\n- 6. mája 2016 vyšší súdny úradník vydal uznesenie o zastavení konania v časti\nnávrhu právnych nástupcov navrhovateľov, ktorí zobrali žalobu späť,\n(ktorá žiadala o pristúpenie do konania na strane navrhovateľov) bola vyzvaná na zaslanie\nudeleného splnomocnenia navrhovateľke v 1. rade,\n- 9. júna 2016 navrhovateľka v 1. rade doručila súdu odvolanie proti uzneseniu\no čiastočnom zastavení konania zo 6. mája 2016 a žiadosť o vydanie opravného uznesenia,\n- 3. augusta 2016 sudkyňa vydala opravné uznesenie,\n- 8. septembra 2016 navrhovateľka v 1. rade doručila súdu odvolanie proti\nopravnému uzneseniu,\n- 5. októbra 2016 navrhovateľka v 1. rade doručila súdu opakovaný návrh na vydanie\npredbežného opatrenia,\n- 24. októbra 2016 sudkyňa uznesením zamietla návrh na vydanie predbežného\nopatrenia,\n- 13. januára 2017 spis doručený Krajskému súdu v Trenčíne,\n- 12. apríla 2017 Krajský súd v Trenčíne potvrdil uznesenie o zamietnutí návrhu\nnavrhovateľky v 1. rade na vydanie opravného uznesenia a zastavil odvolacie konanie proti\nuzneseniu z 31. júla 2012, ktorým bolo konanie zastavené v časti o návrhu navrhovateľov\nv 9., 25., 26., 32., 33., 35., 36., 50., 51., 55. a 57. rade, keďže navrhovateľka v 1. rade vzala\nodvolanie späť,\n- 24. apríla 2017 bol spis vrátený okresnému súdu,\n\n7\n\n- 28. apríla 2017 pokyn súdu na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom\nkonania.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\nsťažnosťou, stanoviskom účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od\nneho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáhala aj vyslovenia porušenia\nsvojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n\n8\n\n12. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie vyššie označených práv\nvychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n14. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby\nv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola\nrýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo,\npostupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vychádzajú zo zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),\nnajmä z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr.\nI. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP, ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n\n9\n\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.\n16. Pokiaľ ide o posúdenie podľa kritéria právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný\nsúd uvádza, že posudzované konanie je konaním o návrhu na určenie vlastníckych práv\nk nehnuteľnostiam, t. j. podľa jeho názoru ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nemožno ju hodnotiť ako osobitne právne\nzložitú. Čo sa týka skutkovej stránky, ústavný súd konštatuje, že k faktickej zložitosti veci\na tým aj k predĺženiu konania prispieva väčší počet účastníkov na oboch stranách sporu\na s tým súvisiaca neustálenosť okruhu účastníkov. V priebehu konania totiž došlo\nk viacerým procesným nástupníctvam z dôvodu smrti niektorých účastníkov napadnutého\nkonania. Uvedené skutočnosti si zo strany okresného súdu vyžiadali potrebu zisťovať okruh\ndedičov, ich záujem na vedení sporu a v nadväznosti na to i potrebu rozhodovať napríklad\nviackrát o čiastočnom zastavení konania. Ani týmito skutočnosťami však nemožno\nospravedlniť doterajší neprimerane dlhý čas konania okresného súdu (viac ako 9 rokov),\nktoré nielenže nie je právoplatne skončené, ale v jeho priebehu sa dosiaľ neuskutočnilo ani\njedno pojednávanie.\n17. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sa sťažovateľky\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd konštatuje, že aj sama sťažovateľka prispela svojím\nsprávaním k doterajšej dĺžke, resp. spomaleniu napadnutého konania. Na ťarchu\nsťažovateľky z pohľadu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní možno pripísať\npodávanie neúplných návrhov a riadnych i mimoriadnych opravných prostriedkov bez\nodôvodnenia, v dôsledku čoho bola súdom vyzývaná na opravu, resp. doplnenie podaní,\nv súvislosti s ktorými nadväzne žiadala o predĺženie lehoty na odstránenie vytýkaných\nnedostatkov. Uvedené správanie sťažovateľky malo nepochybne za následok spomalenie\npriebehu napadnutého konania, čo ústavný súd primerane zohľadnil pri určení sumy\nfinančného zadosťučinenia.\n\n10\n\n18. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní a vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné\nprieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené nielen\nsamotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n19. Závažnými nedostatkami, ktoré narušili plynulosť konania, boli obdobia\nkrátkodobej nečinnosti, v ktorých okresný súd vôbec nekonal. Ide najmä o obdobie medzi\ndoplnením návrhu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia (14. marec 2008)\na zamietnutím tohto návrhu (1. august 2008), obdobie medzi doručením vyjadrenia odporcu\nk podanému odvolaniu (15. január 2009) a vypracovaním predkladacej správy pre krajský\nsúd pre účel rozhodnutia o podanom odvolaní (24. november 2009), obdobie medzi\ndoručením časti splnomocnení na zastupovanie účastníkov v dovolacom konaní\n(21. máj 2010) a predložením spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi pre účel prípravy\ndoručovania účastníkovi do zahraničia cez dožiadaný súd (29. októbra 2010)\na v nadväznosti na to obdobie doručovania tomuto účastníkovi až do urgovania nevrátenej\ndoručenky (8. december 2011). Ďalej išlo o obdobie medzi doručením odpovede pošty\nk urgencii (31. január 2012) a vydaním uznesenia o čiastočnom zastavení konania\n(31. júl 2012), ako aj obdobie roka 2014, v ktorom sa okresný súd obmedzil len na úkony\ntýkajúce sa zisťovania okruhu dedičov a doručovania súdnych zásielok. Po upozornení\npredsedu okresného súdu na povinnosť konať vo veci plynulo (24. júna 2014) síce okresný\nsúd konal, avšak charakter jeho úkonov sa nezmenil. Takýto postup, ktorý nesmeruje\nk odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania v primeranom čase, nie je zlučiteľný\nso základným právom sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nV neposlednom rade je potrebné poukázať na fakt, že dovolanie sťažovateľky, ktoré podala\nešte 21. januára 2010 nebolo dosiaľ predložené najvyššiemu súdu. V tejto súvislosti ústavný\nsúd uvádza, že pokiaľ dovolanie neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti\na sťažovateľka ich v lehote určenej okresným súdom neodstránila, okresný súd mal\npostupovať podľa v tom čase účinného ustanovenia § 241 ods. 4 OSP.\n\n11\n\n20. Uvedená nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu nie je\nospravedlniteľná, pretože súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádzala,\nčo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr.\nI. ÚS 41/02). Napokon ústavný súd i na tomto mieste zdôrazňuje, že trvanie napadnutého\nkonania v dĺžke viac ako 9 rokov na súde prvej inštancie bez akéhokoľvek meritórneho\nrozhodnutia a dokonca bez nariadenia jediného pojednávania je už samo osebe neprimerané\na signalizuje porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov.\n21. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska\nskutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľky, postupu okresného súdu\npoznamenaného neefektívnym postupom, zohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu\nnapadnutého konania, dospel ústavný súd k záveru, že v postupe okresného súdu došlo\nk zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné\nprávo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku nálezu).\nIII.\n22. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nčl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva\nalebo slobody porušil, vo veci konal.\n23. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva\nsťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nako aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu\nprávoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 26 C 3/2008 konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n\n12\n\n24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n25. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n26. Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 15 000 €, ktoré odôvodňuje závažným zásahom do jej práva „na spravodlivý\nsúdny proces“ a tým, že jej bolo znemožnené „efektívne chrániť... vlastnícke právo\nk sporným nehnuteľnostiam“. Okrem toho sa domnieva, že „doba, ktorá uplynula\nod podania návrhu až doposiaľ... je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná\na v podstatnej miere ju spôsobil okresný súd svojou nečinnosťou“.\n27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n28. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a na mieru zavinenia\nokresného súdu na vzniknutých prieťahoch na jednej strane, berúc však do úvahy konkrétne\nokolnosti daného prípadu, najmä skutočnosť, že sťažovateľka priebeh napadnutého konania\nv istom rozsahu negatívne ovplyvnila svojím konaním podrobne vyhodnoteným na inom\n\n13\n\nmieste tohto nálezu, ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľke finančné\nzadosťučinenie vo výške 1 000 € podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku\nnálezu).\n29. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky vyčíslil trovy konania sumou\n987,54 € za tri úkony právnej služby.\n30. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2015, ktorá\nbola 858 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2016. Náhradu trov konania\npriznal ústavný súd za dva úkony právnej služby – prevzatie a prípravu zastupovania\na podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2016 v zmysle § 11\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 143 €. Takto stanovená odmena spolu\ns režijným paušálom 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 151,58 € za jeden úkon\nuskutočnený v roku 2016. Odmena advokáta za poskytnuté služby v konaní pred ústavným\nsúdom tak predstavuje celkovú sumu 303,16 € (bod 4 výroku nálezu). Podanie právneho\nzástupcu sťažovateľky doručené ústavnému súdu 28. júna 2017 nevyhodnotil ústavný súd\nvzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto\nodmenu zaň nepriznal.\n31. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za\njeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania\npred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. Predmetom konania\npred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná\npeniazmi. Ak teda právny zástupca sťažovateľky hodnotu jedného úkonu právnej pomoci\nvyčíslil s poukazom na § 10 ods. 1 vyhlášky, postupoval nesprávne, a preto ústavný súd\nzvyšnej časti návrhu týkajúceho sa trov konania nevyhovel.\n\n14\n\n32. Náhradu trov konania (bod 4 výroku nálezu) je okresný súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. augusta 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "konanie-sporové", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "26C/3/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/05 z 17. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-17", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f"}, {"guid": "ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 173/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/05 z 6. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-06", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}